Žalm 22, 2-23 (¶ 24-32)
Žalm 22
Utrpenie a nádej spravodlivého

Ježiš zvolal mocným hlasom: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Porov. Mt 27, 46)

I

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? *
    Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil.
Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; *
    volám v noci, a nenachádzam pokoja.

A predsa ty si svätý, *
    ty tróniš na chválach Izraela.
V teba dúfali naši otcovia; *
    dúfali a vyslobodil si ich.
Ku tebe volali a boli spasení, *
    v teba dúfali a zahanbení neboli.

No ja som červ, a nie človek, *
    ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.
Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, *
    vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
„Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, *
    nech ho zachráni, ako ho má rád.“

Veď ty si ma vyviedol z lona *
    a na prsiach matky si mi dal spočinúť
Od samého zrodu som odkázaný na teba. *
    Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.
Nevzďaľuj sa odo mňa, †
    lebo sa blíži ku mne nešťastie *
    a nieto, kto by mi pomohol.

II

Obkľučuje ma stádo juncov, *
    obstupujú ma býky z Bášanu.
Otvárajú na mňa svoje papule *
    ako lev, čo plieni a reve.
Rozlievam sa sťa voda *
    a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby.
Srdce mi mäkne ako vosk *
    a topí sa mi v útrobách.
Podnebie mi vysychá ako črepiny †
    a jazyk sa mi lepí k hrtanu. *
    Do prachu smrti ma odvádzaš.

Obkľučuje ma svorka psov, *
    obstupuje ma tlupa zlosynov.
Prebodli mi ruky a nohy, *
    môžem si spočítať všetky svoje kosti.
Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; †
    delia si moje šaty *
    a o môj odev hádžu lós.

Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, *
    ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.
Chráň mi dušu pred kopijou *
    a môj život pred pazúrmi psov.
Vysloboď ma z tlamy levovej, *
    mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.
Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom *
    a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.

¶ Táto posledná časť žalmu sa berie podľa ľubovôle.

III

Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, *
    oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci.
Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, *
    veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom;
ani svoju tvár neodvracia od neho, *
    lež vyslyší ho, keď volá k nemu.

Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení *
    a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána.
Chudobní sa najedia a budú nasýtení †
    a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: *
    „Naveky nech žijú ich srdcia!“
Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny,
    jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov.

Veď Pánovo je kráľovstvo, *
    on panuje nad národmi.
Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; *
    pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu.

Aj moja duša bude preňho žiť *
    a jemu bude slúžiť moje potomstvo.
Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi †
    a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: *
    „Toto urobil Pán.“


© 1999-2006 Juraj Vidéky