Žalm 102
Vyhnancove sľuby a prosby

Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)

I

Pane, vyslyš moju modlitbu *
    a moje volanie nech dôjde ku tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †
    v deň môjho súženia *
    nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať, *
    čím skôr ma vypočuj.
Lebo moje dni sa tratia ako dym *
    a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *
    takže zabúdam jesť svoj chlieb.
Od samého náreku *
    som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, *
    ako kuvik uprostred zrúcanín.
Nemôžem spať *
    a som ako osamelý vrabec na streche.
Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *
    preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb *
    a nápoj miešam so slzami;
to pre tvoj hnev a výčitky, *
    lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *
    a ja schnem sťa tráva.



II

Ale ty, Pane, trváš večne *
    a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †
    lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *
    lebo už je tu ten čas.
Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *
    a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *
    a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion *
    a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych *
    a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *
    a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *
    a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých *
    a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
aby na Sione hlásali meno Pánovo *
    a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy *
    a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.


III

Cestou mi sily podlomil *
    a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj, †
    neber ma v polovici mojich dní; *
    tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
Na začiatku si stvoril zem, *
    aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †
    rozpadnú sa sťa odev, *
    vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý *
    a tvoje roky sú bez konca.
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *
    a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“



© 1999-2003 Juraj Vidéky