OBDOBIE CEZ ROK
20. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Bože a Otče náš, pripravil si nevídané duchovné bohatstvo všetkým,
čo ťa milujú; naplň naše srdcia vrúcnou láskou, aby sme ťa vždy
a nadovšetko milovali a dosiahli od teba prisľúbené dedičstvo,
ktoré prevyšuje všetky naše túžby. Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote
s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1 Aleluja.
Ant.2 Aleluja.
Ant.3 Aleluja.
V.
R.
Z Knihy proroka Izaiáša
6, 1-13
Povolanie Izaiáša za proroka
V tom roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne;
lem jeho rúcha napĺňal svätyňu. Vedľa neho stáli serafíni; aj jeden mal šesť krídel aj druhý
mal šesť krídel: dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal.
A jeden druhému volal:
„Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov,
celá zem je plná jeho slávy.“
Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom
Tu som zvolal:
„Beda mi, som stratený!
Veď ja som muž s nečistými perami
A bývam medzi ľudom s nečistými perami
A na vlastné oči som videl kráľa, Pána zástupov.“
I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke
mal žeravý uhlík, ktorý kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mojich úst a povedal:
„Hľa, toto sa dotklo tvojich perí;
zmizla tvoja vina
a tvoj hriech je zmytý.“
Potom som počul Pánov hlas. Hovoril: „Koho mám poslať, kto nám pôjde?“
I povedal som:
„Hľa tu som, mňa pošli.“ On vravel: „Choď a
povedz tomuto ľudu:
Počúvajte, počúvajte, ale nechápte,
Hľaďte, hľaďte, ale nepoznajte.
Obaľ tukom srdce tohto ľudu,
otup jeho uši
a zastri mu oči,
aby svojimi očami nevidel
a svojimi ušami nepočul,
aby svojím srdcom nechápal a neobrátil sa
- aby sa neuzdravil.“
I vravel som: „Dokedy, Pane?“ On povedal:
„Pokiaľ nespustnú
mestá bez obyvateľov
a domy bez ľudí
a zem nezostane pustá.“
Pán odvedie ľudí ďaleko
a veľká bude opustenosť v krajine.
Zostane v nej ešte desatina,
ale znova bude vydaná na zničenie
ako terebinta a ako dub,
z ktorých po zoťatí zostane dačo pevné.
Čo v nej zostane, bude svätým semenom.
RESPONZÓRIUM
Zjv 4, 8c; Iz 6, 3
R.
Svätý, svätý, svätý Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde. *
Celá zem je plná jeho slávy.
V.
Serafíni volali jeden druhému: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov. *
Celá zem.
Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho
na Evanjelium podľa Matúša
(Hom. 15, 6. 7; PG 57, 231-232)
Soľ zeme a svetlo sveta
„Vy ste soľ zeme.“ Lebo slovo sa vám nezveruje pre váš život, ale pre celý svet.
Ani vás neposielame do dvoch alebo desiatich či dvadsiatich miest. A neposielam
vás k jednému národu ako kedysi prorokov, ale na zem, na more a do celého sveta,
ktorý je vo veľmi zlom stave.
Keď totiž hovorí: „Vy ste soľ zeme,“ ukazuje, že celá ľudská prirodzenosť je
nakazená a narušená hriechmi. Preto od nich vyžaduje najmä tie čnosti,
ktoré sú veľmi potrebné a užitočné pri starostlivosti o mnohých. Lebo kto je
tichý, skromný, milosrdný a spravodlivý, neobmedzuje dobré skutky iba na seba,
ale stará sa o to, aby tieto vynikajúce pramene tiekli aj na úžitok iných.
A zasa kto je čistého srdca, šíri pokoj a trpí za pravdu, zameriava svoj život
na spoločné dobro.
Nemyslite si, hovorí, že vás vediem do nejakých ľahkých bojov, alebo že je to
pre vás nejaká maličkosť: „Vy ste soľ zeme.“ Čo teda? Obnovovali oni zhnité?
Vôbec nie. Ak niečo zhnilo, tomu už nemožno pomôcť primiešaním soli.
Toto určite nerobili. Ale najprv to bolo obnovené a dostali to zbavené zápachu,
až potom to miešali so soľou a zachovávali v tej novosti, ktorú dostali od Pána.
Lebo oslobodiť od zápachu hriechov si vyžadovalo Kristovu moc, ale aby sa to
nevrátilo k pôvodnému zápachu, bolo potrebné ich úsilie a námaha.
Vidíš, ako pomaly, ukazuje, že sú viac ako proroci? Lebo nehovorí, že sú učiteľmi
Palestíny, ale celej zeme. Nečudujte sa teda, hovorí, ak iných vynechávam
a vás oslovujem a zaťahujem vás do takých nebezpečenstiev. Len si uvedomte,
koľkým a akým mestám, kmeňom a národom vás potrebujem poslať za predstavených.
A preto nechcem, aby ste boli iba vy múdri, ale aby ste takými urobili aj iných.
Lebo ak nebudete takí, nepomôžete ani sami sebe.
Veď ak sú iní aj hlúpi, môžu vaším pričinením zmúdrieť. Ale ak vy upadnete
do toho zla, stiahnete so sebou do záhuby aj iných. A tak čím väčšie úlohy
sa vám zverujú, tým väčšie úsilie musíte vyvinúť. Preto hovorí: „Ak soľ stratí
chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.“
A aby sa nebáli vystúpiť na verejnosť, keď počujú: „Keď vás budú potupovať
a prenasledovať a všetko zlé na vás hovoriť,“ vraví: „ak nebudete na toto
pripravení, nadarmo ste boli vyvolení. A tak potupovania nevyhnutne prídu,
ale v ničom vás nepoškodia, iba budú svedčiť o vašej stálosti. No ak sa ich
zľaknete a upustíte od potrebnej rozhodnosti, budete trpieť oveľa viac,
u mnohých budete mať zlú povesť a všetci budú vami pohŕdať. To znamená
byť pošliapaný.“
Potom prechádza k inému, vznešenejšiemu príkladu: „Vy ste svetlo sveta.“
Opäť sveta, nie jedného národa alebo dvadsiatich miest, ale celého sveta.
Duchovné svetlo, ktoré prevyšuje slnečné lúče, ako aj soľ duchovná. Najprv
soľ, potom svetlo, aby si videl, aký osoh je z rázneho slova, koľko úžitku
z jadrnej náuky. Sústreďuje, nedovoľuje rozplynúť sa, vedie k čnosti
a dáva silu byť viditeľný. „Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.
Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu.“ Tým ich opäť burcuje k dokonalému
životu a učí ich, aby veľmi dbali o seba, lebo žijú všetkým na očiach
a zápasia na javisku celého sveta.
RESPONZÓRIUM
Sk 1, 8; Mt 5, 16
R.
Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu *
A budete mi svedkami až po samý kraj zeme.
V.
Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca. *
A budete.
PONDELOK
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Izaiáša
3, 1-15
Výčitky Jeruzalemu
Hľa, Panovník, Pán zástupov,
berie Jeruzalemu a Júdovi oporu a ochranu,
všetku oporu chleba a všetku oporu vody,
hrdinu i bojovníka,
sudcu, proroka, veštca i starca,
veliteľa nad päťdesiatimi i hodnostára,
radcu, mudrca
i skúseného zaklínača.
A chlapcov im dám za kniežatá,
výrastkovia budú vládnuť nad nimi.
A ľud sa vzbúri, muž proti mužovi,
každý proti svojmu blížnemu:
chlapec sa drzo osopí na starca
a niktoš na šľachtica.
Muž chytí svojho brata
v dome svojho otca:
„Máš odev,
buď naším kniežaťom,
tieto rozvaliny budeš mať pod rukou.“
On zvolá v ten deň:
„Nie som lekár
a v mojom dome niet chleba ani odevu;
neustanovujte ma za knieža ľudu.“
Jeruzalem padá, Júda sa rúti,
lebo ich jazyk a ich činy sú proti Pánovi
a dráždia oči jeho velebnosti.
Výraz ich tváre svedčí proti nim;
rozhlasujú svoj hriech ako Sodoma,
nijako ho netaja.
Beda im,
lebo sa im zlo vrátilo.
Povedzte spravodlivému: „Dobre,“
lebo bude jesť ovocie svojich činov.
Beda, zle bude bezbožnému,
dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.
Dieťa utláča môj ľud
a ženy nad ním panujú.
Ľud môj, tí, čo ti lichotia, ťa klamú,
a mätú cestu, po ktorej kráčaš.
Pán vstáva, aby žaloval,
stojí, aby súdil národy.
Pán sa príde súdiť
so staršími svojho ľudu a s jeho kniežatami:
„Vy ste spásali vinicu
a čo ste ulúpili chudákom,
máte vo svojich domoch.
Prečo dlávite môj ľud
a mliaždite tvár bedárov?“,
hovorí Pán, Boh zástupov.
RESPONZÓRIUM
Iz 3, 10. 11. 13
R.
Povedzte spravodlivému: Dobre, lebo bude jesť ovocie svojich činov. *
Beda, zle bude bezbožnému, dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.
V.
Pán vstáva, aby žaloval, stojí, aby súdil národy. *
Beda.
Z komentára svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób
(Lib. 3, 39-40: PL 75, 619-620)
Zvonka boje, vnútri úzkosti
Svätí mužovia sa dostávajú do ťažkého boja, lebo v jednom a tom istom čase
musia na jedných udrieť, druhých presviedčať; tamtým nastavujú štít
trpezlivosti, na týchto vrhajú strely učenia. Ale do oboch zápasov sa púšťajú
s obdivuhodnou silou a umením, lebo o vnútorných prevrátenostiach vedia múdro
poučiť a vonkajšími protivenstvami statočne pohŕdajú. Týchto učia a naprávajú,
tamtých trpezlivosťou krotia. Útočiacich nepriateľov vytrvalosťou zahanbujú
a slabších spoluobčanov súcitom vracajú k spáse. Jedným sa stavajú na odpor,
aby nestrhli aj iných, o druhých sa boja, aby úplne nezišli zo správnej cesty.
Pozrime sa, ako vojak z Božieho tábora bojuje proti obidvom. Hovorí:
„Zvonka boje, vnútri úzkosti.“ Vyratúva boje, ktoré musí prestáť zvonka:
„V nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov,
v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov,
v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách
na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi.“ A dodáva, aké šípy vrhá
v tomto boji proti nepriateľovi: „V námahe a lopote, často v bdení, o hlade
a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote.“
Ale nech povie, ako bedlivo strážil a chránil aj tábor, hoci bol zaujatý toľkými bojmi.
Lebo hneď dodáva: „A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi.“
Pozrite, statočne vybojúva boje v sebe a milosrdne sa zasadzuje a chráni blížnych.
Hovorí o zle, ktoré znáša, a pridáva dobrá, ktoré rozdáva.
Uvedomme si teda, aké je to namáhavé v jednom a tom istom čase zvonka
znášať protivenstvá a vnútri chrániť to, čo je slabé. Zvonka podstupuje boje,
lebo ho šľahajú korbáčmi, spútavajú okovami. Vnútri nosí strach, lebo sa bojí,
že jeho utrpenie uškodí nie jemu, ale učeníkom. A preto im píše: „Nech sa nik
neplaší v týchto súženiach; veď sami viete, že je to náš údel.“ O iných sa bál
pri vlastnom utrpení, aby učeníci neodmietli vyznávať vieru, keď sa dozvedia,
že bol zbičovaný pre vieru.
Aká nesmierna láska! Nedbá, že sám trpí, a stará sa, aby učeníci nepodľahli
v srdci nesprávnemu presvedčeniu. Nič si nerobí z rán na svojom tele,
a iným lieči rany v srdci. Je totiž príznačné pre spravodlivých, že uprostred
bolestí a súžení nezabúdajú sa starať o dobro iných. Aj keď sami znášajú
protivenstvá a trpia, starajú sa o potreby iných a učia ich. Sú ako veľkí lekári,
ktorí sú ranení a chorí. Sami znášajú boľavé rany, a iným podávajú lieky na uzdravenie.
RESPONZÓRIUM
Porov. Jób 13, 20-21; Jer 10, 24
R.
Nezakrývaj mi, Pane, svoju tvár; vzdiaľ svoju ťažkú ruku odo mňa *
A nech ma nedesí hrôza z teba.
V.
Trestaj ma, Pane, milosrdne, nie v svojom rozhorčení, aby si ma nezničil. *
A nech ma.
UTOROK
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Izaiáša
7, 1-17
Emanuelovo znamenie uprostred vojnovej hrôzy
Keď bol judejským kráľom Achaz, syn Joatama,
syna Oziáša, vytiahol sýrsky kráľ Rasin a izraelský kráľ Pekach,
syn Romeliáša, do boja proti Jeruzalemu; no nemohli ho dobyť. Keď Dávidovmu domu
zvestovali: „Sýria táborí v Efraime,“ chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak,
ako sa chvejú stromy v lese pod náporom vetra. Pán povedal Izaiášovi:
„Choď naproti Achazovi ty a tvoj syn Šeárjášúb k hornému rybníku na koniec
vodovodu na cestu pri bielovisku a povedz mu: Daj si pozor a buď pokojný;
neboj sa, nech sa ti srdce nedesí týchto dvoch dymiacich obhorených polien:
zúrivého hnevu Rasina zo Sýrie a Romeliášovho syna; toho, že sa Sýria, Efraim
a Romeliášov syn sprisahali proti tebe a povedali si: ,Vytiahnime do Judey
a zastrašme ju; pripojme ju k sebe a ustanovme tam za kráľa Tábelovho syna.´“
Toto hovorí Pán, Boh:
„Nestane sa, nebude to tak;
lebo hlavou Sýrie je Damask
a hlavou Damasku Rasin.
Ešte šesťdesiat a päť rokov
a Efraim prestane byť národom.
A hlavou Efraimu je Samária
A hlavou Samárie Romeliášov syn.
Ak neuveríte, neobstojíte.“
Pán prehovoril k Achazovi: „Žiadaj znamenie od Pána,
svojho Boha. Žiadaj ho, či v hĺbkach podsvetia, alebo hore na výsostiach.“
Achaz však povedal: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána.“
A Izaiáš riekol: „Počúvajte teda, Dávidov dom. Nestačí, že obťažujete ľudí,
ešte aj môjho Boha obťažujete? A preto vám Pán sám dá znamenie:
Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel; maslo a med bude
jesť, aby vedel zavrhovať zlo a voliť si dobro. Lebo skôr, ako bude chlapec
vedieť zavrhovať zlo a voliť si dobro, bude spustošená krajina, ktorej dvoch
kráľov sa hrozíš. Pán privedie na teba, na tvoj ľud a na dom tvojho otca dni,
aké neprišli odo dní, keď Efraim odlúčil od Júdu, privedie asýrskeho kráľa.“
RESPONZÓRIUM
Iz 7, 14b; 8, 10c; Lk 1, 30a, 31a
R.
Hľa, panna počne a porodí syna *
A dá mu meno Emanuel, lebo s nami je Boh.
V.
Neboj sa, Mária, počneš a porodíš syna. *
A dá.
Z homílií svätého opáta Bernarda
v Chválach Panny a Matky
(Hom. 2, 1-2. 4: Opera omnia, Edit. Cisterc. 4 [1966], 21-23)
Najvyšší si ju pripravoval, otcovia ju naznačovali
Bohu pristalo také narodenie, že sa narodil z Panny. A Panne zodpovedal iba taký
pôrod, že mohla porodiť Boha. Preto aby sa stvoriteľ ľudí mohol stať človekom
a narodiť sa z človeka, musel si spomedzi všetkých vybrať, ba stvoriť takú matku,
o ktorej vedel, že mu pristane a že sa mu bude páčiť.
Preto chcel, aby bola pannou, aby sa z nepoškvrnenej narodil nepoškvrnený,
ktorý má očistiť škvrny všetkých.
Chcel, aby bola aj ponížená tá, z ktorej sa mal narodiť tichý a pokorný srdcom,
a všetkým na sebe ukázať nevyhnutne potrebný a veľmi osožný príklad týchto
čností. Panne dal teda výsadu materstva ten, ktorý jej už predtým vnukol sľub
panenstva a vyznačil ju vzácnou hodnotou pokory.
Veď ako by ju inak bol mohol neskôr anjel vyhlásiť za milostiplnú, keby v nej
bolo nejaké čo ako malé dobro, ktoré by nepochádzalo z milosti? Aby teda tá,
ktorá mala počať i porodiť Svätého svätých, mala sväté telo, dostala dar panenstva,
a aby mala takú aj myseľ, dostala dar pokory.
A tak kráľovská panna, ozdobená týmito perlami čností, žiariaca dvojitým
pôvabom mysle i tela, známa v nebi svojím zjavom a svojou krásou,
upútava na seba pozornosť nebeských občanov až natoľko, že za ňou zatúžila
aj Kráľova duša a poslal jej z výšin nebeské posolstvo.
Hovorí: „Poslal anjela k panne.“ K panne telom, k panne mysľou, k panne
povolaním, k panne, ako ju opisuje Apoštol, svätej mysľou i telom, ktorá
nebola až teraz ani náhodou objavená, ale vyvolená od vekov. Veď Najvyšší
ju predpoznal a pripravoval si ju, anjeli ju chránili, otcovia naznačovali a proroci
predpovedali.
RESPONZÓRIUM
Lk 1, 35; Ž 45, 11a. 12a
R.
Duch Svätý zostúpi na teba, Mária, a moc Najvyššieho ťa zatieni *
Tvoje dieťa sa bude volať svätým, bude to Boží Syn.
V.
Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, sám kráľ zatúžil za tvojou krásou. *
Tvoje dieťa.
STREDA
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Izaiáša
9, 7 - 10, 4
Boží hnev proti izraelskému kráľovstvu
Pán poslal slovo Jakubovi a padlo na Izrael.
A zvie o tom všetok ľud Efraima
a obyvatelia Samárie,
ktorí hovoria v pýche a namyslenosti srdca:
„Tehly popadali,
budeme stavať z kamenných kvádrov;
plané figovníky vyťali, nahradíme ich cédrami.”
Tu Pán zdvihol nad neho nepriateľov
a popudil jeho protivníkov,
Sýriu od východu a Filištíncov od západu,
a oni požierali Izrael na plné ústa.
Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil
a jeho ruka je ešte vystretá.
No ľud sa neobrátil k tomu, ktorý ho bil,
a nehľadali Pána zástupov.
Pán odťal Izraelu hlavu aj chvost,
palmu i trstinu v jeden deň:
starší a hodnostár je hlava
a prorok, čo učí lož, je chvost.
Lebo vodcovia tohto ľudu zvádzajú
a tí, ktorých vedú, zahynú.
Preto sa Pán nebude tešiť z jeho mladíkov
a nezľutuje sa nad jeho sirotami a vdovami,
lebo všetci sú bezbožní a zlí
a ústa všetkých hovoria bláznivo.
Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil
a jeho ruka je ešte vystretá.
Bezbožnosť vzbĺkla ako oheň,
stravuje bodľačie a tŕnie,
zapaľuje lesnú húštinu
a valia sa stĺpy dymu.
Hnev Pána zástupov spaľuje zem
a ľud je ako pokrm ohňa:
nik neušetrí ani svojho brata.
Hlce napravo, a je hladný,
žerie naľavo, a nenasycuje sa.
Každý hltá mäso svojho blížneho:
Manasses Efraima a Efraim Manassesa
a oni spolu proti Júdovi.
Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil
a jeho ruka je ešte vystretá.
Beda tým, čo vydávajú zlé zákony,
a pisárom, čo píšu nespravodlivo,
aby utláčali na súde chudobných
a páchali násilie na práve
ponížených môjho ľudu;
aby sa vdovy stali ich korisťou
a aby olupovali siroty.
Čo urobíte v deň navštívenia,
až sa zdiaľky priblíži pohroma?
Ku komu sa budete utiekať o pomoc
a kde zanecháte svoju slávu?
Lebo sa skloníte medzi zajatcov
a padnete medzi zabitými.
Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil
a jeho ruka je ešte vystretá.
RESPONZÓRIUM
Nár 2, 1
R.
Ako Pán zahalil vo svojom hneve temným oblakom dcéru Siona; *
Zhodil z neba na zem slávu Izraela.
V.
Nespomenul si na podnožku svojich nôh v deň svojho hnevu. *
Zhodil.
Z rečí svätého biskupa Augustína
(Sermo Caillau-Saint-Yves 2, 92: PLS 2, 441-552)
Kto vytrvá do konca, bude spasený
Kedykoľvek na nás dolieha nejaký útlak alebo súženie, je to pre nás napomenutie
a zároveň aj pokarhanie. Lebo ani naše Sväté písmo nám nesľubuje pokoj,
bezpečnosť a mier, ba evanjelium netají ani súženia, útlak a pohoršenia.
Ale „kto vytrvá do konca, bude spasený“. Veď čo dobré mal kedy v sebe tento život,
počnúc prvým človekom od chvíle, keď si zaslúžil smrť a stiahol na seba kliatbu,
spod ktorej nás vyslobodil Kristus, Pán?!
Neslobodno teda reptať, bratia, „ako niektorí z nich reptali“, ako hovorí
Apoštol, „a zahynuli od hadov“. Čo také neobvyklé znáša teraz ľudské pokolenie,
bratia, čo neznášali otcovia? Alebo kedy trpíme tak, ako sa dozvedáme,
že oni trpeli? A nájdeš ľudí, ktorí repcú na svoje časy, lebo že časy našich predkov
boli dobré. A keby sa mohli vrátiť do čias svojich predkov, nereptali by aj tam?
Minulé časy, o ktorých si myslíš, že boli dobré, boli dobré iba preto, že už nie sú tvoje.
Ak si už vyslobodený spod kliatby, ak si už uveril v Božieho Syna, ak si už
poučený alebo vzdelaný vo Svätom písme, čudujem sa, ako si môžeš myslieť,
že Adam mal dobré časy. Aj tvoji predkovia nosili v sebe Adama. To bol celkom
isto Adam, komu bolo povedané: „V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb
a budeš obrábať zem, z ktorej si bol vzatý. Tŕnie a bodľač ti bude rodiť.“
Toto si zaslúžil, toto dostal, toto dosiahol podľa spravodlivého Božieho rozsudku.
Prečo si teda myslíš, že minulé časy boli lepšie ako tvoje? Od tamtoho
Adama až po dnešného Adama je len práca a pot, tŕnie a bodľač. Zabudli
sme na potopu? Zabudli sme na ťažké časy hladu a vojen, o ktorých sa píše
preto, aby sme nereptali proti Bohu pre prítomný čas?
Aké to teda boli časy? Či sa nechvejeme všetci, keď o nich počúvame alebo
čítame? Preto by sme mali skôr ďakovať, ako reptať na naše časy.
RESPONZÓRIUM
Ž 77, 6-7a. 3a; 51, 3
R.
Premýšľam o dňoch minulých a dávne roky mám na mysli. Za noci rozjímam vo svojom srdci *
A povedal som: Zmiluj sa, Bože, nado mnou.
V.
Boha hľadám v deň svojho súženia, vystieram svoje ruky za noci. *
A povedal.
STVRTOK
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Začiatok Knihy proroka Izaiáša
11, 1-16
Jesseho koreň. Návrat zvyškov Božieho ľudu
Toto hovorí Pán:
„Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť
a z jeho koreňov vyženie výhonok.
A spočinie na ňom duch Pánov:
duch múdrosti a rozumu,
duch rady a sily,
duch poznania a bázne pred Pánom.
A bude mať záľubu v bázni pred Pánom.
Nebude súdiť podľa zdania očí,
ani nebude karhať podľa počutia,
ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných
a podľa práva bude rozhodovať
v prospech ponížených zeme.
Zem udrie prútom svojich úst
a dychom svojich perí usmrtí bezbožníka.
Spravodlivosť bude pásom jeho bedier
a vernosť opaskom jeho bokov.
Vlk bude bývať s baránkom,
leopard si ľahne vedľa kozliatka.
Teliatko i lev budú žrať spolu
a chlapček ich bude zaháňať.
Krava a medvedica sa budú spolu pásť,
ich mláďatá budú vedno odpočívať.
Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou,
dojča sa bude hrať
nad dierou hada,
do skrýše vretenice
siahne rukou batoľa.
Nik nebude škodiť ani pustošiť
na celom mojom svätom vrchu;
lebo poznaním Pána bude naplnená zem,
ako vody napĺňajú moria.
V ten deň koreň Jesseho
sa vztýči ako znamenie národom;
pohania ho budú vyhľadávať
a slávny bude jeho príbytok.
V ten deň Pán opäť vystrie svoju ruku,
aby si priviedol zvyšok svojho ľudu,
ktorý zostal po Asýrsku a Egypte,
Patrose a Etiópii,
Elame a Senaare,
Emate a morských ostrovoch.
Zdvihne znamenie nad národmi
a zhromaždí izraelských utečencov,
pozbiera roztratených Júdovcov
zo štyroch strán zeme.
Prestane Efraimova nevraživosť
a Júdovi nepriatelia zahynú.
Efraim nebude žiarliť na Júdu
a Júda nebude bojovať proti Efraimovi.
Vrhnú sa na ramená Filištíncov na západe,
spolu budú plieniť synov východu;
vystrú svoju ruku na Edom a Moab
a synovia Amona ich budú poslúchať.
Pán vysuší jazyk Egyptského mora
a v sile svojho dychu
zdvihne svoju ruku nad rieku
a rozbije ju na sedem potokov,
tak, že im dá prejsť obutým.
To bude cesta pre zvyšok môjho ľudu,
ktorý zostane po Asýrsku,
ako ju Izrael mal v ten deň,
keď vystupoval z egyptskej krajiny.“
RESPONZÓRIUM
Iz 55, 12; 11, 16
R.
V radosti vyjdete a v pokoji sa vrátite. *
Vrchy a kopce budú spievať pred vami chválospev a všetky stromy kraja budú tlieskať rukami.
V.
To bude cesta pre zvyšok môjho ľudu, ako ju Izrael mal v ten deň, keď vystupoval z egyptskej krajiny. *
Vrchy.
Z traktátu biskupa Balduina Canterburského
O anjelskom pozdravení
(Tract. 7: PL 204, 477-478)
Z koreňov Jesseho vyhnal výhonok
K anjelskému pozdravu, ktorým denne s patričnou úctou pozdravujeme
preblahoslavenú Pannu, pridávame: „A požehnaný je plod tvojho života.“
Alžbeta akoby po pozdrave Panny zopakovala koniec anjelského pozdravu
a pripojila tento záver: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod
tvojho života.“ To je ten plod, o ktorom hovorí Izaiáš: „V ten deň bude
Pánov výhonok ozdobou a slávou a plod zeme pýchou.“ Kto je to ten plod,
ak nie svätý Izraela, ktorý je aj Abrahámovým potomstvom, Pánovým výhonkom,
ktorý vyhnal z Jesseho koreňov, plodom života, na ktorom sme dostali účasť?
Vonkoncom požehnaný v semene a požehnaný vo výhonku, požehnaný
v kvete, požehnaný v úlohe a konečne požehnaný vo vzdávaní vďaky a
v oslave. Kristus sa stal Abrahámovým potomstvom z Dávidovho rodu podľa tela.
On jediný z ľudí je dokonalý v každom dobre. On dostal Ducha bez miery,
aby on jediný mohol splniť všetko, čo je spravodlivé. Lebo jeho spravodlivosť
stačí pre všetky národy, ako je napísané: „Ako zem vydá rastliny a ako
záhrada dá vyklíčiť semenu, tak Pán, Boh, dá vyklíčiť spravodlivosti a chvále
pred všetkými národmi.“ Toto je totiž výhonok spravodlivosti, ktorý je zahrnutý
požehnaním a zdobí ho kvet slávy. Ale akej slávy? Najvyššej, akú si len možno
predstaviť, alebo skôr, akú si vôbec nemožno predstaviť. Lebo z koreňov
Jesseho vyhnal výhonok. Až pokiaľ? Isto najvyššie, ako možno, lebo „Ježiš
Kristus je v sláve Boha Otca“. Jeho veleba sa vznáša nad nebesia, aby bol Pánov
výhonok ozdobou a slávou a plod zeme pýchou.
Ale aký osoh máme z tohto plodu? Aký iný, ak nie ovocie požehnania
z požehnaného plodu? Lebo z tohto semena, výhonku, kvetu rodí sa ovocie
požehnania a dostáva sa až k nám. Najprv, pravda, akoby v semene cez milosť
odpustenia, potom akoby vo výhonku cez rast spravodlivosti a napokon aj
v kvete cez nádej alebo aj dosiahnutie slávy. Požehnaný Bohom a v Bohu,
to znamená, že v ňom bol oslávený Boh. Aj pre nás je požehnaný, aby sme
ním požehnaní boli oslávení v ňom, lebo cez prisľúbenie, ktoré dostal Abrahám,
Boh mu dal požehnanie pre všetky národy.
RESPONZÓRIUM
Porov. Rim 15, 12; Ž 72, 17a. 7a
R.
Koreň Jesseho povstane vládnuť nad národmi: v neho budú dúfať národy. *
Jeho meno nech je velebené naveky.
V.
V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja. *
Jeho meno.
PIATOK
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Izaiáša
30, 1-18
Zmluvy uzavreté s cudzími národmi sú márne
„Beda vám, odbojní synovia, hovorí Pán,
lebo robíte plány, ale bezo mňa,
uzavriete zmluvu, no nie v mojom duchu,
aby ste hromadili hriech na hriech.
Dávate sa na cestu, zostupujete do Egypta,
ale mojich úst ste sa neopýtali;
dúfate v pomoc a silu faraóna,
skladáte dôveru do tône Egypta,
ale faraónova sila vám bude na hanbu
a dôvera v tôňu Egypta na potupu.
A keď budú tvoje kniežatá v Tanise
a tvoji poslovia prídu až do Hanesu,
všetci budú zmätení z ľudu,
ktorý im nemôže byť na osoh.
Nebude im na pomoc ani na úžitok,
ale na hanbu a potupu.“
Výrok o zvieratách Nagebu.
Po krajine súženia a úzkosti,
levice a revúceho leva,
zmije a lietajúceho draka,
nesú na chrbtoch zvierat svoje bohatstvo
a na hrboch tiav svoje poklady
ľudu, ktorý im nemôže byť na osoh.
Lebo pomoc Egypta je zbytočná a márna,
preto som ho nazval: nehybný Rahab.
Teraz choď a napíš to pred nimi na tabuľku,
dôkladne to zaznač do knihy
a bude to pre budúcnosť
na svedectvo až naveky.
Lebo je to ľud odbojný,
synovia luhárski,
synovia, ktorí nechcú počuť Pánov zákon;
ktorí hovoria vidcom: „Neviďte“
a prorokom: „Nevyhľadávajte nám,
čo je správne;
hovorte nám, čo je príjemné,
vyhľadávajte nám klamné vidiny.
Vybočte z cesty, zíďte z chodníka,
odstráňte spred našej tváre Svätého Izraela.”
A tak toto hovorí Svätý Izraela:
„Preto, že ste zavrhli toto slovo
a spoliehate sa na prevrátenosť a úskoky
a opierate sa o ne,
bude vám táto neprávosť
ako trhlina hroziaca zrútením,
vyduté miesto na vysokom múre,
ktoré sa náhle, nečakane odtrhne,
keď to nik netuší;
a rozdrúzga sa, ako sa rozbije hrnčiarska nádoba,
keď sa ňou neľútostne tresne,
takže sa nenájde medzi jej úlomkami črep,
do ktorého by sa dalo nabrať trochu ohňa z ohniska
alebo načrieť z jamy vody.“
Lebo toto hovorí Pán, Boh, Svätý Izraela:
„Keď sa obrátite a upokojíte, budete spasení.
V mlčaní a v dôvere bude vaša sila.“
Ale nechceli ste, ba povedali ste:
„Nie, utečieme na koňoch,“
a preto budete utekať.
A: „Nasadneme na tie rýchle,“
a preto budú rýchli tí,
čo vás budú prenasledovať.
Tisíc sa zachveje, keď jeden zahrozí,
a pri hrozbe piatich budete utekať,
kým nezostanete
ako stožiar na temene vrchu
a ako zástava na kopci.
Preto Pán čaká, chce sa nad vami zmilovať.
Vyvýši sa a zľutuje sa nad vami.
Veď Pán je spravodlivý Boh;
blahoslavení, čo ho očakávajú.
RESPONZÓRIUM
Iz 30, 15b. 18ad
R.
Keď sa obrátite a upokojíte, budete spasení. *
V mlčaní a v dôvere bude vaša sila.
V.
Pán čaká, chce sa nad vami zmilovať; blahoslavení všetci, čo ho očakávajú. *
V mlčaní.
Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Ambróza
(Ps 49, 13-14: CSEL 64, 367-368)
Jeden je prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš
„Brat nevykúpi, vykúpi človek; ani nezaplatí Bohu výkupné za seba, ani cenu
za vykúpenie svojho života“, čiže „prečo by som sa mal strachovať v dňoch
nešťastných“? Lebo čo mi môže uškodiť, keď ja nielenže nepotrebujem vykupiteľa,
ale ja som vykupiteľ všetkých?! Iných oslobodím, a sám o seba sa budem
strachovať? Hľa, všetko urobím nové a bude to prevyšovať aj bratskú náklonnosť
a lásku. Koho nemôže vykúpiť brat, čo vyšiel na svetlo z toho istého materského
lona, lebo mu bráni rovnako slabá prirodzenosť, toho vykúpi človek. Ale ten človek,
o ktorom je napísané: „Pán im pošle človeka, ktorý ich spasí.“ Toho, ktorý o sebe
povedal: „Vy ma chcete zabiť, človeka, ktorý vám povedal pravdu.“
Ale hoci je človekom, ktože ho pozná? Prečo ho nik nepozná? Lebo ako je Boh
jeden, tak je aj „jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš“.
On jediný vykúpi človeka, lebo on láskou prevyšuje bratov. Veď on vylial svoju
krv za cudzích – a to nemôže nik obetovať za brata. A tak neušetril ani vlastné
telo, aby nás vykúpil z hriechu, a „vydal seba samého ako výkupné za všetkých“,
ako vyhlásil jeho verný svedok apoštol Pavol, ktorý vraví: „Hovorím pravdu, neklamem.“
Ale prečo vykupuje iba on jediný? Preto, lebo jemu sa nik nemôže rovnať v láske
– aby položil svoj život za svojich nepatrných sluhov; ani v neporušenosti – všetci
sú totiž pod hriechom, všetci sú poznačení Adamovým pádom. Iba Vykupiteľ
je vyňatý, lebo on nemôže podliehať starému hriechu. Preto máme pod človekom
rozumieť Pána Ježiša, ktorý si vzal ľudskú prirodzenosť, aby v svojom tele ukrižoval
hriech všetkých a svojou krvou zotrel dlžobný úpis všetkých ľudí.
No možno namietneš: Prečo sa tu tvrdí, že brat nevykúpi, keď on sám hovorí:
„Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom“? Lenže Kristus Ježiš nám neodpustil
hriechy ako náš brat, ale ako človek, v ktorom bol Boh. Lebo tak je aj napísané:
„V Kristovi Boh zmieril svet so sebou.“ V tom Kristovi Ježišovi, o ktorom jedinom
bolo povedané: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Teda nie ako brat,
ale ako Pán prebýval medzi nami, keď žil v tele.
RESPONZÓRIUM
Iz 53, 12b; Lk 23, 34
R.
Vydal na smrť svoj život a započítali ho medzi zločincov; *
A on niesol hriech mnohých a prosí za hriešnikov.
V.
Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. *
A on.
SOBOTA
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Začiatok Knihy proroka Izaiáša
37, 21-35
Izaiáš prorokuje o asýrskom kráľovi
Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz:
„Toto hovorí Pán, Boh Izraela, k tomu, o čo si
ma prosil vo veci asýrskeho kráľa Senacheriba;
toto slovo o ňom povedal Pán:
Opovrhuje tebou,
posmieva sa ti, panenská dcéra Siona,
hlavou posunkuje za tebou, dcéra Jeruzalema.
Koho si potupoval a komu si sa rúhal?
Proti komu si zvyšoval hlas
a dvíhal pyšne svoje oči?
Proti Svätému Izraela!
Prostredníctvom svojich sluhov si potupoval Pána
a povedal si: ,S množstvom svojich vozov
som vyšiel na hrebene vrchov,
na chrbty Libanonu.
Postínal som vrcholce jeho cédrov
a jeho jedle vyberané
a prenikol som do jeho najvyšších končín,
do hustého lesa.
Ja som kopal a pil cudziu vodu
a šľapami svojich nôh som vysušil
všetky toky Egypta.‘
Nepočul si to?
Od vekov som to robil. Od dávnych dní
som to pripravoval a teraz priviedol,
aby si vyvracal,
na hŕbu kamenia premieňal opevnené mestá.
Ich bezmocní obyvatelia
chvejú sa a hanbia.
Sú ako poľná bylina,
zelená rastlina a tráva na strechách,
čo uschla od južného vetra.
Poznám, či sedíš,
či vychádzaš alebo vchádzaš,
aj tvoju zúrivosť voči mne.
Pretože zúriš proti mne
a tvoja pýcha vystúpila do mojich uší,
vložím ti krúžok do nozdier
a uzdu do úst
a vrátim ťa na cestu,
ktorou si prišiel.
A tebe bude toto znamením:
Tento rok nech sa je, čo sa dá pozberať,
na druhý rok, čo samo narastie,
a na tretí rok sejte a žnite,
saďte vinice a jedzte ich ovocie.
A to, čo sa zachráni z Júdovho domu,
čo zostane, zapustí korene dolu
a hore prinesie ovocie.
Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok
a z vrchu Sion, čo sa zachráni.
To urobí horlivosť Pána zástupov.
Preto Pán hovorí o asýrskom kráľovi:
„Nevojde do tohto mesta,
ani šíp ta nevystrelí,
nezaútočí naň štítom,
ani násyp nenavŕši proti nemu.
Vráti sa tou cestou, ktorou prišiel,
a do tohto mesta nevkročí, hovorí Pán.
Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil kvôli sebe a kvôli Dávidovi, môjmu služobníkovi.“
RESPONZÓRIUM
Iz 52, 9b-10
R.
Pán potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem. *
A všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.
V.
Obnažil si Pán svoje sväté rameno pred očami všetkých národov. *
A všetky.
Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Ambróza
(Ps 49, 14-15: CSEL 64, 368-370)
Kristus svojou krvou zmieril svet s Bohom
Keď Kristus zmieril svet s Bohom, on, pravdaže, nijaké zmierenie nepotreboval.
Veď za aký svoj hriech by mohol odprosovať ten, ktorý nijaký hriech nepoznal?
Aj keď Židia vymáhali dvojdrachmu, ktorá sa podľa zákona dávala za hriech,
povedal Petrovi: „Šimon, od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane?
Od svojich synov, či od cudzích? Peter odvetil: Od cudzích. Pán mu povedal:
Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, hoď udicu a rybu,
ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj
za mňa i za seba.“
Tým ukazuje, že on nepotrebuje zmiernu obetu za svoje hriechy, lebo on
nebol otrokom hriechu, ale ako Boží Syn bol slobodný od akejkoľvek chyby.
Syn totiž oslobodzuje, otrok je vinný. Je teda slobodný od všetkého a nedáva
cenu za vykúpenie svojho života ten, ktorého krv mala väčšiu cenu, ako bolo treba na vykúpenie
všetkých hriechov celého sveta. Správne teda oslobodzuje
iných ten, ktorý za seba nič nedlhuje.
Ba poviem ešte viac. Nielenže Kristus nepotrebuje cenu za svoje vykúpenie,
či zmiernu obetu za hriech, ale možno to chápať aj tak, že ak vezmeš hociktorého
človeka, ani jeden nedlhuje zmiernu obetu za seba, lebo zmiernou obetou
za všetkých je Kristus a sám je výkupným za všetkých.
Veď ktorého človeka krv je spôsobilá vykúpiť ho, keď Kristus vylial svoju krv
na vykúpenie všetkých? Má teda niekto takú krv, ktorú by bolo možno prirovnať
ku Kristovej krvi? Alebo ktorý človek má moc dať za seba väčšiu zmiernu obetu,
ako bola tá, ktorú v sebe priniesol Kristus, keď sám svojou krvou zmieril svet
s Bohom? Aký obetný dar je väčší? Aká obeta je cennejšia? Ktorý zástanca
je lepší ako ten, ktorý sa stal prosbou o odpustenie hriechov pre všetkých
a položil za nás svoj život ako výkupné?
Nevyžaduje sa teda zmierna obeta alebo výkupné od každého zvlášť,
lebo cenou za všetkých je Kristova krv. Ňou nás Pán Ježiš vykúpil a
on jediný uzmieril Otca. A namáhal sa až do konca, lebo vzal na seba
našu námahu, ako povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate,
a ja vás posilním.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Kol 1, 21-22; Rim 3, 25a
R.
Keď ste boli odcudzení a znepriatelení zmýšľaním a zlými skutkami, Boh vás zmieril skrze smrť v Kristovom ľudskom tele so sebou, *
Aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony.
V.
Boh ustanovil Ježiša ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery. *
Aby si vás.