Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. (Hebr 10, 5)
I
Čakal som, čakal na Pána *
a on sa ku mne sklonil.
Vyslyšal môj nárek *
a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.
Nohy mi postavil na skalu *
a kroky mi upevnil.
Do úst mi vložil pieseň novú,
chválospev nášmu Bohu.
Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní *
a budú dúfať v Pána.
Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru *
a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.
Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; †
a v tvojich zámeroch s nami *
kto sa ti vyrovná?
Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, *
toľko ich je, že sa nedajú spočítať
Obety a dary si nepraješ, *
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, *
preto som povedal: „Hľa prichádzam.
Vo zvitku knihy je napísané o mne, *
že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj, *
hlboko v srdci mám tvoj zákon.“
Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; *
svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.
Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, *
rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.
Neskrývam tvoju milosť *
a pravdu pred veľkým zhromaždením.
Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, *
tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú.
Zo všetkých strán sa na mňa kopia
nespočetné pohromy, †
opantalo ma toľko hriechov, *
že nemám o nich prehľadu.
A je ich viac, než mám vlasov na hlave, *
až mi z toho srdce zamiera.
Pane, ráč ma zachrániť, *
príď mi čím skôr na pomoc.
Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, *
čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť.
Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, *
čo mi chcú zle.
Nech zmeravejú hanbou tí, *
čo mi hovoria: „Tak mu treba!“
No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú. †
A tí, čo túžia po tvojej pomoci, *
nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán!“
Ja som síce biedny a úbohý, *
no Pán sa stará o mňa.
Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ *
Bože môj, nemeškaj.