Toto pozemské zajatie ľudu treba vzťahovať na duchovné zajatie. (Sv. Hilár)
Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, *
keď sme si spomínali na Sion.
Na vŕby tejto krajiny *
vešali sme svoje citary.
Lebo tí, čo nás zajali, *
žiadali od nás spevy
a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: *
„Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“
Akože môžeme spievať pieseň Pánovu *
v cudzej krajine?
Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, *
nech mi odumrie pravica.
Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, *
keby som nepamätal na teba,
keby som Jeruzalem nepovýšil *
za vrchol svojej radosti.