Žalm 68
Pán vchádza ako víťaz

Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)

I

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
    spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
    ako sa vosk roztápa ohňom, *
    tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
    a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
    Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
    jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
    on je otec sirôt a záchranca vdov, *
    on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
    väzňov privádza k šťastiu, *
    no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
    a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
    pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
    a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
    pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.


II

Pán vyslovuje slovo; *
    nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
    a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
    striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
    snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *
    pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
    na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
    Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
    Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
    ľudí si prijal do daru, *
    aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *
    nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
    on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
    aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
    vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
    a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“


III

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
    ako ty môj Boh a kráľ vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti *
    a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
    velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
    kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
    kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *
    upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
    králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
    čriedu býkov s teľcami národov; *
    nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
    Z Egypta prídu veľmoži, *
    Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, *
    na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
    hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †
    Nad Izraelom jeho veleba *
    a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
    Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
    Zvelebený buď, Bože.



© 1999-2003 Juraj Vidéky