Žalm 10
Vzdávanie vďaky

Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Mt 6, 20)

I

Pane, prečo si tak ďaleko? *
    Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *
    nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *
    a lakomec sa vychvaľuje.
Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *
    „Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *
    a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *
    a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *
    ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *
    pod jeho jazykom zločin a násilie.
Sedí na postriežke blízko osád, *
    nevinného zákerne zabíja.
Očami sliedi za chudákom; *
    ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára; *
    chytá ho a hádže naňho sieť.
Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *
    v jeho násilných pazúroch.
V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *
    odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“


II

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *
    nezabúdaj na úbohých.
Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *
    Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †
    veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *
    a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha *
    a sirote pomáhaš.
Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *
    budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *
    Pohania vymizli z jeho krajiny,
Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *
    vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *
    aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.



© 1999-2003 Juraj Vidéky