OBDOBIE CEZ ROK

24. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

MODLITBA

Všemohúci Bože, všetko si múdro stvoril a všetko starostlivo riadiš; zhliadni na nás a pomôž nám, aby sme ti slúžili celým srdcom a tešili sa tvojej otcovskej priazni. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Začiatok Knihy proroka Ezechiela

1, 3-14. 22-28
Videnie Pánovej slávy v krajine vyhnanstva

     Buziho synovi kňazovi Ezechielovi zaznelo Pánovo slovo v chaldejskej krajine pri rieke Chobar; tam na ňom spočinula Pánova ruka.
     A videl som od severu prichádzať búrlivý vietor, veľký oblak a ohnivú guľu obklopenú žiarou. Z nej — teda zo stredu ohňa — žiarilo čosi ako lesklý kov. A z jeho stredu vystupovala podoba štyroch živých bytostí, ktoré mali takýto výzor: podobali sa človeku. Každá mala štyri tváre a každá štyri krídla. Ich nohy boli rovné a ich chodidlá ako teľacie chodidlá a iskrili ako vyleštený bronz. Pod krídlami mali na štyroch stranách ľudské ruky. Mali štyri tváre i krídla. Ich krídla sa dotýkali jedno druhého. Keď šli, neotáčali sa, každá kráčala v smere svojej tváre.
     A podoba ich tvárí: ľudská tvár; a všetky štyri mali na pravej strane leviu tvár, na ľavej strane mali všetky štyri býčiu tvár a všetky štyri mali tvár orliu.
     Ich krídla boli vystreté dohora: dvoma krídlami sa navzájom dotýkali a dve im zakrývali telo. Každá kráčala v smere svojej tváre. Išli ta, kam ich hnal duch, a neotáčali sa, keď šli.
     Uprostred živých bytostí bolo čosi, čo vyzeralo ako oheň zo žeravého uhlia, vyzeralo to ako fakle, ktoré pobehujú medzi živými bytosťami; oheň jasne žiaril a z ohňa vyšľahoval blesk. A živé bytosti chodili a vracali sa ako žiarivý blesk.
     Nad hlavami živých bytostí bolo čosi ako obloha, vyzeralo to ako hrozný krištáľ, rozpätý hore nad ich hlavami. Pod oblohou boli vystreté ich krídla jedno k druhému; každá bytosť si dvoma krídlami zakrývala telo.
     A počul som šum ich krídel: bol ako šum veľkých vôd, ako hlas Všemohúceho. Keď chodili, bol taký hluk ako ruch v tábore; keď ostali stáť, krídla si spustili a vždy, keď zaznel hlas sponad oblohy, čo bola nad ich hlavami, ostali stáť a spustili si krídla.
     A nad oblohou, ktorá čnela nad ich hlavami, bolo čosi ako zafírový kameň a podobalo sa to trónu. A na tom, čo sa podobalo trónu, bola postava, ktorá vyzerala ako človek. A hore od toho, čo vyzeralo ako jeho bedrá, som videl čosi ako lesklý kov, obklopený akoby ohňom; dole od toho, čo vyzeralo ako jeho bedrá, som videl čosi ako oheň obklopený žiarou. Ako vyzerá dúha, čo býva na oblaku, keď prší, tak vyzerala žiara dookola; takto vyzerala podoba Pánovej slávy.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ez 1, 26; 3, 12b; Zjv 5, 13b

R. Na tom, čo sa podobalo trónu, videl som postavu, ktorá vyzerala ako človek, a počul som mocné dunenie, * Keď sa zdvíhala Pánova veleba zo svojho miesta.
V. Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov. * Keď sa zdvíhala Pánova veleba zo svojho miesta.

Začiatok reči svätého biskupa Augustína O pastieroch

(Sermo 46, 1-2: CCL 41, 529-530)

Sme kresťania a predstavení

     Vaša láska nepočuje teraz prvý raz, že celá naša nádej je v Kristovi a že on je našou jedinou pravou a spasiteľnou slávou. Veď patríte do stáda toho, ktorý stráži a pasie Izrael. Ale pretože sú pastieri, ktorí sa radi nazývajú pastiermi, ale povinnosti pastiera plniť nechcú, pozrime sa, čo im hovorí cez Proroka. Vy počúvajte pozorne, my máme počúvať s bázňou.
     „Pán prehovoril ku mne takto: Syn človeka, prorokuj o pastieroch Izraela; a povedz pastierom Izraela.“ Toto sme počuli pred chvíľkou, keď sa čítalo. Preto sme sa rozhodli povedať vám niečo o tom. Nech nám pomáha on hovoriť pravdu, veď nehovoríme svoje veci. Lebo keby sme hovorili niečo svoje, boli by sme pastiermi, ktorí pasú seba, nie ovce. Ale ak je jeho, čo hovoríme, potom vás cez ktoréhokoľvek z nás pasie on. „Toto hovorí Pán, Boh: Pastieri Izraela, ktorí pasú samých seba! Vari pastieri nemajú pásť ovce?“ Čiže pastieri nepasú seba, ale ovce, To je prvá príčina, prečo pranieruje týchto pastierov: že pasú samých seba, nie ovce. Kto to pasie sám seba? Tí, o ktorých hovorí Apoštol: „Lebo všetci hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.“
     A my, ktorých Pán zo svojej priazne, nie pre naše zásluhy, ustanovil na toto miesto, z ktorého sa vydáva prísny počet, máme jasne rozlišovať dve veci: že sme na jednej strane kresťania a na druhej strane predstavení. To, že sme kresťania, je pre nás. Že sme predstavení, to je pre vás. To, že sme kresťania, treba brať ako výhodu pre nás, že sme predstavení, to je zasa výhodné pre vás.
     A je veľa kresťanov, ktorí nie sú predstavení a prichádzajú k Bohu azda ľahšou cestou a kráčajú vari tým svižnejšie, čím menšie bremeno nesú. My však okrem toho, že sme kresťania, a preto budeme vydávať Bohu počet zo svojho života, sme aj predstavení, a preto budeme Bohu vydávať počet zo svojho správcovstva.

RESPONZÓRIUM

Ž 23, 1 2a. 3b

R. Pán je môj pastier, nič mi nechýba: * Pasie ma na zelených pašienkach.
V. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. * Pasie ma na zelených pašienkach. PONDELOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Ezechiela

2, 8 - 3, 11. 16-21
Povolanie Ezechiela

     V tých dňoch mi povedal Pán: „Syn Človeka, počúvaj, čo ti hovorím; a nebuď spurný ako tento spurný dom; otvor ústa a zjedz všetko, čo ti dám.“ Vtom som videl ruku vystretú ku mne a v nej zvitok knihy. Rozvinul ho predo mnou a bol popísaný znútra i zvonka; boli na ňom napísané žalospevy, vzdychania a beda.
     Tu mi povedal: „Syn človeka, zjedz všetko, čo je pred tebou; zjedz tento zvitok a choď a hovor synom Izraela.“ Otvoril som ústa a on mi dal zvitok zjesť. Potom mi povedal: „Syn človeka, zjedz ho a tvoje vnútro sa naplní týmto zvitkom, ktorý ti dávam.“ Zjedol som ho teda a v ústach mi bol sladký ako med.
     On mi povedal: „Syn človeka, choď k domu Izraela a hovor im moje slová. Veď ťa neposielam k ľudu nezrozumiteľnej reči a neznámeho jazyka, ale k domu Izraela; ani k mnohým národom temnej reči a neznámeho jazyka, že by si nemohol rozumieť ich reč; a keby som ťa k nim poslal, oni by ťa počúvali. Ale dom Izraela ťa nechce počúvať, lebo nechcú počúvať mňa. Veď celý dom Izraela má tvrdé čelo a zatvrdnuté srdce. Hľa, dávam ti silnejšiu tvár, ako je ich tvár, a tvrdšie čelo, ako je ich čelo; dávam ti tvár ako diamant, tvrdšiu ako kremeň. Neboj sa ich, ani sa neľakaj ich tváre, lebo je to spurný dom.“ A povedal mi: „Syn človeka, vezmi si k srdcu všetky moje slová, ktoré ti hovorím, a ušami ich počúvaj. Choď, zájdi k zajatcom, k synom svojho ľudu, hovor s nimi a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh; či už ťa počúvnu, alebo odmietnu.“
     A keď prešlo sedem dní, Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, urobil som ťa strážcom domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ich v mojom mene. Keď poviem bezbožnému: Zomrieš a ty ho neupozorníš a nepovieš mu, aby sa odvrátil od svojej bezbožnosti a žil, bezbožný zomrie vo svojej neprávosti, ale jeho krv budem požadovať z tvojich rúk. No keď ty upozorníš bezbožného a on sa neodvráti od svojej bezbožnosti a od svojej bezbožnej cesty, zomrie vo svojej neprávosti, ale ty si si život zachránil. A keď sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha neprávosť, položím pred neho prekážku; on zomrie, pretože si ho nevaroval: zomrie vo svojom hriechu a nespomenie sa na jeho spravodlivosť, ktorú konal, ale za jeho krv sa mi budeš ty zodpovedať. No ak ty upozorníš spravodlivého, aby nehrešil, a on nezhreší, bude žiť, lebo si ho upozornil a ty si zachrániš život.“

RESPONZÓRIUM

Ez 3, 17; 2, 6a. 8a; 3, 8

R. Urobil som ťa strážcom domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ich v mojom mene. * Ty sa ich teda neboj a nebuď spurný.
V. Hľa, dávam ti silnejšiu tvár, ako je ich tvár, a tvrdšie čelo, ako je ich čelo. * Ty sa ich teda neboj a nebuď spurný.

Z reči svätého biskupa Augustína O pastieroch

(Sermo 46, 3-4: CCL.41, 530-531)

Pastieri, ktorí pasú samých seba

     Pozrime sa teda, čo hovorí Božie slovo, ktoré nikomu nelichotí, pastierom, ktorí pasú samých seba, a nie ovce: „Mlieko jete, vlnou sa odievate, vykŕmené zabíjate, ale moje ovce nepasiete. Slabé ste neposilňovali, choré neliečili, zranené neobviazali, blúdiace ste nevolali, stratené nehľadali a silné ste umorili. Tak sa moje ovce rozpŕchli, lebo nebolo pastiera.“
     Pastierom, ktorí pasú seba, a nie ovce, sa hovorí, čo milujú a čo zanedbávajú. Čo teda milujú? „Mlieko jete, vlnou sa odievate.“ Apoštol pritom hovorí: „Kto sadí vinicu, a neje z nej ovocie? Kto pasie stádo, a neživí sa mliekom stáda?“ Vidíme teda, že mliekom stáda sa rozumie všetko, čo dáva Boží ľud predstaveným na udržanie časného života. Toto chcel povedať Apoštol, keď hovoril, čo som tu spomenul.
     Ale hoci sa Apoštol slobodne rozhodol, že bude žiť z práce svojich rúk a nečakal od oviec ani toto mlieko, povedal, že má právo na toto mlieko a že to Pán nariadil, aby tí, čo zvestujú evanjelium, z evanjelia aj žili. A hovorí, že ostatní spoluapoštoli používali toto právo, ktoré si neprisvojili, ale ho dostali. On robil viac, keď neprijímal ani to, čo mu patrilo. On sa teda zriekal aj toho, na čo mal právo, ale iný nevyžadoval niečo, na čo by nemal právo. On robil viac. Možnože napodobňoval toho, čo priviedol do hostinca raneného a povedal: „Ak vynaložíš viac, zaplatím ti to, keď sa budem vracať.“
     A čo ešte povieme o tých, ktorí sa nedožadujú od stáda mlieka? Sú milosrdnejší alebo skôr štedrejšie plnia službu samého milosrdenstva. Môžu a čo môžu, to robia. Ich treba pochváliť, tamtých neodsudzovať. Lebo ani Apoštol nečakal na dary. No pritom túžil, aby ovce boli užitočné, nie neplodné, bez mlieka.

RESPONZÓRIUM

Ez 34, 15-16

R. Ja sám budem pásť svoje ovce, ja im dám odpočinok, hovorí Pán, Boh. * Stratené ovce vyhľadám, rozptýlené privediem naspäť.
V. Slabé posilním, tučné a silné ochránim. * Stratené ovce vyhľadám, rozptýlené privediem naspäť. UTOROK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Ezechiela

8, 1-6. 16 - 9, 11
Súd nad hriešnym Jeruzalemom

     V šiestom roku v šiestom mesiaci v piaty deň mesiaca som sedel vo svojom dome a predo mnou sedeli judejskí starší. Tam na mňa doľahla ruka Pána, Boha, a videl som: čosi, čo vyzeralo ako muž. Od bedier dolu to bolo ako oheň a od bedier hore to vyzeralo ako žiara, ako keby hľadel na lesklý kov. Vystrel čosi ako ruku a uchopil ma za kadere mojej hlavy; duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v Božích videniach ma priviedol do Jeruzalema ku vchodu do vnútornej brány, obrátenej na sever, kde stála modla žiarlivosti, aby podnecovala do žiarlivosti. A hľa, bola tam sláva Izraelovho Boha, ako vo videní, ktoré som mal na poli. I povedal mi: „Syn človeka, zdvihni svoje oči smerom na sever.“ Zdvihol som svoje oči smerom na sever a na sever od oltárnej brány vo vchode bola tá modla žiarlivosti. Tu mi povedal: „Syn človeka, vidíš, čo robia? Aké veľké ohavnosti tu pácha dom Izraela, aby som sa vzdialil zo svojej svätyne?! A keď sa obrátiš, uvidíš ešte väčšie ohavnosti.“
     Potom ma zaviedol do vnútorného nádvoria Pánovho domu a hľa, pri vchode do Pánovho chrámu medzi predsieňou a oltárom bolo asi dvadsaťpäť mužov; chrbty mali obrátené k Pánovmu chrámu, tváre na východ a klaňali sa východu slnka. Tu mi povedal: „Isto si videl, syn človeka! Júdovmu domu nestačí, že robia tie ohavnosti, ktoré tu páchajú; lebo celú zem napĺňajú neprávosťou a opätovne ma podnecujú do hnevu. Pozri, ako si k nosu prikladajú ratolesť. Preto aj ja budem konať v hneve: moje oko nebude šetriť, nezľutujem sa a keby aj veľkým hlasom volali do mojich uší, nevyslyším ich.“
     Pán mi mocným hlasom zakričal do uší: „Priblížil sa čas trestu nad mestom: každý má v ruke smrtiaci nástroj.“ Vtom cestou od hornej brány, čo hladí na sever, prichádzalo šesť mužov a každý mal v ruke nástroj ničenia. Medzi nimi bol muž oblečený v ľanových šatách a za pásom mal pisárske náčinie. Vošli a ostali stáť pri medenom oltári. A sláva Boha Izraela sa zniesla sponad cherubína, nad ktorým bola, k prahu domu. Pán zavolal muža oblečeného do ľanových šiat s pisárskym náčiním za pásom a povedal mu: „Prejdi stredom mesta Jeruzalem a označ písmenom tau čelá mužov, ktorí kvília a trápia sa pre mnohé ohavnosti, čo sa v ňom páchajú.“ A tamtým povedal tak, že som to počul: „Prejdite za ním cez mesto a zabíjajte! Nech nič nedojme vaše oko; neľútostne zabite starca, mladíka i pannu, dieťa i ženy až do úplného vyničenia! No nezabite nikoho, na kom uvidíte tau. A začnite od mojej svätyne!“ Začali teda od starších, čo boli pred chrámom. A on im povedal: „Poškvrňte dom a naplňte nádvorie zabitými! Choďte!“ A oni šli a zabíjali tých, čo boli v meste.
     Keď sa zabíjanie skončilo a ja som ostal sám, padol som na tvár a volal som: „Ach, Pane, Bože, vari zahubíš všetky zvyšky Izraela, že vylievaš na Jeruzalem svoj hnev?“ On mi povedal: „Neprávosť Izraelovho a Júdovho domu je veľmi veľká; krajina je plná krvi a mesto je plné nespravodlivosti. Veď hovoria: ,Pán opustil krajinu a Pán nevidí;‘ preto ani moje oko nebude šetriť, nezľutujem sa: ich cestu obrátim na ich hlavu.“ A muž, ktorý bol oblečený v ľanových šatách a za pásom mal pisárske náčinie, ohlásil: „Urobil som, ako si mi prikázal.“

RESPONZÓRIUM

Mt 24, 15. 21a. 22; Zjv 7, 3

R. Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, vtedy bude veľké súženie. A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; * Ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia.
V. Neškoďte zemi ani moru, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha. * Ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia.

Z reči svätého biskupa Augustína O pastieroch

(Sermo 46, 4-5: CCL 41, 531-533)

Pavlov príklad

     Keď bol raz Pavol ako väzeň pre vyznávanie pravdy vo veľkej núdzi, poslali mu bratia výpomoc v jeho potrebách a núdzi. On im ďakoval a v odpovedi hovorí: „Dobre ste urobili, že ste mi prejavili účasť v mojich potrebách. Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem aj oplývať a viem aj núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje. A predsa ste dobre urobili, že ste mi poslali, čo som potreboval.“
     Ale aby ukázal, o čo išlo jemu pri dobre, ktoré mu urobili, a že nebol z tých, čo pasú samých seba, a nie ovce, neraduje sa tak z toho, že pomohli jemu v núdzi, ako im blahoželá k ich plodnosti. Čo v tom teda hľadal? Hovorí: „Nie že by som túžil po daroch, ale túžim po ovocí.“ Nie aby som ja bol, hovorí, zahrnutý darmi, ale aby ste vy neostali s prázdnymi rukami.
     Tí teda, ktorí nemôžu urobiť to, čo Pavol, aby sa prebili vlastnými rukami životom, majú si na udržanie života brať mlieko od oviec, ale nesmú pritom zabúdať na slabosť oviec. Nech v tom nehľadajú svoju výhodu, aby sa nezdalo, že hlásajú evanjelium, aby si pomohli zo svojej biedy, ale nech sprostredkúvajú svetlo pravdivého slova na osvietenie ľudí. Veď sú ako lampy, ako hovorí: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté!“ a: „Nik nezažne lampu a nepostaví ju pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
     Keby si mal v dome zažatú lampu, nedolieval by si olej, aby nezhasla? A keby lampa ani po doliatí oleja nesvietila, vonkoncom by si nezaslúžila, aby si ju postavil na svietnik, ale aby si ju hneď rozbil. Teda to, z čoho sa žije, treba prijímať z potreby, dávať z lásky. Evanjelium nie je niečo na predaj, akoby ním bolo možno platiť obživu, ktorú dostávajú tí, čo ho hlásajú. Lebo ak ho takto predávajú, predávajú veľkú vec za bagateľ. Od ľudu nech prijímajú podporu v núdzi, od Pána odmenu za službu. Veď ľud nie je schopný odmeniť tých, ktorí mu slúžia v evanjeliovej láske. Oni neočakávajú mzdu odinakiaľ ako títo spásu.
     Čo sa teda vyčíta pastierom, z čoho sú obviňovaní? Že mlieko zobrali a vlnou sa odiali, ale o ovce sa nestarali. Hľadali teda iba vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 12, 14b 15a; Flp 2, 17

R. Netúžim po vašich veciach, ale po vás; lebo nie deti sú povinné sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. A ja veľmi rád vynaložím všetko, * Ba aj seba samého vydám za vaše duše.
V. A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa. * Ba aj seba samého vydám za vaše duše. STREDA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Ezechiela

10, 18-22; 11, 14-25
Pánova veleba opúšťa zavrhnuté mesto

     V tých dňoch sa Pánova veleba vzniesla sponad prahu chrámu a ostala stáť nad cherubínmi. Cherubíni zdvihli krídla a vzniesli sa predo mnou od zeme; a keď vychádzali, zdvihli sa aj kolesá. Pri vchode do východnej brány Pánovho domu zastali a veleba Izraelovho Boha bola nad nimi. Boli to tie živé bytosti, ktoré som videl pred Bohom Izraela pri rieke Chobar, a zvedel som, že to boli cherubíni. Každý mal štyri tváre a štyri krídla. Pod krídlami mali čosi ako ľudské ruky a ich tváre vyzerali ako tváre, ktoré som videl pri rieke Chobar: a každý kráčal v smere svojej tváre.
     Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, tvoji bratia, tvoji bratia, tvoji príbuzní a celý dom Izraela, všetci, o ktorých hovoria obyvatelia Jeruzalema: ,Ďaleko sú od Pána; my sme dostali krajinu do vlastníctva.‘ Preto hovorí Pán, Boh, toto: Pretože som ich zahnal ďaleko medzi národy a rozptýlil po krajinách, budem im svätyňou krátky čas v krajinách, do ktorých prišli. Preto hovor: Toto hovorí Pán, Boh: Zhromaždím vás spomedzi národov a pozbieram z krajín, po ktorých ste rozptýlení, a dám vám pôdu Izraela. Vojdú ta a odstránia z nej všetky jej pohoršenia a všetky ohavnosti. A dám im iné srdce a do ich vnútra vložím nového ducha. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa, aby kráčali podľa mojich príkazov, aby zachovávali moje výroky a plnili ich, aby oni boli mojím ľudom a ja aby som bol ich Bohom. Ale tým, ktorých srdce bude kráčať za ich pohoršeniami a ohavnosťami, obrátim ich cestu na ich hlavu,“ hovorí Pán, Boh.
     A cherubíni zdvihli svoje krídla a kolesá s nimi, kým veleba Izraelovho Boha bola nad nimi. Tu Pánova veleba vystúpila sprostred mesta a zastala na vrchu východne od mesta.
     Potom ma duch zdvihol a vo videní v Božom duchu ma zaviedol do Chaldejska k zajatým; a videnie, ktoré som mal, prestalo. I vyrozprával som zajatcom všetko, čo mi povedal a ukázal Pán.

RESPONZÓRIUM

Ez 10, 4. 18a; Mt 23, 37b. 38

R. Pánova veleba sa zdvihla nad prah domu, dom sa naplnil oblakom a nádvorie sa naplnilo jasom Pánovej veleby * A Pánova veleba sa vzniesla sponad prahu chrámu.
V. Jeruzalem, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, a nechcel si! Hľa, váš dom vám ostáva pustý. * A Pánova veleba sa vzniesla sponad prahu chrámu.

Z reči svätého biskupa Augustína O pastieroch

(Sermo 46, 6-7: CCL 41, 533-534)

Nech nik nehľadá vlastné záujmy, ale záujmy Ježiša Krista

     Povedali sme, čo znamená jesť mlieko. Teraz skúmajme, čo znamená odievať sa vlnou. Kto dáva mlieko, dáva pokrm, a kto dáva vlnu, vzdáva česť. Tieto dve veci hľadajú u ľudí tí, čo pasú samých seba, a nie ovce: výhodu uspokojenia potrieb a prejav úcty a chvály.
     Odevom správne rozumieme česť, lebo zakrýva nahotu. Veď každý človek je slabý. A čím je aj každý, kto vás vedie, ak nie to, čo aj vy? Má telo, je smrteľný, je, spí a vstáva; narodil sa a umrie. Ak teda rozmýšľaš, čím je sám osebe, je to človek. Ak si ho však napriek tomu vážiš, akoby si prikrýval to, čo je slabé.
     Pozrite, aký odev dostal od dobrého Božieho ľudu aj Pavol, keď hovorí: „Prijali ste ma ako Božieho anjela. Veď vám môžem dosvedčiť, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili oči a dali ich mne.“ Ale keď mu prejavili takú úctu, či šetril pre túto úctu tých čo blúdili, aby ho azda neodmietli a nechválili menej preto, že ich karhá? Keby to bol robil, bol by patril medzi tých, čo pasú samých seba, a nie ovce. A bol by si mohol povedať: „Čo mňa je do toho? Nech si každý robí, čo chce. Moja obživa je zaistená, moja úcta je zaistená. Mlieko a vlna, to mi stačí. Nech si ide každý, kadiaľ môže.“ Podľa teba je teda všetko v poriadku, keď ide každý, kadiaľ môže? Nechcem, aby si bol predstaveným, urobím ťa jedným z obyčajného ľudu: „Ak trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy.“
     A preto Apoštol najprv pripomenul, akí boli voči nemu, aby sa nezdalo, že zabudol na ich úctivosť, a vydáva svedectvo, že ho prijali ako Božieho anjela a že keby to bolo bývalo možne, boli by si vylúpili oči a dali ich jemu. No potom pristúpi k chorej ovci, k ovci s hnisavou ranou, ranu rozreže a nešetrí hnis. Hovorí: „Stal som sa vaším nepriateľom, keď hlásam pravdu?
     Vidíte, dostal od oviec mlieko, ako sme pred chvíľkou spomenuli, aj sa zaodel vlnou z oviec, a predsa nezanedbával ovce. Lebo nehľadal vlastné záujmy, ale záujmy Ježiša Krista.

RESPONZÓRIUM

Sir 32, 1-2a; Mk 9, 35b

R. Ustanovili ťa za správcu? Nevypínaj sa! * Buď medzi nimi ako jeden z nich. Staraj sa o nich!
V. Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých. * Buď medzi nimi ako jeden z nich. Staraj sa o nich! STVRTOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Ezechiela

12, 1-16
Symbolickým úkonom sa naznačuje odvlečenie národa do zajatia

     V tých dňoch Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, bývaš uprostred spurného domu: oči majú na videnie, no nevidia, uši na počúvanie, ale nepočujú, lebo je to spurný dom. Preto si urob, syn človeka, vyhnanecký batoh a budeš sa vo dne pred nimi sťahovať; budeš sa sťahovať zo svojho miesta na iné miesto pred ich očami. Azda si to všimnú; lebo je to spurný dom. Vo dne pred ich očami vynesieš von svoj batoh ako batoh vyhnanca, ale ty sám vyjdeš večer pred nimi, ako odchádza vyhnanec. Pred ich očami si preraz stenu a vylez cez ňu. Pred ich očami budeš niesť na pleciach batoh a odídeš potme; tvár si zahalíš, aby si nevidel krajinu, lebo som ťa dal domu Izraela ako znamenie.“
     Ja som urobil, ako mi rozkázal Pán: vo dne som vyniesol svoj batoh ako batoh vyhnanca, večer som si rukou prerazil stenu a potme som vykročil s batohom na pleciach pred ich očami.
     Ráno mi zaznelo Pánovo slovo: „Syn človeka, nepovedal ti dom Izraela, spurný dom: ,Čo to robíš‘? Povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: ,Takéto bremeno čaká na knieža v Jeruzaleme a na celý dom Izraela, čo v ňom žije. Povedz: Ja som pre vás znamenie; ako som ja robil, tak sa aj im stane: do vyhnanstva, do zajatia pôjdu. A knieža, čo je medzi nimi, ponesie batoh. Potme odíde, prerazia stenu, aby bol cez ňu priechod, tvár si zahalí, aby nevidel svojimi očami krajinu. I roztiahnem nad neho svoju sieť a chytí sa do môjho osídla. Zavediem ho do Babylonu, do chaldejskej krajiny, ale neuvidí ju a zomrie tam. A všetkých, čo sú okolo neho, jeho stráž i jeho vojská rozmecem do všetkých vetrov a vytasím za nimi meč. Tu spoznajú, že ja som Pán, keď ich rozptýlim medzi národy a rozsejem ich po krajinách. Niekoľko mužov z nich ponechám za mečom, hladom a morom, aby rozprávali o všetkých svojich zločinoch medzi národmi, ku ktorým prídu, a spoznajú, že ja som Pán.‘“

RESPONZÓRIUM

Ez 12, 15; Ž 89, 31. 33a

R. Keď ich rozptýlim medzi národy a rozsejem ich po krajinách, * Spoznajú, že ja som Pán.
V. Keď raz môj zákon opustia a nebudú kráčať podľa mojich príkazov, potom ich priestupok trstenicou potrescem. * Spoznajú, že ja som Pán.

Z reči svätého biskupa Augustína O pastieroch

(Sermo 46, 9: CCL 41, 535-536)

Buď vzorom veriacim

     Keď Pán povedal, čo majú tamtí pastieri radi, hovorí aj, čo zanedbávajú. Lebo chyby oviec sú veľmi rozšírené. Veľmi málo oviec je zdravých a vykŕmených, čiže posilnených pokrmom pravdy, ktoré dobre využívajú pastviny z Božieho daru. Ale zlí pastieri nedbajú o ne. A nielenže sa nestarajú o choré a slabé, blúdiace a stratené. Ešte aj zabíjajú silné a tučné, nakoľko to závisí od nich. Lebo ony žijú. Žijú z Božieho milosrdenstva. Ale čo sa týka zlých pastierov, oni zabíjajú. Povieš: „Ako zabíjajú?“ Zlým životom, tým, že dávajú zlý príklad. Či sa bezdôvodne povedalo Božiemu služobníkovi, ktorý vynikal medzi údmi najvyššieho pastiera: „Vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov!“ a: „Buď vzorom veriacim!“?
     Lebo aj silná ovca, vidiac, že jej predstavený žije väčšinou zle, ak odvráti oči od Pánových pravidiel a zahľadí sa na človeka, začne si hovoriť v srdci: „Ak môj predstavený žije takto, kto som ja, že nesmiem robiť to, čo robí on? “ A to zabíja silnú ovcu. Ale ak takto zabíja silnú ovcu, čo robí s ostatnými, keď tú, ktorú on neposilnil, ale našiel už silnú a zdatnú, zabíja zlým príkladom?!
     Hovorím vašej láske a ešte raz hovorím, ak aj ovce žijú a ak sú ovce vďaka Pánovmu slovu silné a držia sa toho, čo počuli od svojho Pána: „Robte, čo hovoria, ale podľa ich skutkov nerobte,“ ten, kto zle žije pred očami ľudu, nakoľko to závisí od neho, zabíja toho, kto sa naňho pozerá. Nech sa teda neutešuje tým, že tamten nezomrel. On žije, ale tento je vrah. Ako keď zmyselný človek žiadostivo hladí na ženu: ona je čistá, a on scudzoložil. Veď Pánov výrok je pravdivý a jasný: „Každý, kto na ženu hladí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ Nevošiel do jej spálne, ale už hýri v spálni svojho vnútra.
     Tak každý, kto zle žije pred očami tých, ktorým je predstaveným, nakoľko to závisí od neho, zabíja aj silné. Kto ho napodobňuje, zomiera. Kto ho nenasleduje, žije. Ale nakoľko to závisí od neho, zabíja oboch, ako sa hovorí: „Vykŕmené zabíjate, ale moje ovce nepasiete.“

RESPONZÓRIUM

Lk 12, 48b; Múd 6, 5b

R. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, * A komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.
V. Tých, čo vládnu, postihne prísny súd. * A komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať. PIATOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Ezechiela

16, 3. 5b-7a. 8-15. 35. 37a. 40-43. 59-63
Jeruzalem - neverná Božia snúbenica

     Toto hovorí Pán, Boh, Jeruzalemu: „Koreň a pôvod máš v krajine Kanaán, tvoj otec je Amorejčan, matka Hetejčanka. Hodili ťa na zem s odporom v deň tvojho narodenia.
     Vtedy som išiel popri tebe, videl som, ako sa hádžeš vo vlastnej krvi, a povedal som ti, zakrvavenej: Ži! Áno, riekol som ti: Ži vo svojej krvi a vzrastaj ako poľný kvet! Rástla si a rozvíjala si sa, dospela si do zrelého veku. Šiel som popri tebe a videl som ťa; práve prišiel tvoj čas, čas lásky. Rozprestrel som na teba svoj plášť a zakryl som tvoju nahotu. Potom som ti prisahal a uzavrel som s tebou zmluvu, hovorí Pán, Boh, a stala si sa mojou. Obmyl som ťa vodou, splákol som z teba krv a pomazal som ťa olejom. Obliekol som ťa do pestrých šiat, obul som ti obuv z kože delfína, ovinul som ťa kmentom, zaodial hodvábom. Ozdobil som ťa skvostami: na ruky som ti dal náramky a okolo krku retiazku. Dal som ti obrúčku do nosa a krúžok na uši a na hlavu nádhernú korunu. Zdobila si sa zlatom a striebrom, obliekala si sa do kmentu, hodvábu a pestrých šiat, jedla si múku, med a olej; opeknela si nadmieru a bola si súca na kráľovský trón. Pre tvoju krásu sa rozniesol chýr o tebe medzi národmi, lebo si bola dokonalá v mojej ozdobe, ktorou som ťa obdaril, hovorí Pán, Boh.
     No spoliehala si sa na svoju krásu, využívala si svoj chýr a stala si sa neviestkou. Núkala si sa bez výberu každému, kto šiel okolo.
     Preto, neviestka, počuj slovo Pánovo: Ja zhromaždím všetkých tvojich milencov. I zvolajú proti tebe zhromaždenie, ubijú ťa kamením a rozsekajú ťa svojimi mečmi. Tvoje domy spália ohňom a vykonajú na tebe súdy pred očami mnohých žien. Tak dosiahnem, že prestaneš smilniť a už nebudeš dávať dary. Tak utíšim na tebe svoj hnev a moja žiarlivosť odstúpi od teba; uspokojím sa a nebudem sa viac hnevať. Preto, že si si nespomenula na dni svojej mladosti, ale dráždila si ma všetkým týmto, preto aj ja obrátim tvoje cesty na tvoju hlavu, hovorí Pán, Boh. A neurobil som podľa tvojich zločinov vo všetkých tvojich ohavnostiach.
     Lebo toto hovorí Pán, Boh: Urobím s tebou, ako si ty urobila, keď si pohrdla prísahou a porušila zmluvu.
     Potom si spomeniem na svoju zmluvu s tebou z dní tvojej mladosti a uzavriem s tebou večnú zmluvu. Rozpamätáš sa na svoje správanie a budeš sa hanbiť, keď dostaneš svoje sestry staršie, ako si ty, i mladšie od teba. Dám ti ich za dcéry, ale nie pre tvoju zmluvu. Ja uzavriem zmluvu s tebou a budeš vedieť, že ja som Pán, aby si sa rozpamätala a hanbila, aby si už od hanby nemohla otvoriť ústa, keď ti odpustím všetko, čo si popáchala,“ hovorí Pán, Boh.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 54, 6. 8; Ez 16, 60

R. Povolal som ťa ako opustenú ženu. V návale hnevu skryl som svoju tvár, * No večným milosrdenstvom som sa nad tebou zmiloval, hovorí tvoj Vykupiteľ, Pán.
V. Spomeniem si na svoju zmluvu s tebou z dní tvojej mladosti a uzavriem s tebou večnú zmluvu. * No večným milosrdenstvom som sa nad tebou zmiloval, hovorí tvoj Vykupiteľ, Pán.

Z reči svätého biskupa Augustína O pastieroch

(Sermo 46, 10-11: CCL 41, 536-538)

Priprav sa na skúšku

     Už ste počuli, čo majú radi zlí pastieri. Pozrite sa, čo zanedbávajú. „Slabé ste neposilňovali, choré neliečili, zranené“ čiže zlomené „neobviazali, blúdiace ste nevolali, stratené nehľadali a silné ste umorili,“ zabili, zavraždili. Ovca je slabá, čiže má slabé srdce, takže môže ono podľahnúť pokušeniam, ak ju prekvapia nečakane a nepripravenú.
     Keď taká ovca uverí, nedbalý pastier jej nepovie: „Syn môj, keď sa chystáš slúžiť Bohu, upevni sa v spravodlivosti a bázni a priprav sa na skúšku.“ Lebo kto takto hovorí, posilňuje slabého a zo slabého robí silného, aby veriaci nevkladal svoju nádej do blaha tohto sveta. A ak bol poučený, aby vkladal nádej do svetského blaha, samo blaho ho zničí. Ak potom prídu protivenstva, zlomí sa, alebo azda aj zahynie.
     Kto teda takto stavia, ten ho nestavia na skalu, ale stavia ho na piesok. „Tou skalou bol Kristus.“ Kresťania majú nasledovať Krista v utrpení, a nie zháňať sa za rozkošami. Slabého posilní, keď mu povedia: „Čakaj, že prídu pokušenia tohto sveta, ale Pán ťa vytrhne zo všetkých, ak sa tvoje srdce neodvráti od neho. Lebo on prišiel trpieť, on prišiel zomrieť, prišiel sa dať opľuť, prišiel sa dať tŕním korunovať, prišiel si vypočuť urážky a nakoniec prišiel sa dať pribiť na drevo, aby posilnil tvoje srdce. To všetko on pre teba, ty nič. Nie pre seba, ale pre teba.“
     Ale akí sú to pastieri, keď sa boja, že urazia tých, ktorým hovoria; a nielenže ich nepripravia na hroziace pokušenia, ale sľubujú im šťastie tohto sveta, hoci Boh ho tomuto svetu nesľúbil?! On predpovedá, že na tento svet budú až do konca prichádzať trápenia na trápenia — a ty chceš, aby bol kresťan z týchto útrap vyňatý? Práve preto, že je kresťanom, má o niečo viac trpieť na tomto svete.
     Veď Apoštol hovorí: „Všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi, budú prenasledovaní.“ či sa ti to páči alebo nie, pastier, ktorý hľadáš vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista, on hovorí: „Všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi, budú prenasledovaní.“ Ale ty povedz: „Ak budeš žiť nábožne v Kristovi, budeš oplývať všetkými dobrami. A ak aj nemáš deti, narodia sa ti a vychováš všetky a nik ti nezomrie.“ Takto staviaš? Pozri sa, čo robíš, kde staviaš! Na piesku je ten, koho staviaš. Príde dážď, privalia sa vody, strhne sa víchrica, oboria sa na ten dom a dom sa zrúti; zostane z neho veľké rumovisko.
     Vezmi ho z piesku, postav ho na skalu: nech stojí na Kristovi, koho chceš mať kresťanom. Nech hľadí na Kristove utrpenia, ktoré si nezaslúžil, nech hľadí na toho, ktorý je bez najmenšieho hriechu a musí vrátiť, čo neulúpil; nech si všimne, čo mu hovorí Písmo: „Šľahá každého, koho prijíma za syna.“ A nech sa pripraví na šľahy, alebo nech sa neusiluje, aby ho prijal.

RESPONZÓRIUM

1 Sol 2, 4. 3

R. Ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjelium, tak hovoríme, * Nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu.
V. Naše povzbudzovanie nepochádza z omylu ani z nekalých pohnútok, ani nebolo falošné. * Nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu. SOBOTA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Ezechiela

18, 1-13. 20-32
Každý dostane odplatu za svoje skutky

     Pán prehovoril ku mne takto: „Ako to, že si v Izraelovej krajine hovoríte príslovie:
     ,Otcovia jedli nezrelé hrozno a synom stŕpli zuby?‘
     Ako žijem, hovorí Pán, Boh, už nebudete hovoriť toto príslovie v Izraeli. Veď každý život je môj: tak život otca, ako aj život syna je môj. Len ten zomrie, kto zhreší.
     Keď bude človek spravodlivý, keď bude žiť podľa práva a spravodlivo, že nebude jesť na výšinách a svoje oči nebude dvíhať k modlám domu Izraela, manželku svojho blížneho nezneuctí a k žene v jej čase sa nepriblíži, nebude nikoho utláčať, dlžníkovi vráti záloh, násilím nič neuchváti, zo svojho chleba dá hladnému a nahého zaodeje šatami, nebude požičiavať na úžeru a prijímať úroky, od zločinu odtiahne svoju ruku a spravodlivo bude rozsudzovať ľudí, kráčať podľa mojich príkazov a zachovávať moje ustanovenia, teda konať správne: ten je spravodlivý a bude žiť, hovorí Pán, Boh.
     Ale ak splodí syna násilníka, ktorý prelieva krv a dopúšťa sa niektorého z týchto hriechov — aj keď on sám neurobí nič také —: jedáva na výšinách a zneucťuje manželku svojho blížneho, utláča chudáka a bedára, násilím uchvacuje, nevracia záloh, svoje oči dvíha k modlám, pácha ohavnosti, požičiava na úžeru a prijíma úroky, azda bude žiť? Nebude žiť. Keď bude páchať všetky tieto ohavnosti, naisto zomrie a sám bude zodpovedný za svoju smrť.
     Ten, kto zhrešil, zomrie. Syn neponesie neprávosť otca a otec neponesie neprávosť syna. Spravodlivosť spravodlivého bude na ňom a bezbožnosť bezbožného bude na ňom.
     Ale ak sa hriešnik odvráti od všetkých hriechov, ktoré popáchal, a zachová všetky moje príkazy a bude konať podľa práva a spravodlivosti, určite bude žiť, nezomrie. Nepripomenie sa mu ani jeden z hriechov, ktoré popáchal. Bude žiť pre spravodlivosť, ktorú konal. Azda môžem chcieť smrť bezbožného — hovorí Pán, Boh, — a nie aby sa odvrátil od svojich ciest a žil?
     Ale ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin podobný ohavnostiam, aké páchajú hriešnici, môže potom žiť? Nepripomenie sa ani jeden zo spravodlivých skutkov, ktoré robil. Zomrie pre svoju vierolomnosť, ktorej sa dopustil, a pre svoj hriech, ktorý spáchal. Vravíte: ,Nie je správne, ako koná Pán.‘ Počujte teda, vy z izraelského domu! Ja že nekonám správne? A nekonáte skôr vy nesprávne? Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a pácha neprávosť, zomrie: zomrie pre neprávosť, ktorú spáchal. Ak sa však bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a koná podľa práva a spravodlivosti, zachráni si život. Keď teda uzná všetky svoje neprávosti, ktoré popáchal, a odvráti sa od nich, určite bude žiť, nezomrie. Ale dom Izraela hovorí: ,Nie je správne, ako koná Pán.’ Ja že nekonám správne, dom Izraela? A nekonáte skôr vy nesprávne? Preto vás každého, dom Izraela, budem súdiť podľa jeho skutkov, hovorí Pán, Boh. Obráťte sa teda, odvráťte sa od všetkých svojich neprávostí, aby vás nepriviedli k pádu. Odvrhnite od seba všetky svoje hriechy, ktorých ste sa dopúšťali, a obnovte si srdce i ducha. Veď prečo by ste mali zomrieť, dom Izraela? Ja nemám záľubu v smrti človeka, hovorí Pán, Boh. Obráťte sa a žite.“

RESPONZÓRIUM

Jer 31, 29; Ez 18, 20a. 30a. 20b

R. Už nebudú hovoriť: Otcovia jedli nezrelé hrozno, a synom stŕpli zuby. * Ten, kto zhrešil, zomrie.
V. Každého budem súdiť podľa jeho skutkov. Syn neponesie neprávosť otca a otec neponesie neprávosť syna. * Ten, kto zhrešil, zomrie.

Z reči svätého biskupa Augustína O pastieroch

(Sermo 46, 11-12: CCL 41, 538-539)

Poskytni obväz útechy

     Písmo hovorí: „Šľahá každého, koho prijíma za syna.“ A ty hovoríš: „Možno budem výnimkou“? Ak budeš vyňatý spod rán biča, budeš vyňatý aj z počtu synov. Povieš: „A prečo šľahá každého syna?“ Šľahá bez výnimky každého syna, aj svojho jediného. Toho jediného, narodeného z Otcovej podstaty, rovného Otcovi „v božskej prirodzenosti“, Slovo, skrze ktoré bolo všetko stvorené, nebolo kadiaľ šľahnúť. Preto sa odel telom, aby nebol bez šľahania. A ten, ktorý šľahá jediného bez hriechu, vynechá adoptovaného, ktorý zhrešil? Apoštol hovorí, že my sme povolaní za adoptovaných. Dostali sme adoptívne synovstvo, aby sme boli spoludedičmi jediného a boli aj jeho dedičstvom: „Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy. Svojím utrpením nám dal príklad.
     Ale aby slabý nepodľahol v budúcich pokušeniach, nesmie sa dať oklamať falošnou nádejou ani zlomiť strachom. Povedz mu: „Priprav sa na skúšku.“ A možno začína klesať, chvieť sa, odmieta ísť ďalej. Máš iné: „Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily.“ Toto sľubovať a predpovedať budúce utrpenia znamená posilňovať slabého. Keď tomu, kto sa veľmi bojí a je tým ochromený, sľúbiš Božie milosrdenstvo, nie že nebude skúšok, ale že Boh nedovolí skúšať nad sily, obväzuješ zlomené.
     Lebo jedni, keď počujú o budúcich súženiach, ešte väčšmi sa ozbroja a túžia po nich ako po svojom nápoji. A liek veriacich považujú pre seba za slabý, ale hľadajú aj slávu mučeníkov. Iní zasa, keď počujú o budúcich skúškach, ktoré nevyhnutne prídu — a vlastne je potrebné, aby prišli na kresťana, a nezakúsi ich nik, iba ten, kto chce byť pravým kresťanom —, ak im už hrozia, lámu sa a kolíšu.
     Poskytni obväz útechy, obviaž, čo je zlomené. Povedz: Neboj sa! Ten, v ktorého si uveril, neopúšťa v skúškach. Boh je verný. On ťa nedovolí skúšať nad tvoje sily. A to nepočuješ odo mňa, ale hovorí to Apoštol, ktorý hovorí aj toto: „Žiadate dôkaz, že vo mne hovorí Kristus?“ Keď teda toto počuješ, počuješ to od samého Krista, počuješ to aj od toho pastiera, ktorý pasie Izrael. Veď to sa jemu hovorí: „Slzami nás budeš napájať s mierou.“ Lebo čo hovorí Apoštol: „Nedovolí vás skúšať nad vaše sily,“ to hovorí aj Prorok: „S mierou.“ Len ty neopusť toho, ktorý karhá aj povzbudzuje, odstrašuje aj teší, zraňuje aj lieči.

RESPONZÓRIUM

Ž 44, 23. 12; Rim 8, 37

R. Pre teba, Pane, nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. * Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.
V. Vydal si nás ako ovce na zabitie a roztrúsil si nás medzi pohanov. * Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.