Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety! (Mt 25, 6)
Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, †
svoje verše venujem kráľovi. *
Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.
Ty si najkrajší z ľudských synov. †
Z tvojich perí plynie milota. *
Preto ťa Boh požehnal naveky.
Ty najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; *
svoju velebu a dôstojnosť.
Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz †
a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť. *
Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky.
Tvoje ostré šípy †
zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; *
poddajú sa ti národy.
Tvoj trón, Bože, trvá naveky *
a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.
Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, †
preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti
*
viac ako tvojich druhov.
Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou *
a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.
Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; *
po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.
Čuj, dcéra, a pozoruj, †
nakloň svoj sluch, *
zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.
Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; *
on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu.
Dcéry z Týru ti prinesú dary *
a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.
Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, *
jej odevom sú zlaté tkanivá.
V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; *
za ňou ti privádzajú panny, jej družice.
Sprevádza ich jasot radostný, *
tak vstupujú do kráľovského paláca.
Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; *
urobíš ich kniežatami nad celou zemou.
Na tvoje meno budem pamätať *
vo všetkých pokoleniach.
Preto ťa národy budú velebiť *
navždy a na veky vekov.