Toto je vaša hodina a moc temna. (Lk 22, 53)
I
Pane, ty Boh mojej spásy, *
dňom i nocou volám k tebe.
Kiež prenikne k tebe moja modlitba, *
nakloň svoj sluch k mojej prosbe.
Moja duša je plná utrpenia *
a môj život sa priblížil k ríši smrti.
Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, *
majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.
Moje lôžko je medzi mŕtvymi, *
som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch,
na ktorých už nepamätáš, *
lebo sa vymanili z tvojej náruče.
Hádžeš ma do hlbokej priepasti, *
do temravy a tône smrti.
Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, *
svojimi prívalmi si ma zaplavil.
II
Odohnal si mi známych *
a zošklivil si ma pred nimi.
Uväznený som a vyjsť nemôžem, *
aj zrak mi slabne od zármutku.
K tebe, Pane, volám deň čo deň *
a k tebe ruky vystieram.
Či mŕtvym budeš robiť zázraky? *
A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?
Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote *
a na mieste zániku o tvojej vernosti?
Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch *
a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?
Ale ja, Pane, volám k tebe, *
včasráno prichádza k tebe moja modlitba.
Prečo ma, Pane, odháňaš? *
Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár?
Biedny som a umieram od svojej mladosti, *
vyčerpaný znášam tvoje hrôzy.
Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil *
a zlomili ma tvoje hrozby.
Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava *
a zvierajú ma zovšadiaľ.
Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, *
len tma je mi dôverníkom.