OBDOBIE CEZ ROK

21. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

MODLITBA

Nebeský Otče, ty zjednocuješ mysle veriacich v spoločnom úsilí o dobro; pomôž nám milovať, čo prikazuješ, a túžiť po tom, čo sľubuješ, aby uprostred pominuteľných vecí tohto sveta naše srdcia boli upriamené na nebo, kde nájdeme opravdivú radosť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1 Aleluja. Ant.2 Aleluja. Ant.3 Aleluja. V.
R.

Začiatok Knihy proroka Sofoniáša

1, 1-7. 14 - 2, 3
Pánov súd

     Pánovo slovo, ktoré zaznelo Sofoniášovi, synovi Chuziho, syna Godoliáša, syna Amariáša, syna Ezechiáša, za dní judejského kráľa Joziáša, Amonovho syna.

„Zmetiem úplne všetko
z povrchu zeme,
hovorí Pán.
Zmetiem človeka i dobytok,
zmetiem nebeské vtáky
i ryby v mori.
Skaza bezbožným;
vyničím ľudí z povrchu zeme,
hovorí Pán.

Vystriem svoju ruku nad Júdu
a nad všetkých obyvateľov Jeruzalema
a vykynožím z tohoto miesta zvyšky po Bálovi
i mená žrecov spolu s kňazmi
aj tých, čo sa klaňajú na strechách
nebeskému vojsku,
čo sa klaňajú a prisahajú Pánovi
a prisahajú aj Melchomovi,
i tých, čo sa odvrátili od Pána,
čo sa nepýtajú na Pána a nehľadajú ho.“

Mlčte pred Pánom a Bohom,
lebo je blízko Pánov deň;
Pán pripravil obetu,
posvätil svojich povolaných.
Blízko je veľký Pánov deň,
blízko je a veľmi rýchlo príde.
Hlas Pánovho dňa je trpký,
bude sa tam trápiť hrdina.
Dňom hnevu bude ten deň,
dňom súženia a úzkosti,
dňom ničenia a pustošenia,
dňom temnoty a mrákavy,
dňom oblaku a víchra,
dňom poľnice a trúbenia
nad opevnenými mestami
a nad vysokými vežami.

I budem súžiť ľudí
a budú chodiť ako slepí,
lebo zhrešili proti Pánovi.
Ich krv bude vyliata ako prach
a ich vnútornosti ako hnoj.
Ale ani ich striebro ani ich zlato
ich nebude môcť vyslobodiť
v deň Pánovho hnevu.
Oheň jeho žiarlivosti
pohltí celú zem,
lebo rýchlo skoncuje
so všetkými obyvateľmi zeme.

Zíďte sa, zhromaždite sa
vy, národ bez hanby,
prv, než sa rozptýlite
a pominiete ako prach,
prv, než na vás príde
Pánov rozhorčený hnev,
prv, než na vás príde
deň Pánovho hnevu.
Hľadajte Pána,
všetci pokorní zeme,
čo konáte podľa jeho práva;
hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru,
možno sa schováte
v deň Pánovho hnevu.

RESPONZÓRIUM

Sof 2, 3; Lk 6, 20b

R. Hľadajte Pána, všetci pokorní zeme, čo konáte podľa jeho práva; * Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru.
V. Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. * Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru.

Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu
o Cirkvi v dnešnom svete

(Č. 39)

Náznak nového veku

     Nevieme, kedy sa skončí zem a ľudstvo, ani nevieme, ako sa pretvorí vesmír. Tvárnosť tohoto sveta, znetvorená hriechom, sa totiž pomíňa, ale dozvedáme sa, že Boh pripravuje nový príbytok a novú zem, na ktorej prebýva spravodlivosť, a jej blaženosť naplní, ba prevýši všetky túžby po pokoji, ktoré vystúpia do ľudského srdca. Vtedy bude porazená smrť a Boží synovia vstanú z mŕtvych v Kristovi a to, čo bolo zasiate slabé a porušiteľné, oblečie si neporušiteľnosť. Láska a jej dielo zostane, kým celé to stvorenie, ktoré Boh stvoril pre človeka, bude vyslobodené z otroctva márnosti.
     Pripomína sa nám, pravda, že by vonkoncom neosožilo človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil. Ale očakávanie novej zeme nesmie oslabovať, lež podnecovať úsilie o zveľadenie tejto zeme, kde rastie to telo novej ľudskej rodiny, ktoré už môže poskytnúť istý náznak nového veku. Preto aj keď treba pozemský pokrok jasne rozlišovať od rastu Kristovho kráľovstva, nakoľko však pomáha lepšie usporiadať ľudskú spoločnosť, Božiemu kráľovstvu na ňom veľmi záleží.
     Lebo hodnoty ľudskej dôstojnosti, bratského spoločenstva a slobody, totiž všetky tie dobré plody prírody a našej príčinlivosti, ktoré sme tu na zemi v Pánovom Duchu a podľa jeho prikázania rozmnožili, potom opäť nájdeme, ale očistené od akejkoľvek špiny, ožiarené a pretvorené: potom, keď Kristus vráti Otcovi večné a vesmírne kráľovstvo, „kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja“. Na tejto zemi je toto kráľovstvo v tajomstve už tu, ale keď príde Pán, dosiahne svoju dokonalosť.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 49, 13; Ž 72, 7a

R. Tešte sa, nebesia, plesaj, zem; plesaním znejte, vrchy, lebo náš Pán príde * A nad svojimi biednymi sa zľutuje.
V. V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja. * A nad svojimi biednymi sa zľutuje. PONDELOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Sofoniáša

3, 8-20
Prísľub spásy chudobným Izraela

„Očakávaj ma,
hovorí Pán,
v deň, keď vstanem ako svedok;
lebo ja som sa rozhodol zhromaždiť národy,
pospájať kráľovstvá
a vyliať na ne svoju nevôľu,
všetok svoj rozhorčený hnev;
lebo oheň mojej žiarlivosti
pohltí celú zem.

Lebo vtedy očistím
pery národom,
aby všetci vzývali Pánovo meno,
aby mu všetci svorne slúžili.
Až spoza riek Etiópie
budú mi prinášať obety
moji ctitelia,
potomci môjho rozptýleného ľudu.

V ten deň sa už nebudeš hanbiť
za svoje mnohé výčiny,
ktorými si sa prehrešilo proti mne,
lebo vtedy z teba odstránim
nadutých chvastúňov,
a už sa nebudeš vyvyšovať
na mojom svätom vrchu.

Ponechám v tvojom strede
ľud pokorný a chudobný.“
Zvyšky Izraela
budú dôverovať v Pánovo meno;
už nebudú páchať neprávosť
a nebudú hovoriť lož.
V ich ústach sa už
podvodný jazyk nenájde.
Nik ich nevystraší,
keď sa budú pásť a odpočívať.

Jasaj, dcéra sionská,
plesaj, Izrael!
Raduj sa a veseľ z plného srdca,
dcéra jeruzalemská!
Pán zrušil tvoj rozsudok,
odvrátil tvojich nepriateľov.
Kráľ Izraela, Pán, je s tebou,
neboj sa nijakého zla!

V onen deň povedia Jeruzalemu:
„Neboj sa, Sion,
nech ti ruky nechabnú!
Pán, tvoj Boh, je s tebou,
on je mocný, on ťa zachráni.
Teší sa a plesá nad tebou,
obnovuje k tebe svoju lásku,
plesá nad tebou a jasá;
ako v deň zhromaždenia.“

„Odstránim z teba nešťastie
a už sa nebudeš zaň hanbiť.
Hľa, ja pozabíjam
všetkých, čo ťa trápili
v tom čase;
zachránim kuľhavú,
zhromaždím zahnanú
a dám im chválu a meno
v celej krajine ich zahanbenia
v tom čase, keď vás privediem,
v čase, keď vás zhromaždím.
Lebo vám dám meno a chválu
medzi všetkými národmi zeme,
keď zmením váš osud
pred vašimi očami,“
hovorí Pán.

RESPONZÓRIUM

Sof 3, 12. 9a

R. Ponechám v tvojom strede ľud pokorný a chudobný. * Zvyšky Izraela budú dôverovať v Pánovo meno.
V. Vtedy očistím pery národom, aby všetci vzývali Pánovo meno. * Zvyšky Izraela budú dôverovať v Pánovo meno.

Z Výkladu Jánovho evanjelia od svätého kňaza Tomáša Akvinského

(Cap. 10, lect. 3)

Zvyšky Izraela sa budú pásť a odpočívať

     „Ja som dobrý pastier.“ Je zrejmé, že Kristovi pristane názov pastier, lebo ako pastier vedie a pasie stádo, tak Kristus živí veriacich duchovným pokrmom a aj svojím telom a krvou. Apoštol hovorí: „Kedysi ste boli ako ovce bez pastiera, ale teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi svojich duší.“ A Prorok: „Ako pastier pasie svoju čriedu.“
     Ale keď Kristus povedal, že pastier vchádza bránou a že tou bránou je on, a tu hovorí, že on je pastierom, musí teda vchádzať sám cez seba. A naozaj vchádza sám cez seba, lebo zjavuje seba samého a sám od seba pozná Otca. No my vchádzame cez neho, lebo skrze neho dosahujeme blaženosť.
     Ale všimni si, že nik iný nie je bránou, iba on, lebo nik iný nie je ani pravým svetlom, iba ak účasťou: „On sám nebol svetlo,“ totiž Ján Krstiteľ, „prišiel iba vydať svedectvo o svetle.“ No o Kristovi sa hovorí: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka.“ A preto nik nehovorí o sebe, že je bránou. Toto si vyhradil sám Kristus. O úlohu pastiera sa delí s inými a dal ju aj svojim údom: lebo aj Peter bol pastier, aj ostatní apoštoli boli pastiermi aj všetci dobrí biskupi. „Dám vám,“ hovorí Písmo, „pastierov podľa môjho srdca.“ Ale aj keď sú predstavení Cirkvi všetci pastiermi, pričom sú synmi, hovorí celkom jedinečne: „Ja som dobrý pastier,“ aby upozornil na čnosť lásky. Nik nie je dobrý pastier, ak sa láskou nestáva jedno s Kristom a údom pravého pastiera.
     Povinnosťou dobrého pastiera je láska. Preto hovorí: „Dobrý pastier dáva svoj život za svoje ovce.“ Treba totiž vedieť, že medzi dobrým a zlým pastierom je rozdiel. Lebo dobrému pastierovi záleží na blahu stáda, zlému však na vlastnom blahu.
     Od obyčajných pastierov sa nevyžaduje, aby sa dobrý pastier vystavil nebezpečenstvu smrti na záchranu stáda. No záchrana duchovného stáda má väčšiu váhu ako telesný život pastiera, a preto keď hrozí nebezpečenstvo spáse stáda, musí každý duchovný pastier riskovať telesný život pre záchranu stáda. A toto je to, čo hovorí Pán: „Dobrý pastier svoj život,“ čiže telesný život, „položí za svoje ovce,“ a to svojou autoritou a láskou. Oboje sa totiž vyžaduje: aj aby mu patrili, aj aby ich mal rád. Lebo prvé bez druhého nestačí.
     Kristus nám príkladom podložil toto učenie: „Ak Kristus položil za nás svoj život, aj my sme povinní dávať život za bratov.“

RESPONZÓRIUM

Ez 34, 12b; Jn 10, 28b

R. Ja sa postarám o svoje ovce * A vyslobodím ich zovšadiaľ, kam sa rozpŕchli v oblačnom a hmlistom čase.
V. Moje ovce nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. * A vyslobodím ich zovšadiaľ, kam sa rozpŕchli v oblačnom a hmlistom čase. UTOROK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Začiatok Knihy proroka Jeremiáša

1, 1-19
Povolanie proroka Jeremiáša

     Slová Jeremiáša, Helkiášovho syna, z kňazov, ktorí boli v Anatote, v Benjamínovej krajine. Pán prehovoril k nemu za dní judejského kráľa Joziáša, Amonovho syna, v trinástom roku jeho kraľovania, a za dní judejského kráľa Joachima, Joziášovho syna, až do konca jedenásteho roku judejského kráľa Sedekiáša, Joziášovho syna, až do presídlenia Jeruzalema v piatom mesiaci.

     Pán prehovoril ku mne takto:

„Skôr, ako som ťa utvoril v matkinom lone,
poznal som ťa;
a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil; ustanovil som ťa za proroka národom.“

     I povedal som: „Ach, Pane, Bože, veď ja neviem hovoriť, lebo som ešte dieťa.“

     Ale Pán mi povedal: „Nehovor: ,Som dieťa,‘ lebo pôjdeš, kamkoľvek ťa pošlem, a budeš hovoriť všetko, čo ti prikážem.

Neboj sa ich,
veď ja som s tebou a budem ťa chrániť,“
hovorí Pán.

     Potom Pán vystrel svoju ruku, dotkol sa mi úst a povedal mi:

„Hľa, svoje slová vkladám do tvojich úst;
pozri, dnes ti dávam moc nad národmi
a kráľovstvami,
aby si vytrhával a rúcal, ničil a pustošil, budoval a sadil.“

     Pán prehovoril ku mne takto: „Čo vidíš, Jeremiáš?“ Povedal som: „Vidím prút bdiaceho mandľovníka.“ A Pán mi povedal: „Dobre si videl, lebo ja bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil.“

     A Pán prehovoril ku mne druhý raz takto: „Čo vidíš?“ Povedal som: „Vidím hrniec na ohni a je obrátený na sever.“ A Pán mi povedal:

„Od severu sa bude šíriť zlo
na všetkých obyvateľov krajiny.
Lebo ja zvolám
všetky kráľovstvá severu,
hovorí Pán;
prídu a každé postaví svoj trón
pri vchode do brán Jeruzalema
proti všetkým jeho hradbám dookola
a proti všetkým Júdovým mestám.
A prerokujem s nimi svoj spor
pre všetku zlobu tých,
čo ma opustili,
prinášali kadidlo cudzím bohom
a klaňali sa dielu svojich rúk.

Ty si teda prepáš bedrá,
vstaň a povedz im všetko,
čo ti prikazujem!
Nezľakni sa ich,
aby som ti nenahnal strach pred nimi.
Ja ťa dnes urobím
opevneným mestom,
železným stĺpom
a bronzovým múrom
proti celej krajine,
proti kráľom Judey a jej kniežatám,
proti kňazom a ľudu krajiny.
Budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa,
lebo s tebou som ja,
hovorí Pán,
ja ťa zachránim.“

RESPONZÓRIUM

Jer 1, 5ab. 9b; Iz 42, 6

R. Skôr ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa; a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil. * A svoje slová vkladám do tvojich úst.
V. Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti a zmluvou ľudu som ťa urobil, svetlom národov. * A svoje slová vkladám do tvojich úst.

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho

(Hom. De diabolo tentatore 2, 6: PG 49, 263-264)

Päť ciest pokánia

     Chcete, aby som hovoril aj o cestách pokánia? Iste je ich veľa, sú rozličné a rozdielne, a všetky vedú k nebu.
     Prvá cesta pokánia je zavrhnutie hriechov. „Najprv ty vyznaj svoje hriechy, aby si bol ospravedlnený.“ Preto hovoril aj Prorok: „Povedal som si: Vyznám Pánovi svoju neprávosť. A ty si mi odpustil zlobu môjho srdca.“ Zavrhni teda aj ty, čo si spáchal. To Pánovi stačí na ospravedlnenie, lebo ak niekto zavrhuje, čo spáchal, ťažšie do toho upadne znova. Prebúdzaj vlastného žalobcu, svoje svedomie, aby si nemal žalobcu tam pred Pánovým súdom.
     Toto je teda jedna a najlepšia cesta pokánia. Je však aj druhá, nie menej dobrá, a spočíva v tom, že zabúdame na krivdy, ktoré nám spôsobili nepriatelia, ovládame hnev a odpúšťame hriechy spolusluhom. Takto sa nám odpúšťa aj to, čoho sme sa dopustili voči Pánovi. Vidíš, druhá aj uzmieruje za hriechy. Hovorí: „Lebo ak vy odpustíte svojim vinníkom, aj váš nebeský Otec vám odpustí.“
     Chceš vedieť aj tretiu cestu pokánia? Vrúcna a správna modlitba, vyvierajúca z hĺbky srdca.
     Ak chceš poznať aj štvrtú, poviem ti, že je ňou almužna. Má v sebe veľkú a rozsiahlu moc.
     Ale aj vtedy, keď si človek počína skromne a je ponížený, ničí tým od koreňa svoje hriechy nie menej ako tým všetkým, čo sme už povedali. Potvrdzuje to mýtnik, ktorý síce nemohol upozorniť na dobré skutky, ale namiesto všetkého ponúkol pokoru a zložil bremeno hriechov.
     Tak sme vymenovali päť ciest pokánia: prvou je zavrhnutie hriechov, druhou, keď odpúšťame hriechy blížnym, tretia spočíva v modlitbe, štvrtá v almužne a piata v poníženosti.
     Neotáľaj teda, ale denne kráčaj po všetkých týchto cestách. Veď sú to ľahké cesty a nemôžeš sa vyhovárať ani na chudobu. Lebo i keď žiješ vo väčšej biede, môžeš aj hnev ovládať aj pokoru vyžarovať aj vytrvalo sa modliť aj hriechy zavrhovať, bez toho, aby tu chudoba bola na prekážku. A čo hovorím tu?! Veď ani na tej ceste pokánia, na ktorej možno dávať peniaze (myslím na almužnu), ani tam nestojí chudoba pred nami ako prekážka v plnení príkazu. Dokazuje to vdova, čo vhodila dve drobné mince. Keď sme sa teda naučili tento spôsob liečenia svojich rán, používajme tieto lieky, aby sme nadobudli potrebné zdravie a mohli sa s dôverou zúčastňovať na posvätnom stole, a tak kráčať s veľkou slávou v ústrety Kristovi, kráľovi slávy, a z milosti, milosrdenstva a dobroty nášho Pána Ježiša Krista ustavične získavať večné dobrá.

RESPONZÓRIUM

Tob 12, 8ac. 9a; Lk 6, 37c-38a

R. Modlitba s pôstom a almužna je lepšia, ako kopiť zlaté poklady. * Lebo almužna očisťuje od každého hriechu.
V. Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám. * Lebo almužna očisťuje od každého hriechu. STREDA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Jeremiáša

2, 1-13. 20-25
Nevernosť Božieho ľudu

Pán prehovoril ku mne takto:
„Choď a krič do uší Jeruzalema:
Toto hovorí Pán:
Rozpomínam sa na teba,
na lásku tvojej mladosti,
na tvoju ľúbosť, keď si bola mojou snúbenicou,
keď si ma nasledovala na púšti,
v krajine, ktorú neosievajú.
Izrael bol Pánovým svätým majetkom,
prvotinou jeho úrody;
previnili sa všetci, čo z nej jedli,
prišla na nich pohroma,
hovorí Pán.
Čujte Pánovo slovo, Jakubov dom
i všetky rody domu Izraelovho.

Toto hovorí Pán:
Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia,
že sa vzdialili odo mňa,
išli za márnosťou
a stali sa prázdnymi?
Už nepovedali: ,Kde je Pán,
ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny,
ktorý nás viedol po púšti,
po neobývanej a neschodnej krajine,
po krajine vyprahnutej a chmúrnej,
po krajine, ktorou nik nechodí,
ani v nej nebýva človek?‘
A voviedol som vás do krajiny sadov,
aby ste požívali jej ovocie a všetky jej dobrá.
No keď ste do nej vošli, poškvrnili ste moju zem
a zohavili moje dedičstvo.
Kňazi sa nepýtali:
,Kde je Pán?‘
Učitelia zákona ma nepoznali,
pastieri sa mi spreneverili,
proroci veštili v mene Bála
a chodili za tými, ktorí nie sú na nič.

Preto sa ešte budem s vami súdiť,
hovorí Pán,
a so synmi vašich synov pravotiť.
Len choďte na ostrovy Kittejcov a pozrite,
pošlite do Kedaru a dobre pozorujte;
pozrite, či sa tam stalo niečo také,
či zamenil národ bohov,
a pritom to nie sú bohovia.
A môj národ zamenil svoju slávu
za to, čo nie je na nič.

Stŕpnite nad tým, nebesia,
zhrozte sa preveľmi,
hovorí Pán.
Lebo môj ľud urobil dve chyby:
opustili mňa, prameň živej vody,
a vykopali si cisterny.

Už dávno si zlomila svoje jarmo,
roztrhla svoje putá
a povedala si: ,Nebudem slúžiť.‘
A na každom vyvýšenom pahorku
a pod každým zeleným stromom
si sa rozvaľovala ako neviestka.

Ale ja som ťa vysadil ako šľachtenú vinicu,
samé pravé semeno.
Ako to, že si sa zmenila
na ratolesti cudzieho viniča?
Aj keby si sa sódou umyla
a minula množstvo lúhu,
vo svojej neprávosti si poškvrnená predo mnou,
hovorí Pán, Boh.
Ako môžeš hovoriť: ,Nie som poškvrnená,
za bálmi som nechodila?‘
Pozri na svoju cestu v údolí,
poznaj, čo si urobila:
ľahká ťava na svojich kľukatých cestách.

Divá oslica zvyknutá na púšti,
keď zahorí žiadostivosťou, vetrí vo vzduchu;
kto skrotí jej zmyselnosť?
Neunaví sa ani jeden z tých, čo ju hľadajú,
nájdu ju v jej mesiaci.
Chráň svoju nohu, aby nezostala bosá,
a hrdlo, aby ti nevyschlo.
Povedala si: ,Nie, je to zbytočné.
Aj tak milujem cudzincov
a pôjdem za nimi.‘“

RESPONZÓRIUM

Porov. Jer 2, 21; Mt 21, 43; Iz 5, 7b

R. Ja som ťa vysadil ako šľachtenú vinicu, samé pravé semeno. Ako to, že si sa zmenila na ratolesti cudzieho viniča? * Preto sa vám Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.
V. Čakal som na právo, a hľa, bezprávie, na spravodlivosť, a hľa, kvílenie utláčaných. * Preto sa vám Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.

Z Poučení svätého opáta Kolumbána

(Instr. 13, De Christo fonte vitae, 1-2: Opera, Dublin 1957, 116-118)

Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije

     Milovaní bratia, počúvajte, čo vám povieme, tak pozorne, ako keď chcete počuť niečo veľmi dôležité; a utíšte smäd svojej duše vodou z božského prameňa, o ktorom chceme teraz hovoriť, ale neuhaste ho. Pite, ale nezasýťte sa, lebo už nás k sebe volá živý prameň, prameň života, a hovorí: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije.“
     Sledujte, čo máte piť. Nech vám to povie Jeremiáš, nech vám to povie sám prameň: „Opustili mňa, prameň živej vody, hovorí Pán.“ Teda sám Pán, náš Boh, Ježiš Kristus, je prameň života, a preto nás volá k sebe, k prameňu, aby sme z neho pili. Pije z neho ten, kto miluje, pije ten, kto sa sýti Božím slovom, kto veľmi miluje, veľmi túži, pije ten, kto horí láskou k múdrosti.
     Pozrite, odkiaľ ten prameň vyviera: odtiaľ, odkiaľ zostupuje aj chlieb. Lebo ten istý je aj chlebom aj prameňom, jediný Syn, náš Boh, Kristus, Pán, po ktorom musíme vždy dychtiť. Aj keď ho jeme tým, že ho milujeme, aj keď ho stravujeme tým, že po ňom túžime, stále musíme po ňom túžiť ako hladní. Podobne ako z prameňa máme z neho stále piť dychtivou láskou, máme z neho stále piť s neobmedzenou túžbou a máme sa kochať v jeho akejsi príjemnej dobrote.
     Veď Pán je príjemný a dobrý. Aj keď ho jeme a pijeme, sme vždy hladní a smädní, lebo náš pokrm a nápoj nemožno nikdy zjesť a vypiť celý: hoci sa z neho je, nemíňa sa, hoci sa z neho pije, neubúda z neho, lebo náš chlieb je večný a náš prameň je trvalý, náš prameň je dobrý. Preto hovorí Prorok: „Vy smädní, choďte k prameňu!“ Toto je prameň smädných, a nie sýtych. A preto volá k sebe hladných, ktorých inde nazýva blahoslavenými, tých, ktorým nikdy nestačí piť, ale čím viac vypili, tým sú smädnejší.
     Preto, bratia, máme právom túžiť, hľadať a stále milovať „prameň múdrosti, Slovo Boha v nebesiach“, veď v ňom sú, ako hovorí Apoštol, „skryté všetky poklady múdrosti a poznania“, a volá smädných, aby z nich čerpali.
     Ak si smädný, pi z prameňa života. Ak si hladný, jedz chlieb života. Blahoslavení lační po tomto chlebe a smädní po tomto prameni, lebo stále jedia a pijú a ešte túžia jesť a piť. Lebo je veľmi príjemné, ak sa niečo stále je a pije a stále sa lačnie a smädí po tom, stále sa to vychutnáva a stále sa po tom túži. Preto hovorí kráľovský prorok: „Skúste a presvedčte sa, aký príjemný, aký dobrý je Pán.“

RESPONZÓRIUM

Jn 7, 37-38

R. Ježiš vstal a zvolal: * Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije.
V. Z vnútra toho, kto verí vo mňa, potečú prúdy živej vody. * Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije. ŠTVRTOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Jeremiáša

3, 1-5. 19 - 4, 4
Výzva na obrátenie

Pán prehovoril ku mne takto:
„Ak muž prepustí svoju manželku,
ona od neho odíde
a vezme si iného muža,
vari sa k nej ešte niekedy vráti?
A nie je zneuctená
a poškvrnená taká krajina?
Ty si však smilnila s mnohými milencami,
a vraciaš sa ku mne?, hovorí Pán.

Zdvihni svoje oči na hole a pozri,
kde si sa nedala przniť?
Pri cestách si vysedávala a vyčkávala ich
ako Arab na púšti;
a poškvrnila si krajinu
svojimi smilstvami a svojou zlobou.
Preto boli zadržané zrážky
a neskorý dážď nebol.

Ale ty si mala čelo ako neviestka,
nechcela si sa červenať.
A nevoláš teraz na mňa: ,Otče môj,
ty si vodca mojej mladosti!
Vari sa bude naveky hnevať
a vytrvá až do konca?‘
Tak si hovorila
a páchala si zlo tvrdošijne.

Ale ja som povedal:
Ako ťa zaradím medzi synov
a dám ti žiadúcu krajinu,
najlepšie dedičstvo medzi národmi?
I povedal som: Budete ma volať otcom
a neprestanete ma nasledovať.
Ale ako žena pohrdne svojím milencom,
tak ste mnou pohrdli, dom Izraela,“
hovorí Pán.

Po kopcoch bolo počuť hlas,
nárek a úpenlivé prosby synov Izraela,
lebo si pokrivili cestu,
zabudli na Pána, svojho Boha.
„Vráťte sa, odpadnutí synovia,
a vyliečim vaše odpady.“

„Pozri, my prichádzame k tebe,
lebo ty si Pán, náš Boh.
Vskutku klamlivé boli vŕšky
a hluk na horách.
Naozaj v Pánovi, našom Bohu,
je spása Izraela.
Hanba požierala prácu našich otcov
od našej mladosti,
ich stáda a ich dobytok,
ich synov a ich dcéry.
Ležíme v našej hanbe
a prikrýva nás naša potupa.
lebo sme hrešili proti Pánovi, nášmu Bohu,
my aj naši otcovia,
od svojej mladosti až po tento deň
a nepočúvali sme hlas Pána, nášho Boha.“

„Ak sa obrátiš, Izrael,
hovorí Pán,
obráť sa ku mne.
Ak odstrániš svoje ohavy spred mojej tváre,
nebudeš blúdiť.
Budeš prisahať: ,Ako žije Pán‘
v pravde, v práve a v spravodlivosti,
vtedy budú v ňom požehnané národy
a budú sa ním chváliť.

Lebo toto hovorí Pán,
mužovia z Judey a z Jeruzalema:
Zorte si úhor
a nesejte do tŕnia.
Obrežte sa pre Pána
a odstráňte predkožky zo svojich sŕdc,
mužovia judejskí a obyvatelia Jeruzalema,
aby nevyšľahol môj hnev ako oheň
a nehorel tak, že nebude toho, kto by ho uhasil,
pre zlobu vašich skutkov.“

RESPONZÓRIUM

Jer 14, 7; Ž 130, 3

R. Ak naše neprávosti svedčia proti nám, Pane, konaj pre svoje meno, * Lebo je veľa našich vzbúr, zhrešili sme proti tebe.
V. Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí? * Lebo je veľa našich vzbúr, zhrešili sme proti tebe.

Z Poučení svätého opáta Kolumbána

(Instr. 13, De Christo fonte vitae, 2-3: Opera, Dublin 1957, 118-120)

Bože, ty si naše všetko

     Bratia, poďme za hlasom, ktorým nás život volá k prameňu života. On nie je len prameňom živej vody, ale aj prameňom večného života. Ten istý prameň svetla i zdroj svetla. Lebo od neho je všetko, múdrosť, život i večné svetlo. Pôvodca života je prameňom života, stvoriteľ svetla je prameňom svetla. A preto pohrdnime tým, čo vidno, prenesme sa ponad svet a vo výšinách neba hľadajme zdroj svetla, prameň života, prameň živej vody ako rozumné a veľmi bystré ryby, aby sme sa tam napili „živej vody prúdiacej do večného života“.
     Kiež by si ma, milosrdný Bože a dobrý Pane, láskavo prijal ta k onomu prameňu, aby som tam aj ja pil s tvojimi smädnými živú vodu zo živého prameňa živej vody a oblažovaný jej nesmiernou lahodnosťou stále sa zdržiaval hore pri ňom a volal: „Aký lahodný je prameň živej vody, z ktorého neubúda voda prúdiaca do večného života!“
     Pane, ty sám si trvalo ten prameň, po ktorom treba stále túžiť, z ktorého slobodno a treba vždy čerpať. Kriste, Pane, vždy nám „dávaj túto vodu“, aby sa aj v nás stala „prameňom živej vody prúdiacej do večného života“. Žiadam príliš veľa. Kto by to nevedel? Ale ty, kráľ slávy, vieš dávať veľké veci a veľké veci si prisľúbil. Nič nie je väčšie ako ty a seba si nám daroval, seba si za nás vydal.
     Preto ťa prosíme, aby sme vedeli, čo milujeme, veď ťa nežiadame o nič iné, ako aby si sa nám ty daroval. Lebo ty si naše všetko, náš život, naše svetlo, naša spása, náš pokrm, náš nápoj, náš Boh. Prosím, náš Ježišu, vdýchni do našich sŕdc vánok svojho Ducha a raň naše duše svojou láskou, aby duša každého z nás mohla pravdivo povedať: „Ukáž mi toho, ktorého moja duša miluje,“ lebo som ranená láskou.
     Pane, prajem si, aby tie rany boli aj vo mne. Blažená duša, ktorú takto raní láska! Taká potom hľadá prameň a z neho pije; ale pije, a pritom je stále smädná: stále túžobne načiera a stále smädná pije. Takto stále hľadá láskou a uzdravuje sa jej ranami. Nech touto spasiteľnou ranou láskavo zraní vnútro našej duše Boh a náš Pán Ježiš Kristus, dobrotivý a spasiteľný lekár, ktorý je jedno s Otcom i s Duchom Svätým na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Jn 4, 14-15

R. Kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. * A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.
V. Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná. * A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života. PIATOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Jeremiáša

4, 5-8. 13-28
Zo severu má prísť plieniteľ

Toto hovorí Pán:
„Oznámte v Judei
a vyhláste v Jeruzaleme;
hovorte a trúbte v krajine,
hlasno kričte a povedzte:
,Zhromaždite sa a poďme do opevnených miest.‘
Vztýčte zástavu na Sione,
utekajte, nestojte,
lebo ja privediem nešťastie zo severu
a veľkú skazu.
Lev vychádza zo svojho brlohu,
zdvihol sa plieniteľ národov,
vyšiel zo svojho miesta,
aby premenil tvoju krajinu na púšť:
tvoje mestá budú spustošené,
zostanú bez obyvateľov.
Preto sa oblečte do kajúceho rúcha,
nariekajte a kvíľte,
lebo sa od nás neodvrátil
rozhorčený hnev Pánov.“

Hľa, vystupuje ako mrak
a jeho vozy sú ako víchrica;
jeho kone sú rýchlejšie než orly.
Beda nám, lebo sme zničení!
Umy svoje srdce od zloby,
aby si sa, Jeruzalem, zachránil.
Dokedy budú v tebe pretrvávať
ničomné myšlienky?
Lebo hlas spravodajcu prichádza z Danu
a ohlasovateľa skazy z Efraimského pohoria.

Oznámte národom: Hľa, už sú tu!
Rozhláste po Jeruzaleme:
„Prichádzajú stráže z ďalekej krajiny,
vykrikujú na mestá Judey;
sú nad ňou ako strážcovia polí dookola,
lebo bola vzdorovitá voči mne,“
hovorí Pán.
Tvoja cesta a tvoje skutky
ti to spôsobili;
tá tvoja zloba, lebo je trpká,
lebo sa dotkla až tvojho srdca.

Moje vnútro, moje vnútro! Trpím.
Steny môjho srdca!
Srdce sa vo mne búri:
nebudem mlčať,
lebo som počul zvuk poľnice, bojový pokrik.
Skazu na skazu hlásia,
lebo je spustošená celá krajina,
razom sú spustošené moje príbytky,
neočakávane moje stany.
Dokedy budem hľadieť na zástavu
a počúvať zvuk poľnice?
„Lebo môj ľud je bláznivý:
nepoznali ma,
sú to hlúpi a zjašení synovia:
majú rozum na zlo,
ale konať dobro nevedia.“
Pozrel som sa na zem, a bola prázdna a pustá,
i na nebesia, a nebolo na nich svetla.
Pozrel som sa na vrchy, a triasli sa,
aj všetky kopce sa chveli.
Pozrel som sa, a nebolo človeka
a všetko nebeské vtáctvo odletelo.

Pozrel som sa, a hľa, záhrada spustnutá
a všetky jej mestá sú zbúrané
pred Pánom a pred jeho rozhorčeným hnevom.
Lebo toto hovorí Pán:
„Celá zem bude spustošená,
a predsa ju úplne nezničím.
Zem bude nad tým trúchliť
a nebesia budú žialiť zhora,
lebo som prehovoril,
rozhodol som sa a neľutujem to,
ani neodstúpim od toho.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Jer 4, 24. 26. 27; Ž 85, 5

R. Pred tvojím hnevom, Bože, chveje sa celá zem; ale ty, Pane, zmiluj sa * A neznič ju úplne.
V. Obnov nás, Bože, naša spása, a odvráť od nás svoj hnev. * A neznič ju úplne.

Z Komentára svätého kňaza Hieronyma k Joelovi

(PL 25, 967-968)

Obráťte sa ku mne

     „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom“ a prejavte kajúcnosť ducha pôstom, plačom a nárekom. Teraz sa postite, aby ste sa potom nasýtili, teraz plačte, aby ste sa potom smiali, teraz nariekajte, aby ste potom boli potešení. A keďže si v smútku a nešťastí roztrháte šaty (čo urobil aj veľkňaz, ako spomína evanjelium, aby zdôraznil vinu Pána a Spasiteľa, a čítame, že to urobili aj Pavol a Barnabáš, keď počuli bohorúhavé slová), ja vám prikazujem, aby ste si netrhali šaty, ale srdcia, ktoré sú plné hriechov, a roztrhnú sa samy ako mechy, ak ich neroztrhnete vy. A keď to urobíte, vráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, ktorému ste sa svojimi predošlými hriechmi odcudzili. A nezúfajte nad odpustením pre veľkosť vín, lebo aj veľké hriechy zničí veľké milosrdenstvo.
     Veď on je dobrotivý a milosrdný, radšej má pokánie ako smrť hriešnikov. On je zhovievavý a veľmi milostivý, a nie netrpezlivý ako ľudia, ale dlho čaká na naše pokánie. A je vynikajúci, zľutúva sa v nešťastí, lebo ak my robíme pokánie za hriechy, aj on oľutuje svoje hrozby a nedopustí nešťastie, ktorým nám hrozil, ak zmeníme svoje zmýšľanie, aj on zmení svoje. Pod nešťastím tu nemáme rozumieť zlo, ktoré je opakom čnosti, ale utrpenie podľa toho, ako čítame inde: „Každý deň má dosť svojho trápenia.“ A: „Môže postihnúť mesto nešťastie, ak ho neurobil Pán?“
     A podobne, pretože vyššie povedal, že je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a vynikajúci a zľutúva sa v nešťastí, aby nás azda jeho veľká dobrota neurobila ľahkomyseľnými, dodáva v úlohe proroka: „Kto vie? Možno zmení svoje rozhodnutie a odpustí nám a zanechá po sebe požehnanie.“ To akoby povedal: Mojou úlohou je povzbudzovať na pokánie. Ja viem, že Boh je nevýslovne dobrý, ako hovorí Dávid: „Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.“ Ale pretože nemôžeme poznať hĺbku Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti, zmierňujem svoj výrok a skôr si želám, ako nárokujem, a preto hovorím: „Kto vie? Možno zmení svoje rozhodnutie a odpustí nám.“ Keď hovorí „kto“, treba tomu rozumieť tak, že je to nemožné alebo veľmi ťažké.
     „Na obetu a nápoj Pánovi, nášmu Bohu.“ Aby sme potom, keď nás požehnal a odpustil nám naše hriechy, mohli prinášať Bohu obety.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ž 24, 4; 2 Kor 6, 6; Kol 2, 14; Joel 2, 13

R. Obráťte sa všetci k Bohu čistým srdcom a duchom, v nepokryteckej láske, * Aby zotrel dlžobné úpisy vašich hriechov.
V. Srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu. * Aby zotrel dlžobné úpisy vašich hriechov. SOBOTA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Jeremiáša

7, 1-20
Proroctvo o márnej nádeji vkladanej do chrámu

     Slovo, ktoré povedal Pán Jeremiášovi: „Staň si v bráne Pánovho domu a povedz tam túto reč: Počujte Pánovo slovo, všetci Júdovci, čo vchádzate týmito bránami klaňať sa Pánovi. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje skutky, potom vás nechám bývať na tomto mieste. Nespoliehajte sa na klamné reči a nehovorte: ,Pánov chrám, Pánov chrám, Pánov chrám je toto.‘ Lebo len ak naozaj napravíte svoje cesty a svoje skutky, ak budete spravodlivo súdiť ľudí, ak nebudete utláčať cudzinca, sirotu a vdovu, ak nebudete prelievať nevinnú krv na tomto mieste a na vlastnú záhubu chodiť za cudzími bohmi, nechám vás bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov do vekov.

     Hľa, vy sa spoliehate na klamné reči, a tie vám nepomôžu. Akože!? Kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, okiadzať Bála a vláčiť sa za cudzími bohmi, ktorých ani nepoznáte — a potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, nad ktorým sa vzýva moje meno, a hovoríte: ,Sme zachránení,‘ aby ste mohli ďalej páchať všetky tieto ohavnosti. Vari si myslíte, že tento dom, ktorý sa volá mojím menom, je lotrovský pelech?

     Dajte si pozor, ja všetko vidím, hovorí Pán. Choďte na moje miesto v Šíle, kde bývalo moje meno od počiatku, a pozrite, čo som mu urobil pre zlobu môjho ľudu, Izraela. A teraz, preto, že ste sa dopustili všetkých týchto činov, hovorí Pán, napriek tomu, že som vám hovoril — ráno som vstával a hovoril som vám, ale nepočúvali ste, volal som vás, a neodpovedali ste —, urobím tomuto domu, ktorý sa volá mojím menom a na ktorý sa vy spoliehate, a miestu, ktoré som dal vám i vašim otcom, ako som urobil Šílu a vás odoženiem spred svojej tváre, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé Efraimovo potomstvo. Ty sa teda nemodli za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mňa, lebo ťa nevyslyším. Či nevidíš, čo robia po judejských mestách a po jeruzalemských uliciach? Deti zbierajú drevo, otcovia zakladajú oheň a ženy miesia cesto, aby narobili koláčov pre kráľovnú neba, a obetujú nápoje cudzím bohom, aby ma popudzovali k hnevu. Či mňa privádzajú k hnevu, hovorí Pán, a nie seba samých na svoju vlastnú hanbu? Preto hovorí Pán, Boh, toto: Hľa, môj hnev a moje rozhorčenie sa vyleje na toto miesto, na ľudí, na dobytok, na stromy v poli a na plody zeme i bude horieť a nezhasne.“

RESPONZÓRIUM

Jer 7, 11; Iz 56, 7c; Jn 2, 16b

R. Vari je tento dom, ktorý sa volá mojím menom, lotrovský pelech? * Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.
V. Nerobte z domu môjho Otca tržnicu. * Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Evanjelium podľa Matúša

(Hom. 50, 3-4: PG 58, 508-509)

Keď ozdobuješ chrám, neopovrhuj trpiacim bratom

     Chceš si uctiť Kristovo telo? Neopovrhuj ním, keď je nahý. Ani ho tu neuctievaj hodvábnymi rúchami, kým si ho nevšímaš vonku, kde trpí zimou a nahotou. Lebo ten, ktorý povedal: „Toto je moje telo,“ a slovom potvrdil skutočnosť, ten istý povedal: „Videli ste, že som hladný, a nenakŕmili ste ma“ a: „Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.“ Tamto telo určite nepotrebuje šaty, ale čistú dušu, toto potrebuje veľkú opateru.
     Učme sa teda rozmýšľať a ctiť si Krista, ako si on praje. Lebo tomu, koho uctievajú, je milšia tá úcta, ktorú si on žiada, a nie ako my myslíme. Aj Peter si myslel, že si ho ctí, keď mu nechcel dovoliť, aby mu umyl nohy. Lenže to, čo chcel, nebola úcta, ale niečo celkom iné. Tak mu aj ty preukáž takú úctu, akú prikazuje zákonom, že rozdáš svoje bohatstvo chudobným. Veď Boh nepotrebuje zlaté nádoby, lež zlaté duše.
     Ale toto nehovorím, akoby som zakazoval odovzdávať také dary, ale žiadam, aby sa popri nich a ešte pred nimi rozdávala almužna. Lebo prijíma aj tie, ale ešte radšej túto. Z tých má totiž úžitok iba ten, kto obetuje, ale tu aj ten, kto dostáva. Tam sa zdá, že dar je príležitosťou ukázať sa, tu je iba almužnou a láskavosťou.
     Veď čo je z toho, ak je Kristov stôl obťažený zlatými pohármi, a on sám hynie od hladu? Najprv nakŕm hladného, až potom z toho, čo vystane, ozdob jeho oltár. Dávaš robiť zlatý kalich, a pohár vody nepodáš? A načo je dobré prestierať oltár plachtami pretkávanými zlatom, a jemu nepodať ani najpotrebnejšiu prikrývku? Čo z toho? Lebo povedz mi: Keby si videl niekoho, kto nemá potrebný pokrm, a nechal by si ho tak, ale stôl by si prestrel zlatom, bol by ti vďačný, alebo by sa skôr rozhorčil?! A čo keby si ho videl oblečeného v roztrhaných šatách a skrehnutého zimou, a ty by si šaty nechal bokom, ale dal by si mu postaviť zlaté stĺpy a povedal by si mu, že to robíš na jeho slávu? Nemyslel by si, že sa mu posmievaš a krajne ho urážaš?
     Aj to si premietni na Krista, keď chodí ako tulák a pocestný okolo a nemá sa kde uchýliť, ale ty ho nevpustíš do domu, pričom mu vyzdobuješ podlahu, steny a hlavice na stĺpoch; vešiaš lampy na strieborné reťaze, a jeho spútaného v žalári ani vidieť nechceš. Ale toto nehovorím, akoby som zakazoval tieto ozdoby, ale aby sa pri tomto aj o iné staralo; ba priam vyzývam, aby sa toto robilo pred všetkým ostatným. Lebo nik nebude nikdy obvinený z toho, že tamto nerobil, ale tí, čo zanedbávajú toto, majú pripravené peklo, kde ich čaká neuhasiteľný oheň a muky so zlými duchmi. A preto keď ozdobuješ chrám, neopovrhuj trpiacim bratom, lebo tento chrám je cennejší ako tamten.

RESPONZÓRIUM

Mt 25, 35. 40; Prís 19, 17a

R. Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma. * Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.
V. Požičiava na úrok Pánovi, kto sa zľutúva nad chudobným. * Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.