Toto bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. (1 Kor 10, 11)
I
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, *
kto všetku jeho chválu rozhlási?
Blažení sú tí, čo zachovávajú právo *
a konajú spravodlivo v každý čas.
Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, *
navštív nás svojou spásou,
aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, †
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu *
a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.
Hrešili sme ako naši otcovia, *
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.
Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, †
zabudli na tvoje veľké dobrodenia *
a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.
Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, *
aby ukázal svoju moc.
Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; *
po morskom dne ich previedol ako po púšti.
Vyslobodil ich z rúk nevraživca *
a vymanil z rúk nepriateľa.
Ich utláčateľov voda zaliala, *
ani jeden z nich nezostal nažive.
Až potom uverili jeho slovám *
a pieseň chvály mu spievali.
No onedlho na jeho skutky zabudli *
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.
Na púšti sa oddali žiadostivosti *
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.
Dal im, čo si žiadali, *
ba dopustil, že sa presýtili.
V tábore zanevreli na Mojžiša *
a na Árona, posväteného Pánovho.
Otvorila sa zem a pohltila Dátana *
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.
I vzbĺkol oheň v ich zástupe *
a bezbožníkov spálili plamene.
Urobili si teľa na Horebe *
a klaňali sa soche uliatej;
i zamenili svoju slávu *
za podobu býka, ktorý trávu požiera.
Zabudli na Boha, svojho záchrancu, *
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,
zázraky v Chámovej krajine, *
v Červenom mori skutky úžasné.
Už povedal, že ich vyhubí, *
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho, *
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.
Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, *
neverili jeho slovám.
Vo svojich stanoch šomrali, *
nepočúvali Pánov hlas.
Vtedy zdvihol ruku proti nim, *
že ich zničí na púšti.
A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi *
a že ich rozoženie do cudzích krajín.
I pridali sa k Beélfegorovi, *
jedli z obetí mŕtvym bôžikom;
popudzovali Boha svojou podlosťou, *
až skaza na nich doľahla.
Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok *
a pohroma prestala.
K dobru sa mu to pripočítalo *
z pokolenia na pokolenie naveky.
Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; *
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;
tak ho rozčúlili, *
že nerozvážne slová vyslovil.
Nevyhubili národy, *
ako im Pán bol rozkázal.
Ale zmiešali sa s pohanmi *
a osvojili si ich správanie.
Uctievali sošky ich bôžikov *
a tie sa im stali osídlom.
Synov a dcéry *
obetovali zlým duchom.
Prelievali krv nevinnú, †
krv svojich synov a dcér *
obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou; †
znečistili sa svojimi skutkami *
a porušovali vernosť svojimi zločinmi.
Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, *
až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;
vydal ich do rúk pohanov; *
vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.
Nepriatelia ich trápili, *
pokorili a uvrhli do svojho područia.
Častejšie ich vyslobodil; †
no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, *
až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.
Ale on zhliadol na ich súženie, *
keď počul ich náreky.
Rozpamätal sa na svoju zmluvu *
a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.
A vzbudil k nim súcit *
u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.
Zachráň nás, Pane, Bože náš, *
a zhromaždi nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť *
a tvojou slávou sa honosiť.
Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, †
od vekov až naveky. *
A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“