27. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, vo svojej štedrosti dávaš prosiacim viac, než si zasluhujú a žiadajú;
prosíme ťa, odpusť nám viny, čo znepokojujú naše svedomie, a udeľ nám aj tie milosti,
o ktoré sa ani neodvažujeme prosiť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1 Aleluja.
Ant.2 Aleluja.
Ant.3 Aleluja.
V.
R.
Začiatok Prvého listu svätého apoštola Pavla Timotejovi
Pavol, apoštol Krista Ježiša, z príkazu Boha, nášho Spasiteľa, a Krista Ježiša, našej nádeje,
Timotejovi, pravému synovi vo viere: Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Pána.
Keď som šiel do Macedónska, prosil som ťa, aby si zostal v Efeze a prikázal niektorým,
aby neučili inak a nezaoberali sa bájkami a nekonečnými rodokmeňmi, ktoré podporujú
viac škriepky ako Boží plán, ktorý je vo viere. Cieľom prikázania je láska vychádzajúca
z čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery, od čoho niektorí odbočili a dali sa
na prázdne reči. Chcú byť učiteľmi zákona, a nerozumejú ani tomu, čo hovoria,
ani tomu, čo tvrdia.
Vieme, že zákon je dobrý, ak ho niekto správne používa, pričom vie, že zákon
nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre
bezbožných a hriešnikov, pre zvrhlých a svetákov, pre otcovrahov a matkovrahov,
pre vrahov vôbec, pre smilníkov, súložníkov mužov, únoscov, luhárov, krivoprísažníkov
a pre čokoľvek iné, čo sa prieči zdravému učeniu, podľa evanjelia o sláve blahoslaveného
Boha, ktoré mi bolo zverené.
Ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma uznal za verného
a zveril mi službu, hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník.
No dosiahol som milosrdenstvo, lebo som to urobil z nevedomosti v nevere.
Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Kristovi Ježišovi.
Toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné: Kristus Ježiš prišiel na svet
zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich. Ale dosiahol som milosrdenstvo,
aby na mne prvom ukázal Kristus Ježiš všetku zhovievavosť ako príklad pre tých,
čo v neho uveria pre večný život.
Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému Bohu česť a sláva na veky vekov. Amen.
Toto prikázanie ti zverujem, syn môj Timotej, podľa predošlých proroctiev o tebe,
aby si nimi posilnený bojoval dobrý boj, aby si mal vieru a dobré svedomie, ktoré
niektorí odvrhli a stroskotali vo viere. K nim patrí Hymeneus a Alexander, ktorých
som vydal satanovi, aby sa odučili rúhať.
RESPONZÓRIUM
Z Pastoračných pravidiel svätého pápeža Gregora Veľkého
Predstavený nech je zodpovedný v mlčaní a užitočný v slove, aby nehovoril to, o čom treba mlčať,
a nemlčal o tom, čo treba povedať. Lebo ako neobozretná reč vedie do omylu, tak zasa nezodpovedné
mlčanie ponecháva v omyle tých, ktorých bolo možno poučiť. Nedbalí predstavení totiž zo strachu,
aby nestratili priazeň u ľudí, často sa boja slobodne povedať, čo treba; a podľa slova Pravdy
už vôbec nestrážia stádo svedomito ako pastieri, ale slúžia ako nájomníci, lebo keď prichádza
vlk, utekajú tak, že sa skryjú za mlčanie.
Preto ich Pán karhá prostredníctvom Proroka: „Nemí psi, ktorí nemôžu štekať.“ A opäť sa sťažuje:
„Nevystúpili ste na odpor, ani ste nepostavili múr okolo domu Izraela, aby ste v Pánov deň pevne
stáli v boji.“ Vystúpiť na odpor znamená ísť priamym slovom na obranu stáda proti mocnostiam
tohoto sveta. A pevne stáť v boji v Pánov deň znamená z lásky k spravodlivosti odporovať
zvrhlým protivníkom.
Ale keď sa pastier bojí povedať, čo treba, čo iné to znamená, ako že mlčaním ukáže chrbát!?
Kto sa však vystaví nebezpečenstvu za stádo, stavia okolo domu Izraela múr proti nepriateľom.
Preto sa opäť hovorí hriešnemu ľudu: „Tvoji proroci ti ako videnia vraveli lži a hlúposti,
tvoj zločin neodhaľovali, aby ťa pohli na pokánie.“ Prorokmi sa totiž vo Svätom písme
niekedy volajú učitelia, ktorí tým, že upozorňujú na pominuteľnosť terajších vecí, zjavujú
budúce. Božie slovo ich usvedčuje, že vravia ako videnia lži, lebo sa boja vyčítať hriechy
a previnilcom márne lichotia, keď im sľubujú bezpečnosť; nijako neodhaľujú neprávosť hriešnikov,
lebo mlčia, keď majú napomínať.
Slovo výčitky je totiž otváracím kľúčom, lebo napomenutím odhaľuje hriech, ktorí si často
neuvedomuje ani ten, kto sa ho dopustil. Preto hovorí Pavol: „Aby bol schopný aj
povzbudzovať v zdravom učení, aj usvedčovať tých, čo protirečia.“ Preto sa hovorí aj
u Malachiáša: „Pery kňaza budú strážiť poznanie a z jeho úst sa bude vyžadovať zákon,
lebo je poslom Pána zástupov.“ A preto prostredníctvom Izaiáša napomína Pán:
„Krič a neutíchaj! rozozvuč svoj hlas ako poľnica.“
A každý, kto vstupuje do kňazského stavu, prijíma aj úlohu hlásateľa, že pôjde pred
príchodom sudcu a bude ohlasovať jeho hrozný príchod. Ak je teda kňaz neschopný
kázať, aký hlas vydá nemý hlásateľ? Veď Duch Svätý práve preto zostúpil v podobe
jazykov na prvých pastierov. A tým, že ich naplnil, dal im schopnosť hovoriť o ňom.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu Timotejovi
Milovaný, predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania
a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach,
aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote.
Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia
spasení a poznali pravdu. Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi
– človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo
v pravom čase. A ja som ustanovený za jeho hlásateľa a apoštola – hovorím pravdu,
neklamem –, za učiteľa pohanov vo viere a pravde.
Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok.
Podobne aj ženy nech sú v odeve ozdobenom cudnosťou a nech sa krášlia skromnosťou;
nie pozapletanými vlasmi, zlatom a perlami alebo drahými šatami, ale, ako pristane ženám,
ktoré vyznávajú nábožnosť, dobrými skutkami.
Žena nech sa učí tichosti a v úplnej podriadenosti. Učiť žene nedovoľujem, ani
vládnuť nad mužom, ale nech je ticho. Veď prvý bol stvorený Adam, až potom Eva.
A nie Adam bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a padla do hriechu. Ale spasí sa rodením
detí, ak vytrvajú vo viere a láske, v posväcovaní a v triezvosti.
RESPONZÓRIUM
Z Traktátu svätého biskupa Ambróza O Kainovi a Ábelovi
„Obetuj Bohu obetu chvály a Najvyššiemu svoje sľuby splň.“ Chváliť Boha znamená urobiť sľub
a splniť ho. Preto sa vyzdvihuje pred ostatnými onen Samaritán, čo bol na Pánov rozkaz spolu
s inými deviatimi malomocnými očistený od malomocenstva, ale jediný sa vrátil ku Kristovi,
velebil Boha a vzdával vďaky. Ježiš o ňom hovorí: „Nenašiel sa nik iný okrem tohoto cudzinca,
čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu vďaku? A jemu povedal: ,Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.‘“
Pán Ježiš ťa božsky poučil aj o dobrote Otca, ktorý vie dávať dobré veci, aby si dobrého prosil
o dobré, aj vyzval na naliehavú a častú modlitbu; nie aby sa modlitba predlžovala do omrzenia,
ale aby bola pravidelná a častá. Dlhé modlitby väčšinou zívajú prázdnotou, keď ich
vynechávame, hneď zasa vkĺzne nedbalosť.
Potom pripomína, že keď prosíš o odpustenie pre seba, musíš vedieť čím viac odpustiť iným,
aby si tak svoju prosbu odporúčal hlasom svojich skutkov. Aj Apoštol učí, že sa treba modliť
bez hnevu a hádok, aby tvoja modlitba nebola mätená a narušovaná. Učí aj, že sa treba
modliť na každom mieste, hoci Spasiteľ hovorí: „Vojdi do svojej izby.“
Ale rozumej nie izbu ohraničenú stenami, ktorá by uzatvárala tvoje údy, lež izbu, ktorá je
v tebe, ktorá uzatvára tvoje myšlienky a v ktorej prebývajú tvoje city. Táto izba tvojej
modlitby je všade s tebou, je všade v skrytosti a jej pánom nie je nik iný iba Boh.
Počuješ, že sa predovšetkým treba modliť za ľud, čiže za celé telo, za všetky údy tvojej matky;
v tom je znak vzájomnej lásky. Lebo ak by si prosil za seba, budeš prosiť iba za seba.
A keby sa všetci modlili iba za seba, hriešnik by mal menšiu milosť ako prosebník.
Ale keď sa každý modlí za všetkých, vtedy sa aj všetci modlia za každého.
Teda na záver: Ak prosíš iba za seba, budeš prosiť za seba sám, ako sme povedali.
Ale ak prosíš za všetkých, budú za teba prosiť všetci. Veď vo všetkých si aj ty.
To je taká veľká výhoda, že modlitby jednotlivcov získavajú jednotlivcom hlasy celého ľudu.
A nie je v tom nijaká nadutosť, ale väčšia pokora a hojnejšie ovocie.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu Timotejovi
Milovaní, toto slovo je spoľahlivé: Kto sa usiluje byť biskupom, túži po dobrom diele.
Ale biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, rozvážny, slušný, pohostinný,
schopný učiť; nie pijan, ani bitkár, ale skromný, nie neznášanlivý, ani chamtivý; musí dobre
viesť svoj dom a deti držať v poslušnosti a v celkovej mravnej čistote. Veď kto nevie viesť
svoj dom, ako sa bude starať o Božiu cirkev?! Nemá to byť novoobrátenec, aby nespyšnel
a neprepadol diablovmu odsúdeniu. Musí mať aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo, aby
neupadol do opovrhnutia a do diablovho osídla.
Takisto diakoni majú byť cudní, nie dvojakí v reči, ani oddaní vínu, ani žiadostiví mrzkého zisku,
ale v čistom svedomí nech uchovávajú tajomstvo viery. Aj ich treba najprv vyskúšať; až potom,
keď sa ukážu bez úhony, nech konajú službu. Podobne aj ženy nech sú cudné, nie klebetné,
triezve a verné vo všetkom. Diakoni nech sú muži jednej ženy a nech dobre vedú svoje deti
a svoje domy. Lebo tí, čo budú dobre konať svoju službu, získajú si dôstojné postavenie
a veľkú istotu vo viere, ktorá je v Kristovi Ježišovi.
Toto ti píšem v nádeji, že čoskoro prídem k tebe, ale ak sa omeškám, aby si vedel,
ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.
A všetci vyznávajú, že veľké je tajomstvo nábožnosti:
On sa zjavil v tele,
bol ospravedlnený v Duchu,
ukázal sa anjelom,
zvestovali ho národom,
na svete v neho uverili,
vzatý bol do slávy.
RESPONZÓRIUM
Začiatok Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Tralliančanom
Ignác, nazývaný aj Teoforus, svätej cirkvi, milovanej Bohom, Otcom Ježiša Krista,
v Trallii v Ázii, ktorá je vyvolená a hodna Boha a má pokoj v tele, v krvi a v umučení
Ježiša Krista, našej nádeje, že vstaneme z mŕtvych a budeme s ním. Pozdravujem ju
v plnosti, ako to robili apoštoli, a želám jej hojnú spásu.
Dozvedel som sa, že máte stále bezúhonné a vo vytrvalosti neotrasiteľné zmýšľanie
– a nielen navonok, ale aj v povahe. Tak mi to povedal váš biskup Polýbius, ktorý bol
z vôle Boha a Ježiša Krista v Smyrne a prežil so mnou, väzňom v Ježišovi Kristovi,
takú radosť, že som v ňom videl vás všetkých. A keď som od neho počul o vašej
oddanosti podľa Božej vôle, velebil som Boha, ktorého napodobňujete, ako som sa dozvedel.
Keď sa totiž podriaďujete biskupovi ako Ježišovi Kristovi, vidím, že nežijete podľa človeka,
ale podľa Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel, aby ste uverili v jeho smrť, a tak unikli smrti.
Preto je potrebné, aby ste nič nepodnikali bez biskupa, ako to aj robíte. Ale podriaďujte sa
aj starším ako apoštolom Ježiša Krista, našej nádeje, v ktorom nájdeme život.
Treba však, aby sa aj diakoni ako služobníci tajomstiev Ježiša Krista, páčili všetkým vo všetkom.
Veď nie sú služobníkmi jedál a nápojov, ale Božej Cirkvi.
Musia sa teda ako ohňa chrániť všetkého, čo možno vytknúť.
Všetci nech si ctia diakonov podobne ako Ježiša Krista, ako aj biskupa, ktorý je obrazom
Otca, a starších ako Boží senát a zbor apoštolov. Bez nich nemožno hovoriť o Cirkvi.
Som presvedčený, že ich aj vy tak beriete. Veď obraz vašej lásky som dostal a mám
ho pri sebe v osobe vášho biskupa, ktorého správanie je už veľkou školou a miernosť jeho silou.
Veľké veci chápem v Bohu, ale sa miernim, aby som sa nechvastal, a nezahynul.
Teraz sa musím viac obávať a nesmiem počúvať tých, ktorí ma vychvaľujú. Veď tí, čo ma
chvália ma bičujú. A ja rád trpím, ale neviem, či som toho hoden. Mnohí nevidia moju prudkosť,
o to tvrdšie však dolieha na mňa. Potrebujem teda miernosť, ktorá ničí knieža tohoto veku.
Preto vás prosím, nie ja, ale láska Ježiša Krista: Požívajte iba kresťanský pokrm;
cudzej byliny, čiže bludu, sa varujte.
A to bude vtedy, ak nebudete nadutí a neodtrhnete sa od Boha Ježiša Krista, od biskupa
a od apoštolských príkazov. Kto je pri oltári, je čistý; kto je mimo oltára, ne je čistý;
čiže kto niečo podniká bez biskupa, bez kňazov a bez diakonov, ten nie je čistý vo svedomí.
Toto nepíšem preto, že by som o niečom takom vedel medzi vami,
ale chcem vás ochrániť ako svoje milované deti.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu Timotejovi
Milovaný, Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú
sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, zvedení pokrytectvom luhárov,
ktorí majú na svedomí vypálené znamenie; zabraňujú ženiť sa a jesť pokrmy, ktoré Boh
stvoril, aby ich so vzdávaním vďaky požívali veriaci a tí, čo spoznali pravdu. Veď všetko,
čo Boh stvoril, je dobré a nemá sa zavrhovať nič, čo sa prijíma so vzdávaním vďaky, lebo
sa to posväcuje Božím slovom a modlitbou.
Ak toto budeš predkladať bratom, budeš dobrým služobníkom Krista Ježiša, živeným slovami
viery a dobrého učenia, ktoré si si osvojil. Svetáckym a babským bájkam sa vyhýbaj.
Cvič sa v nábožnosti! Lebo telesné cvičenie málo osoží, ale nábožnosť je užitočná
na všetko a má prisľúbenie pre terajší aj budúci život. Toto slovo je spoľahlivé
a hodné prijať ho úplne. Preto sa namáhame a zápasíme, lebo máme nádej v živého Boha,
ktorý je Spasiteľom všetkých ľudí, najmä veriacich. Toto prikazuj a uč!
Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní,
v láske, vo viere, v čistote. Kým neprídem, venuj sa čítaniu, povzbudzovaniu a vyučovaniu.
Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal skrze proroctvo s vkladaním rúk starších.
Toto si vezmi k srdcu a tomuto ži, aby tvoj pokrok bol všetkým zrejmý. Dávaj pozor
na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš
seba aj tých, čo ťa počúvajú.
Staršieho nekarhaj, ale ho napomínaj ako otca, mladých ako bratov, staršie
ženy ako matky, mladšie ako sestry vo všetkej čistote.
RESPONZÓRIUM
Z Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Tralliančanom
Oblečte si miernosť a obnovte sa vo viere, ktorá je Pánovým telom, a v láske, ktorá je krvou
Ježiša Krista. Nech nik z vás nemá nič proti blížnemu. Nedávajte pohanom príležitosť,
aby pre niekoľkých nemúdrych potupovali celú Božiu obec. „Lebo beda tomu, pre
čiu pochabosť sa pred inými potupuje moje meno.“
Preto si zapchajte uši, keď vám niekto hovorí bez Ježiša Krista, toho z Dávidovho rodu a
z Márie, ktorý sa naozaj narodil, jedol a pil, naozaj ho prenasledovali za vlády Poncia Piláta,
naozaj bol ukrižovaný a umrel pred očami tých, čo sú na nebi, na zemi i v podsvetí, ktorý
naozaj vstal z mŕtvych, lebo ho jeho Otec vzkriesil a ako jeho Otec vzkriesil jeho, podobne
vzkriesi aj nás, čo v neho veríme, v Kristovi Ježišovi, bez ktorého nemáme pravý život.
Varujte sa teda zlých výhonkov, ktoré plodia smrtonosné ovocie; kto ho ochutná, ihneď zomrie.
Ich Otec nesadil. Keby ich bol sadil, podobali by sa vetvám kríža a ich ovocie by bolo
neporušiteľné. Týmto krížom volá Kristus vo svojom utrpení vás, ktorí ste jeho údmi.
Lebo sa nemôže narodiť hlava osve od údov, keď Boh, ktorý je sám jednotou, sľubuje jednotu.
Pozdravujem vás zo Smyrny spolu s Božími cirkvami, ktoré sú tu so mnou a občerstvili ma
vo všetkom na tele i na duchu. Moje okovy, ktoré nosím pre Ježiša Krista s modlitbou,
aby som dosiahol Boha, vás prosia: Vytrvajte v svornosti a vo vzájomnej modlitbe.
Patrí sa, aby každý z vás a najmä kňazi robili radosť biskupovi na počesť Otca, Ježiša Krista i apoštolov.
Prajem si, aby ste ma vypočuli v láske, aby tento môj list nebol svedectvom proti vám.
Ale sa aj modlite za mňa, lebo v Božom milosrdenstve potrebujem vašu lásku, aby som
sa stal hodným dosiahnuť údel, o ktorý sa usilujem, aby som nebol zavrhnutý.
Pozdravuje vás láska Smyrňančanov a Efezanov. Pamätajte vo všetkých svojich
modlitbách na cirkev v Sýrii, ktorej meno nie som hoden nosiť, lebo som posledný
z nich. Majte sa dobre v Ježišovi Kristovi, podriaďujte sa biskupovi ako Božiemu
prikázaniu a podobne aj starším. A všetci jednotlivo milujte jeden druhého nerozdeleným srdcom.
Môj duch sa obetuje za vás nielen teraz, ale aj keď dosiahnem Boha. Doteraz som
ešte v nebezpečenstve, ale Otec je verný v Ježišovi Kristovi a splní moju i vašu
prosbu; želám si, aby ste v ňom boli bez škvrny.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu Timotejovi
Milovaný, maj v úcte vdovy, ktoré sú naozaj vdovami. Ale ak má niektorá vdova deti
alebo vnúčatá, nech sa predovšetkým ony učia mať úctu voči svojej rodine a odplácať
rodičom svoj dlh, lebo to je milé pred Bohom. Tá, ktorá je naozaj vdovou a je osamelá,
dúfa v Boha a dňom i nocou vytrvalo prosí a modlí sa. Ale tá, čo žije v rozkošiach, je za
živa mŕtva. A toto prikazuj: aby boli bezúhonné. Veď kto sa nestará o svojich, najmä
o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.
Za vdovu nech sa zapíše len tá, ktorá má najmenej šesťdesiat rokov, bola manželkou
jedného muža a má svedectvo dobrých skutkov: ak vychovala deti, bola pohostinná,
umývala nohy svätým, pomáhala sužovaným a vždy sa usilovala o všetko dobré.
Mladšie vdovy však odmietaj; lebo keď ich zmyselnosť odvráti od Krista, chcú sa vydať;
a sú odsúdené, lebo porušili prvotnú vernosť. Bývajú aj záhaľčivé a zvykajú si chodiť po
domoch. A nie sú len záhaľčivé, ale aj klebetné a všetečné a navravia, čo sa nepatrí.
Preto chcem, aby sa mladšie vydali, rodili deti, viedli domácnosť a nedávali protivníkovi
príležitosť na potupovanie. Veď niektoré sa už obrátili späť za satanom.
Ak niektorá veriaca má vdovy, nech sa o ne stará a nech sa nezaťažuje cirkev,
aby stačilo pre tie, čo sú naozaj vdovami.
Starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä tí,
čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní. Veď Písmo hovorí: „Mlátiacemu volovi
nezaviažeš papuľu“ a: „Robotník si zaslúži svoju mzdu.“ Proti staršiemu neprijímaj žalobu,
iba ak by ju potvrdili dvaja alebo traja svedkovia. Tých, čo hrešia, karhaj pred všetkými,
aby sa báli aj ostatní. Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom a pred vyvolenými
anjelmi, aby si toto zachovával bez predpojatosti a nerobil nič, čím by si sa prikláňal
k niektorej strane. Na nikoho prenáhlene nevkladaj ruky a nemaj účasť na
cudzích hriechoch. Zachovaj sa čistý!
Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína.
Hriechy niektorých ľudí sú zjavné ešte pred súdom; niektorých iba nasledujú.
Podobne zjavné sú aj dobré skutky; a tie, čo nie sú také, nemôžu zostať skryté.
RESPONZÓRIUM
Začiatok Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Filadelfčanom
Ignác, nazývaný aj Teoforus, cirkvi Boha Otca a Pána Ježiša Krista vo Filadelfii
v Ázii, ktorá dosiahla milosrdenstvo a je upevnená v svornosti s Bohom, ktorá
plesá v utrpení nášho Pána, od ktorého ju nemôže nič odlúčiť, a cez jeho
zmŕtvychvstanie je dokonale poučená o každom milosrdenstve. Pozdravujem
ju v krvi Ježiša Krista, lebo ona je mojou trvalou a stálou radosťou, najmä ak
sú zjednotení s biskupom, s jeho staršími a diakonmi, ustanovenými podľa
Kristovho úmyslu, ktorých podľa svojej vlastnej vôle upevnil v stálosti skrze
svojho Svätého Ducha.
Viem, že tento biskup sa nedostal do služby viesť spoločenstvo ani sám od
seba ani od ľudí ani pre márnu slávu, ale z lásky Otca a Pána Ježiša Krista.
Veľmi ma prekvapila jeho skromnosť; svojou tichosťou zmôže viac ako tí, čo
zbytočne veľa hovoria. A rezonuje s Božími prikázaniami ako citara so strunami.
Preto blahorečím jeho nábožnému zmýšľaniu, lebo viem, že je ozdobené čnosťami
a dokonalé. Aj jeho neochvejnosti a pokoju, ktorý sa podobá miernosti živého Boha.
A preto, deti svetla pravdy, utekajte pred nejednotou a zlými náukami.
Lebo kde je pastier, ta choďte za ním ako ovce.
Veď všetci Boží a Ježišovi Kristovi sú s biskupom. Aj všetci, ktorí sa kajúcne
vracajú do jednoty Cirkvi, aby žili podľa Ježiša Krista, budú Boží. Nemýľte sa,
bratia moji. Ak niekto nasleduje rozkolníka, „nebude dedičom Božieho kráľovstva“.
Kto žije podľa inej náuky, ten nie je zosúladený s Kristovým utrpením.
Usilujte sa teda sláviť jednu Eucharistiu. Veď je len jedno telo nášho Pána
Ježiša Krista a jeden kalich, ktorý nás zjednocuje v jeho krvi, jeden oltár,
ako je len jeden biskup so staršími a diakonmi, mojimi spoluslužobníkmi.
A tak čokoľvek robíte, robte tak, ako sa páči Bohu.
Bratia moji, prekypujem láskou k vám a plný radosti vás povzbudzujem.
Ani nie ja, ale Ježiš Kristus, pre ktorého som v okovách, a tým viac sa bojím,
lebo ešte nie som dokonalý. Ale vaša modlitba k Bohu ma zdokonalí, aby som
dosiahol podiel, ktorý mi určilo milosrdenstvo. Utiekam sa k evanjeliu ako
k telesne prítomnému Kristovi a k apoštolom ako k prítomným starším Cirkvi.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu Timotejovi
Milovaný, všetci, čo sú pod jarmom, otroci, nech pokladajú svojich pánov
za hodných všetkej úcty, aby Božie meno a učenie neboli vystavené rúhaniu.
A tí, čo majú pánov veriacich, nech ich neznevažujú preto, že sú bratmi,
ale nech im slúžia tým ochotnejšie, že sú veriaci a milovaní a majú účasť
na dobrodeniach. Takto uč a povzbudzuj!
Kto učí ináč a nepridŕža sa zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista a učenia,
ktoré zodpovedá nábožnosti, je nadutý, nič nevie, ale chorobne sa škriepi
a háda o slová. Z toho vzniká závisť, zvady, rúhania, zlé upodozrievania,
trenice ľudí, ktorí majú skazenú myseľ a sú pozbavení pravdy a nábožnosť pokladajú za zdroj zisku.
A nábožnosť so spokojnosťou je naozaj veľkým ziskom. Veď nič sme si na svet
nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť. Uspokojíme sa s tým, že máme čo jesť
a čo si obliecť. Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých
nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia.
Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili,
a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého kommonitória svätého kňaza Vincenta Lerinského
Nejestvuje v Kristovej Cirkvi nijaký pokrok v náboženstve? Samozrejme, že jestvuje a veľmi veľký.
Lebo kto tak závidí ľuďom a nenávidí Boha, aby tomu chcel zabrániť?
Ale tak, že je to naozaj pokrok viery, nie zmena. Ak je totiž pokrokom to,
že sa každá vec sama v sebe vzmáha, a zmenou, že sa niečo premení z jedného na druhé.
Treba teda, aby rástlo a veľmi mocne napredovalo chápanie, poznanie, múdrosť
tak jednotlivcov, ako aj všetkých, tak jedného človeka, ako aj celej Cirkvi,
postupom času a vekov, ale iba vo svojom druhu, čiže v tej istej dogme,
v tom istom zmysle a v tom istom obsahu.
Náboženstvo duše má napodobovať spôsoby tela. Ono postupom rokov
rozvíja a zväčšuje svoje časti, no pritom zostáva tým čím bolo. Je veľký rozdiel
medzi kvetom mladosti a zrelou starobou. A predsa sa starcami stávajú tí istí, čo
boli mladíkmi. Hoci sa stav a telesný vzhľad jedného a toho istého človeka mení,
je to stále jedna a tá istá prirodzenosť, jedna a tá istá osoba.
Údy dojčiat sú malé, údy mladíkov veľké, ale sú to tie isté údy. Koľko končatín má dieťa,
toľko má aj muž. A ak sú také, ktoré vznikajú v dospelejšom veku, sú už zasiate
vo forme semena. Takže sa neskôr u starcov nezjaví nič nové, čo by už predtým
nebolo ukryté v deťoch.
Preto niet pochybnosti, že to je zákonité a správne pravidlo pokroku, že to je
pevný a prekrásny poriadok rastu, že u väčších vyšší vek vždy dotvára tie časti
a tvary, ktoré v malých pripravila múdrosť Stvoriteľa.
Keby sa však vzhľad človeka postupne zmenil na nejakú podobu, ktorá nezodpovedá
jeho druhu, či už by sa k počtu údov niečo pridalo alebo od neho ubralo,
nevyhnutne by celé telo buď zahynulo, alebo by bolo nenormálne alebo by
aspoň zoslablo. Tak sa patrí, aby sa aj dogma kresťanského náboženstva riadila
týmito zákonmi pokroku, čiže aby sa rokmi upevňovala, časom rozširovala
a vekom zošľachťovala.
Naši predkovia siali odpradávna na tomto poli Cirkvi pšeničné semená viery.
Je veľmi nespravodlivé a nenáležité, ak my, ich potomci, namiesto pravého
obilia pravdy zberáme podvrhnutý kúkoľ bludu.
A zasa je správne a dôsledné, ak si prvé a posledné navzájom neodporujú,
takže z rastu pšeničného učenia žneme aj úrodu pšeničnej dogmy; a keď sa
postupom času niečo z tých prvotných semien vyvinie, že sa tomu aj teraz
tešíme a ďalej sa o to staráme.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu Timotejovi
Ty, Boží človek, utekaj pred tým a usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru,
lásku, trpezlivosť, miernosť. Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života;
veď si doň povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie.
Prikazujem ti pred Bohom, ktorý všetkému dáva život, a pred Kristom Ježišom,
ktorý dobrým vyznaním vydal pred Ponciom Pilátom svedectvo: Zachovaj
prikázanie bez poškvrny a bez úhony až do príchodu nášho Pána Ježiša Krista,
ktorého v pravom čase ukáže blahoslavený a jediný vládca, Kráľ kráľov a Pán pánov.
On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik z ľudí nevidel,
ani vidieť nemôže. Jemu česť a večná vláda. Amen.
Tým, čo sú bohatí v tomto veku, prikazuj, nech nie sú namyslení a nevkladajú nádej
do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám hojne dáva všetko na užívanie,
nech robia dobre a stanú sa bohatými na dobré skutky, nech sú štedrí a vedia
sa podeliť, nech si uložia dobrý základ pre budúcnosť, aby dosiahli pravý život.
Timotej, opatruj, čo ti bolo zverené, a vyhýbaj sa svetským prázdnym rečiam
a protikladným tvrdeniam falošnej vedy; veď niektorí, čo sa k nej hlásili, zblúdili od viery.
Milosť s vami!
RESPONZÓRIUM
Z Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na evanjeliá
Počujme, čo hovorí Pán pri vysielaní hlásateľov: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo.
Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Do veľkej žatvy
je málo robotníkov. A nemôžeme to vysloviť bez hlbokého zármutku, lebo je dosť tých,
čo by počúvali dobré veci, ale tých, čo by ich tvorili, niet. Hľa, svet je plný kňazov, a
v Božej žatve možno sotva nájsť pracovníka, lebo sme síce prijali kňazský úrad,
ale úlohu svojho úradu neplníme.
Počúvajte však, milovaní bratia, počúvajte, čo hovorí: „Proste Pána žatvy, aby
poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Proste za nás, aby sme vládali pracovať pre
vás, ako treba, aby sme nemali stŕpnutý jazyk, keď treba hovoriť, a keď sme už
zaujali kazateľské miesto, aby naša nemota nežalovala na nás pred spravodlivým
sudcom. Lebo často spútava jazyk kazateľov vlastná neprávosť; často však
nemôžu predstavení hlásať slovo z viny podriadených.
Aj vlastná neprávosť spútava jazyk kazateľov, ako hovorí Žalmista: „No hriešnikovi
Boh hovorí: Prečo odriekaš moje príkazy?“ Ale aj hriechy podriadených umlčujú hlas
kazateľov, ako hovorí Pán Ezechielovi: „Jazyk ti prilepím na podnebie, onemieš
a nebudeš napomínať, lebo je to spurný dom.“ Ako keby otvorene povedal:
Berie sa ti slovo ohlasovania, lebo kým ma ľud rozhorčuje svojimi skutkami, nie je
hoden povzbudenia pravdy. Teda nie je ľahké rozpoznať, pre čiu chybu sa berie
kazateľovi slovo. Pričom s istotou vieme, že mlčanie pastiera niekedy škodí aj jemu,
vždy však podriadeným.
A je aj iné, milovaní bratia, čo ma na živote pastierov veľmi trápi. Ale aby sa niekomu
nezdalo nespravodlivé, čo tvrdím, obviňujem rovnako aj seba, že som v tom, hoci
prinútený tlakom barbarských čias, veľmi uviazol proti svojej vôli.
Dali sme sa strhnúť vonkajšou činnosťou. Iné sme dostali hodnosťou a iné robíme
z povinnosti úradu. Službu ohlasovania zanedbávame a na svoju škodu, ako to vidím,
nazývame sa biskupmi, pričom nám viac záleží na mene ako na čnosti. Lebo tí, čo
sú nám zverení, opúšťajú Boha, a my mlčíme. Sú ponorení do nezriadeností,
a výstražnú ruku nedvíhame.
Ale ako môžeme napraviť život iných, keď sa nestaráme o vlastný? Lebo zaujatí svetskými
starosťami stávame sa tým necitlivejšími vnútri, čím aktívnejšie sa prejavujeme navonok.
Preto dobre hovorí svätá Cirkev o svojich chorľavých údoch: „Urobili ma strážkyňou
viníc, a svoju vinicu som nestrážila.“ Sme ustanovení za strážcov viníc, a svoju vinicu
vôbec nestrážime, lebo len čo sa zaplietame do vonkajšej činnosti, zanedbávame službu svojho úradu.
RESPONZÓRIUM