Pán sa za to všetko pomstí... Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. (1 Sol 4, 6.7)
I
Bože odplaty, Pane, *
Bože odplaty, zjav sa.
Povstaň, ty, ktorý súdiš zem, *
odplať pyšným, čo si zaslúžili.
Dokedy ešte hriešnici, Pane, *
dokedy ešte budú hriešnici jasať?
Dokedy budú rečniť a opovážlivo hovoriť *
a chvastať sa tí, čo páchajú zločiny?
Pane, šliapu po tvojom ľude *
a tvoje dedičstvo týrajú.
Vraždia vdovy a cudzincov *
a zabíjajú siroty.
A hovoria si: „Pán to nevidí, *
nevie o tom Boh Jakubov.“
Pochopte to, vy, nerozumní v národe, *
kedy to porozumiete, hlupáci?
Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul, *
alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel?
Že by netrestal ten, čo vychováva národy, *
čo učí ľud múdrosti?
Pán pozná ľudské myšlienky *
a vie, aké sú márne.
Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš *
a poúčaš o svojom zákone,
aby si mu uľavil v dňoch nešťastných, *
kým pre hriešnika nevykopú jamu.
Lebo Pán neodvrhne svoj ľud *
a neopustí svoje dedičstvo.
Súd sa zasa navráti k spravodlivosti *
a spravodlivosťou sa budú riadiť všetci statoční.
Proti ničomníkom ktože mi pomôže *
a kto sa ma zastane proti páchateľom zla?
Keby mi Pán nebol pomohol, *
už by som bol býval v ríši mlčania.
Ledva poviem: „Noha sa mi potkýna,“ *
hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota.
A keď sa v mojom srdci kopia starosti, *
vzpružuje ma tvoja potecha.
Veď či je zlučiteľný s tebou trón bezprávia, *
čo vysluhuje násilie, a nie zákon?
Na život spravodlivého sa vrhajú *
a odsudzujú krv nevinnú.
Mne sa však Pán stal pevnosťou *
a skalou útočišťa môj Boh.
On im odplatí za ich neprávosť †
a ich vlastnou zlobou ich vyhubí, *
vyhubí ich Pán, Boh náš.