5. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Nebeský Otče, rodina tvojich veriacich sa spolieha iba na teba; prosíme ťa, ustavične nás ochraňuj s otcovskou láskou,
aby sme pod tvojou opaterou žili vždy v pokoji. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Začiatok listu svätého apoštola Pavla Galaťanom
Pavol, ustanovený za apoštola nie ľuďmi ani prostredníctvom človeka, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych,
a všetci bratia, čo sú so mnou, galatským cirkvám: Milosť vám a pokoj od nášho Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista, ktorý seba
samého vydal za naše hriechy, aby nás vyslobodil z terajšieho zlého veku podľa vôle Boha a nášho Otca: jemu sláva na veky vekov. Amen.
Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí,
čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali,
nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech
je prekliaty! Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by
som Kristovým služobníkom.
Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil
od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista.
RESPONZÓRIUM
Z Výkladu Listu Galaťanom od svätého biskupa Augustína
Apoštol píše Galaťanom, aby vedeli, že z Božej milosti už nie sú pod zákonom. Lebo keď sa im hlásala milosť evanjelia, nechýbali niektorí
z obriezky, podľa mena síce kresťania, ale nerozumeli dobrodeniu milosti a ešte stále chceli byť pod bremenom zákona, ktoré Pán Boh
nepoložil na tých, čo slúžili spravodlivosti, ale hriechu. Spravodlivý zákon dal nespravodlivým ľuďom, aby odhalil ich hriechy, nie odstránil.
Veď hriechy neodstraňuje nič, iba milosť viery činná skrze lásku. Oni teda chceli dostať Galaťanov, ktorí už boli pod touto milosťou,
pod bremeno zákona a tvrdili, že im evanjelium nič neprospeje, ak sa nedajú obrezať a nepodrobia sa aj ostatným telesným obradom
židovského náboženstva.
A preto začali podozrievať apoštola Pavla, ktorý im hlásal evanjelium, že sa nedrží učenia ostatných apoštolov, ktorí nútili pohanov
žiť po židovsky. Pred pohoršením takýchto ľudí sa stiahol aj apoštol Peter a zviedlo ho to k pretvárke, akoby bol aj on presvedčený,
že pohanom evanjelium nič neprospeje, ak nebudú plniť záväzky zákona. Apoštol Pavol ho upozorňuje na túto jeho pretvárku, ako píše
v tomto liste. Ten istý problém rieši aj v Liste Rimanom; len sa zdá, že tam je čosi, čo ukončuje boj a urovnáva spor, ktorý povstal
medzi veriacimi zo Židov a veriacimi z pohanov.
V tomto liste však píše tým, ktorých už pomýlil vplyv tých, čo boli zo Židov a nútili zachovávať zákon; začali im totiž veriť, že apoštol
Pavol nehlásal pravdu, keď nechcel, aby sa dali obrezať. A preto začína takto: „Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej
milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu.“
Týmto úvodom krátko naznačil, o čo mu ide. Hoci už v samom pozdrave, kde hovorí, že „nie je ľuďmi ani prostredníctvom človeka“
ustanovený za apoštola – čo sa nenachádza v nijakom inom liste –, dostatočne ukazuje, že tí, čo šíria také veci, nie sú od Boha,
ale od ľudí, a že ho nesmú znižovať v porovnaní s ostatnými apoštolmi, pokiaľ ide o spoľahlivosť evanjeliového svedectva. On predsa
vie, že nie je ustanovený za apoštola ani ľuďmi ani prostredníctvom človeka, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom.
RESPONZÓRIUM
Z listu Galaťanom
Bratia, počuli ste, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som
prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky
vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom
a krvou, ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.
Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel,
iba Jakuba, Pánovho brata. A čo Vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem. Potom som išiel do končín Sýrie a Cecílie.
Ale Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy, ibaže počuli: „Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru,
ktorú predtým nivočil,“ a oslavovali Boha za mňa.
Potom po štrnástich rokoch som znova šiel s Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. Išiel som ta pohnutý zjavením
a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v súkromí tým, čo niečo znamenali, či nebežím alebo či som nebežal
nadarmo. Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nebol donútený dať sa obrezať. A to pre falošných bratov, votrelcov, čo
sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme
sa, aby sa Vám zachovala pravda evanjelia.
A od tých, čo boli niečím – akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi –, tí teda, čo niečo znamenali, nič iné
mi nepridali, ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných – veď ten, ktorý
pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi –, a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas
a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi
obrezaných. Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.
RESPONZÓRIUM
Z Brevilokvia svätého biskupa Bonaventúru
Sväté písmo nemá svoj pôvod v ľudskom bádaní, ale v Božom zjavení, ktoré prúdi „od Otca svetiel, od ktorého má meno každé otcovstvo
na nebi i na zemi“. Z neho skrze jeho Syna Ježiša Krista prýšti na nás Duch Svätý a skrze Ducha Svätého, ktorý rozdeľuje a rozdáva dary
každému, ako chce, dostávame vieru a „skrze vieru prebýva Kristus v našich srdciach“. Toto je poznanie Ježiša Krista, z ktorého ako
z prameňa vyviera sila a pochopenie celého Svätého písma. Preto ani nie je možné, aby doň niekto vnikol, ak v sebe nemá najprv vliatu
vieru v Krista ako lampu, bránu a základ celého Písma. Veď kým sme vzdialení od Pána, iba viera je pevným základom, vedúcou lampou
a vstupnou bránou k všetkému nadprirodzenému svetlu. Podľa jej miery treba merať aj múdrosť, ktorú sme dostali od Boha, aby si nik
nemyslel o sebe „viac ako myslieť treba, ale triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh“.
Postavenie alebo ovocie Svätého písma nie je hocaké, ale je to plnosť večného šťastia. Veď v tomto Písme sú slová večného života
a nebolo napísané iba preto, aby sme verili, ale aby sme dosiahli aj večný život, kde budeme vidieť a milovať a kde sa vyplnia všetky
naše túžby. A keď sa vyplnia, vtedy naozaj spoznáme „lásku presahujúcu každé poznanie“, a tak nás naplní „Božia plnosť celá“.
A Sväté písmo sa usiluje voviesť nás do tejto plnosti, podľa pravdy uvedeného Apoštolovho výroku. Teda z tohoto dôvodu a s týmto
zámerom treba Sväté písmo skúmať, učiť i počúvať.
Aby sme toto ovocie a tento cieľ dosiahli správnym postupom po správnej ceste Písma, treba nám začať od začiatku. To znamená,
že musíme s čistou vierou pristupovať k Otcovi svetiel a zohnúť skolená svojho srdca, aby nám on skrze svojho Syna v Duchu Svätom
dal pravé poznanie Ježiša Krista a s poznaním lásku k nemu. Keď ho budeme takto poznať a milovať, keď budeme upevnení vo viere
a zakorenení v láske, budeme môcť poznať aj „šírku, dĺžku, výšku a hĺbku“ Svätého Písma a týmto poznaním dospieť k najlepšiemu
poznaniu a k nesmiernej láske najsvätejšej Trojice, kam smerujú túžby svätých a kde je stav a naplnenie celej pravdy a všetkého dobra.
RESPONZÓRIUM
Z listu Galaťanom
Bratia, keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. Kým neprišli niektorí od Jakuba,
jedával s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z obriezky. A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia,
takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom. Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Kéfasovi
pred všetkými: „Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!“ My sme rodení Židia
nie hriešni pohania, a vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili
v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude
ospravedlnený nijaký človek.
Ak sme aj my, čo hľadáme ospravedlnenie v Kristovi, hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vonkoncom nie! Lebo ak znova
staviam to, čo som zboril, ukazujem, že som priestupník. Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý
na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje
a vydal seba samého za mňa. Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.
Nerozumní Galaťania, kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný! Iba to by som sa rád od vás dozvedel:
Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery? Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom?
Toľko ste zažili a nadarmo? Keby to bolo len nadarmo! A ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami zázraky, robí to na základe
skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery?
Tak ako Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi.
Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlní pohanov, preto predpovedalo Abrahámovi: „V tebe budú požehnané všetky národy.“
Teda tí, čo sú z viery, sú žehnaní s veriacim Abrahámom. No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané:
„Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal.“ A je zjavné, že zákon neospravedlňuje
nikoho pred Bohom, lebo spravodlivý bude žiť z viery. Zákon však nie je z viery, ale kto ich bude plniť, bude z nich žiť. Kristus nás
vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve,“ aby v Kristovi
Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.
RESPONZÓRIUM
Z Homílií kňaza Origena na Genezis
„Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám niesol v rukách oheň a nôž a išli spolu.“ To, že si Izák sám
nesie drevo na zápalnú obetu, je predobrazom toho, že si aj Kristus sám niesol kríž, pričom prinášať drevo na zápalnú obetu je úlohou
kňaza. On sa teda stáva obetným darom i kňazom. Vyplýva to aj z toho, čo sa dodáva: „A išli obaja spolu.“ Teda hoci oheň a nôž
niesol Abrahám ako obetujúci, Izák nekráčal za ním, ale s ním, aby bolo vidno, že razom s ním koná kňazskú službu.
Čo nasleduje potom? „Izák vravel svojmu otcovi Abrahámovi: Otče!“ Tieto synove slová boli v danej chvíli hlasom pokušenia.
Vieš si predstaviť, ako týmto oslovením rozochvel syn vedený na obetu otcovo srdce? A hoci bol Abrahám pre svoju vieru dosť tvrdý,
odpovedal mu aj on s pohnutím: „Čo je syn môj?“ „Pozri,“ hovorí on, „oheň a drevo je tu, a baránok na zápalnú obetu je kde?
Abrahám na to odvetil: Boh si zaobstará baránka na obetu, syn môj.“
Táto Abrahámova dostatočne presná a opatrná odpoveď ma dojíma. Neviem, čo videl v duchu, lebo nehovorí v prítomnom čase,
ale v budúcom: „Boh si sám zaobstará baránka.“ Synovi, ktorý sa pýta na prítomnosť, odpovedá budúcnosťou. Veď Pán si sám
zaobstaral baránka v Kristovi.
„Abrahám vystrel ruku, aby vzal nôž a zabil svojho syna. Ale v tom naňho zavolal Pánov anjel z neba: Abrahám! On odpovedal:
Tu som. Anjel povedal: Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha.“ Porovnajme tieto slová
s Apoštolovými, kde hovorí o Bohu: „On vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých.“ Pozri, ako Boh zápasí s ľuďmi
vo svojej veľkolepej štedrosti. Abrahám obetoval Bohu smrteľného syna bez usmrtenia, Boh vydal nesmrteľného Syna na smrť za všetkých.
„Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví Sabech.“ Povedali sme, myslím, vyššie, že Izák je predobrazom
Krista, ale zdá sa, že aj ten baran je Kristovým predobrazom. A stojí za to poznať, ako sa obaja stretajú v Kristovi: Izák, ktorý
nebol zabitý, i baran, ktorý bol zabitý. Kristus je Božie Slovo, ale „Slovo sa telom stalo“.
Kristus teda trpí, ale v tele; znáša smrť, ale jeho telo, ktorého predobrazom je tento baran. Ako aj Ján povedal: „Hľa Boží Baránok,
ktorý sníma hriechy sveta.“ Slovo však zostalo nedotknuté a ono je podľa ducha Kristus, ktorého obrazom je Izák. Preto je sám
aj obetným darom aj veľkňazom podľa ducha. Lebo ten, čo prináša Otcovi obetný dar podľa tela, obetuje sa sám na oltári kríža.
RESPONZÓRIUM
Z listu Galaťanom
Bratia, hovorím to po ľudsky: Už potvrdený ľudský závet nik neruší, ani k nemu nič nepridáva. Prisľúbenia boli dané Abrahámovi
a jeho potomstvu. Nehovorí: „A potomkom,“ akoby šlo o mnohých, ale o jedného: „A tvojmu potomstvu,“ a ním je Kristus.
Ale hovorím toto: Zmluvu potvrdenú Bohom neruší zákon, vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak zmaril prisľúbenie.
Lebo ak je dedičstvo zo zákona, už nie je z prisľúbenia. Ale Abrahámovi ho Boh daroval skrze prisľúbenie.
Načo je teda zákon? Bol pridaný pre priestupky, kým nepríde potomstvo, ktorému bolo dané prisľúbenie, a bol vyhlásený skrze
anjelov rukou prostredníka. Ale niet prostredníka tam, kde ide o jedného; a Boh je jeden. Je teda zákon proti Božím prisľúbeniam?
Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať potom by spravodlivosť bola naozaj zo zákona. Ale Písmo
uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z viery v Ježiša Krista.
No kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru ktorá sa mala zjaviť. A tak bol zákon naším vychovávateľom
pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. Veď skrze vieru v Kristovi
Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka
ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi. A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom
a podľa prisľúbenia dedičmi.
Hovorím však: Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. Je pod poručníkmi a správcami až do času,
ktorý určil otec. Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta. Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho
Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo.
Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“ A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn,
tak skrze Boha aj dedič.
RESPONZÓRIUM
Z Listov svätého biskupa Ambróza
Apoštol hovorí, že kto duchom umŕtvuje skutky tela, bude žiť. A nie div, že bude žiť, lebo ten, kto má Božieho Ducha, stáva sa Božím
synom. Tak je Božím synom, že nedostal ducha otroctva, ale ducha adoptívneho synovstva. Až tak, že Svätý Duch dosvedčuje nášmu
duchu, že sme Božie deti. A svedectvo Ducha Svätého je v tom, že on volá v našich srdciach: „Abba, Otče,“ ako je napísané v Liste
Galaťanom. Ale aj to je veľké svedectvo, že sme Božie deti: Sme „Boží dedičia a Kristovi spoludedičia“. Ale jeho spoludedičom je ten,
kto je s ním oslávený. A s ním je oslávený ten, kto zaňho trpí a tým trpí spolu s ním.
Aby nás povzbudil k utrpeniu, dodáva, že všetko, čo trpíme, je malé a nehodné takej veľkej odmeny budúcich dobier, aká sa dáva
za námahy a ktorá sa na nás má zjaviť. Až budeme pretvorení na Boží obraz, budeme smieť hľadieť z tváre do tváre na jeho slávu.
A aby vyzdvihol veľkosť budúceho zjavenia, dodáva, že aj stvorenie očakáva zjavenie Božích synov, lebo teraz bolo podrobené márnosti,
a nie z vlastnej vôle, ale v nádeji. Preto dúfa, že od Krista dostane milosť pre svoju službu a že aj samo bude vyslobodené z otroctva
skazy, aby dostalo účasť na slobode a sláve Božích detí, aby bola iba jedna sloboda stvorenia i Božích detí, keď sa zjaví ich sláva.
Teraz však, kým sa toto zjavenie odďaľuje, celé stvorenie spoločne vzdychá a očakáva slávu nášho adoptívneho synovstva
a vykúpenia, už rodí toho ducha spásy a chce byť vyslobodené z otroctva márnosti.
Zmysel však je zrejmý v tom, že tí, čo majú prvotiny Ducha, vzdychajú a očakávajú adoptívne synovstvo. Toto adoptívne synovstvo
je vykúpenie celého tela, keď bude z tváre do tváre ako Boží syn na základe adoptovania vidieť to božské a večné dobro. Adoptívne
synovstvo je už v Pánovej Cirkvi, keď Duch volá: „Abba, Otče!“, ako to máš v Liste Galaťanom. Ale dokonalé bude, keď všetci, čo si
zaslúžia vidieť Božiu tvár, vstanú neporušiteľní, krásni a slávni. Potom bude ľudská prirodzenosť naozaj vykúpená. Preto sa Apoštol
chváli: „Lebo v nádeji sme spasení.“ Lebo nádej zachraňuje takisto ako viera, o ktorej sa hovorí: „Tvoja viera ťa uzdravila.“
RESPONZÓRIUM
Z listu Galaťanom
Bratia, vtedy, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo v skutočnosti nie sú bohmi. Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh
pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?! Zachovávate dni, mesiace,
obdobia a roky! Bojím sa o vás, či sa azda nenamáham medzi vami nadarmo.
Bratia, prosím vás, buďte ako ja, veď aj ja som ako vy. Ničím ste mi neublížili. A viete, že som vám prvý raz v telesnej slabosti hlásal
evanjelium. A touto svojou skúškou vzhľadom na moje telo ste nepohrdli, ani ste ju neodmietli, ale prijali ste ma ako Božieho anjela,
ako Krista Ježiša.
Kdeže je teda vaša blaženosť? Veď vám môžem dosvedčiť, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili oči a dali ich mne.
Stal som sa vaším nepriateľom, keď vám hovorím pravdu? Horlia za vás nedobre, chcú vás odlúčiť, aby ste za nich horlili. Dobre je
vždy horliť za dobro, a nielen vtedy, keď som u vás. Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.
Teraz by som chcel byť u vás a zmeniť svoj hlas, lebo neviem, čo s vami.
Povedzte mi vy, čo chcete byť pod zákonom: nepočujete zákon? Veď je napísané, že Abrahám mal dvoch synov: jedného z otrokyne,
druhého zo slobodnej. Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. To je povedané obrazne. Tamtie sú
dve zmluvy: jedna z vrchu Sinaj, ktorá rodí pre otroctvo, a to je Agar. Agar je vrch Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu,
lebo žije so svojimi deťmi v otroctve. Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. Veď je napísané:
„Raduj sa, neplodná, ty, čo nerodíš,
zajasaj a vykríkni ty,
čo nepoznáš pôrodné bolesti,
lebo opustená má veľa detí,
viac ako tá, ktorá má muža.“
Vy, bratia, ste deťmi prisľúbenia ako Izák. Ale ako vtedy ten, čo sa narodil podľa tela, prenasledoval toho, čo sa narodil podľa ducha,
tak aj teraz. Čo však hovorí Písmo? „Vyžeň otrokyňu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej.“ A tak, bratia,
nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej.
RESPONZÓRIUM
Z Výkladu Listu Galaťanom od svätého biskupa Augustína
Apoštol hovorí: „Buďte ako ja.“ Hoci som sa narodil ako Žid, už usudzujem duchovne a zavrhujem telesné kritériá. „Veď aj ja som ako vy,“
to jest: Som človek. Potom im vhodne a taktne pripomína svoju lásku, aby ho nepovažovali za nepriateľa. Hovorí: „Bratia, prosím vás,
ničím ste mi neublížili.“ To akoby povedal: „Nemyslite si teda, že ja vám chcem ublížiť.“
A k tomu ešte hovorí: „Deti moje,“ aby ho napodobňovali ako otca, a pokračuje: „Znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude
stvárnený Kristus.“ Toto povedal skôr v zastúpení matky Cirkvi, lebo aj inde hovorí: „Bol som medzi vami malý, ako keď matka kŕmi
a láska svoje deti.“
Ale Kristus sa stvárňuje skrze vieru vo veriacom, vnútornom človeku, povolanom pre slobodu milosti, ktorý má tiché a pokorné srdce
a nevystatuje sa zásluhami skutkov, lebo ony sú ničím. Až milosťou sa začína akási zásluha toho, koho môže nazvať svojím najmenším,
to jesť sebou samým, ten, ktorý povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili.“ Lebo Kristus sa stvárňuje
v tom, kto sa pripodobňuje Kristovi. A Kristovi sa pripodobňuje ten, kto prilipne ku Kristovi duchovnou láskou.
Z toho vyplýva, že napodobňovaním jeho sa stáva tým, čím je on, nakoľko mu to dovoľuje jeho stupeň. Veď Ján vraví: „Kto hovorí,
že ostáva v Kristovi, má aj sám žiť, ako žil on.“
Aj matka počne človeka, aby bol stvárnený, a stvárneného porodí, aby sa narodil. Preto je také pôsobivé, keď hovorí: „Znovu vás
v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.“ Rodením tu rozumieme starosti a úzkosť, v ktorých ich porodil, aby
sa narodili v Kristovi. A rodí ich stále znova, lebo vidí, že im hrozí nebezpečenstvo, že dajú zviesť a pomýliť. Také znepokojenie
a starosti o nich, ktoré prirovnáva k pôrodným bolestiam, môžu trvať dovtedy, „kým nedospejú k miere plného Kristovho veku,
aby nimi už nezmietal hocijaký vietor učenia“.
Nejde teda o začiatok viery, ktorým sa už narodili, ale o silu a dokonalosť, keď sa hovorí: „Znovu vás v bolestiach rodím, kým
vo vás nebude stvárnený Kristus.“ O tomto rodení sa inými slovami vyjadruje aj tam, kde hovorí: „Deň čo deň na mňa dolieha starosť
o všetky cirkvi. Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?
RESPONZÓRIUM
Z listu Galaťanom
Bratia, túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva. Ja, Pavol, vám hovorím,
že ak sa dáte obrezať, Kristus vám nič neprospeje. A každému, kto sa dá obrezať, znova dosvedčujem, že je povinný zachovávať celý
zákon. Vy, čo chcete byť ospravedlnení zo zákona, odtrhli ste sa od Krista, vypadli ste z milosti. Veď my v duchu viery očakávame
nádej spravodlivosti. Lebo v Kristovi Ježišovi ani obriezka nič neznamená ani neobriezka, ale viera, činná skrze lásku.
Dobre ste bežali. Kto vás zadržal, aby ste odporovali pravde? Toto navádzanie nie je od toho, ktorý vás volá. Trochu kvasu prekvasí
celé cesto. Ja vám dôverujem v Pánovi, že nebudete nijako ináč zmýšľať. Ale ten, čo vás mätie, odnesie si trest, nech je to ktokoľvek.
Ak ja, bratia, ešte stále ohlasujem obriezku, prečo ma potom prenasledujú? Veď potom je odstránené pohoršenie kríža. Nech sa dajú
hoci aj kastrovať tí, čo vás mätú.
Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske!
Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Ale ak sa medzi sebou hryziete
a žeriete, dajte si pozor, aby ste sa navzájom neponičili.
Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu.
Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.
Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary,
nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím,
ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť,
láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet.
Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
Keď sa náš Pán Ježiš Kristus narodil ako pravý človek, pričom neprestal byť pravým Bohom, položil v sebe základ nového stvorenia
a svojím príchodom dal ľudskému pokoleniu duchovný začiatok. Ktorá myseľ dokáže pochopiť toto tajomstvo, ktorý jazyk vysloviť túto
milosť? Neprávosť sa mení na nevinnosť a starina na novosť. Cudzinci sa prijímajú za vlastných a tí, čo sú mimo, dostávajú dedičstvo.
Zobuď sa, človeče, a spoznaj vznešenosť svojej prirodzenosti. Spomeň si, že si bol stvorený na Boží obraz, lebo aj keď bol v Adamovi
porušený, v Kristovi sa opäť obnovil. Užívaj viditeľné stvorenia, ako ich treba užívať, ako užívaš zem, more, nebo, vzduch, pramene
i rieky. A všetko, čo je v nich krásne a obdivuhodné, zameraj na chválu a oslavu Stvoriteľa.
Telesným zmyslom sa dotkni hmotného svetla a celou silou ducha objím to pravé svetlo, „ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho
na tento svet“ a o ktorom Prorok hovorí: „Priblížte sa k nemu a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou.“ Lebo ak sme Boží chrám
a prebýva v nás Boží Duch, potom to, čo má hociktorý veriaci vo svojej duši, je viac ako to, čo obdivujeme na nebi.
No týmto vám, milovaní, ani nedokážeme, ani neradíme, aby ste pohŕdali Božími dielami alebo v tom, čo dobrý Boh stvoril ako dobré,
videli niečo, čo odporuje vašej viere, ale aby ste všetku krásu tvorov a nádheru celého tohto sveta užívali rozumne a s mierou.
„Lebo viditeľné je do času,“ hovorí Apoštol, „ale nevideteľné je naveky.“
Veď hoci sme sa narodili pre prítomnosť, znovuzrodili sme sa pre budúcnosť. Preto sa neoddávajme časným dobrám, ale smerujme
k večným. A aby sme sa mohli zbližša prizrieť na svoju nádej, myslime na to, čo Božia milosť pridala k našej prirodzenosti. Počúvajme
Apoštola: „Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte
s ním v sláve,“ lebo on žije a kraľuje s Otcom a Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
Z listu Galaťanom
Bratia, ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému.
Keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty
neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon. Lebo ak si niekto myslí, že je niečím, hoci nie je ničím,
sám seba klame. Nech každý skúma svoje skutky, a tak sa bude chváliť len sám v sebe, a nie pred iným. Veď každý ponesie
svoje vlastné bremeno.
Ten, koho vyučujú slovo, nech sa delí o všetky dobrá s tým, kto ho vyučuje. Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje,
to bude aj žať. Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre Ducha, z Ducha bude žať večný život.
Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať.
Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.
Pozrite, akými veľkými písmenami vám píšem vlastnou rukou. Všetci, čo sa chcú páčiť podľa tela, nútia vás, aby ste sa dali obrezať,
len aby ich neprenasledovali pre Kristov kríž. Veď ani tí, čo sa dávajú obrezať, nezachovávajú zákon, ale chcú, aby ste sa vy dali
obrezať, aby sa mohli chváliť vaším telom. Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet
ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.
Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie. A nad všetkými, čo sa budú riadiť týmto pravidlom, pokoj
a milosrdenstvo, aj nad Božím Izraelom.
A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky.
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom, bratia. Amen.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí blahoslaveného Izáka, opáta kláštora v Stelle
Bratia, prečo sa tak málo usilujeme hľadať jeden pre druhého spásne príležitosti, žeby sme si tam, kde vidíme väčšiu potrebu, viac
pomáhali navzájom a vzájomne si bratsky niesli bremená? Práve to nám pripomína Apoštol: „Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte
Kristov zákon.“ A inde: „Znášajte sa navzájom v láske.“ Veď ona je Kristovým zákonom.
Ak vidím na svojom bratovi niečo nenapraviteľné – či už z nevyhnutnosti alebo z telesnej či mravnej slabosti -, prečo to neznášam
trpezlivo a nepotešujem láskavo, ako je napísané: „Ich deti sa budú na rukách nosiť a na kolenách láskať“? Vari preto, že mi chýba
tá, čo všetko znáša, tá, čo je dosť trpezlivá, aby vydržala, a dobrotivá, aby milovala?
Veď on je zákonom Krista, ktorý v utrpení „naozaj niesol naše neduhy“ a v útrpnosti „sa bôľmi obťažil“, miloval tých, ktorých znášal,
a znášal tých, ktorých miloval. Kto však napáda brata v núdzi, kto mu strojí úklady v akejkoľvek jeho slabosti, poddáva sa celkom
isto diablovmu zákonu a plní ho. Buďme teda navzájom súcitní, bratsky sa milujme, slabosti znášajme a neresti prenasledujme.
Čím úprimnejšie ten-ktorý spôsob života sleduje lásku k Bohu a kvôli nemu lásku k blížnemu, tým viac ho Boh prijíma a nezáleží na tom,
akými pravidlami sa riadi alebo aké rúcha si oblieka. Lebo iba kvôli láske sa má niečo konať alebo nekonať, meniť alebo nemeniť.
Iba ona je aj počiatkom, z ktorého má všetko vychádzať, aj cieľom, ku ktorému má všetko smerovať. A nič sa nekoná hriešne,
čo sa koná naozaj pre ňu podľa nej.
Ju nech nám láskavo udelí ten, ktorému sa bez nej nemôžeme páčiť a bez ktorého nemôžeme vôbec nič, teda Boh, ktorý žije
a kraľuje cez nekonečné veky. Amen.
RESPONZÓRIUM