I. DO NANEBOVSTÚPENIA PÁNA
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
HYMNUS
Toto je pravý Boží deň,
žiariaci svetlom blaživým,
veď celý svet krv Kristova
zbavila jeho ťažkých vín.
On vrátil slepým svetlo, zrak
a hriešnym novú vieru vlial;
kto by sa musel strachom chvieť,
keď Pán i z lotra hriechy sňal?
Anjeli hľadia v úžase,
aký trest Kristus musel zniesť;
a lotor pri ňom kajúci
má prísľub raja ešte dnes.
Obdivuhodné tajomstvo:
sám Boh si ľudské telo vzal,
by telo zbavil nákazy,
aby hriech, vinu z ľudí sňal.
Môže byť niečo vzácnejšie,
keď milosť vinu zamení,
keď láska strávi, zničí strach
a v smrti život pramení?!
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne zmŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
Alebo ľubovoľne vo férie po Veľkonočnej oktáve:
Nech z výšin neba radosť znie,
nech jasá more, plesá zem:
Ukrižovaný z mŕtvych vstal
a smrteľníkom život dal.
Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.
Tá smrť, tá láska zranená
vín odpustenie znamená;
zmučený silu nestratil
a premožený zvíťazil.
V tom máme nádej; veríme,
že s Kristom k sláve prídeme,
aj my budeme vzkriesení
a vlastniť život blažený.
A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobré plynie z nej.
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému,
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
Ant. 1Aleluja.
Žalm 1
Ant. 2Aleluja.
Žalm 2
Ant. 3Aleluja.
Žalm 3
V.
Moje telo opäť rozkvitlo. Aleluja.
R.
A môj duch ďakuje Pánovi. Aleluja.
V.
Moje srdce i moje telo. Aleluja.
R.
Vznášajú sa k Bohu živému. Aleluja.
V.
Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Aleluja.
R.
Smrť nad ním už nepanuje. Aleluja.
V.
Boh vzkriesil Krista z mŕtvych. Aleluja.
R.
Aby sa naša viera a nádej upínali na Boha. Aleluja.
V.
Boh aj Pána vzkriesil. Aleluja.
R.
A vzkriesi aj nás svojou mocou. Aleluja.
V.
Z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste. Aleluja.
R.
Raduje sa nebo i zem. Aleluja.
V.
Boh nás znovuzrodil pre živú nádej. Aleluja.
R.
Vzkriesením Ježiša Krista. Aleluja.
Začiatok Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom čo sa má onedlho stať, a po svojom anjelovi ho poslal
a naznačil svojmu služobníkovi Jánovi. A tento dosvedčil Božie slovo a svedectvo Ježiša Krista; všetko, čo videl.
Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané, lebo čas je blízko.
Ján siedmim ázijským cirkvám: Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, čo sú pred jeho trónom,
a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vládcu nad kráľmi zeme.
Jemu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva
a vláda na veky vekov. Amen.
Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli, a budú nad nim nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen.
Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci.
Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstve i vo vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove,
ktorý sa volá Patmos. V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť:
„Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sárd, Filadelfie a do Laodicey!“
Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov
a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom.
Jeho hlava a vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, a jeho oči ako plameň ohňa. Jeho nohy boli podobné kovu rozžeravenému
v peci a jeho hlas bol ako hukot veľkých vôd. V pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč
a jeho tvár bola sťa slnko, keď svieti v plnej sile.
Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý.
Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. Napíš teda, čo si videl: čo je a čo sa má stať potom.
Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl v mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd sú anjeli siedmich cirkví
a sedem svietnikov je sedem cirkví.
RESPONZÓRIUM
Z Veľkonočnej homílie starovekého autora
Veľká noc, ktorú slávime, je príčinou spásy všetkých ľudí, počnúc prvým človekom, ktorý je zachránený a oživený v nich všetkých.
Ale to nedokonalé a časné bolo iba podobou a symbolom večného a bolo vymyslené na to, aby naznačilo skutočnosť, ktorá sa teraz začína.
A keď je tu skutočnosť, symbol musí ustúpiť. Keď príde kráľ, nik nenechá živého kráľa, a nejde sa klaňať jeho obrazu.
Ako veľmi zaostáva symbol za skutočnosťou, je zrejmé z toho, že symbol oslavuje krátky život židovských prvorodených, skutočnosť však
trvalý život všetkých ľudí.
Veď nie je nič veľké, ak niekto unikne na krátky čas smrti, no vzápätí musí zomrieť. Je však naozaj veľká vec uniknúť smrti celkom.
A to sa darí nám, za ktorých bol obetovaný veľkonočný Baránok, Kristus.
Samo meno sviatku vyjadruje jeho veľký stupeň, ak sa správne vykladá. „Pascha“ totiž znamená prechod; že zhubca, čo zabíjal
prvorodených, prešiel popri domoch Hebrejov. Ale opravdivý prechod zhubcu sa uskutočnil na nás, lebo popri nás prešiel bez toho,
že by sa nás dotkol, keď nás Kristus vzkriesil pre večný život.
A čo má znamenať, ak chceme zistiť pravú skutočnosť, že čas prechodu a záchrany prvorodených určuje začiatok roka?
To, že aj pre nás je obeta pravého veľkonočného Baránka začiatkom nového života.
Rok je totiž symbolom večnosti: prebieha v kruhu, vždy znova sa vracia k sebe samému a nespočinie v nijakom cieli.
Tak aj otec budúceho veku Kristus. Keď sa za nás obetoval, akoby náš doterajší život vyňal z času a kúpeľom znovuzrodenia
nám dáva začiatok druhého života, čím sme sa mu stali podobnými v smrti a zmŕtvychvstaní.
A tak každý, kto si uvedomí, že zaňho bol obetovaný veľkonočný Baránok, nech pokladá za počiatok svojho života tú chvíľu,
keď bol zaňho obetovaný Kristus. Až vtedy sa zaňho Kristus obetuje, keď človek uzná milosť a pochopí, že sa touto obetou zrodil život.
Ale keď toto spoznal, nech sa usiluje začať nový život a nech sa už nikdy nevracia k starému životu, ktorému sa blíži koniec.
Veď sme zomreli hriechu; ako vy sme v ňom ešte mohli žiť“?
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, počul som Pána, ktorý mi povedal: „Anjelovi efezskej cirkvi napíš:
Toto hovorí ten, čo drží sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý prechádza medzi siedmimi zlatými svietnikmi:
Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú,
a zistil si, že sú to luhári. Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú
lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta - ak
nebudeš robiť pokánie. To máš však k dobru, že nenávidíš skutky nikolaitov, ktoré aj ja nenávidím.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.
Anjelovi smyrnianskej cirkvi napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ten, čo bol mŕtvy a ožil: Poznám tvoje súženie aj tvoju chudobu - ale si
bohatý -, i rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú židmi, a nie sú, ale sú synagógou satana. Neboj sa toho, čo máš trpieť.
Hľa, diabol niektorých z vás má uvrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní; a budete desať dní v súžení.
Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži.“
RESPONZÓRIUM
Z kníh svätého biskupa Fulgencia Ruspenského Monimovi
Za túto duchovnú budovu Kristovho tela, ktorá rastie v láske (veď podľa slov svätého Petra „živé kamene sa majú dať vbudovať
do duchovného domu, do svätého kňazstva a prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista“), teda za túto duchovnú budovu
nemožno nikdy prosiť vhodnejšie ako vtedy, keď samo Kristovo telo, čiže Cirkev vo sviatosti chleba a kalicha obetuje samo Kristovo telo a krv:
„Veď kalich, ktorý pijeme, je účasťou na Kristovej krvi. A chlieb, ktorý lámeme, je účasťou na Kristovom tele. Keďže je jeden chlieb,
my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe.“
A preto prosíme, aby tou istou milosťou, ktorou sa Cirkev stala Kristovým telom, boli všetky údy spojené láskou a vytrvali v jednom tele.
A správne prosíme, aby to v nás spôsobil dar Ducha, ktorý je jedným Duchom Otca i Syna. Veď Trojica, svätá prirodzená jednota, rovnosť
a láska, čo je jediný a pravý Boh, svornosťou posväcuje tých, ktorých prijíma za svojich.
Preto sa hovorí: „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“
Lebo Duch Svätý, jediný Duch otca i Syna, toto pôsobí v tých, ktorým udelil milosť prijatia za Božie deti. Toto spôsobil aj v tých,
o ktorých sa píše v Skutkoch apoštolov, že dostali toho istého Ducha. Hovorí sa o nich: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu.“
Jedno srdce a jednu dušu urobil z množstva veriacich v Boha jediný Duch Otca i Syna, ktorý je s Otcom i Synom jediný Boh.
Preto aj apoštol napomína Efezanov, aby sa usilovali zachovať túto duchovnú jednotu vo zväzku pokoja: „Preto vás prosím, ja, väzeň
v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou.
Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja, ako je jedno telo a jeden Duch.“
Boh totiž tým, že stráži v Cirkvi svoju lásku, ktorá je v nej rozliata skrze Ducha Svätého, robí zo samej Cirkvi jemu milú obetu,
a ona môže stále prijímať milosť duchovnej lásky, a tak môže stále prinášať seba ako živú, svätú, Bohu milú obetu.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, počul som Pána, ktorý mi povedal: „Anjelovi pergamskej cirkvi napíš:
Toto hovorí ten, čo má ostrý dvojsečný meč:
Viem, kde bývaš; tam, kde je trón satana. No pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch Antipasa, môjho verného svedka;
ktorého zabili u vás, kde býva satan. Mám však niečo proti tebe: že máš tam takých, čo sa pridŕžajú Balaamovho učenia, ktorý učil Balaka
dávať pohoršenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám a smilniť. Tak aj ty máš takých, čo sa pridŕžajú učenia nikolaitov.
Preto rob pokánie. Ak nie, prídem na teba čoskoro a budem s nimi bojovať mečom svojich úst.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám: Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku
napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane.
Anjelovi tyatirskej cirkvi napíš: Toto hovorí Boží Syn, ktorý má oči ako plameň ohňa a jeho nohy sú podobné kovu:
Poznám tvoje skutky, tvoju lásku, vieru, službu a vytrvalosť aj tvoje posledné skutky hojnejšie než prvé. Ale mám proti tebe,
že trpíš ženu Jezabel, ktorá hovorí, že je prorokyňa, a učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám.
A dal som jej čas, aby robila pokánie; ale nechce sa kajať zo svojho smilstva. Hľa, vrhnem ju na lôžko bolestí a tých, čo s ňou cudzoložia,
do veľkého súženia, ak nebudú robiť pokánie z jej skutkov. Jej deti pobijem smrťou a všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i srdce,
a každému z vás odplatím podľa vašich skutkov. Vám ostatným v Tyatire, všetkým, čo sa nepridŕžajú tohoto učenia, ktorí
nepoznali - ako hovoria - satanove hlbiny, hovorím: Nekladiem na vás iné bremeno. Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem.
Kto zvíťazí a až do konca zachová moje skutky,
dám mu moc nad národmi
a bude nad nimi panovať žezlom železným
a rozbijú sa ako hrnce hlinené,
ako som ju aj ja dostal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
Milovaní, Boží Syn sa nepochybne tak úzko spojil s ľudskou prirodzenosťou, že jeden a ten istý Kristus je nielen v tom človekovi, ktorý je
prvorodený z celého stvorenia, ale aj vo všetkých jeho svätých. A ako nemožno oddeliť hlavu od údov, tak ani údy od hlavy.
A hoci to, že Boh je všetko vo všetkom, neplatí o tomto živote, ale o večnom, predsa už teraz neodlučiteľne prebýva vo svojom chráme,
ktorým je Cirkev, ako to sám prisľúbil slovami: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Nič teda z toho, čo Boží Syn robil a učil pre zmierenie sveta, nepoznáme iba z dejín ako minulé, ale pociťujeme to aj v sile súčasných udalostí.
Je to on, zrodený pôsobením Ducha Svätého z Matky a Panny, čo mocou toho istého Ducha robí neplodnou svoju nepoškvrnenú Cirkev,
aby krstným pôrodom privádzala na svet nespočetné množstvo Božích detí, o ktorých sa hovorí: „ Čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle
tela ani z vôle muža, ale z Boha.“
Je to on, v ktorom je požehnané Abrahámovo potomstvo prijatím všetkých ľudí za detí. A praotec sa stáva otcom národov, keďže detí
prisľúbenia sa nerodia z tela, ale z viery.
Je to on, čo nevynímajúc nijaký národ, zo všetkých národov pod nebom vytvára jedno stádo svätých oviec. A deň čo deň napĺňa, čo sľúbil:
„Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.“
A hoci zvlášť Petrovi povedal: „Pás moje ovce,“ jeden Pán riadi v tejto práci všetkých pastierov a živí žírnou a šťavnatou pašou tých,
čo prichádzajú ku Skale, aby nespočetné ovce, posilnené plnou láskou, neváhali zomrieť za pastierovo meno tak, ako dobrý pastier ochotne
položí svoj život za ovce.
Je to on, na utrpení ktorého má účasť nielen slávna statočnosť mučeníkov, ale aj viera všetkých znovuzrodených, a to už v samej sviatosti
krstu.
A to je dôvod, prečo sa správne Pánova Veľká noc slávi s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy tak, že sa nové stvorenie po vyhodení
starého kvasu zloby napája a živí samým Pánom.
Veď účasť na Kristovom tele a krvi nespôsobuje nič iné ako to, že sa premieňame na to, čo prijímame. A tak toho, s ktorým sme zomreli,
boli pochovaní a vzkriesení, stále nosme v duši a v tele.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, počul som Pána, ktorý mi povedal: „Anjelovi sardskej cirkvi napíš:
Toto hovorí Ten, čo má sedem Božích duchov a sedem hviezd: Poznám tvoje skutky; že máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy.
Bdej a posilňuj, čo ešte ostalo, a už malo zomrieť. Lebo tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom. Preto si spomeň,
ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie. Lebo ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani nezvieš v ktorú hodinu prídem na teba.
Ale máš v Sardách zopár ľudí ktorí si nepoškvrnili odev. Tí budú so mnou chodiť v bielom, lebo sú toho hodni. Kto zvíťazí, ten takto bude
oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.
Anjelovi filadelfskej cirkvi napíš: Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč; keď on otvára, nik nezavrie, a keď zatvára, nik neotvorí:
Poznám tvoje skutky - hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť -, že máš málo sily, no zachoval si moje slovo
a nezaprel si moje meno. Hľa, dám ti zo satanovej synagógy tých, čo hovoria, že sú židia, a nie sú, ale luhajú. Hľa, spôsobím, že prídu
a poklonia sa pred tvojimi nohami a poznajú, že ťa milujem. Preto, že si zachoval moje slovo a vytrval si, aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky,
ktorá príde na celý svet a preskúša obyvateľov zeme. Prídem čoskoro. Drž sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal veniec. Toho, kto zvíťazí,
urobím stĺpom v chráme svojho Boha a už viac nevyjde von. A napíšem naň meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema,
ktorý zostupuje z neba od môjho Otca, aj svoje nové meno.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.
A anjelovi laodicejskej cirkvi napíš: Toto hovorí Amen, verný a pravdivý Svedok, Počiatok Božieho stvorenia: Poznám tvoje skutky,
že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst.
Lebo hovoríš: ,Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič‘ – a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý.
Radím ti: odo mňa si kúp zlato vyskúšané ohňom, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty,
i masť, ktorou si potrieš oči, aby si videl. Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem. Buď teda horlivý a rob pokánie.
Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.
Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“
RESPONZÓRIUM
Z Traktátov svätého biskupa Gaudencia Bresciského
Nebeská obeta ustanovená Kristom je naozaj dedičným darom jeho novej zmluvy, ktorý nám zanechal v tú noc, keď bol vydaný na ukrižovanie,
ako záruku svojej prítomnosti.
Je naším pokrmom na cestu. Ním sa živíme a sýtime na ceste tohto života, kým neodídeme z tohto sveta a nedostaneme sa k nemu.
Preto hovorí ten istý Pán: „Ak nebudete jesť moje telo a piť moju krv, nebudete mať v sebe život.“
On chcel, aby jeho dobrodenia trvalo zostali u nás. Chcel, aby sa duše, vykúpené jeho drahou krvou, stále posväcovali podľa obrazu jeho
umučenia. A preto prikazuje verným učeníkom, ktorých ustanovil za prvých kňazov svojej Cirkvi, aby ustavične slávili tieto tajomstvá
večného života. A majú ich sláviť všetci kňazi po jednotlivých cirkvách na celom svete, kým znova nepríde Kristus z neba.
Takto máme mať aj my, kňazi aj všetok veriaci ľud každodenne pred očami živý obraz Kristovho utrpenia, ba dotýkať sa ho rukami
a prijímať ústami i srdcom, aby sme si zachovali nezničiteľnú pamiatku svojho vykúpenia.
Chlieb sa pripravuje vodou z mnohých pšeničných zŕn rozomletých na múku a musí sa dotvoriť ohňom, preto v ňom právom vidíme
obraz Kristovho tela. Aj o ňom vieme, že je jedným telom, utváraným z množstva ľudí z celého ľudského pokolenia a dotvoreným
ohňom Svätého Ducha.
Veď aj on sa narodil z Ducha Svätého a keďže sa patrilo, aby splnil všetko, čo je spravodlivé, vošiel do vody krstu, aby ju posvätil,
a potom plný Svätého Ducha, ktorý naňho v podobe holubice zostúpil, vrátil sa od Jordánu, ako o tom svedčí Evanjelista:
„Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého.“
Podobne sa aj víno jeho krvi, získané z mnohých bobúľ, čiže hrozien vinice, ktorú sám vysadil, vytláča v lise kríža kvasí vlastnou silou
v objemných nádobách tých, čo ho prijímajú s veriacim srdcom.
Vy všetci, čo ste unikli egyptskej a faraónovej, čiže diablovej moci, prijmite s nami s veľkou dychtivosťou nábožného srdca túto
spasiteľnú veľkonočnú obetu, aby sa nám náš Pán Ježiš Kristus, o ktorom veríme, že je prítomný vo svojich sviatostiach, posvätil
celé naše vnútro. Veď jeho nesmierna moc trvá po všetky veky.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a ten prvý hlas, ktorý som už počul ako zvuk poľnice, keď so mnou hovoril, povedal:
„Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má stať potom!“ Hneď som bol vo vytržení: A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci. Ten, čo sedel,
vyzeral ako jaspisový a sardionový kameň. Okolo trónu bola dúha, na pohľad ako smaragd. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch
sedelo dvadsaťštyri starcov odetých do bieleho rúcha a na hlavách mali zlaté vence. Z trónu vychádzali blesky, hukot a hrmenie; pred trónom
horelo sedem lámp, čo je sedem Božích duchov, a pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v strede pred trónom i okolo trónu
boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek
a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi. A každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i znútra boli plné očí a vo dne v noci
bez prestania volali: „Svätý, svätý, svätý Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!“
A vždy, keď tie bytosti vzdali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Žijúcemu na veky vekov, padli dvadsiati štyria starci pred Sediacim
na tróne, klaňali sa Žijúcemu na veky vekov, hádzali svoje vence pred trón a volali:
„Hoden si, Pane a Bože náš,
prijať slávu, česť a moc,
lebo ty si stvoril všetky veci:
z tvojej vôle boli a sú stvorené.“
RESPONZÓRIUM
Z rečí svätého Teodora Studitu
Aký nesmierne vzácny dar je kríž! Aký úžasný zjav! Podoba tohto stromu nemá v sebe dobro i zlo ako onen v Edene. Celý je krásny a spanilý
na pohľad i na chuť.
Je to strom, ktorý dáva život, a nie smrť, osvetľuje, a nezatemňuje, vovádza do raja, a nevyháňa z neho. Tento strom, na ktorý vystúpil Kristus
ako kráľ na štvorzáprah, zahubil diabla, ktorý mal moc nad smrťou, a vyslobodil ľudstvo z otroctva tyrana.
Ten strom, na ktorom bol Pán ako najznamenitejší bojovník ranený v boji na rukách, nohách a božskom boku, uzdravil rany po hriechoch, totiž
našu prirodzenosť zranenú nebezpečným drakom.
Kedysi nás strom usmrtil, a teraz sme na strome našli život. Kedysi nás strom podviedol, a teraz sme stromom zahnali ľstivého hada. Nové
a vskutku nevídané zámeny! Namiesto smrti sa nám dáva život, namiesto porušenia neporušenosť, namiesto hanby sláva.
Preto oprávnene zvolal svätý Apoštol: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre
mňa a ja pre svet.“ Veď táto najvyššia múdrosť, ktorá akoby vykvitla z kríža, vyvrátila svetskú chvastavú múdrosť a namyslenú hlúposť.
A z kríža vzišli dobrá každého druhu a obmedzili výhonky zloby a neprávosti.
Už predobrazy tohto stromu od počiatku sveta naznačovali a poukazovali na veci neobyčajne obdivuhodné. Pozri sa každý, kto túžiš po poznaní:
Či neunikol Noe so synmi a ich manželkami a všetkými druhmi zvierat z Božieho nariadenia ničivej potope na obyčajnom dreve?!
A čo Mojžišova palica? Nebola predobrazom kríža? Raz premieňa vodu na krv, inokedy požiera nepravé hady čarodejníkov, alebo jediným úderom
rozdeľuje more a hneď zasa vracia morské vlny späť, čím topí nepriateľov a zachraňuje zákonitý ľud.
Takým predobrazom kríža bola aj palica Áronova: zakvitla za jediný deň a ukázala, kto je zákonitým kňazom.
Aj Abrahám naznačil kríž, keď položil zviazaného syna na hromadu dreva.
Krížom bola zničená smrť a obnovený Adamov život. Krížom sa chválil každý apoštol, krížom je korunovaný každý mučeník a posvätený každý svätec.
Krížom si obliekame Krista a vyzliekame starého človeka. Krížom sa my, Kristove ovce, zhromažďujeme do jedného ovčinca a pripravujeme
do nebeského košiara.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, videl som v pravici Sediaceho na tróne knihu popísanú znútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. A videl som mocného anjela,
ktorý ohlasoval mohutným hlasom: „Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate?“ Ale nik na nebi ani na zemi ani pod zemou nemohol otvoriť
knihu a nazrieť do nej. Ja som veľmi plakal, že sa nenašiel nik, kto by bol hoden otvoriť knihu a nazrieť do nej. A jeden zo starcov mi povedal:
„Neplač, lebo zvíťazil Lev z Júdovho kmeňa, Koreň Dávidov; on otvorí knihu a jej sedem pečatí.“
I videl som v strede medzi trónom a štyrmi bytosťami uprostred starcov stáť Baránka, ktorý bol ako zabitý. Mal sedem rohov a sedem očí,
čo je sedem Božích duchov, poslaných na celú zem. On pristúpil a vzal knihu z pravice Sediaceho na tróne. A keď ju vzal, štyri bytosti
a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom. Každý mal citaru a zlatú čašu plnú kadidla, čo sú modlitby svätých, a spievali novú pieseň:
„Hoden si vziať knihu
a otvoriť jej pečate,
lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil
ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa
a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu;
a budú kraľovať na zemi.“
Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich myriady myriád a tisíce tisícov a volali mohutným hlasom:
„Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý,
prijať moc, bohatstvo a múdrosť,
silu, česť, slávu a dobrorečenie.“
A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať:
„Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.“
A štyri bytosti volali: „Amen.“ A starci padli a klaňali sa.
RESPONZÓRIUM
Z konštitúcie Sacrosanctum Concilium Druhého vatikánskeho koncilu o posvätnej liturgii
Boh „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“, preto mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi otcom skrze prorokov“
a keď prišla plnosť času, poslal svojho Syna, Slovo, ktoré sa telom stalo a bolo pomazané Duchom Svätým, aby hlásalo evanjelium chudobným
a uzdravovalo skľúčených srdcom, ako lekár tela i duše, prostredník medzi Bohom a ľuďmi. Lebo jeho ľudská prirodzenosť zjednotená s osobou
Slova bola nástrojom našej spásy. A tak v Kristovi sa uskutočnilo naše dokonalé zmierenie s Bohom a dosiahli sme plnosť bohoslužby.
Toto dielo vykúpenia človeka a dokonalej oslavy boha, ktorého predohrou boli veľké Božie skutky na ľude Starého zákona, uskutočnil Kristus
Pán predovšetkým vo veľkonočnom tajomstve svojho požehnaného umučenia, zmŕtvychvstania a slávneho nanebovstúpenia, kde svojou smrťou
našu smrť premohol a svojim zmŕtvychvstaním obnovil nám život. Lebo keď Kristus usnul na kríži, vyprýštilo z jeho boku obdivuhodné tajomstvo
celej Cirkvi.
Preto ako Otec poslal Krista, tak aj on poslal apoštolov, naplnených Duchom Svätým, aby nielen hlásaním evanjelia všetkému stvoreniu zvestovali,
že nás Boží Syn svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vyslobodil zo satanovej moci a zo smrti preniesol nás do Otcovho kráľovstva, ale aby
ohlasované dielo spásy aj uskutočňovali obetou a sviatosťami, okolo ktorých sa sústreďuje celý liturgický život.
Tak sa krstom ľudia zapájajú do Kristovho veľkonočného tajomstva: zomierajú s ním, sú s ním pochovaní a s ním sú vzkriesení a dostávajú
Ducha adoptívneho synovstva, „v ktorom voláme: Abba, Otče“, a tak sa stávajú pravými ctiteľmi, akých hľadá Otec.
Podobne vždy, keď požívajú Pánovu večeru, zvestujú Pánovu smrť, kým nepríde. Preto sa práve v deň Turíc, keď sa Cirkev zjavila svetu,
„dali pokrstiť tí, čo prijali“ Petrovo „slovo“. A „vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov, na spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách.
Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu.“
Odvtedy sa Cirkev nikdy neprestala zhromažďovať na slávenie veľkonočného tajomstva, pričom číta, „čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo“,
slávi Eucharistiu, v ktorej sa sprítomňuje víťazstvo a triumf jeho smrti, a zároveň vzdáva vďaky „Bohu za nevýslovný dar“ v Kristovi Ježišovi
„na chválu jeho slávy“.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, videl som, ako Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: „Poď!“
A videl som: Hľa, biely kôň; a ten, čo sedel na ňom, mal luk a dostal veniec a vyšiel ako víťaz, a aby víťazil.
Keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: „Poď!“ A vyšiel iný ohnivočervený kôň a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo
zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dostal veľký meč.
Keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: „Poď!“ A videl som: Hľa, čierny kôň a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy. A počul som,
akoby spomedzi štyroch bytostí hlas volal: „Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; ale olej a víno nepoškoď!“
Keď otvoril štvrtú pečať; počul som hlas štvrtej bytosti, ako volala: „Poď!“ A videl som: Hľa, plavý kôň a ten, čo sedel na ňom, volal sa Smrť
a za ním šlo Podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme biť mečom, hladom, smrťou a divou zemskou zverou.
Keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali. A zvolali mohutným hlasom:
„Dokedy, Pane, svätý a pravdivý, nebudeš súdiť a pomstiť našu krv na tých čo obývajú zem?“
Každý z nich dostal biele rúcho a povedali im, aby ešte krátky čas odpočívali, kým sa nenaplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí
majú byť zabití ako oni.
A keď otvoril šiestu pečať, videl som, že nastalo veľké zemetrasenie; slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv; nebeské hviezdy
padali na zem, ako keď figovník zhadzuje svoje nezrelé plody, keď ním lomcuje silný vietor; nebo sa stiahlo, ako keď sa zvinie kniha, a všetky vrchy
a ostrovy sa pohli zo svojho miesta. Králi zeme i veľmoži a vojvodcovia, boháči a mocní, všetci otroci aj slobodní ukryli sa v jaskyniach a horských
bralách a volali vrchom a bralám: „Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred Baránkovým hnevom, lebo prišiel veľký deň
ich hnevu; a kto bude môcť obstáť?“
RESPONZÓRIUM
Z Prvej apológie kresťanov od svätého mučeníka Justína
Na Eucharistii sa nesmie zúčastniť nik, iba ten, kto verí, že je pravda, čo učíme, a bol obmytý kúpeľom na odpustenie hriechov a znovuzrodenie
a žije tak, ako to zanechal Kristus.
Veď ju nepoužívame ako obyčajný chlieb a ako obyčajný nápoj. Ale ako sa náš Spasiteľ Ježiš Kristus stal skrze Božie Slovo človekom a pre našu
spásu mal telo a krv, tak sme poučení, že aj tento pokrm, nad ktorým sa v modlitbe, obsahujúcej jeho slová, vzdávali vďaky a ktorým sa po
premenení živí naša krv a naše telo, je telom a krvou vteleného Ježiša.
Lebo apoštoli nám vo svojich pamätiach, ktoré sa volajú evanjeliá, zanechali, čo im prikázal Ježiš: že on vzal chlieb, vzdával vďaky a povedal:
„Toto robte na moju pamiatku! Toto je moje telo.“ A podobne vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Toto je moja krv.“ A toto odovzdal iba im.
Odvtedy si to stále navzájom pripomíname. A ak niečo máme, pomáhame všetkým, ktorí to potrebujú, a stále sme pospolu A pri každej obete
chválime Stvoriteľa všetkého skrze jeho Syna Ježiša Krista a skrze Ducha Svätého.
V deň nazývaný dňom Slnka, všetci, či už bývajú v mestách, alebo na vidieku, schádzajú sa na to isté miesto a čítajú sa pamäti apoštolov alebo
spisy prorokov, pokiaľ čas dovolí.
A keď lektor skončí, ujíma sa slova predstavený. Napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí.
Potom všetci naraz vstaneme a modlíme sa. A ako sme už povedali, po modlitbe sa prinesie chlieb, víno a voda. predstavený sa s veľkou vrúcnosťou
modlí a vzdáva vďaky a ľud zvolá: „Amen.“ Potom sa rozdajú dary, nad ktorými sa vzdávajú vďaky, a všetci prítomní prijímajú. Neprítomným
sa posielajú po diakonoch.
Tí, čo majú dostatok a chcú, podľa svojho úsudku dávajú, čo kto chce. A čo sa zozbiera, uloží sa u predstaveného a on podporuje siroty a vdovy
a tých, čo sú pre chorobu alebo z inej príčiny v núdzi, ako aj väzňov a pocestných, čo prichádzajú zďaleka, slovom, stará sa o všetkých,
čo potrebujú pomoc.
V deň Slnka sa všetci schádzame jednak preto, že je to prvý deň, keď Boh premenil tmu a hmotu a stvoril svet, jednak preto, že náš Spasiteľ
Ježiš Kristus v ten deň vstal z mŕtvych. V deň pred dňom Saturna ho totiž ukrižovali a na druhý deň po tomto dni, čiže v deň Slnka, zjavil sa
svojim apoštolom a učeníkom a poučil ich o tom, čo sme vám odovzdali na uváženie.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, videl som štyroch anjelov, ako stoja na štyroch uhloch zeme a držia štvoro zemských vetrov, aby nevial vietor ani na zem ani na mora
ani na nijaký strom. A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch
anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: „Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!“ A počul som
počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela: z Júdovho kmeňa dvanásťtisíc označených, z Rubenovho
kmeňa dvanásťtisíc, z Gádovho kmeňa dvanásťtisíc, z Aserovho kmeňa dvanásťtisíc, z Neftaliho kmeňa dvanásťtisíc, z Manassesovho kmeňa
dvanásťtisíc, zo Simeonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Léviho kmeňa dvanásťtisíc, z Issacharovho kmeňa dvanásťtisíc,
zo Zabulonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Jozefovho kmeňa dvanásťtisíc, z Benjamínovho kmeňa dvanásťtisíc označených.
Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred
Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“
Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: „Amen! Dobrorečenie a sláva,
múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.“
I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: „Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?“ Povedal som mu: „Pán môj; ty to vieš.“
A on mi povedal: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. Preto sú pred Božím trónom a
dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi. Už nebudú hladovať ani žízniť; nebude na nich dorážať
ani slnko ani iná horúčosť, lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie
z očí každú slzu.“
RESPONZÓRIUM
Z komentára svätého kňaza Bédu Ctihodného k Prvému Petrovmu listu
„Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo.“ Toto pochvalné svedectvo vydal kedysi Mojžiš starému Božiemu ľudu. A teraz správne vydáva apoštol
Peter pohanom. Veď uverili v Krista, ktorý ako uholný kameň pripojil pohanov k spáse, ktorú vlastnil Izrael.
Volá ich „vyvoleným rodom“ preto, že veria, aby ich odlíšil od tých, čo zavrhli živý kameň a boli sami zavrhnutí.
„Kráľovským kňazstvom“ preto, že sú spojení s telom toho, ktorý je najvyšším kráľom a pravým kňazom. Ako kráľ dáva svojim kráľovstvo
a ako veľkňaz ich očisťuje obetou svojej krvi od hriechov. Nazýva ich „kráľovským kňazstvom“, aby pamätali na to, že majú dúfať vo večné
kráľovstvo a stále prinášať Bohu obetu nepoškvrneného života.
Nazývajú sa aj „svätým národom a ľudom určeným na vlastníctvo“ podľa toho, čo vraví apoštol Pavol, keď vykladá prorokov výrok: „Môj spravodlivý
bude žiť z viery; ale keby cúvol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby
získali život.“ A v Skutkoch apoštolov: „Duch Svätý vás ustanovil za biskupov, aby ste pásli Pánovu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou.“
Krvou nášho Vykupiteľa sme sa teda stali „ľudom určeným na vlastníctvo“, ako bol kedysi izraelský ľud vykúpený z Egypta krvou baránka.
A preto aj v nasledujúcej vete, kde mysticky spomína staré dejiny, učí, že ich má duchovne napĺňať aj nový Boží ľud: „Aby ste zvestovali jeho
slávne skutky.“ Ako tí, čo boli prostredníctvom Mojžiša vyslobodení z egyptského otroctva, po prechode cez Červené more a potopení faraónovho
vojska spievali Pánovi víťaznú pieseň, tak máme aj my po odpustení hriechov v krste vzdávať dôstojné vďaky za nebeské dobrodenia.
Lebo Egypťania, ktorí trápili Boží ľud, a ich meno značí „tmu“ alebo „súženie“, pádne symbolizujú hriechy, ktoré sú nám v pätách, ale v krste
boli zničené.
Aj vyslobodenie synov Izraela a ich vovedenie do dávno prisľúbenej krajiny zodpovedá tajomstvu nášho vykúpenia. Veď ním spejem v Kristovom
svetle a pod vedením jeho milosti k svetlu nebeského príbytku. Toto svetlo milosti znázornil aj onen oblačný stĺp a ohnivý stĺp, ktorý ich chránil
po celej ceste od nočných temnôt a neopísateľnými chodníkmi priviedol do prisľúbenej konečnej vlasti.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Keď Baránok otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi asi pol hodiny ticho. A videl som sedem anjelov, čo stoja pred Bohom a dostali sedem poľníc.
Prišiel aj iný anjel a zastal pred oltárom so zlatou kadidelnicou. Dostal veľa kadidla, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár,
čo je pred trónom. A dym kadidla s modlitbami svätých vystúpil z ruky anjela pred Boha. Potom vzal anjel kadidelnicu, naplnil ju ohňom z oltára
a vrhol na zem. A nastalo hrmenie, burácanie, blesky a zemetrasenie.
A sedem anjelov, čo malo sedem poľníc, sa pripravilo trúbiť.
Zatrúbil prvý. A nastalo krupobitie a oheň zmiešaný s krvou a padalo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a zhorela všetka
zelená tráva.
Zatrúbil druhý anjel. A akoby veľký horiaci vrch bol vrhnutý do mora. Tretina mora sa zmenila na krv a zahynula tretina tvorov žijúcich v mori
a tretina lodí utonula.
Zatrúbil tretí anjel. A z neba spadla veľká hviezda, horiaca ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd. Tá hviezda sa volá Palina.
Tretina vôd sa zmenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od tých vôd, lebo zhorkli.
Zatrúbil štvrtý anjel. A bola zasiahnutá tretina slnka, tretina mesiaca a tretina hviezd, aby sa ich tretina zatmela a tretina dňa nemala svetla
a noc podobne.
Potom som videl a počul som orla letieť stredom neba a volať mohutným hlasom: „Beda, beda, beda obyvateľom zeme pre ostatné zvuky poľníc
troch anjelov, ktorí ešte majú trúbiť!“
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého biskupa Augustína
„Spievajte Pánovi pieseň novú; jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých.“
Boli sme vyzvaní spievať Pánovi novú pieseň. Nový človek pozná novú pieseň. Pieseň je prejavom veselosti a ak pozornejšie sledujeme, je prejavom
lásky. Kto teda vie milovať nový život, vier spievať aj novú pieseň. Vzhľadom na novú pieseň si teda musíme pripomenúť, čo je to nový život.
Lebo to všetko patrí do jedného kráľovstva: nový človek, nová pieseň, nová zmluva. Iba nový človek bude spievať novú pieseň
a bude patriť do novej zmluvy.
Niet človeka, čo by nemiloval, len je otázka, čo miluje. Preto nás nik nebude nabádať, aby sme nemilovali, iba aby sme si volili, čo budeme milovať.
Ale čo si vyvolíme, ak nebudeme najprv milovaní. Počúvajte apoštola Jána: „My milujeme, pretože on prvý miloval nás.“ Skúmaj, ako to, že človek
môže milovať Boha, a nenájdeš nič iné, iba to, že Boh skôr miloval jeho. Ten, ktorého milujeme, dal seba samého a dal aj to, aby sme mohli milovať.
Čo nám to dal, aby sme mohli milovať? Počúvajte, ako jasne o tom hovorí skrze apoštola Pavla: „Božia láska je rozliata v našich srdciach.“ Odkiaľ?
Azda ju máme sami od seba? Nie. Odkiaľ teda? Skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“
Keď teda máme takú veľkú dôveru, milujme Boha z Boha. Počúvajte samého Jána ako veľmi jasne hovorí: „Boh je láska; a kto ostáva v láske,
ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“ Nestačí povedať: „Láska je z Boha.“ Kto z nás by sa odvážil povedať ono: „Boh je láska“? Povedal to ten,
ktorý vedel, čo má.
Jedným slovom, Boh sa nám ponúka. Volá nám: „Milujte ma a budete ma mať; veď ma ani nemôžete milovať, ak ma nebudete mať.
Bratia, synovia, katolícke púčiky, sväté nebeské potomstvo, vy znovuzrodení v Kristovi a narodení zhora, počúvajte ma, alebo skôr cezo mňa:
„Spievajte Pánovi pieseň novú.“ povieš: Veď spievam, Spievaš, isto spievaš; počujem. Len aby život nesvedčil proti jazyku.
Spievajte hlasom, spievajte srdcom, spievajte ústami, spievajte skutkami: „Spievajte Pánovi pieseň novú.“ Pýtate sa, čo máte spievať o tom,
ktorého máte radi? Určite chceš spievať o tom, ktorého máš rád. Hľadáš, aké chvály máš o ňom spievať? Počuli ste: „Spievajte Pánovi pieseň novú.“
Hľadáš chvály? „Jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých.“ Chválou spevu je sám spevák.
Chcete chváliť Boha? Buďte tým, čo hovoríte. Ste jeho chválou, ak dobre žijete.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, som videl: Zatrúbil piaty anjel. A videl som, že hviezda spadla z neba na zem. A dostala kľúč od studne priepasti. Otvorila studňu priepasti
a zo studne vystúpil dym ako dym veľkej pece a zatemnilo sa slnko a aj vzduch od dymu studne. A z dymu vyšli na zem kobylky a dostali moc,
akú majú pozemské škorpióny. Povedalo sa im, aby neškodili tráve na zemi, ani nijakej byline ani nijakému stromu, ale iba ľuďom, ktorí nemajú
na čele Božiu pečať. Dostali rozkaz, aby ich nezabíjali, ale trápili päť mesiacov; a ich trápenie bolo ako trápenie od škorpióna, keď uštipne človeka.
V tých dňoch ľudia budú hľadať smrť, a nenájdu ju, budú si žiadať zomrieť, a smrť od nich utečie.
Tieto kobylky sa podobali koňom pripraveným do boja; na hlavách mali akoby vence podobné zlatu a ich tváre boli ako tváre ľudí. Vlasy mali ako
ženské vlasy a ich zuby boli ako levie. Panciere mali ako panciere zo železa a zvuk ich krídel bol ako hrmot mnohých konských vozov rútiacich sa
do boja. Chvosty mali podobné škorpiónom aj žihadlá a v chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov. Nad sebou mali kráľa anjela priepasti,
ktorý sa po hebrejsky volá Abaddon a po grécky má meno Apollyon.
Prvé beda prešlo a hľa; po ňom prichádzajú ešte dve beda.
RESPONZÓRIUM
Z Prvej apológie kresťanov od svätého mučeníka Justína
Vysvetlíme, ako sme sa zasvätili Bohu, keď nás Kristus obnovil.
Všetci, čo sa presvedčia a uveria, že čo učíme a hovoríme, je pravda a sľúbia, že tak môžu aj žiť, sú poučení, ako si modlitbou a pôstom vyprosiť
od Boha odpustenie predošlých hriechov; pričom sa modlíme a postíme s nimi.
Potom ich zavedieme k vode a tam sa znovuzrodia tým istým spôsobom, ako sme sa znovuzrodili aj my. Lebo vtedy prijímajú kúpeľ vodou v mene
Pána Boha, Otca vesmíru, i nášho Spasiteľa Ježiša Krista i Ducha Svätého.
Lebo Kristus povedal: „Ak sa nenarodíte znova, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Pričom je všetkým jasné, že nie je možné, aby tí, čo sa raz
narodili, druhý raz vošli do lona matky.
Aj prorok Izaiáš vyhlásil, že sa hneď oslobodzujú od hriechov tí, čo zhrešili a konajú pokánie. Povedal to takto: „Obmyte sa, očistite sa, odstráňte
zlobu zo svojich duší, učte sa robiť dobro; vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu. A príďte, budeme sa pravotiť, hovorí Pán. Keby boli vaše hriechy
ako purpur, vybielim ich ako vlnu, a keby boli sťa šarlát, vybielim ich ako sneh. No ak ma nepočúvnete, mečom zahyniete. Lebo takto prehovorili
Pánove ústa.“
Takéto učenie sme prijali od apoštolov. O svojom prvom narodení nevieme. Zrodili sme sa akousi nevyhnutnosťou z vlhkého semena pri vzájomnom
spojení rodičov. Boli sme vychovaní v zlých mravoch podľa bezbožných zásad. Aby sme však nezostali synmi nevyhnutnosti a nevedomosti, ale
synmi zo slobodnej voľby a poznania a dosiahli v krstnej vode odpustenie hriechov, ktoré sme predtým popáchali, vyslovuje sa nad tým, kto sa chce
znovuzrodiť a robí pokánie za hriechy, meno Pána Boha a Otca všetkého; a len takto ho oslovujeme, keď niekoho privádzame ku krstnému kúpeľu.
Nik predsa nemôže dať meno neopísateľnému Bohu. A keby sa niekto povážil tvrdiť, že má meno, je úplný šialenec.
Tento kúpeľ sa volá osvietenie, lebo tí, čo toto poznajú, majú osvietenú myseľ. A ten, kto je osvietený, je aj obmytý v mene Ježiša Krista,
ukrižovaného za vlády Poncia Piláta, a v mene Ducha Svätého, ktorý prostredníctvom prorokov predpovedal všetko, čo sa týka Ježiša.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, som videl: Zatrúbil šiesty anjel. A počul som hlas od rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom; hovoril šiestemu anjelovi, čo mal poľnicu:
„Odviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat.“ Tu boli odviazaní štyria anjeli, čo boli pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili
tretinu ľudí. A počet jazdeckého vojska bol dvadsaťtisíckrát desaťtisíc; počul som ich počet. A vo videní som takto videl kone a tých, čo sedeli
na nich: mali ohnivé, hyacintové a sírové panciere a hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra. Od týchto troch rán
zahynula tretina ľudí; od ohňa, dymu a síry, čo vychádzali z ich tlám. Moc koní bola totiž v ich tlamách a v ich chvostoch; lebo ich chvosty sa
podobali hadom: mali hlavy a nimi škodili.
A ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto rany, ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk a neprestali sa klaňať zlým duchom a zlatým, strieborným,
medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť. A nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čary,
ani za svoje smilstvo, ani za svoje krádeže.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom
Ak by telo nemohlo byť spasené, potom nás ani Pán svojou krvou nevykúpil, ani eucharistický kalich nie je účasťou na jeho krvi, ani chlieb,
ktorý lámeme, nie je účasťou na jeho tele. Veď krv je iba zo žíl, z tela a z ostatného, čo patrí k podstate človeka. A tu si Božie slovo naozaj vzalo
a vykúpilo nás svojou krvou, ako to hovorí aj jeho Apoštol: „V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov.“
Pretože sme jeho údy a živíme sa stvorenými vecami, on sám nám ich dáva tým, že dáva slnku vychádzať a posiela dážď ako chce. Tento kalich,
ktorý je zo stvorených vecí, a ňou podporuje našu krv. A o chlebe, ktorý je zo stvorených vecí uisťuje, že je jeho telom, a posilňuje ním naše telá.
Keď teda namiešaný kalich a hotový chlieb pojmú Božie slovo a stávajú sa Eucharistiou Kristovej krvi a tela, ktoré podporujú a posilňujú podstatu
nášho tela, ako môžu niektorí tvrdiť, že telo nie je schopné prijať Boží dar, čiže večný život, keď sa živí Kristovou krvou a telom a je jeho údom?!
Aj svätý Apoštol hovorí v liste Efezanom: „Lebo sme údmi jeho tela, z jeho mäsa a z jeho kostí,“ a nehovorí to o nejakom duchovnom a neviditeľnom
človekovi – „ veď duch nemá ani kosti ani mäso“ –, ale o opravdivom človekovi, čo pozostáva z mäsa, šliach a kostí, živí sa z kalicha, ktorý je jeho
krvou, a posilňuje sa chlebom, ktorý je jeho telom.
A ako vinič zasadený do zeme prináša ovocie v pravý čas a pšeničné zrno, čo padlo do zeme a odumrelo, vyrastá rozmnožené Božím Duchom, ktorý
udržuje všetko, čo potom z jeho múdrosti slúži na úžitok človeka a po prijatí Božieho slova stáva sa Eucharistiou, čiže Kristovým telom a krvou, tak
aj naše telá, čo sa ňou živia, keď ich uložia do zeme a rozpadnú sa v nej, vstanú v pravý čas. Božie slovo ich vzkriesi z mŕtvych na slávu Boha
Otca, ktorý toto smrteľné oblečie do nesmrteľnosti a porušiteľnému zadarmo daruje neporušiteľnosť, lebo Božia sila sa dokonale prejavuje v slabosti.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku a s dúhou na hlave. Jeho tvár bola ako slnko, jeho nohy
ako ohnivé stĺpy a v ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou si stal na more, ľavou na zem a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev.
A keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojím hlasom. A keď dohovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som hlas z neba, ktorý hovoril:
„Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!“
Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú ruku a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo
a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: „Času už nebude!“ Ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť poľnica, zavŕši
sa Božie tajomstvo, ako zvestoval svojim služobníkom prorokom.
A hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril: „Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi.“ Šiel som
k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: „Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med.“
Vzal som teda z anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou.
Tu mi povedali: „Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch.“
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého diakona Efréma
Smrť šliapla na nášho Pána a on ju za to pošliapal ako cestu. Sám sa podrobil smrti a dobrovoľne ju podstúpil, aby smrť proti jej vôli zničil.
Lebo náš Pán vyšiel s krížom na pleciach, keď to smrť chcela, ale na kríži vykríkol a vyviedol mŕtvych z podsvetia, hoci to smrť nechcela.
Smrť ho zabila prostredníctvom tela, ktoré vzal na seba, ale on tou istou zbraňou vyhral boj nad smrťou. Božská prirodzenosť sa skryla za ľudskú
a priblížila sa k smrti, ktorá zabila a bola zabitá. Smrť zabila prirodzený život a ju zasa zabil život nadprirodzený.
A pretože smrť ho nemohla pohltiť bez tela a ani podsvetie ho nemohlo prehltnúť bez tela, prišiel k Panne, aby si od nej vzal voz a zaviezol sa do
podsvetia. V tele, ktoré si vzal, vošiel do podsvetia, vylámal jeho pokladnice a poklady rozmetal.
Prišiel teda k Eve, matke všetkých žijúcich. Ona je vinicou, ktorej ohradu otvorila smrť vlastnými Evinými rukami, aby ochutnala jej ovocie.
Preto sa Eva, matka všetkých žijúcich, stala prameňom smrti všetkým žijúcim.
Tu sa však rozvila Mária, nová ratolesť, lepšia než stará ratolesť Eva, a v nej prebýval nový život – Kristus. A keď sa smrť vo svojej pažravosti
priblížila so svojou zvyčajnou istotou k nemu, v smrteľnom plode bol skrytý Život ničiaci smrť. A keď ho smrť, nič netušiac, prehltla, oslobodil život
a s ním mnohých.
Vznešený tesárov syn vztýčil svoj kríž nad podsvetie, ktoré všetko pohlcovalo, a preniesol aj ľudské pokolenie do domu života. A tak, ako skrze
drevo rajského stromu padlo ľudské pokolenie na najnižšie miesto, na dreve kríža prešlo do domu života. Do stromu teda, do ktorého bol naštepený
trpký výhonok, bol naštepený výhonok sladký, aby sme poznali toho, ktorému sa nemôže vzoprieť nijaké stvorenie.
Sláva ti, že si postavil svoj kríž ako most nad smrťou, aby po ňom prechádzali duše z krajiny smrti do krajiny života.
Sláva ti, že si si obliekol telo smrteľného človeka a urobil si ho prameňom života pre všetkých smrteľníkov.
Ty samozrejme, žiješ; veď tvoji vrahovia sa zachovali k tvojmu životu ako roľníci: zasiali ho totiž hlboko ako pšenicu, aby odtiaľ vzišiel
a vzkriesil so sebou mnohých.
Poďte, obetujem svoju lásku ako veľkú a všeobecnú obetu! Pozdvihnime bohaté chválospevy a modlitby k tomu, ktorý priniesol svoj kríž Bohu
na obetu, aby sme z nej boli všetci bohatí!
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, som videl: Dostal som trstinu podobnú prútu so slovami: „Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár a tých, čo sa v ňom klaňajú. Ale vonkajšie
chrámové nádvorie vynechaj a nemeraj ho, lebo je vydané pohanom; budú šliapať po svätom meste štyridsaťdva mesiacov. Ale pošlem svojich
dvoch svedkov, a oblečení do vrecoviny budú prorokovať tisícdvestošesťdesiat dní.“ Oni sú dve olivy a dva svietniky, čo stoja pred Pánom zeme.
A keby im chcel niekto ublížiť, z úst im vyšľahne oheň a strávi ich nepriateľov. Takto musí zahynúť každý, kto by im chcel ublížiť. Oni majú moc
zatvoriť nebo, aby nepršalo v dňoch, keď budú prorokovať, a majú moc premeniť vody na krv a biť zem všetkými ranami, kedykoľvek budú chcieť.
Keď dokončia svoje svedectvo, šelma, čo z priepasti vystúpi, bude viesť proti nim vojnu, zvíťazí nad nimi a zabije ich. Ich telá budú ležať na námestí
veľkého mesta, ktoré sa obrazne volá Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj ich Pán. Mnohí z ľudí, kmeňov, jazykov a národov budú pozerať na ich
telá tri a pol dňa a nedovolia ich telá uložiť do hrobu. Obyvatelia zeme sa budú nad nimi radovať a plesať a budú si navzájom posielať dary, lebo títo
dvaja proroci trápili obyvateľov na zemi.
Ale o tri a pol dňa vstúpil do nich duch života od Boha, postavili sa na nohy a na tých, čo ich videli, doľahol veľký strach. A oni počuli mohutný hlas
z neba, ktorý im hovoril: „Vystúpte sem!“ I vystúpili v oblaku do neba a ich nepriatelia ich videli. V tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie: desatina
mesta sa zrútila a pri zemetrasení zahynulo sedemtisíc ľudí. Ostatných sa zmocnil strach a vzdali slávu Bohu na nebi.
Druhé beda pominulo; hľa, čoskoro príde tretie beda.
Zatrúbil siedmy anjel. A v nebi zazneli mohutné hlasy a volali: „Kráľovstvo tohoto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného
a bude kraľovať na veky vekov.“
Vtedy dvadsiati štyria starci, čo sedia na svojich trónoch pred Bohom, padli na tvár, klaňali sa Bohu a volali:
„Vzdávame ti vďaky,
Pane, Bože všemohúci,
ktorý si a ktorý si bol,
že si sa ujal svojej veľkej moci a začal si kraľovať.
Národy sa rozhnevali,
ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť mŕtvych
a odmeniť tvojich služobníkov, prorokov a svätých
a tých, čo sa boja tvojho mena, malých i veľkých,
a zničiť tých, čo kazia zem.“
A v nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. A nastali blesky, burácanie, zemetrasenie a veľké krupobitie.
RESPONZÓRIUM
Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k Jánovmu evanjeliu
Zomieram za všetkých, hovorí Pán, aby všetci mali skrze mňa život, a svojim telom som vykúpil všetky telá. Lebo v mojej smrti zomrie smrť a spolu
so mnou povstane padnutá ľudská prirodzenosť.
Preto som sa stal podobným, totiž človekom z Abrahámovho potomstva, aby som sa vo všetkom pripodobnil bratom. Správne to pochopil aj sám
svätý Pavol, keď povedal: Pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou,
čiže diabla.“
Ani inak nemohol byť zničený ten, ktorý vládne smrťou, a tak aj samá smrť, iba tým, že Kristus vydal seba samého za nás, jeden ako výkupné
za všetkých; lebo vládla nad všetkými.
Preto hovorí kdesi v žalmoch, keď sa za nás obetuje Bohu Otcovi ako nepoškvrnená obeta: „Obety a dary si nepraješ, lež telo si mi utvoril.
Nežiadaš žertvu ani obeť zmierenia, preto som povedal: Hľa, prichádzam.“
Bol ukrižovaný za všetkých a pre všetkých; jeden zomrel za všetkých, aby sme všetci žili v ňom. Veď ani sa nemohlo stať, aby bol život podrobený
smrti alebo aby podľahol prirodzenému rozkladu. A že Kristus obetoval svoje telo za život sveta, môžeme poznať z jeho ďalších slov. Hovorí:
„Svätý Otče, zachovaj ich!“ A opäť: „Pre nich sa ja sám posväcujem.“
„Posväcuje sa,“ hovorí namiesto: Zasväcujem a obetujem sa ako nepoškvrnená obeta ľúbeznej vône. Bolo totiž posväcované čiže svätým podľa
zákona sa volalo to, čo sa prinášalo na oltár. Kristus dal teda svoje telo za život všetkých a prostredníctvom neho nám vracia život.
Akým spôsobom, to poviem podľa svojich schopností.
Keď sa totiž ono oživujúce Božie Slovo stalo telom, obnovilo v ňom to dobro, ktoré mu je vlastné, čiže život. Celkom nevýslovným spôsobom sa
s ním spojilo a urobilo ho oživujúcim tak, ako je ním samo podľa svojej prirodzenosti.
Preto Kristovo telo oživuje tých, čo majú na ňom účasť, lebo zaháňa smrť, keď je v tých, čo podliehajú smrti, a odstraňuje porušenie, lebo samo
v sebe má silu, ktorá porušenie dokonale vylučuje.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala
v bolestiach, lebo mala rodiť. A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov;
jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí.
I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. Žena potom
utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.
Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi.
A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli.
A počul som mohutný hlas volať v nebi:
„Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha
a vláda jeho Pomazaného,
lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov,
ktorý na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom.
Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv
a pre slovo svojho svedectva;
a nemilovali svoj život
až na smrť.
Preto radujte sa, nebesia,
aj vy, čo v nich bývate.
Beda však zemi i moru, lebo zostúpil k vám diabol, plný zlosti, lebo vie, že má málo času.“
Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, čo porodila chlapca. Ale žena dostala dve krídla veľkého orla, aby mohla odletieť
na púšť na svoje miesto, kde ju budú živiť čas a časy a pol času ďaleko od hada. Had vychrlil za ženou zo svojej papule vodu ako rieku, aby ju
rieka strhla. Ale zem pomohla žene: zem otvorila ústa a pohltila rieku, čo vychrlil drak zo svoje papule.
Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.
I zastavil sa na morskom piesku.
RESPONZÓRIUM
Z Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na evanjeliá
„Ja som dobrý pastier. Poznám svoje ovce,“ čiže milujem ich, „a moje poznajú mňa.“ Ako keby otvorene povedal: Tie, čo ma milujú, poslúchajú ma.
Lebo kto nemiluje pravdu, vôbec ju ešte nepoznal.
Keď ste teda, milovaní bratia, počuli o nebezpečenstve, ktoré hrozí nám, pastierom, uvažujte vo svetle Pánových slov aj o nebezpečenstve,
ktoré hrozí vám. Skúmajte, či ste jeho ovcami, skúmajte, či ho poznáte, skúmajte, či poznáte svetlo pravdy. Hovorím však o poznaní, nie vierou,
ale láskou. Hovorím o poznaní nie dôverou, ale skutkami. Lebo ten istý evanjelista Ján, ktorý toto hovorí, dosvedčuje: „Kto hovorí: Poznám Boha,
a nezachováva jeho prikázania, je luhár.“
Preto aj na tomto mieste hneď dodáva: „Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.“ Ako keby otvorene povedal:
To, že poznám Otca a Otec pozná mňa, spočíva v tom, že dávam svoj život za svoje ovce, že tou láskou, ktorou umieram za ovce, ukazujem
ako milujem Otca.
A o týchto ovciach znova hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život.“ Tie, čo o nich o niečo
vyššie hovorí: „Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“ Bude „vchádzať“ k viere a bude „vychádzať“
od viery k videniu, od úkonu viery k nazeraniu a nájde pastvu na večnej hostine.
Jeho ovce teda nachádzajú pastvu, lebo každý, kto ho nasleduje s úprimným srdcom, živí sa pokrmom večnej sviežosti. A čo je pastvou tých oviec,
ak nie vnútorné radosti stále kvitnúceho raja? Veď pastvou vyvolených je tvár prítomného Boha. Kto na ňu nepretržite hľadí, jeho duch sa ustavične
sýti pokrmom života.
Hľadajme teda, milovaní bratia, tieto pastviny, na ktorých nájdeme radosť v spoločenstve toľkých spoluobčanov. Nech nás k tomu povzbudí sviatok
tých, čo sa už radujú. Zapáľme si ducha, bratia, nech sa viera rozohreje tým, v čo uverila, nech vzplanú naše túžby po nebeských výšinách.
A takto milovať znamená už ísť.
Nech nás nijaké protivenstvo neodvráti od radosti vnútornej slávnosti. Veď ak niekto túži dostať sa na vytýčené miesto, jeho túžbu nezmení nijaká
strmá cesta. Nech nás nezvedie nijaké šťastie, lebo iba hlúpy cestovateľ sa cestou zahľadí na malebné lúčiny a zabudne ísť za cieľom.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala desať rohov a sedem hláv; na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená.
Šelma, ktorú som videl, podobala sa leopardovi; nohy mala ako medveď a jej tlama bola ako tlama leva. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc.
Jedna z jej hláv bola akoby smrteľne ranená, ale jej smrteľná rana sa zahojila.
Celá zem obdivovala šelmu; klaňali sa drakovi, že dal moc šelme, a klaňali sa aj šelme a volali: „Kto je podobný šelme a kto môže s ňou bojovať?“
A dostala tlamu, aby hovorila veľké veci, aby sa rúhala, a dostala moc pôsobiť na štyridsaťdva mesiacov. A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu,
aby sa rúhala jeho menu a jeho stánku i tým, čo bývajú v nebi. A bolo jej dovolené viesť vojnu proti svätým a zvíťaziť nad nimi. Dostala moc nad
každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom. Budú sa jej klaňať všetci, čo obývajú zem, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta
v knihe života Baránka, ktorý bol zabitý. Kto má uši, nech počúva:
Kto má ísť do zajatia,
pôjde do zajatia.
Kto má byť zabitý mečom,
musí byť mečom zabitý.
V tomto je trpezlivosť a viera svätých.
Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme. Mala dva rohy podobné baránkovým, ale hovorila ako drak. Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred
jej očami a pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana. A robí veľké znamenia, ba spôsobuje, že aj oheň
z neba pred zrakmi ľudí zostupuje na zem. A zvádza obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahovára obyvateľov zeme,
aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila. A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že
každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený. A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú
ruku alebo na čelo znak, a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. V tomto je múdrosť:
Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy svätého biskupa Bazila O Duchu Svätom
Pán, ktorý riadi náš život, ustanovil nám krstnú zmluvu ako obraz smrti i života. Voda poskytuje obraz smrti, Duch ponúka záloh života.
Z toho je nám teda jasné, čo sme hľadali, prečo sa voda spája s Duchom. Krstom sa totiž sledujú dva ciele: jednak umŕtviť hriešne telo, aby
už potom neprinášalo ovocie smrti, jednak žiť v Duchu, aby sme z toho mali ovocie posvätenia. Voda je obrazom smrti, lebo prijíma telo ako hrob.
No Duch vlieva oživujúcu silu a obnovuje naše duše zo smrti hriechu k pôvodnému životu. Toto teda znamená znova sa narodiť z vody a z Ducha.
Vo vode sa uskutočňuje smrť, no Duch nám prináša život.
Veľké tajomstvo krstu sa teda uskutočňuje trojnásobným ponorením a trojnásobným vzývaním, aby sa tak zobrazila aj smrť a aby sa odovzdaním
božskej náuky osvietil duch krstencov. Preto ak je vo vode nejaká milosť, nepochádza z prirodzenosti samej vody, ale z prítomnosti Ducha.
Veď krst neodstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u Boha čisté svedomie. Preto keď nás Pán pripravuje na život po zmŕtvychvstaní, oznamuje nám,
že máme žiť celkom podľa evanjelia. Prikazuje, aby sme sa nehnevali, aby sme znášali zlo a boli čistí od túžby po rozkošiach, aby sme nelipli
k peniazom. Takže už teraz anticipovane prijímame rozhodnutím svojho ducha, čo budúci vek vlastní podľa prirodzenosti.
Skrze Ducha Svätého sa nám znova dáva raj, vystupujeme do nebeského kráľovstva a vraciame sa do stavu adoptovaných synov. On nám dáva
odvahu volať Boha svojím Otcom, on nám umožňuje mať účasť na Kristovej milosti, nazývať sa synmi svetla a mať podiel na večnej sláve, slovom:
mať neobmedzenú plnosť požehnania, a to aj v tomto, aj v budúcom veku. Veď na milosť dobier, ktoré sú pre nás uložené v prisľúbeniach – a
s vierou očakávame, že ich budeme požívať –, hľadíme akoby v zrkadle tak, akoby tu už boli. A ak je záloh takýto, potom aká bude plnosť daru?!
A keď sú už prvotiny také, aké bude celkové dovŕšenie?!
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, som videl: Hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísane jeho meno a meno jeho Otca.
A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich
citarách. A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých
stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú
vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. V ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny.
Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku
a ľudu. Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem,
more i pramene vôd.“
Za ním šiel iný anjel a volal: „Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva!“
Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju
ruku, aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi
a pred Baránkom. A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten,
kto by prijal znak jej mena.“
V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša. A počul som hlas z neba; hovoril: „Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi,
ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi.“
RESPONZÓRIUM
Z rečí svätého biskupa Petra Chryzológa
„Pre Božie milosrdenstvo vás prosím.“ Pavol prosí, ba cez Pavla prosí Boh, lebo chce, aby sme ho skôr milovali, ako sa ho báli. Boh prosí, lebo skôr
chce byť otcom ako pánom. Boh prosí z milosrdenstva, aby sa nemusel domáhať prísnosťou.
Počúvaj Pána, ako prosí: Viďte, viďte vo mne svoje telo, svoje údy, svoje srdce, svoje kosti, svoju krv! A keď sa bojíte toho, čo je Božie, prečo
nemilujete to, čo je vaše? Ak utekáte pred Pánom, prečo sa neutiekate k Otcovi?
Možno vás zahanbuje veľkosť utrpenia, ktoré ste mi spôsobili. Nebojte sa! Tento kríž nie je mojím ostňom, ale ostňom smrti. Tieto klince nevrážajú
do mňa bolesť, ale hlboko do mňa vtláčajú lásku k vám. Tieto rany nevyrážajú zo mňa stony, ale vás vovádzajú do môjho srdca. Rozpätie môjho
tela nezväčšuje moje muky, ale vám rozširuje moje náručie. Moja krv sa mi nestráca, ale uchováva sa ako výkupné za vás.
Poďte teda, vráťte sa a aspoň takto sa presvedčte o Otcovi. Veď vidíte, že sa za zlé odpláca dobrým, za urážky láskou, za toľké rany takou láskou.
Ale počúvajme už, o čo prosí Apoštol. Hovorí: „Prosím vás, aby ste svoje telá prinášali na obetu.“ Apoštol takouto prosbou vedie všetkých ľudí
na vrchol kňazstva: „Aby ste svoje telá prinášali ako živú obetu.“
Aká neslýchaná je služba kresťanského kňazstva, keď si je človek sám aj obeťou aj kňazom; keď si človek nehľadá vonku, čo by obetoval Bohu;
keď človek prináša so sebou, ba v sebe to, čo chce obetovať Bohu za seba; keď aj obeta zostáva tá istá, aj kňaz pretrváva ten istý; keď obeť
umiera, a predsa žije; keď kňaz, ktorý má obetovať, neusmrcuje.
Nezvyčajná obeta, kde sa obetuje telo bez zabitia tela a krv bez vyliatia krvi! Hovorí: „Pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá
prinášali ako živú obetu.“
Bratia, táto Kristova obeta má svoj pôvod vo forme, akou Kristus svoje telo v pravom zmysle slova obetoval za život sveta; naozaj urobil svoje
telo živou obetou, lebo hoci bol zabitý, žije. Pri takejto obete sa teda smrti zadosťučiní, a obeta zostane, obeta žije, a smrť je potrestaná.
Preto sa mučeníci smrťou rodia, koncom začínajú, zabití žijú a žiaria na nebi tí, o ktorých si na zemi mysleli, že vyhasli.
Hovorí: „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú obetu.“ Toto je to, o čom spieval prorok: „Obety
a dary si nepraješ, lež telo si mi utvoril.“
Buď človeče, buď Božou obetou i kňazom! Nestrať to, čo ti dala a dovolila Božia moc! Zaodej sa rúchom svätosti, prepáš sa opaskom čistoty!
Kristus nech je pokrývkou tvojej hlavy. Kríž na čele nech je tvojou trvalou záštitou. Na hruď si prilož tajomstvá Božej múdrosti! Stále zapaľuj
voňavé kadidlo modlitby! Chop sa meča Ducha! Zo svojho srdca urob oltár! A tak prinášaj Bohu s dôverou svoje telo na obetu!
Boh hľadá vieru, nie smrť. Žízni po modlitbe, nie po krvi. Dá sa uzmieriť vôľou, nie usmrtením.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, som videl: Hľa, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. A z chrámu vyšiel iný
anjel, ktorý volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: „Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy; žatva na zemi dozrela.“ A ten, čo
sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosák a zem bola zožatá.
Potom z chrámu, čo je v nebi, vyšiel iný anjel; aj on mal ostrý kosák. Od oltára zasa vyšiel anjel, ktorý má moc nad ohňom, a zvolal mohutným
hlasom na toho, čo mal ostrý kosák: „Hoď svoj ostrý kosák a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozná už dozreli!“ A anjel hodil svoj kosák na zem,
obral vinicu zeme a vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu. Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vyšla krv až po uzdy koní na tisícšesťsto stadií.
Videl som na nebi iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov, ktorí mali sedem posledných rán, lebo nimi sa dovŕšil Boží hnev. Videl som čosi
ako sklené more, zmiešané s ohňom, i tých, čo zvíťazili nad šelmou, nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stáť na sklenom mori; mali Božie citary
a spievali pieseň Mojžiša, Božieho služobníka, a Baránkovu pieseň:
„Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky,
Pane Bože všemohúci;
spravodlivé a správne sú tvoje cesty,
Kráľ národov.
Kto by sa nebál, Pane,
a neoslavoval tvoje meno?!
Veď ty jediný si Svätý;
prídu všetky národy
a budú sa ti klaňať,
lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy.“
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Hilára O Trojici
Ak sa naozaj „Slovo telom stalo“ a v Pánovom pokrme naozaj prijímame vtelené Slovo, ako by sme si potom mohli myslieť, že v nás nie je svojou
prirodzenosťou?! Veď Pán sa narodil ako človek a vzal si už neodlučiteľne prirodzenosť nášho tela. A vo sviatosti svojho tela, ktoré máme prijímať,
spojil prirodzenosť svojho tela s večnou prirodzenosťou. A tak sme všetci jedno, lebo Otec je v Kristovi a Kristus je v nás. On je teda
v nás prostredníctvom tela a my sme v ňom; a to, čo sme my, je spolu s ním v Bohu.
A ako sme v ňom prostredníctvom prijatej sviatosti tela a krvi, potvrdzuje on sám slovami: „Tento svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja
žijem a aj vy budete žiť. Veď ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás.“ Keby bol chcel, aby sa to chápalo iba ako jednota vôle, prečo by
bol učil o akomsi stupni a poriadku pri uskutočňovaní tejto jednoty? Vari nie preto, aby sme verili, že on je v Otcovi skrze božskú prirodzenosť,
my sme v ňom skrze jeho telesné narodenie a on zasa v nás prostredníctvom sviatostného tajomstva? A takto sa učí o dokonalej jednote skrze
Prostredníka, že ako my ostávame v ňom, tak on ostáva v Otcovi, a v nás ostáva tak, ako ostáva v Otcovi. A tak sa dostávame do jednoty
s Otcom: on je v ňom prirodzene podľa zrodenia a my sme prirodzene v ňom, lebo on v nás prirodzene ostáva.
A aká prirodzená je v nás táto jednota, on sám dosvedčuje takto: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ Nik nebude v ňom,
iba ten, v kom bude on sám; on prijme do seba iba telo toho, kto prijme jeho telo.
O tajomstve tejto dokonalej jednoty učil už skôr, keď povedal: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, kto bude jesť moje telo, bude
žiť zo mňa.“ On teda žije z Otca a tak, ako on žije z Otca, my žijeme z jeho tela.
Každé prirovnanie sa totiž používa na priblíženie tajomstva, aby sme predloženým príkladom vystihli to, o čo ide. Základom nášho života je teda
to, že my, telesní, máme v sebe Krista, ktorý v nás ostáva prostredníctvom tela; a bude z neho žiť, ako on žije z Otca.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, som videl: V nebi sa otvoril chrám stánku svedectva a z chrámu vyšli siedmi anjeli, čo mali sedem rán. Boli oblečení do čistého skvúceho
ľanového rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatým pásom. Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha,
žijúceho na veky vekov. A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a jeho moci a nik nemohol vojsť do chrámu, kým sa nedovŕši sedem rán siedmich
anjelov.
Potom som počul mocný hlas z chrámu, ako hovorí siedmim anjelom: „Choďte a vylejte na zem sedem čiaš Božieho hnevu!“
Odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem: a povyhadzovali sa zhubné a zlé vredy na ľuďoch, čo mali znak šelmy, aj na tých, čo sa klaňali jej obrazu.
Druhý vylial svoju čašu na more: a zmenilo sa na krv ako z mŕtveho a zahynulo všetko živé, čo bolo v mori.
Tretí vylial svoju čašu na rieky a pramene vôd: a zmenili sa na krv. Potom som počul anjela vôd volať: „Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol,
Svätý, že si vyniesol takýto rozsudok. Keďže preliali krv svätých a prorokov, dal si im piť krv; zaslúžili si to!“ A od oltára som počul volať: „Áno, Pane,
Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!“
Štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnko: a bolo mu dané páliť ľudí ohňom. Veľká horúčava spaľovala ľudí a tí sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad
týmito ranami; ale nerobili pokánie, aby mu vzdali slávu.
Piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy: a jej kráľovstvo stemnelo. Od bolesti si hrýzli jazyky a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti
a vredy a nerobili pokánie za svoje skutky.
Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: a jej voda vyschla, aby sa pripravila cesta kráľom od východu slnka. I videl som troch nečistých
duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, z tlamy šelmy a z úst falošného proroka. To sú duchovia démonov, ktorí konajú znamenia: vychádzajú
ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili na boj vo veľký deň všemohúceho Boha.
Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a aby nevideli jeho hanbu.
I zhromaždil ich na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon.
Siedmy anjel vylial svoju čašu do vzduchu a z chrámu od trónu vyšiel mocný hlas; hovoril: „Stalo sa!“ A nastali blesky, burácanie, hrmenie aj
veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi - také veľké bolo zemetrasenie. Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá
národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon a dal mu kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. Všetky ostrovy zmizli a ani vrchov viac nebolo.
Z neba padali na ľudí krúpy ťažké ako talenty a ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto jeho rana bola veľmi veľká.
RESPONZÓRIUM
Z Traktátov svätého biskupa Augustína o Jánovom evanjeliu
Pán Ježiš vyhlasuje, že dáva svojim učeníkom nové prikázanie, podľa ktorého sa majú navzájom milovať. Hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby
ste sa milovali navzájom.“
A nebolo toto prikázanie už v starom Božom zákone, kde sa píše: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“ Prečo teda Pán volá novým to,
čo je už také staré? Či preto je novým prikázaním, že nás vyzlieka zo starého a oblieka v nového človeka? Nie každá láska obnovuje toho, kto
počúva alebo skôr poslúcha, ale iba tá, ktorú Pán odlíšil od telesnej lásky, keď dodal: „Ako som ja miloval vás.“
Takáto láska nás obnovuje, aby sme boli novými ľuďmi, dedičmi novej zmluvy, spevákmi novej piesne. Takáto láska, milovaní bratia, obnovila aj
v minulosti dávnych spravodlivých, tak patriarchov a prorokov, ako neskôr svätých apoštolov, a ona aj teraz obnovuje národy a z celého ľudského
pokolenia, rozšíreného po celom svete, tvorí a zhromažďuje nový ľud, telo novej snúbenice, nevesty jednorodeného Božieho Syna, o ktorej sa hovorí
v Piesni piesní: „Kto je to tá, čo vystupuje v bielom?“ Isteže v bielom, veď je obnovená. A čím, ak nie novým prikázaním?
Preto sa v nej údy starajú navzájom jeden o druhý: ak trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním
všetky údy. Počúvajú totiž aj zachovávajú toto slovo: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.“ Nie tak ako sa milujú tí,
čo zvádzajú, ani tak, ako sa milujú ľudia preto, že sú ľuďmi. Ale tak ako sa milujú preto, že sú bohmi a všetci sú synmi Najvyššieho, aby boli
bratmi jeho jediného Syna, a milujú sa navzájom tou láskou, ktorou ich miluje on, aby ich priviedol k cieľu, ktorý im postačí, kde sa ich túžba
nasýti dobrodeniami. ich túžbe totiž nebude nič chýbať vtedy, keď bude Boh všetko vo všetkom.
Takúto lásku nám dáva ten, ktorý povedal: „Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.“ Preto nás teda miloval, aby sme sa aj
my vzájomne milovali. Tým, že nás miloval, urobil nás schopnými úzko sa spojiť medzi sebou vzájomnou láskou, aby sme ako údy spojené takým
lahodným putom boli telom takej vznešenej hlavy.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, videl som, ako prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a prihovoril sa mi: „Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá
sedí na mnohých vodách, s ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme.“ V duchu ma preniesol na púšť. I videl som
ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej rúhavých mien. Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu,
vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. Na čele mala napísané meno,
tajomstvo: „Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme.“
I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uvidel, veľmi som sa zadivil. Ale anjel mi povedal: „Prečo sa divíš?
Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, ktorá ju nosí. Šelma, ktorú si videl, bola a nie je; má vystúpiť
z priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia
šelmu, že bola a nie je, a zasa bude. Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem:
piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel; a keď príde, bude smieť ostať len na krátky čas. Šelma, ktorá bola a nie je, ona je ôsmy kráľ, je z tých
siedmich a ide do záhuby. Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale na jednu hodinu dostanú kráľovskú moc
spolu so šelmou. Majú rovnaké zmýšľanie a svoju silu a moc dajú tej šelme. Budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, lebo on je
Pán pánov a Kráľ kráľov; aj tí, čo sú s ním, povolaní, vyvolení a verní.“
A povedal mi: „Vody, ktoré si videl tam, kde sedí neviestka, to sú ľudia, zástupy, národy a jazyky. A desať rohov, ktoré si videl, aj šelma znenávidia
smilnicu spustošia ju a obnažia; budú jesť jej telo a spália ju ohňom. Lebo Boh im vložil do srdca, aby uskutočnili jeho zámer, aby mali rovnaké
zmýšľanie a odovzdali šelme svoje kráľovstvo, kým sa nezavŕšia Božie slová. A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme.“
RESPONZÓRIUM
Z Listu svätého pápeža Klementa prvého Korinťanom
Milovaní, toto je cesta, na ktorej nachádzame svoju spásu, Ježiša Krista, veľkňaza našich obetí, ochrancu a pomocníka v našej slabosti.
Skrze neho upierame zrak na nebeské výšiny; skrze neho hľadíme do nepoškvrnenej a vznešenej Božej tváre; skrze neho sa otvoria oči nášho
srdca; skrze neho sa naša nemúdra a zatemnená myseľ dostala na svetlo; skrze neho nám Pán chcel dať okúsiť nesmrteľné poznanie, že
„on je odblesk Božej veleby a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil.“
Bojujme teda, bratia, zo všetkých síl podľa jeho príkazov.
Pozorujme vojakov, ktorí slúžia pod svojimi veliteľmi, ako presne, poslušne a ochotne plnia rozkazy. Nie všetci sú veliteľmi, ani plukovníkmi,
ani stotníkmi, ani päťdesiatnikmi a tak ďalej. No každý podľa svojej hodnosti a postavenia plní rozkazy kráľa a vojvodcov. Veľkí nemôžu byť
bez malých, malí bez veľkých; všetci sú navzájom pomiešaní a to je užitočné.
Nech nám slúži za príklad naše telo. Hlava bez nôh nie je ničím, a takisto ani nohy bez hlavy. Aj tie najmenšie údy nášho tela sú nevyhnutne
potrebné a užitočné pre celé telo. Dokonca sú v súlade a navzájom sa podriaďujú, aby bolo celé telo zdravé.
Nech sa teda zachováva celé naše telo v Kristovi Ježišovi; a každý osve nech sa podriaďuje svojmu blížnemu podľa toho, aký dar milosti dostal.
Silný nech sa stará o slabého, slabý nech si ctí silného. Bohatý nech dá chudobnému, chudobný nech chváli Boha, že mu dal niekoho, kto mu
v núdzi pomohol. Múdry nech dokazuje svoju múdrosť dobrými skutkami, a nie slovami. Pokorný nech nevydáva svedectvo o sebe sám, ale nech
nechá, aby o ňom svedčil iný. Kto je čistý telom, nech sa nevystatuje, lebo vie, že to mu iný dal dar zdržanlivosti.
Uvážme teda, bratia, z čoho sme boli stvorení, čo sme boli a akí sme prišli na svet. Z akého hrobu a z akej tmy nás priviedol na svoj svet náš
Pôvodca a Stvoriteľ, ktorý nám pripravil svoje dobrodenia prv, ako sme sa narodili.
Keď teda toto všetko máme od neho, musíme za všetko vzdávať vďaky tomu, ktorému sláva na veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, videl som z neba zostupovať iného anjela, ktorý má veľkú moc, a jeho sláva ožiarila zem. Zvolal mohutným hlasom: „Padol, padol veľký
Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov a skrýšou nečistej a odpornej zveri. Lebo všetky národy pili z vína vášne
jeho smilstva a králi zeme s ním smilnili a kupci zeme zbohatli z jeho obrovského rozkošníctva!“
A počul som iný hlas volať z neba: „Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, s lebo jeho
hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. Odplaťte mu, ako aj on odplatil. Odplaťte mu dvojnásobne za jeho skutky.
Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne! Koľko sa on oslavoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku. Lebo si v srdci hovorí:
„Sedím ako kráľovná, vdova nie som a smútok neuzriem.“ Preto jedného dňa prídu jeho rany, smrť i smútok a hlad a ohňom bude spálený.
Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho odsúdil.“
I budú nad ním plakať a nariekať králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uzrú dym z jeho požiaru. Zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami
a budú volať: „Beda, beda, ty veľké mesto Babylon, mesto také mocné, lebo v jedinú hodinu prišiel na teba súd!“
Kupci zeme budú nad ním plakať a žialiť, lebo už nik nekúpi ich tovar: Náklad zlata a striebra, drahých kameňov a perál, kmentu a purpuru, hodvábu
a šarlátu, všelijaké tujové drevo, všelijaké predmety zo slonoviny, rozličné predmety z najvzácnejšieho dreva, medi, železa a mramoru; škoricu
a balzam, voňavky a masti, kadidlo, víno a olej, múku a pšenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, otrokov a ľudské duše. A ovocie, túžba tvojej duše,
odišlo od teba, všetko cenné a skvostné sa ti stratilo a už ich viac nenájdu.
Kupci týchto vecí, ktorí z neho zbohatli, zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú plakať a žialiť, budú volať: „Beda, beda, ty veľké
mesto, ktoré sa obliekalo do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobilo sa zlatom, drahými kameňmi a perlami, lebo v jedinú hodinu bolo spustošené toľké
bohatstvo!“
Všetci kormidelníci a všetci, čo sa tadiaľ plavili, námorníci a všetci, čo pracujú na mori, zastali obďaleč a keď videli dym jeho požiaru, volali:
„Ktoré mesto sa podobá tomuto veľkému mestu?“ Sypali si prach na hlavu a s plačom a žiaľom volali: „Beda, beda, ty veľké mesto, v ktorom
zbohatli z jeho hojnosti všetci, čo majú lode na mori, lebo v jedinú hodinu bolo spustošené. Plesaj nad ním, nebo a svätí, apoštoli i proroci, lebo
Boh rozsúdil váš súd na ňom!“
RESPONZÓRIUM
Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k Listu Rimanom
Mnohí sme jedno telo a navzájom sme si údmi, ako je napísané, pretože nás Kristus zväzuje do jednoty putami lásky: „Veď on z oboch urobil jedno a
zbúral medzi nimi múr rozdelenia tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach.“ Preto treba, aby všetci zmýšľali navzájom rovnako;
a ak trpí jeden úd, aby spolu s ním trpeli všetky údy, a zasa ak vychvaľujú jeden úd, aby sa radovali všetky údy.
„Preto,“ hovorí, „prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás na Božiu slávu.“ Budeme sa navzájom prijímať, ak budeme chcieť rovnako
zmýšľať, potom niesť si vzájomne bremená a zachovávať „jednotu ducha vo zväzku pokoja“. Tak aj nás prijal Boh v Kristovi. Lebo pravdivý je ten,
ktorý hovorí: „Boh tak miloval svet, že za nás vydal svojho Syna.“ Dal ho ako výkupné za život nás všetkých a boli sme prenesení zo smrti
a vykúpení zo smrti a hriechu. A cieľ tohto rozhodnutia vysvetľuje, keď hovorí, že Kristus sa stal služobníkom obriezky v záujme pravdy.
Veď Boh sľúbil židovským prapredkom, že požehná ich potomstvo a rozmnoží ho ako hviezdy na nebi. Preto sa zjavil v tele a stal sa človekom ten,
ktorý je Boh a samo Slovo, čo udržuje všetky stvorené veci a všetkým dáva neporušenosť ako boh. Na tento svet prišiel v tele, no nie, aby sa
dal obsluhovať, ale aby on sám, ako hovorí, slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.
Vskutku vyhlásil, že prišiel viditeľne preto, aby splnil sľuby dané Izraelu. Veď povedal: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“
Preto Pavol neklame, keď hovorí, že Kristus bol služobníkom obriezky, aby potvrdil sľuby dané otcom. Pre toto ho Boh Otec vydal a tiež aj preto,
aby pohania dosiahli milosrdenstvo, aby ho aj oni oslavovali ako stvoriteľa a tvorcu, záchrancu a vykupiteľa všetkého. A tak sa nad všetkým
rozprestrela nebeská láskavosť, prijatí sú aj pohania a tajomstvo múdrosti v Kristovi sa neodchýlilo od cieľa svojej dobrotivosti: lebo namiesto tých,
čo boli odťatí, zachránil sa z Božieho milosrdenstva celý svet.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Jeden silný anjel vzal kameň veľký ako žarnov, hodil ho do mora a zvolal: „Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a viac ho nebude.
Už v tebe nebude počuť hlas citaristov, hudobníkov flautistov ani poľnicu; už v tebe nebude majster v nijakom remesle ani zvuk mlyna v tebe už
viac počuť nebude, svetlo lampy ti už nezasvieti a neozve sa v tebe hlas ženícha a nevesty, lebo tvoji kupci boli veľmoži na zemi a tvoje čary zviedli
všetky národy. Našla sa v ňom krv prorokov a svätých a všetkých zavraždených na zemi!“
Potom som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi:
„Aleluja!
Spása, sláva a moc nášmu Bohu,
lebo sú správne a spravodlivé jeho súdy.
Veď odsúdil veľkú neviestku, ktorá svojím smilstvom kazila zem; a z jej rúk vymáhal krv svojich služobníkov.“
A znova volali: „Aleluja A dym z nej bude vystupovať na veky vekov!“
Nato padli dvadsiati štyria starci a štyri bytosti a klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: „Amen. Aleluja!“
A od trónu zaznel hlas:
„Chváľte nášho Boha, všetci jeho služobníci,
aj vy, čo sa ho bojíte, malí i veľkí!“
Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu a ako hukot mnohých vôd a ako rachot mocného hromobitia, ktorý volal:
„Aleluja!
Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh.
Radujme sa a plesajme, vzdávajme mu slávu,
lebo nadišla Baránkova svadba
a jeho nevesta sa pripravila.
A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých.“
Potom mi povedal: „Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“ A povedal mi: „Tieto Božie slová sú pravdivé.“ I padol
som mu k nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: „Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov, ktorí majú Ježišovo
svedectvo. Bohu sa klaňaj! A Ježišovo svedectvo je duch proroctva.“
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého biskupa Maxima Turínskeho
Kristovo zmŕtvychvstanie otvára podsvetie, novopokrstení v Cirkvi obnovujú zem, Svätý Duch otvára nebo. Otvorené podsvetie vracia mŕtvych,
obnovená zem vydáva vzkriesených, otvorené nebo prijíma vystupujúcich.
Nakoniec aj zločinec vystupuje do raja, telá svätých prichádzajú do svätého mesta, mŕtvi sa vracajú medzi živých. A v Kristovom zmŕtvychvstaní
sa všetky prvky dávajú do akéhosi pohybu a stúpajú hore.
Podsvetie vracia hore tých, ktorých má v moci, zem posiela do neba tých, ktorých prikrýva, nebo predstavuje Pánovi tých, ktorých prijíma.
A Spasiteľovo umučenie jednou a tou istou činnosťou vyzdvihuje z hlbín, prebúdza zo zeme a umiesťuje na výsostiach.
Veď Kristovo zmŕtvychvstanie je pre mŕtvych životom, pre hriešnikov odpustením, pre svätých slávou. Preto svätý prorok pozýva všetko tvorstvo
na oslavu Kristovho zmŕtvychvstania. Hovorí, že v tento deň, ktorý učinil Pán, treba plesať a radovať sa.
Kristovo svetlo je dňom bez noci, dňom bez konca. A pretože týmto dňom je Kristus, Apoštol hovorí: „Noc pokročila, deň sa priblížil.“
Hovorí: „Noc pokročila“ a iná už nenasleduje, aby si pochopil, že keď príde Kristovo svetlo, diablova temnota zmizne a tma hriechov nenasleduje.
Trvalý jas zaháňa minulé temravy a zamedzuje pokleskom vkradnúť sa.
Týmto dňom je sám Syn, ktorému Otec, tiež deň, odovzdá tajomstvo svojho božstva. Hovorím, že je dňom ten, ktorý skrze Šalamúna vraví:
„Ja som spôsobil, aby na nebi vyšlo nezapadajúce svetlo.“
Ako teda po nebeskom dni vonkoncom nenasleduje noc, tak ani po Kristovej spravodlivosti nenasleduje tma hriechov. Veď nebeský deň stále
žiari, svieti a skveje sa a nijaká temnota ho nemôže ukončiť. A tak aj Kristovo svetlo stále prýšti, žiari, zväčšuje svoj jas a nijaká temrava
hriechov ho nemôže pohltiť. Preto hovorí evanjelista Ján: „A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.“
Preto, bratia, všetci máme plesať v tento svätý deň. Nech sa nik vo vedomí svojej hriešnosti neodťahuje od spoločnej radosti, nech nikoho
neodrádza od verejných bohoslužieb bremeno pokleskov. Ak je niekto hriešny, v tento deň si nemá zúfať nad odpustením: veď práve to je nemalou
prednosťou tohoto dňa. Ak si zločinec zaslúžil raj, prečo by si nezaslúžil odpustenie kresťan?
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, videl som otvorené nebo a hľa, biely kôň - a ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; spravodlivo súdi i bojuje.
Oči mal ako plameň ohňa a na hlave mnoho diadémov. Napísané mal meno, ktoré nik nepozná, iba on sám. Oblečený bol v odeve skropenom
krvou a jeho meno je: Božie Slovo. Za ním išli nebeské vojská na bielych koňoch, oblečené do čistého bieleho kmentu. Z jeho úst vychádzal ostrý
meč, aby ním bil národy; a on bude nad nimi panovať žezlom železným; sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. Na plášti
a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov.
Potom som videl jedného anjela stáť v slnku. Mohutným hlasom volal na všetky vtáky letiace stredom neba: „Poďte, zhromaždite sa na veľkú
Božiu hostinu. Budete jesť telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, a telá všetkých, slobodných i otrokov,
malých i veľkých.“
A videl som šelmu a kráľov zeme aj ich vojská zhromaždené do boja s tým, čo sedel na koni, a s jeho vojskom. Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného
proroka, ktorý pred ňou robil znamenia a zviedol nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera,
horiaceho sírou. Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst toho, čo sedel na koni. A všetky vtáky sa nasýtili ich telami.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého biskupa Gregora Nyssenského
Prišlo kráľovstvo života, bola zlomená vláda smrti. Zjavilo sa nové pokolenie, nový život, iný spôsob života, zmenila sa sama naša prirodzenosť.
Aké pokolenie? Také, „čo sa nenarodilo ani z krvi ani z vôle muža ani z vôle tela, ale z Boha“.
Ako sa to môže stať?, pýtaš sa. Počúvaj, nakrátko ti to vysvetlím. Toto pokolenie sa počalo vierou, krstným znovuzrodením prichádza na svetlo,
jeho dojkou je Cirkev, jej učenie a zásady saje ako prsia a nebeský chlieb má za pokrm. Jeho vekovou zrelosťou je svätý spôsob života, svadbou
dôverné spoločenstvo s múdrosťou, deťmi nádej, domovom Kráľovstvo, dedičstvom a bohatstvom rajské slasti. Jeho koncom nie je smrť, ale ten
blažený a večný život, ktorý je pripravený pre tých, čo sú ho hodní.
„Toto je deň, ktorý učinil Pán.“ A je celkom iný ako dni, ktoré boli ustanovené pri stvorení na počiatku sveta a ktorými sa meria plynutie času.
Tento je začiatkom nového stvorenia. Veď v tento deň Boh tvorí nové nebo a novú zem, ako hovorí prorok. Čo za nebo? Pevnosť viery v Krista.
A čo za zem? Dobré srdce, myslím, ako hovorí Pán, zem, ktorá sa napája dažďom, čo na ňu padá, a v hojnosti rodí klasy.
V tomto stvorení je slnkom čistý život, hviezdami čnosti, vzduchom krásne vzťahy, morom je „hĺbka bohatstva, múdrosti a vedomosti“.
Trávou a rastlinami je zdravá náuka a Božie svedectvá, ktoré trhá a spása ľud pastviny, čiže Božie stádo. Stromami prinášajúcimi ovocie je
zachovávanie prikázaní.
V tento deň bol stvorený pravý človek, na Boží obraz a podobu. Nezačína sa ti teda svet „týmto dňom, ktorý učinil Pán“? Či nehovorí prorok,
že ani tento deň nie je ako iné dni, ani noc ako iné noci?
Ale ešte sme nevysvetlili, čo je na tejto milosti najzvláštnejšie. Tento deň odstránil bolesti smrti; tento deň zrodil prvorodeného z mŕtvych.
„Vystupujem,“ hovorí, „k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Aká krásna a dobrá zvesť! On, hoci je Jednorodeným,
stal sa pre nás človekom, aby nás urobil svojimi bratmi, a ako človek predstupuje pred pravého Otca, aby so sebou pritiahol k nemu všetkých
svojich bratov.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, videl som z neba zostupovať anjela, čo mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz. Chytil draka, toho starého hada, ktorým je diabol a satan,
a sputnal ho na tisíc rokov. Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapečatil nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov; potom musí
byť na krátky čas uvoľnený. Ďalej som videl tróny; sadli si na ne tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo
a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na čelo a na ruky. Tí ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. Ostatní
mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť
nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.
Až sa dovŕši tisíc rokov, bude satan uvoľnený zo svojho väzenia a vyjde, aby zvádzal národy, ktoré sú na štyroch uhloch zeme, Goga a Magoga,
aby ich zhromaždil do boja; a bude ich ako piesku v mori. Vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých a Bohom milované mesto. Ale zostúpil oheň
z neba a strávil ich. A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde je aj šelma i falošný prorok; a budú mučení dňom
i nocou na veky vekov.
Potom som videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo miesta. Videl som mŕtvych,
veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho; čo bolo zapísané v knihách
podľa ich skutkov. More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom, aj smrť aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich
skutkov. Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero. A koho nenašli zapísaného v knihe života,
bol zvrhnutý do ohnivého jazera.
RESPONZÓRIUM
Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k Jánovmu evanjeliu
Pán hovorí o sebe, že je vinič. Tým chce ukázať, že sa treba celkom oddať láske k nemu a aký úžitok máme zo spojenia s ním. Tých, čo sú s ním
zjednotení, prirovnáva k ratolestiam. Oni sú istým spôsobom doň vsadení a vštepení a už majú účasť na jeho prirodzenosti skrze spoločenstvo
Svätého Ducha (lebo svätý Kristov Duch nás zjednocuje s ním).
Tí, čo sa pripájajú k viniču, pripútavajú sa k nemu vôľou a úmyslom; jeho s nami spája náklonnosť a láska. My sme sa pridali ku Kristovi s dobrým
úmyslom prostredníctvom viery. Stali sme sa jeho pokolením a dostali sme od neho hodnosť adoptívnych detí. Veď podľa svätého Pavla „kto sa spája
s Pánom, je s ním jeden duch“.
A ako ho inde prorok nazýva podkladom a základom (lebo my sme na ňom vbudovaní, a volajú nás živými a duchovnými kameňmi, do svätého
kňazstva a do Božieho príbytku v Duchu; a nijako by sme doň nemohli byť vbudovaní, keby Kristus nebol našim základom), tak tu v tom istom
zmysle nazýva sám seba viničom, akoby matkou a živiteľkou ratolestí, čo z neho vyrastajú.
Veď z neho a v ňom sme sa znovuzrodili v Duchu, aby sme prinášali ovocie života, no nie toho starého a prekonaného, lež toho, čo spočíva
v novosti života a v láske voči nemu. Sme udržovaní v bytí tým,, že sme určitým spôsobom naštepení na neho, a celou silou sa držíme svätého
prikázania, ktoré sme dostali, a usilujeme sa udržať si vznešené dobro, čo znamená, že nepripustíme, aby sme, čo i len v najmenšom, zarmútili
Ducha, ktorý prebýva v nás, lebo vieme, že skrze neho v nás prebýva Boh.
Ako sme v Kristovi a on v nás, to nám vysvetľuje sám múdry svätý Ján takto: „Že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal
zo svojho Ducha.“
Lebo ako koreň dáva svojim ratolestiam svoju prirodzenú akosť, tak jednorodený Syn, Božie Slovo, vštepuje svätým akúsi príbuznosť
s prirodzenosťou Boha Otca i svojou tým, že štedro dáva Ducha najmä tým, čo sú s ním spojení vierou a dokonalou svätosťou.
Vychováva ich v nábožnosti a privádza ich k poznaniu každej čnosti a každého dobra.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje
sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok
je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti
ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.“
A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko robím nové.“ A hovoril: „Píš: Tieto slová sú verné a pravdivé.“ A povedal mi: „Stalo sa! Ja som
Alfa a Omega, Počiatok i Koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody. Kto zvíťazí, zdedí toto; a ja budem jeho Bohom a on bude
mojím synom. Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom
ohňom a sírou; to je tá druhá smrť.“
RESPONZÓRIUM
Z Listu Diognetovi
Kresťania sa nelíšia od ostatných ľudí ani krajom ani rečou ani spôsobom života. Lebo neobývajú vlastné mestá, nepoužívajú nijakú osobitú reč, ani
nežijú nejakým nápadným životom. Toto učenie nevynašli oni dajakým rozumovaním alebo úsilím bádavých ľudí, ani nehája ľudskú náuku, ako niektorí.
Obývajú aj grécke aj barbarské mestá, podľa toho, ako komu určil osud. V obliekaní a strave, ako aj v ostatných oblastiach života sa držia
domorodých obyčají, no ukazujú obdivuhodný, ba podľa všeobecnej mienky až neuveriteľný životný postoj. Bývajú vo svojej vlasti, ale ako cudzinci.
Všetko majú s ostatnými spoločné ako občania, a všetko znášajú ako prišelci. Každá cudzia krajina je ich vlasťou a každá vlasť cudzinou.
Ženia sa ako ostatní a plodia deti, ale nemluvňatá neodhadzujú. Stôl majú spoločný, ale lôžko nie.
Sú v tele, ale nežijú podľa tela. Bývajú na zemi, ale svoj domov majú v nebi. Vydané zákony poslúchajú, a svojím životom prevyšujú zákony.
Všetkých majú radi, a všetci ich prenasledujú. Nepoznajú ich, a predsa ich odsudzujú. Zabíjajú ich, a oni ožívajú. Sú žobrákmi, a predsa mnohých
obohacujú. Všetko im chýba, a pritom všetkým oplývajú. Potupujú ich, a v potupe získavajú slávu. Kazia im povesť, a vydáva sa svedectvo o ich
spravodlivosti. Nadávajú im, a oni žehnajú. Urážajú ich, a požívajú úctu. Hoci robia dobro, trestajú ich ako zločincov. Keď sú trestaní, radujú sa,
akoby ožívali. Židia proti nim vedú vojnu ako proti cudzincom a pohania ich prenasledujú. Ale tí, čo ich nenávidia, nevedia povedať príčinu svojho
nepriateľstva.
Jedným slovom: Čím je duša v tele, tým sú kresťania vo svete. Duša je rozptýlená po všetkých údoch tela, kresťania po mestách sveta.
Duša býva v tele, ale nie je z tela; aj kresťania bývajú vo svete, ale nie sú zo sveta. Neviditeľná duša je uzavretá vo viditeľnom tele; aj kresťanov
vidieť vo svete, ale ich nábožnosť je neviditeľná. Telo nenávidí dušu a bojuje proti nej, hoci mu ona nekrivdí tým, že mu bráni oddávať sa pôžitkom;
aj svet nenávidí kresťanov, hoci mu nerobia krivdu, len preto, že sa stavajú proti rozkošiam.
Duša miluje telo, hoci ju ono i jeho údy nenávidia; aj kresťania milujú tých, čo ich nenávidia. Duša je uzavretá v tele, ale ona udržiava telo;
aj kresťanov drží svet ako vo väzení, no oni udržujú svet. Nesmrteľná duša prebýva v smrteľnom stánku; aj kresťania putujú uprostred porušiteľných
vecí, ale očakávajú nebeskú neporušiteľnosť. Duša sa krotením v jedle a pití stáva lepšou; aj kresťania vystavení mukám, deň čo deň vzrastajú
počtom. Boh ich postavil na také význačné miesto, ktoré nesmú opustiť.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš naplnených poslednými siedmi ranami, a povedal mi: „Poď ukážem ti nevestu Baránkovu
manželku!“ A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha ožiarené Božou slávou.
Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach
dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od
západu. Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.
Ten, čo so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny na premeranie mesta, jeho brán a jeho hradieb. Mesto je postavené do štvorca: jeho dĺžka je
taká istá ako šírka. Trstinou odmeral mesto a malo dvanásťtisíc stadií. Jeho dĺžka, šírka i výška sú rovnaké. Zmeral aj jeho hradby; mali
stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej miery, ktorú anjel mal. Jeho hradby boli postavené z jaspisu a mesto samo bolo z rýdzeho zlata podobného
čistému sklu. Základné kamene hradieb mesta boli ozdobené všelijakými drahými kameňmi: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí
chalcedón, štvrtý smaragd, piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint,
dvanásty ametyst. Dvanásť brán je dvanásť perál; každá brána bola z jednej perly.
A námestie mesta bolo z rýdzeho zlata, takého ako priezračné sklo.
Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok. A mesto nepotrebuje ani slnko ani mesiac, aby mu svietili,
lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň prinesú svoju slávu. Jeho brány sa cez
deň nezavrú a noci tam nebude. A budú doň prinášať slávu a bohatstvo národov. Ale nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň
nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.
RESPONZÓRIUM
Z Traktátov svätého biskupa Gaudencia Bresciského
Jeden zomrel za všetkých; a ten istý v každom chráme Cirkvi v tajomstve chleba a vína posilňuje tých, čo obetujú, oživuje tých, čo v neho veria,
a premenený posväcuje tých, čo ho premieňajú.
Toto je Baránkovo telo, toto je jeho krv. Lebo Chlieb, ktorý zostúpil z neba, hovorí: „Chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Výstižne
sa aj spôsobom vína vyjadruje krv toho, ktorý sám v evanjeliu hovorí: „Ja som pravý vinič.“ Čím dostatočne jasne vyhlasuje, že jeho krvou je každé
víno obetované na znak jeho umučenia. Preto svätý patriarcha Jakub prorokoval o Kristovi: „Vo víne vyperie si odev a v krvi hrozna svoj plášť.“
Svoje rúcho, čiže naše telo, ktorým sa zaodial, mal obmyť vlastnou krvou.
Teda sám Stvoriteľ a Pán prírody, ktorý zo zeme vyvádza chlieb, z chleba zasa /pretože môže a aj prisľúbil/ tvorí svoje vlastné telo, a ktorý urobil
z vody víno, urobil aj z vína svoju krv.
Hovorí: „Je Pánova Veľká noc,“ čiže Pánov prechod. Nepokladaj za pozemské to, čo urobil nebeským ten, ktorý doň prešiel a premenil ho na svoje
telo a krv.
Čo prijímaš, je telom onoho nebeského chleba a krvou onoho svätého viniča. Lebo keď podával svojim učeníkom premenený chlieb a víno, hovoril:
„Toto je moje telo, toto je moja krv.“ Verme, prosím, tomu, komu sme uverili. Pravda nepozná lož.
Keď rozprával zástupom, že treba jesť jeho telo a treba piť jeho krv, oni sa divili a šomrali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ A tak aby
nebeským ohňom zmazal myšlienky, ktorých, ako som už povedal, treba si chrániť, dodal: „Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám
povedal, sú Duch a život.“
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Anjel mi ukázal rieku vody života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu. Uprostred jeho námestia, z oboch strán rieky, je
strom života ktorý prináša dvanásť ráz ovocie: každý mesiac dáva svoje ovocie a lístie stromu je na uzdravenie národov. Už nikdy nebude nič
prekliate. V ňom bude trón Boha a Baránka a jeho služobníci mu budú slúžiť; budú hľadieť na jeho tvár a na čele budú mať jeho meno. Noci už
nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov.
Potom mi anjel povedal: „Tieto slova sú verné a pravdivé. Pán, Boh prorockých duchov, poslal svojho anjela, aby ukázal svojim služobníkom,
čo sa má zanedlho stať. Áno, prídem čoskoro. Blahoslavený, kto zachováva prorocké slová tejto knihy.“
Ja, Ján, som to počul a videl: A keď som to počul a videl, padol som k nohám anjela, ktorý mi toto ukázal a chcel som sa mu klaňať. Ale on mi
povedal: „Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov prorokov a tých, čo zachovávajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!“
RESPONZÓRIUM
Z Rečí blahoslaveného Izáka opáta kláštora v Stelle
Ako hlava a telo jedného človeka sú jeden človek, tak aj Syn Panny a jeho vyvolené údy sú jeden človek a jeden Syn človeka. Písmo hovorí:
„Celý a úplný Kristus je hlava a telo.“ Veď všetky údy dohromady sú jedno telo a ono so svojou Hlavou je jeden Syn človeka; on s Božím Synom
je jeden Boží Syn, on s Bohom je jeden Boh.
Teda celé telo s Hlavou je Syn človeka i Boží Syn i Boh. Odtiaľ je aj to: „Otče, chcem, aby aj oni boli jedno s nami, ako sme ja a ty jedno.“
A tak podľa tohoto významného chápania podloženého Písmom ani telo bez Hlavy ani Hlava bez tela ani Hlava a telo bez Boha nie je celý Kristus.
Preto i všetko s Bohom je jeden Boh; ale Boží Syn je s Bohom prirodzene; Syn človeka je s ním osobne a jeho telo je s ním sviatostne.
Teda veriace a rozumom obdarené Kristove údy môžu o sebe pravdivo povedať, že sú tým, čím je on sám, aj Božím Synom aj Bohom. Lenže čím je
on prirodzenosťou, tým sú oni pridružením. Čím je on plnosťou, ony sú účasťou. A napokon, čím je boží Syn zrodením, tým sú jeho údy adopciou,
ako je napísané: „Dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče!“
Podľa tohoto Ducha „dal im moc stať sa Božími deťmi“, aby sa každý z nich od toho, ktorý je „prvorodený medzi mnohými bratmi“, naučil hovoriť:
„Otče náš, ktorý si na nebesiach.“ A inde: „Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi.“
A mocou toho Ducha, z ktorého sa z lona Panny narodil Syn človeka, naša Hlava, aj my sa znova rodíme z krstného prameňa ako Božie deti,
ako jeho telo. A ako sa on narodil bez akéhokoľvek hriechu, tak sa my znova rodíme na odpustenie všetkých hriechov.
Lebo ako na svojom tele z mäsa vyniesol všetky hriechy celého tela na drevo kríža, tak cez milosť znovuzrodenia dal duchovnému telu, že sa mu
nezapočítava nijaký hriech, ako je napísané: „Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta.“ Tento blažený človek je bezpochyby Kristus.
On odpúšťa hriechy, veď hlavou Krista je Boh. Jemu sa nič neodpúšťa, lebo hlavou tela je on, jediný človek.“ A pretože telo hlavy tvoria mnohí,
jemu sa nič nepripočítava.
Sám v sebe je spravodlivý a sám seba ospravedlňuje. On, jediný Spasiteľ a jediný spasený, na svojom tele vyniesol na drevo kríža to, čo sňal
zo svojho tela vodou. Znova zachraňuje skrze drevo kríža a vodu, „Baránok Boží, ktorý sníma“ to, čo vyniesol, teda „hriechy sveta“. Kňaz,
obeta i Boh, ktorý sa obetoval sám sebe, a tým skrze seba zmieril sám seba so sebou aj s Otcom aj s Duchom Svätým.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Mne, Jánovi, povedal anjel: „Nezapečaťuj prorocké slová tejto knihy, lebo čas je blízko! Kto škodí, nech škodí ďalej, kto je špinavý, nech sa špiní
ďalej, spravodlivý nech ďalej koná spravodlivo a svätý nech sa ďalej posväcuje.
Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov. Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec.
Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta. Vonku zostanú psi, traviči,
nemravníci, vrahovia, modloslužobníci a každý, kto miluje lož a dopúšťa sa jej.
Ja, Ježiš, poslal som svojho anjela, aby vám toto dosvedčil o cirkvách. Ja som Koreň a Rod Dávidov, Žiarivá ranná hviezda.“
A Duch i nevesta volajú: „Príď!“ Aj ten, čo počúva, nech volá: „Príď!“ Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života.
Ja dosvedčujem každému, kto počúva prorocké slová tejto knihy, Keby niekto k tomu niečo pridal, tomu Boh pridá rany opísané v tejto knihe.
A keby niekto ubral zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh odníme podiel zo stromu života i zo svätého mesta, z toho, o čom sa píše v tejto knihe.
Ten, čo to dosvedčuje, hovorí: „Áno, prídem čoskoro.“ „Amen. Príď, Pane Ježišu!“ Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými.
RESPONZÓRIUM
Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína
Náš terajší život má byť prípravou na oslavu Boha, lebo večné plesanie nášho budúceho života bude oslavou Boha. A nik sa nemôže stať súcim
pre budúci život, ak sa naň nepripraví už teraz. Preto teraz Boha oslavujeme, ale ho aj prosíme. Naša oslava je poznačená radosťou, prosba
vzdychaním. Máme totiž prisľúbené niečo, čo ešte nemáme. A pretože je pravdovravný ten, ktorý to prisľúbil, radujeme sa v nádeji. Lenže ešte
to nemáme, preto v túžbe vzdycháme. Dobre bude, keď vytrváme v túžbe, kým nepríde to, čo je prisľúbené, lebo vzdychanie prestane a ostane
iba oslava.
Pre tieto dve obdobia – jedno, to terajšie v pokušeniach a súženiach tohoto života, druhé, to budúce v istote a večnom plesaní – máme zavedené
aj slávenie dvoch období: pred Veľkou nocou a po Veľkej noci. To, ktoré je pred Veľkou nocou naznačuje súženia, v ktorých sa teraz nachádzame;
to, ktoré prežívame teraz, po Veľkej noci, naznačuje blaženosť, v ktorej potom budeme. Čo slávime pred Veľkou nocou, to aj prežívame; ale čo
slávime po Veľkej noci, iba naznačuje, že to ešte nevlastníme. Preto tamto obdobie prežívame v pôstoch a v modlitbách, ale v tomto období
vynechávame pôst a prežívame ho v oslave. A toto vyjadrujeme tým „Aleluja“, ktoré spievame.
Na našej Hlave je oboje naznačené, oboje znázornené. Pánovo umučenie nám predstavuje život v terajšej tiesni, lebo sa musíme namáhať, trpieť
a nakoniec umrieť; Pánovo zmŕtvychvstanie a oslávenie nám zasa ukazujú život, ktorý máme dostať.
Teraz vás teda, bratia, povzbudzujeme, aby ste oslavovali Boha. A to je to, čo si všetci hovoríme, keď spievame: „Aleluja.“ Chváľte Pána, hovoríš
ty druhému a on hovorí tebe. A keď sa všetci povzbudzujú, všetci už robia to, do čoho sa povzbudzujú. Chváľte však z celej svojej bytosti, čiže
aby nechválil Boha iba váš jazyk a váš hlas, ale aj vaše svedomie, váš život, vaše skutky.
Isteže chválime Boha teraz v kostole, keď sa zhromažďujeme. Ale keď sa niekto vráti k vlastnej činnosti, akoby prestal chváliť Boha.
Nech neprestane dobre žiť a stále oslavuje Boha. Boha prestaneš chváliť vtedy, keď sa odchýliš od spravodlivosti a od toho, čo sa jemu páči.
Lebo ak sa nikdy neodchýliš od dobrého života, tvoj jazyk bude mlčať, ale tvoj život bude volať a Boží sluch je blízko tvojho srdca. Lebo ako
naše uši vnímajú náš hlas, tak Boží sluch vníma naše myšlienky.
RESPONZÓRIUM
Začiatok Prvého listu svätého apoštola Jána
Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života.
Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli,
zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom. A toto píšeme,
aby naša radosť bola úplná. A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy.
Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. Ale ak chodíme vo svetle ako je on vo svetle, máme
spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.
Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí
nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.
RESPONZÓRIUM
Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k Druhému listu Korinťanom
Tí, čo majú závdavok Ducha a sú plní nádeje na vzkriesenie, a teda majú už ako prítomné to, čo očakávajú, hovoria, že odteraz nepoznajú nikoho
podľa tela. Všetci sme totiž duchovní a telesné porušenie je nám cudzie. Odvtedy, čo nám zažiaril Jednorodený, pretvárame sa na samo Slovo,
ktoré všetko oživuje.
Lebo ako sme boli sputnaní okovami smrti, keď panoval hriech, tak sme odvrhli porušenie, keď prišla Kristova spravodlivosť.
Preto už nik nie je v tele, to jest v telesnej slabosti, do čoho právom a zaslúžene treba rátať medziiným aj porušenie, ako Apoštol dodáva:
„Ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme.“ Akoby chcel povedať: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ a za život nás
všetkých podstúpilo smrť podľa tela. Tak sme ho poznali. Ale odteraz ho už tak nepoznáme, lebo hoci si necháva telo, vieme, že ten, ktorý tretieho
dňa ožil a je u Otca v nebesiach, je nad telom: „Veď raz zomrel a už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy
hriechu, ale keď žije, žije Bohu.“
Preto ak je takýto ten, ktorý sa pre nás stal priekopníkom života, potom musíme aj my kráčať v jeho šľapajach, aby na nás bolo vidno, že nie sme
v tele, ale skôr nad telom. Preto svätý Pavol veľmi správne hovorí: „Kto je v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“
Lebo vierou sme boli ospravedlnení v Kristovi a moc kliatby sa skončila. Veď práve kvôli nám pošliapal moc smrti a ožil. A v ňom poznávame pravého
a skutočného Boha, ktorému vzdávame poctu v duchu a pravde prostredníctvom Syna, ktorý svetu udeľuje Otcove nebeské požehnania.
Preto veľmi múdro hovorí svätý Pavol: „Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou.“ Vskutku tajomstvo vtelenia a po ňom
následná obnova sa nedeje mimo Otcovej vôle. Veď skrze Krista sme získali prístup k Otcovi, iba cez neho. A tak „všetko je od Boha, ktorý nás
skrze Krista zmieril a zveril nám službu zmierenia.“
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. A keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou
za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania. Kto hovorí: „Poznám ho,“ a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet
v ňom pravdy. Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že sme v ňom. Kto hovorí, že ostáva
v ňom, má aj sám žiť, ako žil on.
Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od začiatku: staré prikázanie je slovo, ktoré ste počuli. A predsa vám
píšem nové prikázanie, ktoré je pravdivé v ňom aj vo vás, lebo tma odchádza a už svieti pravé svetlo. Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho
brata, je ešte stále vo tme. Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením. Ale kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí
vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu Didyma Alexandrijského O Trojici
V krste nás obnovuje Duch Svätý ako Boh spolu s Otcom a Synom a zo znetvoreného stavu nás privádza späť k pôvodnej kráse a napĺňa milosťou
až natoľko, že už nie sme schopní pojať niečo, čo je nežiaduce. On nás vyslobodzuje z hriechu a moci smrti. On z pozemských ľudí, čiže z prachu
a popola, robí ľudí duchovných, účastníkov na Božej sláve, detí a dedičov boha a Otca, podobných obrazu Syna, jeho spoludedičov a bratov, ktorí
majú byť spolu s ním oslávení a spolu s ním majú kraľovať. On namiesto zeme dáva znova nebo a veľkoryso prideľuje raj, dvíha k vyššej hodnosti,
než majú anjeli, a prúdom božského prameňa uháša veľký, neuhasiteľný pekelný plameň.
Človek sa dva razy počne: raz z nášho tela, druhý raz z Božieho Ducha. O oboch výstižne písali inšpirovaní mužovia. Ja uvediem aj meno každého
aj jeho učenie.
Ján hovorí: „Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža,
ale z boha.“
hovorí, že všetci, čo uverili v Krista, dostali moc stať sa Božími deťmi, to jest deťmi Ducha Svätého, a tak sa stať účastnými na Božej prirodzenosti.
A aby ukázal, že Boh, ktorí plodí, je Duch Svätý, dodáva Kristovými slovami: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha,
nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“
Krstný prameň totiž službou kňazov viditeľne rodí naše viditeľné telo; duchovne však službou anjelov krstí, čiže ponára do seba samého
a znovuzrodzuje telo a s ním aj dušu sám boží Duch, ktorý je nedostupný akémukoľvek chápaniu.
Aj Krstiteľ vo svojom čase a v súlade s výrokom „z vody a z ducha“ hovorí o Kristovi: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“
Ľudská nádoba je hlinená. preto ju treba najprv vodou očistiť a potom spevniť a zdokonaliť duchovným ohňom (Boh je totiž stravujúci oheň).
A tak potrebuje Ducha Svätého, aby ju zdokonalil a obnovil. Veď duchovný oheň vie aj zavlažovať a duchovná voda vie aj rozpaľovať.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
Píšem vám, deti: Pre jeho meno máte odpustené hriechy. Otcovia, vám píšem: Poznali ste toho, ktorý je od počiatku. Mládenci, vám píšem:
Premohli ste Zlého. Napísal som vám, deti: Poznali ste Otca. Napísal som vám, otcovia: Poznali ste toho, ktorý je od počiatku. Napísal som
vám, mládenci: Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého.
Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela ani
žiadostivosť očí ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta. A svet sa pominie, aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu,
ostáva naveky.
RESPONZÓRIUM
Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k Jánovmu evanjeliu
Vždy, keď máme účasť na Kristovom svätom tele, získavame telesnú jednotu s Kristom, o čom svedčí Pavol, keď hovorí o tajomstve nábožnosti:
„Ono v iných pokoleniach nebolo ľuďom známe tak, ako sa teraz v Duchu zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom: že pohania sú spoludedičmi,
spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi.“
Ak sme v Kristovi navzájom všetci spoluúdmi, a nielen navzájom, ale aj s tým, ktorý je v nás skrze svoje telo, ako to, že nie sme všetci viditeľne
jedno aj navzájom aj v Kristovi? Veď Kristus je putom jednoty, lebo ten istý je aj Boh aj človek.
Pokiaľ ide u duchovné zjednotenie, budeme sledovať tú istú cestu a opäť povieme, že my všetci, čo prijímame jedného a toho istého Ducha, totiž
Svätého, určitým spôsobom sa spájame aj navzájom aj s Bohom. Lebo hoci sme jednotlivo mnohí a Kristus dáva, aby v každom z nás prebýval jeho
a Otcov Duch, je iba jeden a nerozdielny Duch, ktorý tých, čo sú navzájom oddelení, keďže jestvujú jednotlivo, spája skrze seba v jedno a dáva,
aby bolo skrze neho všetkých vidieť ako čosi jedno.
Lebo ako sila svätého tela robí spoluúdmi tých, v ktorých je, myslím si, že ak vo všetkých prebýva jeden nerozdielny Boží Duch, takisto spája
všetkých do duchovnej jednoty.
Preto nás svätý Pavol opätovne povzbudzoval: „Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.
Jedno je telo a jeden Duch ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst.
Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.“ Ak totiž v nás prebýva jeden Duch, bude v nás
jeden Boh a Otec všetkých, ktorý skrze Syna privedie k vzájomnej jednote i jednote s ním tých, čo majú účasť na Duchu.
A to, že sa účasťou spájame so Svätým Duchom, je určitým spôsobom viditeľné aj z tohto. Lebo ak sme zanechali živočíšny život a raz navždy
sa otvorili zákonom Ducha, či nie je zrejmé každému, že sme sa určitým spôsobom vzdali svojho života, spojili sa so Svätým Duchom, a tak získali
nebeskú podobu a určitým spôsobom sa premenili na inú prirodzenosť, že už nie sme iba ľudia, ale – pretože sme dostali účasť na božskej
prirodzenosti – nazývame sa Božími deťmi a nebeskými ľuďmi?
Všetci sme teda jedno v Otcovi, Synovi a vo Svätom Duchu; jedno, hovorím, rovnosťou postavenia, jedno podobnosťou v láske, prijímaním
Kristovho svätého tela i účasťou na jedinom a Svätom Duchu.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
Deti moje, je posledná hodina. A ako ste počuli, že príde antikrist, tak teraz vystúpilo mnoho antikristov. Z toho poznávame, že je tu posledná
hodina. Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Lebo keby boli z nás boli by zostali s nami. No malo sa ukázať že tí všetci nie sú z nás. Ale vy máte
pomazanie od Svätého a viete to všetci. Nenapísal som vám, akoby ste nepoznali pravdu, ale že ju poznáte a preto, že nijaká lož nie je z pravdy.
Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna. Kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva
Syna, má aj Otca.
Nech zostáva vo vás, čo ste počuli od začiatku. Ak vo vás zostane to, čo ste počuli od začiatku, aj vy ostanete v Synovi aj v Otcovi.
A prisľúbenie, ktoré nám dal on, je večný život.
Toto som vám napísal o tých, čo vás zvádzajú. A pomazanie, ktoré ste od neho dostali, ostáva vo vás a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal.
Ale ako jeho pomazanie vás poúča o všetkom - a je pravdivé, nie je lžou - teda ako vás poučilo, ostávate v ňom.
A teraz, deti moje, ostávajte v ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví, a aby sme pri jeho príchode neboli ním zahanbení.
Ak viete, že je spravodlivý, vedzte, že každý, kto koná spravodlivo, z neho sa narodil.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
Tie dni, milovaní, ktoré uplynuli medzi Pánovým zmŕtvychvstaním a nanebovstúpením, neprebehli naprázdno, lebo v nich boli potvrdené veľké
sviatosti a zjavené veľké tajomstvá.
V týchto dňoch sa odstraňuje strach z krutej smrti a ohlasuje sa nielen nesmrteľnosť duše, ale aj tela. V týchto dňoch Pán dýchnutím vlieva
všetkým apoštolom Ducha Svätého a svätému apoštolovi Petrovi viac ako ostatným prikazuje po zverení kľúčov od kráľovstva starosť o Pánov
ovčinec.
V týchto dňoch sa Pán pripája k dvom učeníkom na ceste ako tretí a ako sprievodca a aby rozohnal všetky mraky našich pochybností, karhá
ťarbavosť naľakaných a vystrašených učeníkov. Srdcia, ktoré osvietil sa zapaľujú vierou. Boli chladné, ale keď Pán vysvetľuje Písma, rozhorievajú
sa. Pri lámaní chleba otvára sa aj zrak spolustolujúcich; a oveľa šťastnejšie sa otvorili oči tých, ktorým sa zjavila jeho oslávená prirodzenosť,
ako oči prarodičov nášho rodu, ktorí pocítili hanbu za svoje previnenie.
Cez celý čas, milovaní, ktorý uplynul od Pánovho zmŕtvychvstania až po jeho nanebovstúpenie, Božia prozreteľnosť sa starala o to, to učila
a vtláčala do očí i do sŕdc svojich, čo bolo potrebné, aby spoznali, že Pán Ježiš Kristus naozaj vstal z mŕtvych, ako sa naozaj narodil, trpel a umrel.
A preto sa svätí apoštoli a všetci učeníci, ktorí boli smrťou na kríži naplašení a vo viere v zmŕtvychvstanie neistí, tak posilnili jasnou pravdou,
že sa pri Pánovom odchode do nebeských výšin nielenže nermútili, ale boli plní veľkej radosti.
A naozaj bol to veľký a nevýslovný dôvod k radosti, keď pred očami svätého zástupu vystúpila ľudská prirodzenosť ponad dôstojnosť všetkých
nebeských tvorov, aby prevýšila zbory anjelov a bola vyzdvihnutá nad slávu archanjelov a aby sa nezastavila na nijakom stupni svojho povýšenia,
iba keď zasadne na trón večného Otca a pripojí sa k sláve toho, s ktorého prirodzenosťou sa spojila v Synovi.
RESPONZÓRIUM