1. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Pane a Bože náš, s otcovskou priazňou prijmi modlitby svojho ľudu, aby sme poznali dobro, ktoré máme konať,
a aby sme ho s tvojou pomocou uvádzali do života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije
a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1
Ant.2
Ant.3
PONDELOK
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
R.
A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.
Začiatok Knihy Sirachovho syna
Všetka múdrosť je od Pána, Boha,
vždy bola uňho a je pred vekmi.
Ktože spočítal morský piesok,
kvapky dažďa a dni odveké?
Kto už zmeral výšku neba,
šírku zeme a hĺbku priepasti?
Kto prebádal Božiu múdrosť,
ktorá všetko predchádza?
Múdrosť bola stvorená skôr ako všetko ostatné
a múdra odvaha je odveká.
Prameňom múdrosti je slovo Boha v nebesiach
a jej cesty sú večné zákony.
Komu bol odkrytý koreň múdrosti
a kto poznal jej hlboké zámery?
Komu sa zjavila cesta múdrosti
a jej všestrannú skúsenosť ktože pochopil?
Jeden je Najvyšší, všemohúci Stvoriteľ,
mocný a veľmi obávaný kráľ,
ktorý sedí na svojom tróne a vládne – Boh.
On ju stvoril svojím svätým duchom,
on ju videl, spočítal a premeral
a vylial ju na všetky svoje diela,
na každého človeka vo svojej štedrosti.
lebo ju dáva tým, čo ho milujú.
Bázeň pred Pánom je sláva a chvála,
veselosť a koruna plesania.
Bázeň pred Pánom potešuje srdce
a dáva veselosť, radosť a dlhý život
Tomu, kto sa bojí Pána, bude na konci dobre
a v deň svojej smrti bude požehnaný.
Láska k Bohu je úctyhodná múdrosť.
Tým, ktorým sa zjaví,
dáva schopnosť, aby ho videli
a poznali jeho veľké skutky.
Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom,
pre veriacich bola stvorená spolu s nimi
už v materskom lone.
Od večnosti sa usadila medzi ľuďmi,
čo milujú pravdu,
a zverí sa ich potomstvu.
Bázeň pred Pánom je nábožná vedomosť;
nábožnosť ochráni a ospravedlní srdce,
poskytne slasť a radosť.
Plnosť múdrosti je báť sa Boha;
opája ľudí svojím ovocím.
Celý dom im naplní vzácnymi vecami
a ich sklady pokladmi.
Koruna múdrosti je bázeň pred Pánom,
upevňuje pokoj a zdravie.
No obe sú Božím darom.
Múdrosť vylieva ako dážď vedomosť
a múdru rozvahu
a vyvyšuje slávu tých, čo sa jej držia.
Koreň múdrosti je báť sa Pána
a jej konáre – dlhý život.
RESPONZÓRIUM
Z listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
Budeme sa vytrvalo modliť a úpenlivo prosiť, aby Stvoriteľ všetkých vecí skrze milovaného služobníka Ježiša Krista zachoval úplný počet
svojich vyvolených po celom svete. Veď skrze neho nás z tmy povolal do svetla, z nevedomosti k poznaniu jeho slávneho mena, aby sme
dúfali v tvoje meno ako v počiatok všetkého stvorenia, aby sme otvorenými očami svojho srdca spoznali teba, jediného „najvyššieho
na výsostiach, svätého, ktorý je vo svätých. Ty ponižuješ nadutosť pyšných, maríš myšlienky pohanov, dvíhaš ponížených a ponižuješ
povýšených, dávaš zbohatnúť aj schudobnieť, zabíjaš aj zachraňuješ a oživuješ“, jediný dobrodinca „duchov a Boh každého tela“.
Ty „prenikáš pohľadom priepasti“, skúmaš ľudské skutky, pomáhaš ohrozeným, „zachraňuješ zúfalých“, si stvoriteľom a udržovateľom
každého ducha. Ty rozmnožuješ národy na zemi a zo všetkých si vyberáš tých, čo ťa milujú skrze tvojho milovaného Syna Ježiša Krista,
skrze ktorého si nás vyučil posvätil a povýšil.
Prosíme ťa, Pane, buď našou pomocou a záštitou. Vysloboď našich utláčaných, zľutuj sa nad pokornými, zdvihni tých, čo padli, pomôž
biednym, uzdrav chorých, obráť blúdiacich svojho ľudu, nakŕm hladných, vysloboď našich uväznených, buď oporou slabých, poteš
malomyseľných; „nech poznajú“ všetky „národy, že ty jediný si Boh a“ Ježiš Kristus je tvoj služobník a „my tvoj ľud a ovce tvojej pastviny“.
Veď ty si vo svojich dielach vyjavil trvalé usporiadanie sveta. Ty, Pane, si stvoril svet, si verný vo všetkých pokoleniach, spravodlivý
v súdoch, obdivuhodný v moci a vo vznešenosti, múdry pri stvorení a rozumný pri udržiavaní stvorenstva; dobrý vo viditeľných veciach
a verný voči tým, čo v teba dúfajú, dobrotivý a milosrdný. Odpusť nám naše neprávosti, nespravodlivosti, hriechy a priestupky.
Neber do úvahy nijaký hriech svojich sluhov a služobníc, ale očisť nás svojou pravdou a „upriam naše kroky“, aby „sme žili nábožne,
spravodlivo a v úprimnosti srdca“ a „robili, čo je dobré a milé“ pred tebou a pred tými čo nás spravujú.
Áno, Pane, „rozjasni svoju tvár nad nami, aby sme požívali dobrá“ v pokoji. Nech nás kryje „tvoja mocná ruka“ a „tvoje vystreté rameno“
nech nás chráni od každého hriechu a osloboď nás od tých, čo nás nenávidia nespravodlivo.
Daruj svornosť a pokoj nám i všetkým, čo bývajú na zemi, ako si ich daroval našim otcom, keď ťa nábožne „vzývali vo viere a pravde“.
Ty jediný nám môžeš urobiť toto a ešte väčšie dobrá. Preto ťa velebíme skrze Ježiša Krista, veľkňaza a ochrancu našich duší. Skrze neho
tebe sláva a veleba teraz a z pokolenia na pokolenie i na veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Sirachovho syna
Jestvuje aj slabý človek, ktorý potrebuje pomoc,
až veľmi mu chýba sila a oplýva chudobou.
No Božie oko naň dobrotivo hľadí,
dvíha ho z jeho uponíženia
a pozdvihuje mu hlavu:
až sa mnohí nad ním čudujú.
Dobro i zlo, život i smrť,
chudoba i bohatstvo sú od Boha.
Múdrosť a rozvážnosť i znalosť zákona sú od Pána.
Láskavosť a dobrota pochádzajú od neho.
Blúdenie a temnoty sú stvorené s hriešnikmi;
a tí, čo jasajú pri zlých skutkoch,
zostarnú v zlobe.
Boží dar ostáva pre spravodlivých,
jeho priazeň zaistí šťastie naveky.
Jestvuje taký, čo zbohatol, lebo si lakomo počínal,
a takýto je údel jeho odmeny,
keď hovorí: „Našiel som si odpočinok,
teraz budem sám jesť zo svojho bohatstva;“
nevie, že čas sa míňa
a smrť sa približuje,
že všetko zanechá iným a zomrie.
Vytrvaj vo svojom poslaní a venuj sa mu
a v plnení svojich povinností zostarni.
Neobdivuj diela hriešnikov,
ale dôveruj v Boha a zostaň pri svojej práci.
Veď v Božích očiach je ľahké
rýchlo obohatiť chudobného.
Božie požehnanie je stálou
odmenou spravodlivého
a jeho pôsobenie prinesie v krátkom čase ovocie.
Nehovor: „Čo ešte potrebujem?
A čo dobré z toho budem mať?“
Nehovor: „Som sebestačný
a čo zlé sa mi teraz môže stať?“
V šťastných dňoch nezabúdaj na nešťastné
a v dňoch nešťastných nezabúdaj na šťastné,
lebo Bohu je ľahké v deň smrti
odplatiť každému podľa jeho skutkov.
Zlá hodina dáva zabudnúť na veľkú rozkoš
a koniec človeka odhalí jeho skutky.
Pred smrťou nevychvaľuj nikoho,
lebo človeka možno spoznať pri jeho konci.
RESPONZÓRIUM
Z Rozšírených rehoľných pravidiel
svätého biskupa Bazila Veľkého
Láska k Bohu iste nespočíva v naučených prikázaniach. Veď sme sa od nikoho nenaučili ani radovať sa zo svetla ani túžiť po živote,
milovať rodičov či živiteľov. Takisto alebo ešte oveľa menej sa láska k Bohu zakladá na vonkajšom poučení. Ale hneď, ako začal jestvovať
tento živý tvor (hovorím o človeku), bola do nás vložená ako semienko určitá sila rozumu, ktorá má sama v sebe schopnosť a potrebu
milovať. Keď sa tejto sily ujme škola Božích prikázaní, obyčajne ju pozorne rozvíja a múdro podporuje a s Božou pomocou privádza
k dokonalosti.
Preto pokladáme za Vašu túžbu dosiahnuť cieľ za potrebnú a keď nám to dá Boh a vy nám pomôžete modlitbou, budeme sa usilovať
podľa schopnosti, ktorú nám dal Duch Svätý, roznietiť iskierku Božej lásky ukrytú vo Vás.
Najprv musíme povedať, že sme napred dostali od Boha silu a schopnosť zachovávať všetky prikázania, ktoré nám dal, aby sme
sa nemrzeli, akoby sa od nás vyžadovalo niečo nezvyčajné, ani sa nevynášali, akoby sme odovzdávali viac, než sme dostali.
A keď tieto sily správne a vhodne používame, žijeme život ozdobený čnosťami. Ale ak ich používame zle, upadáme do nerestí.
A neresť definujeme takto: Zlé a Božím prikázaniam odporujúce používanie schopností, ktoré nám dal Boh na koniec dobra.
Ako zasa definícia čnosti, ktorú Boh vyžaduje, je: Používanie schopností pod vedením správneho svedomia podľa Pánovho prikázania.
A keď je to tak, môžeme to isté povedať o láske. Dostali sme teda prikázanie o láske k Bohu a od prvého okamihu svojho bytia vlastníme
vrodenú silu a schopnosť milovať. Túto skutočnosť netreba dokazovať argumentmi zvonka, každý to môže poznať sám od seba a sám
v sebe. Od prírody túžime po dobre a kráse, hoci každému sa niečo iné zdá pekné a dobré. Podobne bez toho, že by sme sa to učili,
milujeme tých, s ktorými nás spája priateľský a príbuzenský vzťah, a sami od seba zahŕňame veľkou priazňou tých, čo nám robia dobre.
A pýtam sa: Čo je obdivuhodnejšie ako Božia krása? Na čo je vďačnejšie a milšie pomyslieť, ako na Božiu vznešenosť? Ktorá túžba môže
byť taká vášnivá a prudká ako tá, ktorú vkladá Boh do duše očistenej od každej neresti, že potom hovorí úprimne: „Som ranená láskou!“?
Vonkoncom nevýslovný a neopísateľný je jas Božej krásy.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Sirachovho syna
Múdrosť sa chváli sama, aj u Boha má česť
a uprostred svojho ľudu slávu.
V zhromaždení Najvyššieho otvára svoje ústa
a vyvyšuje sa pred jeho zástupmi.
Uprostred jeho ľudu ju vychvaľujú
a v zhromaždení svätých obdivujú.
Množstvo vyvolených ju chváli
a medzi požehnanými je požehnávaná; hovorí:
„Vyšla som z úst Najvyššieho,
prvorodená pred všetkým stvorením.
Chcela som, aby na nebi vyšlo
nezapadajúce svetlo;
a ako hmla pokryla som celú zem.
Bývam na výsostiach
a svoj trón mám na oblačnom stĺpe.
Okruh neba som obišla sama
a prechádzala som sa v hlbinách priepasti.
Zastala som na morských vlnách
a na každom mieste zeme,
v každom ľude a v každom národe
som mala prvenstvo
a ovládla som srdcia vznešených i nízkych.
Uprostred tohoto všetkého
som hľadala odpočinok:
na ktorom mieste sa mám usadiť?
Vtedy mi Stvoriteľ vesmíru rozkázal,
ten, čo ma stvoril, daroval pokoj môjmu stánku
a povedal mi: ,V Jakubovi prebývaj,
v Izraeli maj svoje dedičstvo
a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene.‘
Od počiatku, pred vekmi som stvorená
a budem trvať naveky.
Pred ním som vo Svätom stánku konala službu
a na Sione som sa usadila.
V meste, ktoré on miluje, našla som bývanie,
nad Jeruzalemom dal mi právomoc.
V slávnom národe som zapustila korene,
v podiele môjho Boha — v jeho dedičstve —
a v zástupoch svätých sa zdržiavam.
Vyrástla som do výšky ako céder na Libanone
a ako cyprus na vrchu Hermon.
Vyrástla som ako palma v Engaddi
a ako ruža zasadená v Jerichu.
Ako nádherná oliva na pláni
a ako platan pri vode
vyrástla som do výšky na cestách.
Rozvoniavam ako škorica a voňavý balzam;
vydávam ľúbeznú vôňu ako vyberaná myrha.
Ako storax, galban, ónyx a stakt
a ako dym kadidla v stánku.
Ja ako terebinta rozprestieram svoje konáre
a moje konáre sú konáre krásy a pôvabu.
Ja ako vinič vyháňam pôvabné výhonky
a moje kvety krásne a bohaté ovocie.
Ja som matka ušľachtilej lásky a bázne,
poznania a svätej nádeje.
Vo mne je milosť každej cesty a pravdy.
Vo mne je každá nádej života a čnosti.
Poďte ku mne všetci, čo po mne túžite,
a nasýťte sa mojím ovocím.
Lebo moja náuka je sladšia ako med
a mňa mať je sladšie ako plást medu.
Spomienka na mňa pretrvá večné pokolenia.
Kto sa mnou živí, bude stále lačnieť,
a kto mňa pije, bude väčšmi smädiť.
Kto mňa počúva, nebude zahanbený,
a kto koná moje skutky, nezhreší.
Tí, čo ma vysvetľujú, budú mať večný život.“
Toto všetko je kniha zmluvy Najvyššieho,
Zákon, ktorý nám odovzdal Mojžiš
za dedičstvo Jakubovmu domu.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom
Nik nemôže poznať Otca bez Božieho Slova, čiže bez Synovho zjavenia, a ani Syna bez Otcovej priazne. Otcovu priazeň však dovŕšil Syn:
Otec posiela, Syn je poslaný a prichádza. A Otca, ktorý je pre nás neviditeľný a nevymedziteľný, poznáva jeho vlastné Slovo a hoci
je nevysloviteľný, ono nám ho vyslovuje. A zasa naopak: iba Otec poznáva svoje Slovo. Aj jedno aj druhé zjavil Pán. A preto Syn svojím
zjavením zjavuje pravdu o Otcovi. lebo zjavenie Syna je pravda o Otcovi: veď skrze Slovo sa zjavuje všetko.
A Otec na to zjavil Syna, aby sa skrze neho zjavil všetkým a tých, čo mu veria, spravodlivo prijal do neporušiteľnej, večnej blaženosti
(ale veriť mu znamená plniť jeho vôľu).
A tak skrze samo stvorenie Slovo zjavuje Boha Stvoriteľa, skrze svet Pána a Pôvodcu sveta, skrze dielo Umelca, ktorý ho vytvoril,
a skrze Syna toho Otca, ktorý Syna splodil. A toto všetci síce podobne vyslovujú, ale nie podobne veria. Aj skrze zákon a prorokov
Slovo podobne ohlasovalo seba i otca a všetok ľud podobne počúval, ale nie všetci podobne uverili. A Otec sa ukázal skrze ono Slovo,
ktoré sa stalo viditeľným a hmatateľným, hoci mu neverili všetci podobne; ale všetci videli v Synovi Otca. Veď to neviditeľné
u Syna je Otec a viditeľné u Otca je Syn.
Syn v službe Otcovi zdokonaľuje všetko od začiatku až do konca a bez neho nik nemôže poznať Boha. Lebo pravda o Otcovi je Syn,
pravda o Synovi je v Otcovi a skrze Syna sa zjavila. A preto Pán povedal: „Nik nepozná Syna, iba otec, ani Otca nepozná nik,
iba Syn a tí, ktorým to Syn zjaví.“ To „zjaví“ nebolo povedané iba do budúcnosti, akoby Slovo začalo zjavovať Otca až vtedy,
keď sa narodilo z Márie, ale vzťahuje sa všeobecne na celý čas. Syn je od počiatku pri svojom stvorení a zjavuje Otca všetkým,
ktorým chce, kedy chce a ako chce Otec. A preto vo všetkom a skrze všetko je jeden Boh Otec, jedno Slovo, Syn, jeden Duch
a jedna spása pre všetkých, čo v neho veria.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Sirachovho syna
Chcem spomínať na Pánovo dielo,
rozhlasovať budem, čo som videl.
Na Pánovo slovo vznikli jeho diela;
on ich stvoril podľa svojho rozhodnutia.
Žiarivé slnko pozerá na všetko,
Pánovo dielo je plné jeho slávy.
Pánovi svätí nie sú schopní vyrozprávať
všetky jeho obdivuhodné činy.
Pán upevnil svoje voje,
aby pevne stáli na jeho slávu.
On skúma priepasti aj ľudské srdce,
vidí jasne do ich zákutí.
Pán pozná všetko, čo možno poznať,
vidí do znamení čias;
oznamuje, čo pominulo, aj to, čo prichádza,
a odhaľuje stopy, čo vedú k veciam tajomným.
Jeho pozornosti neunikne jediná myšlienka
a nijaká reč sa pred ním neskryje.
Usporiadal divy svojej múdrosti;
len on je pred vekmi a bude naveky.
Nemožno k nemu nič pridať, ani z neho ubrať,
nepotrebuje radu od nikoho.
Aké vzácne sú všetky jeho diela!
Sú ako iskra na pohľad.
Všetko to žije a ostáva naveky
a všetko ho nevyhnutne poslúcha.
Všetko je podvojné: jedno proti druhému;
nič neurobil nedostatočné.
Jedno potvrdzuje hodnotu druhého;
a kto sa vie nasýtiť pohľadom na jeho krásu?
Pýchou výšin je čistá obloha,
krása neba je vo videní slávy.
Slnko, keď sa ukáže na svojej ceste, hlása:
Obdivuhodné teleso, dielo Najvyššieho!
Napoludnie vysušuje zem;
kto vydrží jeho páľavu?
Trojnásobne rozdúchava pec na diela horúčavy.
Slnko vypaľuje vrchy, vydychuje ohnivé pary
a svojimi žiarivými lúčmi oslepuje oči.
Veľký je Pán, ktorý ho stvoril,
veď na jeho slovo sa ponáhľa svojou cestou.
Aj mesiac dodržiava svoj čas;
ukazuje obdobia a označuje vek.
Mesiac je znamením pre sviatočný deň,
je svetlom, ktoré sa po splne zmenšuje.
Podľa neho je pomenovaný mesiac,
obdivuhodne rastie až do splnu.
Je telesom tábora na výsostiach,
keď slávnostne žiari na nebeskej oblohe.
Krásou neba je hviezdna ozdoba,
osvecuje svet na Pánových výsostiach.
Na slová Svätého rozostavia sa podľa príkazu
a neunavia sa na svojich strážach.
Pozri na dúhu a zvelebuj toho, čo ju urobil,
je prekrásna vo svojej nádhere.
Obopína nebo oblúkom slávy,
ruky Najvyššieho ho napäli.
RESPONZÓRIUM
Z rečí svätého biskupa Atanáza Proti pohanom
Kristov najsvätejší a od všetkého, čo bolo stvorené, oveľa vznešenejší Otec ako najlepší správca svojou múdrosťou a svojím vlastným
Slovom, naším Pánom a Záchrancom, Kristom, všetko všade riadi, upravuje a robí na našu spásu, ako uzná za správne. Je správne, že
je všetko také, ako je stvorené a ako to vidíme vznikať, lebo to on tak chce, čo nebude iste nik popierať. Lebo keby sa to, čo bolo
stvorené, pohybovalo bez rozumného poriadku a svet by sa otáčal náhodne, potom by oprávnene nebolo treba veriť tomu, čo sa povedalo.
Ale ak bol zariadený rozumne, múdro a s prehľadom a obdarený dokonalou krásou, potom je samozrejmé, že jeho pôvodcom
a skrášľovateľom nie je nik iný ako Božie Slovo.
Hovorím o Bohu nanajvýš dobrom, o živom Bohu, pôvodcovi všetkého, ktorý sám v sebe je Slovom a líši sa od všetkých stvorení,
je vlastným a jediným Slovom dobrého Otca a jeho prozreteľnosť osvecuje celý tento svet, ktorý aj stvoril. Lebo toto dobré Slovo
dobrého otca určilo poriadok všetkému, spojilo protiklady a vytvorilo z nich jedinú harmóniu. Je jedným a jednorodeným Bohom,
ktorý pochádza z Otca ako dobrý z dobrého prameňa, všetko skrášľuje, usporadúva a udržuje.
Preto ten, čo svojím a večným Slovom všetko stvoril a svojim stvoreniam dal ich prirodzenosť, nedovolil, aby prirodzenosť slepo
unášala stvorenia, zmietala nimi a obrátila ich v nič. Ale ako dobrý riadi a udržuje celú prírodu svojím Slovom, ktoré aj samo je Bohom,
aby osvetlená vedením, prozreteľnosťou a riadením Slova mohla byť a ostať pevná. Aby sa sama stala účastnou na Otcovom Slove,
ktoré opravdivo jestvuje a pomôže aj jej, aby bola, aby vlastne neprestal byť, čo by sa mohlo stať, keby ju neudržiavalo Slovo,
ktoré samo „je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia“. Lebo skrze neho a v ňom jestvuje všetko viditeľné
i neviditeľné a on je hlavou Cirkvi, ako učia služobníci pravdy vo svätých spisoch.
A tak toto Otcovo všemohúce a najsvätejšie Slovo preniká všetko, všade rozostiera svoje sily a osvetľuje všetko viditeľné
i neviditeľné a tým ho v sebe samom udržiava a zväzuje, takže nič nenecháva mimo svojej moci, ale všetkému a skrze všetko
každému zvlášť a všeobecne všetkým spolu dáva a udržuje život.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Sirachovho syna
Boh svojím príkazom urýchľuje sneh
a metá blesky svojho súdu.
A tak sa otvárajú zásobárne
a vylietajú oblaky ako vtáky.
Svojou veľkou mocou zahusťuje mraky
a drobia sa na ľadovcové krúpy.
Dunenie jeho hromu otriasa zemou.
Pred jeho tvárou zachvejú sa vrchy.
Z jeho vôle zaveje južný vietor,
víchrica od severu a veterná smršť.
Rozsýpa sneh, ako keď vtáky zlietajú a sadajú,
a padá, ako keď sa spúšťajú kobylky.
Oko obdivuje jeho bielu krásu
a srdce sa chveje, keď ho vidí padať.
Sype na zem inovať ako soľ
a keď zmrzne, je ako hroty na tŕní.
Zaveje studený severák
a na vode mráz vytvorí kryštály;
spočinie na každej stojatej vode
a voda sa odeje sťa pancierom.
Strávi vrchy a vypáli púšť,
ako oheň zničí všetku zeleň.
Nečakaný oblak je liekom na všetko
a rosa padnutá po horúčave osvieži.
Boh svojou myšlienkou utíšil morské hlbiny
a zasadil do nich ostrovy.
Tí, čo sa plavia po mori, rozprávajú o tom,
aké je nebezpečné,
a čudujeme sa, keď to počujeme na vlastné uši.
Sú tam skvelé a obdivuhodné diela,
rozličné druhy zverov
a všemožných zvierat aj obludné tvory.
Vďaka jemu šťastne napreduje jeho posol
a všetko sa upravuje podľa jeho slova.
Veľa by sme ešte mohli hovoriť,
ale chýbajú nám slová;
jedným slovom: „On je všetko.“
Kde vezmeme silu osláviť ho?
Veď on je Veľký a prevyšuje všetky svoje diela.
Pán je hrozný a nesmierne veľký
a jeho moc je obdivuhodná.
Oslavujte a velebte Pána, koľko len vládzete;
on bude aj tak väčší,
jeho veleba je obdivuhodná.
Keď ho velebíte, pozbierajte všetky svoje sily
a neochabujte,
lebo nikdy ho nebudete dostatočne chváliť.
Ktože ho videl a môže to opísať?!
A kto ho zvelebí ako treba?!
Mnohé ešte väčšie veci než tieto sú ukryté,
lebo iba málo z jeho diel vidíme.
Ale Pán vytvoril všetko
a nábožným ľuďom dal múdrosť.
RESPONZÓRIUM
Z rečí svätého biskupa Atanáza Proti pohanom
Zo všetkého, čo jestvuje a vzniká, nie je nič, čo by nebolo povstalo a existovalo v ňom a skrze neho, ako učí aj Teológ: „Na počiatku
bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič.“
Lebo ako hudobník dobre naladenou lýrou dômyselne skladá hlboké tóny s vysokými a stredné s ostatnými a vytvára ladnú melódiu, tak
aj Božia múdrosť drží celý svet ako lýru, spája to, čo je vo vzduchu, s tým, čo je na zemi, a to, čo je v nebi, s tým, čo je vo vzduchu,
celok dáva do spojitosti s jednotlivosťami a všetko riadi svojimi pokynmi a svojou vôľou, a tak vytvára jediný svet a jediný nesmierne
krásny a harmonický poriadok vo svete, pričom samo Božie Slovo ostáva u Otca nehybné, kým nemennosťou svojej prirodzenosti hýbe
všetko, ako sa páči Otcovi. Napokon vďaka nemu všetko žije a trvá podľa svojej prirodzenosti a skrze neho vytvára obdivuhodnú
a naozaj božskú harmóniu.
Ak vôbec možno takú vec priblížiť nejakým obrazom, vezmime si za príklad veľký chór. V chóre zloženom z rozličných ľudí, z detí,
žien, starcov i mládencov, každý spieva pod vedením jediného dirigenta podľa svojej prirodzenosti a schopnosti: muž ako muž,
dieťa ako dieťa, starec ako starec, mládenec ako mládenec; všetci však vytvoria jedinú ladnú melódiu. Alebo ako naša duša dáva
do pohybu súčasne všetky naše zmysly podľa činnosti vlastnej každému zmyslu tak, že keď sa namanie nejaká vec, dávajú sa všetky
naraz do pohybu: oko, aby videlo, ucho, aby počulo, ruka, aby sa dotýkala, čuch, aby cítil, chuť, aby ochutnávala, a často aj iné údy
tela, aby konali, napríklad nohy, aby kráčali. Takto je to aj v celej prírode. A hoci je náš príklad veľmi slabý, treba ho chápať
vo vyššom zmysle.
Na jediný pokyn Božieho Slova sa všetko odrazu usporiada tak, že jednotlivé veci robia jednotlivo to, čo im je vlastné, a všetky spolu
vytvárajú jediný poriadok.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Sirachovho syna
Chváliť nám treba slávnych mužov,
našich otcov, ako nasledovali po sebe.
Pán ukázal veľkú slávu,
svoju vznešenosť od vekov.
Henoch sa páčil Bohu a bol prenesený do raja,
aby dal národom príklad pokánia.
Ukázalo sa, že Noe bol dokonale spravodlivý
a v čase hnevu stal sa zmierením.
Kvôli nemu bol zachránený zvyšok na zemi,
keď nastala potopa.
Bola s ním uzavretá večná zmluva,
aby už nijaké telo nemohlo byť zničené potopou.
Abrahám bol veľký otec mnohých národov
a ani škvrny sa na jeho sláve nenašlo;
zachoval zákon Najvyššieho
a uzavrel zmluvu s ním.
Túto zmluvu potvrdil na vlastnom tele
a v skúške sa ukázal verným.
Preto mu prisľúbil s prísahou,
že v jeho potomstve požehná národy
a dá mu narásť ako kopcu zeme
a jeho potomstvo ako hviezdy povýši
a dá im dedičstvo od mora až k moru
a od Rieky až na kraj zeme.
Aj s Izákom si takisto počínal
pre jeho otca Abraháma.
Pán mu dal požehnanie pre všetky národy
a potvrdil zmluvu nad Jakubovou hlavou.
Priznal mu jeho požehnania
a dal mu dedičstvo
a rozdelil jeho podiel medzi dvanásť kmeňov.
Z neho vyviedol milosrdného človeka,
ktorý našiel milosť v očiach všetkých ľudí
a bol milý Bohu aj ľuďom:
Mojžiša, ktorého pamiatka je požehnaná.
V sláve ho pripodobnil svätým,
urobil ho veľkým na postrach nepriateľom
a na jeho slovo urýchlil znamenia.
Oslávil ho pred očami kráľov
a dal mu moc nad svojím ľudom
a ukázal mu svoju slávu.
Pre jeho vernosť a tichosť ho posvätil
a vyvolil ho spomedzi všetkých ľudí.
Dal mu počuť svoj hlas
a zaviedol ho do oblaku.
Do rúk mu dal prikázania
a zákon života a múdrosti,
aby poúčal Jakuba
o svojej zmluve
a Izraela o svojich nariadeniach.
RESPONZÓRIUM
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
Pevne sa primknime k Božiemu požehnaniu a viďme, aké sú cesty požehnania. V duchu si pripomeňme, čo sa od počiatku stalo.
Vďaka čomu bol náš otec Abrahám požehnaný? Či nie preto, že s vierou konal spravodlivosť a pravdu? Izák v dôvere, že pozná
budúcnosť, ochotne priniesol obetu. Jakub v poníženosti pre brata odišiel zo svojej krajiny, šiel k Lábanovi a slúžil. A dostal dvanásť
žeziel Izraela.
Kto toto s úprimným srdcom jednotlivo zváži, spozná, aké veľkolepé dary od neho dostali. Od Jakuba pochádzajú všetci kňazi a leviti,
čo slúžia pri Božom oltári. Od neho podľa tela pochádza Pán Ježiš. Od neho pochádzajú cez Júdovu rodinu králi, kniežatá a vodcovia.
Ani ostatné jeho kmene nemali menšiu česť, podľa Pánovho prísľubu: „Tvojho potomstva
bude ako hviezd na nebi.“ Všetci títo dosiahli slávu a veľkosť nie zo seba samých alebo pre svoje skutky či spravodlivosť, ktorú konali,
ale z jeho vôle. Preto ani my, povolaní z jeho vôle v Kristovi Ježišovi, nie sme ospravedlnení zo seba samých ani pre svoju múdrosť,
rozumnosť, nábožnosť či skutky, ktoré sme konali vo svätosti srdca, ale skrze vieru, pre ktorú všemohúci Boh ospravedlnil od počiatku
všetkých. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.
Čo teda urobíme, bratia? Zanedbáme dobré skutky a zanecháme lásku? Nech nás Pán chráni urobiť niečo také! Naopak, usilujme sa
horlivo a ochotne konať každé dobré dielo. Veď sám Stvoriteľ a Pán všetkého plesá nad svojimi dielami. Nebesia upevnil svojou najvyššou
zvrchovanou mocou a ozdobil ich svojou nepochopiteľnou múdrosťou. Oddelil aj zem od vody, ktorá ju obklopuje, a nehybne ju postavil
na pevnom základe svojej vôle. Aj zvieratá, čo sa na nej hýbu, svojím rozkazom povolal k bytiu. More i živočíchy, čo v ňom žijú, napred
pripravil a potom svojou mocou uzavrel.
A okrem toho všetkého vytvoril svojimi svätými a nepoškvrnenými rukami najvznešenejšieho a vďaka rozumu najvyššieho živočích
nezmazateľný znak svojho obrazu, človeka. Veď Boh hovorí takto: „Urobme človeka na náš obraz a na našu podobu.
A stvoril Boh človeka, muža a ženu ich stvoril.“ A keď toto všetko dokončil, schválil to, požehnal a riekol:
„Vzrastajte a množte sa.“ Uvedomme si, že všetci spravodliví boli ozdobení dobrými skutkami a že aj sám Pán sa radoval zo slávy svojich
diel. Keď teda máme takýto príklad, bez meškania prijmime jeho vôľu a zo všetkých svojich síl konajme spravodlivé skutky.
RESPONZÓRIUM