Žalm 79, 1-5. 8-11. 13
Nárek nad Jeruzalemom

Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj. (Lk 19, 42)

Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, †
    poškvrnili tvoj svätý chrám *
    a Jeruzalem obrátili na rumy.
Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým *
    a divej zveri dávali telá tvojich svätých.
Rozlievali ich krv ako vodu *
    vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať.

Susedia nás začali potupovať *
    a okolití ľudia haniť a vysmievať.
Dokedy ešte, Pane? †
    Chceš sa hnevať naveky? *
    Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň?
Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, *
    a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno.
Veď pohltili Jakuba *
    a spustošili jeho obydlia.

Zabudni na hriechy našich otcov; †
    príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, *
    lebo sme veľmi úbohí.
Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, *
    a vysloboď nás;
a pre svoje meno *
    odpusť nám hriechy.

Prečo majú pohania hovoriť: „Kdeže je ten ich Boh?“ †
    Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže *
    pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov.
Nech dôjde k tebe nárek zajatých; †
    silou svojho ramena *
    zachovaj synov smrti nažive.
A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu, *
    ktorou pohanili teba, Pane.

Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, *
    chceme ťa zvelebovať naveky
a z pokolenia na pokolenie *
    hlásať tvoju slávu.



© 1999-2003 Juraj Vidéky