¹Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných
a nechodí cestou hriešnikov,
ani nevysedáva v kruhu rúhačov,
²ale v zákone Pánovom má záľubu
a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.

³Je ako strom zasadený pri vode,
čo prináša ovocie v pravý čas,
a jeho lístie nikdy nevädne;
darí sa mu všetko, čo podniká.

⁴No nie tak bezbožní, veru nie;
tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.
⁵Preto bezbožní neobstoja na súde,
ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.

⁶Nad cestou spravodlivých bedlí Pán,
ale cesta bezbožných vedie do záhuby.
 

¹Prečo sa búria pohania?
Prečo národy snujú plány daromné?
²Povstávajú pozemskí králi
a vladári sa spolčujú
proti Pánovi a proti jeho pomazanému:
³„Rozbime ich okovy
a ich, jarmo zhoďme zo seba!“

⁴Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva;
Pán ich privedie na posmech.
⁵Raz na nich rozhorčene zavolá
a svojím hnevom ich vydesí:
⁶„Veď ja som ustanovil svojho kráľa
na svojom svätom vrchu Sione!“

⁷Zvestujem Pánovo rozhodnutie:
Pán mi povedal: „Ty si môj syn.
Ja som ťa dnes splodil.
⁸Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy
a do vlastníctva celú zem.
⁹Budeš nad nimi panovať žezlom železným
a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“

¹⁰A teraz, králi, pochopte;
dajte si povedať, pozemskí vladári.
¹¹V bázni slúžte Pánovi
a s chvením sa mu klaňajte.
¹²Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval
a vy by ste zahynuli na ceste,
lebo sa rýchlo rozhorčí.
Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.
 

¹Dávidov žalm. Keď utekal pred synom Absolónom.
²Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú!
Mnohí povstávajú proti mne.
³Mnohí o mne hovoria:
„Boh mu nepomáha.“

⁴Ale ty, Pane, si môj ochranca,
moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.
⁵Hlasne som volal k Pánovi
a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.

⁶A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som,
Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.
⁷Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú.
Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.

⁸Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári
a hriešnikom si zuby vylámal.
⁹Pane, ty si naša spása.
Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.
 

¹Zbormajstrovi. Na strunový nástroj. Dávidov žalm.
²Bože, ty spravodlivosť moja, vyslyš ma, keď volám o pomoc.
V súžení si mi uľavil.
Zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju modlitbu.

³Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé?
Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstvá?
⁴Vedzte, že Pán zázračne chráni svojho svätého;
Pán ma vyslyší, keď k nemu zavolám.

⁵Hneváte sa, ale nehrešte;
uvažujte vo svojom srdci,
rozjímajte na svojich lôžkach a upokojte sa.
⁶Obetujte pravú obetu
a dôverujte Pánovi.

⁷Mnohí hovoria: „Kto nám ukáže šťastie?“
Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako znamenie.
⁸Môjmu srdcu dal si väčšiu potechu,
než majú tí, čo oplývajú vínom a obilím.
⁹V pokoji sa ukladám a usínam,
lebo len ty, Pane, ma necháš odpočívať v bezpečí.
 

¹Zbormajstrovi. Hra na flautu. Dávidov žalm.
²Pane, počuj moje slová,
všimni si moje vzdychanie.
³Pozoruj moju hlasitú prosbu,
môj kráľ a môj Boh.

⁴Veď ku tebe, Pane, sa modlím,
za rána počúvaš môj hlas,
za rána prichádzam k tebe a čakám.
⁵Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť,
zlý človek nepobudne pri tebe,
⁶ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom.

⁷Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť,
ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá.
Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom.
⁸No ja len z tvojej veľkej milosti
smiem vstúpiť do tvojho domu
a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom.

⁹Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov,
urovnaj svoju cestu predo mnou.
¹⁰Lebo v ich ústach úprimnosti niet,
ich srdcia sú plné zrady;
ich hrtan je ako otvorený hrob,
na jazyku samé úlisnosti.
¹¹Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery;
vyžeň ich pre množstvo ich zločinov,
veď teba, Pane, rozhorčili.

¹²Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru,
a naveky nech jasajú.
Chráň ich a nech sa radujú v tebe,
čo tvoje meno milujú.
¹³Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého,
ako štítom venčíš ho svojou priazňou.
 

¹Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm.
²Pane, nekarhaj ma v svojom hneve,
netrestaj ma v svojom rozhorčení.

³Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny,
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
⁴Aj dušu mám už celkom zdesenú.
Ale ty, Pane, dokedy...?

⁵Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu.
Spas ma, veď si milosrdný.
⁶Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba.
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

⁷Už ma vyčerpalo vzlykanie,
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču,
slzami máčam svoju posteľ.
⁸Od náreku sa mi oko zahmlilo
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

⁹Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť,
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
¹⁰Pán moju prosbu vyslyšal,
Pán prijal moju modlitbu.
¹¹Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne
a zahanbení nech sa ihneď stratia.
 

¹Dávidov nárek. Zaspieval ho Pánovi pre Benjamínca Kúša.
²Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam,
zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma,
³aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev,
a nemal by som záchrancu.

⁴Pane, Bože môj, ak som sa čohosi zlého dopustil,
ak som si ruky poškvrnil zločinom,
⁵ak som sa dobrodincovi odplatil zlom,
ak som nepriateľa olúpil a nechal bez pomoci,
⁶potom nech ma prenasleduje nepriateľ a nech sa ma zmocní
a nech ma zašliape až do zeme
a do prachu zrazí moju česť.

⁷Povstaň, Pane, vo svojom hneve,
postav sa proti zúrivosti mojich nepriateľov.
Bože môj, vystúp na súde, ktorý si ty nariadil.
⁸I obklopí ťa zhromaždenie národov,
ale ty si zasadni vysoko nad nimi.
⁹Pán je sudca národov.
Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti
a podľa mojej nevinnosti.
¹⁰Nech je už koniec zlobe hriešnikov.
Posilni spravodlivého,
ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce.

¹¹Boh je moja obrana;
on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné.
¹²Boh je sudca spravodlivý;
dáva výstrahy každý deň.
¹³Ak sa hriešnik neobráti, naostrí svoj meč,
napne luk a namieri.
¹⁴Pripraví si smrtonosné zbrane,
svoje šípy naplní ohňom.

¹⁵Hľa, hriešnik počal neprávosť,
ťarchavý je zlobou a plodí zločin.
¹⁶Jamu vykopal a prehĺbil,
lež sám padol do pasce, ktorú nastrojil.
¹⁷Jeho zloba zosype sa mu na hlavu,
temeno mu pritlačí jeho násilie.
¹⁸Ale ja budem velebiť Pána pre jeho spravodlivosť
a meno najvyššieho Pána budem ospevovať.
 

¹Zbormajstrovi. Na nápev piesne „Lis“. Dávidov žalm.
²Pane, náš Vládca,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia.

³Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu
naprotiveň svojim nepriateľom,
aby si umlčal pomstivého nepriateľa.

⁴Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk,
na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
⁵čože je človek, že naň pamätáš,
a syn človeka, že sa ho ujímaš?

⁶Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov,
slávou a cťou si ho ovenčil
⁷a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.

Všetko si mu položil pod nohy:
⁸ovce a všetok domáci statok
aj všetku poľnú zver,
⁹vtáctvo pod oblohou a ryby v mori
i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.

¹⁰Pane, náš Vládca,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
 

¹Zbormajstrovi. Hra na hoboji a harfe. Dávidov žalm.
²Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
³V tebe sa budem tešiť a radovať,
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

⁴Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek,
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
⁵Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor,
zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

⁶Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný,
ich meno si vyhladil navždy, naveky.
⁷Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli;
zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

⁸Ale Pán tróni naveky,
už si pripravil stolec sudcovský.
⁹A spravodlivo bude súdiť svet,
podľa práva bude súdiť národy.

¹⁰Pán bude utláčanému útočišťom,
príhodným útočišťom v časoch súženia.
¹¹Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú,
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

¹²Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva,
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
¹³Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá,
nezabúda na nárek bedárov.

¹⁴Zmiluj sa, Pane, nado mnou,
pozri, ako ma nepriatelia sužujú,
vytrhni ma z brán ríše smrti,
¹⁵aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne
a plesal, že si mi pomohol.

¹⁶Pohania padli do jamy, ktorú kopali,
a v tom osídle, čo nastrojili,
chytila sa im vlastná noha.
¹⁷Pán sa zjavil a konal súd.
Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

¹⁸Do pekla pôjdu hriešnici,
všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
¹⁹Lež na úbožiaka on nezabudne naveky,
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

²⁰Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek;
a národy si na súd predvolaj.
²¹Pane, hrôzou ich zasiahni;
nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.
 

¹Pane, prečo si tak ďaleko?
Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
²Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára;
nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
³Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou
a lakomec sa vychvaľuje.
⁴Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí:
„Boh nezasahuje; Boha niet.“

⁵Také sú všetky jeho myšlienky
a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd
a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

⁶V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne,
ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
⁷Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu;
pod jeho jazykom zločin a násilie.
⁸Sedí na postriežke blízko osád,
nevinného zákerne zabíja.
⁹Očami sliedi za chudákom;
ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára;
chytá ho a hádže naňho sieť.
¹⁰Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci
v jeho násilných pazúroch.
¹¹V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol,
odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

¹²Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku,
nezabúdaj na úbohých.
¹³Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať?
Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

¹⁴Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ
a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha
a sirote pomáhaš.
¹⁵Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca;
budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

¹⁶Pán je kráľom navždy, na veky vekov.
Pohania vymizli z jeho krajiny,
¹⁷Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov,
vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
¹⁸Zastaň sa práva siroty a utláčaného,
aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Dôverujem v Pánovi. Akože mi môžete hovoriť:
„Uleť na vrch ako vrabec!?

²Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk,
šíp kladú na tetivu,
aby zákerne zasiahli ľudí statočných.
³Keď sa rúcajú základy,
čože môže spravodlivý urobiť?“

⁴Pán prebýva vo svojom svätom chráme,
Pán tróni na nebesiach.
Jeho oči hľadia na úbožiaka,
jeho zrak skúma každého človeka.
⁵Pán skúma spravodlivého i hriešnika
a nenávidí toho, čo miluje neprávosť.
⁶Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov;
oheň so sírou a spaľujúci víchor; to je ich údel.

⁷Lebo Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť;
statoční uvidia jeho tvár.
 

¹Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm.
²Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých,
stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
³Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom,
hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

⁴Kiež Pán zničí všetky pery úlisné
a vystatovačný jazyk;
⁵lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi,
ústa sú nám zbraňou;
ktože je pánom nad nami?“

⁶„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná,
povstanem teda,“ hovorí Pán,
„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
⁷Pánove výroky sú rýdze
jak striebro pretavené v ohni, bez hliny,
sedem ráz čistené.

⁸Pane, ty nás zachováš a ochrániš
pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní
a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
²Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať?
Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár?
Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj
a srdce dennodenne bôľ?
Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou?

⁴Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj,
⁵daj svetlo mojim očiam, aby som v smrti nezaspal,
aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho;“
aby tí, čo ma sužujú, nezajasali, že som upadol.

⁶Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo,
moje srdce sa teší z tvojej pomoci.
Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.“
Skazení sú a ohavnosti páchajú.
Nikto z nich nerobí dobre.
²Pán pozerá z neba na synov ľudských
a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.

³Všetci poblúdili, všetci sa skazili;
nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.
⁴Či nezmúdrejú tí, čo páchajú neprávosť
a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb?

Nevzývajú Pána;
⁵ale ešte stŕpnu od strachu,
lebo Boh sa ujíma potomstva spravodlivých.
⁶Vy chcete zmariť plány bedára,
lež Pán je jeho útočišťom.
⁷Kiež príde Izraelu spása zo Siona!
Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia,
Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.
 

¹Dávidov žalm.
Pane, kto smie bývať v tvojom stánku?
Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?

²Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo,
čo z úprimného srdca pravdu hovorí,
³čo nepodvádza svojím jazykom,
nekrivdí svojmu blížnemu,
ani ho nepotupuje.

⁴Čo ničomníka nemá za nič,
ale ctí si ľudí bohabojných.
Čo nemení prísahu, aj keď mu vyjde na škodu.
⁵Čo nepožičiava peniaze na úrok
a proti nevinnému sa nedá podplácať.

Kto si tak počína, ten sa nikdy neskláti.
 

¹Miktam. Dávidov žalm.
Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.
²Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán.
Pre mňa niet šťastia bez teba.“
³Svätým a slávnym mužom v krajine
patrí moja plná priazeň.
⁴Rozmnožujú sa útrapy tých, čo sa ženú za cudzími bôžikmi.
Nebudem vylievať krv na ich obetu,
ani ich mená nevezmem na pery.

⁵Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu,
v tvojich rukách je môj osud.
⁶Pripadol mi diel v kraji prekrásnom:
a je to pre mňa znamenité dedičstvo.
⁷Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril;
v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.
⁸Pána mám vždy pred očami;
a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.
⁹Preto sa raduje moje srdce
a moja duša plesá
aj moje telo odpočíva v nádeji.

¹⁰Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí
a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.
¹¹Ukážeš mi cestu života.
U teba je plnosť radosti,
po tvojej pravici večná slasť.
 

¹Dávidova modlitba.
Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť,
všimni si moju prosbu pokornú.
Nakloň sluch k mojej modlitbe,
čo plynie z perí úprimných.
²Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne;
tvoje oči vidia, čo je správne.

³Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív,
skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť.
⁴Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne.
Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov.
⁵Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch,
aby moje nohy nezakolísali.

⁶K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš.
Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.
⁷Ukáž svoje predivné milosrdenstvo,
ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ
dôverujúcich v teba.
⁸Chráň ma ako zrenicu oka,
skry ma v tôni svojich perutí
⁹pred bezbožnými, čo ma sužujú.

Obkľučujú ma nepriatelia,
¹⁰zatvárajú si bezcitné srdcia,
ich ústa spupne hovoria.
¹¹Už pristupujú a už ma zvierajú,
očami sliedia, ako by ma na zem zrazili.
¹²Sú ako lev pripravený na korisť,
ako levíča, čo čupí v úkryte.

¹³Povstaň, Pane, predíď ich a zraz,
svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným,
¹⁴svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane,
pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi.
Zo svojich zásob im naplň žalúdok,
nech sa nasýtia ich synovia
a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom.
¹⁵Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár
a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.
 

¹ Zbormajstrovi. Dávid, sluha Pánov,
zložil slová tohto chválospevu pre Pána,
keď ho vyslobodil z moci všetkých jeho nepriateľov
² a z ruky Šaulovej. Povedal teda:

Milujem ťa, Pane, moja sila;
³Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem;
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
⁴Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála,
a budem zachránený pred nepriateľmi.

⁵Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie
a vydesili zlostné prívaly.
⁶Ovinuli ma povrazy záhrobia,
zovreli ma osídla smrti.
⁷V úzkosti som vzýval Pána
a volal som ku svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas
a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.

⁸Zem sa pohýbala a zachvela;
vrchy sa otriasli a pohli v základoch,
lebo vzplanul hnevom.
⁹Dym sa mu valil z nozdier
a spaľujúci oheň z jeho úst,
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
¹⁰Znížil nebesia a zostúpil:
čierne mračno pod jeho nohami.

¹¹Zasadol na cheruba a vzlietol,
vznášal sa na krídlach vetrov.
¹²Temnotami sa celkom zahalil
a stánok si urobil
z čierňavy vôd a oblakov.
¹³Pred žiarou jeho tváre mraky lietali,
ľadovec a žeravé uhlie.

¹⁴Pán z neba zahrmel
a zaznel hlas Najvyššieho:
ľadovec a žeravé uhlie.
¹⁵Vyslal šípy a rozprášil ich,
vrhol blesky a zmietol ich.
¹⁶Otvorili sa hlbočiny vôd
a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane,
pred víchricou tvojho hnevu.

¹⁷Z výsosti čiahol rukou a chytil ma
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
¹⁸Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov,
z rúk tých, čo ma nenávideli
a boli silnejší ako ja.
¹⁹Napadli ma v môj deň nešťastný,
ale Pán mi bol podperou.
²⁰Vyviedol ma na miesto priestranné,
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.

²¹Za moju spravodlivosť ma Pán odmení,
za to, že moje ruky sú čisté,
²²lebo som kráčal po cestách Pánových
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
²³Pred očami som mal všetky jeho príkazy
a jeho zákony som neodvrhol.
²⁴S ním som bol bez úhony
a uchránil som sa zločinu.
²⁵Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil
lebo videl, že moje ruky sú čisté.

²⁶Voči svätému si svätý,
voči šľachetnému šľachetný,
²⁷voči úprimnému úprimný,
voči zvrhlému si neúprosný.
²⁸Pokorný ľud chrániš pred zánikom
a ponižuješ oči pyšných.
²⁹Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň;
môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
³⁰Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou;
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.

³¹Božia cesta je čistá,
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo.
On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
³²Veď kto je Boh okrem Pána?
Kto je skala okrem nášho Boha?
³³To Boh ma silou opásal
a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
³⁴Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa
a postavil ma na výšinu.
³⁵Ruky mi na boj vycvičil
a moje ramená napínajú luk kovový.

³⁶Dal si mi svoj štít záchranný,
pravicou si ma podporil
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
³⁷Mojim krokom si cestu uvoľnil
a moje nohy nepociťujú únavu.
³⁸Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol,
a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
³⁹Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali,
popadali mi pod nohy.
⁴⁰Opásal si ma udatnosťou v boji
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.

⁴¹Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
⁴²Kričali, nemal im kto pomôcť,
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
⁴³Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom,
šliapal som po nich ako po blate uličnom.
⁴⁴Vytrhol si ma zo vzbury ľudu
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal,
⁴⁵a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci;
cudzinci blednú od strachu
a trasú sa vo svojich úkrytoch.

⁴⁷Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca,
nech je vyvýšený Boh, moja spása.
⁴⁸Bože, ty si ma poveril odplatou
a podmanil si mi národy;
ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
⁴⁹Povýšil si ma nad mojich odporcov
a vytrhol si ma z rúk násilníka.

⁵⁰Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi
a ospevovať tvoje meno žalmami.
⁵¹Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá,
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému,
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
²Nebesia rozprávajú o sláve Boha
a obloha hlása dielo jeho rúk.
³Deň dňu o tom podáva správu
a noc noci to dáva na známosť.

⁴Nie sú to slová, nie je to reč,
ktorá by sa nedala počuť.
⁵Po celej zemi rozlieha sa ich hlas
a ich slová až po končiny sveta.

⁶Tam hore vybudoval stan pre slnko
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.
⁷Na jednom kraji neba sa vynára
a uberá sa k druhému;
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.

⁸Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu.
Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým.
⁹Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce.
Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.

¹⁰Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky.
Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé.
¹¹Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam,
sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu.

¹²Tvoj služobník sa v nich vzdeláva;
veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu.
¹³Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach?
Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem,
¹⁴a svojho služobníka zachráň od pýchy, aby ma neovládala.
Tak budem bez škvrny
a čistý od veľkého hriechu.

¹⁵Nech sa ti páčia slová mojich úst
i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou.
Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
²Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia,
nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho.
³Nech ti pošle pomoc zo svätyne
a nech ťa bráni zo Siona.

⁴Nech si spomenie na všetky tvoje obetné dary
a tvoja žertva nech mu je príjemná.
⁵Nech ti dá, za čím tvoje srdce túži,
a nech vyplní každý tvoj zámer.

⁶Budeme sa tešiť z tvojho víťazstva
a v mene nášho Boha dvíhať zástavy.
Nech Pán splní všetky tvoje priania.

⁷Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného;
vyslyší ho zo svojho svätého neba,
zachráni ho mocou spásonosnej pravice.

⁸Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone,
ale my vzývame meno Pána, nášho Boha.
⁹Oni sa zrútia a padnú,
my však stojíme na nohách.

¹⁰Pane, daj vždy víťaziť kráľovi
a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
²Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje
a veľmi sa teší z tvojej spásy.
³Vyplnil si túžbu jeho srdca
a prosbu jeho perí si neodmietol.
⁴Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním,
na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata.
⁵Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval,
život dlhý, navždy, naveky.

⁶Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš,
ozdobuješ ho velebou a nádherou.
⁷Robíš z neho požehnanie pre všetky veky,
blažíš ho radosťou pred svojou tvárou.
⁸Na Pána sa kráľ spolieha;
neskláti sa, veď pomoc Najvyššieho je pri ňom.

⁹Tvoja ruka zastihne všetkých tvojich nepriateľov,
tvoja pravica nájde tých, čo ťa nenávidia.
¹⁰Urobíš ich ohnivou pecou, keď sa zjaví tvoja tvár;
Pán ich pohltí vo svojom hneve
a strávi ich oheň.
¹¹Vyhubíš ich rod zo zeme
a ich potomstvo spomedzi ľudí.

¹²Lebo proti tebe snuli zlo
a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu.
¹³Lebo ich obrátiš na útek,
svoj luk namieriš na ich tvár.

¹⁴Povstaň, Pane, vo svojej sile
a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.
 

¹Zbormajstrovi. Na nápev „Laň na svitaní“. Dávidov žalm.
²Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Slová môjho náreku sú ďaleko od toho,
kto by ma zachránil.
³Bože môj, volám vo dne, a nečuješ;
volám v noci, a nenachádzam pokoja.

⁴A predsa ty si svätý,
ty tróniš na chválach Izraela.
⁵V teba dúfali naši otcovia;
dúfali a vyslobodil si ich.
⁶Ku tebe volali a boli spasení,
v teba dúfali a zahanbení neboli.

⁷No ja som červ, a nie človek,
ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.
⁸Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia,
vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
⁹„Úfal v Pána, nech ho vyslobodí,
nech ho zachráni, ako ho má rád.“

¹⁰Veď ty si ma vyviedol z lona
a na prsiach matky si mi dal spočinúť
¹¹Od samého zrodu som odkázaný na teba.
Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.
¹²Nevzďaľuj sa odo mňa,
lebo sa blíži ku mne nešťastie
a nieto, kto by mi pomohol.

¹³Obkľučuje ma stádo juncov,
obstupujú ma býky z Bášanu.
¹⁴Otvárajú na mňa svoje papule
ako lev, čo plieni a reve.
¹⁵Rozlievam sa sťa voda
a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby.
Srdce mi mäkne ako vosk
a topí sa mi v útrobách.
¹⁶Podnebie mi vysychá ako črepiny
a jazyk sa mi lepí k hrtanu.
Do prachu smrti ma odvádzaš.

¹⁷Obkľučuje ma svorka psov,
obstupuje ma tlupa zlosynov.
Prebodli mi ruky a nohy,
¹⁸môžem si spočítať všetky svoje kosti.
Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú;
¹⁹delia si moje šaty
a o môj odev hádžu lós.

²⁰Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa,
ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.
²¹Chráň mi dušu pred kopijou
a môj život pred pazúrmi psov.
²²Vysloboď ma z tlamy levovej,
mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.
²³Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom
a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.

²⁴Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte,
oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci.
Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove,
²⁵veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom;
ani svoju tvár neodvracia od neho,
lež vyslyší ho, keď volá k nemu.

²⁶Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení
a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána.
²⁷Chudobní sa najedia a budú nasýtení
a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú:
„Naveky nech žijú ich srdcia!“
²⁸Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia
všetky zemské končiny,
jemu sa budú klaňať
všetky rodiny národov.

²⁹Veď Pánovo je kráľovstvo,
on panuje nad národmi.
³⁰Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou;
pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu.

Aj moja duša bude preňho žiť
³¹a jemu bude slúžiť moje potomstvo.
Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi
³²a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí:
„Toto urobil Pán.“
 

¹Dávidov žalm.
Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
²pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám,
³dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.

⁴I keby som mal ísť tmavou dolinou,
nebudemsa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica,
tie sú mi útechou.

⁵Prestieraš mi stôl
pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu
a kalich mi napĺňaš až po okraj.

⁶Dobrota a milosť budú ma sprevádzať
po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom
mnoho a mnoho dní.
 

¹Dávidov žalm.
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa,
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
²Veď on sám položil jeho základy na moriach
a upevnil ho na vodách.

³Kto smie vystúpiť na vrch Pánov,
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
⁴Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté,
čo nedvíha svoju dušu k márnosti
a neprisahá falošne.
⁵Taký dostane požehnanie od Pána
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
⁶To je pokolenie tých, čo ho hľadajú,
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

⁷Zdvihnite, brány, svoje hlavice
a vyvýšte sa, brány prastaré,
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
⁸Kto je ten kráľ slávy?
Pán silný a mocný,
Pán mocný v boji.

⁹Zdvihnite, brány, svoje hlavice
a vyvýšte sa, brány prastaré,
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
¹⁰Kto je ten kráľ slávy?
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
 

¹Dávidov žalm.
K tebe, Pane, dvíham svoju dušu,
²tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený
a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou.
³Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený.
Ale nech sú zahanbení tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery.

⁴Ukáž mi, Pane, svoje cesty
a pouč ma o svojich chodníkoch.
⁵Veď ma vo svojej pravde a uč ma,
lebo ty si Boh, moja spása,
a v teba dúfam celý deň.

⁶Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie
a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
⁷Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky,
ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve
veď si, Pane, dobrotivý.

⁸Pán je dobrý a spravodlivý:
ukazuje cestu hriešnikom.
⁹Pokorných vedie k správnemu konaniu
a tichých poúča o svojich cestách.

¹⁰Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť
pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy.
¹¹Pre tvoje meno, Pane,
odpusť mi môj hriech, i keď je veľký.

¹²Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána?
Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.
¹³Z blahobytu sa bude tešiť jeho duša
a jeho potomstvo bude dedičom zeme.

¹⁴Pán bude dôverným priateľom tým, čo sa ho boja,
a zjaví im svoju zmluvu.
¹⁵Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána,
veď on mi vyslobodzuje nohy z osídel.

¹⁶Pozriže na mňa a zmiluj sa nado mnou,
lebo som sám a úbohý.
¹⁷Uľav mi v úzkosti srdca
a vytrhni ma z mojich tiesní.

¹⁸Pozri na moju pokoru a na moje trápenie
a odpusť mi všetky priestupky.
¹⁹Pozri, ako sa moji nepriatelia rozrástli
a nenávidia ma ukrutne.

²⁰Ochraňuj moju dušu a vysloboď ma;
nech nie som zahanbený, že sa utiekam k tebe.
²¹Nech ma ochráni nevinnosť a statočnosť,
veď sa pridŕžam teba.
²²Bože, vysloboď Izraela
zo všetkých jeho súžení.
 

¹Dávidov žalm.
Súď ma, Pane, veď kráčam v nevinnosti
a v tebe mám nezlomnú dôveru.
²Skúmaj ma, Pane, a skúšaj,
ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ.

³Pred očami mám tvoju dobrotu
a konám podľa tvojej pravdy.
⁴Nevysedávam s daromníkmi
a s pokrytcami sa neschádzam.
⁵Nenávidím spoločnosť zlosynov
a s bezbožnými si nesadnem.

⁶V nevinnosti si ruky umývam
a kráčam okolo tvojho oltára, Pane,
⁷aby som ťa mohol verejne chváliť
a rozprávať o všetkých tvojich, skutkoch zázračných.
⁸Pane, milujem dom, v ktorom prebývaš,
a miesto, kde je stánok tvojej slávy.

⁹Nezatrať moju dušu s hriešnikmi
a môj život s ľuďmi krvilačnými.
¹⁰Ich ruky sú poškvrnené zločinmi,
ich pravica je plná úplatkov.
¹¹Ale ja kráčam v nevinnosti,
vykúp ma a buď mi milostivý.

¹²Moja noha stojí na rovnej ceste;
v zhromaždeniach chcem velebiť Pána.
 

¹Dávidov žalm.
Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?
²Keď sa približujú ku mne zločinci
a chcú mi zničiť telo,
vtedy moji utláčatelia a nepriatelia
strácajú silu a padajú.

³Aj keby sa proti mne postavili šíky,
moje srdce sa nezľakne.
Aj keby proti mne vzbĺkol boj,
zotrvám v dôvere.

⁴O jedno prosím Pána a za tým túžim,
aby som mohol bývať v dome Pánovom
po všetky dni svojho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu
a obdivoval jeho chrám.

⁵A on ma vo svojom stane schová
v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku
a postaví ma vysoko na skalu.
⁶A už teraz dvíham hlavu
nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú.
V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály,
budem spievať a hrať Pánovi.

⁷Čuj, Pane, hlas môjho volania,
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
⁸V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“
Pane, ja hľadám tvoju tvár.

⁹Neodvracaj svoju tvár odo mňa,
neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka.
Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma,
ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.
¹⁰Hoci by ma opustili otec aj mať,
Pán sa ma predsa ujme.

¹¹Ukáž mi, Pane, svoju cestu
a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov.

¹²Nevydávaj ma zvoli utláčateľov,
veď povstali proti mne kriví svedkovia,
dychtiví po násilí.

¹³Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.
¹⁴Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána.
 

¹Dávidov žalm.
Pane, k tebe volám;
Bože môj, nebuď voči mne mlčanlivý,
aby som sa pre tvoje mlčanie
nestal podobným tým, čo zostupujú do priepasti.

²Čuj moju úpenlivú prosbu, keď volám k tebe
a spínam ruky k tvojmu svätému chrámu.
³Nezaobchádzaj so mnou ako s hriešnikmi
alebo s tými, čo páchajú zlo,
čo blížnym hovoria o pokoji,
ale ich srdce je plné zloby.

⁴Nadeľ im podľa ich skutkov
a podľa ničomnosti ich výmyslov.
Odplať im podľa diela ich rúk,
odmeň ich podľa zásluhy.
⁵Pretože si nevšímajú skutky Pánove
a dielo jeho rúk,
zničí ich a nepostaví už viac.

⁶Nech je velebený Pán,
že vyslyšal moju úpenlivú prosbu;
⁷Pán je moja pomoc a môj ochranca.
V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc;
zaplesalo moje srdce
a za to mu spevom ďakujem.

⁸Pán je sila svojho ľudu
a útočište spásy pre svojho pomazaného.
⁹Spas svoj ľud a požehnaj svojich dedičov
a spravuj ich a dvíhaj ich až naveky.
 

¹Dávidov žalm.
Vzdávajte Pánovi, synovia Boží,
vzdávajte Pánovi slávu a moc.
²Vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena,
v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi.

³Hlas Pánov nad vodami;
zahrmel Boh veleby,
Pán nad veľkými vodami!
⁴Hlas Pánov - taký mohutný!
Hlas Pánov - taký veľkolepý!

⁵Hlas Pánov láme cédre
aj libanonské cédre láme Pán.
⁶Libanon rozkýva do tanca ako teliatko
a Sarion ako byvolča.

⁷Hlas Pánov metá blesky ohnivé,
⁸hlas Pánov púšťou otriasa,
Pán otriasa púšťou Kádeš.
⁹Hlas Pánov urýchľuje pôrod jeleníc,
obnažuje húštiny.
A v jeho chráme všetci volajú: Sláva!

¹⁰Pán tróni nad záplavami vôd,
Pán bude tróniť ako večný kráľ.
¹¹Pán dá silu svojmu ľudu,
Pán požehná svoj ľud pokojom.
 

¹Pieseň pri posviacke chrámu. Dávidov žalm.
²Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil
a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.
³Pane, Bože môj, k tebe som volal a ty si ma uzdravil.
⁴Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých,
navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu.

⁵Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí,
vzdávajte vďaky jeho menu svätému.
⁶Lebo len chvíľku trvá jeho hnev,
ale celý život jeho láskavosť.
Podvečer je nám hosťom plač
a radosť nad ránom.

⁷Keď som bol v bezpečí, povedal som si:
„Už nikdy sa nezakolíšem:“
⁸Pane, vo svojej priazni si ma obdaril
mocou a cťou.
Keď si však odo mňa odvrátil svoju tvár,
hneď sa ma zmocnil strach.
⁹K tebe, Pane, volám,
svojho Boha prosím o milosť.

¹⁰Aký úžitok by bol z mojej krvi,
keby som v zemi skazu vzal?
A či ťa prach môže velebiť
alebo hlásať tvoju vernosť?

¹¹Čuj, Pane a zmiluj sa nado mnou;
Pane, buď mi na pomoci.

¹²Môj nárek si obrátil na tanec,
roztrhol si moje rúcho kajúcne a radosťou si ma opásal,
¹³aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy.
Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
²Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky;
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
³Nakloň ku mne svoj sluch,
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa,
opevneným hradom mojej spásy.

⁴Veď ty si moja sila a moje útočište,
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
⁵Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili,
lebo ty si moja sila.
⁶Dotvojich rúk porúčam svojho ducha;
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
⁷Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly;
ale ja dúfam v Pána.
⁸Plesám a teším sa, že si milosrdný,
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše
⁹a nevydalsi ma do rúk nepriateľa:
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

¹⁰Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení;
od zármutku mi chabne oko,
duša i vnútro moje.
¹¹Život sa mi v strastiach míňa
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem
a chradnú mi kosti.

¹²Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú,
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom.
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
¹³Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy,
som sťa odhodená nádoba.
¹⁴Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne
a radia sa o tom, ako ma zabiť.

¹⁵Ja sa však spolieham na teba, Pane,
a hovorím: „Ty si môj Boh,
¹⁶v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov
a prenasledovateľov.
¹⁷Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

¹⁸Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba;
nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.
¹⁹Nech onemejú pery úlisné,
ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti
v pýche a v pohŕdaní.

²⁰Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna,
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú,
pred zrakom ľudí.
²¹Záclonou svojej tváre ich kryješ
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš
pred svárlivými jazykmi.

²²Pane, buď zvelebený,
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
²³Už som si v strachu hovoril:
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu,
keď som volal k tebe.

²⁴Milujte Pána, všetci jeho svätí.
Pán verných chráni,
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
²⁵Vzmužte sa a majte srdce statočné,
vy všetci, čo dúfate v Pána.
 

¹Dávidova poučná pieseň.
Blažený, komu sa odpustila neprávosť
a je oslobodený od hriechu.
²Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta
a v ktorého mysli niet podvodu.

³Pretože som mlčal, chradli mi kosti
a celý deň som nariekal.
⁴Veď vo dne i v noci doliehala na mňa tvoja ruka
a ako v letných páľavách vysychala mi sila.

⁵Vyznal som sa ti zo svojho hriechu
a nezatajil som svoj priestupok.
Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.“
A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu.

⁶Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe v čase tiesne.
A záplavyveľkých vôd
sa k nemu nepriblížia.
⁷Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením
zahrnieš ma radosťou zo spásy.

⁸Dám ti múdrosť a poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať;
poradím ti a budem ťa mať stále na očiach.
⁹Nebuďte ako žrebce či mulice,
ktoré nemajú rozum.
Keď im chceš vložiť uzdu a zubadlo,
nepodídu k tebe.

¹⁰Bezbožného stíhajú mnohé strasti;
no dúfajúcich v Pána obklopí milosrdenstvo.
¹¹Radujte sa, spravodliví, v Pánovi a plesajte,
jasajte všetci, čo máte srdce úprimné.
 

¹Plesajte, spravodliví, v Pánovi;
statočným sluší spievať pieseň chvály.
²Oslavujte Pána citarou,
hrajte mu na desaťstrunovej lutne.
³Spievajte mu novú pieseň,
nadšene mu hrajte a volajte na slávu.
⁴Lebo Pánovo slovo je pravdivé
a verné všetko jeho konanie.

⁵Miluje spravodlivosť a právo;
milosti Pánovej plná je zem.
⁶Pánovým slovom povstali nebesia
a dychom jeho úst všetky ich voje.
⁷Ako do vreca hromadí morské vody,
ako do nádrží zlieva oceány.

⁸Celá zem nech má bázeň pred Pánom,
pred jeho tvárou nech sa chvejú všetci obyvatelia sveta.
⁹Lebo on riekol a stalo sa,
on rozkázal a všetko bolo stvorené.
¹⁰Pán marí úmysly pohanov,
navnivoč privádza myšlienky národov.
¹¹Ale Pánov úmysel trvá naveky,
myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie.

¹²Blažený národ, ktorého Bohom je Pán,
blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.
¹³Pán hľadí z neba
a vidí všetkých ľudí.
¹⁴Pozerá z miesta, kde prebýva,
na všetkých obyvateľov zeme,
¹⁵on, čo každému osve utvoril srdce
a chápe všetky ich skutky.

¹⁶Neochráni kráľa vojsko početné
ani obra jeho sila mohutná.
¹⁷Kôň nepomôže k víťazstvu,
nezachráni, aj keď silou oplýva.
¹⁸Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja,
nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,
¹⁹aby ich zachránil pred smrťou
a v čase hladu nakŕmil.

²⁰Naša duša očakáva Pána,
on je naša pomoc a ochrana.
²¹V ňom sa naše srdce raduje
a v jeho sväté meno máme dôveru.
²²Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami,
ako dúfame v teba.
 

¹Tento žalm zložil Dávid,
keď sa tváril pred Abimelechom ako šialený.
Ten ho potom prepustil a on odišiel.
²Pána chcem velebiť v každom čase,
moje ústa budú ho vždy chváliť.
³V Pánovi sa bude chváliť moja duša;
nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
⁴Velebte so mnou Pána
a oslavujme jeho meno spoločne.

⁵Hľadal som Pána a on ma vyslyšal
a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.
⁶Na neho hľaďte a budete žiariť
a tvár vám nesčervenie hanbou.
⁷Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal
a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.
⁸Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných
a vyslobodí ich.

⁹Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán;
šťastný človek, čo sa utieka k nemu.
¹⁰Vy, jeho svätí, bojte sa Pána,
veď bohabojní núdzu nemajú.
¹¹Boháči sa nabiedia a nahladujú,
ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

¹²Poďte, deti, čujte ma,
naučím vás bázni Pánovej.
¹³Miluje niekto život
a chce požívať dobro v šťastných dňoch?

¹⁴Zdržuj svoj jazyk od zlého
a svoje pery od reči úlisnej.
¹⁵Unikaj pred zlom a dobre rob,
hľadaj pokoj a usiluj sa oň.

¹⁶Pánove oči hľadia na spravodlivých
a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch.
¹⁷Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo,
a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme.

¹⁸Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal
a vyslobodil ich zo všetkých tiesní.
¹⁹Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené,
a zachraňuje zlomených na duchu.

²⁰Spravodliví majú utrpení veľa,
ale Pán ich vyslobodí zo všetkých.
²¹Všetky kosti im ochraňuje,
ani jedna sa im nezlomí.

²²Hriešnika zloba zahubí
a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest.
²³Pán vykúpi duše svojich služobníkov,
nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.
 

¹Dávidov žalm.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú,
napadni tých, čo mňa napádajú.
²Vezmi zbroj a štít
a vstaň mi na pomoc.
³Zažeň sa kopijou a sekerou
proti tým, čo ma prenasledujú.
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

⁴Nech sa hanbia a červenajú tí,
čo mi číhajú na život;
nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,
čo mi chcú zle.
⁵Nech sú ako prach pred vetrom
a nech ich ženie Pánov anjel;
⁶nech je ich cesta tmavá a klzká
a Pánov anjel nech ich prenasleduje.

⁷Lebo bez príčiny mi nastavili sieť,
bez dôvodu mi vykopali jamu.
⁸Nech ho znenazdania stihne pohroma
a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil,
nech sám padne do tej istej pohromy.

⁹Lež moja duša bude plesať v Pánovi
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
¹⁰Všetko vo mne bude hovoriť:
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

¹¹Vystúpili kriví svedkovia
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
¹²Za dobré sa mi odplácali zlým;
som celkom opustený.

¹³Keď oni boli chorí,
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom
a v srdci som sa stále modlil.
¹⁴Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim;
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

¹⁵Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli;
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
¹⁶Bez prestania ma trhali,
dráždili ma, posmievali sa mi
a zubami škrípali proti mne.

¹⁷Pane, ako dlho sa budeš na to dívať?
Zachráň ma pred ich zlobou
a pred levmi život môj.
¹⁸Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení
a chváliť uprostred zástupov.

¹⁹Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia,
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
²⁰Lebo nehovoria,čo je na pokoj,
ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.
²¹Naširoko rozďavujú ústa proti mne,
hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“

²²Pane, ty to vidíš, nuž nemlč;
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
²³Prebuď sa, vstaň a zachráň ma,
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

²⁴Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti,
nech sa netešia nado mnou.
²⁵Nech si v srdci nehovoria:
„Dobre, ako sme si želali.“
A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“

²⁶Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna,
čo sa tešia z môjho nešťastia,
nech hanba a potupa zaodeje tých,
čo sa povyšujú nado mňa.
²⁷Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť,
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán,
čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“

²⁸Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti
a bude ťa oslavovať deň čo deň.
 

¹Zbormajstrovi. Od Dávida, Pánovho služobníka.
²Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca;
pred jeho očami nieto bázne Božej.

³Sám sebe lichotí do vlastných očí,
aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrieť na ňu.
⁴Slová jeho úst sú neprávosť a klam;
prestal už myslieť rozvážne a robiť dobre.
⁵Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti,
dáva sa na cesty nedobré,
nijakej zloby sa neštíti.

⁶Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia
a tvoja vernosť až k oblakom.
⁷Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny,
tvoje súdy ako morská hlbina:
ty, Pane, ľuďom i zveri pomáhaš.

⁸Bože, aké vzácne je tvoje milosrdenstvo!
Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel.
⁹Opájajú sa blahobytom tvojho domu
a pijú z potoka tvojich rozkoší.
¹⁰Veď u teba je zdroj života
a v tvojom svetle uvidíme svetlo.

¹¹Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú,
a spravodlivosť tým, čo majú srdce úprimné.
¹²Nech ma nezasiahne noha pyšného,
nech mnou nepohne ruka hriešnika.
¹³Hľa, padli tí, čo páchali neprávosť,
zrútili sa a viac nevstanú.
 

¹Dávidov žalm.
Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi
a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.
²Veď oni uschnú rýchlo ako tráva
a zvädnú ako zelená bylina.

³Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob
a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.
⁴Hľadaj radosť v Pánovi
a dá ti, za čím túži tvoje srdce.

⁵Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj,
on sa už postará.
⁶Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo
a tvoje právo ako poludňajší jas.

⁷Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho;
nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu,
a s človekom, čo strojí úklady.
⁸Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť,
nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému.
⁹Všetci ničomníci budú zničení,
lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme.

¹⁰Ešte chvíľku a už nebude hriešnika;
budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš.
¹¹Tichí však zdedia zem
a budú žiť v šťastí a pokoji.

¹²Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému
a škrípe proti nemu zubami.
¹³Ale Pán sa mu smeje,
lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.

¹⁴Hriešnici tasia meč
a napínajú luk,
chcú zraziť bedára i chudáka
a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste.
¹⁵Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca
a ten luk sa im doláme.

¹⁶Lepšie to málo, čo má spravodlivý,
než veľké bohatstvá hriešnikov.
¹⁷Veď ramená hriešnikov budú polámané,
no spravodlivých posilňuje Pán.

¹⁸O život bezúhonných sa stará Pán
a ich dedičstvo trvá naveky.
¹⁹V nešťastí zahanbení nebudú
a v čase hladu budú nasýtení.

²⁰Ale hriešnici, tí zahynú,
nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk
a stratia sa ako dym.
²¹Hriešnik si požičiava, a nevracia,
lež spravodlivý má súcit a rozdáva.

²²Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme
a tí, ktorým zlorečí, zahynú.
²³Pán upevňuje kroky človeka
a sprevádza ho na ceste.
²⁴Ak padne, neostane ležať,
veď Pán ho drží za ruku.

²⁵Bol som mladík, teraz som starec,
a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený,
ani jeho deti žobrať o chlieb.
²⁶Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava,
na jeho potomstve požehnanie spočinie.

²⁷Vyhýbaj zlu a dobre rob
a budeš mať domov naveky.
²⁸Lebo Pán miluje spravodlivosť
a neopúšťa svojich svätých.
Nespravodlivci navždy vyhynú
a pokolenie bezbožných bude zničené.
²⁹Lež spravodliví zdedia zem
budú ju obývať na veky vekov.

³⁰Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť
a jeho jazyk hovorí, čo je správne.
³¹V jeho srdci je zákon Boží
a jeho kroky nezakolíšu.
³²Hriešnik striehne na spravodlivého
a usiluje sa ho usmrtiť;
³³lenže Pán mu ho v rukách nenechá,
nedá ho odsúdiť, keď bude súdený.

³⁴Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj;
on ťa povýši za dediča zeme
a dožiješ sa záhuby hriešnikov.
³⁵Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval
a vypínal sťa céder košatý;
³⁶no sotva som prešiel, už ho tam nebolo,
aj som ho hľadal, ale nenašiel.

³⁷Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého,
lebo budúcnosť patrí pokojamilovným.
³⁸Ale nespravodlivci všetci vyhynú
a potomstvo bezbožných bude vyhubené.
³⁹Spása spravodlivých prichádza od Pána,
on je ich ochrancom v čase súženia.
⁴⁰Pán im pomôže a oslobodí ich,
vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich,
lebo sa spoliehajú na neho.
 

¹Dávidov žalm na spomienku.
²Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení
a netrestaj ma v svojom hneve,
³lebo tvoje šípy utkveli vo mne,
dopadla na mňa tvoja ruka.

⁴Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta
pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
⁵Hriechy mi prerástli nad hlavu
a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

⁶Rany mi zapáchajú a hnisajú
pre moju nerozumnosť.
⁷Zohnutý som a veľmi skľúčený,
smutne sa vlečiem celý deň.

⁸Bedrá mi spaľuje horúčka
a moje telo je nezdravé.
⁹Nevládny som a celý dobitý,
v kvílení srdca nariekam.

¹⁰Pane, ty poznáš každú moju túžbu;
ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
¹¹Srdce mi búcha, sila ma opúšťa
i svetlo v očiach mi hasne.

¹²Priatelia moji a moji známi
odvracajú sa odo mňa pre moju biedu,
aj moji príbuzní sa ma stránia.
¹³Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla
a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly
a deň čo deň vymýšľajú úklady.

¹⁴Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje,
ako nemý, čo neotvára ústa.
¹⁵Podobám sa človekovi, čo nepočuje
a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

¹⁶Pane pretože v teba dúfam,
ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
¹⁷A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou;
a keď sa potknem,
nech sa nevystatujú nado mňa.“

¹⁸Ja, pravda, už takmer padám
a na svoju bolesť myslím ustavične.
¹⁹Preto vyznávam svoju vinu
a pre svoj hriech sa trápim.

²⁰Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší,
ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
²¹Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to,
že som konal dobre.

²²Neopúšťaj ma, Pane;
Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
²³Ponáhľaj sa mi na pomoc,
Pane, moja spása.
 

¹Zbormajstrovi. Jedutunovi. Dávidov žalm.
²Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie,
aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž,
dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

³Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený,
bolesť sa mi však znova ozvala.
⁴Srdce sa mi rozpálilo v hrudi
a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
⁵A môj jazyk preriekol:
„Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní;
nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

⁶Hľa na pár piadí si mi dní nameral
a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka,
⁷každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí,
poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

⁸A teraz, Pane,ešte čo mám čakať?
Ty si moja nádej.
⁹Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď
a nevystav ma hlupákovi na posmech.
¹⁰Onemel som, neotvorím ústa,
lebo si to ty urobil.

¹¹Odním odo mňa svoje tresty,
bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
¹²Trestami za hriechy naprávaš človeka.
Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie;
veru, každý človek je len márna vidina.

¹³Pane, vyslyš moju modlitbu,
nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom;
veď u teba som iba hosť,
len pútnik, ako všetci moji otcovia.
¹⁴Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial,
skôr, než odídem a než ma viac nebude.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
²Čakal som, čakal na Pána
a on sa ku mne sklonil.
³Vyslyšal môj nárek
a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.
Nohy mi postavil na skalu
a kroky mi upevnil.
⁴Do úst mi vložil pieseň novú,
chválospev nášmu Bohu.

Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní
a budú dúfať v Pána.
⁵Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru
a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.
⁶Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj;
a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná?
Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky,
toľko ich je, že sa nedajú spočítať

⁷Obety a dary si nepraješ,
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia,
⁸preto som povedal: „Hľa prichádzam.
Vo zvitku knihy je napísané o mne,
⁹že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj,
hlboko v srdci mám tvoj zákon.“

¹⁰Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení;
svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.
¹¹Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam,
rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.
Neskrývam tvoju milosť
a pravdu pred veľkým zhromaždením.

¹²Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo,
tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú.
¹³Zo všetkých strán sa na mňa kopia
nespočetné pohromy,
opantalo ma toľko hriechov,
že nemám o nich prehľadu.
A je ich viac, než mám vlasov na hlave,
až mi z toho srdce zamiera.

¹⁴Pane, ráč ma zachrániť,
príď mi čím skôr na pomoc.
¹⁵Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna,
čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť.
Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,
čo mi chcú zle.
¹⁶Nech zmeravejú hanbou tí,
čo mi hovoria: „Tak mu treba!“

¹⁷No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú.
A tí, čo túžia po tvojej pomoci,
nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán!“
¹⁸Ja som síce biedny a úbohý,
no Pán sa stará o mňa.
Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ
Bože môj, nemeškaj.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
²Blažený, kto pamätá na bedára;
v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.
³Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive,
urobí ho šťastným na zemi
a nevydá ho nepriateľom napospas.
⁴Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne,
v chorobe sníme z neho všetku slabosť.

⁵Volám: „Pane, zmiluj sa nado mnou,
uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.“
⁶Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne:
„Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?“
⁷A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne,
v srdci hromadí zlobu
a potom odíde von a ohovára ma.

⁸Moji nepriatelia si šuškajú proti mne
a zmýšľajú zle o mne:
⁹Už ho prikvačila zlá choroba;
a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.“
¹⁰Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval
a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

¹¹Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou;
pomôž mi vstať a ja im odplatím.
¹²Z toho poznám, že ma máš rád,
ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou.
¹³Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný,
a naveky ma postavíš pred svoju tvár.

¹⁴Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela
od vekov až naveky. Staň sa. Amen.