Žalm 77
Spomienka na diela Pánove

Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení. (2 Kor 4, 8)

Hlasne volám k Pánovi, *
    k Bohu volám a on ma počuje.
Boha hľadám v deň svojho súženia, †
    vystieram svoje ruky za noci *
    neúnavne.
Moja duša sa nechce dať potešiť, †
    na Boha myslím a vzdychám, *
    uvažujem a klesám na duchu.

Viečka mi držíš v bdelosti, *
    som rozrušený a nevládzem hovoriť.
Premýšľam o dňoch minulých *
    a dávne roky mám na mysli.
Za noci rozjímam vo svojom srdci, *
    premýšľam a v duchu sa pýtam:

Vari Boh zavrhuje naveky *
    a viac sa nezmiluje?
Vari je navždy koniec jeho dobrote, *
    prestalo jeho slovo z pokolenia na pokolenie?
Či Boh zabúda na zmilovanie, *
    či pre hnev zdržiava svoje zľutovanie?

Vtedy som si povedal: „To je tá bolesť moja, *
    že sa pravica Najvyššieho odvrátila odo mňa.“
Pamätám, Pane, na tvoje skutky, *
    pamätám na dávne zázraky.
O všetkých tvojich dielach rozmýšľam *
    a uvažujem o tvojich činoch.

Bože, tvoja cesta je svätá. *
    Ktorý Boh je taký veľký, ako je náš Boh?
Ty si Boh, ty konáš zázraky, *
    národom si dal poznať svoju moc.
Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud, *
    synov Jakubových a Jozefových.

Bože, uzreli ťa vody, †
    uzreli ťa vody a rozbúrili sa *
    i zvírili sa hlbiny.
Oblaky vychrlili prúdy vôd, †
    v mračnách hrom zadunel *
    a zôkol-vôkol tvoje šípy šľahali.
Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom, †
    blýskavica ožiarila zemekruh, *
    zem sa zachvela a zatriasla.

Tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky, *
    ale tvoje stopy nikde nebadať.
Ako ovce si viedol svoj ľud *
    rukou Mojžiša a Árona.


© 1999-2003 Juraj Vidéky