Žalm 35, 1-2. 3c. 9-19. 22-23. 27-28
Pán, záchranca prenasledovaných

Zhromaždili sa... a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. (Mt 26, 3. 4)

I

Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú,
    napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
    a vstaň mi na pomoc. *
Zažeň sa kopijou a sekerou
    proti tým, čo ma prenasledujú.
    Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

Nech sa hanbia a červenajú tí, *
    čo mi číhajú na život;
nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, *
    čo mi chcú zle.
Nech sú ako prach pred vetrom *
    a nech ich ženie Pánov anjel;
nech je ich cesta tmavá a klzká *
    a Pánov anjel nech ich prenasleduje.

Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, *
    bez dôvodu mi vykopali jamu.
Nech ho znenazdania stihne pohroma †
    a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, *
    nech sám padne do tej istej pohromy.

Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
    a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
    „Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho *
    chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

Vystúpili kriví svedkovia *
    a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
    som celkom opustený.


II

Keď oni boli chorí, *
    ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
    a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
    zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
    zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
    dráždili ma, posmievali sa mi *
    a zubami škrípali proti mne.


III

Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
    Zachráň ma pred ich zlobou *
    a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
    a chváliť uprostred zástupov.

Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
    čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Lebo nehovoria, čo je na pokoj, *
    ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.
Naširoko rozďavujú ústa proti mne, *
    hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“

Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
    Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
    Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, *
    nech sa netešia nado mnou.
Nech si v srdci nehovoria: †
    „Dobre, ako sme si želali.“ *
    A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“

Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, *
    čo sa tešia z môjho nešťastia,
nech hanba a potupa zaodeje tých, *
    čo sa povyšujú nado mňa.
Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
    a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“

Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
    a bude ťa oslavovať deň čo deň.



© 1999-2003 Juraj Vidéky