Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Mt 6, 20)
I
Pane, prečo si tak ďaleko? *
Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *
nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *
a lakomec sa vychvaľuje.
Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *
„Boh nezasahuje; Boha niet.“
Také sú všetky jeho myšlienky *
a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *
a všetkých svojich odporcov nemá za nič.
V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *
ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *
pod jeho jazykom zločin a násilie.
Sedí na postriežke blízko osád, *
nevinného zákerne zabíja.
Očami sliedi za chudákom; *
ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára; *
chytá ho a hádže naňho sieť.
Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *
v jeho násilných pazúroch.
V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *
odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“
Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *
nezabúdaj na úbohých.
Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *
Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?
Ty vidíš, †
veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *
a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha *
a sirote pomáhaš.
Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *
budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.
Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *
Pohania vymizli z jeho krajiny,
Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *
vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *
aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.