Žalm 104
Chvála Boha, stvoriteľa

Kto je v Kristovi, je novým stvorením Staré sa pominulo a nastalo nové. (2 Kor 5, 17)

I

Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
    Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
    do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako stan, *
    nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, *
    na krídlach vánku sa prechádzaš.
Vetry sú tvojimi poslami, *
    ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, *
    nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, *
    nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, *
    zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, *
    na miesto, ktoré si im vyhradil.
Položil si hranicu a neprekročia ju, *
    ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, *
    čo tečú pomedzi vrchy
a napájajú všetku poľnú zver *
    aj divým oslom hasia smäd.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, *
    spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.


II

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, *
    plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok *
    a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb *
    i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár *
    a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove *
    aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
Na nich si vrabce hniezda stavajú *
    a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
Vysoké štíty patria kamzíkom, *
    v skalách sa skrývajú svište.

Na určovanie času si mesiac utvoril; *
    slnko vie, kedy má zapadať.
Prestieraš tmu a nastáva noc *
    a povylieza všetka lesná zver.
Levíčatá ručia za korisťou *
    a pokrm žiadajú od Boha.
Len čo vyjde slnko, utiahnu sa *
    a ukladajú sa v svojich dúpätách.
Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, *
    za svojou prácou až do večera.


III

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! †
    Všetko si múdro urobil. *
    Zem je plná tvojho stvorenstva.
Tu more veľké, dlhé a široké, †
    v ňom sa hemžia plazy bez počtu, *
    živočíchy drobné i obrovské.
Po ňom sa plavia lode *
    i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, *
    že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; *
    otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; †
    odnímaš im dych a hneď hynú *
    a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené *
    a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky; *
    zo svojich diel nech sa teší Pán.
Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, *
    dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Po celý život chcem spievať Pánovi *
    a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
Kiež sa mu moja pieseň zapáči; *
    a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici †
    a zločincov nech už niet. *
    Dobroreč, duša moja, Pánovi.



© 1999-2003 Juraj Vidéky