2. apríla
SV. FRANTIŠKA Z PAOLY, PUSTOVNÍKA
Z Listov svätého Františka z Paoly
Náš Pán Ježiš Kristus, ktorý odmieňa s najväčšou veľkodušnosťou, nech vám dá odmenu za vašu námahu.
Utekajte pred zlom, odvracajte nebezpečenstvá. My a všetci naši bratia, hoci sme nehodní, neprestajne prosíme Boha Otca, jeho Syna
Ježiša Krista i panenskú Matku Máriu, aby vás neopúšťali v úsilí o spásu vašej duše i tela.
Naliehavo vás teda, bratia, vyzývam, aby ste múdro a usilovne pracovali na spáse svojich duší. Smrť je istá, život je krátky, rozplynie sa
ako dym.
Preto upriamte svoju myseľ na utrpenie nášho Pána Ježiša Krista. On, zanietený láskou k nám, zostúpil z neba, aby nás vykúpil. On pre nás
zniesol všetky duševné i telesné útrapy. Nijakej muke sa nevyhýbal. On nám dal príklad dokonalej trpezlivosti a lásky; preto máme byť aj my
trpezliví v protivenstvách.
Odložte nenávisť a nepriateľstvá. Starostlivo sa chráňte tvrdších slov, a ak vám vyjdú z úst, nech vám nie je ťažké poskytnúť aj liek
z tých úst, z ktorých vyšli rany. Navzájom si odpúšťajte a nespomínajte neskôr na utrpenú krivdu. Lebo spomínať na zlo je krivda,
naplnenie zlosti, pridŕžanie sa hriechu, nenávisť voči spravodlivosti, zahrdzavený šíp, jed duše, skaza čností, červ mysle, znetvorenie
modlitby, rozorvanosť prosieb prednášaných Bohu, odpadnutie od lásky, klinec zabodnutý v duši, nikdy nespiaca neprávosť, hriech, ktorý
neprestáva, a každodenná smrť.
Milujte pokoj, ten najcennejší poklad, po ktorom máme najviac túžiť. Už viete, že naše hriechy popudzujú Boha k hnevu. Musíte sa teda
kajať, aby vám Boh milosrdne odpustil. Čo my skrývame pred ľuďmi, to je Bohu zjavné. Preto sa obráťte s úprimným srdcom! Žite tak, aby
ste dostali Pánovo požehnanie. A pokoj Boha, nášho Otca, nech je vždy s vami.
RESPONZÓRIUM
4. apríla
SV. IZIDORA, BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI
Z kníh Sentencií svätého biskupa Izidora
Modlitba nás očisťuje, čítanie poučuje; obe sú dobré, ak možno robiť oboje. Ak nemožno, potom je lepšie modliť sa ako čítať.
Kto chce byť stále s Bohom, má sa často modliť a často aj čítať. Lebo keď sa modlíme, hovoríme my s Bohom. Keď však čítame,
hovorí Boh s nami.
Každý pokrok vychádza z čítania a z rozjímania. Lebo čo nevieme, učíme sa čítaním, a čo sme sa naučili, rozjímaním si natrvalo osvojujeme.
Čítanie Svätého písma prináša dvojaký osoh: obohacuje rozum a človeka odpútaného od svetských márností privádza k láske voči Bohu.
Pri čítaní pôjde o dve veci: ponajprv ako rozumieť Písmu a potom ako ho s úžitkom a vážnosťou podávať. Lebo každý sa musí najprv
usilovať pochopiť, čo číta, až potom bude schopný odovzdať, čo sa naučil.
Horlivý čitateľ sa bude viac usilovať konať podľa toho, čo číta, ako iba poznať. Lebo nevedieť, po čom by si mal túžiť, je menšie zlo,
ako nekonať podľa toho, čo si poznal. Teda ak čítame preto, že túžime poznať, tak potom, keď spoznáme, čo je správne, musíme
zasa konať podľa toho, čo sme sa naučili.
Nik nemôže pochopiť zmysel Svätého písma, ak sa ním dôverne nezaoberá, ako je napísané; „Miluj Božiu múdrosť a ona ťa vyvýši,
preslávi ťa, ak ju objímeš.”
Čím vytrvalejšie sa niekto zaoberá Svätým písmom, tým plnšie poznanie z neho čerpá. Je to tak ako so zemou: čím viac sa obrába,
tým väčšiu úrodu prináša.
Niektorí majú rozumové nadanie, ale zanedbávajú čítanie; a tak pre nedbalosť pohŕdajú tým, čo mohli čítaním poznať. Iní zasa majú lásku
k poznaniu, prekáža im však ťarbavosť ducha. No oni vytrvalým čítaním poznávajú to, čo nadaní, ak sú leniví, nepoznajú.
Ako ten, čo ťažko chápe, ale ak sa usiluje, dostane odmenu za dobrú vôľu, tak zasa ten, čo nevyužije rozumové nadanie, ktoré dostal
od Boha, zaslúži si odsúdenie, lebo opovrhuje darom, ktorý dostal, a hreší lenivosťou.
Učenie, aj keď vnikne do uší, bez pomáhajúcej milosti sa do srdca nikdy nedostane. Navonok síce ohromí, ale vnútru neosoží. Božie slovo,
ktoré vniká do uší, zasiahne hlbiny srdca iba vtedy, keď sa Božia milosť dotkne vnútra mysle, aby chápala.
RESPONZÓRIUM
5. apríla
SV. VINCENTA FERRERA, KŇAZA
Z traktátu svätého kňaza Vincenta Ferrera O duchovnom živote
V kázňach a povzbudzujúcich príhovoroch používaj jednoduchú reč a priateľsky oslovuj pri objasňovaní konkrétnych povinností.
A nakoľko môžeš, uvádzaj príklady, aby sa každý hriešnik, ktorý spáchal nejaký hriech, cítil tak zasiahnutý, akoby si kázal iba jemu,
ale zasa tak, aby bolo vidno, že slová nevychádzajú z pyšnej a nahnevanej duše, ale zo srdca naplneného láskou a otcovskou dobrotou
tak, ako otca bolí, keď deti hrešia, alebo upadli do ťažkej choroby, alebo ležia v hlbokej priepasti, a on sa ich usiluje vytiahnuť a zachrániť
a láskať ich ako matka a teší sa z ich napredovania a nádeje na slávu v nebi.
Takýto spôsob zvyčajne zasiahne poslucháčov. Lebo iba všeobecne hovoril o čnostiach a chybách nestačí na povzbudenie tých, čo počúvajú.
Takisto v spovednici, či už budeš láskavo povzbudzovať bojazlivých, alebo budeš prísnejšie postupovať proti zatvrdlivým,
v každom prípade ukáž srdce naplnené láskou, aby hriešnik vždy cítil, že tvoje slová vyvierajú z čistej lásky. A preto láskavé
a mierne slová nech zakaždým predchádzajú pred prísnymi.
Ak teda chceš byť užitočný dušiam blížnych, najprv sa utiekaj celým srdcom k Bohu a úprimne ho pros, aby ti milostivo vlial tú lásku,
ktorá je vrcholom čností, aby si cez ňu mohol dosiahnuť, po čom túžiš.
RESPONZÓRIUM
7. apríla
SV. JÁNA KRSTITEĽA DE LA SALLE, KŇAZA
Z Rozjímaní svätého kňaza Jána Krstiteľa de la Salle
Rozmýšľajte o tom, čo hovorí apoštol Pavol, že totiž Boh v Cirkvi ustanovil apoštolov, prorokov a učiteľov, a zistíte, že on ustanovil aj vás
do vašej služby. Dosvedčuje vám to ten istý svätec, keď hovorí, že sú rozličné služby a rozličné účinky, ale v každom takomto dare sa
prejavuje ten istý Duch Svätý na všeobecný úžitok, čiže na úžitok Cirkvi.
Preto nesmiete pochybovať, že aj vy ste dostali takú milosť, totiž učiť chlapcov, zvestovať im evanjelium a formovať ich v náboženskom
duchu, a že je to veľký Boží dar, lebo na túto svätú úlohu vás povolal Boh.
Nech teda chlapci, zverení do vašej opatery, vidia v celom vašom učiteľskom pôsobení, že ste Božími služobníkmi a že svoju úlohu zastávate
s nepokryteckou láskou a naozaj svedomite. A ešte viac vás má pútať k tejto úlohe to, že ste nielen Božími služobníkmi, ale aj služobníkmi
Ježiša Krista a Cirkvi.
Veď práve to hovorí svätý Pavol, keď nabáda, že za Kristových služobníkov treba pokladať všetkých, čo hlásajú evanjelium, čo píšu list,
ktorý diktuje Kristus, lenže nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach sŕdc a nimi sú
srdcia chlapcov. Preto nech vás ženie Božia láska, lebo Ježiš Kristus zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, nežili pre seba, ale pre toho,
ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. Preto nech vaši žiaci pohnutí vašou starostlivosťou a horlivosťou cítia, že to ich Boh skrze vás
napomína, lebo ste Kristovými vyslancami.
Okrem toho musíte ukázať Cirkvi, akou láskou k nej horíte, a podať jej dôkazy o svojej horlivosti. Veď vy pracujete pre Cirkev, ktorá je
telom Ježiša Krista. Svojou horlivosťou teda ukážte, že milujete tých, ktorých vám zveril Boh, ako Kristus miluje Cirkev.
Usilujte sa, aby sa chlapci naozaj včlenili do tohoto chrámu-Cirkvi a tým sa stali hodnými stáť raz pred súdnou stolicou Ježiša Krista ako
oslávení, na ktorých niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, aby sa v budúcich vekoch ukázalo nesmierne bohatstvo milosti, ktorú
im dal Boh, keď im pomohol k vzdelaniu a vám zasa pri učení a vychovávaní, aby mali dedičstvo v kráľovstve Boha a nášho Pána Ježiša Krista.
RESPONZÓRIUM
11. apríla
SV. STANISLAVA, BISKUPA A MUČENÍKA
Z Listov svätého biskupa a mučeníka Cypriána
Keď v sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. Aká to sláva a aké šťastie zápasiť pod ochranou
Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu!
Napnime, milovaní bratia, všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s čistým srdcom, s pevnou vierou a vytrvalou láskou.
Nech tiahne Boží tábor do boja, ktorý sa nám určuje.
Svätý apoštol nás učí, ako sa treba ozbrojiť a pripraviť: „Bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si
pohotovosť pre evanjelium pokoja! Vezmite si štíť viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé strely zloducha, aj prilbu spásy
a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!”
Chopme sa týchto zbraní, ozbrojme sa touto duchovnou a nebeskou záštitou, aby sme sa mohli, až príde najhorší deň, vzoprieť
diablovým hrozbám a odraziť ich.
Oblečme si pancier spravodlivosti, aby bola hruď chránená a zaistená proti strelám nepriateľa. Nohy nech sú obuté a vyzbrojené
učením evanjelia, aby nás nemohol had uhryznúť a podraziť, keď začneme po ňom šliapať a mliaždiť ho.
Nesme statočne štít viery; pod jeho ochranou možno zneškodniť všetky strely nepriateľa.
A vezmime si aj duchovnú prilbu na ochranu hlavy; chráni uši, aby nepočuli zhubné výroky, chráni oči, aby nevideli ohavné modly,
chráni čelo, aby sa Boží znak zachoval neporušený, chráni ústa, aby jazyk víťazne vyznával Krista, svojho Pána.
Aj pravicu si ozbrojme duchovným mečom, aby rázne odmietala nečisté obety vo vedomí, že Eucharistia je Pánovo telo, a keď ju
prijíma, jeho objíma a nakoniec dostane od Pána nebeský veniec za odmenu.
Milovaní bratia, toto všetko nech vám utkvie v srdciach. Ak budeme na toto myslieť a o tomto rozjímať a príde na nás deň
prenasledovania, Kristov vojak, formovaný jeho príkazmi a napomenutiami, nezľakne sa boja, ale bude pripravený získať víťazný veniec.
RESPONZÓRIUM
13. apríla
SV. MARTINA I., PÁPEŽA A MUČENÍKA
Z Listov svätého pápeža Martina Prvého
Veľmi túžime stále upokojovať svojimi listami vašu lásku a zmierňovať vám vašu starosť o nás a s vami aj všetkým svätým a našim bratom,
ktorí sa o nás starajú kvôli Pánovi. Pozrite, aj teraz vám píšem, čo nás tlačí. Hovorím pravdu v mene Krista, nášho Boha.
Sme celkom odlúčení od víru sveta a zbavení svojich hriechov; ba chýba nám aj to najpotrebnejšie k životu. Obyvatelia tejto krajiny sú
všetko pohania a tí, čo sa tu usadili, prevzali pohanské mravy. Nemajú vonkoncom nijakú lásku, ani takú, akou sa ľudská prirodzenosť
v účinnom súcite stále prejavuje aj u samých barbarov.
Ale prekvapil som sa a doteraz sa čudujem nad hrubosťou a nevšímavosťou všetkých, čo boli kedysi pri mne a boli mi priateľmi a blízkymi.
Celkom zabudli na moje nešťastie a nechcú ani vedieť, kde som, či som na zemi, a či nie.
Čo myslíte, s akým svedomím sa môžeme postaviť pred Kristovu súdnu stolicu, kde budú žalovať a vydávať počet všetci ľudia, ktorí sú
z tej istej hliny a hmoty?! Aká hrôza to padla na ľudí, že im prekáža zachovávať Božie prikázania, a aký to strach tam, kde sa báť netreba?!
Vari nás až tak odcudzili zlí duchovia?! Alebo sa javím celému spoločenstvu Cirkvi ako nepriateľ a protivník?!
No nech Boh, ktorý chce, aby boli všetci spasení a poznali pravdu, upevní na prihovor svätého Petra ich srdcia v pravej viere a posilní ich
proti každému bludárovi i proti každému, kto sa stavia proti našej Cirkvi. Nech ich zachová v stálosti, najmä pastiera, ktorého teraz dostali
za predstaveného, aby v nijakom prípade neodpadli, ani sa neodchýlili a neopustili nič z toho, čo písomne vyznali pred Pánom a jeho svätými
anjelmi, a to až do najmenších podrobností. Nech spolu s mojou maličkosťou dostanú z ruky nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista veniec
spravodlivosti za pravú vieru.
O toto moje úbohé telo sa postará sám Pán podľa toho, ako sa mu bude páčiť s ním naložiť, či už tak, že ho nechá v ustavičných súženiach,
alebo mu poskytne trochu osvieženia. Veď Pán je blízko, prečo by som mal byť ustarostený? Dúfam predsa v jeho milosrdenstvo, že nezaváha
zakončiť môj beh tak, ako už rozhodol.
Pozdravte všetkých vašich v Pánovi aj všetkých, čo z lásky k Bohu spolucítia s mojimi okovami. Nech vás vznešený Boh chráni svojou
mocnou rukou pred každým pokušením a zachová pre svoje kráľovstvo.
RESPONZÓRIUM
21. apríla
SV. ANZELMA,
BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI
Z knihy „Proslógion“ svätého biskupa Anzelma
Našla si, duša moja, čo si hľadala? Hľadala si Boha a zistila si, že on je čosi, čo prevyšuje všetko, nad čo sa nedá nič lepšie pomyslieť;
že on je sám život, svetlo, múdrosť, dobrota, večná blaženosť a blažená večnosť a že je tým všade a ustavične.
Pane, môj Boh, môj stvoriteľ a obnoviteľ, povedz mojej roztúženej duši, čím iným si okrem toho, čo videla; aby správne videla, po čom túži.
Namáha sa, aby viac videla. A nevidí viac ako to, čo videla, iba tmu. Ba ani tmu nevidí, lebo v tebe tmy niet. Ale badá, že nemôže viac
vidieť pre svoju vlastnú temnotu.
Svetlo, v ktorom prebývaš, Pane, je naozaj neprístupné. Naozaj nejestvuje nič iné, čo by preniklo do tohoto svetla, aby v ňom uvidelo teba.
Naozaj, nevidím ho preto, že je pre mňa prisilné. A predsa všetko, čo vidím, vidím prostredníctvom neho tak ako slabé oko. Čo vidí, vidí
v slnečnom svetle, hoci do samého slnka hľadieť nemôže.
Môj rozum naň nestačí; žiari príliš silno, nestačí naň, ani oko mojej duše nevydrží dlho doň hľadieť. Žiara ho udiera, veľkosť prevyšuje,
nekonečnosť prekonáva, nevyčerpateľnosť ľaká.
Ty najvyššie a neprístupné svetlo! Ty celá a blaživá pravda, ako ďaleko si odo mňa, hoci ja som tebe tak blízko! Aká si vzdialená môjmu
zraku, hoci ja som priamo pred tvojím pohľadom!
Všade si celá prítomná, a ja ťa nevidím. V tebe sa hýbem, v tebe som, a k tebe sa priblížiť nemôžem. Vo mne i okolo mňa si, a ja ťa necítim.
Prosím ťa, Bože, daj, nech ťa poznám, nech ťa milujem, aby som sa z teba radoval. A ak to v tomto živote nemôžem naplno, daj,
nech aspoň napredujem deň po deň, až kým to nepríde v plnosti. Nech ťa tu čoraz lepšie poznávam a tam nech sa moje poznanie naplní.
Tu nech rastie moja láska k tebe a tam nech je úplná, aby tu bola moja radosť veľká v nádeji a tam úplná v skutočnosti.
Pane, skrze svojho Syna prikazuješ, a či skôr radíš, aby sme prosili, a sľubuješ, že to dostaneme, aby naša radosť bola úplná.
Pane, prosím to, čo mi radíš prostredníctvom nášho obdivuhodného Radcu. Nech dostanem, čo sľubuješ skrze svoju pravdu,
aby moja radosť bola úplná. Pravdovravný Bože, prosím; viem, že ma vyslyšíš, aby moja radosť bola úplná.
Zatiaľ nech nad tým rozjíma moja myseľ, nech o tom hovorí môj jazyk. Nech to miluje moje srdce, nech o tom rozprávajú moje ústa.
Nech po tom lačnie moja duša, žízni moje telo a túži celá moja bytosť, kým nevojdem do radosti Pána, ktorým je trojjediný Boh,
zvelebený naveky. Amen.
RESPONZÓRIUM
SV. VOJTECHA, BISKUPA A MUČENÍKA
Spomienka
Z legendy Quattuor Immensi, ktorú napísal pravdepodobne svätý Radim roku 999
Veriacim v Krista všetkým
v ňom veľké svietilo svetlo,
nie skryté pod mericou,
lež žiariace naplno zjavne.
Nespočetný zástup úbohých chudákov
sám živil zo svojho,
viac než dosť,
až hojnosť ich potrebám poskytol vecí.
Jeho však samého zriedka len
- mimo dní sviatočných -
sýteho zastihlo slnko a spať ho nevídala noc.
Nikdy sa nenaspal nadostač,
cestou i necestou chodil,
tu žalmy prednášal,
tam almužnu dával chudobným,
chorých navštevoval,
alebo v putách kvíliacich vinníkov.
Starosť o jedlo, o spánok nikdy mu nebránila
v modlitbách stráviť aj celé hodiny dlhé.
Keď skončil večernú modlitbu,
bol ticho až do prvej rannej;
mlčanie nočné u mníchov zvyčajné
zachovával vždycky.
Po rannej modlitbe išiel prehliadnuť zástupy ľudu;
pýtal sa, kto si čo praje a prečo prišiel k nemu.
Všetkých uzmieroval, nikoho neodsúdil nikdy.
A keď už konečne voľný bol,
zbavený takýchto vecí,
ľúbezné hymny horlivo spieval
v Ježišovi Kristovi,
až ho k slúženiu omše odviedla
príslušná chvíľa.
A omšu keď skončil, nesýtil telo potravou,
lež s milými duchovnými
a znalcami svätého Zákona
prečítal mnohé knihy,
v ktorých je obsiahnutý Zákon,
rozprával o nich a radil,
čo robiť kážu.
Taký mal životný cieľ, tak pracoval, o to sa staral.
Zatiaľ však z perí mu neprestávala
plynúť reč k národu,
keď učil, čo robiť a čoho sa chrániť;
nespravodlivým trest, odmenu riadnym sľuboval,
že Krista naveky z tváre do tváre vidieť budú.
V slovách bol šetrný, v nábožnosti vážny a prísny.
Vľúdny k poddaným všetkým,
lež k pyšným občas aj tvrdý.
Opatrný sťa had,
však skvel sa i prostotou holubíc bielych.
Ale zmyselné stádo sa vzpiera konať, čo pastier
duchovný na srdce kladie, a kráča stále a stále
ta, kde k obžerstvu láska a jalové vášne ho vábia.
O Božom zákone mu on a o večnom živote káže,
ľud sa však rúti do smrti a na nijaký zákon nedbá.
Videl tu svätý biskup, že nikto chápať nechce
to, čo príkazy velia, a to, čím jeho slová znejú,
nevidel nijaký úspech,
len zmar únavnej svojej práce.
A vtedy plakal nad skazou národa,
nad množstvom hriechov.
Napokon presmutný a horko si ťažkajúc na všetko,
rozhodol sa, že radšej pery zavrie,
než by mal márniť prácu
v národe zaslepenom,
čo zlom sa akoby dobrom riadil.
Pluhom spásneho slova je odhodlaný stále a stále zorávať
v Ježišovi Kristovi
neplodný úhor všetkých duší;
a hneď nastúpil svoju pút a uznal
za výhodnejšie
rozsievať medzi Prusmi
semeno života večného.
A bol to deviaty deň, ako je známe,
pred prvým májom,
čo náš biskup Vojtech bol umučený
pre Krista Pána.
Kiež nás na jeho ustavičný príhovor
presvätý Kristus chráni
po všetky veky a nad to i po smrti ďalej!
RESPONZÓRIUM
24. apríla
SV. JURAJA, MUČENÍKA
Z Rečí svätého biskupa Petra Damianiho
Milovaní, dnešný sviatok zdvojnásobuje radosť veľkonočnej slávnosti a je ako vzácny drahokam, čo svojím žiarivým jasom obohacuje zlato,
do ktorého je vsadený.
Svätý Juraj bol priam prenesený z jednej vojenskej služby do druhej, lebo zamenil pozemskú službu tribúna, ktorú konal, za službu
v kresťanskom vojsku, do ktorej sa prihlásil. A ako naozaj rázny vojak najprv rozdal všetko, čo mal, chudobným, zhodil zo seba bremeno
pozemského majetku a takto slobodný a voľný, oblečený do panciera viery, zaútočil zapálený Kristov bojovník na najhustejší bojový šík.
Tento príklad nás celkom jasne poúča, že pri obrane viery nie sú schopní statočne a náležite bojovať tí, čo sa ešte boja zbaviť sa
pozemských prostriedkov.
Svätý Juraj, zapálený ohňom Svätého Ducha a pod zástavou kríža nepremožiteľný, tak zaútočil na ničomného kráľa, že v stúpencovi porazil
aj knieža všetkých ničomníkov a burcoval ducha Kristových vojakov, aby sa držali statočne.
Pravda, bol pri ňom najvyšší a neviditeľný Pán, ktorý potom podľa rozhodnutia svojej prozreteľnosti dovolil, aby ruky bezbožných ukázali
svoju zbesilosť. Ale aj keď vydal údy svojho mučeníka do rúk katov, dušu opretú o nedobytný hrad viery obránil neprekonateľným štítom
svojej ochrany.
Milovaní bratia, neostaňme iba pri obdive tohoto bojovníka nebeského vojska, ale ho aj nasledujme. Nech sa duch už teraz upriami
na odmenu nebeskej slávy, lebo keď si v rozjímaní pevne zameriame srdce na ňu, nič nepohne nami, či sa bude svet na nás zvodne usmievať,
a či bude zúriť a hroziť prenasledovaním.
Preto sa podľa Pavlovho príkazu očisťme od každej poškvrny tela i ducha, aby sme raz smeli aj vojsť do toho chrámu blaženosti,
na ktorý už teraz upierame duchovný zrak.
Každý, kto chce obetovať seba samého Bohu v Kristovom stánku, ktorým je Cirkev, musí sa okúpať v posvätnom prameni a potom
si obliecť nové šaty čností, ako je napísané: „Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti.” Veď kto sa i krstom znovuzrodí v Kristovi
ako nový človek, už si nemá obliekať znaky smrteľnosti, ale odložiť starého človeka a obliecť si nového a v ňom obnovený usilovať sa
o čistý život.
Takto očistení od špiny starého hriechu a žiariaci jasom nového života môžeme dôstojne sláviť veľkonočné tajomstvo
a verne napodobňovať príklad svätých mučeníkov.
RESPONZÓRIUM
SV. FIDÉLA ZO SIGMARINGENU, KŇAZA A MUČENÍKA
Oslavná reč na svätého kňaza a mučeníka Fidéla
Pápež Benedikt Štrnásty oslávil obhajcu katolíckej viery svätého Fidéla týmito slovami:
„Svoju veľkú lásku zameral na uľahčenie a pomoc blížnym v krajnej biede. Všetkých, ktorých stihlo nešťastie, bral do svojho otcovského
náručia a z almužien zozbieraných zo všetkých strán živil početné zástupy chudobných.
Pomáhal sirotám a vdovám v ich osamelosti a sprostredkúval im pomoc mocných a kniežat. Pomáhal všetkým väzňom, ktorým mohol,
duchovnými i hmotnými prostriedkami. Horlivo navštevoval akýchkoľvek chorých, ošetroval ich, a keď ich zmieril s Bohom, pripravoval ich
na posledný zápas.
V tejto činnosti nemal nikdy takú bohatú žatvu na zásluhy, ako keď sa v rétskom kraji utáborilo rakúske vojsko a skoro celé ho zachvátila
epidémia, takže sa stalo poľutovaniahodnou korisťou choroby a smrti.“
Popri tejto láske, muž menom i v skutočnosti Verný, vynikal aj ako horlivý obhajca katolíckej viery. Neúnavne ju hlásal a niekoľko dní
predtým, ako ju potvrdil svojou krvou, zanechal vo svojej poslednej kázni akoby testament týmito slovami:
„Katolícka viera, aká si stála, aká si pevná, ako hlboko si zakorenená, aké dobré základy máš na pevnej skale! Nebo a zem sa pominú,
ale ty sa nemôžeš nikdy pominúť. Celý svet od počiatku ti protirečil, ale ty si mocnejšia a víťazíš nad všetkými.
Tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. Ona podmanila Kristovej vláde najmocnejších kráľov, ona odovzdala Kristovi poslušné
národy.
Čo dalo svätým apoštolom a mučeníkom silu podstúpiť hrozné agónie a kruté muky, ak nie viera, najmä v zmŕtvychvstanie?!
Čo pohlo pustovníkov, že opovrhli rozkošami, odmietli pocty, pohrdli bohatstvom a žili v samote panenským životom, ak nie živá viera?!
Čo dnes podnecuje pravých kresťanov, že sa vzdávajú pohodlia, zriekajú sa pôžitkov, znášajú útrapy a podoberajú sa na ťažké úlohy?!
Je to živá viera, činná skrze lásku. Ona je schopná v nádeji na budúce dobrá opúšťať terajšie a terajšie zamieňať za budúce.“
RESPONZÓRIUM
SV. MARKA, EVANJELISTU
Sviatok
HYMNUS
Blažený muž a sprievodca,
pomocník apoštolov, hľaď:
chceme ťa prosiť o pomoc
a na chválu ti zaspievať.
Skrz svätých poslov Kristových
nastal čas spásy, milosti,
vek pravdy, šťastia, pokoja
a opravdivej radosti.
Na apoštolskú úlohu
aj teba vybral Boh, náš Pán,
Kristus ťa mocou obdaril
a milosť zdvihla k výšinám.
Ty šťastný svetla rozsievač,
vypros, nech v Slnku-Kristovi
obilie zrie už vzklíčené
a bude v sýpkach Pánových.
Už s apoštolmi v nebi si,
v sudcovskej skvieš sa hodnosti;
pomôž nám hriechov zbaviť sa,
nech hreje nás jas milosti.
Sláva buď Svätej Trojici,
čo slávne tróni v nebesiach:
nech naša duša teší sa
a v sláve neba zaplesá. Amen.
V.
Pán vnukne slová hlásateľom evanjelia. Aleluja.
R.
A bude ich sprevádzať svojou silou. Aleluja.
Z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom
Bratia, prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou
a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch,
ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad
všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.
Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. Preto hovorí:
„Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary.“
A čo iné znamená to „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky
nebesia, aby naplnil všetko.
On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali
svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža,
k miere plného Kristovho veku, aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia,
ktorý podvodne strháva do bludu. Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. Z neho celé
telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti rastie a buduje sa v láske.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom
Cirkev, rozšírená po celom svete až po končiny zeme, prijala od apoštolov a ich žiakov vieru v jedného Boha, Otca všemohúceho, „ktorý
stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich“, i v jedného Ježiša Krista, Božieho Syna, vteleného pre našu spásu, i v Ducha Svätého,
ktorý skrze prorokov oznamoval Božie plány: príchod i narodenie z Panny, umučenie, zmŕtvychvstanie a telesné nanebovstúpenie nášho
milovaného Pána Ježiša Krista i jeho príchod z neba v Otcovej sláve, aby „zjednotil v sebe, ako v hlave, všetko“ a aby vzkriesil každé ľudské
telo, aby sa pred Kristom Ježišom, naším Pánom a Bohom, Spasiteľom a Kráľom, podľa vôle neviditeľného Otca, „zohlo každé koleno v nebi,
na zemi i v podsvetí a aby ho vyznával každý jazyk“ a on aby vykonal spravodlivý súd nad všetkými.
Odvtedy, čo Cirkev prijala toto ohlasovanie a túto vieru, ako sme povedali, starostlivo si ich chráni, akoby bývala v jednom dome, hoci je
rozptýlená po celom svete. Verí tak, akoby mala jednu dušu a jedno srdce, a jednomyseľne túto vieru ohlasuje, učí a podáva ďalej, akoby
mala iba jedny ústa. Lebo aj keď sú na svete jazyky rozličné, sila podania je jedna a tá istá.
Veď cirkvi založené v Germánii neveria alebo nepodávajú niečo iné, ani cirkvi v Hispánii či v krajoch Keltov, ani na Východe ani v Egypte ani
v Líbyi ani tie, čo sú v strede sveta. Ale ako je slnko, Božie stvorenie, na celom svete jedno a to isté, tak aj hlásanie pravdy žiari všade
a osvecuje všetkých ľudí, ktorí chcú poznať pravdu.
A ani vynikajúci rečník z predstavených Cirkvi nehovorí iné ako toto (veď nik nie je nad učiteľa), ani ten, kto je vo výrečnosti slabší,
neumenšuje podanie. Keďže je teda jedna a tá istá viera, ani ten, kto je schopný veľa o nej hovoriť, ju nerozmnožuje, ani ten, kto menej,
ju nezmenšuje
RESPONZÓRIUM
28. apríla
SV. PETRA CHANELA, KŇAZA A MUČENÍKA
Oslavná reč na svätého kňaza a mučeníka Petra
Hneď ako Peter začal rehoľný život v Spoločnosti Máriinej, poslali ho - na vlastnú žiadosť do misií v Oceánii. Pristál na ostrove Futuna
v Tichom oceáne, kde ešte nik nezvestoval Kristovo meno. Rehoľný brat, ktorý s ním bol celý čas, takto rozpráva o jeho misionárskom živote:
„Pri práci ho pálilo slnko, často ho trápil hlad, domov sa vracal celý spotený a zmorený únavou, no na duchu bol vždy silný a bodrý,
akoby sa vracal zo zábavy. A to bolo nie raz, ale skoro každý deň.
Futunčanom nevedel zvyčajne nič odmietnuť, dokonca ani tým, čo ho prenasledovali. Vždy ich ospravedlňoval a nikdy neodohnal,
ani keď boli hrubí a dotieraví. Bol bezpríkladne a všestranne láskavý bez výnimky ku všetkým.“
Nečudo teda, že ho tamojší obyvatelia volali „mužom dobrého srdca“. Raz povedal spolubratovi: „V takej ťažkej misii musíme byť svätí.“
Postupne ohlasoval aj Krista a evanjelium, ale zbieral iba skromnú úrodu. No napriek tomu s nezlomnou vytrvalosťou pokračoval vo svojom
ľudskom a súčasne náboženskom misijnom diele, podporovaný Kristovým príkladom a slovami: „Jeden rozsieva a druhý žne.“ Pritom
vytrvalo prosil o pomoc Bohorodičku, ktorú si neobyčajne ctil.
Jeho hlásanie kresťanského náboženstva ničilo kult zlých duchov, ktorý pestovali futunskí náčelníci, aby tak udržali ľud vo svojej moci.
Preto ho surovo zavraždili v presvedčení, že Petrovou smrťou zahynú semienka kresťanského náboženstva, ktoré on zasial.
Ale on sám povedal deň pred svojím umučením: „To nič, ak ja zomriem; Kristovo náboženstvo je také zrastené s týmto ostrovom, že
mojou smrťou nezanikne.“
Krv mučeníka pomohla predovšetkým samým Futunčanom; veď o niekoľko rokov všetci uverili v Krista. Ale osožila aj ostatným ostrovom
Oceánie, kde sú teraz kvitnúce kresťanské obce a Petra uctievajú ako svojho prvého mučeníka.
RESPONZÓRIUM
SV. ĽUDOVÍTA MÁRIU GRIGNIONA DE MONTFORT, KŇAZA
xxx
xxx
RESPONZÓRIUM
SV. KATARÍNY SIENSKEJ, PANNY A UČITEĽKY CIRKVI
Spomienka
HYMNUS
V zástupe múdrych panien Katarína
v ústrety ide s lampou Ježišovi
a zahanbuje svetlom, čo ju zdobí,
temnotu doby.
On zas jej nesie prsteň drahocenný,
na ktorom žiaria drahokamy krásne,
a panne vraví: „Prijmi bez otázky
znak svätej lásky.”
V srdci jej horí oheň nadpozemský,
mysľou sa vnára často do extázy,
až zdobia telo Kataríny panny
Kristove rany.
Celá je šťastná, plná blaženosti,
túli sa verne k Ženíchovmu srdcu;
a v nebi žiari duša panny krásna
jak hviezda jasná.
Sláva ti večná, Bože trojjediný,
Pán neba, zeme, sediaci na tróne;
ty mocný, všetko riadiš, udržuješ
a nás miluješ. Amen.
V.
Pán vnukne slová hlásateľom evanjelia. Aleluja.
R.
A bude ich sprevádzať svojou silou. Aleluja.
Z Dialógu svätej panny Kataríny Sienskej o Božej prozreteľnosti
Večné Božstvo, večná Trojica, ty si spojila krv svojho jednorodeného Syna s božskou prirodzenosťou, a preto má takú veľkú cenu!
Ty, večná Trojica, si ako hlboké more: čím viac v ňom hľadám, tým viac nachádzam, a čím viac nachádzam, tým viac ťa hľadám.
Ty akosi nenásytne nasycuješ dušu; lebo vo svojej priepastnej hlbine sýtiš dušu tak, že stále ostáva hladná a lačná po tebe, večná Trojica,
a želá si a túži v tvojom svetle uvidieť teba, Svetlo.
Skúsila som a presvedčila som sa svetlom rozumu v tvojom svetle o tvojej priepastnej hĺbke, večná Trojica, i o kráse tvojho stvorenia.
Preto keď som sa zhliadla v tebe, videla som, že som tvojím obrazom, lebo ty, večný Otče, mi dávaš zo svojej moci a zo svojej múdrosti;
z tej múdrosti, ktorá je privlastnená tvojmu Jednorodenému. A Duch Svätý, ktorý vychádza z teba, Otče, i z tvojho Syna, dal mi dobrú
vôľu, čím ma urobil hodnou lásky.
Veď ty, večná Trojica, si Stvoriteľ a ja stvorenie. A v znovustvorení, ktoré si vo mne urobil skrze krv svojho jednorodeného Syna, som
v tvojom svetle poznala, že si uchvátený krásou svojho stvorenia.
Priepastná hlbina, večná Trojica, Božstvo, hlboké more! Čo si mi mohol dať viac než seba samého?! Ty si oheň, ktorý stále horí
a nestravuje sa; ty svojou páľavou stráviš akúkoľvek samolásku duše. Ty si oheň, ktorý odstraňuje všetok chlad a osvecuje myseľ
svojím svetlom, ktorým si mi dal poznať svoju pravdu.
V zrkadle tohoto svetla poznávam teba, najvyššie Dobro, Dobro nad všetko dobro, Dobro šťastné, Dobro nepochopiteľné,
Dobro neoceniteľné; Krása nad všetku krásu, Múdrosť nad každú inú múdrosť: lebo ty si sama Múdrosť, ty si Chlieb anjelov, ktorý sa
v ohni lásky daroval ľuďom.
Ty si odev, ktorý zakrýva moju nahotu, a nás hladných živíš svojou sladkosťou, lebo si sladký, v tebe niet horkosti, večná Trojica!
RESPONZÓRIUM
30. apríla
SV. PIA V., PÁPEŽA
Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium
Okrem iných útech úbohým, ktoré Boh bez prestania poskytuje ľudskému pokoleniu, v plnosti času – keď on usúdil, že to treba urobiť – poslal
svojho jednorodeného Syna, skrze ktorého stvoril všetko, aby ostal Bohom a stal sa človekom a bol „prostredníkom medzi Bohom
a ľuďmi – človek Kristus Ježiš“.
Aby tí, čo v neho uveria, boli kúpeľom znovuzrodenia zbavení viny všetkých hriechov a oslobodení od večného zatratenia; aby žili vo viere,
nádeji a láske, a tak putovali v tomto veku a uprostred jeho ťažkých a nebezpečných pokušení; ale aby pod vplyvom Božích útech, telesných
i duševných, kráčali pred Božou tvárou, a držali sa cesty, ktorou sa im stal Kristus.
A pretože ani tí, čo kráčajú jeho cestou, nie sú bez hriechov, lebo ony sa vkradnú pre slabosť tohto života, dal im spásne prostriedky: almužny.
Ony majú podporovať ich modlitbu, v ktorej ich naučil hovoriť: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“
Toto robí Cirkev blahoslavenou nádejou v tomto biednom živote. A túto Cirkev obrazne v jej celosti predstavoval apoštol Peter ako nositeľ
prvenstva medzi apoštolmi.
Čo sa jeho samého týka, podľa prirodzenosti bol jeden človek, podľa milosti jeden kresťan a podľa ďalšej bohatšej milosti jeden a ten istý
prvý apoštol. Ale keď mu Pán povedal: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš
na zemi, bude rozviazané v nebi,“ predstavoval celú Cirkev, ktorou v tomto veku otriasajú všelijaké skúšky, akoby lejaky, záplavy a búrky,
ale nepadá, lebo je založená na skale, po ktorej Peter dostal meno.
Preto Pán hovorí: „Na tejto skale postavím svoju Cirkev,“ lebo Peter povedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Teda na tejto skale, ktorú
si vyznal, hovorí, postavím svoju Cirkev. „Tou skalou bol Kristus.“ Na tomto základe bol postavený aj sám Peter. „Lebo nik nemôže položiť
iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.“
Teda Cirkev založená na Kristovi v Petrovi od neho dostala kľúče od nebeského kráľovstva, čiže moc zväzovať a rozväzovať hriechy.
A tak sa táto Cirkev láskou a nasledovaním Krista oslobodzuje od zla. Ale tým viac ho nasleduje v tých, čo bojujú za pravdu až na smrť.
RESPONZÓRIUM