OBDOBIE CEZ ROK
22. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Všemohúci Bože, prameň všetkého dobra, zaštep nám do srdca lásku k tebe
a posilňuj našu synovskú oddanosť, aby sa v nás dobro vzmáhalo a pod tvojou otcovskou
opaterou bezpečne sa uchovalo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Jeremiáša
11, 18-20; 12, 1-13
Prorok si vylieva dušu
Pane, ty si mi to zjavil a ja som pochopil; ukázal si mi ich výčiny.
Bol som ako krotký baránok, vedený na zabitie; nevedel som, že stroja proti mne úklady:
„Vytnime strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, nech sa už ani nespomenie jeho meno!“
Ale ty, Pane zástupov,
súdiš spravodlivo, ty skúmaš srdce i zmýšľanie,
nech uvidím na nich tvoju pomstu,
veď tebe som postúpil svoj spor.
Pane, pravda je na tvojej strane,
keby som sa prel s tebou,
a predsa chcem s tebou hovoriť o práve.
Prečo je úspešná cesta bezbožných?
Dobre sa majú všetci,
čo konajú nepoctivo a falošne.
Zasadil si ich a zapustili korene,
rastú a prinášajú ovocie;
blízky si ich ústam,
ale ďaleký ich srdcu.
No, Pane, ty ma poznáš, vidíš ma
a skúmaš moje srdce, ako je s tebou;
oddeľ ich ako stádo na obetu
a zasväť ich na deň zabitia.
Dokedy bude trúchliť zem
a rastliny schnúť po celom kraji
pre zlobu jej obyvateľov?
Zver a vtáctvo hynú,
lebo hovoria: „Neuvidí náš koniec.“
„Ak si sa unavil, keď si bežal s pešiakmi,
ako sa budeš môcť pretekať s koňmi?
Ak sa cítiš istý len v pokojnej krajine,
čo budeš robiť v jordánskych húštinách?
Lebo aj tvoji bratia a dom tvojho otca
zachovali sa zradne voči tebe
a volajú z plného hrdla za tebou;
never im, keď sa budú pekne privrávať.“
„Opustil som svoj dom,
zanechal svoje dedičstvo;
vydal som miláčika svojej duše
do ruky jeho nepriateľov.
Moje dedičstvo sa mi stalo
akoby levom v lese;
vydalo proti mne hlas, preto ho nenávidím.
Azda je mi moje dedičstvo
pestrofarebným vtákom?
Alebo sú vtáky dookola proti nemu?
Poďte, zhromaždite sa, všetky poľné zvieratá,
ponáhľajte sa žrať.
Mnoho pastierov ničilo moju vinicu,
pošliapali môj podiel.
Môj žiadúci podiel
premenili na strašnú púšť.
Rozmetali ju;
trúchli predo mnou spustošená,
spustošená je celá krajina,
lebo niet nikoho, kto by si to vzal k srdcu.“
Na všetky hole na púšti prichádzajú plienitelia,
lebo Pánov meč požiera
od jedného konca krajiny až po jej druhý koniec
a nijaké telo nemá pokoja.
Siali pšenicu a žali tŕnie,
namáhali sa a nič z toho nemali.
Hanbite sa za svoje úrody
pre Pánov rozhorčený hnev.
RESPONZÓRIUM
Jn 12, 27-28; Ž 42, 6a
R.
Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. *
Otče, osláv svoje meno.
V.
Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? *
Otče, osláv svoje meno.
Z Rečí svätého biskupa Augustína
(Sermo 23 A, 1-4: CCL 41, 321-323)
Pán sa zmiloval nad nami
Sme šťastní, ak to, čo počúvame a spievame, aj robíme. Lebo keď počúvame, to je naša sejba,
a činnosť, to je ovocie semena. Toto som povedal na začiatok, lebo chcem povzbudiť vašu lásku,
aby ste nechodili do kostola bez úžitku tak, že počujete toľko dobrého, a pritom by ste nerobili
dobre. Lebo „jeho milosťou sme spasení“, ako hovorí Apoštol, „nie zo skutkov, aby sa nik
nevystatoval; lebo sme spasení jeho milosťou“. Veď tomu nepredchádzal nejaký dobrý život,
ktorý by bol musel on zhora milovať a obdivovať a povedať: Poďme, pomôžme týmto ľuďom,
lebo dobre žijú. Náš život sa mu nepáčil, ani sa mu na nás nepáčilo nič, čo sme my robili, ale
čo v nás urobil on, to sa mu páčilo. A tak, čo sme urobili my, to zavrhne, čo urobil on, to spasí.
Neboli sme teda dobrí. A zmiloval sa nad nami a poslal svojho Syna, ktorý zomrel nie za dobrých,
ale za zlých, nie za spravodlivých, ale za bezbožných. Veď „Kristus zomrel za bezbožných“.
A čo nasleduje? „Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal
umrieť.“ Možno sa nájde niekto, kto by sa odhodlal umrieť za dobrého. Ale kto okrem Krista by
bol ochotný zomrieť za nespravodlivého, za bezbožného, za zločinca? On je taký spravodlivý,
že ospravodlivil aj nespravodlivých.
Bratia moji, nemali sme teda nijaké dobré skutky, len samé zlé. A hoci boli skutky ľudí také,
jeho milosrdenstvo ľudí neopustilo. Boh poslal svojho Syna, aby nás vykúpil, nie zlatom
ani striebrom, ale za cenu vycedenia svojej krvi, ako nepoškvrnený baránok vedený na
obetu za poškvrnené ovce — ak vôbec za poškvrnené, a nie za celkom skazené. Dostali
sme teda túto milosť. Žime primerane v tej milosti, ktorú sme dostali, aby sme nepáchali
krivdu na takej milosti. Taký vynikajúci lekár k nám prišiel a odpustil nám všetky hriechy.
Ak chceme opäť chorľavieť, nielenže poškodíme seba, ale aj voči lekárovi budeme nevďační.
Kráčajme teda po jeho cestách, ktoré nám ukázal, najmä po ceste pokory, ktorou sa pre
nás stal on sám. Lebo prikázaniami nám ukázal cestu pokory a utrpením nám ju vyšliapal.
Aby teda mohlo za nás zomrieť, čo zomrieť nemohlo, „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi
nami“. Nesmrteľný vzal na seba smrteľnosť, aby mohol za nás zomrieť a svojou smrťou zabiť našu smrť.
Toto urobil Pán, toto nám daroval. Veľký sa uponížil, ponížený sa dal zabiť, zabitý vstal
z mŕtvych a bol povýšený, aby nás mŕtvych nenechal v podsvetí, ale aby pri vzkriesení
mŕtvych povýšil v sebe tých, ktorých už povýšil vo viere a vyznaní spravodlivých.
Teda pokoru nám dal za cestu. Ak sa jej budeme držať, budeme oslavovať Pána
a nie bezdôvodne spievať: „Oslavujeme ťa, Bože, oslavujeme ťa a tvoje meno vzývame.“
RESPONZÓRIUM
Ž 86, 12-13a; 118, 28
R.
Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, a tvoje meno oslavovať naveky; *
Veď si bol ku mne veľmi milostivý.
V.
Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam; ty si môj Boh, velebím ťa. *
Veď si bol ku mne veľmi milostivý.
PONDELOK
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Jeremiáša
19, 1-5. 10 - 20, 6
Symbolický čin: rozbitý krčah
Toto hovorí Pán: „Choď a kúp si hlinený krčah u hrnčiara, vezmi niekoľko starších ľudu
a starších z kňazov, choď do údolia Benennom, ktoré je pri vchode Hrnčiarskej brány,
a budeš tam hlásať slová, ktoré ti budem ja hovoriť. Povieš: Králi Judey a obyvatelia
Jeruzalema, počúvajte slovo Pánovo. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ja privediem
na toto miesto takú pohromu, že každému, kto bude o nej počuť, zaľahne v ušiach, lebo
ma opustili, odcudzili mi toto miesto a obetovali na ňom cudzím bohom, ktorých nepoznali
ani oni ani ich otcovia ani judejskí králi, a naplnili toto miesto krvou nevinných. Stavali
výšiny Bálovi na spaľovanie svojich detí v ohni ako zápalnú obetu Bálovi, čo som neprikázal,
ani nespomenul, ani na myseľ mi to neprišlo.
A pred očami mužov, čo pôjdu s tebou, krčah rozbiješ a povieš im: Toto hovorí Pán zástupov:
Tak rozbijem tento ľud i toto mesto, ako sa rozbije hrnčiarska nádoba, že ju už nemožno opraviť.
A pochovávať ich budú v Tofete, lebo iného miesta na pochovávanie nebude. Tak urobím tomuto
miestu, hovorí Pán, i jeho obyvateľom, že vydám to mesto ako Tofet. A jeruzalemské domy
aj domy judejských kráľov budú nečisté ako miesto Tofet: všetky domy, na strechách ktorých
obetovali všetkému nebeskému vojsku a obetovali nápoje cudzím bohom.“
Keď Jeremiáš prišiel z Tofetu, kde ho Pán poslal prorokovať, postavil sa na nádvorí Pánovho
domu a povedal všetkému ľudu: „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ja privediem na
toto mesto a na všetky ostatné mestá všetko zlo, ktorým som mu pohrozil, lebo si zatvrdili
šiju a nepočúvajú moje slová.“
Emmerov syn kňaz Fassur, ktorý bol hlavným dozorcom v Pánovom dome, počul Jeremiáša,
keď prorokoval tieto slová. Fassur zbil proroka Jeremiáša a vsadil ho do väzenia, ktoré bolo
v hornej Benjamínovej bráne pri Pánovom dome. Keď na druhý deň ráno Fassur Jeremiáša
vyviedol z väzenia, Jeremiáš mu povedal: „Pán ťa nenazval Fassur, ale Hrôza zovšadiaľ.
Lebo toto hovorí Pán: Ja z teba urobím hrôzu pre teba i všetkých tvojich priateľov.
Oni padnú pod mečom svojich nepriateľov a tvoje oči budú na to hľadieť. A celú Judeu
vydám do ruky babylonského kráľa; odvlečie ich do Babylonu a pobije ich mečom.
A vydám všetko bohatstvo tohoto mesta, všetky jeho zásoby a všetky jeho cennosti
a všetky poklady judejských kráľov vydám do ruky ich nepriateľov, zmocnia sa ich,
vezmú ich a dopravia do Babylonu. Ty však, Fassur, a všetci obyvatelia tvojho domu
pôjdete do zajatia; pôjdeš do Babylonu, tam zomrieš a tam pochovajú teba i všetkých
tvojich priateľov, ktorým si prorokoval lož.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Mt 23, 37; porov. Jer 19, 15
R.
Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, *
Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechcel si.
V.
Zatvrdil si si šiju a nepočúvaš moje slová. *
Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechcel si.
Z knihy Nasledovanie Krista
(Lib. 3, 3)
Ja som učil svojich prorokov
Počúvaj, syn môj, moje slová, najmilšie slová, ktoré prevýšia všetku múdrosť filozofov a mudrcov tohoto sveta. „Moje slová sú duch a život“ a nemožno ich hodnotiť ľudským rozumom.
Neslobodno si ich privlastňovať na márnu samoľúbosť, ale treba ich v tichosti počúvať a so všetkou pokorou a s veľkou láskou prijímať.
I povedal som: „Blažený je ten, koho ty, Pane, vzdelávaš a poúčaš o svojom zákone, aby si mu uľavil v dňoch nešťastných“ a aby nebol opustený na zemi.
Ja som od počiatku učil prorokov, hovorí Pán, a doteraz som neprestal hovoriť nikomu. Ale mnohí sú hluchí a tupí na môj hlas.
Mnohí počúvajú radšej svet ako Boha. Ochotnejšie idú za žiadosťou svojho tela ako za tým, čo sa páči Bohu.
Svet sľubuje dočasné a malé veci a slúžite mu veľmi dychtivo. Ja sľubujem najvyššie a večné, a srdcia smrteľníkov sú ťarbavé.
Kto mi slúži a kto ma poslúcha tak horlivo vo všetkom, ako sa slúži svetu a jeho pánom?
Hanbi sa teda, lenivý a ufňukaný sluha, že tamtí sú odhodlanejší pre záhubu ako ty pre život.
Oni sa väčšmi radujú z márnosti ako ty z pravdy.
A pritom ich nádej dosť často sklame, ale môj prísľub nesklame nikoho, neprepustí naprázdno toho, kto dôveruje vo mňa.
Čo som prisľúbil, to dám, a čo som povedal, splním, ale iba tomu, kto verne vytrvá v mojej láske až do konca.
Ja odmeňujem všetkých dobrých a prísne skúšam všetkých nábožných.
Zapíš si moje slová do srdca a pozorne o nich uvažuj: v čase pokušenia ti budú veľmi potrebné.
Čo nerozumieš, keď čítaš, v deň navštívenia pochopíš.
Dvojako navštevujem svojich vyvolených: pokušením a útechou.
A dve lekcie im dávam každý deň: jednu tým, že im vyčítam ich chyby, druhú, že ich povzbudzujem, aby rástli v čnostiach.
„Kto má moje slová a pohŕda nimi, má svojho sudcu, ktorý ho bude súdiť v posledný deň.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Prís 23, 26; 1, 9; 5, 1
R.
Synu, daruj mi svoje srdce a tvoje oči nech dbajú na moje cesty, *
Aby si dostal milosť.
V.
Syn môj, venuj pozornosť mojej múdrosti a rád počúvaj moju náuku. *
Aby si dostal milosť.
UTOROK
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Jeremiáša
20, 7-18
Prorokove úzkosti
Zvádzal si ma, Pane, a ja som sa dal zviesť;
bol si mocnejší ako ja a premohol si ma.
Celý deň som na posmech,
každý sa mi vysmieva.
Vždy, keď hovorím, musím kričať,
musím ohlasovať: ničomnosť a spustošenie.
Pánovo slovo mi prináša
len pohanu a posmech celý deň.
Povedal som si: „Nebudem naňho myslieť,
ani už nebudem hovoriť v jeho mene.“
Ale tu mi bolo, akoby oheň blčal v mojom srdci,
uzavretý v mojich kostiach.
A poddal som sa, nevládal som mu odolať.
Počul som potupy mnohých:
Hrôza zo všetkých strán!
„Udajte ho! A udáme ho.“
Aj tí, čo žili so mnou v priateľstve,
striehnu na môj pád:
„Hádam sa dá oklamať, zmocníme sa ho
a vypomstíme sa na ňom.“
Ale Pán je so mnou sťa mocný bojovník;
preto tí, čo ma prenasledujú
padnú a nič nezmôžu,
budú zahanbení, lebo nič nedosiahnu:
bude to hanba večná, nezabudnuteľná.
Pane zástupov, čo skúšaš spravodlivého,
ty skúmaš myseľ i srdce,
nech vidím tvoju pomstu nad nimi,
lebo tebe som zveril svoj spor.
Spievajte Pánovi, oslavujte Pána,
veď vyslobodil život úbohého
z ruky zločincov.
Nech je prekliaty deň, v ktorý som sa narodil;
deň, v ktorý ma porodila moja matka,
nech nie je požehnaný.
Nech je prekliaty muž,
ktorý zvestoval môjmu otcovi:
„Narodil sa ti chlapec“
a spôsobil mu veľkú radosť.
Nech je ten človek ako mestá,
ktoré Pán vyvrátil
a neľutoval to:
ráno nech počuje krik
a napoludnie bojový rev,
lebo ma neusmrtil v lone,
aby sa mi moja matka stala hrobom
a jej lono večným počatím.
Prečo som vyšiel z lona?
Aby som videl námahu a bolesť
a v hanbe trávil svoje dni?
RESPONZÓRIUM
Porov. Jer 20, 10-11a; Ž 31, 14
R.
Podstúpil som potupy a hrôzu od tých, čo žili so mnou v priateľstve. Striehli na môj pád a hovorili: Oklameme ho a zmocníme sa ho. *
Ale ty, Pane, si so mnou sťa mocný bojovník.
V.
Čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán. Radia sa o tom, ako ma zabiť. *
Ale ty, Pane, si so mnou sťa mocný bojovník.
Z knihy Nasledovanie Krista
(Lib. 3, 14)
Pravda Pánova trvá naveky
Hrmíš, Pane, nado mnou svoje výroky, strachom a hrôzou sa rozochveli všetky moje kosti a moja duša sa veľmi bojí.
Stojím ohromený a uvedomujem si, že „v tvojich očiach nie sú čisté ani nebesia“.
Keď si „na anjeloch našiel neprávosť“ a neušetril si ich, čo sa stane so mnou?
„Hviezdy padli z neba“ a ja, prach, čo si namýšľam?
Tí, ktorých diela sa zdali byť slávne, padli veľmi hlboko, a takých, čo jedli anjelský chlieb, videl som pochutnávať si na strukoch pre svine.
Niet teda nijakej svätosti, ak odtiahneš svoju ruku, Pane; nie je platná nijaká múdrosť, keď prestaneš riadiť ty; nepomôže nijaká sila, keď už ty nechrániš.
Lebo keď nás opustíš, padáme a hynieme, ale keď nás navštíviš, zdvíhame sa a žijeme.
My sme nestáli, ale ty nás upevňuješ. Sme vlažní, ale ty nás rozpaľuješ.
Všetka moja márna chvála sa stráca v hlbine tvojich súdov nado mnou.
Čože je všetko telo pred tebou? „Bude sa azda hlina vynášať nad hrnčiara?“
Ako by sa mohol chvastať ten, kto cez pravdu podriaďuje svoje srdce Bohu?
Celý svet neprivedie k pýche toho, koho si podmanila pravda. Ani ústa všetkých pochlebovačov nepohnú tým, kto zložil všetku svoju nádej na Boha.
Lebo všetci, čo hovoria, nie sú nič; veď zaniknú so zvukom svojich slov. Ale „pravda Pánova trvá naveky“.
RESPONZÓRIUM
Ž 119, 114-115. 113
R.
Ty si mi ochrana a záštita, Pane, na tvoje slovo sa najviac spolieham. *
Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci, ja chcem zachovať príkazy svojho Boha.
V.
Nenávidím ľudí dvojtvárnych, ale tvoj zákon milujem. *
Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci, ja chcem zachovať príkazy svojho Boha.
STREDA
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Jeremiáša
26, 1-15
Jeremiáš sa nachádza v nebezpečenstve smrti pre proroctvo o skaze chrámu
Na začiatku panovania judejského kráľa Joziášovho syna Joakima zaznelo toto Pánovo slovo: „Toto hovorí Pán:
Staň si na nádvorí Pánovho domu a všetkým čo sa z judejských miest prichádzajú pokloniť do Pánovho domu,
hovor všetko, čo som ti rozkázal povedať; nevynechaj ani slovo. Azda počúvnu a vrátia sa všetci zo svojej zlej cesty
a ja odvolám nešťastie, ktorým ich zamýšľam postihnúť pre zlobu ich skutkov. Povedz im: Toto hovorí Pán:
Ak ma nepočúvnete a nebudete žiť podľa môjho zákona, ktorý som vám dal, ak nebudete počúvať slová mojich služobníkov
prorokov, ktorých vám neúnavne posielam, a vy ich neposlúchate, vydám tento dom ako Šílo a toto mesto vydám
na potupenie všetkým národom zeme.“
Kňazi, proroci a všetok ľud počúvali tieto Jeremiášove slová v Pánovom dome. A keď Jeremiáš skončil všetko,
čo mu Pán prikázal povedať všetkému ľudu, kňazi, proroci i ľud ho chytili a kričali: Zomrieš! Prečo si prorokoval
v Pánovom mene: ,Tento dom bude ako Šílo a toto mesto spustne, lebo v ňom nebude obyvateľov?‘“
A všetok ľud sa v Pánovom dome zhŕkol proti Jeremiášovi. Keď sa o týchto slovách dopočuli judejské kniežatá, vystúpili
z kráľovského domu do Pánovho domu a sadli s pri vchode do Novej brány Pánovho domu. Kňazi a proroci povedali
kniežatám a všetkému ľudu: „Treba odsúdiť na smrť tohoto človeka, lebo prorokoval proti tomuto mestu, ako ste
na vlastné uši počuli.“ Jeremiáš povedal kniežatám a všetkému ľudu: „Pán ma poslal prorokovať tomuto domu
a tomuto mestu všetko, čo ste počuli. Napravte teda svoje cesty a svoje skutky a počúvajte hlas Pána, svojho Boha;
a Pán odvolá nešťastie, ktoré vám ohlásil. Ja som vo vašich rukách; urobte so mnou, čo pokladáte za dobré a správne.
Ale vedzte a uvedomte si, že keď ma zabijete, uvalíte nevinnú krv na seba a na toto mesto i na jeho obyvateľov,
lebo ma k vám naozaj Pán poslal, aby som vám povedal do uší všetky tieto slová.“
RESPONZÓRIUM
Jer 26, 15a; Mt 27, 24b
R.
Vedzte a uvedomte si, že keď ma zabijete, *
Uvalíte nevinnú krv na seba a na toto mesto.
V.
Pilát si umyl pred zástupom ruky a vyhlásil: Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. *
Uvalíte nevinnú krv na seba a na toto mesto.
Z Komentára kňaza Origena k Jánovi
(Tomus 10, 20: PG 14, 370-371)
Kristus hovoril o chráme svojho tela
„Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Už teraz sa mi zdá, že Židia predstavujú tých,
čo majú radi telo a zmyslové veci. Veď sa nemôžu uspokojiť, keď Ježiš vyhnal tých, čo svojím
počínaním robili z Otcovho domu tržnicu. Žiadajú znamenie, ktoré má potvrdiť, že to Boží Syn,
ktorého oni neprijímajú, robí oprávnene. Ale Spasiteľ pripája slovo o svojom tele a keď na otázku:
„Aké znamenie ukážeš, že môžeš toto robiť?“ odpovedá: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím,“
hovorí o ňom tak, akoby hovoril o tamtom chráme.
Ale mne sa zdá, že oboje, aj chrám aj Ježišovo telo, sú podľa istého chápania obrazom Cirkvi.
Veď ona je postavená zo živých kameňov, je „duchovným domom a svätým kňazstvom“, stojí
„na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je Kristus Ježiš“, je teda naozaj
chrámom. Ale ak sa pre to: „Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy“ aj zdá, že sa spojenie
a zostava kameňov chrámu borí a ako je napísané v dvadsiatom prvom žalme, uvoľňujú sa všetky
Kristove kosti v nástrahách prenasledovaní a súžení a v prenasledovaní od tých, čo bojujú proti
jednote chrámu, chrám bude postavený a telo tretieho dňa vzkriesené: po dni zloby, ktorý naň
doľahne, a po dni zavŕšenia, ktorý bude nasledovať po ňom.
Lebo tretí deň už bude v novom nebi a na novej zemi, keď tieto kosti, totiž celý dom Izraela,
budú po víťazstve nad smrťou vo veľký Pánov deň vzkriesené. Až natoľko, že Kristovo
zmŕtvychvstanie po jeho utrpení na kríži skrýva v sebe tajomstvo zmŕtvychvstania celého
Kristovho tela. Ale ako to Ježišovo telo, závislé od zmyslov, bolo pribité na kríž a pochované
a potom vzkriesené, tak aj celé telo Kristových svätých je pribité na kríž spolu s Kristom
a teraz už nežije. Veď ani jeden z nich, takisto ako Pavol, nechváli sa ničím iným, iba krížom
nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je on ukrižovaný pre svet a svet pre neho.
Preto bol každý jeden nielen ukrižovaný s Kristom a ukrižovaný svetu, ale spolu s Kristom
aj pochovaný: „Sme pochovaní s Kristom,“ hovorí Pavol a dodáva, akoby už bol dosiahol
akýsi závdavok zmŕtvychvstania: „A vstali sme s ním z mŕtvych.“
RESPONZÓRIUM
Porov. 1 Kor 6, 19-20; Lv 11, 43a. 44b
R.
Vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a nepatríte sebe. Draho ste boli kúpení. *
Oslavujte Boha vo svojom tele.
V.
Nepoškvrňte sa. Buďte svätí, lebo aj ja som svätý. *
Oslavujte Boha vo svojom tele.
STVRTOK
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Jeremiáša
29, 1-14
Jeremiášov list Izraelitom vo vyhnanstve
Toto sú slová listu, ktorý poslal prorok Jeremiáš z Jeruzalema zvyšku starších v zajatí, kňazom,
prorokom a všetkému ľudu, ktorý Nabuchodonozor odvliekol z Jeruzalema do Babylonu.
Bolo to po tom, čo odišiel z Jeruzalema kráľ Jechoniáš, kráľovná, komorníci, judejské a jeruzalemské
kniežatá aj tesári a kováči. Poslal ho po Safanovom synovi Elasovi a po Helkiášovom synovi
Gamariášovi, ktorých poslal judejský kráľ Sedekiáš k babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi do Babylonu.
„Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, všetkým presídlencom, ktorých som presťahoval
z Jeruzalema do Babylonu: Stavajte domy a bývajte v nich, vysádzajte záhrady a jedzte ich ovocie,
berte si ženy a ploďte synov a dcéry, dávajte svojim synom manželky a svoje dcéry dávajte mužom
a nech rodia synov a dcéry; množte sa tam a nedovoľte, aby vás ubudlo. Usilujte sa o pokoj v meste,
do ktorého som vás presídlil, a modlite sa zaň k Pánovi, lebo v jeho pokoji bude aj váš pokoj.
Veď toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Nech vás nezvedú vaši proroci, čo sú medzi vami,
ani vaši veštci a nedajte ani na svoje sny, ktoré sa vám snívajú, lebo oni vám falošne prorokujú
v mojom mene, ja som ich neposlal, hovorí Pán. Lebo toto hovorí Pán: Keď sa naplní v Babylone
sedemdesiat rokov, navštívim vás a splním na vás svoje dobré slovo, že vás privediem späť na
toto miesto. Lebo ja poznám zámer, ktorý mám s vami, hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja,
a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. Budete ma vzývať a pôjdete; budete sa ku mne modliť
a ja vás vyslyším. Budete ma hľadať a nájdete ma, ak ma budete hľadať celým svojím srdcom.
Dám sa vám nájsť, hovorí Pán, privediem vás naspäť zo zajatia a zhromaždím vás zo všetkých
národov a zo všetkých miest, na ktoré som vás rozohnal, hovorí Pán. A vrátim vás na miesto,
z ktorého som vás presídlil.“
RESPONZÓRIUM
Ž 105, 1a. 4; porov. Sir 2, 11b
R.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno. *
Hľadajte Pána a jeho moc, hľadajte vždy jeho tvár.
V.
Vedzte, že nik nebol zahanbený, keď dúfal v Pána. *
Hľadajte Pána a jeho moc, hľadajte vždy jeho tvár.
Začiatok reči svätého pápeža Leva Veľkého O blahoslavenstvách
(Sermo 95, 1-2: PL 54, 461-462)
Svoj zákon vložím do ich vnútra
Milovaní, keď náš Pán, Ježiš Kristus, hlásal evanjelium o kráľovstve a po celej Galilei uzdravoval
rôzne neduhy, rozšírila sa povesť o jeho zázračnej moci po celej Sýrii a z celej Judey sa zbiehali
veľké zástupy k nebeskému lekárovi. Keďže ľudská viera je pre nevedomosť ťarbavá uveriť,
čo nevidí, a dúfať, čo nepozná, bolo potrebné telesnými dobrodeniami a viditeľnými zázrakmi
povzbudiť tých, ktorých mala upevniť božská náuka, aby nepochybovali, že je spásna náuka
toho, ktorý im dal zakúsiť svoju dobrotivú moc.
Aby teda Pán prešiel od vonkajších prostriedkov na vnútorné lieky a po uzdravení tela liečil
dušu, oddelil sa od zástupu, ktorý ho obliehal, a vystúpil do ústrania na neďaleký vrch.
Zavolal si apoštolov a vovádzal ich z výšky tajomnej katedry do vznešenej náuky. Už samou
povahou miesta a počínaním naznačil, že to on poctil Mojžiša svojím rozhovorom: tam síce
s hrozivou spravodlivosťou, tu však so svätou láskavosťou, aby sa splnilo, čo bolo sľúbené,
ako hovorí prorok Jeremiáš: „Hla, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela
a s domom Júdu novú zmluvu. Po tých dňoch, hovorí Pán: Svoj zákon vložím do ich vnútra
a vpíšem ho do ich srdca.“
Teda ten, ktorý hovoril Mojžišovi, hovoril aj apoštolom a ruka rýchlopisca Slova ukladala do
sŕdc učeníkov zásady novej zmluvy. No nebola ako kedysi zahalená hustými mrakmi, ani hrozivý
hukot a blýskanie neodstrašovali ľud od prístupu k vrchu, ale pokojne sa prihováral okolostojacim,
aby jemnosť milosti odstránila tvrdosť zákona a duch adoptívneho synovstva odstránil hrôzu otroctva.
Aké je teda Kristovo učenie, svedčia jeho sväté výroky, aby tí, čo sa túžia dostať
do večnej blaženosti, poznali stupne najšťastnejšieho výstupu. Hovorí: „Blahoslavení chudobní
v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ Bolo by asi neisté, o akých chudobných hovorí Pravda,
keby povedala: „Blahoslavení chudobní“ a nepridala by, akých chudobných tu treba rozumieť.
Mohlo by sa zdať, že na zaslúženie nebeského kráľovstva stačí iba ten nedostatok, ktorý
v ťažkej a tvrdej nevyhnutnosti mnohí znášajú. Ale keď hovorí: „Blahoslavení chudobní v duchu,“
ukazuje, že nebeské kráľovstvo dostanú tí, ktorých odporúča väčšmi poníženosť ducha
ako nedostatok majetku.
RESPONZÓRIUM
Ž 78, 1-2
R.
Počúvaj, ľud môj, moju náuku, *
Nakloň sluch k slovám mojich úst.
V.
Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá. *
Nakloň sluch k slovám mojich úst.
PIATOK
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Jeremiáša
30, 18 - 31, 9
Prisľúbenia obnovy Izraela
„Toto hovorí Pán:
Ja obrátim osud Jakubových šiatrov,
zľutujem sa nad jeho príbytkami:
mesto sa znova zbuduje na svojich rumoch
i palác bude stáť na svojom mieste:
a bude sa z nich ozývať chválospev
a hlas jasajúcich.
Rozmnožím ich a už z nich neubudne,
oslávim ich a nik ich neponíži.
Jeho synovia budú ako kedysi,
jeho spoločenstvo bude stále predo mnou
a postihnem všetkých, čo ho sužujú.
Vodcu bude mať zo svojich radov,
panovník bude z jeho stredu pochádzať;
pritiahnem si ho a on príde ku mne.
Veď ináč kto by riskoval svoj život a priblížil sa ku mne? —
hovorí Pán.
Vy budete mojím ľudom
a ja budem vaším Bohom.
Hľa, Pánova víchrica, vyráža hnev,
ženie sa búrka;
doľahne na hlavu bezbožných.
Neutíchne Pánov rozhorčený hnev,
kým neuskutoční a nesplní
zámery svojho srdca.
V posledný deň to pochopíte.
V tom čase,
hovorí Pán,
budem Bohom všetkým rodom Izraela
a oni budú mojím ľudom.
Toto hovorí Pán:
Našiel milosť na púšti
ľud, ktorý meču unikol;
Izrael vojde do svojho pokoja.“
Z diaľky sa mi zjavil Pán:
„Láskou odvekou ťa milujem,
preto som si ťa milosrdne pritiahol.
Znova ťa vybudujem a budeš vybudovaná,
panna Izraela;
ešte sa ozdobíš svojimi bubnami,
vykročíš s veselými do tanca
Ešte budeš sadiť vinice na vrchoch Samárie;
a tí, čo budú sadiť,
budú aj oberať.
Lebo príde deň, keď budú kričať strážnici
na Efraimskom pohorí:
,Vstávajte, vystúpme na Sion,
k Pánovi, nášmu Bohu!‘
Lebo toto hovorí Pán:
Plesajte, plní radosti pre Jakuba,
jasajte nad prvým z národov;
ohlasujte, spievajte a vravte:
,Zachráň, Pane, svoj ľud,
zvyšok Izraela.‘
Hľa, privediem ich späť zo severnej krajiny
a z končín zeme ich zhromaždím.
Bude medzi nimi slepý i chromý,
spolu ťarchavá aj rodička:
vráti sa sem veľké spoločenstvo.
Prídu s plačom,
dovediem ich v poníženej prosbe
a budem ich viesť cez potoky vôd,
rovnou cestou, nepotknú sa na nej,
lebo ja som Izraelov otec
a Efraim je môj prvorodený.“
RESPONZÓRIUM
Jer 31, 6; Iz 2, 5
R.
Príde deň, keď budú kričať strážnici: *
Vstávajte, vystúpme na Sion, k Pánovi, nášmu Bohu.
V.
Hor’ sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom. *
Vstávajte, vystúpme na Sion, k Pánovi, nášmu Bohu.
Z reči svätého pápeža Leva Veľkého O blahoslavenstvách
(Sermo 95, 2-3: PL 54, 462)
Blahoslavení chudobní v duchu
Nemožno pochybovať o tom, že chudobní dosiahnu dobro pokory ľahšie ako bohatí. Kým tamtí majú
v núdzi poruke skromnosť, týmto je pri ich bohatstve blízke povyšovanie. Ale aj u mnohých boháčov
možno nájsť ducha, ktorý nevyužíva svoj dostatok na pyšnú nadutosť, ale na dobročinné skutky,
a čo vynaloží na zmiernenie cudzej biedy a trápenia, považuje za svoj najväčší zisk.
Na tejto čnosti môžu mať účasť ľudia akéhokoľvek pôvodu a stavu, lebo môžu mať rovnaký úmysel,
aj keď nemajú rovnaký majetok. Veď ani nie je veľmi dôležité, ako sa líšia v pozemských daroch tí,
čo sú si rovní v duchovných dobrách. Blahoslavená je teda tá chudoba, ktorá sa nedá uchvátiť
láskou k časným veciam, ani nedychtí po zväčšovaní svetského bohatstva, ale túži zbohatnúť
v dobrách nebeských.
Príklad takejto veľkorysej chudoby nám ako prví po Pánovi dali apoštoli. Oni opustili bez rozdielu
všetko, na výzvu nebeského Učiteľa pohotovo zanechali rybolov a stali sa rybármi ľudí. A mnohí
napodobňovali ich vieru a stali sa im podobnými, keď videli, že všetci títo prvotní synovia Cirkvi
majú vo viere jedno srdce a jednu dušu. Rozdali všetko, čo mali, vo svätej chudobe sa obohacovali
večnými dobrami a na základe učenia apoštolov sa radovali, že nemajú nič zo sveta, a všetko
im patrí s Kristom.
Preto keď svätý apoštol Peter vystupoval do chrámu a chromý ho prosil o almužnu, povedal:
„Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď.“
Čo je vznešenejšie, ako takáto pokora?! Čo je bohatšie, ako takáto chudoba?! Nemá peňažné
prostriedky, ale má dary prírody. Peter slovom uzdravil toho, ktorého matka porodila chorého.
A ten, ktorý nepodal na peniazi obraz cisára, obnovil Kristov obraz v človekovi.
A veľká moc tohoto pokladu nepomohla iba tomu, ktorý dostal schopnosť pohybu, ale aj päťtisíc
mužom, ktorí vtedy na základe tohoto zázračného uzdravenia uverili apoštolovej kázni.
A ten chudobný, ktorý nemal čo dať žobrákovi, zahrnul ho takou nadmierou Božej milosti, že nielen
tohoto jedného človeka postavil na nohy, ale toľké tisíce veriacich uzdravil na srdci a urobil
hybkými v Kristovi tých, čo boli kuľhaví.
RESPONZÓRIUM
Mt 5, 1b-3; Iz 66, 2b
R.
K Ježišovi pristúpili jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: *
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
V.
Na takéhoto zhliadnem, hovorí Pán: Na úbohého a skrúšeného duchom a na toho, kto sa chveje pred mojím slovom. *
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
SOBOTA
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Jeremiáša
31, 15-22. 27-34
Predpoveď spásy a novej zmluvy
Toto hovorí Pán:
„V Ráme bolo počuť hlas:
plač, nárek a kvílenie.
Ráchel oplakáva svoje deti
a odmieta útechu nad nimi, lebo ich niet.“
Toto hovorí Pán:
„Prestaň nahlas plakať
a roniť slzy,
lebo je odmena za tvoju námahu,
hovorí Pán,
vrátia sa z nepriateľskej krajiny.
Je nádej pre tvoje potomstvo,
hovorí Pán,
tvoje deti sa vrátia na svoje územie.
Dobre som počul Efraima v zajatí:
,Potrestal si ma a som vycvičený
ako neskrotený býček;
obráť ma a obrátim sa,
veď ty si Pán, môj Boh.
Lebo len čo si ma obrátil,
robil som pokánie,
a len čo si mi dal vidieť,
udrel som sa po stehne.
Hanbím sa a červenám,
lebo znášam potupu za svoju mladosť.‘
Je mi azda Efraim čestným synom
a milým dieťaťom,
lebo, ako som o ňom povedal,
ešte si naň spomeniem?
Preto sa nad ním búri moje vnútro:
zľutujem, zľutujem sa nad ním,“
hovorí Pán.
Postav si kamene,
porob si znaky
a upriam svoje srdce na cestu,
na cestu, ktorou si išla.
Vráť sa, panna Izrael,
vráť sa do týchto svojich miest!
Dokedy sa budeš potulovať,
dcéra odbojná?
Lebo Pán tvorí čosi nové na zemi:
žena bude obklopovať muža.
„Hľa, idú dni, hovorí Pán, keď obsejem Izraelov dom a dom Júdu semenom ľudí a semenom dobytka. A ako som nad nimi bdel, aby som vytrhával a rúcal, pustošil, ničil a trestal, tak budem bdieť nad nimi, aby som budoval a sadil, hovorí Pán.
V tých dňoch už nebudú hovoriť:
,Otcovia jedli nezrelé hrozno,
a synom stŕpli zuby,‘
ale každý zomrie pre svoju neprávosť.
Každému človekovi, ktorý by jedol nezrelé hrozno,
stŕpnu jeho vlastné zuby.
Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu;
nie takú zmluvu, akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku a vyviedol
z egyptskej krajiny, a oni túto zmluvu porušili, hoci ja som bol ich Pánom, hovorí Pán.
Takáto bude zmluva, ktorú po tých dňoch uzavriem s domom Izraela, hovorí Pán:
Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.
Nik nebude poúčať svojho blížneho ani brat brata slovami: ,Poznaj Pána!‘, lebo ma budú poznať všetci,
malí i veľkí, hovorí Pán. Odpustím im ich neprávosť a na ich hriech si už nespomeniem.“
RESPONZÓRIUM
Ž 51, 12. 11
R.
Bože, stvor vo mne srdce čisté *
A v mojom vnútri obnov ducha pevného.
V.
Odvráť svoju tvár od mojich hriechov a zotri všetky moje viny. *
A v mojom vnútri obnov ducha pevného.
Z reči svätého pápeža Leva Veľkého O blahoslavenstvách
(Sermo 95, 4-6: PL 54, 462-464)
Blahoslavenstvo Kristovho kráľovstva
Po ohlásení prešťastnej chudoby Pán pokračuje: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“
Plač, milovaní, za ktorý sa tu sľubuje večná potecha, nemá nič spoločné so smútkom tohto sveta.
Ani nikoho neurobia blahoslaveným tie žiale, ktoré v nárekoch vylieva celé ľudské pokolenie.
Sväté stony majú iný dôvod, blahoslavené slzy inú príčinu. Nábožný smútok žiali buď nad cudzím
hriechom, alebo nad vlastným. Neľútostí nad tým, čo robí Božia spravodlivosť, ale oplakáva to,
čo pácha ľudská zloba. Tu treba väčšmi plakať nad tým, kto robí zlo, ako nad tým, kto ho znáša,
lebo nespravodlivého jeho zloba ponára do trestu, spravodlivého však trpezlivosť vedie do slávy.
Potom Pán hovorí: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“ Tichým a miernym, poníženým
a skromným a tým, čo sú pripravení znášať akékoľvek krivdy, sľubuje dedičstvo zeme.
A toto dedičstvo neslobodno zľahčovať a podceňovať, akoby nemalo nič spoločné s nebeským
príbytkom, lebo to treba rozumieť tak, že iní do nebeského kráľovstva nevojdú. Teda zem prisľúbená
tichým, ktorú dostanú do dedičstva mierni, je telo svätých. Ono si poníženosťou zaslúži, že sa
v šťastnom zmŕtvychvstaní premení a oblečie si slávu nesmrteľnosti. Už sa v ničom nebude protiviť
duchu a bude s ním v dokonalej jednote a súlade. Potom bude vonkajší človek pokojným a čistým
vlastníctvom vnútorného človeka.
Tichí ju budú vlastniť v trvalom pokoji a nikdy sa im nič neuberie z ich práva, „keď si toto
porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť“, aby sa skúška
premenila na odmenu a bremeno na česť.
RESPONZÓRIUM
Mt 5, 4. 6. 5
R.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. *
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
V.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. *
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.