II. PO SLÁVNOSTI ZJAVENIA PÁNA
V nedeľnom a feriálnom ofíciu od Zjavenia Pána po sviatok Krstu Krista Pána.
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
HYMNUS
Hľa, králi Dieťa uzreli,
pokorne pred ním kľakajú
a zlato, myrhu, kadidlo
s láskou mu odovzdávajú.
Všimni si, Chlapček, odznaky
moci a svojho kráľovstva;
Otec ti určil trojaké
poslanie podľa proroctva:
Kadidlo sábske, zlatý dar
hlásajú, že si Boh a Kráľ,
kým trpká myrha hovorí,
ako Syn Boží umrieť má.
Betlehem, mesto preslávne,
len v tebe narodiť sa smel
— v nijakom inom veľmeste —
vtelený Boh, náš Spasiteľ.
Jak proroci už hlásali,
mu Otec, Tvorca, prikázal,
aj v Písme je to písané,
by vládu do rúk svojich vzal:
kráľovstvo, ktoré zahŕňa
nebo a moria, pevniny,
východ a západ slnka, hviezd,
podsvetie, nebies končiny.
Nech ti je sláva, Ježišu,
cez večnosť, v ktorej kraľuješ
s Otcom i Duchom Presvätým,
že sa dnes ľudstvu zjavuješ. Amen.
alebo v nedeľu medzi 2. až 8. januárom
ZJAVENIE PÁNA
Slávnosť
PRVÉ VEŠPERY
Z knihy proroka Izaiáša
Vstaň, zažiar, Jeruzalem,
lebo prichádza tvoje svetlo
a Pánova veleba vzišla nad tebou.
Lebo, hľa, tma zahaľuje zem
a temnota pokrýva národy;
ale nad tebou vzíde Pán
a jeho veleba sa zjaví na tebe.
Národy budú kráčať v tvojom svetle
a králi v jase, čo ti vzišiel.
Pozdvihni oči a dívaj sa navôkol:
títo všetci sa zhromaždili, prišli k tebe;
zďaleka prichádzajú tvoji synovia
a tvoje dcéry nesú v náručí.
Uvidíš to a zažiariš;
rozochveje a rozšíri sa tvoje srdce.
Lebo k tebe sa obráti bohatstvo mora,
poklady národov prídu k tebe.
Záplava tiav ťa pokryje,
ťavätá z Madianu a Efy;
prídu všetci zo Sáby,
zlato a kadidlo prinesú
a zvestujú Pánovu slávu.
K tebe sa zhromaždia všetky stáda Kedaru,
nabajotské barany ti budú slúžiť;
budú zmiernou obetou na mojom oltári,
a tak oslávim dom svojej veleby.
Kto sú tieto, čo letia ako oblaky
a ako holubice k svojim letáčom?
Veď na mňa čakajú ostrovy
a vpredu sú lode taršišské,
aby priviezli tvojich synov zďaleka
a ich striebro a zlato s nimi
pre meno Pána, tvojho Boha,
a pre Svätého Izraela, lebo ťa oslávil.
Synovia cudzincov postavia tvoje hradby
a ich králi ti budú slúžiť.
Lebo som ťa udrel v svojom hneve,
no v svojej blahovôli som sa zľutoval nad tebou.
Tvoje brány budú stále otvorené,
ani vo dne ani v noci sa nezavrú,
aby ti mohli prinášať bohatstvo národov
a privádzať svojich kráľov.
Lebo národ a kráľovstvo,
ktoré ti nebudú slúžiť, zahynú
a pohania budú celkom spustošení.
Sláva Libanonu príde k tebe,
cyprus, brest a jedľa odrazu
na ozdobu mojej svätyne;
a tak oslávim miesto, kde spočívajú moje nohy.
Hlboko sklonení prídu k tebe
aj synovia tých, čo ťa ponižovali,
a šľapajam tvojich nôh
sa poklonia všetci, čo ťa tupili.
A budú ťa volať Mestom Pána,
Sionom Izraelovho Svätého.
Preto, že si bol opustený a nenávidený,
a nebolo nikoho, kto by bol prešiel cez teba,
urobím ťa pýchou naveky,
radosťou pre všetky pokolenia.
Budeš sať mlieko národov,
kráľovské prsia budeš požívať;
tak poznáš, že ja, Pán, som tvoj spasiteľ,
že ja, Mocný Jakuba, som tvoj vykupiteľ.
Namiesto bronzu prinesiem zlato
a namiesto železa prinesiem striebro,
namiesto dreva bronz
a namiesto kameňa železo.
Za tvojich strážcov ustanovím pokoj
a za tvojich predstavených spravodlivosť.
Nebude už počuť o násilí v tvojej krajine
ani o pustošení a ničení v tvojich končinách.
Svoje hradby budeš volať spásou
a svoje brány chválou.
Už nebudeš potrebovať svetlo slnka vo dne,
jas mesiaca ti svietiť nebude.
Pán bude tvojím večným svetlom
a tvoj Boh bude tvojou slávou.
Už nikdy nezapadne tvoje slnko
a z tvojho mesiaca nebude ubúdať,
lebo Pán bude tvojím večným svetlom
a dni tvojho zármutku sa ukončia.
A tvoj ľud, to budú všetko spravodliví;
oni naveky zdedia zem;
výhonok mojej sadenice,
dielo mojich rúk
bude na moju oslavu.
najmenšieho budú tisíce
a z malého mocný národ.
Ja, Pán, to náhle urobím,
keď príde jeho čas.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
Božia milosrdná prozreteľnosť sa rozhodla, že v plnosti času príde hynúcemu svetu na pomoc, a vopred určila, že zachráni všetky národy v Kristovi.
Až raz jeden z nich, blahoslavený Abrahám, dostal prisľúbenie, že bude mať nespočetné potomstvo, ktoré sa nezrodí z telesného semena, ale
z plodivej sily viery. Bolo prirovnané k množstvu hviezd, aby sa od otca všetkých národov očakávalo nie pozemské, ale nebeské pokolenie.
Nech vstúpia, nech vstúpia do rodiny patriarchov všetky národy a ako synovia prisľúbení nech prijmú v Abrahámovom potomstve požehnanie,
ktoré jeho synovia podľa tela odmietajú. Nech sa v troch mudrcoch klaňajú všetky národy Pôvodcovi vesmíru a Boh nech je známy nielen v Judei,
ale na celom svete, aby všade „v Izraeli bolo jeho meno veľké“.
Milovaní, poučení o týchto tajomstvách Božej milosti oslavujme s pravou radosťou deň svojich prvotín a začiatok povolania pohanov. Vzdávajme
vďaky milosrdnému Bohu, „ktorý nás urobil súcimi“, ako hovorí Apoštol, „mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy
a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna“; tak, ako prorokoval Izaiáš, „pohanský ľud, čo sedí vo tmách, uzrie veľké svetlo a nad tými,
čo bývajú v krajine temnôt smrti, zažiaril svetlo“. A ten istý prorok hovorí o nich Pánovi: „Budú ťa vzývať národy, ktoré ťa nepoznali, národy,
ktoré o tebe nevedeli, pribehnú k tebe.“
Tento deň „uvidel Abrahám a zaradoval sa“, keď poznal, že synovia jeho viery budú požehnaní v jeho potomkovi, v Kristovi, a keď videl, že sa pre
svoju vieru stane otcom všetkých národov. „Vzdal Bohu slávu pevne presvedčený, že Boh má moc aj splniť, čo prisľúbil.“
Dávid ospieval tento deň v žalmoch takto: „Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať.“
A inde: „Pán oznámil svoju spásu, pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť.“
My vieme, že toto sa uskutočnilo vtedy, keď hviezda vyvolala troch mudrcov z ich ďalekej krajiny a priviedla ich ku Kráľovi neba i zeme, aby ho
poznali a aby sa mu klaňali. A jej služba je pre nás vzorom ochoty zo všetkých síl slúžiť tej milosti, ktorá volá všetkých ku Kristovi.
V tomto úsilí si musíte, milovaní, vzájomne pomáhať, aby ste v Božom kráľovstve, do ktorého sa vchádza pravou vierou a dobrými skutkami,
žiarili ako synovia svetla: skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý s Bohom Otcom a s Duchom Svätým žije a kraľuje po všetky veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
Z knihy proroka Izaiáša
Duch Pána, Boha, je nado mnou,
pretože ma Pán pomazal:
poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným,
uzdraviť skrúšených srdcom,
oznámiť zajatým slobodu,
väzneným prepustenie,
ohlásiť rok milosti Pána
a deň pomsty nášho Boha,
aby som potešil všetkých zarmútených
a tým, čo oplakávajú Sion,
dal veniec namiesto popola,
olej plesania namiesto smútku,
rúcho radosti namiesto ducha skleslého.
Budú sa volať dubmi spravodlivosti,
sadenicou Pána na jeho oslavu.
Vybudujú odveké zrúcaniny,
postavia prastaré ruiny,
obnovia opustené mestá,
rozváľané od mnohých pokolení.
Prídu cudzinci a budú pásť vaše stáda
a synovia cudzincov budú vašimi oráčmi
a vinohradníkmi.
Vy sa budete volať kňazmi Pána,
služobníkmi nášho Boha vás budú nazývať;
budete požívať bohatstvo národov
a ich slávou sa budete honosiť.
Za svoju dvojnásobnú hanbu a potupu
budú plesať nad svojím podielom;
preto dostanú dvojnásobné dedičstvo
vo svojej krajine;
budú mať večnú radosť.
Lebo ja, Pán, milujem právo
a nenávidím lúpež a neprávosť;
ja im dám spravodlivú odmenu
a uzavriem s nimi večnú zmluvu.
Ich rod bude známy medzi pohanmi
a ich potomstvo medzi národmi.
Všetci, čo ich uvidia, poznajú,
že oni sú pokolením, ktoré požehnal Pán.
Radosťou jasám v Pánovi,
duša mi plesá v mojom Bohu,
pretože ma zaodial rúchom spásy,
zahalil ma plášťom spravodlivosti
ako ženích zdobeného vencom,
ako nevestu okrášlenú šperkami.
Lebo ako zem vydá rastliny
a ako záhrada dá vyklíčiť semenu,
tak Pán, Boh, dá vyklíčiť spravodlivosti
a chvále pred všetkými národmi.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa
Pri tajomstve Pánovho vtelenia bolo vždy dosť jasných náznakov o jeho Božstve. Ale aj dnešná slávnosť mnohorako odkrýva a zjavuje, že Boh
prišiel v ľudskom tele, aby smrteľný človek, ponorený do temnôt, nestratil z nevedomosti to, čo môže mať a vlastniť iba z milosti.
Lebo ten, čo sa chcel kvôli nám narodiť, nechcel, aby nám bol neznámy. Preto sa zjavuje takým spôsobom, aby veľké tajomstvo náboženstvo
náboženstva nebolo príležitosťou k veľkému omylu.
Dnes mudrc našiel plakať v kolíske toho, ktorého hľadal ako žiaru medzi hviezdami. Dnes mudrc obdivuje viditeľného v plienkach toho, ktorý mu
tak dlho ostával skrytý za hviezdami.
Dnes mudrc s hlbokým úžasom premýšľa nad tým, čo vidí: nebo na zemi, zem v nebesiach, človeka v Bohu, Boha v človeku, toho, ktorého nemôže
obsiahnuť celý svet, v maličkom tele. A keď to vidí, tajomnými darmi vyznáva, že verí, a nediskutuje: kadidlom vyznáva Boha, zlatom kráľa
a myrhou, že má zomrieť.
A tak sa pohan, ktorý bol posledným, stal prvým, lebo už vtedy vo viere mudrcov bola posvätná viera pohanov.
Dnes vstúpil Kristus do riečišťa Jordánu, aby zmyl hriech sveta. Aj Ján dosvedčuje, že na to prišiel: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta!“
Dnes drží sluha Pána, človek Boha, Ján Krista. Drží ho, aby dostal odpustenie, nie aby mu ho dal.
Dnes sa stalo, čo hovorí Prorok: „Hlas Pánov nad vodami.“ Aký hlas? „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“
Dnes sa nad vodami vznáša Duch Svätý v podobe holubice. A ako Noemova holubica zvestovala, že sa skončila potopa sveta, tak táto Holubica
je znamením, že prestala večná potopa. A nenesie ako tamtá len ratolesť starej olivy, ale vylieva mieru krizmy na hlavu nového praotca, aby sa
splnilo, čo predpovedal prorok: „Preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov.“
Dnes Kristus začína robiť nebeské znamenia a mení vodu na víno. Ale voda sa má premeniť na tajomstvo krvi, aby Kristus mohol ponúknuť čistý
nápoj zo svojho prebodnutého boku tým, čo chcú piť. A tak sa splní slovo proroka: „Aký slávny je môj kalich a ako opája!“
RESPONZÓRIUM
Z knihy proroka Izaiáša
Kvôli Sionu neutíchnem,
kvôli Jeruzalemu nebudem mať pokoja,
kým nezažiari ako svetlo jeho spravodlivosť,
kým sa jeho spása nerozhorí ako fakľa.
Potom národy uvidia tvoju spravodlivosť
a všetci králi tvoju slávu
a budú ťa volať novým menom,
ktoré určia Pánove ústa.
Budeš žiarivou korunou v Pánovej ruke,
kráľovským vencom v ruke svojho Boha.
Nebudú ťa viac volať Opustená
a tvoju krajinu nenazvú viac Osamelá.
Ale budú ťa volať Moja potecha
a tvoju krajinu Nevesta.
Pretože Pán si ťa obľúbil
a tvoja krajina dostane manžela.
Ako sa junák snúbi s pannou,
tak si ťa vezmú tvoji synovia,
a ako ženích má radosť z nevesty,
tak z teba bude mať radosť tvoj Boh.
Na tvojich hradbách, Jeruzalem,
postavil som strážcov;
celý deň a celú noc už nebudú mlčať.
Vy, čo pripomínate Pánovi, nemlčte,
nedajte mu pokoja,
kým neupevní Jeruzalem
a dokiaľ ho neurobí slávou zeme.
Pán prisahal na svoju pravicu
a na svoje mocné rameno:
„Už nikdy nedám tvoju pšenicu
za pokrm tvojim nepriateľom
a cudzinci už nebudú piť tvoje víno,
na ktorom si sa ty namáhal.
Lebo ju budú jesť tí, čo ju zbierali,
a budú chváliť Pána
a tí, čo oberali hrozno,
budú z neho piť v nádvoriach mojej svätyne.
Prejdite, prejdite bránami,
pripravte cestu ľudu,
urovnajte, urovnajte chodník, vyberte kamene
a vztýčte zástavu národom.“
Hľa, Pán ohlasuje až po končiny zeme:
„Povedzte dcére Siona:
Hľa, prichádza tvoj spasiteľ.
Hľa, jeho odmena s ním
a jeho trofeje pred ním.
Budú ich volať:
Svätý ľud, Pánom vykúpení.
A teba budú nazývať: Vytúžená,
Mesto neopustené.“
RESPONZÓRIUM
Z Rečí na Zjavenie Pána, pripisovanej svätému kňazovi Hypolitovi
Ježiš prišiel k Jánovi a prijal od neho krst. Aká nepochopiteľná, obdivuhodná vec! Nekonečnú rieku, ktorá obveseľuje Božie mesto, obmýva troška
vody. Neobsiahnuteľný prameň, z ktorého prýšti život všetkých ľudí a je bez konca, ponára sa do trošky pominuteľnej vody.
Ten, ktorý je všade a nikde nechýba, ktorého nemôžu pochopiť anjeli a je nedostupný ľudskému pohľadu, prichádza na krst, ako sa jemu páčilo.
„Otvorilo sa mu v tom nebo a zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“
Milovaný plodí lásku a nehmotné svetlo neprístupné. Toto je ten, ktorého nazvali Jozefovým synom, a je mojím Jednorodeným podľa božskej podstaty.
„Toto je môj milovaný Syn:“ sám hladuje, a kŕmi neprehľadné tisíce; ťažko pracuje, a pritom osviežuje unavených; nemá kde hlavu skloniť,
a všetko má vo svojej ruke; on trpí, a lieči každé utrpenie; zauškujú ho, a on obdarúva svet slobodou; nechá si prebodnúť bok, a zaceľuje bok
Adamov.
Ale, prosím, dávajte dobrý pozor! Lebo sa chcem vrátiť k prameňu života, chcem nazerať do prameňa, ktorý je bohatý na liečivú silu.
Nesmrteľný Otec poslal na svet nesmrteľného Syna, Slovo. On prichádza k ľuďom, aby ich obmyl vodou a Duchom. Aby nás znovuzrodil pre
neporušiteľnosť duše i tela, vdýchol do nás dych života a obliekol nás do neporušiteľnej výzbroje.
Ale ak sa človek stal nesmrteľným, bude aj bohom. A keď sa skrze vodu a Ducha Svätého v kúpeli znovuzrodenia stáva bohom, je isté, že po
vzkriesení z mŕtvych bude Kristovým spoludedičom.
Preto volám ako hlásateľ: Poďte, všetky kmene národov, k nesmrteľnosti krstu. Je to voda spojená s Duchom, ktorá zavlažuje raj, zúrodňuje zem,
dáva rast rastlinám, plodnosť živočíchom. Aby som v krátkosti zhrnul všetko: v nej sa človek znovuzrodí pre život, v nej bol Kristus pokrstený,
Duch Svätý nad ňu zostupuje v podobe holubice.
Kto s vierou zostupuje do tohoto kúpeľa znovuzrodenia, zrieka sa diabla a oddáva sa Kristovi, zavrhuje nepriateľa a vyznáva, že Kristus je Boh,
zvlieka zo seba otroctvo a oblieka si Božie synovstvo. Od krstu sa vracia jasný ako slnko a vyžaruje lúče spravodlivosti, a čo je najväčšie, vracia
sa Boží syn a spoludedič Krista.
Jemu sláva a moc spolu s jeho najsvätejším, dobrým a oživujúcim Duchom teraz i vždycky a po všetky veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
Z knihy proroka Izaiáša
Budem sa rozpamätávať na Pánovo zľutovanie,
na slávne skutky Pána,
na všetko, čo Pán pre nás urobil,
na množstvo dobrodení domu Izraela,
ktoré mu preukázal pre svoje milosrdenstvo
a pre svoje veľké zľutovanie.
Veď povedal: „Je to predsa môj ľud,
synovia, ktorí nesklamú;“
a stal sa ich záchrancom.
V nijakom súžení
ich nezachránil ani posol ani anjel,
ale iba on sám.
On sám ich v svojej láske
a v zhovievavosti vykúpil.
Dvíhal ich a nosil po všetky minulé dni.
Ale oni ho popudzovali k hnevu
a zarmucovali jeho svätého ducha.
Preto sa stal ich nepriateľom
a sám bojoval proti nim.
No rozpamätali sa na dávne dni,
na Mojžiša a na jeho ľud.
Kde je ten, čo ich vyviedol z mora
s pastierom svojho stáda?
Kdeže je ten, ktorý doň vložil
svojho ducha svätého?
Ten, čo ich viedol po Mojžišovej pravici
svojím velebným ramenom,
čo rozdvojil vody pred nimi
a získal si meno naveky?
Ten, čo ich viedol cez hlbiny ako koňa púšťou a nepotkli sa?
Ako črieda zostupuje do údolia,
tak ich pánov duch viedol k pokoju.
Tak si svoj ľud viedol
a získal si si slávne meno.
Zhliadni z neba
a pozri sa zo svojho svätého a slávneho príbytku.
Kde je tvoja horlivosť a tvoja sila?
Hnutia tvojej lásky a tvojho milosrdenstva
sa predo mnou uzatvárajú.
Veď ty si náš otec,
lebo Abrahám o nás nevie
a Izrael nás nepozná.
Ty, Pane, si náš otec, náš vykupiteľ:
to je tvoje meno od vekov.
Prečo si nám, Pane, dal zablúdiť z tvojich ciest,
srdcu zatvrdnúť,
aby sme nemali bázeň pred tebou?
Obráť sa k nám, lebo sme tvoji služobníci
a kmene tvojho dedičstva.
Za krátky čas ovládli tvoj svätý ľud,
naši nepriatelia pošliapalai tvoju svätyňu.
Od vekov sme takí, akoby si nad nami nepanoval,
akoby sa nevzývalo tvoje meno nad nami.
Kiež by si prelomil nebesia a zostúpil!
Vrchy by sa rozplynuli pred tebou.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého Prokla, carihradského biskupa
Keď sa Kristus zjavil svetu, vniesol do neusporiadaného sveta poriadok a urobil ho veľmi jasným a radostným. Vzal na seba hriech sveta a zvrhol
nepriateľa sveta. Posvätil pramene vôd a osvietil ľudské duše a k veľkým zázrakom pridával stále väčšie.
Dnes sa zem a more podelili o Spasiteľovu milosť a celý svet sa naplnil radosťou. Dnešný slávnostný deň nám ukazuje ešte väčšie zázraky ako ň
predchádzajúci.
Lebo v predchádzajúci výročný deň Narodenia Spasiteľa sa zaradovala zem, že nosila v jasliach Pána. V dnešný deň Zjavenie Pána vlní sa od veľkej
radosti more a jasá. Jasá, lebo v Jordáne dostalo požehnanie a posvätenie.
V predchádzajúcej slávnosti bolo vidieť slabé dieťa, ktoré svedčilo o našej nedokonalosti. V dnešný sviatok ho vidíme dospelého a tajomne pripomína
toho, ktorý ako Dokonalý pochádza z Dokonalého. Tam sa Kráľ odel do purpuru tela, tu prameň obklopuje rieku, akoby ju chcel zaodiať.
Nuž teda pozrite — nové, úžasné zázraky: Slnko spravodlivosti sa umýva v Jordáne, Oheň sa ponára do vody a Boh sa posväcuje za pomoci človeka.
Dnes celé stvorenie spieva chválospevy a volá: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“ Požehnaný, ktorý prichádza v každý čas, lebo
teraz neprichádza len prvý raz.
Kto to len je? Blažený Dávid, prosím, povedz to jasnejšie! „Boh, Pán je naším svetlom“ a nepovedal to len prorok Dávid, ale aj apoštol Pavol mu
prisviedča, keď hovorí: „Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás.“ Nielen niektorým, ale „všetkým“: lebo všetkým, Židom
takisto ako Grékom, dáva v krste spásu a ponúka krst ako dobrodenie spoločné všetkým.
Nuž, pozrite sa na obdivuhodnú, novú potopu, väčšiu a významnejšiu, ako bola potopa za čias Noema. Lebo tam voda potopy zničila ľudské
pokolenie, tu však voda krstu mocou toho, ktorý bol pokrstený, povoláva mŕtvych k životu. Tam holubica s olivovou ratolesťou v zobáku
naznačovala ľúbeznú vôňu Krista, Pána, tu prichádza Duch Svätý v podobe holubice a zjavuje milosrdného Pána.
RESPONZÓRIUM
Z knihy proroka Izaiáša
Kiež by si prelomil nebesia a zostúpil!
Vrchy by sa rozplynuli pred tebou.
Ako oheň spaľuje raždie,
ako oheň privádza vodu do varu,
tak daj poznať svoje meno svojim nepriateľom,
aby sa pred tebou chveli národy,
ako keď si robil divy, ktoré sme nečakali.
Zostúpil si a vrchy sa rozplynuli pred tebou.
Od vekov nebolo slýchať, ucho nepočulo,
oko nevidelo, aby bol okrem teba iný Boh,
ktorý by pomáhal tým, čo v neho dúfajú.
Vychádzaš v ústrety tým,
čo s radosťou konajú spravodlivo,
tým, čo si na tvojich cestách spomínajú na teba.
Ty si sa hneval, a my sme hrešili.
Dlho sme ti boli neverní, ale budeme spasení.
Všetci sme boli nečistí,
sťa špinavý šat je všetka naša spravodlivosť.
Všetci sme jak zvädnuté lístie,
naša neprávosť nás unáša ako vietor.
Nik nevzýva tvoje meno,
nik sa nevzchopí, aby sa k tebe privinul,
lebo si skryl pred nami svoju tvár,
vydal si nás napospas našej neprávosti.
A predsa, Pane, ty si náš otec!
My sme hlina, ty si náš tvorca;
všetci sme dielo tvojich rúk.
Nehnevaj sa veľmi, Pane,
nepripomínaj si stále neprávosť.
Len pozri: my všetci sme tvoj ľud.
Tvoje sväté mestá sa premenili na púšť:
Sion spustol, Jeruzalem je zničený.
Náš svätý, náš slávny dom,
kde ťa oslavovali naši otcovia,
stal sa korisťou ohňa
a všetko, čo nám bolo drahé, obrátilo sa na trosky.
Vari sa pri tom, Pane, zdržíš,
budeš mlčať a tak veľmi nás pokoríš?
RESPONZÓRIUM
Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k Jánovmu evanjeliu
Keď Stvoriteľ sveta rozhodol, že všetko obnoví v Kristovi a zavedie naozaj krásny poriadok a že ľudskú prirodzenosť opäť uvedie do pôvodného
stavu, sľúbil, že mu popri ostatných daroch štedro udelí aj Ducha Svätého, lebo ináč by človek nemohol pokojne a trvalo vlastniť ani ostatné dobrá.
A tak určil čas, keď má na nás zostúpiť Svätý Duch totiž čas Kristovho príchodu, a sľubuje ho slovami: „V tých dňoch,“ čiže v dňoch Spasiteľa,
„vylejem svojho Ducha na každé telo.“
Keď prišiel čas takej veľkej štedrosti a slobody, poslal na zem Jednorodeného v tele ako človeka narodeného zo ženy podľa Svätého písma.
Vtedy dal Boh Otec znova Ducha Svätého a prvý ho prijal Kristus ako prvotiny obnovenej prírody. Ján Krstiteľ to dosvedčuje slovami:
„Videl som Ducha, ktorý zostupoval z neba a spočinul na ňom.“
O Kristovi sa hovorí, že prijal Ducha ako človek a nakoľko ho človek môže prijať. On je Syn &boha Otca, zrodený z jeho podstaty, už pred vtelením,
ba ešte pred všetkými vekmi. A predsa sa po tom, ako sa stal človekom, nezdráha počúvať slová, ktorými sa mu prihovára Boh Otec:
„Ty si môj Syn. Ja som ťa dnes splodil.“
O tom, ktorý sa z neho pred vekmi zrodil ako Boh, hovorí, že ho dnes splodil, aby nás v ňom mohol prijať za svoje deti. Lebo v Kristovi ako
v človekovi je obsiahnutá celá ľudská prirodzenosť. A tak Otec, ktorý má vlastného Ducha, dáva ho ďalej Synovi, aby sme v ňom získali Ducha
aj my. Preto sa ujal Abrahámových potomkov, ako je v Písme, a vo všetkom sa stal podobný bratom.
Jednorodený teda neprijal Ducha Svätého sám pre seba; lebo je to jeho Duch, a len v ňom a skrze neho sa dáva, ako sme už predtým povedali.
Ale pretože sa stal človekom, mal v sebe úplnú ľudskú prirodzenosť, aby ju celú obnovil a priviedol k prvotnej neporušenosti. Ak správne
usudzujeme a prijmeme svedectvo Písma, môžeme vidieť, že Kristus neprijal Ducha sám pre seba, ale v sebe skôr pre nás: veď všetko dobré nám
prichádza cez neho.
RESPONZÓRIUM
Z knihy proroka Izaiáša
Toto hovorí Pán Boh:
„Hľa, moji služobníci budú jesť,
ale vy budete hladovať.
Hľa, moji služobníci budú piť,
ale by budete žízniť.
Hľa, moji služobníci sa budú tešiť,
vy však budete zahanbení.
Hľa, moji služobníci budú plesať pre radosť v srdci,
vy však budete kričať od bolesti srdca
a kvíliť pre skľúčenosť ducha.
Svoje meno zanecháte
ako kliatbu mojim vyvoleným:
,Nech ťa takto zabije Pán, Boh‘,
ale svojich služobníkov bude volať iným menom.
Kto bude chcieť byť požehnaný na zemi,
bude hľadať požehnanie v Bohu, Vernom;
a kto bude chcieť prisahať na zemi,
bude prisahať na Boha, Verného,
lebo sa zabudne na niekdajšie trápenia,
zmiznú spred mojich očí.
Hľa, ja tvorím
nové nebo a novú zem,
na predošlé sa nebude spomínať,
ani na myseľ neprídu;
tešiť sa budú a večne jasať nad tými,
ktoré ja stvorím.
Lebo ja urobím z Jeruzalema mesto plesania
a z jeho obyvateľov ľud radosti.
A budem plesať nad Jeruzalemom,
tešiť sa budem zo svojho ľudu;
už tam nebude počuť
plač ani bolestné volanie.
Nebude tam dieťa, čo žije len niekoľko dní,
ani starec, ktorý nedoplní svoj vek,
lebo najmladší zomrie ako storočný
a kto sa nedožije sto rokov, bude prekliaty.
Budú stavať domy a bývať v nich,
budú sadiť vinice a jesť ich ovocie.
Nebudú stavať, aby iný býval,
nebudú sadiť, aby iný jedol,
lebo dní môjho ľudu bude ako dní stromu;
moji vyvolení budú sa dlho tešiť
z diela svojich rúk.
Nebudú sa nadarmo namáhať
ani rodiť pre smrť predčasnú,
lebo budú rodom požehnaných od Pána
a ich potomci s nimi.
Prv než budú volať,
ja im odpoviem;
ešte budú hovoriť
a ja ich vyslyším.
Vlk a baránok sa budú pásť spolu,
lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou
a had bude mať prach ako chlieb.
Nik nebude škodiť ani pustošiť
na celom mojom svätom vrchu,“
hovorí Pán.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého Maxima, turínskeho biskupa
Evanjelium rozpráva, ako Pán prišiel k Jordánu dať sa pokrstiť a v tejto rieke pomazať nebeskými tajomstvami.
Podľa zmyslu sa žiada, aby po sviatku Narodenie Pána – hoci po rokoch, ale v tom istom čase – nasledovala táto slávnosť a myslím si, že ju tiež
možno nazvať slávnosťou Narodenia.
Lebo vtedy sa narodil medzi ľuďmi, ale dnes sa znova narodil v tajomstvách; vtedy sa narodil z Panny, dnes prichádza skrze tajomstvo.
Tam sa narodil ako človek a matka Mária ho pestuje v náručí, tu sa rodí tajomne a Boh Otec ho vinie k sebe slovami: „Toto je môj Syn,
v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Matka láska dieťa v nežnom lone, Otec slúži Synovi milujúcim svedectvom. Matka ho ukazuje mudrcom,
aby sa mu klaňali, Otec ho zjavuje národom, aby si ho ctili.
Pán Ježiš teda prišiel na krst a nechal svoje sväté telo obmyť vodou.
Niekto by mohol povedať: „Prečo sa dal pokrstiť, keď je svätý?“ počúva teda! Kristus sa nedáva krstiť, aby posvätil seba vodou, ale aby on
vodu posvätil, aby očisťovaním seba očistil tok vody, ktorého sa dotýka. Teda posvätenie Krista je skôr posvätením tohto živlu.
Už vtedy, keď sa Spasiteľ dáva obmyť, očisťuje sa všetka voda na náš krst. A tak je prameň očistený, aby budúce pokolenia mohli dostať
milosť krstu. Kristus teda ide v krste pred nami, aby kresťanský ľud išiel s dôverou za ním.
Ja toto tajomstvo chápem takto: Tak išiel aj ohnivý stĺp cez Červené more popredku, aby synovia Izraela išli bez strachu za ním: stĺp prešiel
prvý cez vodu, aby pripravil cestu tým, čo ho nasledovali. Táto udalosť bola predobrazom krstu, ako hovorí Apoštol. Bolo to akoby krst, keď ľudí
zahaľoval oblak a keď ich niesla voda.
Ale to všetko robí ten istý Kristus, Pán, aj vtedy aj teraz. Ako vtedy išiel v ohnivom stĺpe pred synmi Izraela cez more, tak teraz pri krste
predchádza kresťanský ľud v stĺpe svojho tela. To je ten stĺp, ktorý vtedy svietil na cestu tým, čo išli za ním, a teraz vlieva svetlo do sŕdc
veriacich; vtedy urobil bezpečnú cestu uprostred vĺn, teraz posilňuje kroky v kúpeli viery.
RESPONZÓRIUM
Z knihy proroka Izaiáša
Tešte sa s Jeruzalemom,
jasajte v ňom všetci, čo ho milujete,
radujte sa s ním všetci,
čo ste nad ním trúchlili.
Sajte dosýta z pŕs jeho útechy
a pite s rozkošou z pŕs jeho slávy.
Lebo takto hovorí Pán:
„Hľa, obrátim k nemu pokoj ako rieku,
ako rozvodnený potok slávu národov.
Budete sať, v náručí vás budú nosiť
a na kolenách láskať.
Ako keď niekoho utešuje matka,
tak vás ja poteším;
v Jeruzaleme nájdete útechu.
Až to uvidíte, zaraduje sa vám srdce
a vaše kosti oživnú ako svieža tráva.
Pánova ruka sa ukáže na jeho služobníkoch,
ale jeho hnev doľahne na jeho nepriateľov.
Ja poznám ich skutky aj ich myšlienky, prídem a zhromaždím všetky národy a jazyky. Ony prídu a uvidia moju slávu. Dám im znamenie a niektorých z tých, čo sa zachránili, pošlem k národom Taršiša, Pútu, Lúdu, Mošocha a Rošu, Tubala a Javana, na ďaleké ostrovy k tým, ktorí o mne nepočuli a nevideli moju slávu, a budú ohlasovať moju slávu národom.
Ony privedú všetkých vašich bratov zo všetkých národov ako obetný dar Pánovi na koňoch a vozoch, na nosidlách, na muliciach a na ťavách
na môj svätý vrch, do Jeruzalema, hovorí Pán. Tak ako synovia Izraela prinášajú obetu v čistej nádobe do Pánovho domu. A vyberiem si aj z nich
kňazov a levitov, hovorí Pán.
Ako budú predo mnou trvať nové nebesia
a nová zem, ktoré utvorím,
hovorí Pán,
tak bude trvať aj vaše potomstvo a vaše meno.
A mesiac čo mesiac,
sobotu čo sobotu
každý sa príde pokloniť pred moju tvár,“
hovorí Pán.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí biskupa Fausta z Riez
„Na tretí deň bola svadba.“ Táto svadba, to sú vlastne túžby a radosti z ľudskej spásy, ktorú slávime vždy, keď vyznávame Trojicu alebo vieru
vo zmŕtvychvstanie tretieho dňa, oboje v tajomstve posvätného čísla tri.
Preto v inom evanjeliu čítame o návrate mladšieho syna, ktorý znamená obrátenie pohanského ľudu, že ho prijímajú s tancom, hudbou a svadobnými
šatami.
A tak „sťa ženích vychádza zo svojej komnaty“, zostupuje na zem a tu si z národov zhromažďuje Cirkev. Vzal si telo, aby sa s ňou mohol zasnúbiť
a dal jej záloh i veno: záloh, keď sa Boh spojil s človekom, veno, keď sa obetoval za spásu človeka. Zálohom rozumieme terajšie vykúpenie, venom
večný život. Čo sa dialo na tejto svadbe, bolo pre diváka zázrakom, ale pre toho, kto chápal, sviatosťou. Ak sa totiž dobre pozrieme, zbadáme
vo vode obraz krstu a znovuzrodenia. Lebo keď z jednej veci vnútorným procesom povstáva druhá alebo keď sa nižšie stvorenie tajomnou premenou
stáva vyšším, naznačuje sa tajomstvo druhého narodenia. Náhle sa mení voda, ktorá má neskôr premeniť ľudí.
Kristovým pôsobením sa v Galilei voda stáva vínom, to znamená: ustupuje zákon, nastupuje milosť; zaniká tieň, vystupuje skutočnosť; hmotné
hodnoty sa konfrontujú s duchovnými; staré zachovávanie predpisov dáva miesto novému zákonu, ako hovorí Apoštol: „Staré sa pominulo
a nastalo nové.“ A ako voda v nádobách nestratila nič z toho, čím bola, ale začala byť tým, čím nebola, tak ani zjavený zákon Kristovým príchodom
nezaniká, ale sa zdokonaľuje.
Keď sa minie jedno víno, podáva sa druhé. A starozákonné víno je dobré, ale novozákonné je lepšie. Starý zákon, ktorý zachovávajú Židia,
stráca sa v litere, nový zákon, na ktorom máme účasť my, dýcha životom milosti.
„Dobré víno“, to znamená, že prikázanie zákona je dobré, keď počuješ: „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.“ Ale víno
evanjelia je lepšie a silnejšie, keď počuješ: „Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a dobre robte tým, čo vás nenávidia.“
RESPONZÓRIUM