Žalm 49
Márnosť bohatstva

Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. (Mt 19, 23)

I *

Čujte to, všetky národy, *
    počúvajte, všetci obyvatelia zeme;
vy všetci, prostí aj vznešení, *
    všetci vospolok, bohatí aj chudobní.

Moje ústa hovoria múdrosť *
    a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
K prísloviam ucho nakláňam, *
    pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.

Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, *
    keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?
Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu *
    a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?

Veď sám seba nevykúpi nik, *
    ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.
Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; †
    nikdy nebude stačiť, *
    aby človek žil naveky a zánik neuzrel.
Veď vidí, že umierajú aj mudrci, †
    rovnako hynie blázon i hlupák *
    a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.

Hroby im budú večnými domami, †
    príbytkami z pokolenia na pokolenie, *
    aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.
Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; †
    je ako lichva, čo hynie; *
    v tom je jej podobný.

II *

Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, *
    a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.
Ako ovce sa ženú do priepasti *
    a smrť je ich pastierom.
Padajú strmhlav do hrobu, †
    ich zjav sa pominie: *
    podsvetie im bude príbytkom.

No moju dušu Boh vykúpi, *
    z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.
Netráp sa, ak niekto bohatne *
    a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.
Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, *
    jeho poklad s ním nepôjde.

Aj keď si blahoželal za živa: *
    „Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“
predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť *
    a tí už nikdy svetlo neuzrú.

A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, †
    je ako lichva, čo hynie; *
    v tom je jej podobný.


© 1999-2003 Juraj Vidéky