Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa Ježiša. (Sk 13, 22. 23)
I
Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.
Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.
Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.
Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
a náš kráľ Izraelovmu Svätému.
Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
„Bohatierovi som pomoc poskytol *
a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
a posilňovať moje rameno.
Nezaskočí ho nepriateľ, *
ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
a na rieky jeho pravicu.
On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
a jeho trón bude ako dni nebies.“
„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem *
a ich neprávosť korbáčom.
Ale priazeň mu neodopriem *
a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím *
a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *
nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky *
a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, *
verný svedok na oblohe.“
Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)
IV
A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
zahrnul si ho hanbou.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. *
Staň sa. Amen.