Od modiel ste sa obrátili k Bohu, aby ste slúžili Bohu živému a pravému. (1 Sol 1, 9)
Nie nás, Pane, nie nás, †
ale svoje meno osláv *
pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.
Prečo majú hovoriť pohania: *
„Kdeže je ten ich Boh?“
Veď náš Boh je v nebi *
a stvoril všetko, čo chcel.
Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata, *
sú dielom ľudských rúk.
Majú ústa, ale nehovoria, *
majú oči, a nevidia.
Majú uši, ale nepočujú, *
majú nozdry, a nečuchajú.
Majú ruky, ale nehmatajú; †
majú nohy, a nechodia, *
z hrdla nevydajú hlas.
Im budú podobní ich tvorcovia *
a všetci, čo v ne veria.
Dom Izraelov dúfa v Pána, *
on je ich pomoc a záštita.
Dom Áronov dúfa v Pána, *
on je ich pomoc a záštita.
Všetci bohabojní dúfajú v Pána, *
on je ich pomoc a záštita.
Pán na nás pamätá *
a žehná nás.
Požehnáva dom Izraelov, *
požehnáva dom Áronov.
Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána, *
malých i veľkých.
Nech Pán aj vás zveľadí, *
vás i vaše deti.
Nech vás požehnáva Pán, *
ktorý stvoril nebo i zem.
Nebesia si Pán vyhradil pre seba, *
ale zem dal synom človeka.
Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu, *
ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.
Lež my, živí, velebíme Pána *
odteraz až naveky.