OBDOBIE CEZ ROK

12. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

MODLITBA

Svätý Bože, daj, aby sme vždy uctievali a milovali tvoje sväté meno; veď ty nás stále miluješ a neprestajne nás vedieš na ceste života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1 Aleluja. Ant.2 Aleluja. Ant.3 Aleluja. V.
R.

Z Prvej knihy Samuelovej

16, 1-13
Pomazanie Dávida za kráľa

     Pán povedal Samuelovi: „Dokedy budeš žialiť za Saulom, keď som ho ja zavrhol a už nebude kráľom nad Izraelom? Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa do Betlehema k Izaimu, lebo spomedzi jeho synov som si vyhliadol kráľa.“ Ale Samuel vravel: „Akože pôjdem? Dopočuje sa to Saul a zabije ma.“ Pán mu povedal: „Vezmeš si zo stáda jalovicu a povieš: ,Prišiel som obetovať Pánovi.‘ Izaiho zavoláš na obetu a ja ti potom dám vedieť, čo máš robiť: toho, ktorého ti označím, pomažeš.“
     Samuel urobil, ako mu rozkázal Pán, a šiel do Betlehema. Starší mesta mu s hrôzou vyšli naproti a pýtali sa: „Je tvoj príchod pokojný?“ On povedal: „Pokojný. Prišiel som obetovať Pánovi. Posväťte sa a poďte so mnou na obetu.“ Posvätil Izaiho i jeho synov a pozval ich na obetu.
     A keď prišli, videl Eliaba a povedal si: „Toto je iste Pánov pomazaný.“ Ale Pán povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho tvár ani na výšku postavy; tohoto som si nevybral. Ja nehľadím ako človek. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca.“ Izai zavolal Abinadaba a predviedol ho pred Samuela. On povedal: „Ani tohoto si Pán nevyvolil.“ Izai predviedol Sammu. Samuel povedal: „Ani tohoto si Pán nevyvolil.“ Izai predviedol Samuelovi sedem svojich synov, ale Samuel povedal: „Pán si z týchto nevyvolil ani jedného.“
     A Samuel povedal Izaimu: „Sú to všetci tvoji synovia?“ On odpovedal: „Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.“ Samuel povedal Izaimu: „Pošli poň a priveď ho; ani si nesadneme k stolu, kým nepríde.“ Poslal teda poň a priviedol ho; bol ryšavý, mal pekné oči a príjemný vzhľad. A Pán povedal: „Vstaň, pomaž ho, to je on.“ Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch. Samuel vstal a odišiel do Rámy.

RESPONZÓRIUM

Ž 89, 20bc. 22a. 21

R. Bohatierovi som pomoc poskytol a vyvoleného z ľudu som povýšil. * Pevne ho bude držať moja ruka.
V. Našiel som svojho služobníka Dávida, pomazal som ho svojím svätým olejom. * Pevne.

Z traktátu kňaza Faustína Luciferánskeho O Trojici

(Nn. 29-40; CCL 69, 340-341)

Kristus, kráľ a Kňaz naveky

     Náš Spasiteľ bol podľa tela naozaj pomazaný. Veď bol pravý kráľ aj pravý kňaz. A oboje bol on sám, aby v Spasiteľovi nebolo nič menšie. Počúvaj, čo hovorí sám kráľ: „On ma ustanovil za kráľa na svojom svätom vrchu Sione.“ A počúvaj, že je aj kňaz, ako svedčí Otec: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“ V zákone bol Áron prvým kňazom pomazaným krizmou a nehovorí: „Podľa radu Áronovho,“ aby sa nemyslelo, že aj Spasiteľovo kňazstvo možno mať z postupnosti. Lebo Áronovo kňazstvo bolo založené na postupnosti. Ale Spasiteľovo kňazstvo sa neprenáša na iného postupnosťou, lebo on zostáva trvalo kňazom, ako je napísané: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“
     Teda Spasiteľ je podľa tela kráľom i kňazom, nie však telesne pomazaným, ale duchovne. Králi a kňazi u Izraelitov boli olejom na tele pomazanými kráľmi a kňazmi. A nie oboje v jednom, ale každý z nich bol jednotlivo buď kráľom, alebo kňazom. Iba Kristovi patrí dokonalosť a plnosť vo všetkom, lebo on prišiel aj zákon naplniť.
     A hoci nik z nich nebol aj jedno aj druhé, keď boli telesne pomazaní kráľovským alebo kňazským olejom, volali sa „pomazanými“. Ale Spasiteľ, ktorý je v pravom zmysle slova Pomazaný, je pomazaný Duchom Svätým, aby sa splnilo, čo je o ňom napísané: „Preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov.“ A v tom je pomazaný viac ako jeho druhovia podľa mena, že je pomazaný olejom radosti, čo neznamená nič iné ako Ducha Svätého. Od samého Spasiteľa vieme, že je to tak. Lebo keď vzal a otvoril Izaiášovu knihu a čítal: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal,“ povedal, že uši poslucháčov sú svedkami splnenia tohoto proroctva. Ale aj apoštolské knieža Peter učí, že krizma, po ktorej sa Spasiteľ nazýva pomazaným, je Duch Svätý a Božia moc, keď v Skutkoch apoštolov medzi iným hovorí vernému a dobrému stotníkovi: „Ako Boh, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján, pomazal Ježiša Nazaretského Duchom Svätým a mocou a on chodil, robil zázraky a veľké skutky a všetkých posadnutých oslobodzoval od diabla.“
     Ako vidíš, aj Peter povedal, že tento Ježiš bol podľa tela pomazaný „Duchom Svätým a mocou“. Preto bol Ježiš podľa tela naozaj Pomazaný. Pomazal ho Svätý Duch a stal sa aj kráľom aj kňazom naveky.

RESPONZÓRIUM


R. Pozrite sa len, aký veľký je ten, čo prichádza spasiť národy. * On je kráľ spravodlivosti, jeho rod nemá konca.
V. Vchádza za nás Predchodca, ktorý sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho. * On je. PONDELOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Prvej knihy Samuelovej

17, 1-10. 32. 38-51
Dávid bojuje s Goliášom

     Filištínci zhromaždili svoje vojská do boja a zoskupili sa v Sochu v Judei. Utáborili sa medzi Sochom a Azekou v Efesdommime. Saul a izraelskí muži sa zhromaždili v údolí Terebinty a zoradili sa do bojového Šíku proti Filištíncom. Filištínci stáli na vrchu z jednej strany, Izrael stál na vrchu z druhej strany; medzi nimi bolo údolie.
     Tu vystúpil z filištínskeho tábora bojovník menom Goliáš z Getu, vysoký šesť lakťov a piaď. Na hlave mal bronzovú prilbu, oblečený bol v šupinatom pancieri. Jeho pancier vážil päťtisíc šeklov bronzu. Na nohách mal bronzové holene a na pleciach bronzový meč. Rukoväť jeho kopije bola ako tkáčsky návoj a hrot jeho kopije vážil šesťsto šeklov železa; a pred ním kráčal jeho zbrojnoš. Postavil sa a volal na izraelské šíky: „Načo ste prišli pripravení do boja? Či ja nie som Filištínec a vy Saulovi sluhovia? Vyberte spomedzi seba muža a ten nech zostúpi na súboj. Ak ma v boji premôže a zabije ma, budeme vašimi sluhami. Ale ak ja premôžem jeho a zabijem ho, budete vy sluhami a budete nám slúžiť.“ A Filištínec hovoril: „Dnes som potupil izraelské šíky: Dajte mi muža, nech ide so mnou na súboj.“
     K Saulovi priviedli Dávida a ten mu povedal: „Nech nik nestráca odvahu pre neho. Ja, tvoj sluha, pôjdem a budem bojovať s týmto Filištíncom.“
     Vtedy Saul obliekol Dávida do svojho odevu, na hlavu mu založil bronzovú prilbu a obliekol mu pancier. Dávid si pripásal jeho meč na svoj odev a začal skúšať, či takto ozbrojený bude môcť kráčať. Ale nebol na to zvyknutý, preto Dávid povedal Saulovi: „Nemôžem takto ísť, veď nie som na to zvyknutý.“ Zložil to zo seba a vzal si do ruky svoju palicu, v potoku si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy, ktorá mu slúžila za tulec, do ruky si vzal prak a vykročil proti Filíštíncovi.
     Filištínec sa krokom blížil k Dávidovi a jeho zbrojnoš šiel pred ním. Keď sa Filištínec pozrel a videl Dávida, pohrdol ním; bol to ryšavý mladík, pekného výzoru. Filištínec povedal Dávidovi: „Čo som pes, že ideš na mňa s palicou?“ Filištínec preklínal Dávida svojimi bohmi a povedal mu: „Poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeským vtákom a divej zveri.“ Ale Dávid Filištíncovi odpovedal: „Ty ideš na mňa s mečom, kopijou a oštepom, ale ja idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktoré si hanobil. Dnes ťa Pán vydá do mojej ruky, zrazím ťa a odtnem ti hlavu; tvoju mŕtvolu a mŕtvoly filištínskeho vojska dám dnes nebeským vtákom a divej zveri a dozvie sa celá zem, že v Izraeli je Boh. A všetok tento zhromaždený ľud pozná, že Pán nezachraňuje ani mečom ani kopijou. Lebo tento boj vedie Pán; a on vás vydá do našich rúk.“
     Keď sa Filištínec pohol a približoval sa k Dávidovi, Dávid sa rozbehol a utekal do súboja s Filištíncom. Siahol rukou do kapsy, vytiahol jeden kameň, vrhol ho prakom a Filištínca zasiahol do čela. Kameň mu vnikol do čela a on padol tvárou na zem. Tak Dávid prakom a kameňom premohol Filištínca, zrazil ho a zabil. Dávid nemal v ruke meč, preto pribehol, stal si na Filištínca, vzal jeho meč, vyňal ho z pošvy a zabil ho; odťal mu hlavu.

RESPONZÓRIUM

Porov. 1 Sam 17, 37; porov. Ž 57, 4c. 5a

R. Pán, ktorý ma vytrhol z levovej tlamy a vyslobodil ma z moci divej zveri, * Vytrhne ma aj z rúk mojich nepriateľov.
V. Boh zoslal svoju milosť a pravdu; zachránil môj život sprostred levíčat. * Vytrhne.

Z traktátu svätého biskupa Gregora Nyssenského
O kresťanskej dokonalosti

(PG 46, 254-255)

Kresťan je druhý Kristus

     Pavol aj najlepšie vedel, kto je Kristus, aj svojím životom ukázal, aký by mal byť ten, kto dostal po ňom meno. Tak presne ho napodobnil, že na sebe zreteľne predstavil samého Pána. Dôkladným napodobňovaním tak preformoval svoju dušu podľa tohoto vzoru, že sa zdalo, že už nehovorí z neho Pavol, ale Kristus. Ako sám v krásnom vedomí svojich predností hovorí: „Žiadate dôkaz, že vo mne hovorí Kristus.“ A: „Žijem ja, a už nie ja, ale vo mne žije Kristus.“
     On nám tiež ukázal, akú silu má toto meno Kristus, keď povedal, že Kristus je Božia moc a Božia múdrosť, keď ho nazval aj pokojom aj neprístupným svetlom, v ktorom Boh prebýva, aj očistením, vykúpením, veľkňazom, veľkonočným Baránkom a zmiernou obetou za duše, odbleskom slávy, obrazom podstaty a stvoriteľom svetov, duchovným pokrmom a nápojom, skalou a vodou, základom viery, uholným kameňom, obrazom neviditeľného Boha, veľkým Bohom, hlavou tela-Cirkvi, prvorodeným z nového stvorenia a prvotinou tých, čo zosnuli, prvorodeným z mŕtvych, prvorodeným medzi mnohými bratmi a prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, jednorodeným Synom, ovenčeným slávou a cťou, a Pánom slávy, počiatkom vecí, kráľom spravodlivosti a okrem toho kráľom pokoja a kráľom vesmíru, ktorý dostal ničím neobmedzenú kráľovskú moc nad všetkým.
     Takýmito a podobnými menami ho nazýva. Je ich tak veľa, že ich pre množstvo ťažko spočítať. No keď ich všetky navzájom pospájame a zhrnieme ich jednotlivé významy, odhalia nám obdivuhodnú silu tohoto mena Kristus a ukážu nám natoľko jeho velebu, ktorú slovami vyjadriť nemožno, nakoľko ju dokážeme duchom a mysľou obsiahnuť.
     Preto keď nám dobrota nášho Pána dala účasť na najväčšom, najbožskejšom a prvom mene, že sa smieme volať podľa Krista „kresťanmi“, treba, aby bolo na nás aj vidieť všetky prívlastky, ktoré toto meno vysvetľujú, aby sme sa nenazývali „kresťanmi“ neprávom, ale aby nám život vydával svedectvo.

RESPONZÓRIUM

Ž 5, 12; 89, 16b-17a

R. Nech sa tešia všetci, čo majú dôveru v teba, Pane, a naveky nech jasajú. Chráň ich a nech sa radujú v tebe. * Čo tvoje meno milujú.
V. Kráčajú vo svetle tvojej tváre, Pane; deň čo deň sa radujú z tvojho mena. * Čo tvoje. UTOROK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Prvej knihy Samuelovej

17, 57 - 18, 9. 20-30
Saul nenávidí Dávida

     Keď sa Dávid vrátil po porážke Filištínca, vzal ho Abner a predviedol ho pred Saula; Filištíncovu hlavu mal v ruke. Saul mu povedal: „Mládenec, z ktorého si rodu?“ Dávid odpovedal: „Ja som syn tvojho služobníka Betlehemčana Izaiho.“
     A keď skončil svoj rozhovor so Saulom, Jonatanova duša sa spojila s Dávidovou dušou. A Jonatan ho miloval ako seba samého. Saul si ho v ten deň vzal a nedovolil mu, aby sa vrátil do domu svojho otca. Jonatan a Dávid uzavreli zmluvu, lebo ho miloval ako seba samého. Jonatan si vyzliekol plášť, ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi aj ostatný svoj odev i svoj meč, luk a opasok. A Dávid šiel všade, kam ho Saul poslal, a darilo sa mu. Preto ho Saul ustanovil nad bojovníkmi a bol obľúbený medzi všetkým ľudom aj medzi Saulovými služobníkmi.
     Ale keď prichádzali domov, keď sa Dávid vracal po porážke Filištínca, zo všetkých izraelských miest vychádzali ženy s bubienkami, veselým spevom a hrkálkami; spievali a tancovali v ústrety kráľovi Saulovi. Ženy tancovali a volali:

     „Saul porazil svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc.“

     Saul sa veľmi nahneval, nepáčila sa mu ich reč, a povedal: „Dávidovi dali desaťtisíc a mne dali tisíc. Čo mu ešte chýba okrem kráľovstva?“ A od toho dňa Saul na Dávida žiarlil.
     Druhá Saulova dcéra Michol sa zamilovala do Dávida. Oznámili to Saulovi a páčilo sa mu to. Saul povedal: „Dám mu ju, nech sa mu stane osídlom a nech ho zasiahne ruka Filištíncov.“ Saul teda povedal druhý raz Dávidovi: „Dnes budeš mojím zaťom.“ Potom Saul rozkázal svojim služobníkom: „Hovorte dôverne Dávidovi: ,Páčiš sa kráľovi a aj všetci jeho služobníci ťa milujú. Buď teda teraz kráľovým zaťom.‘ „ A keď Saulovi služobníci hovorili všetky tieto slová Dávidovi do uší, Dávid vravel: „Myslíte si, že je to maličkosť byť kráľovým zaťom? Veď ja som chudobný a nepatrný človek.“ Služobníci oznámili Saulovi: „Takto hovoril Dávid.“ A Saul prikázal: „Toto poviete Dávidovi: ,Kráľ nežiada zásnubné, iba sto filištínskych predkožiek, aby sa vykonala pomsta na kráľových nepriateľoch.‘ „ Ale Saul zamýšľal dostať Dávida do rúk Filištíncov.
     Keď jeho služobníci oznámili Dávidovi, Čo povedal Saul, Dávidovi sa páčila reč, že sa môže stať kráľovým zaťom. Ešte ani neuplynuli určené dni, keď Dávid vstal, odišiel so svojimi mužmi a zabil z Filištíncov dvesto mužov. Priniesol ich predkožky a odpočítali ich kráľovi, aby mohol byť jeho zaťom. A tak mu Saul dal svoju dcéru Michol za manželku. Vtedy Saul zbadal a pochopil, že Pán je s Dávidom. A Saulova dcéra Michol ho milovala. Saul sa začal ešte viac báť Dávida. A tak sa Saul stal na všetky dni Dávidovým nepriateľom. Filištínske kniežatá robili výpady. Ale kedykoľvek vytiahli, Dávidovi sa darilo viac ako všetkým ostatným Saulovým služobníkom a jeho meno sa stalo veľmi slávnym.

RESPONZÓRIUM

Ž 56, 2. 4b. 14ab

R. Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, každodenne ma napáda a utláča. * Ja sa spolieham na teba.
V. Lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom. * Ja sa.

Z traktátu svätého biskupa Gregora Nyssenského
O kresťanskej dokonalosti

(PG 46, 283-286)

Celým životom hlásajme Krista

     Tri veci poznačujú a odlišujú život kresťana: čin, reč a myšlienka. Z nich prvé miesto drží myšlienka. Na druhé miesto sa kladie reč, ktorá slovami sprístupňuje a vyjadruje myšlienku vtlačenú do ducha. Po myšlienke a reči po poriadku nasleduje čin, ktorý skutkom napĺňa, na čo duch myslel. Ak nás teda niečo, ako to býva, vedie k činnosti, mysleniu alebo reči, treba, aby sa všetky naše slová, skutky i myšlienky tak riadili božským pravidlom toho zmýšľania, ktoré sa prejavilo na Kristovi, že nebudeme nič myslieť, nič hovoriť a nič robiť, čo by sa líšilo od jeho vznešeného prejavu.
     Čo iné má teda robiť ten, kto bol uznaný za hodného veľkého Kristovho prímenia, ak nie pozorne skúmať všetky svoje myšlienky, slová a skutky a zisťovať, či všetky smerujú ku Kristovi, alebo sa mu odcudzujú?! Toto dôležité zisťovanie má veľa rozličných spôsobov. Čokoľvek sa koná alebo myslí alebo hovorí pod vplyvom vášne, to sa vôbec nezhoduje s Kristom, ale nesie to znak a podobu nepriateľa, ktorý do vzácnej duchovnej perly primiešava blato náruživosti, aby zohavil a zničil jas drahého kameňa.
     Čo je však oslobodené a očistené od akejkoľvek žiadostivosti, to smeruje k pôvodcovi a kniežaťu pokoja, ktorým je Kristus. Kto z neho ako z čistého, nezakaleného prameňa čerpá a odvádza predstavy a náklonnosti svojho ducha, vykazuje takú podobnosť s počiatkom a pôvodcom, akú má voda, čo tečie v potôčiku alebo sa perlí v džbáne, so samým prameňom.
     Veď čistota, ktorú vidno v Kristovi i v našich mysliach, je jedna a tá istá. Lenže tamtá vzniká v prameni, tá druhá z neho vyviera a preteká do nás a prináša so sebou taký krásny pojem života, že sa zjaví istý súlad, ba až zhoda medzi vnútorným a vonkajším človekom. Veď zmýšľanie prýštiace z Krista krotí a vedie k skromnému a šľachetnému životu. A tak (podľa môjho úsudku) dokonalosť kresťanského života spočíva v tom, že máme účasť na menách, ktoré označujú Kristovo meno, a duchom, modlitbou a spôsobom života vyjadrujeme ich silu.

RESPONZÓRIUM

Kol 3, 17; Rim 14, 7

R. Všetko, čo hovoríte alebo konáte, * Všetko robte v mene Pána Ježiša.
V. Nik z nás nežije pre seba a nik pre seba neumiera. * Všetko. STREDA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Prvej knihy Samuelovej

19, 8-10; 20, 1-17
Priateľstvo medzi Dávidom a Jonatanom

     Keď znova vypukla vojna, Dávid vyšiel a bojoval proti Filištíncom a spôsobil im veľkú porážku, takže pred ním ušli. Ale zlý duch poslaný od Pána napadol Saula. Sedel vo svojom dome a držal kopiju, kým Dávid hral rukou na citare. A Saul chcel Dávida kopijou pribodnúť k stene. Ale Dávid sa uhol Saulovi, kopija minula cieľ a zapichla sa do steny. Dávid ušiel a zachránil sa v tú noc.
     Dávid ušiel z Najotu, ktorý je v Ráme, šiel za Jonatanom a povedal mu: „Čo som urobil? Čím som sa previnil a ako som sa prehrešil proti tvojmu otcovi, že mi číha na život?“ On mu odpovedal: „To je vylúčené! Nezomrieš! Veď môj otec neurobí nič veľké ani malé, kým mi to nepovie. Iba toto by môj otec tajil predo mnou? To nie je možné!“ Dávid odpovedal: „Tvoj otec isto vie, že som našiel milosť v tvojich očiach, a preto si hovorí: ,Nech sa to Jonatan nedozvie, aby sa nezarmútil.‘ Ale ako žije Pán a ako žiješ ty, len jeden krok ma delí od smrti.“
     Jonatan vravel Dávidovi: „Po čom túži tvoja duša, aby som ti urobil?“ Dávid odpovedal Jonatanovi: „Pozri! Zajtra je novmesiac a ja mám sedieť vedia kráľa pri jedle. Prepusť ma teda, aby som sa mohol skryť na poli až do večera tretieho dňa. Ak ma bude tvoj otec hľadať, odpovieš mu: ,Dávid ma prosil, aby smel narýchlo zájsť do svojho mesta Betlehema, lebo sa tam koná výročná obeta za celú rodinu.‘ Ak povie: ,Dobre,‘ bude mať tvoj služobník pokoj. Ale ak sa nahnevá, vedz, že sa rozhodol pre zlo. Preukáž teda milosrdenstvo svojmu sluhovi, veď si so mnou, svojím služobníkom, uzavrel Pánovu zmluvu. Ak je vo mne nejaká neprávosť, zabi ma ty, ale nevydávaj ma svojmu otcovi.“ Jonatan odpovedal: „To nech je ďaleko od teba. Ani sa nemôže stať, že by som ti neoznámil, ak sa spoľahlivo dozviem, že sa môj otec rozhodol pre zlo proti tebe.“ Dávid povedal Jonatanovi: „Kto mi oznámi, ak ti tvoj otec tvrdo odpovie?“ Jonatan vravel Dávidovi: „Poď, vyjdime von do poľa.“ Keď vyšli obaja do poľa, povedal Jonatan Dávidovi: „Ako žije Pán, Boh Izraela, budem zisťovať zajtra alebo pozajtra o tomto čase úmysel svojho otca. Ak bude na Dávida dobre a ja ti to nedám hneď vedieť, nech Pán toto urobí Jonatanovi a toto nech pridá. Ak bude trvať zlosť môjho otca na teba, aj to ti oznámim a prepustím ťa, aby si šiel v pokoji. A Pán nech je s tebou, ako bol s mojím otcom. Ale ak budem žiť, preukáž mi Pánovo milosrdenstvo. Ak zomriem, nikdy neodopri svoje milosrdenstvo môjmu domu; ani vtedy, keď Pán do jedného vykorení Dávidových nepriateľov zo zeme.“ A Jonatan uzavrel s Dávidovým domom zmluvu: „Pán nech vymáha účet z ruky Dávidových nepriateľov.“ A Jonatan znova zaviazal Dávida prísahou na svoju lásku k nemu, lebo ho miloval ako seba samého.

RESPONZÓRIUM

Porov. Prís 17, 17; 1 Jn 4, 7b

R. Priateľ miluje v každom čase * A brat sa osvedčuje v nešťastí.
V. Každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. * A brat.

Z traktátu blahoslaveného opáta Aelréda
O duchovnom priateľstve

(Lib. 3: PL 195, 692-693)

Pravé, dokonalé a večné priateľstvo

     Najznamenitejší mladík Jonatan nehľadel na kráľovský pôvod ani na to, že ho čaká kráľovstvo; uzavrel s Dávidom zmluvu a v priateľstve postavil sluhu na roveň pána. Ba utečenca pred otcom, skrytého na púšti, odsúdeného na smrť a určeného na zabitie, vyzdvihol nad seba. Seba ponížil a jeho vyvýšil: „Ty budeš kráľom a ja budem druhý po tebe.“
     Aké vynikajúce zrkadlo pravého priateľstva! Aký div! Kráľ zúri proti sluhovi, pobúri celú krajinu ako proti nepriateľovi kráľovstva, kňazov obviní zo zrady a zabije ich iba pre podozrenie, prečesáva lesy, prehľadáva údolia, so zbraňou v ruke obkľučuje vrchy a skaliská, všetci sľubujú, že pomstia kráľov hnev, iba Jonatan, ktorý jediný mohol právom žiarliť, rozhodol sa odporovať otcovi, podávať správy priateľovi, radiť v toľkých nebezpečenstvách a dať prednosť priateľstvu pred kráľovstvom: „Ty budeš kráľom a ja budem druhý po tebe.“ A pozri, ako otec vyvoláva u mladíka závisť voči priateľovi: nalieha výčitkami, straší ho, že stratí kráľovstvo, pripomína mu, že príde o česť.
     A keď nad Dávidom vyniesol rozsudok smrti, Jonatan priateľa neopustil. „Prečo má Dávid zomrieť? Čím sa prehrešil? Čo urobil? Vlastný život vystavil nebezpečenstvu, zabil Filištínca a ty si sa radoval. Prečo má teda zomrieť?“ Tieto slová kráľa rozzúrili a chcel Jonatana kopijou pribodnúť k stene a hrozivo ho tupil: „Ty syn zvrhlej ženštiny, viem, že ho miluješ na svoju hanbu a na hanbu svojej necudnej matere.“ Potom vychrlil všetok jed na hruď mladíka a vmietol mu slová podnecujúce ctižiadosť a rozpaľujúce závisť, žiarlivosť a horčinu: „Dokiaľ bude žiť Izaiho syn, nebude pevné tvoje kráľovstvo.“
     Koho by nepohli tieto slová k závisti? Čiu lásku, čiu priazeň, čie priateľstvo by nepokazili, nezmenšili a nevymazali? A tento milujúci mladík zachoval práva priateľstva, bol silný pri vyhrážkach, trpezlivý pri dohováraní, kvôli priateľstvu pohrdol kráľovstvom, nedbal na slávu, ale nezabudol na lásku. „Ty budeš kráľom a ja budem druhý po tebe.“
     Toto je pravé, dokonalé, pevné a večné priateľstvo, ktoré závisť nekazí, podozrievanie nezmenšuje, ctižiadosť nerozbíja, ktoré v takých skúškach neprestáva a pod takými údermi sa nerúca, ktoré je po toľkých potupách nezlomné a po toľkých urážkach zostáva nepohnuté. „Choď“ teda „a rob aj ty podobne“.

RESPONZÓRIUM

Sir 6, 14. 17

R. Verný priateľ je mocná záštita * A kto ho nájde, našiel poklad.
V. Kto sa bojí Boha, bude mať jeho priateľstvo, lebo kto aký je, takého bude mať priateľa. * A kto. STVRTOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Prvej knihy Samuelovej

21, 2-10; 22, 1-5
Dávidov útek

     Dávid prišiel do Nobu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech stŕpol, že prišiel Dávid, a povedal mu: „Prečo si sám a nik nie je s tebou?“ Dávid kňazovi Achimelechovi odpovedal: „Kráľ ma poveril istou úlohou a povedal: ,Nech sa nik nedozvie, načo som ťa poslal a aké príkazy som ti dal,‘ preto som sa so sluhami dohovoril na tom a tom mieste. A teraz mi daj, ak máš poruke, päť chlebov alebo čokoľvek nájdeš.“
     Kňaz odpovedal Dávidovi: „Nemám poruke obyčajný chlieb, ale iba posvätný chlieb. Sú sluhovia čistí, najmä od žien?“ Dávid odpovedal kňazovi: „Ak ide o ženy, určite, veď sme sa zdržiavali včera i predvčerom. Keď som odchádzal, boli telá sluhov sväté, hoci je cesta všedná. Tým viac sú svätí dnes, čo sa týka tela.“ Kňaz mu teda dal posvätný chlieb; lebo tam ani nebol iný chlieb, iba obetované chleby, ktoré vzali spred Pána, aby ta mohli dať čerstvý chlieb.
     V ten deň sa tam zdržiaval pred Pánom istý muž zo Saulových sluhov, najsilnejší zo Saulových pastierov, Idumejčan menom Doeg. Dávid povedal Achimelechovi: „Máš tu poruke kopiju alebo meč? Svoj meč ani zbraň som si nevzal so sebou, lebo kráľova úloha súrila.“ Kňaz povedal: „Je tu meč Filištínca Goliáša, ktorého si zabil v údolí Terebinty. Je zavinutý do plášťa za efódom. Ak si chceš vziať ten, vezmi si ho. Iného okrem toho tu ani niet.“ Dávid povedal: „Nijaký iný sa mu nevyrovná, daj mi ho.“
     Dávid odtiaľ odišiel a utiekol do jaskyne Odollam. Keď sa to dopočuli jeho bratia a celý dom jeho otca, zostúpili ta k nemu. Zhromaždili sa k nemu všetci, čo boli sužovaní, zadlžení a zatrpknutí v duši; a stal sa ich vodcom. Bolo s ním asi štyristo mužov.
     Potom Dávid odtiaľ odišiel do Masfy v Moabsku a povedal moabskému kráľovi: „Nech zostane, prosím, môj otec a moja matka s vami, kým sa nedozviem, čo so mnou urobí Boh.“ A nechal ich u moabského kráľa. Zostali uňho po všetky dni, čo bol Dávid v pevnosti.
     Prorok Gad povedal Dávidovi: „Nezostávaj v pevnosti. Vydaj sa na cestu a choď do judejskej krajiny.“ Dávid sa vydal na cestu a prišiel do lesa Haret.

RESPONZÓRIUM

Rim 7, 6; Mk 2, 25. 26

R. Sme oslobodení od zákona, lebo sme zomreli tomu, čo nás držalo v zajatí. * Slúžme po novom, v Duchu, a nie po starom, podľa litery.
V. Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný? Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby? * Slúžme.

Z Homílií svätého biskupa Gregora Nyssenského

(Orat. 6 De beatitudinibus: PG 44, 1263-1266)

Boh je ako nedostupné bralo

     Čo sa neraz stáva tým, čo hľadia z nejakého vysokého vrcholu na šíre more, to sa stalo mojej mysli, keď z výšky Pánovho slova, akoby z končiara nejakého vrchu, hľadela do bezodnej hĺbky jeho myšlienok.
     Lebo ako na mnohých miestach pri mori možno vidieť vrch, z ktorého akoby bola strana od mora dopoly odtrhnutá a odhora až dolu dorovna vyhladená a štít na samom vrchu akoby sa mal zrútiť do hlbín, ako sa neraz zdá tomu, kto sa díva z takej vysokej rozhľadne do hlbín mora, tak aj môj duch dostáva závrat, keď sa vznáša na týchto veľkých Pánových slovách: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“
     Sľubuje, že Boh bude divadlom pre tých, čo budú mať čisté srdce. „Boha nikto nikdy nevidel,“ ako hovorí veľký Ján. A tento výrok potvrdzuje aj vynikajúci Pavlov duch, keď hovorí: „Jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže.“ Toto je tá holá, hladká a strmá skala, na ktorej nevidno nijakú oporu ani podperu, kde by sa mohla myseľ zachytiť. Aj Mojžiš ju vo svojich výrokoch vyhlásil za takú neprístupnú, že ju naša myseľ nikdy nebude môcť zdolať, čo ako sa bude snažiť zachytiť sa niečoho a nadľahčiť na stene vyhladenej výrokom: „Niet toho, kto by videl Pána a ostal nažive.“ A predsa vidieť Boha je večný život. Ale stĺpy viery Ján, Pavol a Mojžiš tvrdia, že Boha vidieť nemožno. Vidíš ten štít, s ktorým sa duch rúti do hlbín toho, o čom je tu reč? Ak je Boh život, potom ten, kto nevidí Boha, nevidí život. Že Boha vidieť nemožno, dosvedčujú aj proroci aj apoštoli vedení Božím Duchom. Do akej tiesne sa takto dostáva nádej človeka?!
     Ale Pán dvíha a podopiera rútiacu sa nádej. Tak ako to urobil s Petrom, keď bol v nebezpečenstve: znova ho postavil na vodu a spevnil mu ju pod nohami, aby sa neutopil.
     Keď sa teda aj k nám vystrie ruka Slova a v neistote na hlbinách takýchto úvah postaví nás na vlny protichodných výrokov, prestaneme sa báť, ak sa pevne chytíme Slova, ktoré nás vedie akoby za ruku, a hovorí: „Blahoslavení tí, čo sú obdarení čistým srdcom, lebo oní uvidia Boha.“

RESPONZÓRIUM

Jn 1, 18; Ž 145, 3

R. Boha nikto nikdy nevidel. * Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.
V. Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, tvoju veľkosť nemožno preskúmať. * Jednorodený. PIATOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Prvej knihy Samuelovej

25, 14-24. 28-39
Dávid a Abigail

     Nabalovej manželke Abigail oznámil jeden zo sluhov: „Dávid poslal z púšte poslov, aby pozdravili nášho pána, ale on sa na nich osopil. A tí ľudia boli k nám veľmi dobrí a neobťažovali nás. Ani sa nám nikdy nič nestratilo za celý čas, čo sme sa s nimi stretali na púšti. Vo dne v nocí nám boli hradbou po všetky dni, čo sme u nich pásli stáda. Preto uváž a rozmysli si, čo urobíš, lebo je rozhodnuté o skaze nášho pána a celého jeho domu. A on je Beliálov syn, takže s ním nemôže nik hovoriť.“
     Abigail rýchlo vzala dvesto chlebov, dva mechy vína, päť pripravených baranov, päť mier praženého zrna, sto zväzkov sušeného hrozna, dvesto figových koláčov a naložila to na osly. Svojim sluhom povedala: „Choďte napred, ja pôjdem za vami.“ Svojmu mužovi Nabalovi nepovedala nič. Keď teda nasadla na osla a zostupovala krytá vrchom, Dávid a jeho muži zostupovali oproti nej, a tak sa s nimi stretla. Dávid povedal: „Veru nadarmo som chránil všetko, čo mal tento na púšti, nestratilo sa nič z toho, čo mu patrilo, a on sa mi odplatil zlým za dobré. Nech Boh urobí toto Dávidovým nepriateľom a toto nech pridá, ak zo všetkého, čo mu patrí, ponechám do rána čokoľvek z mužského pohlavia.“
     Keď Abigail uvidela Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred Dávidom na tvár a poklonila sa až po zem. Padla mu k nohám a povedala: „Odpusť vinu svojej služobníčke, veď Pán určite urobí môjmu pánovi trvalý dom, lebo môj pán vedie Pánove boje. Nech sa teda nenájde na tebe nič zlé po všetky dni tvojho života. A keby aj niekedy povstal človek, čo by ťa prenasledoval a číhal ti na život, bude duša môjho pána zachránená vo zväzku života u Pána, tvojho Boha. Ale dušu tvojich nepriateľov nech roztočí a vymrští ako z praku. A keď Pán splní môjmu pánovi všetko dobré, čo povedal o tebe, a ustanoví ťa za vodcu nad Izraelom, nebude ti na vzlykanie ani na nepokoj srdca môjmu pánovi, že si vylial nevinnú krv a sám si sa pomstil. A keď Pán preukáže dobro môjmu pánovi, spomenieš si na svoju služobníčku.“
     Dávid povedal Abigail: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, že mi ťa dnes poslal do cesty. Nech je požehnaná tvoja rozumnosť a nech si požehnaná aj ty, že si mi dnes zabránila, aby som prelial krv a pomstil sa vlastnou rukou. Ale ako žije Pán, Boh Izraela, ktorý mi zabránil ublížiť ti, keby si mi nebola rýchlo vyšla oproti, nebolo by zostalo Nabalovi do ranného úsvitu nič z mužského pohlavia.“ Dávid prijal z jej ruky všetko, čo mu priniesla, a povedal jej: „Choď v pokoji do svojho domu, veď som ťa vypočul a uctil som si ťa.“ Keď Abigail prišla k Nabalovi, práve robil vo svojom dome hostinu podobnú kráľovskej hostine. Nabalovo srdce bolo veselé, lebo mal veľa vypité. Preto mu nepovedala ani najmenšie slovo až do rána. Ale ráno, keď Nabal vytriezvel z vína, jeho žena mu všetko oznámila. I odumrelo v ňom srdce a ostal ako kameň. A keď prešlo desať dni, Pán udrel Nabala a zomrel.
     Keď sa Dávid dopočul, že Nabal zomrel, povedal: „Nech je zvelebený Pán, ktorý rozsúdil spor mojej potupy z Nabalovej ruky a svojho služobníka zachránil od zlého a Nabalovu zlobu Pán vrátil na jeho hlavu.“

RESPONZÓRIUM

1 Sam 25, 32a. 33b; Mt 5, 7

R. Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, že mi ťa dnes poslal do cesty. * Dnes si mi zabránila, aby som prelial krv a pomstil sa vlastnou rukou.
V. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. * Dnes.

Z Homílií svätého biskupa Gregora Nyssenského

(Orat. 6 De beatitudinibus: PG 44, 1266-1267)

O nádeji uvidieť Boha

     Božie prisľúbenie je vskutku také veľké, že presahuje aj najvyšší stupeň blaženosti. Kto by po takomto dobre túžil ešte po nejakom inom, keď v tom, ktoré vidí, má všetko?! Lebo vidieť v reči Písma znamená to isté ako mať. Tak napríklad: „Aby si videl šťastie Jeruzalema“ označuje to isté čo slovo „našiel“. Alebo: „Nech je odstránený bezbožný, aby nevidel Pánovu velebu,“ kde prorok slovom „nevidieť“ označuje „nemať účasť“.
     Preto ten, kto vidí Boha, tým, že ho vidí, dosiahol všetko, čo možno zahrnúť pod pojem dobré: život bez konca, večnú neporušiteľnosť, nesmrteľnú blaženosť, kráľovstvo bez konca, trvalú radosť, pravé svetlo, lahodný duchovný hlas, nedostupnú slávu, ustavičné plesanie a vôbec každé dobro.
     Také vynikajúce a také veľké je to, čo sa ohlasuje na základe nádeje v prísľube blaženosti. Ale ako sme už ukázali, Boha môže vidieť iba ten, kto má čisté srdce. A tu znova chytá moju myseľ závrat v pochybnosti, či nie je Čistota srdca jednou z tých vecí, ktoré nemožno získať, lebo prevyšujú a presahujú našu prirodzenosť. Veď ako prostredníctvom nej vidno Boha, a Mojžiš s Pavlom ho takto nevideli, lebo tvrdia, že ani oni ani nik iný Boha vidieť nemôže, potom sa zdá, že to, za čo Slovo sľubuje blaženosť, je taká vec, ktorú si nemožno ani získať, ba ani len predstaviť.
     Čo máme teda z toho, že vieme, ako možno vidieť Boha, ak nemáme síl túto predstavu uskutočniť? Je to tak, ako keby niekto povedal, že je blažené prebývať v nebi, lebo tam možno vidieť to, čo na tomto svete vidieť nemožno. Keby slovo ukázalo nejaký spôsob, ako sa dostať do neba, bolo by pre poslucháčov výhodné dozvedieť sa, že je blažené prebývať v nebi. Kým však nie je rozriešený tento výstup, aký úžitok prináša poznanie nebeskej blaženosti? Iba ak úzkosť a zlý pocit z toho, že vieme, o čo sme ukrátení a čoho zbavení pre nemožnosť výstupu. Nabáda nás teda Pán k niečomu, čo presahuje našu prirodzenosť? Prevyšuje veľkosť príkazu ľudské možnosti?
     Nie je to tak. Veď ani tým, ktorým nedal krídla, nekáže, aby sa stali vtákmi, ani tým, ktorým vymedzil žiť na zemi, aby žili pod vodou. Ak je teda zákon u všetkých ostatných primeraný silám, ktoré dostali, a nenúti do ničoho, čo prevyšuje prirodzenosť, potom by sme z toho celkom logicky mali pochopiť, že sa neslobodno vzdať nádeje na to, čo sľubuje blahoslavenstvo. Ani Ján, ani Pavol, ani Mojžiš, ani iní im podobní neprišli o túto vznešenú blaženosť, ktorá pramení vo videní Boha. Ani ten, čo povedal: „Mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá spravodlivý sudca,“ ani ten, čo odpočíval na Ježišovej hrudi, ani ten, čo počul Boží hlas: „Poznal som ťa lepšie ako ostatní.“ Ak sú teda bez pochybnosti blažení tí, čo hlásali, že vidieť Boha je nad naše sily, no pritom blaženosť spočíva v hľadení na Boha a Boha uvidí iba ten, kto má čisté srdce, tak potom čistota srdca, prostredníctvom ktorej sa možno stať blaženým, nie je jednou z tých vecí, ktoré nemožno získať.
     Ako teda vysvetliť, že aj tí hovoria pravdu, čo s Pavlom vyhlasujú, že vidieť Boha je nad naše sily, a že im neodporuje ani Pánovo slovo, ktoré sľubuje, že ti, čo majú čisté srdce, uvidia Boha?

RESPONZÓRIUM

Ž 63, 2bc; 17, 15

R. Za tebou prahne moja duša, * Za tebou túži moje telo, Bože môj.
V. V spravodlivosti uzriem tvoju tvár a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba. * Za tebou túži. SOBOTA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Prvej knihy Samuelovej

26, 5-25
Dávidova veľkodušnosť voči Saulovi

     Dávid vstal a šiel na miesto, kde bol Saul. Keď uvidel miesto, kde spal Saul a veliteľ jeho vojska Nerov syn Abner - Saul spal vo vozovej hradbe a ostatný ľud okolo neho -, povedal Dávid Hetejčanovi Achimelechovi a Sarviinmu synovi, Joabovmu bratovi Abisaimu: „Kto zostúpi so mnou k Saulovi do tábora?“ Abisai odpovedal: „Ja s tebou zostúpim.“ Keď prišli Dávid a Abisai v noci k ľudu, našli Saula ležať a spať vo vozovej hradbe. Kopiju mal zabodnutú v zemí pri hlave, Abner a ľud spali okolo neho. Abisai povedal Dávidovi: „Boh ti dnes vydal tvojho nepriateľa do rúk. Teraz ho teda na jeden raz pribodnem kopijou k zemi, druhý raz už nebude treba.“ Ale Dávid povedal Abisaimu: „Nezabíjaj ho. Veď kto môže zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného a zostať nevinný?“ A Dávid dodal: „Ako žije Pán, sám Pán ho udrie buď tak, že príde jeho deň a zomrie, alebo pôjde do boja a tam zahynie. Nech mi je Pán milostivý, aby som nezdvihol ruku na Pánovho pomazaného. Teraz vezmi kopiju, čo je pri jeho hlave, a krčah na vodu a odíďme.“ A tak vzal Dávid kopiju a krčah na vodu, čo bol pri Saulovej hlave, a odišli. Nik ich nevidel, nik nič nespozoroval, nik sa neprebudil. Všetci spali, lebo na nich padol tvrdý spánok od Pána.
     Keď Dávid prešiel na druhú stranu a zastal zdiaľky na temene vrchu, takže bola medzi nimi veľká vzdialenosť, Dávid zavolal na ľud a na Nerovho syna Abnera: „Odpovieš mi, Abner?“ A Abner odpovedal: „Kto si, že kričíš na kráľa?“ Dávid hovoril Abnerovi: „Či nie si muž? A kto ti je podobný v Izraeli? Prečo si teda nestrážil svojho pána, kráľa? Veď ktosi z ľudu prišiel zavraždiť kráľa, tvojho pána. Nie je dobré, čo si urobil. Ako žije Pán, ste synmi smrti, lebo ste nestrážili svojho pána, Pánovho pomazaného. A teraz sa pozri, kde je kráľova kopija a kde je krčah na vodu, čo bol pri jeho hlave!“
     Vtom Saul poznal Dávidov hlas a povedal: „Je to tvoj hlas, syn môj Dávid?“ Dávid odpovedal: „Môj hlas, pane môj a kráľ.“ A pokračoval: „Prečo môj pán prenasleduje svojho sluhu? Čo som urobil? Alebo aké zlo lipne na mojej ruke? A teraz, prosím, nech vypočuje môj pán a kráľ slová svojho sluhu: Ak ťa Pán popudzuje proti mne, nech mu príjemne vonia obetný dar. Ale ak ľudia, nech sú prekliati pred Pánom, lebo ma dnes vyhnali, aby som nebýval v Pánovom dedičstve, akoby hovorili: ,Choď a slúž cudzím bohom!‘ A teraz nech nevytečie moja krv na zem ďaleko od Pánovej tváre. Veď kráľ Izraela vyšiel hľadať jednu blchu, ako keď niekto naháňa jarabicu po horách.“
     Saul odpovedal: „Zhrešil som. Vráť sa, syn môj Dávid! Už ti nikdy neurobím nič zlé, lebo dnes bol môj život drahý v tvojich očiach. Ukázalo sa, že som hlúpo konal a veľmi som chybil.“ Dávid povedal: „Tu je kráľova kopija. Nech príde sem jeden zo sluhov a nech ju vezme. Ale Pán odplatí každému podľa jeho spravodlivosti a vernosti. Pán ťa dnes vydal do mojej ruky, ale nechcel som zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného. A aký veľký bol dnes tvoj život v mojich očiach, taký veľký nech je môj život v očiach Pánových a nech ma vyslobodí z každej úzkosti.“
     Saul odpovedal Dávidovi: „Buď požehnaný, syn môj Dávid. Čo budeš robiť, urobíš, a čo budeš chcieť, dokážeš.“ Dávid odišiel svojou cestou a Saul sa vrátil na svoje miesto.

RESPONZÓRIUM

Ž 54, 5ab. 3. 8a. 4a

R. Pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život; Pane, zachráň ma pre svoje meno. * A svojou mocou obráň moje právo.
V. S radosťou ti prinesiem obetu; Bože, vyslyš moju modlitbu. * A svojou.

Z Homílií svätého biskupa Gregora Nyssenského

(Orat. 6 De beatitudinibus: PG 44, 1270-1271)

Boha možno nájsť v srdci človeka

     Zdravie tela je v živote človeka istým dobrom. Lenže neblaží iba poznanie, v čom zdravie spočíva, ale zdravý život. Lebo ak niekto vychvaľuje zdravie a je pokrm, ktorý vyvoláva nedobré šťavy a choroby, čo mu pomôžu chvály na zdravie, keď ho ničia choroby? Podobne máme chápať aj výrok: „Blahoslavení obdarení čistým srdcom, lebo oni uvidia Boha;“ že Pán nenazýva blahoslaveným toho, kto niečo o Bohu vie, ale toho, kto má Boha v sebe.
     Lebo sa mi nezdá, že ten, kto bude mať oko duše čisté, bude vidieť Boha, akoby stál pred ním, ale nadsadenosť tohoto výroku nám azda dopĺňa to, čo sa na inom mieste hovorí otvorenejšie: „Božie kráľovstvo je medzi vami.“ Aby sme vedeli, že ten, kto si očistil srdce od všetkých tvorov a zlých náklonností, bude vo svojej vlastnej kráse vidieť obraz Božej prirodzenosti.
     A zdá sa mi, že čo povedalo Slovo, dá sa zhrnúť do takejto krátkej rady: Vy, ľudia, čo máte v sebe nejakú túžbu hľadieť na opravdivé dobro, keď budete počuť, že Božia veleba je vyššia a vznešenejšia ako nebesia, že jeho sláva je nevysvetliteľná, jeho krása nevysloviteľná a jeho prirodzenosť nemožno vnímať ani pochopiť, neupadnite do zúfalstva, že nemôžete uvidieť to, po čom túžite.
     Ak si zasa usilovným a usporiadaným životom obmyješ srdce obtiahnuté a zahalené špinou, zaskveje sa v tebe božská krása: Čo sa stane so železom, keď ho ostrým kameňom obrúsia od hrdze, a to, čo bolo ešte pred chvíľou čierne, odráža od seba slnečné lúče a žiari, to sa stáva aj s vnútorným človekom, ktorého Pán nazýva srdcom. Keď zotrie hrdzavé škvrny, ktoré vykvitli na obraze zo zlého spôsobu života, opäť nadobudne podobnosť s pôvodným a hlavným obrazom a bude dobrý. Lebo čo sa podobá dobru, je iste dobré.
     Kto teda vidí seba samého, v sebe samom hladí na to, po čom túži. A tak sa stáva blaženým ten, kto je obdarený čistým srdcom. Lebo keď hľadí na svoju čistotu, cez obraz vidí pôvodinu. Veď ako tí, čo vidia slnko v zrkadle, hoci neupierajú oči priamo na nebo, nevidia slnko v lesku zrkadla ináč ako tí, čo hľadia do slnka na jeho dráhe, tak aj vy. Aj keď nemáte dosť sily pozorovať a vidieť neprístupné svetlo, ak sa vrátite k tomu, ktorý vo vás od počiatku vytvoril pôvabnú krásu svojho obrazu, máte v sebe, čo hľadáte.
     Čistota, oslobodenie od chýb a vášní a odklon od všetkého zla je božské. Ak je teda toto v tebe, potom je v tebe Boh. A keď v tebe bude duch očistený od akéhokoľvek kazu, oslobodený od vášní a chýb a zbavený každej poškvrny, si blažený, lebo budeš ostro a jasne vidieť, a čo uniklo zraku tých, ktorí neboli očistení, to ty očistený uvidíš. Po odstránení materiálnej chmáry z duchovného zraku na čistom bezoblačnom nebi srdca jasne uvidíš blaživé divadlo. A to je čo? Svätosť, čistota, jednoduchosť a všetky lúče tej žiarivej božskej prirodzenosti, pomocou ktorých možno vidieť Boha.

RESPONZÓRIUM

Jn 14, 6a. 9b; 6, 47b

R. Pán hovorí: Ja som cesta, pravda a život. * Kto vidí mňa, vidí aj Otca.
V. Kto verí, má večný život. * Kto vidí.