Žalm 74
Nárek nad spustošeným chrámom

Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo. (Mt 10, 28)

I

Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol *
    a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?
Pamätaj na svoj ľud, *
    ktorý je tvoj odprvoti.
Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, *
    vrch Sion, na ktorom prebývaš.
Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: *
    nepriateľ spustošil celú svätyňu.

Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, *
    vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva.
Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou *
    v hustom lese.
Tak vylamujú brány chrámové *
    a stŕhajú ich sekerou i hákom.

Podpálili tvoju svätyňu, *
    príbytok tvojho mena až do základu zneuctili.
V srdci si povedali: „Zničme ich všetkých odrazu,“ *
    a vypálili tvoje sväté miesta v krajine.
Nevidíme naše zástavy, †
    niet už proroka *
    a nik z nás nevie, dokedy to potrvá.

Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? *
    Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno?
Prečo odťahuješ svoju ruku *
    a prečo v lone držíš pravicu?
Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov *
    a spásne skutky konal na zemi.


II

More si svojou mocou rozdvojil *
    a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách.
Leviatanovi si hlavy roztĺkol, *
    za pokrm si ho dal morským obludám.
Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom *
    a vyschnúť riekam nevysychajúcim.
Tvoj je deň, tvoja je aj noc, *
    ty si utvoril nebeské svetlá i slnko.
Ty si zemi ustanovil hranice; *
    že je leto a zima, to si ty zariadil.

Pamätaj, Pane, na to, †
    že sa to tebe rúha nepriateľ
    a nerozumný ľud tvoje meno uráža.
Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, *
    a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov.
Zhliadni na svoju zmluvu, *
    veď násilníci si rozložili stany po celej krajine.

Pokorný nech sa s hanbou nevracia, *
    chudák a bedár budú tvoje meno velebiť.
Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, †
    maj na pamäti urážky, *
    ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň.
Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov, *
    veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.



© 1999-2003 Juraj Vidéky