Žalm 137, 1-6
Na brehu babylonských riek

Toto pozemské zajatie ľudu treba vzťahovať na duchovné zajatie. (Sv. Hilár)

Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, *
    keď sme si spomínali na Sion.
Na vŕby tejto krajiny *
    vešali sme svoje citary.

Lebo tí, čo nás zajali, *
    žiadali od nás spevy
a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: *
    „Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“

Akože môžeme spievať pieseň Pánovu *
    v cudzej krajine?
Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, *
    nech mi odumrie pravica.
Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, *
    keby som nepamätal na teba,
keby som Jeruzalem nepovýšil *
    za vrchol svojej radosti.


© 1999-2003 Juraj Vidéky