I. DO SLÁVNOSTI ZJAVENIA PÁNA
Od prvých vešpier Narodenia Pána po prvé vešpery Zjavenia Pána v nedeľnom i feriálnom ofíciu, ak nie sú hymny vlastné.
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
HYMNUS
Predrahý Kriste, večný odblesk Božstva,
ty život náš a naše svetlo pravé,
prichádzaš s liekom, bo sme samá rana,
ty – spásna brána.
Zbor anjelov už nesie našej zemi
chýr z neba, hlása nový vek a blaho,
Otcovu slávu, pokoj – túžbu hrudí
smrteľných ľudí.
V jasličkách ležíš, hoc si vládca sveta,
plod prečistého lona svätej Panny.
Ujmi sa ľudstva, ktoré k tebe kvíli,
Ježišu milý.
Prichádzaš na zem, abys’ nám dal nebo,
si jeden z nás, máš telo, jak my máme;
obnov nám srdce, stuž v ňom lásky spoje,
nech je vždy tvoje.
Aj naše hlasy s radosťou sa družia
k anjelom, ktorí nadšene ťa slávia
i Otca s Duchom, aby Bohu vzdali
najkrajšie chvály. Amen.
Ant.1 Pán mi povedal: Ty si môj Syn. Ja som ťa dnes splodil.
Ant.2 Pán vychádza sťa ženích zo svojej komnaty.
Ant.3 Z tvojich perí plynie milota. Preto ťa Boh požehnal naveky.
V.
Slovo sa telom stalo. Aleluja.
R.
A prebývalo medzi nami. Aleluja.
Ant.1 S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Boh Jakubov.
Ant.2 V dňoch Pána vzíde plnosť pokoja; a bude stále panovať.
Ant.3 Pán zachráni život svojim úbožiakom.
V.
Keď pastieri videli Dieťa.
R.
Vyrozprávali, čo im bolo o ňom povedané.
Ant.1 Vernosť vyrastie zo zeme, spravodlivosť zhliadne z neba.
Ant.2 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Ant.3 On bude volať ku mne: Ty si môj Otec. Aleluja.
V.
Pán oznámil svoju spásu. Aleluja.
R.
Pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť. Aleluja.
Ant.1 Tešte sa, nebesia, plesaj, zem, pred tvárou Pána, že prichádza.
Ant.2 Vychádza svetlo spravodlivému a radosť tým, čo majú srdcia úprimné. Aleluja.
Ant.3 Pán oznámi svoju spásu. Aleluja.
V.
V posledných dňoch k nám Boh prehovoril v Synovi.
R.
Skrze ktorého stvoril aj svet.
Z knihy proroka Izaiáša
Toto hovorí Pán Boh:
Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť
a z jeho koreňov vyženie výhonok.
A spočinie na ňom duch Pánov:
duch múdrosti a rozumu,
duch rady a sily,
duch poznania a bázne pred Pánom.
A bude mať záľubu v bázni pred Pánom.
Nebude súdiť podľa zdania očí,
ani nebude karhať podľa počutia,
ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných
a podľa práva bude rozhodovať
v prospech ponížených zeme.
Zem udrie prútom svojich úst
a dychom svojich perí usmrtí bezbožníka.
Spravodlivosť bude pásom jeho bedier
a vernosť opaskom jeho bokov.
Vlk bude bývať s baránkom,
leopard si ľahne vedľa kozliatka.
Teliatko i lev budú žrať spolu
a chlapček ich bude zaháňať.
Krava a medvedica sa budú spolu pásť,
ich mláďatá budú vedno odpočívať.
Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou,
dojča sa bude hrať
nad dierou hada,
do skrýše vretenice
siahne rukou batoľa.
Nik nebude škodiť ani pustošiť
na celom mojom svätom vrchu;
lebo poznaním Pána bude naplnená zem,
ako vody napĺňajú moria.
V ten deň koreň Jesseho
sa vztýči ako znamenie národom;
pohania ho budú vyhľadávať
a slávny bude jeho príbytok.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
Milovaní, radujme sa, veď sa dnes narodil náš Spasiteľ. Smútok nemá miesto pri zrode nového života; a tento život odstránil strach zo smrti
a vlieva do nás radosť z prisľúbenej večnosti.
Nik nie je vylúčený z účasti na tomto rozochvení, všetci máme rovnaký dôvod spoločne sa radovať: veď náš Pán, víťaz nad hriechom a smrťou,
prišiel vyslobodiť všetkých, lebo nik nebol bez viny. Nech jasá svätý, lebo sa blíži k palme víťazstva; nech sa teší hriešnik, lebo sa mu ponúka
odpustenie; nech si vydýchne pohan, lebo je pozvaný k životu.
Keď nadišla plnosť času, ktorý určila nevyspytateľná hĺbka Božej prozreteľnosti, Boží Syn si vzal ľudskú prirodzenosť, aby ju zmieril s jej
Tvorcom, a porazil pôvodcu smrti, diabla, v tej istej prirodzenosti, pomocou ktorej predtým zvíťazil.
Pri Pánovom narodení jasajúci anjeli spievajú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi“ zvestujú „pokoj ľuďom dobrej vôle“, alebo vidia, že sa
ide zo všetkých národov sveta budovať nebeský Jeruzalem. Ako sa potom musia nad takým nevýslovným dielom Božej dobroty tešiť úbohí
ľudia, keď sa tak z neho radujú vznešení anjeli!
Vzdávajme teda, milovaní, vďaky Bohu otcovi skrze jeho Syna v Duchu Svätím, že nás vo svojom veľkom milosrdenstve miluje a že sa
zľutoval nad nami; „a hoci sme boli mŕtvi pre svoje hriechy, oživil nás s Kristom“, aby sme v ňom boli novým stvorením a novou podobou.
Odložme teda starého človeka i s jeho skutkami a pretože sme dosiahli účasť na Kristovom narodení, zrieknime sa skutkov tela.
Kresťan, poznaj svoju veľkosť. Dostal si účasť na božskej prirodzenosti, preto sa nevracaj nízkymi skutkami k starému potupnému životu.
Uvedom si, k akej hlave a telu patríš ako úd. Spomeň si, že si bol vytrhnutý z moci temnoty a prenesený do Božieho svetla a kráľovstva.
Sviatosťou krstu si sa stal chrámom Ducha Svätého: nevyžeň zo seba nešľachetnými činmi takého vznešeného obyvateľa, neskláňaj znova
šiju do diablovho otroctva; veď tvojou výkupnou cenou je Kristova krv.
RESPONZÓRIUM
Ak je vhodné sláviť dlhšiu vigíliu, pridajú sa chválospevy, ako sú v Dodatku, a evanjelium z omše na vigíliu.
Po evanjeliu alebo – ak nie je dlhšia vigília – po responzóriu nasleduje Teba, Bože, chválime (viď nižšie).
Potom, ak nenasleduje omša v noci, hneď po verejnom slávení posvätného čítania sa povie Modlitba.
Ak nasleduje hneď omša, namiesto Teba, Bože, chválime zaspieva sa Sláva Bohu na výsostiach. Úvodné obrady sa vynechajú a hneď je modlitba omše v noci. Potom nasledujú čítania.
V tejto noci Narodenia sa spravidla nemajú hneď po omši recitovať ranné chvály, aby sa tak dodržala zásada slávenia hodín v príslušnom čase.
Začiatok Listu svätého apoštola Pavla Kolosanom
Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej tým svätým a veriacim bratom v Kristovi, čo sú v Kolosách:
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca.
Vzdávame vďaky Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, vždy, keď sa za vás modlíme, lebo sme počuli o vašej viere v Krista Ježiša a
o láske, akú máte k všetkým svätým, pre nádej, ktorú máte uloženú v nebi. Už ste o nej počuli v pravdivom slove evanjelia.
Ono k vám prišlo a ako na celom svete prináša ovocie a rastie, tak aj u vás od toho dňa, keď ste počuli a spoznali Božiu milosť v pravde.
Tak ste sa to naučili od nášho milovaného spolupracovníka Epafrasa. On namiesto nás verne slúži Kristovi; on nám rozprával aj o vašej láske
v Duchu.
Preto aj my odo dňa, keď sme to počuli, neprestávame sa za vás modliť a prosiť, aby ste boli naplnení poznaním jeho vôle vo všetkej múdrosti
a duchovnej chápavosti, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom, tým, že budete prinášať ovocie všetkých
dobrých skutkov a rásť v poznaní Boha, a aby ste mocou jeho slávy upevnení všetkou silou boli veľmi trpezliví a vytrvalí a s radosťou
vzdávali vďaky Otcovi,
ktorý vás urobil súcimi mať účasť
na podiele svätých vo svetle.
On nás vytrhol z moci tmy
a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna,
v ktorom máme vykúpenie,
odpustenie hriechov.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého opáta Bernarda
„Zjavila sa dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom.“ Vďaka Bohu, že nás napĺňa toľkou útechou v tomto pozemskom putovaní,
v tomto vyhnanstve, v tejto biede.
Kým sa neprejavila jeho láska k ľuďom, bola skrytá aj dobrota, hoci jestvovala už predtým: lebo Pánovo milosrdenstvo je od večnosti.
Ale ako sme mohli vedieť, že je taká veľká? Bola prisľúbená, lenže sme ju necítili, a preto v ňu mnohí ani neverili. Veď „mnoho ráz a rozličným
spôsobom hovoril Pán skrze prorokov“. Hovorí: „Ja prechovávam myšlienky pokoja, a nie súženia.“ A čo povedal človek, ktorý cítil súženie,
ale pokoj nepoznal? Dokedy budete hovoriť: „Pokoj, pokoj, a pokoja niet?“ Preto „poslovia pokoja horko plakali“ a hovorili: „Pane, kto uverí,
čo sme hlásali?“ Ale teraz by už ľudia mali veriť svojim očiam, lebo „veľmi vierohodné sú Božie svedectvá“. A aby nezostal skrytý ani
zoslabnutému zraku, „na slnku si vybudoval stan“.
Hľa, pokoj už nie sľúbený, ale poslaný; nie odkladaný, ale darovaný; nie predpovedaný, ale uskutočnený. To Boh Otec poslal na zem akoby
vrece plné milosrdenstva; vrece, vravím, ktoré sa má pri umučení roztrhnúť a vysype sa z neho naše výkupné, čo bolo v ňom skryté; hej,
vrece, malé, ale plné. Veď „Chlapček nám je daný“, ale „v ňom prebýva celá plnosť Božstva“. Keď totiž prišla plnosť času, prišla aj plnosť
Božstva. Prišla v tele a takto sa dala poznať telesnému človeku, aby v jej ľudskom zjave mohol poznať jej dobrotu. Keď sa Boh zjavil
v ľudskej prirodzenosti, jeho dobrota sa už nemohla ukryť. A ako mohol lepšie ukázať svoju dobrotu, než tým, že si vzal moje telo? Vravím:
moje telo, nie Adamovo, totiž nie také, aké mal Adam pred hriechom.
Ako mohol lepšie prejaviť svoje milosrdenstvo, než tým, že vzal na seba biedu samu? Kde inde možno nájsť toľkú lásku, ako keď sa mocné
Božie Slovo stalo pre nás slabým ako tráva? „Pane, čože je človek, že naň pamätáš a obraciaš k nemu svoje srdce?“ Z toho môže človek
vidieť, ako veľmi sa Boh oňho stará; z toho môže poznať, ako Boh o ňom zmýšľa a čo k nemu cíti. Človeče, nepýtaj sa, ako ty trpíš, ale ako
trpel on. A z toho, čo pre teba urobil, poznávaj, akým veľkým ťa urobil, aby ti z jeho ľudskej prirodzenosti bola zjavná jeho dobrota.
Čím menším sa stal ako človek, tým väčšmi zjavil svoju dobrotu. O koľko biednejším sa stal kvôli mne, o toľko mi má byť drahší. Apoštol
hovorí: „Zjavila sa dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom.“ Naozaj veľká a zjavná je Božia dobrota a láska k človeku!
A najväčší dôkaz dobroty poskytol vtedy, keď ľudskú prirodzenosť spojil s prirodzenosťou božskou.
RESPONZÓRIUM
Z listu Kolosanom
Bratia, Kristus Ježiš je obraz neviditeľného Boha,
prvorodený zo všetkého stvorenia,
lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi,
viditeľné i neviditeľné,
tróny aj panstvá,
kniežatstvá aj mocnosti.
Všetko je stvorené skrze neho a pre neho.
On je pred všetkým
a všetko v ňom spočíva.
On je hlavou tela, Cirkvi.
On je počiatok, prvorodený z mŕtvych,
aby on mal vo všetkom prvenstvo.
Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť
a aby skrze neho zmieril všetko so sebou,
keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj
všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.
Aj vás, čo ste boli kedysi odcudzení a znepriatelení zmýšľaním a zlými skutkami, teraz skrze smrť v jeho ľudskom tele zmieril so sebou,
aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony. Pravda, ak vytrváte vo viere upevnení, stáli a neodkloniteľní
od nádeje evanjelia, ktoré ste počuli a ktoré sa hlása každému stvoreniu, čo je pod nebom; a ja, Pavol, stal som sa jeho služobníkom.
Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.
Ja som sa stal jej služobníkom podľa Božieho daru, ktorý som dostal pre vás, aby som naplnil Božie slovo, tajomstvo, ktoré bolo od vekov
a pokolení skryté, ale teraz sa zjavilo jeho svätým. Im chcel Boh dať poznať bohatstvo slávy tohoto tajomstva medzi pohanmi, a ním je Kristus
vo vás, nádej slávy. My ho zvestujeme, pričom napomíname každého človeka a učíme každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme
každého človeka priviedli k dokonalosti v Kristovi. O to sa namáham a borím, jeho mocou, ktorá vo mne mohutne pôsobí.
Chcem, aby ste vedeli, akú starosť mám o vás aj o Laodicejčanov i o mnohých, čo ani nevideli moju telesnú tvár, aby sa potešili ich srdcia
a aby tesne spojení v láske dosiahli všetko bohatstvo plného chápania a poznania Božieho tajomstva, Krista, v ktorom sú skryté všetky
poklady múdrosti a poznania.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého kňaza Hypolita Vyvrátenie všetkých bludov
Naša viera sa nezakladá na prázdnych slovách, ani sa nenechávame unášať chvíľkovými poryvmi srdca, ani sa nedáme chlácholiť lichotivými
rečami; my veríme slovám, ktoré pochádzajú z Božej moci.
A Boh tieto slová zveril Slovu a Slovo ich hovorilo a nimi odvracalo ľudí od neposlušnosti, no nie násilím, akoby ich chcelo zotročiť, lež ich
volalo k osobnému a slobodnému rozhodnutiu.
Toto Slovo poslal Otec v plnosti čias, lebo už nechcel hovoriť ústami prorokov, aby ho bolo treba hľadať v nejasných výpovediach, ale
rozhodol, že sa má samo viditeľne zjaviť svetu, aby ho videl, a tak sa zachránil.
Vieme, že toto Slovo si vzalo telo z Panny, malo telo starého človeka obnovené Vtelením. Vieme, že sa stalo človekom z tej istej látky ako my.
Lebo keby bol býval z inej látky, darmo by bol prikazoval, aby sme ho napodobňovali ako učiteľa. Keby bol mal ako človek inú podstatu, ako
by bol mohol odo mňa, od narodenia slabého, žiadať niečo podobné? Ako by potom mohol byť dobrý a spravodlivý?
Aby sme si nemysleli, že je inakší ako my, podriadil sa zákonu práce, dobrovoľne hladoval, nezdráhal sa byť smädným, potreboval spánok,
neodmietal trpieť, podrobil sa smrti a zjavil svoje zmŕtvychvstanie. V tomto všetkom priniesol svoju ľudskú prirodzenosť ako prvotiny na obetu,
aby si ani ty v utrpení nezmalomyseľnel, ale aby si si uvedomil, že aj ty si len človek, a očakával pre seba to, čo Boh pripravil pre Krista.
Keď poznáš pravého Boha, budeš mať okrem duše nesmrteľné a neporušené aj telo a získaš nebeské kráľovstvo ty, čo si poznal nebeského
Kráľa, kým si žil na zemi; budeš Božím spoločníkom a Kristovým spoludedičom; už nebudeš podliehať žiadostivosti ani vášňam a chorobám,
lebo si sa stal bohom.
Veď všetko zlé, čo si musel zniesť ako človek, dopustil Boh preto, že si človek, ale Boh prisľúbil, že ti dá všetky svoje dary, keď budeš
zbožstvený a staneš sa nesmrteľným. Preto „poznaj sám seba“ tým, že budeš poznávať Boha, ktorý ťa stvoril, lebo poznávať
a byť poznaný je výsadou toho, koho on povolal.
Preto sa nehádajte medzi sebou a nebuďte neústupní. Veď Kristus „je Boh nad všetkým“. On sa už na počiatku rozhodol, že obmyje ľudí
z hriechu a obnoví starého človeka, keď ho nazval svojím obrazom, a tak zjavil svoju lásku k tebe. Ak budeš poslúchať jeho vážne prikázania
a budeš dobrým nasledovníkom jeho dobroty, budeš mu podobný a on ťa oslávi. Boh predsa nie je žobrák, on aj teba urobil bohom na svoju slávu.
RESPONZÓRIUM
Z listu Kolosanom
Bratia, toto hovorím, aby vás nik nezviedol peknými rečami. Lebo aj keď som telom vzdialený, duchom som s vami a radujem sa, keď vidím váš
poriadok a pevnosť vašej viery v Krista.
Ako ste teda prijali Krista Ježiša, Pána, v ňom žite: v ňom zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere, ako ste sa naučili, a vynikajte
vo vzdávaní vďaky! Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch
sveta, a nie na Kristovi! Veď v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. V ňom ste aj vy naplnení. On je hlavou každého kniežatstva
a mocnosti. V ňom ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením hriešneho tela. S ním ste boli pochovaní
v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych. Aj vás, čo ste boli mŕtvi v hriechoch a neobriezke
svojho tela, oživil s ním a odpustil nám všetky hriechy. Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil
ho tým, že ho pribil na kríž. Odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom triumfoval nad nimi.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
Hoci detstvo, ktorým nepohrdla velebnosť Božieho Syna, prešlo postupom času v zrelého muža a hoci sa po triumfe umučenia
a zmŕtvychvstania pominuli všetky poníženia, ktoré za nás podstúpil, predsa nám dnešná slávnosť obnovuje svätý začiatok: Ježišovo
narodenie z Panny Márie. A keď si uctievame narodenie nášho Spasiteľa, tým oslavujeme aj začiatok svojho života.
Veď Kristovo narodenie je zrodom kresťanského ľudu, narodeniny hlavy sú aj narodeninami tela.
Aj keď má každý povolaný svoje vlastné miesto v poriadku spásy a deti Cirkvi žijú v rozličnom čase, spoločenstvo veriacich ako celok sa zrodilo
v tom istom krstnom prameni; a ako sú s trpiacim Kristom ukrižovaní, v jeho zmŕtvychvstaní vzkriesení a v jeho nanebovstúpení povýšení po
pravici Otca, tak sa aj v jeho narodení spolu s ním zrodili.
Veď každý veriaci, kdekoľvek na svete sa znova rodí v Kristovi, prerušuje cestu prvotného hriechu a znovuzrodením sa stáva novým človekom.
Potom už nie je potomkom telesného otca, ale patrí k pokoleniu Spasiteľa, ktorý sa stal Synom človeka, aby sme sa my mohli stať synmi Božími.
Lebo keby sa on nebol takto znížil a zostúpil k nám, nebo by nik došiel k nemu svojimi vlastnými zásluhami.
Preto sama veľkosť udeleného daru vyžaduje od nás primeranú úctu. Tak učí aj svätý Apoštol, že sme neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý
pochádza z Boha, aby sme poznali, čo sme dostali od Boha. A mys ho nemôžeme nábožne uctiť ináč, iba že mu obetujeme to, čo nám on sám
daroval.
A čo môžeme nájsť v pokladnici Pánovej štedrosti vhodnejšie na oslávenie tohto sviatku ako pokoj, ten prvý dar, ktorý pri Pánovom narodení
zvestovali spevom anjeli?
Veď pokoj rodí Božie deti, živí lásku a plodí jednotu; pokoj je odpočinkom a večným príbytkom blažených. Jeho vlastným dielom a zvláštnym
dobrodením je, že spája s Bohom tých, ktorých oddeľuje od sveta.
Tí teda, „čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“, majú Otcovi prinášať obetu detí zjednotených v pokoji.
Všetky adoptované údy sa musia zjednotiť v prvorodenom nového stvorenia, ktorý neprišiel plniť svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ho poslal.
Lebo Otcova milosť neprijala za dedičov nestvorených ani sebe nepodobných, ale jednomyseľných a zjednotených v láske. Tí, čo boli
pretvorení podľa jedného obrazu, musia aj rovnako zmýšľať.
Narodeniny Pána sú narodeninami pokoja, ako hovorí Apoštol: „On je náš pokoj! On z dvoch urobil jeden ľud“, lebo či Žid či pohan, „skrze
neho máme v jednom Duchu prístup k Otcovi“.
RESPONZÓRIUM
Z listu Kolosanom
Bratia, nech vás nik nesúdi pre pokrm ani pre nápoj ani pre sviatok, novmesiac alebo sobotu, lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no
skutočnosť je Kristus. Nech vás nik nepripraví o víťaznú cenu samoľúbou poníženosťou, uctievaním anjelov a upútavaním pozornosti na
to, čo videl, lebo to sa len márne nadúva vo svojom telesnom zmýšľaní a nedrží sa hlavy, z ktorej celé telo, vyživované a pospájané
väzivami a spojivami, rastie Božím vzrastom.
Ak ste s Kristom odumreli živlom sveta, prečo sa, akoby ste ešte žili vo svete, podriaďujete nariadeniam: „Nechytaj, ani neokús, ani sa
nedotýkaj!“? Veď to všetko sa má použiť, a tým zničiť - sú to ľudské príkazy a náuky. Vyzerá to ako múdrosť v predstieranej nábožnosti,
poníženosti a prísnosti voči telu; ale nie je to nič čestné, iba na ukájanie tela.
Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je
na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.
RESPONZÓRIUM
Z knihy svätého apoštola Bazila Veľkého O Duchu Svätom
O tom kto už nežije podľa tela, ale necháva sa viesť Božiemu Duchu a volá sa Božím synom, lebo sa stal podobným obrazu Božieho Syna,
hovoríme, že je duchovný. A ako je v zdravom oku schopnosť vidieť, tak v očistenej duši pôsobí Duch Svätý.
A podobne ako keď je v duchu slovo a raz o ňom srdce premýšľa, inokedy ho jazyk vysloví, tak aj Duch Svätý: buď vydáva svedectvo nášmu
duchu a volá v našich srdciach: „Abba, Otče,“ alebo za nás hovorí podľa výroku: „Nie vy budete hovoriť, ale Duch Otca bude hovoriť vo vás.“
A ako možno celok spoznať z častí, tak aj Ducha z darov, ktoré rozdáva. Lebo všetci sme si navzájom údmi, ale máme rozličné dary podľa
Božej milosti, ktorá je nám daná.
Preto „oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa! Ani hlava nohám: Nepotrebujem vás!“ Ale všetky spolu tvoria v jednote Ducha úplné
Kristovo telo a podľa svojich darov si navzájom preukazujú potrebné a užitočné služby.
Údy v tele usporiadal Boh a každý jeden z nich tak, ako sám chcel. A údy sa navzájom rovnako starajú jeden o druhý, pretože vzájomná
náklonnosť, do nich vložená, vytvára medzi nimi duchovné spoločenstvo. A tak „ak trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak
vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy“.
A zasa ako sú časti v celku, tak je každý z nás v Duchu, lebo sme všetci pokrstení v jednom Duchu v jedno telo.
A ako možno v Synovi vidieť Otca, tak Syna vidíme v Duchu. Preto klaňanie sa v Duchu ukazuje, že sa činnosť nášho ducha rozvíja vo svetle,
ako možno vyvodiť z rozhovoru so Samaritánkou. Lebo keď sa ona podľa mylného zvyku svojho kraja domnieva, že sa Bohu možno klaňať len
na nejakom mieste, Pán ju vyvádza z omylu a hovorí, že Bohu sa treba klaňať v Duchu a pravde; čím nazval sám seba pravdou.
Keď teda hovoríme, že sa klaniame v Synovi ako v obraze Boha Otca, tak to znamená, že sa klaniame aj v Duchu, lebo on sám v sebe je
vyjadrením Pánovho božstva.
Preto vo vlastnom a plnom zmysle pomocou Ducha, ktorý nás osvecuje, vidíme jas Božej slávy a prostredníctvom znaku sme pozdvihnutí
k tomu, ktorého on je znakom a pečaťou tej istej podstaty.
RESPONZÓRIUM
Z listu Kolosanom
Bratia, umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba! Pre takéto veci
prichádza Boží hnev na odbojných synov. Kedysi ste aj vy boli takí, keď ste v nich žili. Ale teraz odložte aj vy všetko: hnev, rozhorčenie,
zlobu, rúhanie i mrzké reči zo svojich úst. Neluhajte si navzájom vy, čo ste si vyzliekli starého človeka s jeho skutkami a obliekli ste si nového,
toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril. Potom už niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky,
barbara, Skýta, otroka, slobodného, ale všetko a vo všetkom je Kristus.
Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom
a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom
dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační!
Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu
vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne.
RESPONZÓRIUM
Z Traktátov svätého biskupa Augustína k Jánovi
Prišiel sám Pán, učiteľ lásky, naplnený láskou, „rozhodil po zemi slovo“, ako bolo o ňom predpovedané, a ukázal, že v dvoch prikázaniach lásky
spočíva zákon i proroci.
Uvažujte so mnou, bratia, aké dve prikázania sú to. Veď vám musia byť veľmi známe. Nemôžu vám prísť na myseľ len vtedy, keď vám ich
pripomíname; ony nesmú nikdy vymiznúť z vašich sŕdc. Neprestajne myslite na to, že treba milovať Boha i blížneho: „Boh celým srdcom,
celou dušou a celou mysľou a blížneho ako seba samého.“
Na toto treba ustavične myslieť, o tomto treba rozjímať, toto treba dodržiavať, uskutočňovať, plniť. V poradí uloženia príkazu je prvá láska
k Bohu. Láska k blížnemu je zasa prvá v poriadku uskutočňovania. Lebo ten, čo ti nariadil lásku v dvoch prikázaniach, neodporúčal ti najprv
blížneho a Boha až potom, ale najprv Boha a potom blížneho.
Lenže ty, pretože Boha ešte nevidíš, láskou k blížnemu si zasluhuješ, že ho raz budeš vidieť; láskou k blížnemu si očisťuješ zrak, aby si mohol
vidieť Boha, ako to jasne hovorí Ján: „Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.“
Žiada sa od teba: Miluj Boha. Ak ty mi povieš: Ukáž mi toho, koho mám milovať, čo iné ti mám odpovedať než to, čo hovorí sám Jána:
„Boha nikto nikdy nevidel“? Ale aby si si nemyslel, že Boha vonkoncom nemôžeš vidieť, hovorí: „Boh je láska. Kto ostáva v láske, ostáva
v Bohu.“ Miluj teda blížneho a pozoruj v sebe, skadiaľ sa rodí láska k nemu, a uvidíš, nakoľko je možno, Boha.
Začni teda milovať blížneho. „Lám hladnému svoj chlieb, bedára bez prístrešia zaveď do svojho domu, ak uvidíš nahého, zaodej ho a pred
svojím blížnym sa neskrývaj.“
A vieš, čo dosiahneš, keď to budeš robiť? „Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo.“ Tvojím svetlom je tvoj Boh, on je tvojou zornicou, lebo on
príde k tebe po noci tohto sveta. On nevychádza ani nezapadá, lebo ostáva navždy.
Keď miluješ blížneho a keď sa staráš o svojho blížneho, konáš cestu. A kam ideš, ak nie k Pánu Bohu; k tomu, ktorého máme milovať celým
srdcom, celou dušou a celou mysľou? K Pánovi sme síce ešte neprišli, ale blížneho máme pri sebe. Znášaj teda toho, s ktorým ideš, aby si
došiel k tomu, s ktorým túžiš zostať naveky.
RESPONZÓRIUM
Z listu Kolosanom
Bratia, všetko, čo hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.
Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi. Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí. Deti, poslúchajte rodičov
vo všetkom, lebo je to milé Pánovi. Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli. Otroci, poslúchajte pozemských pánov
vo všetkom a neslúžte iba naoko, ako tí, čo sa chcú páčiť ľuďom, ale z úprimného srdca, v bázni pred Pánom. Čokoľvek robíte, robte
z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom. Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte Pánovi, Kristovi! Lebo kto pácha
krivdu, dostane za odplatu neprávosť, ktorej sa dopustil. Tu sa nenadŕža nikomu.
Páni, dávajte otrokom, čo je spravodlivé a slušné: veď viete, že aj vy máte Pána v nebi!
RESPONZÓRIUM
Z Päťsto kapitol svätého opáta Maxima Vyznavača
Božie Slovo sa raz narodilo v tele (v čom sa zjavila jeho dobrota a láska k človeku), ale pre tých, čo po ňom túžia, chce sa stále znova rodiť
duchovne. Stáva sa dieťaťom a rastie úmerne s rozvojom ich čností. Zjavuje sa v takej miere, v akej je kto schopný prijať ho. Pritom nezužuje
závistlivo a žiarlivo svoju nesmiernu veľkosť, len skúma, akým spôsobom a do akej miery sú schopní vidieť ho tí, čo po ňom túžia, ale jeho
tajomstvo je také veľké, že ostáva navždy nepochopiteľné pre všetkých.
Preto keď svätý Apoštol múdro uvažuje o hĺbke tohoto tajomstva, hovorí: „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky.“ Tým chce povedať,
že toto tajomstvo je vždy nové: nijaká myseľ ho nikdy nemôže úplne pochopiť, a preto nestarne.
Narodil sa Kristus, boh, vzal si telo obdarené rozumovou dušou a stal sa človekom; on, čo dal povstať všetkým veciam z ničoho. Vo dne jasne
žiari hviezda od Východu a vedie mudrcov na miesto, kde leží Slovo, ktoré si vzalo telo. Ona ukazuje, že Slovo, hoci bolo obsiahnuté v zákone
a prorokoch, tajomne prevyšuje zmyslové poznanie a pohanov privádza k jasnému svetlu poznania.
Správne chápaná reč zákona a prorokov privádza ako hviezda k poznaniu vteleného Slova tých, čo silou milosti povolaní podľa Božieho
rozhodnutia.
Boh sa stáva dokonalým človekom a nič nemení na ľudskej prirodzenosti, výnimkou je iba hriech (ktorý napokon ani nepatrí k prirodzenosti
človeka), aby svojím telom ako návnadou zlákal pažravého draka, ktorý nenásytne dychtí po ľudskom tele. Božská sila skrytá v tomto tele
mala mu byť jedom, ktorý ho úplne zničí, ale pre ľudskú prirodzenosť bude tá istá božská sila skrytá v tele liekom, ktorý v nej obnoví prvotnú
milosť. Drak kedysi vychrlil svoj jed na strom poznania a skazil ľudskú prirodzenosť, ktorá ho ochutnala; teraz sa opovážil zhltnúť aj Pánovo
telo, lenže božská sila v ňom ukrytá ho porazila a zničila.
Veľké tajomstvo Božieho vtelenia zostane navždy tajomstvom. Veď ako môže byť Slovo bytostne ako osoba v tele, keď je tá istá osoba celá
bytostne u Otca? Ako to, že to isté Slovo, ktoré je celou svojou prirodzenosťou Bohom, stalo sa celou prirodzenosťou človekom, a pritom ani
z jednej prirodzenosti nechýba: ani z božskej, ktorou je Boh, ani z našej, ktorou sa stal človekom?
Jedine viera chápe tieto tajomstvá, lebo ona je podstatou a základňou vecí, ktoré prevyšujú každý pochop ľudskej mysle a rozumu.
RESPONZÓRIUM
Z listu Kolosanom
Bratia, v modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky. Modlite sa aj za nás, aby Boh otvoril dvere nášmu slovu, aby sme mohli
hlásať Kristovo tajomstvo, pre ktoré som aj vo väzení; aby som ho zvestoval tak, ako som povinný hovoriť. Voči tým, čo sú mimo, správajte
sa múdro a využívajte čas. Vaša reč nech je vždy milá, soľou korenená, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať.
Čo je so mnou, to vám všetko rozpovie Tychikus, milovaný brat, verný služobník a spolupracovník v Pánovi, ktorého som k vám práve na to
poslal, aby ste sa dozvedeli, čo je s nami, a aby potešil vaše srdcia, s Onezimom, verným a milovaným bratom, ktorý je od vás. Oni vám
oznámia všetko, čo sa tu deje.
Pozdravuje vás môj spoluväzeň Aristarchus aj Barnabášov bratanec Marek - už ste o ňom dostali pokyny; prijmite ho, ak príde
k vám, - i Jezus, ktorý sa volá Justus. Toto sú z obriezky jediní spolupracovníci na Božom kráľovstve, ktorí mi boli na potechu.
Pozdravuje vás Epafras, ktorý je od vás, služobník Krista Ježiša, a ustavične zápasí o vás v modlitbách, aby ste boli dokonalí a celkom
zaujatí Božou vôľou. Môžem mu dosvedčiť, že sa veľa namáha pre vás a pre Laodicejčanov a Hierapolčanov. Pozdravuje vás milovaný
lekár Lukáš aj Démas. Pozdravte bratov v Laodicei aj Nymfu a cirkev v jej dome. Keď sa tento list prečíta u vás, zariaďte, aby sa čítal
aj v laodicejskej cirkvi, a vy si zasa prečítajte ten z Laodicey! A Archippovi povedzte: „Usiluj sa plniť službu, ktorú si dostal v Pánovi!“
Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav. Pamätajte na moje okovy. Milosť nech je s vami.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého biskupa Augustína
Kto z ľudí by mohol poznať všetky poklady múdrosti a poznania utajené v Kristovi, skryté v chudobe jeho tela? Lebo „on, hoci bol bohatý,
stal sa pre nás chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili“. Keď vzal na seba smrteľnú prirodzenosť a podstúpil smrť, ukázal sa
v chudobe, ale sľúbil budúce bohatstvo, ktoré nestratil, hoci ho na čas odložil.
Aká nesmierna je jeho dobrota! Vyhradil ju tým, čo sa ho boja. Preukázal ju tým, čo v neho dúfajú.
Lebo poznávame len čiastočne, kým nepríde to dokonalé. Ale aby sme ho potom boli schopní vnímať, on, rovný Otcovi v božskej prirodzenosti,
stal sa podobný nám v prirodzenosti sluhu a pretvára nás na Božiu podobu. Jediný Boží Syn stal sa synom človeka a mnohých synov človeka
robí Božími synmi; viditeľnou podobou sluhu živí sluhov a robí ich slobodnými, aby mohli hľadieť na Božiu podobu.
Vskutku „sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého,
aký je“. Veď aké by to boli poklady múdrosti a poznania, aké by to bolo Božie bohatstvo, keby nám nemalo stačiť? A aká by to bola nesmierna
dobrota, keby nás nemohla nasýtiť? Teda „Ukáž nám Otca a to nám postačí“.
A v ktoromsi žalme mu ktosi z nás o nás či za nás hovorí: „Až sa raz zjaví tvoja sláva, ja sa nasýtim.“ No on a Otec sú jedno: kto vidí jeho,
vidí aj Otca. Teda „Pán zástupov, to je ten kráľ slávy“. On nás obrátil, ukáže nám svoju tvár a budeme spasení; nasýtime sa a to nám postačí.
Kým sa to nestane, kým nám neukáže to, čo nám postačí, kým sa nenapijeme a nenasýtime z neho, prameňa života, dokiaľ žijeme vo viere
a sme vo vyhnanstve, ďaleko od neho, dokiaľ sme lační a smädní po spravodlivosti a nevýslovne dychtivo túžime hľadieť na krásu Božej
podoby, dotiaľ s nábožnou oddanosťou oslavujme jeho narodenie v podobe sluhu.
Ešte nemôžeme hľadieť na toho, ktorého splodil Otec pred východom zornice; preto oslavujme toho, ktorý sa narodil z Panny v nočnej hodine.
Ešte nechápeme toho, „ktorého meno je už pred slnkom,“ preto poznávajme jeho „stan“ postavený „na slnku“.
Ešte nevidíme Jednorodeného, ktorý ostáva vo svojom Otcovi, preto myslime na Ženícha, čo vychádza „zo svojej komnaty“. Ešte nie sme
súci na hostinu u nášho Otca, preto poznajme jasle nášho Pána Ježiša Krista.
RESPONZÓRIUM
Z knihy proroka Izaiáša
Hľa, môj služobník, priviniem si ho;
vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie!
Vložil som na neho svojho ducha;
právo prinesie národom.
Nebude kričať ani hlučne volať,
nebude počuť na ulici jeho hlas.
Nalomenú trsť nedolomí,
hasnúci knôtik nedohasí,
bude uplatňovať právo.
Nezoslabne, nezlomí sa,
kým nezaloží právo na zemi.
Na jeho zákon čakajú ostrovy.
Toto hovorí, Pán, Boh,
ktorý stvoril nebesia a rozostrel ich,
upevnil zem a jej rastlinstvo,
ktorý dáva dych života ľudu, čo na nej žije,
a ducha tým, čo po nej chodia.
„Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti
a vzal som ťa za ruku.
Utvoril som ťa
a zmluvou ľudu som ťa urobil,
svetlom národov,
aby si otvoril oči slepým
vyviedol väzňov zo žalára
a z väznice tých, čo sedia v temnotách.
Ja som Pán, toto je moje meno;
svoju slávu inému nedám
ani svoju chválu modlám.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského
Kristus je osvietený; nechajme sa osvietiť aj my. Kristus sa dáva pokrstiť; zostúpme s ním do vody aj my, aby sme s ním mohli aj vystúpiť.
Ján krstí, Ježiš prichádza na krst. Možno aj preto, aby posvätil toho, ktorý ho pokrstil. Ale celkom isto preto, aby pochoval vo vode celého starého
Adama. Pred nami a kvôli nám posväcuje Jordán, aby posväcoval Duchom a vodou, lebo aj sám bol duch a telo.
Ján Krstiteľ sa zdráha, Ježiš nalieha. „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť,“ hovorí lampa Slnku, hlas Slovu, priateľ Ženíchovi, najväčší medzi tými,
čo sa narodili zo ženy, Prvorodenému zo všetkého stvorenia; ten, ktorý už v matkinom lone plesá, tomu, ktorý v živote matky prijal poklonu; ten,
ktorých je predchodcom a bude aj ďalej predchodcom, tomu, ktorý sa zjavil a ešte sa zjaví. „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť,“ dodaj: a kvôli
tebe. Lebo vedel, že bude pokrstený krstom mučeníctva, alebo že ako Peter nebude mať umyté len nohy.
Ježiš vystupuje z vody a vynáša so sebou svet do výšav a vidí, ako sa trhá a otvára nebo, ktoré Adam zavrel sebe i svojim potomkom tak, ako bol
aj raj zavretý ohnivým mečom.
Duch svedčí o Ježišovom božstve, veď prichádza ako k seberovnému. Hlas zaznieva z neba, lebo odtiaľ pochádza ten, ktorému svedectvo patrí.
Prichádza ako holubica, ktorú vidno v telesnej podobe, lebo chce vzdať poctu Ježišovmu telu, ktoré je zbožstvené, je teda Božie. A zároveň
oznamuje, ako holubica kedysi, pred dávnymi vekmi, koniec potopy.
Uctime si teda dnes Kristov krst a slávme dôstojne tento sviatok.
Celkom sa očistite a dajte sa očistiť. Boh sa z ničoho tak neteší, ako z obrátenia a spásy človeka, pre ktorého je každé slovo a každá sviatosť,
aby ste svietili ako hviezdy na oblohe a boli akousi životnou silou pre ostatných ľudí. Tak budete stáť ako dokonalé svetlá pri onom veľkom svetle
a naplní vás jas toho svetla, ktoré je v nebi, a budete požívať oveľa jasnejšie a čistejšie svetlo Trojice, z ktorého iba jeden lúč, vychádzajúci
z jediného božstva, ste nateraz neúplne prijali v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Jemu sláva a moc na veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
Z knihy proroka Izaiáša
Duch Pána, Boha, je nado mnou,
pretože ma Pán pomazal:
poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným,
uzdraviť skrúšených srdcom,
oznámiť zajatým slobodu,
väzneným prepustenie,
ohlásiť rok milosti Pána
a deň pomsty nášho Boha,
aby som potešil všetkých zarmútených
a tým, čo oplakávajú Sion,
dal veniec namiesto popola,
olej plesania namiesto smútku,
rúcho radosti namiesto ducha skleslého.
Budú sa volať dubmi spravodlivosti,
sadenicou Pána na jeho oslavu.
Vybudujú odveké zrúcaniny,
postavia prastaré ruiny,
obnovia opustené mestá,
rozváľané od mnohých pokolení.
Prídu cudzinci a budú pásť vaše stáda
a synovia cudzincov budú vašimi oráčmi
a vinohradníkmi.
Vy sa budete volať kňazmi Pána,
služobníkmi nášho Boha vás budú nazývať;
budete požívať bohatstvo národov
a ich slávou sa budete honosiť.
Za svoju dvojnásobnú hanbu a potupu
budú plesať nad svojím podielom;
preto dostanú dvojnásobné dedičstvo
vo svojej krajine;
budú mať večnú radosť.
Lebo ja, Pán, milujem právo
a nenávidím lúpež a neprávosť;
ja im dám spravodlivú odmenu
a uzavriem s nimi večnú zmluvu.
Ich rod bude známy medzi pohanmi
a ich potomstvo medzi národmi.
Všetci, čo ich uvidia, poznajú,
že oni sú pokolením, ktoré požehnal Pán.
Radosťou jasám v Pánovi,
duša mi plesá v mojom Bohu,
pretože ma zaodial rúchom spásy,
zahalil ma plášťom spravodlivosti
ako ženích zdobeného vencom,
ako nevestu okrášlenú šperkami.
Lebo ako zem vydá rastliny
a ako záhrada dá vyklíčiť semenu,
tak Pán, Boh, dá vyklíčiť spravodlivosti
a chvále pred všetkými národmi.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého biskupa Augustína
Milovaní bratia, náš Pán Ježiš Kristus, ktorý je naveky stvoriteľom všetkého, dnes sa narodil z matky, a tak sa stal naším spasiteľom. Dnes sa nám dobrovoľne narodil v čase, aby nás zaviedol do Otcovej večnosti. Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom: aby človek mohol jesť chlieb anjelov, Pán anjelov sa dnes stal človekom.
Dnes sa splnilo proroctvo, ktoré hovorí: „Roste, nebesia, z výsosti, z oblakov nech prší spravodlivosť. Nech sa otvorí zem a zrodí spásu.“ Stvoriteľ sa stal stvorením, aby sa našiel ten, čo bol stratený. Preto človek vyznáva v žalme: „Pred svojím pokorením som blúdil.“ Človek blúdil a stal sa vinníkom: Boh sa narodil ako človek, aby bol vinník vyslobodený. Človek padol, ale Boh zostúpil. Človek padol biedne, Boh zostúpil milosrdne; človek padol pre pýchu, Boh zostúpil s milosťou.
Aké zázraky, aké divy, bratia moji! Kvôli človekovi sa menia zákony prírody: Boh sa rodí, panna bez muža ťarchavie, Božie slovo robí matkou tú, čo nepoznala muža; je matkou, a zároveň pannou; stáva sa matkou, a je neporušená; panna má syna a pritom muža nepozná; vždy nedotknutá, ale nie neplodná. On jediný sa narodil bez hriechu, on, ktorý sa nezrodil z mužovho objatia ani z vôle tela, ale z poslušného srdca.
RESPONZÓRIUM