Žalm 139, 1-18. 23-24
Boh vidí všetko

Kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? (Rim 11, 34)

I

Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; *
    ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: *
    či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.
A všetky moje cesty sú ti známe. †
    Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, *
    ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
Obklopuješ ma spredu i zozadu *
    a kladieš na mňa svoju ruku.
Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; *
    je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.

Kam môžem ujsť pred tvojím duchom *
    a kam utiecť pred tvojou tvárou?
Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; *
    ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
I keby som si pripäl krídla zorničky *
    a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
ešte aj tam ma tvoja ruka povedie *
    a podchytí ma tvoja pravica.
Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje *
    a namiesto svetla ma zahalí noc,“
pre teba ani tmy tmavé nebudú †
    a noc sa rozjasní ako deň. *
    Tebe je tma ako svetlo.

II

Veď ty si stvoril moje útroby, *
    utkal si ma v živote mojej matky.
Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; †
    všetky tvoje diela sú hodny obdivu *
    a ja to veľmi dobre viem.

Moje údy neboli utajené pred tebou, †
    keď som vznikal v skrytosti, *
    utkávaný v hlbinách zeme.
Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, †
    a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, *
    len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky *
    a ich počet aký je obrovský.
Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; *
    a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.

Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; *
    skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
Pozri, či nejdem bludnou cestou, *
    a veď ma po ceste k večnosti.


© 1999-2003 Juraj Vidéky