Žalm 129
Obnovená dôvera utláčaného ľudu

Cirkev hovorí o tom, čo musí znášať. (Sv. Augustín)

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, *
    nechže povie Izrael:
Často dorážali do mňa od mojej mladosti, *
    a nič nezmohli proti mne.
Po mojom chrbte orali oráči, *
    ťahali dlhé brázdy.
Ale spravodlivý Pán *
    rozsekal postroje hriešnikov.

Nech s hanbou ustúpia *
    všetci, čo nenávidia Sion.
Nech sú sťa tráva na streche, *
    čo uschne prv, ako ju skosia.
Kosec si ňou nenaplní hrsť, *
    ani viazač snopov náručie.

A čo idú okolo, nezavolajú: †
    „Pán vás požehnaj; *
    žehnáme vás v mene Pánovom.“



© 1999-2003 Juraj Vidéky