Žalm 105
Boh je v sľuboch verný

Apoštoli zvestujú pohanom obdivuhodné skutky Boha pri jeho príchode. (Sv. Atanáz)

I

Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, *
    rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte, *
    rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
Jeho svätým menom sa honoste; *
    nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

Hľadajte Pána a jeho moc, *
    hľadajte vždy jeho tvár.
Pamätajte na divy, čo učinil, *
    na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, *
    synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

On, Pán, je náš Boh; *
    jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
Večne pamätá na svoju zmluvu, *
    na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, *
    na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

Jakubovi to stanovil za zákon, *
    Izraelovi za zmluvu večitú,
keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu *
    ako váš podiel dedičný.“
Keď ich bolo ešte neveľa, *
    iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
a od kmeňa prechodili ku kmeňu, *
    z jedného kráľovstva k inému národu,
nedovolil, aby im ľudia krivdili; *
    i kráľov karhal kvôli nim:
„Netýkajte sa mojich pomazaných, *
    neubližujte mojim prorokom.“


II

Hlad privolal na krajinu *
    a poničil všetku zásobu chleba.
Pred nimi poslal muža, *
    Jozefa, ktorého predali za otroka.
Putami jeho nohy zovreli *
    a jeho šiju železom;
no potom došlo na jeho slová, *
    Pán dokázal jeho nevinnosť.

Vyslobodil ho posol kráľovský, *
    prepustil ho vládca národov;
ustanovil ho za Pána svojho domu *
    a za správcu všetkého svojho majetku,
aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle *
    a jeho starcov učil múdrosti.


III

I prišiel Izrael do Egypta *
    a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil *
    a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud *
    a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
Poslal svojho sluhu Mojžiša *
    a Árona, ktorého si vyvolil.
A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia *
    a zázraky v Chámovej krajine.

Zoslal temnoty a zahalil ich, *
    lež oni sa jeho slovám spriečili.
Ich vody na krv premenil *
    a pozabíjal ich ryby.
Ich krajina sa zahemžila žabami, *
    vnikli až do paláca kráľovho.
Rozkázal a prileteli roje múch, *
    všetky končiny zaplavili komáre.
Namiesto dažďa im zoslal kamenec, *
    žeravý oheň do ich krajiny.
A zbil im révu i figovník, *
    dolámal stromy na ich území.

Rozkázal a prileteli kobylky, *
    nespočetné množstvo sarančí.
Zožrali všetku zeleň v krajine, *
    zožrali všetku zemskú úrodu.
A pobil všetko prvorodené v Egypte, *
    prvotiny všetkej ich mužnej sily.

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom *
    a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
I zaradoval sa Egypt, že už odišli, *
    lebo strach z nich naň doľahol.
Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, *
    a oheň, aby im svietil za noci.

Keď požiadali, zoslal im prepelice *
    a sýtil ich chlebom z neba.
Otvoril skalu a voda vytryskla, *
    po púšti tiekla sťa rieka.
Lebo pamätal na slová svojho záväzku, *
    ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

Vyviedol teda svoj ľud v radosti, *
    vyvolených svojich s plesaním.
A odovzdal im krajiny pohanov *
    i zaujali majetky národov,
aby zachovávali jeho predpisy *
    a jeho zákon plnili.



© 1999-2003 Juraj Vidéky