OBDOBIE CEZ ROK

16. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

MODLITBA

Bože, buď milostivý nám, svojim služobníkom, a obohacuj nás darmi svojej dobroty, aby sme so živou vierou, nádejou a láskou dôsledne zachovávali tvoje prikázania. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Začiatok Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom

1, 1-14
Vzdávanie vďaky uprostred súžení

     Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
     Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli, aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my. A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche.
     Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť. Sami nad sebou sme už nevyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí, ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.
     Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte, ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša

RESPONZÓRIUM

Ž 94, 18b-19; 2 Kor 1, 5

R. Pane, podopiera ma tvoja dobrota. * A keď sa v mojom srdci kopia starosti, vzpružuje ma tvoja potecha.
V. Ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.* A keď sa

Začiatok Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Magnézanom

(Inscriptio; nn. 1, 1 - 5, 2; Funk 1, 191-195)

Nemali by sme sa iba nazývať, ale aj byť kresťanmi

     Ignác, nazývaný aj Teoforus, cirkvi v Magnézii nad Meandrom, požehnanej milosťou Boha Otca v Kristovi Ježišovi, našom Spasiteľovi, v ktorom ju pozdravujem a želám jej hojnú spásu v Bohu Otcovi a v Ježišovi Kristovi.
     Keď som sa dozvedel o vašej bohabojnej a dobre usporiadanej láske, zaradoval som sa a rozhodol som sa, že vás oslovím vo viere Ježiša Krista. Vyznačený najčestnejším menom v okovách, ktoré nosím, chválim cirkvi a želám im jednotu s telom a duchom Ježiša Krista, ktorý je naším večným životom, i jednotu vo viere a láske, pred ktorou nemožno nič uprednostňovať, ale zvlášť jednotu s Ježišom a Otcom v ktorej odoláme a unikneme každému náporu kniežaťa tohto sveta a získame si Boha.
     Mal som tú česť vidieť vás prostredníctvom vášho biskupa Damu, hodného Boha, hodných kňazov Bassa a Apolónia a môjho spoluslužobníka diakona Zocióna, z ktorého mám radosť, lebo je podriadený biskupovi ako Božej dobrote a kňazom ako zákonu Ježiša Krista.
     Patrí sa, aby ste ani vy nevyužívali vek biskupa, ale vzhľadom na moc Boha Otca mali pred ním všetku úctu, tak ako som sa dozvedel, že ani svätí kňazi nezneužívajú jeho nápadne mladší vek, ale podriaďujú sa mu ako rozumní v Bohu, vlastne ani nie jemu, ale Otcovi Ježiša Krista, biskupovi všetkých. Teda na slávu toho, ktorý nás miluje, patrí sa poslúchať bez akejkoľvek pretvárky. Lebo nik nepodvádza tohoto viditeľného biskupa, ale pokúša sa oklamať toho neviditeľného. Ani v jednom takomto prípade nemáme do činenia s telom, ale s Bohom, ktorý pozná skryté veci.
     Preto by sme sa nemali iba nazývať kresťanmi, ale nimi aj byť. Lebo niektorí spomínajú biskupa, ale všetko robia bez neho. Takí, zdá sa mi, nemajú dobré svedomie, lebo sa nezhromažďujú hodnoverne podľa príkazu.
     Keďže veci majú svoj cieľ a súčasne sa nám predkladajú dve veci, smrť a život, každý pôjde „na svoje miesto“. Je to tak ako dva peniaze, jeden Boží, druhý svetský, a každý má vtlačený svoj vlastný znak: neveriaci znak tohto sveta, veriaci v láske znak Boha Otca skrze Ježiša Krista. Ale keby sme neboli skrze neho ochotní zomrieť podľa jeho umučenia, nebude v nás ani jeho život.

RESPONZÓRIUM

1 Tim 4, 12b. 16. 15

R. Buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote. * Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.
V. Toto si vezmi k srdcu a tomuto ži, aby tvoj pokrok bol všetkým zrejmý. * Lebo ak si. PONDELOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom

1, 15 - 2, 11
Prečo Apoštol zmenil svoju cestu

     Bratia, v tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť, a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey. Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa „áno“, „áno“ bolo aj „nie“, „nie“? Ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“. Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“. Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu. A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.
     Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.
     Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zarmútil. Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil? A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých. Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.
     Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery – nechcem zveličovať – zarmútil vás všetkých. Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých. Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil. Preto vás prosím, zahrňte ho láskou. Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní. Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista, aby nás neoklamal satan – veď poznáme jeho zámery

RESPONZÓRIUM

2 Kor 1, 21-22; porov. Dt 5, 2. 4

R. Boh nás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou * A vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.
V. Pán, náš Boh, uzavrel s nami zmluvu; z tváre do tváre s nami hovoril. * A vložil.

Z Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Magnézanom

(Nn. 6, 1 - 9, 2; Funk 1, 195-199)

Jedna modlitba, jedna nádej v láske, v svätej radosti

     Vo vyššie spomenutých osobách som vierou uvidel a s láskou objal celé vaše spoločenstvo. A vyzývam vás, aby ste sa usilovali konať všetko v Božej svornosti, pod vedením biskupa na Božom mieste, a kňazov na mieste apoštolského zboru a mne milých diakonov, lebo im bola zverená služba Ježiša Krista, ktorý bol pred vekmi u Otca a v plnosti času sa zjavil. Všetci si teda osvojte také isté Božie spôsoby, majte sa navzájom v úcte a nech nik nehľadí na blížneho podľa tela, ale vždy sa navzájom milujte v Ježišovi Kristovi. Nech nie je medzi vami nič, čo by vás mohlo rozdeľovať, ale zjednoťte sa s biskupom a predstavenými na vzor a dôkaz nesmrteľnosti.
     Ako teda Pán neurobil nič ani sám ani cez apoštolov bez Otca, s ktorým je spojený, tak ani vy nerobte nič bez biskupa a kňazov. Ani sa nepúšťajte do ničoho oddelene, čo ako by sa vám to zdalo krásne, ale keď sa schádzate, majte vždy jednu modlitbu, jednu prosbu, jedno zmýšľanie, jednu nádej v láske, v svätej radosti, lebo Ježiš Kristus je jeden a od neho nie je nič vznešenejšie. Všetci sa schádzajte ako do jedného Božieho chrámu, ako k jednému oltáru, k jednému Ježišovi Kristovi, ktorý od jedného Otca vyšiel, u jedného bol a k nemu sa vrátil.
     Nedajte sa zviesť cudzími náukami ani starými bájkami, lebo sú neužitočné. Veď ak ešte stále žijeme podľa židovského zákona, tým priznávame, že sme neprijali milosť. Boží proroci žili podľa Ježiša Krista. Preto znášali aj prenasledovanie, vedení jeho milosťou, aby neveriacich presvedčili, že je jeden Boh, ktorý sa zjavil skrze svojho Syna Ježiša Krista, lebo on je jeho Slovo, ktoré vyšlo z ticha a vo všetkom našlo zaľúbenie toho, ktorý ho poslal.
     Ak teda tí, čo žili v starom poriadku vecí, došli k novej nádeji a už neslávia sobotu, ale žijú podľa Pánovho dňa, keď skrze neho a jeho smrť povstal náš život [čo niektorí popierajú, a my sme skrze toto tajomstvo získali vieru a preň aj trpíme, aby sme boli učeníkmi Ježiša Krista, nášho jediného učiteľa], ako by sme mohli žiť bez neho my, keď ho aj proroci očakávali ako učiteľa, lebo v duchu boli jeho učeníkmi? A preto on, ktorého v spravodlivosti očakávali, prišiel a vzkriesil ich z mŕtvych.

RESPONZÓRIUM

1 Pt 3, 8. 9b; Rim 12, 10. 11c

R. Buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní! * Lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.
V. Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. * Lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania. UTOROK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Druhého listu Korinťanom

2, 12 - 3, 6
Pavol, služobník Novej zmluvy

     Bratia, keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvárali dvere v Pánovi, môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska. Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby. Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci? Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úprimne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.
     Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme – ako niektorí – odporúčajúce listy k vám alebo od vás? Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca.
     Takto dôverujeme Bohu skrze Krista. Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 3, 4. 6. 5

R. Dôverujeme Bohu skrze Krista. * On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha.
V. Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. * On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha.

Z Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Magnézanom

(Nn. 10, 1-15: Funk 1, 199-203)

Máte v sebe Krista

     Nebuďme teda nevšímaví voči Kristovej dobrote. Veď keby bol s nami zaobchádzal podľa toho, čo robíme, už by bolo bývalo po nás. Preto keď sme sa stali jeho učeníkmi, učme sa žiť po kresťansky. Kto má ešte nejaké iné meno okrem tohoto, nie je Boží. Vyhoďte teda zlý, starý a kyslý kvas a premeňte sa na nový kvas, ktorým je Ježiš Kristus. Posoľte sa ním, aby sa nik z vás neskazil, lebo vôňa vás prezradí. Je nezmyselné hlásiť sa ku Kristovi Ježišovi a pritom židovčiť. Veď nie kresťanstvo uverilo v židovstvo, ale židovstvo v kresťanstvo, v ktorom sú zhromaždení všetci, čo veria v Boha.
     Toto vám, moji milovaní, nepíšem preto, že by som sa bol o niekom z vás dozvedel, že je zachvátený takýmto duchom, ale ako menší z vás chcem, aby ste boli ostražití a nechytili sa na návnadu márnej náuky, ale aby ste boli pevne presvedčení o narodení, umučení a zmŕtvychvstaní, čo sa stalo za vlády Poncia Piláta: čo naozaj a nepochybne urobil Ježiš Kristus, naša nádej, od ktorej nech sa nik z vás neodvráti.
     Kiež by som mal z vás radosť vo všetkom, ak som toho hoden. Lebo hoci som v putách, predsa sa nemôžem porovnávať ani s jedným z vás, čo nie ste sputnaní. Viem, že sa nebudete vystatovať. Veď máte v sebe Ježiša Krista. Ba viem, že sa červeniete, keď vás chválim, ako je napísané: „Spravodlivý obžalúva seba.“
     Usilujte sa teda utvrdiť v Pánovom a apoštolskom učení, aby „sa vám darilo všetko, čo podnikáte“ telom a duchom, s vierou a láskou, v Synovi, v Otcovi i v Duchu, na začiatku i na konci, s vaším najdôstojnejším biskupom, s dôstojne uvitým duchovným vencom vášho kňazstva i s Bohu milými diakonmi. Podriaďujte sa biskupovi i sebe navzájom, ako Ježiš Kristus podľa tela Otcovi, apoštoli Kristovi i Otcovi i Duchu, aby bola jednota telesná i duchovná.
     Keďže viem, že ste plní Boha, krátko som vás povzbudil. Pamätajte na mňa vo svojich modlitbách, aby som dosiahol Boha, aj na Cirkev v Sýrii [ktorej meno nie som hoden nosiť; ale potrebujem byť s vami spojený v Bohu modlitbou a láskou], aby sýrska cirkev prostredníctvom vašej cirkvi dostala rosu milosti.
     Zo Smyrny, odkiaľ vám toto píšem, pozdravujú vás Efezania, ktorí sú tu na Božiu slávu, tak ako aj vy, lebo mňa i smyrnianskeho biskupa Polykarpa vo všetkom potešili. Na slávu Ježiša Krista vás pozdravujú aj ostatné cirkvi. Buďte zdraví, zjednotení s Bohom a vlastnite neodlučiteľného ducha, ktorým je Ježiš Kristus.

RESPONZÓRIUM

Ef 3, 16a. 17. 19b; Kol 2, 6b-7a

R. Nech vám Boh dá, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, * Aby ste boli zakorenení a upevnení v láske a aby vás naplnila Božia plnosť celá.
V. V ňom žite: v ňom zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere. * Aby ste boli zakorenení a upevnení v láske a aby vás naplnila Božia plnosť celá. STREDA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Druhého listu Korinťanom

3, 7 - 4, 4
Sláva služby Novej zmluvy

     Bratia, keď sa už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.
     Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.
     Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujme. Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí.
     A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. Im, neveriacim, boh tohoto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 3, 18; Flp 3, 3b

R. My všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu * A premieňame sa na taký istý čoraz slávnejší obraz.
V. Slúžime v Božom Duchu a chválime sa v Kristovi Ježišovi. * A premieňame sa na taký istý čoraz slávnejší obraz.

Z knihy Nasledovanie Krista

(Kniha 2, hl. 1, 1-6)

Božie kráľovstvo je pokoj a radosť v Duchu

     Obráť sa celým srdcom k Pánovi a zanechaj tento biedny svet a tvoja duša nájde uspokojenie. Lebo Božie kráľovstvo je pokoj a radosť v Duchu Svätom. Príde k tebe Kristus a ukáže ti svoju útechu, ak mu vnútri pripravíš dôstojný príbytok.
     „Všetka jeho sláva“ a ozdoba je „vnútri“, jemu sa tam páči. On často navštevuje vnútorného človeka: vedie s ním lahodný rozhovor, prináša milú útechu, veľký pokoj a úžasnú dôvernosť.
     Nuž teda, veriaca duša, priprav svoje srdce tomuto Ženíchovi, aby uznal za hodné prísť k tebe a prebývať v tebe. Lebo hovorí: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“
     Daj teda miesto Kristovi! Keď budeš mať Krista, budeš bohatý a to ti bude stačiť. On sa bude o teba starať aj verne chrániť vo všetkom, aby si nemusel dúfať v ľudí.
     Vlož celú svoju nádej v Boha, nech je on tvojou bázňou i tvoju láskou. On prevezme zodpovednosť za teba a bude to robiť dobre, výhodnejšie pre teba.
     Tu nemáš „trvalé mesto“ a kdekoľvek budeš, si cudzincom a pútnikom; a nebudeš mať nikdy pokoja, ak sa vnútorne nezjednotíš s Kristom.
     Tvoje myšlienky nech sú u Najvyššieho a tvoja modlitba nech bez prestania smeruje ku Kristovi. Ak nedokážeš skúmať vysoké a nebeské veci, spočiň v Kristovom umučení a s radosťou prebývaj v jeho svätých ranách. Trp s Kristom a pre Krista, ak chceš s Kristom kraľovať.
     Keby si raz dokonale vnikol do Ježišovho vnútra a zakúsil trochu z jeho ohnivej lásky, potom by si sa už nestaral o svoje pohodlie či nepohodlie, ale skôr by si sa radoval z utŕženej potupy, lebo Ježišova láska vedie človeka k pohŕdaniu sebou.

RESPONZÓRIUM

Ž 71, 1-2a. 5

R. V teba, Pane, som dúfal; nebudem zahanbený naveky. * Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň.
V. Lebo ja, Pane, túžim za tebou, ty si moja nádej od mojej mladosti. * Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň. STVRTOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Druhého listu Korinťanom

4, 5-18
Apoštolova krehkosť a dôvera

     Bratia, nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.
     No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. V nás teda účinkuje smrť, vo vás život.
     Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, a preto som povedal,“ aj my veríme, a preto hovoríme. Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je dočasu, ale neviditeľné je naveky.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 4, 6; Dt 5, 24a

R. Boh, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo, * Zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.
V. Hľa, Pán, náš Boh, nám ukázal svoju velebu a veľkosť; počuli sme jeho hlas. * Zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Ambróza

(Ps 44, 89-90: CSEL 64, 324-326)

Ukázalo sa nám svetlo tvojej tváre ako znamenie

     „Prečo odvraciaš svoju tvár?“ Myslíme si, že Boh od nás odvracia svoju tvár, keď sa ocitneme v nejakom trápení. Vtedy akoby temnoty obostreli našu dušu a prekážajú nám, takže nie sme schopní svojimi očami vnímať jas pravdy. Ale keď Boh bdie nad naším duchom, keď sa zníži a navštívi našu myseľ, sme si istí, že nás nijaká vec nemôže obklopiť chmárami. Keď už tvár človeka žiari viac ako ostatné údy a keď sa na niekoho pozrieme, buď ho spoznáme, ak je neznámy, alebo sa na neho rozpamätáme, ak je známy, a náš pohľad mu nedovolí ukryť sa, o čo viac Božia tvár osvecuje toho, na koho hľadí?!
     O nej tak ako o všetkom ostatnom vynikajúco hovorí svätý Apoštol, ten ozajstný Kristov tlmočník, aby ju prístupným spôsobom a slovom vlial do našich myslí: „Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo, zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Pánovej slávy v tvári Krista Ježiša.“ Počuli sme teda, kde v nás má zažiariť Kristus. Je večným svetlom duší a Otec ho poslal na zem, aby sme mohli my, ktorých predtým držala v zajatí pozemská tma, v jeho ožiarenej tvári hľadieť na večné a nebeské veci.
     Čo mám povedať o Kristovi, keď už apoštol Peter mohol povedať tomu chromému od narodenia: „Pozri sa na nás!“? On sa pozrel na Petra a osvietila ho milosť viery. Ale nebol by ozdravel, keby nebol býval úprimne uveril.
     Preto keď boli apoštoli takí slávni, a Zachej počul, že tade prechádza Pán Ježiš, vyšiel na strom, lebo bol drobnej postavy a v zástupe ho vidieť nemohol. Uvidel Krista a našiel svetlo. Uvidel ho a ten, ktorý predtým bral cudzie, rozdával vlastné.
     „Prečo odvraciaš svoju tvár?“ Čiže: Aj keď, Pane, odvraciaš od nás svoju tvár, „ukázalo sa nám, Pane, svetlo tvojej tváre ako znamenie“. Držíme si ho v srdciach a žiari v hĺbke našej duše, lebo nik nemôže jestvovať, ak ty odvrátiš svoju tvár.

RESPONZÓRIUM

Ef 5, 8. 11a; Hebr 10, 32

R. Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. * Žite ako deti svetla a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy.
V. Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. * Žite ako deti svetla a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy. PIATOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Druhého listu Korinťanom

5, 1-21
Nádej nebeského domu. Služba zmierenia

     Bratia, vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom – rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, aby sme, hoci aj vyzlečení, neostali nahí. Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.
     Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma, alebo mimo domu. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.
     Pretože poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie. Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci. Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.
     Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.
     Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 5, 18b; Rim 8, 32a

R. Boh nás skrze Krista zmieril so sebou * A zveril nám službu zmierenia.
V. Boh vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých * A zveril nám službu zmierenia.

Z Vyznaní svätého biskupa Augustína

(Lib 10, 43, 68-70: CCL 27, 192-193)

Kristus zomrel za všetkých

     Pravdivý prostredník, ktorého si vo svojom tajomnom milosrdenstve ukázal poníženým a poslal si ho, aby sa z jeho príkladu učili pokore, on „ prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš“, zjavil sa medzi smrteľnými hriešnikmi a nesmrteľným spravodlivým: smrteľný s ľuďmi, spravodlivý s Bohom. A keďže mzdou spravodlivosti je život a pokoj, spravodlivosťou spojenou s Bohom zničil smrť ospravedlnených bezbožníkov, ktorú s nimi chcel mať spoločnú. Ako veľmi si nás mal rád, dobrý Otče, keď „si svojho jediného Syna neušetril, ale vydal si ho za nás“ bezbožných! Ako si nás mal rád, keď sa on za nás „nepridŕžal svojej rovnosti s tebou, ale stal sa poslušným až na smrť na kríži“! On jediný slobodný medzi mŕtvymi „mal moc dať svoj život a mal moc zasa si ho vziať“. On je tebe za nás víťazom i obetou, a víťazom preto, že obetou; tebe za nás kňazom i obetným darom, a kňazom preto, že obetným darom. On ti z nás otrokov urobil synov tým, že sa z teba narodil a nám slúžil.
     Právom mám v ňom účinnú nádej, lebo ty uzdravíš všetky moje neduhy, skrze neho, ktorý sedí po tvojej pravici a „prihovára sa za nás“ u teba. Inak by som si musel zúfať. Veď tých mojich neduhov je veľa a sú veľké. Je ich veľa a sú veľké. Ale tvoj liek je väčší. Boli by sme si mohli myslieť, že tvoje Slovo je ďaleko od spojenia s človekom, a zúfať si, keby sa nebolo telom stalo a prebývalo medzi nami. Vystrašený svojimi hriechmi a bremenom svojej biedy uvažoval som v srdci a pomýšľal na útek do samoty. Prekazil si mi to a posilnil si ma slovami: „Kristus zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel.“
     Pozri, Pane, na teba skladám svoju starosť, aby som žil a „pozoroval divy tvojho zákona“. Ty poznáš moju neskúsenosť a moju slabosť. Pouč ma a uzdrav ma. Tvoj Jednorodený, „v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania“, vykúpil ma svojou krvou. „Nech ma pyšní nehanobia,“ lebo premýšľam o svojej cene, jem, pijem a rozdávam z nej a ako chudák túžim sa ňou nasýtiť medzi tými, čo jedia a nasycujú sa, „ a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú“.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 5, 14. 15b; Rim 6, 10

R. Ženie nás Kristova láska, keď si uvedomíme, že Kristus zomrel za všetkých, * Aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.
V. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. * Aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. SOBOTA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Druhého listu Korinťanom

6, 1 - 7, 1
Pavlove súženia a povzbudenie na svätosť

     Bratia, ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. Veď hovorí: „V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol.“
     Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! Preto nikomu v ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany. Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdení a v pôstoch; v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.
     Pre vás, Korinťania, otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce. Nie v nás máte málo miesta, ale vo svojom srdci máte málo miesta. Hovorím ako svojim deťom: odvďačte sa takisto, rozšírte sa aj vy.
     Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť ma spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh: „Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.“
     Keď máme takéto prisľúbenia, milovaní, očisťujme sa od každej poškvrny tela i ducha a posväcujme sa v Božej bázni.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 6, 14b. 16; 1 Kor 3, 16

R. Akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Ako súvisí Boží chrám s modlami?! * A vy ste chrám živého Boha.
V. Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? * A vy ste chrám živého Boha.

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Druhý list Korinťanom

(Hom 13, 1-2: PG 61, 491-492)

Rozšírilo sa naše srdce

     „Rozšírilo sa naše srdce.“ Lebo ako sa rozširuje to, čo hreje, tak je aj úlohou lásky rozširovať sa. Veď čnosť je horúca a vrelá. Ona aj Pavlovi otvárala ústa a rozširovala srdce. „Veď nemilujem iba ústami,“ hovorí, „ale aj srdce sa ozýva v láske. Preto hovorím smelo, na celé ústa a z celej mysle.“ Veď nič nemohlo byť širšie ako Pavlovo srdce, ktoré objímalo všetkých veriacich takou prudkou láskou ako nejaký zaľúbenec, a jeho priateľstvo sa nedelilo a ani neslablo, ale v každom zostávalo celé. A čo je na tom divné, že mal takú lásku k veriacim ľuďom, keď jeho srdce objímalo aj neveriacich celého sveta?
     Preto nepovedal: „Mám vás rád,“ ale čo má väčšiu silu: „Otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce.“ Všetkých máme v sebe, a nie hocijako, ale úžasne široko. Lebo ten, kto je milovaný, môže sa pohybovať v srdci milujúceho bez akejkoľvek obavy. Preto hovorí: „Nie v nás máte málo miesta, ale vo svojom srdci máte málo miesta.“ Všimni si, ako je výčitka zmiernená nie malou zhovievavosťou, čo je zvlášť príznačné pre milujúcich. Nehovorí: „Vy ma nemáte radi,“ ale: „Nie rovnako.“ Ani sa ich nechce tvrdšie dotknúť.
     Ak niekto povyberá z jednotlivých listov svedectvá, všade vidno, akou neuveriteľnou láskou horel voči veriacim. Rimanom píše: „Túžim vidieť vás“ a: „Veľa ráz som pomýšľal ísť k vám“ a: „Či by sa mi raz predsa len nepodarilo prísť k vám.“ Galaťanom hovorí: „Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím.“ A Efezanom: „Preto zohýnam kolená za vás.“ Solúnčanom: „Veď kto je mojou nádejou, radosťou a korunou slávy – nie aj vy?“ Hovorí, že si ich v srdci nosí aj v okovách.
     Ďalej píše Kolosanom: „Túžim, aby ste videli, ako zápasím o vás i o mnohých, čo ani nevideli moju telesnú tvár, aby sa potešili vaše srdcia.“ Aj Solúnčanom: „Ako keď matka kŕmi a láska svoje deti; tak sme vás milovali, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen evanjelium, ale aj vlastný život. Nie v nás máte málo miesta.“ No nehovorí, že iba on má rád, ale že aj oni majú radi jeho, čím si ich prirodzene, získava. A o nich vydáva toto svedectvo: „Títus prišiel a rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte.“

RESPONZÓRIUM

1 Kor 13, 4. 6; Prís 10, 12

R. Láska je trpezlivá, je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa; * Neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.
V. Nenávisť vyvoláva rozbroje, ale láska zakrýva všetky priestupky. * Neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.