Žalm 88
Modlitba ťažko chorého

Toto je vaša hodina a moc temna. (Lk 22, 53)

I

Pane, ty Boh mojej spásy, *
    dňom i nocou volám k tebe.
Kiež prenikne k tebe moja modlitba, *
    nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Moja duša je plná utrpenia *
    a môj život sa priblížil k ríši smrti.
Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, *
    majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.
Moje lôžko je medzi mŕtvymi, *
    som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch,
na ktorých už nepamätáš, *
    lebo sa vymanili z tvojej náruče.

Hádžeš ma do hlbokej priepasti, *
    do temravy a tône smrti.
Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, *
    svojimi prívalmi si ma zaplavil.

II

Odohnal si mi známych *
    a zošklivil si ma pred nimi.
Uväznený som a vyjsť nemôžem, *
    aj zrak mi slabne od zármutku.
K tebe, Pane, volám deň čo deň *
    a k tebe ruky vystieram.

Či mŕtvym budeš robiť zázraky? *
    A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?
Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote *
    a na mieste zániku o tvojej vernosti?
Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch *
    a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?

Ale ja, Pane, volám k tebe, *
    včasráno prichádza k tebe moja modlitba.
Prečo ma, Pane, odháňaš? *
    Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár?
Biedny som a umieram od svojej mladosti, *
    vyčerpaný znášam tvoje hrôzy.
Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil *
    a zlomili ma tvoje hrozby.
Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava *
    a zvierajú ma zovšadiaľ.
Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, *
    len tma je mi dôverníkom.


© 1999-2006 Juraj Vidéky