MÁJ

1. mája

SV. JOZEFA, ROBOTNÍKA

Kde sa táto spomienka koná slávnostnejšie, berú sa časti, ktoré tu nie sú, z 19. marca.

Ctihodný otec Jozef, remeselník,
ukrytý šťastne v nazaretskej tôni,
radostne, hlasne ti vo svätom plese
    spievame pieseň.

Kráľovský pôvod a chudobný život
s rovnakou mysľou nesieš mlčanlivo,
keď živíš prácou rúk a plný vzletu
    rodinu svätú.

Ty slávny vzor si robotníkov, svätý,
žiarivý príklad žitia dávaš všetkým,
ako posvätiť prácu, biedu dielne
    a slúžiť verne.

Podporuj biednych, ktorým chýba pokrm,
utíš hnev davov, urovnávaj spory;
nech Kristus v srdciach ľudí v tichu rastie
    vlasti na šťastie.

Predobrý Bože, Trojica a Jeden,
Stvoriteľ sveta, Otec svojich detí,
Jozefa otca daj nám nasledovať
    v skutkoch a slovách. Amen.

Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu O Cirkvi v dnešnom svete

(Č. 33-34)

Ľudská činnosť na celom svete

     Človek sa vždy svojou prácou a svojím tvorivým nadaním usiloval ďalej rozvíjať svoj život. No dnes predovšetkým prostredníctvom vedy a techniky rozšíril a neprestajne rozširuje svoju vládu takmer na celú prírodu; a ľudská rodina najmä vďaka rozvíjaniu rozmanitých foriem medzinárodných stykov postupne si uvedomuje samu seba a formuje sa ako jedno celosvetové spoločenstvo. Takto si už dnes človek zadováži vlastným pričinením mnohé dobrá, ktoré kedysi očakával predovšetkým od vyšších síl.
     Zoči-voči tomuto obrovskému úsiliu, ktoré sa už rozšírilo na celé ľudské pokolenie, vynára sa medzi ľuďmi veľa otázok: Aký je zmysel a hodnota tejto aktivity? Ako všetky tieto veci použiť? Aký cieľ chce dosiahnuť úsilie jednotlivcov a spoločenstiev?
     Cirkev stráži zverený poklad Božieho slova, z ktorého sa čerpajú náboženské a mravné zásady. A hoci nemá vždy naporúdzi pohotovú odpoveď na každú jednotlivú otázku, túži spojiť svetlo zjavenia so skúsenosťou všetkých, aby sa osvetlila cesta, na ktorú ľudstvo nedávno nastúpilo.
     Veriaci majú istotu, že ľudská individuálna i kolektívna činnosť, čiže to nesmierne úsilie, ktorým sa ľudia v priebehu vekov snažia zlepšiť podmienky svojho života, je samo osebe v súlade s Božím úmyslom.
     Lebo človek stvorený na Boží obraz dostal príkaz podmaniť si zem i všetko, čo sa na nej nachádza, usporadúvať svet v spravodlivosti a svätosti, a tým, že uzná Boha za Stvoriteľa všetkého, zamerať na neho seba i celý vesmír, aby sa tak podriadením všetkých vecí človekovi Božie meno stalo vznešeným na celej zemi.
     To platí aj o bežných každodenných prácach. Lebo keď si muži a ženy zarábajú na živobytie pre seba a pre rodinu a pritom vykonávajú svoju činnosť tak, aby vhodne, slúžili spoločnosti, právom môžu usudzovať, že svojou prácou rozvíjajú Stvoriteľovo dielo, sú na osoh svojim bratom a osobným úsilím prispievajú k uskutočneniu Božieho plánu v dejinách.
     A preto kresťanom ani len nenapadne, že by diela, ktoré vytvorili ľudia svojím tvorivým nadaním a svojou silou, stáli v protiklade s Božou mocou alebo že by rozumový tvor bol súperom Stvoriteľa. Naopak, sú presvedčení, že víťazstvá ľudského pokolenia sú znamením Božej veľkosti a ovocím Božieho tajomného plánu.
     Lenže čím viac rastie moc ľudí, tým viac sa rozširuje zodpovednosť jednotlivcov i kolektívov. Z tohto vidno, že kresťanské posolstvo neodvracia ľudí od budovania sveta, ani ich nenavádza, aby zanedbávali blaho blížnych, ale skôr ich ešte prísnejšie zaväzuje plniť si pracovnú povinnosť.

RESPONZÓRIUM

Porov. Gn 2, 15

R. Pán Boh umiestil človeka, ktorého bol utvoril, do záhrady Edenu. * Aby ju obrábal a strážil. Aleluja.
V. Také bolo postavenie človeka od počiatku. * Aby ju obrábal a strážil. Aleluja.

2. mája

SV. ATANÁZA, BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI

Spomienka


Z Rečí svätého biskupa Atanáza

(Oratio de incarnatione Verbi, 8-9; PG 25, 110-111)

Vtelenie Slova

     Netelesné, neporušiteľné a nehmotné Božie Slovo prišlo do našich končín, hoci ani predtým nebolo ďaleko - veď nijaká časť sveta nikdy nebola bez neho, ale v jednote so svojím Otcom napĺňalo všetko a všade.
     Prišlo však svojou dobrotou voči nám a tým, že sa nám dalo poznať priamo. Zľutovalo sa nad naším rodom a nad našou slabosťou, dojalo ho naše porušenie a nemohlo zniesť, že nad nami panuje smrť. Aby nezahynulo, čo bolo stvorené, a nevyšlo navnivoč dielo jeho Otca na stvorení človeka, vzalo si telo, nie nepodobné nášmu, lebo nechcelo byť iba v tele, ani sa nechcelo len zjaviť.
     Veď keby sa bolo chcelo iba zjaviť, bolo by si iste mohlo vziať iné, vznešenejšie telo; lež ono si vzalo naše telo.
     V Panne si postavilo chrám, to jesť telo, a urobilo si z neho akoby nástroj, aby sa v ňom mohlo stať známym a prebývať v ňom. Takto si teda vzalo telo podobné nášmu, a pretože všetci podliehali smrteľnému porušeniu, vydalo ho na smrť za všetkých a z vrcholnej lásky ho obetovalo Otcovi. To preto, aby bol pre všetkých, čo v ňom umierajú, zrušený zákon záhuby, vynesený proti ľuďom, tým, že na Pánovom tele dovŕšil svoju moc, a tak už nemá účinnosť na ľudí, ktorí sú mu podobní. A aj preto, aby ľudí, ktorí sa vrátili do porušenia, znova urobilo neporušiteľnými a povolalo ich zo smrti späť do života, a to tým, že telom, ktoré si vzalo, a milosťou zmŕtvychvstania úplne odstránilo ich smrť, nie inak, ako keď oheň strávi slamu.
     Preto si vzalo smrteľné telo, aby ono účasťou na Slove, ktoré je nad všetkým, mohlo zomrieť za všetkých, a pritom pre Slovo, ktoré v ňom prebýva, ostalo neporušené, a napokon aby boli všetci milosťou zmŕtvychvstania v budúcnosti uchránení od porušenia.
     A tak telo, ktoré si vzalo, vydalo smrti ako obetu a žertvu bez akejkoľvek škvrny a tým, že obetovalo svoje telo za iných, hneď odvrátilo smrť od všetkých, ktorí sú mu podobní.
     Takto Božie Slovo, ktoré je nad všetkým, zasvätilo a obetovalo svoj chrám a telesný nástroj, ako povedalo, za všetkých a smrťou zaplatilo dlhy. Tak neporušený Boží Syn, so všetkými spojený podobným telom, urobil prísľubom zmŕtvychvstania všetkých podľa práva i zásluh neporušenými.
     A tak porušenie smrti už nemá nijakú moc nad ľuďmi zásluhou Slova, ktoré v nich prebýva prostredníctvom jedného tela.

RESPONZÓRIUM

Jer 15, 19. 20; 2 Pt 2, 1

R. Budeš akoby mojimi ústami. Dám ťa tomuto ľudu ako pevný múr kovový; * Budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja. Aleluja.
V. Budú falošní učitelia, ktorí budú vnášať zhubné rozkoly; budú zapierať Pána, ktorý ich vykúpil. * Budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja. Aleluja.
3. mája

SV. FILIPA A JAKUBA, APOŠTOLOV

Sviatok

Teba si, Filip, každý ctí,
zdobí ťa hodnosť najvyššia,
ty s Petrom, prvým z Dvanástich,
miluješ vrúcne Ježiša.

On, tvoj Pán, tebe prejavil
oddanosť, lásku, dôveru;
o Otcovi ti hovoril,
o Božích pravdách pre vieru.

Aj teba, Jakub, poctil Pán
nie menšou láskou, dôverou,
veď bratom jeho ty si sám
a svätej Cirkvi podperou.

Na Sione si pastierom,
Kristovo stádo tam pasieš;
no aj dnes s láskou nezmernou
poúčaš v liste o spáse.

Vy, šťastní, krvou šľachetnou
ste Pána, Krista, vyznali;
proste, by vierou, nádejou
sme slávu neba získali.

Keď už raz bývať budeme
v Otcovom dome - to náš cieľ -,
nech s vami večne spievame
na slávu Svätej Trojice. Amen.

Z traktátu kňaza Tertuliána O premlčaní práva bludárov

(Cap. 20, 1-9; 21. 3; 22, 8-10: CCL 1, 201-204)

Apoštolské ohlasovanie

     Kto je Kristus Ježiš, náš Pán, čím bol predtým, ako plnil Otcovu vôľu, aké príkazy dal človeku, to sám zvestoval, kým účinkoval na zemi, či už verejne ľudu, alebo v súkromí učeníkom, z ktorých si vybral najschopnejších dvanástich za učiteľov národov.
     Keď potom po zmŕtvychvstaní odchádzal k Otcovi, prikázal ostatným jedenástim, lebo jeden z nich odpadol, aby šli a učili národy a krstili ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
     Apoštoli - tento názov ich označuje ako poslaných - si ihneď lósom pribrali dvanásteho, Mateja, namiesto Judáša na základe proroctva, ktoré je v Dávidovom žalme. Dostali prisľúbenú silu Ducha Svätého konať zázraky a hovoriť jazykmi a najprv v Judei dosvedčovali vieru v Ježiša Krista a zakladali cirkvi, a potom sa vydali do celého sveta a ohlasovali národom to isté - učenie tej istej viery.
     A takisto v každom meste zakladali cirkvi, od ktorých potom preberali výhonky viery a semeno učenia ostatné cirkvi a preberajú deň čo deň, aby sa stali cirkvami. Takto sa aj o nich bude môcť povedať, že sú apoštolské ako dcéry apoštolských cirkví.
     Každý rod treba hodnotiť podľa jeho pôvodu. Preto sú toľké a také veľké cirkvi tou jedinou, prvotnou Cirkvou, ktorú založili apoštoli, z ktorej pochádzajú všetky. Takto sú všetky prvotné a všetky apoštolské, lebo všetky sú jednou Cirkvou. Túto jednotu dokazuje to, že si vymieňajú znak pokoja, že sa oslovujú brat a sestra a preukazujú si pohostinnosť. A tieto prednosti nemajú základ v ničom inom ako v odovzdávaní toho istého tajomstva.
     Čo hlásali apoštoli, čiže čo im zjavil Kristus, to netreba dokazovať ináč ako z tých cirkví, ktoré založili sami apoštoli tým, že ich vyučovali, ako sa hovorí, živým hlasom a neskôr listami.
     Pán kedysi otvorene vravel: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.“ No pridal: „Keď príde on, Duch pravdy, on vás uvedie do plnej pravdy.“ Tým ukazuje, že mali všetko vedieť tí, ktorým prisľúbil, že skrze Ducha pravdy dosiahnu „plnú pravdu“. A sľub aj splnil, veď Skutky apoštolov svedčia o zostúpení Ducha Svätého.

RESPONZÓRIUM

Jn 12, 21-22; Rim 9, 26 (porov. Oz 2, 1b)

R. K Filipovi pristúpili Gréci a prosili ho: Pane, chceli by sme vidieť Ježiša. * Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Aleluja.
V. A na mieste, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud, tam sa budú volať synmi živého Boha. * Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Aleluja.

12. mája

SV. NEREA A ACHILA, MUČENÍKOV

POSVÄTNÉ ČÍTANIE


Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

(Ps 61, 4: CCL 39, 773-775)

Kristove utrpenia nie sú iba v Kristovi

     Ježiš Kristus je jeden človek s Hlavou a s telom. Spasiteľ tela a údy tela sú dvaja v jednom tele, v jednom hlase a v jednom utrpení, a keď sa pominie neprávosť, aj v jednom odpočinku. A tak Kristove utrpenia nie sú iba v Kristovi, a pritom sú Kristove utrpenia iba v Kristovi.
     Lebo ak chápeš Krista ako Hlavu a telo, sú Kristove utrpenia iba v Kristovi. Ale ak chápeš Krista iba ako Hlavu, Kristove utrpenia nie sú iba v Kristovi. Veď keby boli Kristove utrpenia iba v Kristovi, čiže iba v Hlave, ako by mohol jeden jeho úd, apoštol Pavol, povedať: „Aby som na vlastnom tele dopĺňal to, čo chýba Kristovmu utrpeniu?“
     Ak teda patríš ku Kristovým údom, nech si ktokoľvek, človeče, čo toto počúvaš, aj ty, čo to teraz nepočúvaš (a predsa počúvaš, ak patríš ku Kristovým údom), všetko, čo trpíš od tých, ktorí nepatria ku Kristovým údom, to chýbalo Kristovmu utrpeniu.
     Pridáva sa preto, že chýbalo. Dopĺňaš mieru, neprelievaš. Trpíš toľko, koľko bolo treba dodať z tvojich utrpení k celému Kristovmu utrpeniu, lebo on trpel ako naša Hlava a trpí vo svojich údoch, totiž v nás samých.
     Do tohoto nášho, v istom zmysle spoločného majetku splácame každý podľa svojej miery to, čo sme povinní, a podľa svojich síl prinášame doň akoby daň svojich utrpení. Celá úhrada všetkých utrpení sa nenaplní, kým sa neskončí svet.
     Preto si, bratia, nemyslite, že ku Kristovým údom nepatrili všetci spravodliví, ktorých nespravodlivo trápili, alebo že by tí, čo prišli pred Pánovým príchodom zvestovať Pánov príchod, nepatrili ku Kristovým údom. Nie je možné, aby nepatril ku Kristovým údom ten, kto patrí do obce, ktorej kráľom je Kristus.
     Teda celá táto obec hovorí, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša. A potom od krvi Jána Krstiteľa cez krv apoštolov, cez krv mučeníkov, cez krv veriacich v Krista je to jedna obec, čo hovorí.

RESPONZÓRIUM

Zjv 21, 4; 7, 16 (Iz 49, 10)

R. Boh zotrie svätým z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu ani náreku ani bolesti. * Lebo prvé sa pominulo. Aleluja.
V. Už nebudú hladovať ani žízniť, nebude na nich dorážať ani slnko ani iná horúčosť. * Lebo prvé sa pominulo. Aleluja.
Tiež 12. mája

SV. PANKRÁCA, MUČENÍKA

POSVÄTNÉ ČÍTANIE


Z Rečí svätého opáta Bernarda

(Sermo 17 in psalmum Qui habitat, 4, 6;
Opera omnia 4, 489-491)

Budem pri ňom v súžení

     „Budem pri ňom v súžení,“ hovorí Boh - a ja by som mal zatiaľ hľadať niečo iné ako súženie? „Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti,“ a nielen to, ale aj „v Pánu Bohu svoju nádej mať“, lebo „ho zachránim i oslávim“, hovorí.
     „Budem pri ňom v súžení. Mojou radosťou,“ hovorí, „je bývať s ľuďmi.“ Emanuel, „Boh s nami“. Zostúpil, aby bol blízko pri tých, čo majú srdce skrúšené, aby bol s nami v našom súžení. Ale príde deň, keď „budeme v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom“, pravda, ak sa budeme dovtedy usilovať mať pri sebe za sprievodcu na ceste toho, ktorý nám dá vlasť, ba ten, ktorý bude vlasťou, má teraz byť cestou.
     Pane, je pre mňa lepšie byť v súžení, ak si ty so mnou, ako bez teba kraľovať, bez teba hodovať, bez teba požívať slávu. Pane, je pre mňa lepšie objímať čoraz viac teba v súžení, mať ťa pri sebe v rozpálenej peci, ako byť bez teba hoci aj v nebi. „Veď kohože mám na nebi? A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší. Zlato sa skúša v peci a spravodliví ľudia v skúške súženia.“ Tam, tam si s nimi, Pane. Tam si uprostred tých, čo sú zhromaždení v tvojom mene, ako si bol kedysi s troma mládencami.
     Prečo sa chvejeme, prečo váhame, prečo utekáme od tejto rozpálenej pece? Oheň besnie, ale Pán je s nami v súžení. „Ak je Boh s nami, kto je proti nám?“ A naozaj - ak sa on niekoho ujme, kto mu ho vytrhne z ruky? Veď kto môže z jeho ruky vytrhnúť? A konečne - ak on oslávi, kto iný urobí neslávnym? Veď ak on oslávi, kto môže ponížiť?
     „Obdarím ho dlhým životom.“ Akoby chcel jasnejšie povedať: Viem, po čom túži, viem, po čom žízni, viem, čo mu chutí. Nechutí mu zlato či striebro ani rozkoš ani zvedavosť ani nejaká svetská hodnosť. Všetko pokladá za stratu, všetkým pohŕda a považuje za odpadky. Úplne sa zriekol seba samého a nestrpí, aby ho zamestnávalo niečo, o čom vie, že ho to nemôže naplniť. Vie dobre, na čí obraz je stvorený, akej veľkosti je schopný, a neznesie, aby rástol v niečom nepatrnom a v tom najväčšom aby sa zmenšoval.
     A tak „obdarím ho dlhým životom“, lebo jeho môže osviežiť iba pravé svetlo, a iné ako to večné ho nemôže naplniť. Lebo tento dlhý život nepozná koniec, tento jas nepozná západ a toto nasýtenie nepozná presýtenosť.

RESPONZÓRIUM


R. Tento svätý bojoval za zákon svojho Boha až na smrť a nebál sa slov bezbožných. * Lebo stál na pevnej skale. Aleluja.
V. On pohrdol pozemským životom a vošiel do nebeského kráľovstva. * Lebo stál na pevnej skale. Aleluja.
14. mája

SV. MATEJA, APOŠTOLA

Sviatok

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Matej, ty si bol zvolený
do zboru apoštolského;
obdivuhodne poctený
z ustanovenia Božieho.

Učeník-zradca odišiel,
zriekol sa lásky Kristovej;
nešťastník život skončil zle,
keď zradil sväté poslanie.

Na teba láska Kristova
apoštolský jas prenáša,
keď doznieva reč Petrova
a Duch ťa lósom vynáša.

K dôstojnej službe určený
zjavuješ svetlo národom
a ako viery mučeník
vyznávaš Krista horlivo.

Vypros nám, svätý apoštol,
radostne kráčať za Kristom,
nech nás Duch vedie cestou tou,
ktorá nás spasí naisto.

Buď sláva svätej Trojici!
Vystúpiť k výškam nadzemským
cez teba nech nám dožičí
a spievať hymnus naveky. Amen.

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Skutky apoštolov

(Hom. 3, 1. 2. 3: PG 60, 33-36, 38)

Ukáž, Pane, ktorého si si vyvolil

     „V tých dňoch vstal Peter uprostred učeníkov a povedal.“ Ako horlivý apoštol, ktorému Kristus zveril stádo, a ako prvý v zbore vždy sa prvý ujíma reči: „Bratia, treba z nás vyvoliť.“ Rozhodnutie prenecháva zástupu. Tým zároveň vzbudzuje úctu k tým, čo mali byť vybraní, a seba chráni od závisti, ktorá tu mohla vzniknúť. Veď takéto veci narobia často veľa zla.
     Čo teda? Vari Peter sám nesmel vyberať? Isteže smel. Ale aby sa nezdalo, že uprednostňuje niekoho, zrieka sa toho. Ostatne ešte ani nedostal Ducha Svätého. Ďalej sa hovorí: „A tak postavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš, s prímením Justus, a Mateja.“ Nepostavil ich sám Peter, ale všetci. On však vyslovil návrh a ukázal, že nie je od neho, ale už dávno sa o ňom hovorí v proroctve. A tak len tlmočil, neprikazoval.
     „Treba teda,“ hovorí, „aby sa vybralo z týchto mužov, čo boli s nami.“ Pozri, ako chce, aby to boli očití svedkovia; veľmi mu na tom záležalo, hoci mal ešte prísť Duch Svätý.
     „Z mužov,“ hovorí, „čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš.“ Poukazuje na to, že s ním bývali a neboli iba jednoducho učeníkmi. Veď od začiatku ho nasledovali mnohí. Len si všimni, ako to hovorí Ján: „Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša...“
     Hovorí: „Celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, počnúc Jánovým krstom.“ Veď čo sa predtým stalo, nik správne nepoznal, ale Duch Svätý ich poučil.
     „Až do dňa,“ hovorí, „keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania.“ Nehovorí: svedkom ostatných vecí, ale iba: „svedkom zmŕtvychvstania“. Lebo bol vierohodnejší ten, kto mohol povedať: Ten, čo jedol, pil a bol ukrižovaný, ten istý vstal z mŕtvych. A tak nebolo potrebné, aby bol svedkom minulého ani budúceho času ani znamení, ale iba zmŕtvychvstania. Veď tamtie udalosti boli zrejmé a známe, ale zmŕtvychvstanie sa odohralo v skrytosti a bolo známe len im samým.
     A všetci sa spoločne modlia: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí; ukáž...“ Ty, nie my. Veľmi správne ho vzývajú ako toho, ktorý pozná srdcia, lebo on mal vyvoliť, a nik iný. A hovorili s takou dôverou, lebo bolo potrebné vyvoliť len jedného. Ani nehovorili: Vyvoľ, ale „ukáž“ vyvoleného, toho, „ktorého si si vyvolil“. Vedeli, že Boh všetko vopred určil. „Potom im dali lósy.“ Ešte sa nepokladali za hodných, aby sami od seba rozhodli. Preto chcú, aby dostali nejaké znamenie.

RESPONZÓRIUM

Sk 1, 24. 25. 26

R. Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí. * Ukáž, ktorého si si vyvolil, aby zaujal miesto v tejto službe a apoštoláte. Aleluja.
V. Dali im lósy a lós padol na Mateja. I pripočítali ho k jedenástim apoštolom. * Ukáž, ktorého si si vyvolil, aby zaujal miesto v tejto službe a apoštoláte. Aleluja.

16. mája

SV. JÁNA NEPOMUCKÉHO, KŇAZA A MUČENÍKA

Spomienka

(V Rožňavskej diecéze sviatok hlavného patróna)

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc,
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.
V. Kráľovo tajomstvo je dobre ukrývať. Aleluja.
R. Ale Božie skutky je čestné zjavovať. Aleluja.

Z Prvého listu svätého apoštola Petra

4, 12 - 5,11

Nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli

     Milovaní, nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné! Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej alebo zločinec alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom.
     Lebo je čas, aby sa začal súd od Božieho domu. Ale ak sa začne od nás, aký bude koniec tých, čo neveria Božiemu evanjeliu?!
     „A ak sa spravodlivý ťažko zachráni, kde sa podeje bezbožný a hriešnik?“
     Preto aj tí, čo trpia podľa Božej vôle, nech dobrými skutkami odporúčajú svoje duše vernému Stvoriteľovi.
     Starších, čo sú medzi vami, prosím ako spolustarší a svedok Kristových utrpení, ale aj účastník jeho slávy, ktorá sa má v budúcnosti zjaviť: Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne; nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda. A keď sa zjaví Najvyšší pastier, dostanete nevädnúci veniec slávy.
     Podobne vy, mladší, podriaďujte sa starším. Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo
     Boh pyšným odporuje,
     ale pokorným dáva milosť.
     Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase. Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.
     A Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, on sám vás po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní. Jemu vláda na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Jak 1, 12; Zjv 2,10

R. Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života. * Ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú. Aleluja.
V. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života. * Ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú. Aleluja.

O mučení a smrti Jána z Pomuku od arcibiskupa Jána z Jenštejna

(27. článok Sťažností Bonifácovi IX. z roku 1393)

Dal ho mučiť pred očami všetkých a sám priložil ruku

     Na nasledujúci deň mi určili termín, keď sa malo prostredníctvom kráľovskej rady rokovať o urovnaní a zmierení s kráľom, moravským markgrófom a kráľovským komorníkom. S mojimi radcami ma predviedli pred kráľa na uzavretie konečného mieru. Ako som tam bol so svojimi vikármi a s inými, kráľ zrušil dohodu, ktorej uzavretie zveril svojej rade, a povedal, že s onou pokonávkou a zmierením nie je spokojný. A vravel toto: „Ty, arcibiskup, vylučuješ z Cirkvi mojich úradníkov bez môjho vedomia a potvrdil si kladrubského opáta!“ A mnoho iných vyhrážok povedal majstrovi mojej kúrie: „Odstúp odo mňa, lebo ti zaraz dám zraziť hlavu!“ Potom sa pozrel na tých, čo ma sprevádzali, a povedal: „Týchto štyroch zatknite“ - totiž môjho oficiála Mikuláša Puchníka, doktora cirkevného práva môjho vikára Jána, míšenského prepošta môjho kanonika Václava a mňa - „a obozretne odveďte!“ A iným pohrozil: „Teba a teba utopím!“ Keď som pred ním niekoľko ráz pokľakol, usilujúc sa zmierniť jeho hnev, aj on posmešne kľakol predo mňa na obe kolená.
     A keď bol v kapitule, hneď udrel rukoväťou svojho meča po hlave doktora práv dekana môjho pražského kostola Bohuslava, už vetchého starca, tak silno, že mu vytryskol prúd krvi, a s rukami zviazanými za chrbtom rozkázal ho odviesť do domu pražského kastelána.
     Navečer ich dal - zviazaných na rukách i nohách - pred očami všetkých svojmu katovi mučiť a on sám priložil ruku i fakľu k bokom vikára a oficiála i na iné miesta. A kázal ich utopiť. A boli by už bývali všetci utopení, keby neboli - ako vravia ľudia - v prítomnosti verejného notára sľúbili a odprisahali, že nikdy nepovedia, že boli zajatí alebo mučení; a ako som sa dozvedel, chcel tiež, aby mu prisahali, že sa postavia proti mne, biskupovi. Oni však, celí prestrašení, radšej žiadali vyhotovenie verejnej listiny, ako by sa mali dať utopiť, a - ako hovoria ľudia - potvrdili ju svojimi prísahami. Potom ich prepustili.
     Iba ctihodného Jána, doktora a môjho vikára, po strašnom mučení a prepálení boku, takže už ani nemohol zostať nažive, viedli verejne ulicami a námestiami mesta utopiť. Asi o tretej hodine v noci ho z pražského mosta so zviazanými rukami a s hlavou priviazanou k nohám v podobe kolesa hodili do rieky a utopili.

RESPONZÓRIUM

Porov. Mk 6, 20

R. Kráľ sa Jána bál. * Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý. Aleluja.
V. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. * Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý. Aleluja.

18. mája

SV. JÁNA I., PÁPEŽA A MUČENÍKA


Z Listov svätého kňaza Jána z Avily

(Ep. Ad amicos, 58: Opera omnia, edit. B.A.C. 1, 533-534)

Nech sa Ježišov život zjaví na nás

     „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.“
     Sú to slová svätého apoštola Pavla. Tri razy ho bičovali, päť ráz palicovali, raz kameňovali, nechali ho už ako mŕtveho, všelijakí ľudia ho prenasledovali, mučili ho všetky trápenia a námahy, a to nie raz alebo dva razy, ale ako on sám na inom mieste hovorí: „Ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na nás.“
     A vo všetkých týchto strastiach nielenže nešomre, ale ani sa nevypytuje Boha, ako to robia slabosi. Ani nesmúti, ako to robia milovníci svojej slávy a rozkoše. Ani nenalieha na Boha, aby ho od nich oslobodil, ako tí, čo nepoznajú ich hodnotu, a preto nechcú mať s nimi nič spoločné. Ani ich nepodceňuje ako tí, čo ich znevažujú. Ale povznáša sa nad všetku nevedomosť a slabosť a práve v strastiach zvelebuje Boha a vzdáva vďaky Darcovi ako za mimoriadne dobrodenie a pokladá sa za šťastného, že môže trpieť niečo pre česť toho, ktorý obdivuhodne strpel toľké potupy, aby nás vyslobodil z potupy, do ktorej sme sa hriechom zaplietli, a aby nás vyznačil a poctil svojím duchom a Božím adoptívnym synovstvom. V sebe a skrze seba dal závdavok a pečať nebeskej radosti.
     Bratia moji milovaní! Nech vám Boh otvorí oči, aby ste videli, koľko dobrodení nám udeľuje v tom, čo svet pokladá za potupné, akou cťou nás vyznačuje v zneuctení, keď hľadáme Božiu slávu, akú slávu natrvalo získavame z terajších súžení a akú mäkkú, akú priateľskú a akú slastnú náruč nám Boh otvára, aby v nej zovrel ranených v jeho bojoch! A to nám bezpochyby poskytne väčšiu slasť ako med; a ona prevyšuje všetky tunajšie námahy. Ak to pochopíme, veľmi zatúžime za touto náručou. Veď kto by netúžil za tým, ktorý je celý hoden lásky a túžby, iba ak ten, kto vôbec nevie túžiť?!
     Ak vás teda lákajú tieto radosti a žiada sa vám vidieť ich a prežívať, vedzte, že niet inej, lepšej cesty ako trpieť. To je tá cesta, po ktorej šiel Kristus a všetci, čo sú jeho. Nazýva ju úzkou, ale ona vedie priamo do života. A učí, že ak sme sa rozhodli prísť k nemu, musíme ísť cestou, ktorou aj on kráčal. Nesluší sa predsa, aby ľudskí synovia hľadali cestu slávy, keď Boží Syn kráčal po ceste potupy, lebo „žiak nie je nad učiteľa, ani sluha nad svojho pána“.
     Kiež dá Boh, aby náš duch na tomto svete nikde inde nenašiel pokoja, ani nehľadal iný spôsob života ako v námahách, ktoré smerujú k Pánovmu krížu.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 4, 11-16

R. Kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša. * Aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. Aleluja.
V. Hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. * Aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. Aleluja.
20. mája

SV. BERNARDÍNA SIENSKÉHO, KŇAZA


Z Rečí svätého kňaza Bernardína Sienského

(Sermo 49, De glorioso Nomine Iesu Christi, cap. 2: Opera omnia, 4, 505-506)

Ježišovo meno, svetlo kazateľov

     Ježišovo meno je svetlom kazateľov, lebo dodáva hlásaniu a počúvaniu jeho slova žiarivú jasnosť. Veď čo myslíš, kde by sa vzalo na celom svete také veľké, neočakávané a prudké svetlo viery, ak nie z ohlasovania Ježiša? Či nás Boh nepovolal „do svojho obdivuhodného svetla“ aj svetlom a vôňou tohoto mena? Apoštol právom hovorí tým, čo sú osvietení a v tomto svetle vidia svetlo: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla!“
     Preto treba toto meno ohlasovať, aby svietilo, a nie zamlčovať. A pri hlásaní nemá vychádzať zo špinavého srdca alebo z poškvrnených perí, ale treba ho uložiť do vyvolenej nádoby a z nej vynášať.
     Preto hovorí Pán o Apoštolovi: „Jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela.“ Hovorí: „Vyvolil za nádobu,“ v ktorej sa vystavuje na predaj ten najlepší nápoj, aby lákal na pitie, a to tým, že žiari a skvie sa vo vyvolených nádobách: „aby zaniesol moje meno“.
     Lebo ako keď sa po zbere úrody rozloží na poli oheň a páli sa suché a nepotrebné krovie a tŕnie, ako keď prvé slnečné lúče zaháňajú temnoty a zlodeji, noční tuláci a podkopávači domov sa skrývajú, tak aj vtedy, keď Pavol kázal národom, bolo to ako burácajúci hrom, ako silný spaľujúci oheň, ako jasné vychádzajúce slnko: nevera mizla, faloš sa tratila, pravda sa rozžarovala, ako keď sa vosk topí v páľave silného ohňa.
     Veď slovami, listami, zázrakmi a príkladom rozširoval Ježišovo meno. „Neprestajne“ chválil Ježišovo „meno“ a oslavoval „ho svojím vyznaním“.
     Apoštol niesol toto meno „aj kráľom, pohanom i synom Izraela“ ako svetlo. Osvecoval krajiny a všade volal: „Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime počestne ako vo dne.“ A všetkým ukazoval lampu, ktorá horí a svieti na svietniku, tým, že na každom mieste zvestoval „Ježiša, a to ukrižovaného“.
     Preto Cirkev, Kristova nevesta, stále podopieraná jeho svedectvom, s prorokom jasá: „Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné,“ čiže stále. Aj prorok povzbudzuje na to: „Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. Zvestujte jeho spásu deň čo deň,“ čiže Ježiša, jeho Spasiteľa.

RESPONZÓRIUM

Sir 51, 15; Ž 9, 3

R. Neprestajne budem chváliť tvoje meno. * Oslavovať ho budem svojím vyznaním. Aleluja.
V. V tebe sa budem tešiť a radovať, ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší. * Oslavovať ho budem svojím vyznaním. Aleluja.
25. mája

SV. BÉDU CTIHODNÉHO, KŇAZA A UČITEĽA CIRKVI


Z listu Cuthberta o smrti svätého Bédu Ctihodného

(Nn. 4-6: PL 90, 64-66)

Túžim vidieť Krista

     Keď prišiel utorok pred Nanebovstúpením Pána, začal mať Béda vážnejšie ťažkosti s dýchaním a nohy mu trocha opuchli. Ale on celý deň vyučoval a bodro diktoval a iba občas mimochodom prehodil: „Ponáhľajte sa s učením, neviem, ako dlho tu ešte budem, či si ma môj Stvoriteľ zakrátko nevezme.“ Nám sa však zdalo, že dobre vie o konci svojho života. A tak bdel celú noc a vzdával vďaky.
     Keď sa rozvidnelo, to jest v stredu, prikázal, aby sme pozorne písali ďalej, čo sme začali. A robili sme to až do deviatej hodiny. O deviatej hodine sme konali procesiu s pozostatkami svätých, ako to vyžadoval zvyk toho dňa. Jeden z nás však zostal pri ňom a povedal mu: „Učiteľ milovaný, ešte chýba jedna kapitola z knihy, ktorú si nám diktoval. Nezaťažilo by ťa, keby sme ti ešte dávali otázky?“ On odpovedal: „Ale nie. Vezmi si pero, namoč ho a rýchlo píš!“ A on to urobil.
     O tretej hodine popoludní mi povedal: „Mám vo svojej skrinke nejaké cennosti: korenie, ručníčky a kadidlo. Bež rýchlo a priveď ku mne kňazov nášho kláštora, lebo im chcem rozdať darčeky, ktoré mi dal Boh.“ A keď sa zišli, prehovoril k nim. Každého napomínal a prosil, aby zaňho slúžili omše a horlivo sa zaňho modlili, čo mu oni radi sľúbili.
     Všetci zosmutneli a plakali; najviac vtedy, keď povedal, že už asi neuvidia dlho jeho tvár na tomto svete. No tešili sa, keď im povedal: „Je čas (ak sa to bude môjmu Stvoriteľovi páčiť), aby som sa vrátil k tomu, ktorý ma uspôsobil, ktorý ma stvoril, ktorý ma urobil z ničoho, keď ma ešte nebolo. Dlho som žil, láskavý Sudca mi pripravil dobrý život: nastáva čas môjho odchodu, lebo túžim zomrieť a byť s Kristom; veď moja duša túži vidieť Krista, môjho Kráľa, v jeho velebe.“ A ešte všeličo iné povedal na naše povzbudenie a prežil deň v radosti až do večera.
     Spomínaný chlapec Wiberth ešte vravel: „Učiteľ milovaný, ešte jedna veta nie je prepísaná.“ On odvetil: „Píš rýchlo!“ O chvíľku chlapec hlásil: „Teraz je už veta dopísaná.“ A on: „Dobre, pravdu si povedal: ,Je dokonané.‘ Vezmi moju hlavu do svojich rúk, lebo mi spôsobuje veľkú radosť sedieť oproti môjmu svätému miestu, kde som sa modlieval; aby som sa mohol aj ja sediačky modliť k svojmu Otcovi.“
     A tak spieval na podlahe svojej cely: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.“ Keď vyslovil meno Ducha Svätého, naposledy vydýchol. A tak za to, že sa tu stále s najväčšou oddanosťou namáhal pre Božiu slávu, odobral sa (čo treba bez pochybností veriť) do vytúžených nebeských radostí.

RESPONZÓRIUM


R. Celý život som strávil v kláštore a celkom som sa venoval rozjímaniu o Svätom písme. A popri vernom zachovávaní rehoľných pravidiel a každodennom speve v spoločenstve. * Vždy bolo mojou radosťou študovať, vyučovať i písať. Aleluja.
V. Kto zachová prikázania a tak bude aj učiť, bude v nebeskom kráľovstve veľký. * Vždy bolo mojou radosťou študovať, vyučovať i písať. Aleluja.
Tiež 25. mája

SV. GREGORA VII., PÁPEŽA


Z Listov svätého pápeža Gregora Siedmeho

(Ep. 64 extra Registrum: PL 148, 709-710)

Cirkev slobodná, čistá, katolícka

     Prosíme vás a zaprisahávame v Pánu Ježišovi, ktorý nás svojou smrťou vykúpil, aby ste pozorne skúmali a chápali, prečo a ako máme znášať súženia a úzkosti, ktoré zakusujeme od nepriateľov kresťanského náboženstva.
     Odvtedy ako matka Cirkev z Božieho riadenia postavila mňa veľmi nehodného, a Boh mi je svedok, že proti mojej vôli, na apoštolský trón, veľmi som sa staral o to, aby sa svätá Cirkev, Božia nevesta, naša pani a matka, vrátila k svojej vlastnej kráse a zachovala sa slobodná, čistá a katolícka. No starému nepriateľovi sa to vonkoncom nepáči a vyzbrojil proti nám svoje údy, aby obrátil všetko naopak.
     Preto toho podnikol proti nám, ba priamo proti Apoštolskej Stolici toľko, koľko nedokázal urobiť od čias cisára Konštantína Veľkého. A nie je to ani veľmi divné: lebo čím viac sa blíži čas, tým zúrivejšie sa pokúša udusiť kresťanské náboženstvo.
     A teraz, moji milovaní bratia, pozorne počúvajte, čo vám poviem. Všetci, čo sa kdekoľvek na svete hlásia k menu kresťan a naozaj poznajú kresťanskú vieru, vedia a veria, že apoštolské knieža svätý Peter je otcom všetkých kresťanov a prvým pastierom po Kristovi a svätá Rímska cirkev je matkou a učiteľkou všetkých cirkví.
     Ak teda toto veríte a neochvejne sa toho držíte, prosím vás a prikazujem vám ja, váš pokorný brat a nehodný učiteľ: pre všemohúceho Boha pomáhajte svojmu spomenutému otcovi a matke a podporujte ich, ak chcete skrze nich dosiahnuť odpustenie všetkých hriechov, požehnanie a milosť v tomto veku i v budúcom.
     Všemohúci Boh, od ktorého pochádza všetko dobré, nech stále osvecuje vašu myseľ a nech ju zúrodňuje láskou k nemu a k blížnemu, aby ste si úprimnou oddanosťou zaviazali svojho spomenutého otca i matku a bez obáv sa dostali do ich spoločenstva. Amen.

RESPONZÓRIUM

Sir 45, 3; Ž 78, 70a. 71bc

R. Pán ho oslávil pred očami kráľov a dal mu moc nad svojím ľudom. * A ukázal mu svoju slávu. Aleluja.
V. Pán si vyvolil svojho sluhu, aby pásol vyvolený ľud, jeho dedičstvo. * A ukázal mu svoju slávu. Aleluja.
Tiež 25. mája

SV. MÁRIE MAGDALÉNY DE’ PAZZI, PANNY


Zo spisov svätej panny Márie Magdalény de’ Pazzi O zjavení a O skúške

(Mss. III, 186. 264; IV, 716: Opere di S. M. Maddalena
de’ Pazzi, Firenze, 1965, 4. pp. 200. 269; 6, p. 194)

Príď, Duchu Svätý

     Naozaj si obdivuhodné, Božie Slovo, v Duchu Svätom, keď spôsobuješ, že ťa on tak vlieva do duše, aby sa celkom spojila s Bohom, počala Boha, poznala Boha a okrem Boha v ničom nehľadala záľubu.
     A Duch Svätý prichádza do duše označený drahocennou pečaťou krvi Slova, čiže zabitého Baránka. Ba viac, táto krv ho pobáda, aby prišiel, hoci aj sám Duch sa hýbe a túži prísť.
     Tento pohýnajúci Duch je sám v sebe podstatou Otca i Slova, vychádza z bytnosti Otca a zo zaľúbenia Slova a prichádza do duše ako prameň a ona sa do neho ponára. Ako keď sa dve rieky stekajú tak, že menšia stráca svoje meno a preberá meno väčšej; priam tak pôsobí aj tento Boží Duch, keď prichádza do duše, aby sa s ňou spojil. Treba však, aby duša, ktorá je menšia, stratila svoje meno a prenechala ho Duchu. To urobí, ak sa tak otvorí Duchu, že sa s ním stane jedno.
     A tento Duch, správca pokladov, čo sú v Otcovom lone, a strážca rozhodnutí, ktoré vznikajú medzi Otcom a Synom, vlieva sa do duše tak lahodne, že to ona ani nepostrehne. A len málokto vie odhadnúť jeho veľkosť.
     Svojou váhou i svojou ľahkosťou sa pohybuje na každé miesto, ktoré je schopné a pripravené prijať ho. A všetci ho počujú, či už v jeho častom slove, alebo v jeho hlbokom mlčaní. On, nehybný a pritom najpohyblivejší, preniká všetko silou lásky.
     Svätý Duch, nezostávaš v nehybnom Otcovi ani v Slove, a predsa si stále v Otcovi a v Slove i v sebe samom, ako aj vo všetkých blahoslavených duchoch a stvoreniach. Stvorenie ťa potrebuje pre krv vyliatu jednorodeným Slovom, ktoré sa z veľkej lásky stalo nevyhnutne potrebným pre svoje stvorenie. Spočívaš v tvoroch, ktoré sa prispôsobia tak, že účasťou na tvojich daroch v čistote prijímajú do seba tvoju vlastnú podobu. Spočívaš v tých, čo prijímajú do seba účinok krvi Slova a stávajú sa príbytkami hodnými teba.
     Príď, Duchu Svätý! Nech príde jednota Otca a zaľúbenie Slova. Ty, Duch pravdy, si odmenou svätých, občerstvením duší, svetlom v temnotách, bohatstvom chudobných, pokladom milujúcich, nasýtením hladných, útechou cudzincov; ty si napokon ten, v ktorom sú všetky poklady.
     Ty si zostúpil na Máriu a spôsobil si, že Slovo si vzalo telo. Príď a urob v nás prostredníctvom milosti, čo si v nej urobil prostredníctvom milosti a prirodzenosti.
     Príď, ty pokrm každej čistej myšlienky, žriedlo všetkej láskavosti, vrchol akejkoľvek čistoty! Príď a stráv v nás všetko, čo nám bráni, aby sme sa strávili v tebe!

RESPONZÓRIUM

1 Kor 2, 9-10

R. Oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo. * Čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.
V. Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha. * Čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.
26. mája

SV. FILIPA NERIHO, KŇAZA

Spomienka


Z Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo 171, 1-3. 5: PL 38, 933-935)

Ustavične sa radujte v Pánovi

     Apoštol nám prikazuje, aby sme sa radovali, ale v Pánovi, nie vo svete. Veď Písmo hovorí: „Kto chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.“ Lebo ako človek nemôže slúžiť dvom pánom, tak sa nik nemôže radovať aj vo svete, aj v Pánovi.
     Preto nech víťazí radosť v Pánovi, kým sa neskončí radosť vo svete. Nech stále rastie radosť v Pánovi a radosť vo svete nech sa stále zmenšuje, až kým sa neskončí. Tým sa nechce povedať, že by sme sa nemali radovať, kým sme tu, na tomto svete, ale aby sme sa už teraz na tomto svete radovali v Pánovi.
     No niekto povie: Som vo svete. A teda keď sa radujem, radujem sa tam, kde som. Nuž ako? Si teda vo svete, a v Pánovi nie si? Počuj, čo ten istý Apoštol hovorí v Skutkoch apoštolov Aténčanom o Bohu, našom Pánovi a Stvoriteľovi: „V ňom žijeme, hýbeme sa a sme.“ Veď kde nie je ten, ktorý je všade? A neupozornil aj nás na to? „Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení.“
     Je veľkým tajomstvom, že vystúpil ponad všetky nebesia a blízky je tým, čo žijú na zemi. Kto je to ten vzdialený a pritom blízky, ak nie ten, ktorý sa nám z milosrdenstva stal blízkym?!
     Lebo celé ľudské pokolenie je oným človekom, ktorého zbojníci nechali polomŕtveho ležať na ceste, kňaz i levita ho ľahostajne obišli a okoloidúci Samaritán pristúpil k nemu, aby sa oň postaral a pomohol mu. Hoci teda Nesmrteľný a Spravodlivý bol ďaleko od nás smrteľníkov a hriešnikov, zostúpil k nám, aby sa nám, on vzdialený, stal blízkym.
     „Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov.“ Veď sme synovia. Ako to dokážeme? Zomrel za nás Jediný, aby nezostal sám. Nechcel byť sám ten, ktorý sám zomrel. Jediný Boží Syn urobil totiž mnohých Božími synmi. Svojou krvou si kúpil bratov, zavrhnutý ich odporúčal, predaný vykúpil, zneuctený povýšil, zabitý oživil.
     Preto, bratia, „radujte sa v Pánovi“, nie vo svete. To znamená: Radujte sa v pravde, nie v neprávosti, radujte sa v nádeji na večnosť, nie v kvete márnosti. Tak sa radujte. A kdekoľvek a akokoľvek dlho tu budete: „Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení.“

RESPONZÓRIUM

2 Kor 13, 11; Rim 15, 13

R. Bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji. * A Boh lásky a pokoja bude s vami. Aleluja.
V. Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere. * A Boh lásky a pokoja bude s vami. Aleluja.
27. mája

SV. AUGUSTÍNA Z CANTERBURY, BISKUPA


Z Listov svätého pápeža Gregora Veľkého

(Lib. 9, 36: MGH, Epistolae, 2, 305-306)

Anglický národ zaplavilo svetlo svätej viery

     „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle,“ lebo pšeničné zrno padlo do zeme a odumrelo, aby nekraľovalo v nebi samo. Jeho smrť nám dáva život, jeho slabosť nás posilňuje, jeho utrpenie nás vyslobodzuje z utrpenia, z lásky k nemu hľadáme v Británii bratov, ktorých nepoznáme, a z jeho milosti sme našli tých, ktorých sme hľadali, hoci sme ich nepoznali.
     Kto by bol schopný opísať, akú radosť vyvolalo v srdciach všetkých veriacich to, že pôsobením milosti všemohúceho Boha a tvojím úsilím, milý brat, boli rozohnané temnoty bludov a anglický národ zaplavilo svetlo svätej viery, že tento ľud už s pokojnou mysľou šliape po modlách, ktorým sa predtým v bezhlavom strachu koril, že sa s čistým srdcom klania všemohúcemu Bohu, že sa dá zväzovať pravidlami svätej blahozvesti, aby neupadal do zla, že sa z duše podriaďuje Božím prikázaniam a že rastie jeho poznanie, že sa v modlitbe pokoruje až po zem, aby jeho duch neležal na zemi. Čie je to dielo, ak nie toho, ktorý hovorí: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem“?!
     A aby ukázal, že svet neobráti ľudská múdrosť, ale jeho sila, vyvolil si za kazateľov neučených ľudí a tých poslal do sveta. A robí to aj teraz: veď v anglickom národe láskavo vykonal veľké veci prostredníctvom slabých. Ale v tomto nebeskom dare je, milý brat, čosi, čo nás popri veľkej radosti musí plniť ešte väčšou bázňou.
     Veď dobre viem, že všemohúci Boh cez tvoju lásku vykonal v národe, ktorý si vyvolil, veľké zázraky. Preto treba, aby si sa z tohoto nebeského daru s obavou radoval a v radosti sa obával. Raduj sa, že vonkajšie znamenia vedú duše Angličanov k vnútornej milosti. Ale obávaj sa, aby sa slabý duch uprostred znamení, ktoré sa dejú, v svojej domýšľavosti nevyvyšoval, aby mu to, čo navonok zväčšuje úctu, nespôsobilo v márnej sláve vnútorný pád.
     Lebo nesmieme zabudnúť, že keď sa učeníci natešení vracali z apoštolskej cesty a hovorili nebeskému Učiteľovi: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene,“ ihneď počuli: „Neradujte sa z toho, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“

RESPONZÓRIUM

Flp 3, 17; 4, 9; 1 Kor 1, 10a

R. Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás. * Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami. Aleluja.
V. Prosím vás pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté. * Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami. Aleluja.
31. mája

NÁVŠTEVA PANNY MÁRIE

Sviatok

Na Slovensku sa slávi 2. júla.