I
Kristus po slávnom vzkriesení vzdáva vďaky Otcovi. (Kassiodor)
Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil *
a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.
Pane, Bože môj, k tebe som volal *
a ty si ma uzdravil.
Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, *
navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu.
Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, *
vzdávajte vďaky jeho menu svätému.
Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, *
ale celý život jeho láskavosť.
Podvečer je nám hosťom plač *
a radosť nad ránom.
Keď som bol v bezpečí, povedal som si: *
„Už nikdy sa nezakolíšem.“
Pane, vo svojej priazni si ma obdaril *
mocou a cťou.
Keď si však odo mňa odvrátil svoju tvár, *
hneď sa ma zmocnil strach.
K tebe, Pane, volám, *
svojho Boha prosím o milosť.
Aký úžitok by bol z mojej krvi, *
keby som v zemi skazu vzal?
A či ťa prach môže velebiť *
alebo hlásať tvoju vernosť?
Čuj, Pane, a zmiluj sa nado mnou; *
Pane, buď mi na pomoci.
Môj nárek si obrátil na tanec, *
roztrhol si moje rúcho kajúcne a radosťou si ma opásal,
aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy. *
Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.