Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
Pane, pamätaj na Dávida *
a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi *
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
„Do príbytku svojho domu nevkročím, *
ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku *
ani svojim viečkam zdriemnutia,
kým nenájdem miesto pre Pána, *
príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“
Počuli sme, že archa je v Efrate, *
a našli sme ju na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku *
a padnime k podnožke jeho nôh.
Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *
ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *
a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida *
neodmietaj tvár svojho pomazaného.
Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu *
posadím na tvoj trón.
Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia *
budú sedieť na tvojom tróne naveky.“
Lebo Pán si vyvolil Sion, *
želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky; *
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
Štedro požehnám jeho komory, *
chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *
a svätí budú plesať v radosti.
Tu Dávidovej moci dám vypučať, *
svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *
no na jeho hlave zažiari diadém.“