11. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Všemohúci Bože, naša sila a nádej, bez teba ľudská slabosť nič nezmôže;
vypočuj naše prosby a ustavične nás posilňuj svojou milosťou, aby sme verne plnili
tvoje prikázania, a tak sa ti páčili zmýšľaním a skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým
po všetky veky vekov.
Ant.1 Aleluja.
Ant.2 Aleluja.
Ant.3 Aleluja.
V.
R.
Z Knihy Sudcov
Jozue prepustil ľud a synovia Izraela odišli každý na svoj vlastný podiel, aby zaujali krajinu.
A slúžili Pánovi po všetky dni Jozua a starších, ktorí žili dlho po ňom, a videli celé Pánovo veľké
dielo, ktoré urobil s Izraelom. Nunov syn, Pánov služobník, Jozue zomrel, keď mal stodesať
rokov. Pochovali ho na území jeho podielu v Tamnatharese, na vrchu Efraim, na sever
od vrchu Gaas. Celé toto pokolenie sa pripojilo k svojim otcom a povstalo po ňom iné,
ktoré nepoznalo Pána a dielo, ktoré urobil s Izraelom.
Synovia Izraela robili, čo sa Pánovi nepáči a slúžili Bálom. Opustili Pána, Boha
svojich otcov, ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny, chodili za cudzími bohmi,
za božstvami národov, ktoré bývali okolo nich, a klaňali sa im. Tak dráždili Pána:
opustili ho a slúžili Bálovi a Aštarte. Pán sa rozhneval na Izrael a vydal ich do rúk
lupičov, ktorí ich drancovali. Predal ich nepriateľom, čo bývali okolo a oni nevládali
odolávať svojim protivníkom. Kamkoľvek sa pohli, bola proti nim Pánova ruka
a stíhalo ich veľké nešťastie, ako im Pán povedal a prisahal.
A Pán im vzbudzoval sudcov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk plieniteľov. Lenže ani
ich nechceli poslúchať: smilnili s cudzími bohmi a klaňali sa im. Rýchlo zišli z cesty,
po ktorej kráčali ich otcovia, keď poslúchali Pánove nariadenia, a robili všetko naopak.
Keď im Pán vzbudzoval sudcov, Pán bol so sudcom a vyslobodzoval ich z rúk nepriateľov,
kým sudca žil, lebo Pánovi ich bolo ľúto a počul ston sužovaných. Ale keď sudca zomrel,
vracali sa späť a robili oveľa horšie, ako robili ich otcovia: behali za cudzími bohmi,
slúžili im a klaňali sa im. Nezanechali svoje skutky a tvrdošijne chodili po starej ceste.
Pán vzplanul hnevom proti Izraelu a povedal: „Keďže tento národ porušil moju zmluvu,
ktorú som uzavrel s ich otcami a odmietol počúvať môj hlas, ani ja nevyženiem národy,
ktoré Jozue ponechal a zomrel. Nimi budem skúšať Izrael, či budú zachovávať
Pánovu cestu a kráčať po nej, ako zachovávali ich otcovia, alebo nie.“
Preto Pán ponechal tie národy a nechcel ich hneď vyhnať, ani ich nevydal do Jozuových rúk.
Toto sú národy, ktoré Pán ponechal, aby nimi vychovával Izrael, všetkých,
ktorí nepoznali kanaánske vojny, aby sa pokolenia synov Izraela, ktoré nevedeli,
čo je to boj, naučili bojovať s nepriateľmi: päť filištínskych kniežat a všetci Kanaánčania,
Sidončania a Hevejčania, čo obývali Libanonské pohorie od vrchu Bálhermon až po
vstup do Ematu. Ponechal ich, aby na nich skúšal Izrael, či bude počúvať Pánove
prikázania, ktoré dal ich otcom cez Mojžiša, alebo nie.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána
Reč a prosba tých, čo sa modlia, má byť poznačená poriadkom, pokojom a úctou.
Máme myslieť na to, že stojíme pred Božou tvárou. A Božím očiam sa treba páčiť
aj postojom tela a tónom hlasu. Lebo ako je bezočivý človek hlučný a kričí, tak
zasa slušnému človeku pristane, keď sa modlí skromne. Ostatne Pán nám ako učiteľ
prikázal, aby sme sa modlili v skrytosti, v ústraní na odľahlých miestach, vo svojich
izbách, čo sa najlepšie zhoduje s vierou, aby sme vedeli, že Boh je všadeprítomný,
že všetkých počuje a vidí a plnosťou svojej veleby preniká aj do odľahlých a tajných
miest, ako je napísané: „Ja som Boh blízky, a nie Boh zďaleka. Vari sa človek tak skryje
do úkrytu, že ho ja neuvidím? Či ja nenapĺňam nebo i zem?“ A zasa:
„Božie oči na každom mieste pozorujú dobrých i zlých.“
A keď sa schádzame s bratmi a s Božím kňazom slávime svätú obetu, musíme dávať
pozor na skromnosť a poriadok, aby sme svoje modlitby nechrlili bez ladu a skladu,
neusporiadanými slovami, a prosbu, ktorú máme skromne odporúčať Bohu, nevnucovali
hlučnou mnohovravnosťou. Veď Boh nepočúva hlas, ale srdce, ani netreba upozorňovať
hlasným krikom toho, ktorý vidí myšlienky, ako to potvrdzuje Pán, keď hovorí:
„Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach?“ A na inom mieste:
„A všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i srdce.“
Anna sa toho v Prvej knihe Kráľov drží a tým je predobrazom Cirkvi.
Ona neprednášala Bohu hlučne svoje prosby, ale potichu a skromne v skrýši
svojho vnútra. Hovorila v skrytej modlitbe, ale s očividnou vierou, hovorila nie
hlasom, ale srdcom, lebo vedela, že Pán takto počúva, a úspešne dosiahla,
o čo prosila, lebo úprimne prosila. Sväté písmo to jasne ukazuje: „Hovorila si iba
v srdci; pery sa jej síce pohybovali, ale hlas počuť nebolo, a Pán ju vyslyšal.“
Aj v žalmoch čítame: „Uvažujte vo svojom srdci, rozjímajte na svojich lôžkach.“
Aj cez Jeremiáša Duch Svätý dokladá a učí to isté: „Tebe, Pane, sa treba klaňať v duchu.“
Milovaní bratia, ten, kto sa klania, nesmie prehliadnuť, ako sa modlil v chráme
mýtnik s farizejom. Nedvíhal bezočivo oči k nebu, ani spupne nevystieral ruky,
ale bil sa do pŕs a priznával hriechy ukryté vo vnútri, a tak prosil Božie milosrdenstvo
o pomoc. A hoci farizej bol spokojný sám so sebou, posvätenie si väčšmi zaslúžil
ten, ktorý takto prosil, ktorý nevložil nádej na spásu do svojej sebavedomej nevinnosti,
lebo nik nie je nevinný, ale v pokornej modlitbe vyznával svoje hriechy.
A ten, čo pokorným odpúšťa, vyslyšal jeho modlitbu.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Sudcov
Po Aodovej smrti synovia Izraela znova robili, čo sa Pánovi nepáči a Pán ich vydal do rúk
kanaánskeho kráľa Jabina, ktorý panoval v Asore. Vodcom jeho vojska bol Sisara a býval
v Harosete pohanov. Synovia Izraela volali k Pánovi, lebo Jabin mal deväťsto železných
vozov a dvadsať rokov ich veľmi utláčal.
V tom čase súdila Izrael Lapidotova manželka prorokyňa Debora. Sedávala pod Deborinou
palmou medzi Ramou a Betelom v efraimskom pohorí a synovia Izraela prichádzali k nej na súd.
Ona poslala po Abinoemovho syna Baraka z Kedeša v Neftali a povedala mu: „Pán, Boh Izraela,
ti rozkazuje: Choď, vyveď vojsko na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc bojovníkov zo synov
Neftaliho a zo synov Zabulona. Ja ti privediem k potoku Kison vojvodcu Jabinovho vojska Sisaru
i jeho vozy a celé vojsko a vydám ho do tvojej ruky.“ Barak jej povedal: „Ak pôjdeš so mnou, pôjdem.
Ale ak nepôjdeš, nepôjdem ani ja.“ Ona mu odpovedala: „Dobre pôjdem s tebou, ale sláva na tejto
ceste nebude patriť tebe, lebo Pán vydá Sisaru do ruky ženy.“
A tak Debora vstala a odišla s Barakom do Kedeša. On zvolal do Kedeša Zabulona a Neftaliho
a vystúpil s desaťtisíc bojovníkmi a s Deborou vo svojom sprievode. Ale Kinejčan Haber sa
oddelil od ostatných svojich bratov Kinejčanov, synov Mojžišovho príbuzenstva Hobaba,
a postavil si stan až pri dube Saananime pri Kedeši.
Sisarovi oznámili, že Abinoemov syn Barak vystúpil na vrch Tábor. Zhromaždil všetkých
deväťsto železných vozov a všetko vojsko, čo bolo s ním, od Harosetu pohanov k potoku
Kisonu. Vtedy Debora povedala Barakovi: „Vstaň! Toto je deň, v ktorý Pán vydal Sisaru
do tvojich rúk. Lebo on je tvoj vodca.“ I zostúpil Barak z vrchu Tábor a desaťtisíc bojovníkov s ním.
A Pán ostrím meča uviedol do zmätku Sisaru a všetky jeho vozy a celé vojsko pred Barakom,
až tak, že Sisara zoskočil z voza a utekal pešo. A Barak prenasledoval utekajúce vozy
a vojsko až po Haroset pohanov a nepriateľské vojsko celé, do jedného padlo.
Sisara na úteku prišiel k stanu Jahely, manželky Kinejčana Habera, lebo medzi asorským
kráľom Jabinom a domom Kinejčana Habera bol mier. Jahel vyšla Sisarovi naproti a povedala mu:
„Vojdi ku mne, môj pane; vojdi, neboj sa!“ Vošiel do jej stanu a ona ho zakryla prikrývkou.
I povedal jej: „Daj mi, prosím ťa, trochu vody, lebo som smädný.“ Ona otvorila mech
s mliekom a dala mu napiť sa a prikryla ho. Sisara jej povedal: „Postav sa pred vchod do stanu
a keby niekto prišiel a opýtal sa ťa: ,Je tu niekto?‘ - odpovieš: ,Nie je!‘“
Tu vzala Haberova manželka Jahel stanový kolík a kladivo, nebadane potichu vošla dnu,
priložila mu kolík na spánok hlavy, udrela naň kladivom a pribila ho cez mozog až do zeme.
Na smrť unavený totiž upadol do hlbokého spánku a zomrel.
Tu prichádzal Barak, ktorý prenasledoval Sisaru. Jahel mu vyšla naproti a povedala mu:
„Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!“ Keď vošiel k nej, uvidel Sisaru, ako leží mŕtvy
s kolíkom vrazeným do spánku.
Takto Boh v ten deň pokoril kanaánskeho kráľa Jabina pred synmi Izraela, ktorí
denne vzrastali a silnou rukou potláčali kanaánskeho kráľa Jabina, dokiaľ ho nezničili.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána
Učiteľ pokoja a Majster jednoty predovšetkým nechcel, aby sme sa modlili jednotlivo a súkromne,
aby sa niekto, kto sa modlí, modlil iba za seba. Nehovoríme: „Otče môj, ktorý si na nebesiach,“
ani: „Chlieb môj daj mi dnes,“ ani nik neprosí iba o odpustenie svojej viny, alebo aby nebol uvedený
do pokušenia, ani neprosí iba za seba, aby bol oslobodený od zlého. Naša modlitba je verejná
a všeobecná. Keď sa teda modlíme, nemodlíme sa za jedného, ale za celý ľud, lebo celý ľud sme jedno.
Boh pokoja a Učiteľ svornosti, ktorý učil jednote, chcel, aby sa tak jeden modlil za všetkých,
ako on v jednej osobe niesol všetkých. Tento zákon modlitby zachovali aj traja mladíci zatvorení
v rozpálenej peci, keď sa jedným hlasom modlili, spojení jednotou ducha. Dosvedčuje to viera
Svätého písma. Ukazuje sa, ako sa oni modlili, a tým nám dáva príklad, ktorý máme nasledovať
v modlitbách, aby sme mohli byť aj my takí. Hovorí: „Vtedy tí traja akoby jednými ústami
spievali chválospev a zvelebovali Boha.“ Hovorili akoby jednými ústami - a to ich ešte Kristus neučil modliť sa.
Ich modlitba bola vypočutá a účinná, lebo pokojná, jednoduchá a vnútorná modlitba získava Pána.
Aj apoštolov s učeníkmi nachádzame po Pánovom nanebovstúpení pri takejto modlitbe:
„Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a
s jeho bratmi.“ Zotrvávali jednomyseľne na modlitbách. Svojou vytrvalosťou a svornosťou pri
modlitba ukázali, že „Boh, čo jednomyseľne dáva prebývať“ v dome, nevpúšťa do Božieho
a večného domova nikoho, iba tých, ktorých modlitba je jednomyseľná.
Aké tajomstvá sú, milovaní bratia, v modlitbe Pána; koľké a aké veľké krátko zhrnuté
vo formulácii, ale bohaté na duchovnú silu! Vôbec nič nie je vynechané. Všetko, o čo
môžeme prosiť v modlitbe, je v tejto skratke nebeskej náuky. Hovorí: „Takto sa modlite:
Otče náš, ktorý si na nebesiach.“
Nový, znovuzrodený človek, vrátený svojmu Bohu prostredníctvom jeho milosti, povie
na prvom mieste: „Otče,“ lebo už začal byť synom. Veď hovorí: „Prišiel do vlastného,
a vlastní ho neprijali. Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili
v jeho meno.“ Kto teda uveril v jeho meno a stal sa Božím synom, týmto má začínať:
vzdávať vďaky a vyznávať, že je Božím synom, tým, že Boha nazýva otcom, ktorý je na nebesiach.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Sudcov
Synovia Izraela robili, čo sa Pánovi nepáči. Vydal ich na sedem rokov do ruky Madiánčanov
a oni ich veľmi utláčali. Preto si urobili v horách jaskyne, skrýše a bezpečné miesta.
Keď Izrael zasial, prišli Madiánčania, Amalekiti a ostatné východné národy a postavili si pri nich
stany. Zničili všetku úrodu na poliach, až ako sa vchádza do Gazy, a nenechali v Izraeli vôbec
nič potrebné na obživu, ani ovce, ani voly ani osly. Lebo prišli so všetkými stádami a so stanmi
ako kobylky. Všetko zaplnilo nespočítateľné množstvo ľudí a tiav a čoho sa dotkli, všetko zničili.
Izrael bol veľmi pokorený od Madiánčanov.
Tu prišiel Pánov anjel a sadol si v Efre pod dub, ktorý patril Abiezerovcovi Joasovi. Jeho syn
Gedeon práve mlátil a vial obilie na lise, aby ho zachránil pred Madiánčanmi. Pánov anjel sa
mu zjavil a prihovoril sa mu: „Pán s tebou, udatný muž!“ Gedeon mu odpovedal: „Prepáč, pán môj;
ak je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? Kde sú všetky jeho divy, o ktorých rozprávali
naši otcovia, keď hovorili: „Pán nás vyviedol z Egypta?“ Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky
Madiánčanov.“ Pán sa obrátil k nemu a povedal: „Choď v tejto svojej sile a vyslobodíš Izrael
z rúk Madiánčanov! Ja ťa posielam!“ On mu odvetil: „Prosím, Pane, a čím vyslobodím Izrael?
Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome svojho otca!“ A Pán
mu povedal: „Ja budem s tebou a Madiánčanov porazíš ako jediného muža!“ Gedeon vravel:
„Ak som našiel milosť v tvojich očiach, daj mi znamenie, že si to ty, čo so mnou hovoríš.
Neodchádzaj odtiaľto, kým sa nevrátim k tebe; prinesiem obetný dar a predložím ti ho.“
On odvetil: „Budem čakať, kým neprídeš.“
Gedeon odišiel, pripravil kozliatko a z efy múky nekvasené chleby. Mäso dal do košíka, mäsovú
polievku nalial do hrnca a všetko zaniesol pod dub a predložil mu to. Boží anjel mu povedal:
„Vezmi mäso i nekvasené chleby, polož to na tamtú skalu a polievku vylej na to.“
Keď to urobil, Pánov anjel vystrel koniec palice, čo držal v ruke, a dotkol sa mäsa
a nekvasených chlebov. V tom vyšľahol zo skaly oheň a strávil mäso i nekvasené chleby.
Pánov anjel mu však zmizol z očí. Keď Gedeon videl, že to bol Pánov anjel, zvolal: „Beda mi, Pane,
Bože! Pánovho anjela som videl z tváre do tváre!" Ale Pán mu povedal: „Pokoj s tebou! Neboj sa,
nezomrieš!“ Gedeon teda postavil Pánovi oltár a nazval ho: „Pán je pokoj,“ a až do dnešného
dňa je ešte v abiezerovskej Efre.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána
Aká veľká je Pánova láskavosť, aká plnosť jeho priazne a dobroty voči nám, keď chcel,
aby sme sa tak modlili pred Božou tvárou, že budeme Pána nazývať Otcom a ako je Kristus
Boží Syn, tak sa máme aj my volať Božími deťmi! Nik z nás by sa neodvážil použiť toto meno
v modlitbe, keby nám on sám nebol dovolil takto sa modliť. Mali by sme, milovaní bratia,
pamätať a vedieť, že keď Boha nazývame Otcom, musíme žiť ako Božie deti, aby sme nielen
my mali zaľúbenie v Bohu Otcovi, ale aj on mal zaľúbenie v nás.
Správajme sa ako Božie chrámy, aby bolo zjavné, že v nás prebýva Pán. A naše konanie
nech nie je odtrhnuté od ducha. Už sme začali byť duchovní a nebeskí, preto nemáme
zmýšľať a konať ináč ako duchovne a nebesky, lebo aj sám Pán, Boh hovorí: „Tých, čo
mňa oslavujú, aj ja oslávim, a tými, čo mnou opovrhujú, aj ja opovrhnem.“ Aj svätý Apoštol vo
svojom liste vyhlásil: „Nepatríte sebe. Draho ste boli kúpení. Oslavujte a noste teda Boha vo svojom tele.“
Potom hovoríme: „Posväť sa tvoje meno,“ čím neželáme Bohu, aby sa posvätil našimi
modlitbami, ale prosíme Pána, aby sa jeho meno posvätilo v nás. Ostatne, kto by aj
mohol posvätiť Boha, keď on jediný posväcuje?! Ale on povedal: „Buďte svätí, lebo aj ja som svätý.“
Preto prosíme a žiadame, aby sme vytrvali v tom, čím sme začali byť, keď sme boli v krste posvätení.
A o toto prosíme deň čo deň. Veď sa potrebujeme denne posväcovať, lebo denne hrešíme, a svoje
priestupky máme ustavičným posväcovaním očisťovať.
A aké posvätenie nám vo svojej priazni udeľuje Boh, ohlasuje Apoštol: „Ani smilníci ani modloslužobníci
ani cudzoložníci ani chlipníci ani žiadostiví mužov ani zlodeji ani podvodníci ani opilci ani utŕhači ani
lupiči nedosiahnu Božie kráľovstvo. A toto ste boli. Ale obmyli ste sa, boli ste ospravedlnení,
boli ste posvätení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“ Nazýva nás posvätenými
v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha. Modlime sa, aby toto posvätenie v nás ostalo.
Veď náš Pán a sudca pohrozil tomu, ktorého uzdravil a oživil, aby už nehrešil, aby sa mu nestalo niečo
horšie. Preto v ustavičných modlitbách prosme a vo dne i v noci žiadajme, aby sa posvätenie a oživenie,
ktoré prijímame z Božej milosti, pod jeho ochranou aj zachovalo.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Sudcov
Všetci Madiánčania, Amalekiti a východné národy sa spojili, prešli cez Jordán a utáborili sa v údolí Jezrael.
Vtedy zaodial Pánov duch Gedeona, on zatrúbil na poľnici a zvolal na Abiezerovcov, aby šli za ním.
Rozoslal poslov po celom Manassesovi a šiel za ním aj on; iných poslov k Aserovi, Zabulonovi a Neftalimu a oni mu vyšli naproti.
Tu Gedeon povedal Bohu: „Ak mojou rukou zachrániš Izrael, ako si povedal, rozložím vlnené rúno na humne.
Ak bude rosa iba na rúne a celá zem bude suchá, budem vedieť, že mojou rukou vyslobodíš Izrael, ako si povedal.“
A stalo sa tak. Vstal ešte za noci a keď rúno vyžmýkal, naplnil rosou misu. A opäť povedal Bohu:
„Nech nevzplanie proti mne tvoj hnev, ak sa ešte raz odvážim pýtať znamenie na rúne.
Prosím, aby bolo iba rúno suché a aby celá zem bola mokrá od rosy.“ A Boh urobil v noci tak, ako žiadal.
Iba na rúne bolo sucho a na celej zemi rosa.
Jerobbál čiže Gedeon vstal teda ešte za noci a s ním všetok ľud a utáborili sa pri prameni Harad.
Tábor Madiánčanov bol v údolí na sever od pahorku Moreh.
Pán povedal Gedeonovi: „Priveľa ľudu je s tebou, aby mohol byť Madián vydaný do jeho rúk.
Aby sa Izrael nevystatoval proti mne a nehovoril: ,Svojimi silami som sa vyslobodil.‘ Povedz ľudu
a ohlás všetkým, čo počúvajú: ,Kto sa bojí a chveje, nech sa vráti a zostúpi z vrchu Gelboe.‘“
A vrátilo sa z ľudu dvadsaťdvatisíc mužov, takže zostalo iba desaťtisíc.
Pán povedal Gedeonovi: „Ešte je ľudu veľa. Zaveď ich k vode a tam ich preskúšam. O kom ti poviem,
aby šiel s tebou, ten pôjde. Komu nedovolím ísť, nech sa vráti.“ Keď priviedol ľud k vode povedal Pán
Gedeonovi: „Tých, čo budú jazykom lízať vodu, ako lížu psy, oddelíš osve. Tí, čo budú piť pokľačiačky,
budú na druhej strane.“ A počet tých, čo si prikladali ruku k ústam a tak lízali vodu, bol tristo mužov.
Všetci ostatní pili pokľačiačky. Tu povedal Pán Gedeonovi: „S tristo mužmi, čo lízali vodu, vás oslobodím
a vydám Madiánčanov do tvojej ruky. Všetci ostatní nech sa vrátia na svoje miesto.“
Vzali si podľa počtu jedlo a poľnice a všetkým ostatným rozkázal odísť do ich stanov; zadržal si iba tých tristo
mužov. Madiánsky tábor bol pod ním v údolí.
Tristo mužov rozdelil na tri časti, dal im do rúk poľnice, prázdne krčahy a do krčahov fakle. A povedal im:
„Robte to, čo uvidíte robiť mňa. Prídem až na kraj tábora a čo urobím, robte aj vy. Keď zaznie poľnica
v mojej ruke a v rukách tých, čo budú so mnou, zatrúbte aj vy okolo tábora a zvolajte: ,Za Pána a za Gedeona!‘“
I prišiel Gedeon a tristo mužov, čo boli s ním, na kraj tábora na začiatku prostrednej nočnej stráže,
v tom čase, keď vymenili strážnych, a začali trúbiť na poľniciach a rozbíjať krčahy. Keď zatrúbili vo
všetkých troch skupinách a rozbili krčahy, v ľavých rukách držali fakle, v pravých trúby, na ktorých
trúbili, a volali: „Meč za Pána a za Gedeona!“ a všetci stáli na svojom mieste okolo nepriateľského tábora.
A tak bol celý tábor v zmätku a s krikom a výskotom utekali. A tristo mužov stále trúbilo na poľniciach.
Pán vrhol meč do celého tábora a navzájom sa zabíjali.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána
V modlitbe sa pokračuje: „Príď tvoje kráľovstvo.“ Ako žiadame, aby sa v nás posvätilo jeho meno,
tak prosíme, aby sa aj nám zjavilo Božie kráľovstvo. Veď kedy Boh nekraľuje alebo kedy sa u neho
začína niečo, čo vždy bolo a byť neprestalo? Prosíme, aby prišlo naše kráľovstvo, ktoré nám Boh
prisľúbil a Kristus získal krvou a umučením, aby sme my, čo sme dotiaľ slúžili vo svete, potom kraľovali
pod Kristovou vládou, ako to sám prisľúbil: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je
pre vás pripravené od stvorenia sveta.“
Ale aj sám Kristus môže byť, milovaní bratia, Božím kráľovstvom, po ktorom denne túžime, aby
prišlo a želáme si, aby sa nám čím skôr zjavil jeho príchod. Keďže on sám je vzkriesením, lebo
v ňom vstávame z mŕtvych, možno pod Božím kráľovstvom rozumieť jeho, veď v ňom máme kraľovať.
Správne prosíme o Božie kráľovstvo, čiže o nebeské kráľovstvo, lebo je aj pozemské kráľovstvo.
Ale kto sa už zriekol sveta, je väčší ako jeho pocty i kráľovstvo.
Ďalej pokračujeme: „Buď tvoja vôľa v nebi i na zemi.“ Nie aby Boh robil, čo chce, ale aby sme my
mohli robiť, čo chce Boh. Lebo kto môže Bohu zabrániť urobiť, čo chce? Ale nám diabol prekáža,
aby náš duch a činy vo všetkom poslúchali Boha. Preto sa modlíme a prosíme, aby v nás bola Božia vôľa.
Aby sa to v nás stalo, potrebujeme Božiu vôľu, čiže jeho pomoc a ochranu, lebo nik nie je silný svojimi silami,
ale z Božej milosti a milosrdenstva je bezpečný. Ostatne aj Pán prejavil slabosť človeka, ktorú nosil
v sebe: „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich,“ a aby dal svojim učeníkom príklad, že nemajú
plniť svoju vôľu, ale Božiu, dodal: „No nie čo ja chcem, ale čo chceš ty.“
Božia vôľa je to čo robil a učil Kristus. Poníženosť v správaní, pevnosť vo viere, skromnosť v slovách,
spravodlivosť v činoch, milosrdenstvo v skutkoch, mravný poriadok; neschopnosť spôsobiť krivdu
a schopnosť spôsobenú znášať, udržovať pokoj s bratmi, milovať Pána celým srdcom, milovať ho za to,
že je Otec, báť sa ho preto, že je Boh, nedávať ničomu prednosť pred Kristom, lebo ani on nič
neuprednostňuje pred nami, neoddeliteľne prilipnúť k nemu v láske, statočne a s dôverou stáť pri jeho kríži,
keď sa bojuje o jeho meno a česť, osvedčiť vytrvalosť v slove, ktorým ho vyznávame, pri výsluchu dôveru,
s akou podstupujeme boj, v smrti trpezlivosť, ktorou získame víťazný veniec. To znamená chcieť byť
Kristovým spoludedičom, to znamená konať podľa Božieho prikázania, to znamená plniť Otcovu vôľu.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Sudcov
Izraelskí muži povedali Gedeonovi: „Panuj nad nami ty i tvoj syn aj syn tvojho syna, lebo si nás vyslobodil
z ruky Madiánčanov.“ On im odpovedal: „Nebudem panovať nad vami, ale Pán bude panovať.“
Gedeon mal sedemdesiat synov, ktorí vyšli z jeho bedier, lebo mal veľa žien. A jeho vedľajšia žena,
ktorú mal v Sicheme, porodila mu syna a on sám mu dal meno Abimelech.
Joasov syn Gedeon zomrel po šťastnej starobe a pochovali ho v hrobe jeho otca Joasa v abiezerovskej Efre.
Jerobbálov syn Abimelech šiel do Sichemu k bratom svojej matky a povedal im i všetkým príbuzným
z matkinej strany: „Povedzte všetkým sichemským mužom: ,Čo je pre vás lepšie: aby nad vami panovalo
sedemdesiat mužov, všetci Jerobbálovi synovia, alebo aby vám panoval jeden muž?‘ Uvedomte
si aj to, že ja som vaša kosť a vaše telo.“ A bratia jeho matky hovorili o ňom všetky tieto slová
všetkým sichemským mužom a naklonili ich srdce Abimelechovi, lebo hovorili: „Je to náš brat.“
Dali mu sedemdesiat šeklov striebra z chrámu Bálberit a on si zaň najal povaľačov a tulákov,
ktorí išli za ním, šiel do domu svojho otca do Efry a pozabíjal svojich bratov, Jerobbálových synov,
sedemdesiat mužov na jednom kameni. Zostal iba najmladší Jerobbálov syn Joatam, lebo sa skryl.
Tu sa zhromaždili všetci mužovia Sichemu a celého domu Mello, išli a pri pamätnom dube, čo stál
v Sicheme, ustanovili za kráľa Abilemecha.
Keď to oznámili Joatamovi, on šiel a postavil sa na temene vrchu Garizim a zvýšeným hlasom volal:
„Počujte ma, Sichemčania, a Boh vypočuje vás. Raz išli stromy pomazať kráľa nad sebou. Povedali olive:
,Kraľuj nad nami!‘ Ona odvetila: ,Mám vari zanechať svoj olej, ktorým sa uctievajú bohovia i ľudia,
a ísť sa vynášať nad stromy?‘ Potom stromy povedali figovníku: ,Poď ty a kraľuj nad nami!‘ Ale figovník
im odpovedal: ,Ako? Môžem azda zanechať svoju sladkosť a svoje výborné ovocie a ísť sa vynášať
nad ostatné stromy?‘ Povedali teda stromy viniču: ,Poď a kraľuj nad nami.‘ On odvetil: ,Vari môžem
zanechať svoj mušt, ktorý rozveseľuje bohov i ľudí, a vynášať sa nad ostatné stromy?‘ Povedali všetky
stromy bodliaku: ,Poď a ty kraľuj nad nami.‘ On im odpovedal: ,Ak ma naozaj chcete za kráľa, poďte
a odpočiňte si v mojej tôni. Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi libanonské cédre.‘
Ak ste teda správne a úprimne dnes urobili s Jerobbálom a s jeho domom, radujte sa z Abimelecha
a on sa raduje z vás. Ale ak prevrátene, nech vyšľahne oheň z Abimelecha a strávi obyvateľov
Sichemu a dom Mello a nech vyšľahne oheň zo sichemských mužov a z domu Mello a nech strávi Abimelecha.“
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána
Pokračujeme v modlitbe a prosíme: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ Možno to chápať aj duchovne
aj bežne. V oboch prípadoch, ak ho Boh požehná, slúži na spásu. Chlieb života je Kristus, ale on nie je
chlieb všetkých, ale náš. A ako hovoríme: „Otče náš“, lebo tým čo to chápu a veria, je Otcom, tak voláme
aj „chlieb náš“, lebo Kristus je chlebom tých, čo ako my patria k jeho telu.
Prosíme, aby nám dával každý deň tento chlieb, aby sme sa my, čo sme v Kristovi a každý deň prijímame
jeho Eucharistiu za pokrm spásy, nedopustili nejakého ťažšieho previnenia, nevzdialili a neodlúčili sa
od spoločenstva, aby nám preto nebol odopretý nebeský chlieb a neboli sme vylúčení z Kristovho tela.
Lebo on vyhlásil: „Ja som chlieb života, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z môjho chleba, bude žiť naveky.
A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Keď teda hovorí, že ten, kto bude jesť z jeho chleba, bude žiť naveky, je zrejmé, že budú žiť tí, čo
právom spoločenstva siahajú po jeho tele a prijímajú Eucharistiu. Naproti tomu sa treba obávať a modliť,
aby sa niekto nevzdialil a neoddelil od Kristovho tela a neocitol sa tak ďaleko od spásy. Lebo on pohrozil:
„Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.“ A preto prosíme, aby
nám dal každý deň náš chlieb, čiže Krista, aby sa nik z nás, čo ostávame a žijeme v Kristovi, neoddelil
od jeho posvätenia a tela.
Preto prosíme aj za svoje hriechy: „A odpusť naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“
Po prosbe o pokrm sa prosí aj o odpustenia viny.
Ako presvedčivo, ako prezieravo a spasiteľne sa nám pripomína, že sme hriešnici, keď sme nútení
prosiť za hriechy. Lebo keď prosíme Boha o odpustenia, uvedomujeme si stav svojho svedomia.
Aby si nik samoľúbo nemyslel, že je nevinný, aby sa nevyvyšoval a ešte skôr nezahynul. Tým, že sa
mu prikazuje denne sa modliť za hriechy, upozorňuje sa a poúča, že denne hreší.
Veď aj Ján vo svojom liste napomína: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie
je v nás pravda. Ale ak vyznáme svoje hriechy, Pán je verný a spravodlivý, odpustí nám hriechy.“
Vo svojom liste vystihol oboje: že sa máme modliť za hriechy a keď sa modlíme, dosiahneme odpustenie.
A nazýva Pána verným lebo tým, že odpúšťa hriechy, zachováva vernosť svojmu sľubu. Lebo ten,
ktorý nás učil modliť sa za viny a hriechy, prisľúbil otcovské milosrdenstvo a odpustenie.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Sudcov
Synovia Izraela znova robili, čo sa Pánovi nepáči, a on ich vydal na štyridsať rokov do rúk Filištíncov.
Bol istý muž zo Saray, z kmeňa Dan, volal sa Manue. Jeho manželka bola neplodná. Zjavil sa jej Pánov
anjel a povedal: „Hľa, si neplodná a bez detí;, no počneš a porodíš syna. Dávaj teda pozor: nepi víno ani
iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté. Lebo počneš a porodíš syna, ktorého hlavy sa britva nedotkne:
chlapec bude už od materského lona zasvätený Bohu a on začne vyslobodzovať Izraela z ruky Filištíncov.“
Ona prišla k svojmu manželovi a povedala mu: „Prišiel ku mne Boží muž, vyzeral ako Boží anjel a vzbudzoval
hrôzu. Nepýtala som sa ho, odkiaľ je, a ani on mi neprezradil svoje meno.
Povedal mi: ,Hľa, počneš a porodíš syna. Dávaj pozor: nepi víno ani iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté.
Lebo chlapec bude už od materského lona zasvätený Bohu až do dňa svojej smrti.‘“
Nato sa Manue modlil k Pánovi: "Prosím, Pane, nech príde ešte raz Boží muž, ktorého si poslal, a nech
nás poučí, čo máme robiť s chlapcom, ktorý sa má narodiť.“ Boh vypočul Manueho modlitbu a opäť
prišiel Boží anjel k žene, keď sedela na poli. Jej manžel Manue nebol s ňou. Rýchlo teda bežala za
svojím mužom a zvestovala mu: „Hľa, zjavil sa mi muž, čo prišiel ku mne v onen deň.“ Manue vstal,
šiel za svojou ženou a keď prišiel k mužovi, povedal mu: „To si ty, čo si sa rozprával so ženou?“
On odpovedal: „Ja som to.“ Manue mu povedal: „Na čo máme dávať pozor a čo robiť s chlapcom,
keď sa splní tvoje slovo?“ Pánov anjel Manuemu odpovedal: „Nech sa chráni všetkého, čo som povedal
tvojej žene. Nech nepožíva nič, čo pochádza z viniča, nech nepije víno ani iný opojný nápoj,
nech neje nič nečisté a nech zachováva, čo som jej prikázal.“
Manue povedal Pánovmu anjelovi: „Dovoľ, prosím, aby sme ťa zdržali a pripravili ti kozľa.“
Pánov anjel mu odpovedal: „Keby si ma aj zdržal, nebudem jesť tvoj chlieb. Ale ak chceš priniesť
zápalnú obetu, obetuj ju Pánovi.“ Manue totiž nevedel, že je to Pánov anjel. Povedal mu: „Ako sa voláš,
aby sme si ťa mohli uctiť, keď sa splní tvoje slovo?“ On mu odpovedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno?
Ono je zázračné.“ Tu Manue vzal kozľa a obetný dar z obilia, položil to na skalu a obetoval Pánovi,
ktorý koná zázraky. A on i jeho žena sa prizerali. Keď potom vystúpil plameň z oltára do neba,
v plameni vystúpil aj Pánov anjel. Keď to uvidel Manue a jeho manželka, padli tvárou na zem;
a viac sa im Pánov anjel nezjavil. Manue hneď pochopil, že to bol Pánov anjel a povedal svojej
manželke: „Určite zomrieme, lebo sme videli Boha.“ Žena mu vravela: „Keby nás Pán chcel zabiť,
nebol by prijal z našich rúk ani zápalnú, ani suchú obetu, ani by nám nebol toto všetko ukázal,
ani by nám nebol niečo také oznámil.“
Keď manželka porodila syna, dala mu meno Samson.
Chlapec rástol a Pán ho požehnával. Pánov duch začal v ňom pôsobiť
v Machane-Dan (Danovom tábore) medzi Saraou a Estaolom.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána
Zreteľne pridal a pripojil zákon, zaväzuje nás presnou podmienkou a zmluvou, že máme žiadať také odpustenie našich vín,
ako aj my odpúšťame svojim vinníkom. Aby sme vedeli, že nemôžeme obsiahnuť, o čo vzhľadom na svoje hriechy prosíme,
ak nebudeme aj my konať podobne so svojimi hriešnikmi. Preto aj na inom mieste hovorí:
„Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ A sluhu, ktorý nechcel odpustiť
svojmu spolusluhovi, hoci jemu pán odpustil celú dlžobu, zviažu a vrhnú do žalára.
Keď nechcel odpustiť spolusluhovi, stratil, čo obsiahol od pána.
A Kristus to vo svojich prikázaniach veľkou mocou svojho úradu predkladá ešte dôraznejšie.
Hovorí: „Keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec,
ktorý je na nebesiach, odpustil hriechy. Ale ak neodpustíte vy, ani váš Otec, ktorý je na nebesiach,
neodpustí vaše hriechy.“ V deň súdu ti neostane nijaká výhovorka, ak budeš súdiť podľa svojej
mienky, a čo urobíš, to budeš aj sám znášať.
Boh prikázal, aby sme boli „v jeho dome“ pokojamilovní, svorní a „jednomyseľní“.
A akých nás urobil pri druhom narodení, chce, aby sme takí ako znovuzrodení zostali.
Aby sme zostali v Božom pokoji, veď sme Božie deti, a tí, čo majú jedného ducha, majú
mať aj jednu dušu a jedno zmýšľanie. Veď Boh neprijíma ani obetu svárlivca a káže mu,
aby sa vrátil od oltára a zmieril sa najprv s bratom, aby pokojnými prosbami mohol byť
aj Boh uzmierený. Bohu vzácnejšou obetou je náš pokoj, bratská svornosť a ľud spojený jednotou Otca i Syna i Ducha Svätého.
Veď ani pri obetiach, ktoré priniesli Ábel a Kain ako prví, Boh nehľadel na ich dary,
ale na srdce, a páčil sa mu dar toho, ktorého srdce sa mu páčilo. Tým, že pokojamilovný
a spravodlivý Ábel obetoval Bohu v nevinnosti, poučuje aj ostatných, že majú prichádzať
s bázňou pred Bohom, s úprimným srdcom, so spravodlivým zákonom, vo svornom pokoji,
keď obetujú dar na oltári. Keď takýto obetoval Bohu, zaslúžene sa čoskoro stal aj sám
obetným darom Bohu, prvý podstúpil mučeníctvo a slávou svojej krvi uviedol Pánovo umučenie,
lebo mal Pánovu spravodlivosť a pokoj. Takých potom Pán aj korunuje a v deň súdu ich Pán vyslobodí.
Kým nesvorný a svárlivec, čo nežije v pokoji s bratmi, ani keby bol zabitý pre Pánovo meno,
ako svedčí Apoštol a Sväté písmo, nebude môcť uniknúť obvineniu z rozbroja medzi bratmi,
lebo je napísané: „Kto nenávidí svojho brata, je vrah.“ A vrah nemôže prísť do nebeského
kráľovstva ani žiť s Bohom. Nemôže byť s Kristom ten, kto napodobňoval radšej Judáša ako Krista.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Sudcov
Potom sa Samson zaľúbil do ženy, ktorá bývala v údolí Sorek a volala sa Dalila.
Prišli k nej filištínske kniežatá a povedali: „Oklam ho a vyzveď od neho, v čom má takú silu a ako by sme ho mohli premôcť
a spútaného pokoriť. Ak to urobíš, dáme ti každý tisícsto šeklov striebra.“
Dalila teda povedala Samsonovi: „Povedz mi, prosím, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa možno zviazať a pokoriť?“
A keď ho len unúvala a stále naň mnoho dní naliehala, ochabol na duchu a bol unavený až na smrť.
Vtedy jej otvoril celé svoje srdce a povedal jej: „Nikdy sa britva nedotkla mojej hlavy, lebo som nazarej
zasvätený Bohu od lona svojej matky. Ak bude moja hlava oholená, opustí ma moja sila,
oslabnem a budem ako ostatní ľudia.“
Keď videla, že jej vyznal celú svoju dušu, poslala filištínskym kniežatám odkaz: „Príďte sem ešte raz,
lebo teraz mi otvoril celé svoje srdce.“ Oni vzali peniaze, ktoré sľúbili, a išli. Ona ho uspala na svojich
kolenách, zavolala holiča, dala mu oholiť jeho sedem vrkočov a začala ho pokorovať, lebo hneď ho
opustila jeho sila. Zvolala: „Filištínci idú na teba, Samson!“ On sa prebral zo spánku a povedal si
v duchu: „Vyviaznem z toho ako doteraz a strasiem ich zo seba.“ Nevedel, že Pán od neho odstúpil.
Keď sa ho Filištínci zmocnili, hneď mu vylúpili oči, spútaného dvoma kovovými reťazami odviedli ho
do Gazy a zatvoreného vo väzení donútili mlieť.
Ale vlasy mu po oholení začali znovu rásť. A filištínske kniežatá sa zišli, aby priniesli veľkolepé
obety svojmu bohu Dagonovi a hodovali, lebo hovorili:
„Náš boh nám vydal do rúk
nášho nepriateľa Samsona.“
Aj ľud, keď to videl, vychvaľoval svojho boha a hovoril to isté:
„Náš boh nám vydal do rúk
nášho nepriateľa,
čo pustošil našu krajinu
a mnoho našich zahubil.“
A keď už boli rozjarení, žiadali zavolať Samsona, aby ich zabával. Priviedli ho z väzenia a on ich zabával. Postavili ho medzi dva stĺpy. Tu povedal chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: „Pusť ma, nech nahmatám stĺpy, na ktorých stojí dom, nech sa o ne opriem a trochu si odpočiniem.“ A dom bol plný mužov i žien. Boli tam aj všetky filištínske kniežatá a zo strechy sa dívalo asi tritisíc obojeho pohlavia, ako ich Samson zabáva. On však zavolal na Pána: „Pane, Bože, spomeň si na mňa! Vráť mi, Bože, ešte tentoraz pôvodnú silu, aby som sa vypomstil na Filištíncoch aspoň za jedno z mojich dvoch očí!“ A nahmatal oba prostredné stĺpy, na ktorých dom spočíval, oprel sa do jedného z nich pravou, do druhého ľavou rukou a povedal: „Nech zomriem s Filištíncami!“ Mocne stĺpmi zatriasol a dom padol na všetky kniežatá i na ostatných, čo tam boli. A oveľa viacerých zabil, keď zomieral, ako zabil predtým za svojho života. Tu prišli jeho bratia a celé príbuzenstvo, vzali jeho telo a pochovali ho v dome jeho otca Manueho medzi Saraou a Estaolom. Súdil Izrael dvadsať rokov.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána
Čo je na tom divné, milovaní bratia, že modlitba, ktorú nás naučil Boh, je taká, že na základe svojho
učiteľského úradu zhrnul všetky naše prosby do niekoľkých spasiteľných slov? Veď to povedal prorok
Izaiáš už dávno predtým, čo plný Ducha Svätého hovoril o Božej velebnosti a dobrote. Hovorí:
„On dovršuje a skracuje slovo v spravodlivosti, lebo Boh ohlási krátku reč na celej zemi.“ Lebo
Božie slovo náš Pán Ježiš Kristus prišiel pre všetkých, zhromaždil učených i neučených a vydal
spasiteľné prikázania každému pohlaviu a veku. Preto urobil znamenitý súhrn svojich prikázaní,
aby sa pamäť žiakov v nebeskej škole nenamáhala, ale aby sa rýchlo naučila, čo je potrebné
pre jednoduchú vieru.
Tak aj keď učil, čo je večný život, vyjadril tajomstvo života veľkou a božskou skratkou:
„Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal,
Ježiša Krista.“ Takisto keď vyberal zo zákona a prorokov prvé a najväčšie prikázania:
„Počúvaj, Izrael: Tvoj Pán, Boh, je jediný Pán“ a: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého
svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej sily. To je prvé a druhé je mu podobné:
Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý
zákon i proroci.“ A znova: „Všetko dobré, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.
Lebo to je zákon i proroci.“
A Boh nás neučil modliť sa len slovami, ale aj skutkami. Sám sa často modlil a prosil
a svedectvom svojho príkladu nám ukázal, čo máme robiť, ako je napísané: „On sa však utiahol
na púšť a modlil sa.“ A zasa: „Vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom.“
Pán sa nemodlil a neprosil za seba – veď čo by za seba prosil nevinný? – ale za naše hriechy,
ako to aj sám vyhlasuje, keď hovorí Petrovi: „Hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial
ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera.“ A neskôr prosí Otca
za všetkých: „No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa,
aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás.“
Veľká je Božia štedrosť a dobrota vo veci našej správy. Nestačilo mu, že nás vykúpil svojou
krvou, ale ešte sa za nás aj modlí. Pozrite, po čom túžil, keď sa modlil: aby sme aj my ostávali
v tej istej jednote, ako sú Otec a Syn jedno.
RESPONZÓRIUM