II. PO NANEBOVSTÚPENÍ PÁNA
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
V nedeľnom i feriálnom ofíciu po prvé vešpery Zoslania Ducha Svätého.
HYMNUS
Večný náš Kráľ a najvyšší,
Spasiteľ verných najdrahší,
pri tvojom slávnom víťazstve
smrť padla – milosť sa nám skvie.
Ty po Otcovej pravici
zasadáš na trón žiarivý,
dostalo sa ti moci, cti,
akú nik z ľudí nevlastní.
Trojitá ríša stvorenstva –
nebeská, potom pozemská
aj ríša mŕtvych zlomená –
pred tebou zhýba kolená.
Anjeli v bázni chvejú sa,
čo s ľudským rodom deje sa:
zhrešil človek, spasil človek,
vládne Slovo – Bohočlovek.
Buď Kriste, našou radosťou,
odmenou zostaň trvalou,
ty Vladár sveta a Kráľ náš,
čo klamstvá sveta premáhaš.
Prosíme, Kriste nevinný,
odpusť nám všetky zlé činy
a srdcia hore dvíhaj nám
milosťou svojou k nebesiam.
A keď raz prídeš súdiť svet
a hriešni budú hrôzou mrieť,
nás, svojich sluhov, netrestaj
a verným veniec slávy daj.
Ježišu, stúpaš do výšin,
Syn človeka a Boží syn;
sláva ti s Otcom naveky
v jednote s Duchom Presvätým. Amen.
V.
Moje telo opäť rozkvitlo. Aleluja.
R.
A môj duch ďakuje Pánovi. Aleluja.
V.
Moje srdce i moje telo. Aleluja.
R.
Vznášajú sa k Bohu živému. Aleluja.
V.
Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Aleluja.
R.
Smrť nad ním už nepanuje. Aleluja.
V.
Boh vzkriesil Krista z mŕtvych. Aleluja.
R.
Aby sa naša viera a nádej upínali na Boha. Aleluja.
V.
Boh aj Pána vzkriesil. Aleluja.
R.
A vzkriesi aj nás svojou mocou. Aleluja.
V.
Z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste. Aleluja.
R.
Raduje sa nebo i zem. Aleluja.
V.
Boh nás znovuzrodil pre živú nádej. Aleluja.
R.
Vzkriesením Ježiša Krista. Aleluja.
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
Milovaní, pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho.
Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme
vidieť takého, aký je.
Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý.
Každý, kto pácha hriech, pácha aj bezprávie, lebo hriech je bezprávie. A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet.
Kto ostáva v ňom, nehreší; kto hreší, ten ho nevidel, ani nepoznal.
Deti moje, nech vás nik nezvedie. Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako je on spravodlivý. Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol
hreší od počiatku. A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky. Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo v ňom ostáva jeho semeno;
a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha.
Podľa tohto sa dajú rozoznať Božie deti od detí diablových: kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
Ako sme sa na veľkonočnej slávnosti tešili z Pánovho zmŕtvychvstania, tak teraz je predmetom našej radosti jeho nanebovstúpenie. Veď slávime
a pozdravujeme deň, keď bola naša nepatrná prirodzenosť v Kristovi povýšená do spoločenstva s Bohom Otcom nad všetky nebeské zástupy,
nad všetky zbory anjelov a nad vznešenosť všetkých mocností. V tomto poriadku Božieho konania má svoj základ a rozvíja sa náš život, aby sa
Božia milosť stala tým obdivuhodnejšou, že aj keď sa ľuďom vzalo spred očí to, čo v nich vzbudzovalo posvätnú úctu, ich viera neochabla, nádej
nezakolísala a láska neochladla.
Tu je sila veľkých duchov a veľké svetlo veriacich duší: neochvejne veriť v to, čo uniká telesnému zraku, a upierať túžby ta, kam nemožno dovidieť.
Ale ako by sa mohla zrodiť v našich srdciach takáto nábožnosť, alebo ako by mohol byť niekto ospravedlnený skrze vieru, keby sa naša spása
zakladal iba na tom, čo je prístupné nášmu zraku?!
A tak to, čo bolo na našom Vykupiteľovi viditeľné, prešlo do sviatostí. A aby viera bola hodnotnejšia a pevnejšia, namiesto videnia nastúpilo učenie
a srdcia veriacich osvietené lúčmi zhora, majú sa podriadiť jeho autorite.
Túto vieru, Pánovým nanebovstúpením zveľadenú a darom Ducha Svätého posilnenú, nezastrašili ani putá ani väzenie ani vyhnanstvo ani hlad ani
oheň ani zuby divej zveri ani neuveriteľné muky, vymyslené krutosťou prenasledovateľov. Za túto vieru bojovali po celom svete až po vyliatie
svojej krvi nielen mužovia, ale aj ženy, nielen nedospelí chlapci, ale aj útle panny. Táto viera vyháňala zlých duchov, odvracala choroby, kriesila
mŕtvych.
Ešte aj svätí apoštoli, hoci boli posilnení toľkými zázrakmi a poučení toľkými slovami, zhrozili sa krutosti Pánovho umučenia a pravdu o jeho
zmŕtvychvstaní prijali nie bez váhania. Až po Pánovom nanebovstúpení pokročili tak, že všetko, čo im predtým naháňalo strach, obrátilo sa
na radosť. Celú pozornosť ducha totiž upriamili na božstvo toho, ktorý sedí po pravici Otca. Už im pohľad na jeho telo nebránil uprieť ostrie mysle
na Slovo, ktoré sa ani pri zostúpení nevzdialilo od Otca, ani po vystúpení neodišlo od učeníkov.
Milovaní, Syn človeka oveľa vznešenejším a svätejším spôsobom bol poznaný ako Boží Syn vtedy, keď sa odobral do slávy Otcovej velebnosti,
a nevýslovným spôsobom nám začal byť božstvom bližší, keď sa stal ľudskou prirodzenosťou vzdialenejším.
Vtedy sa ušľachtilejšia viera začala krokmi ducha blížiť k Synovi, ako rovnému s Otcom, a nepotrebovala dotýkať sa Kristovej telesnej podstaty,
ktorou je menší od Otca. Lebo hoci oslávené telo si zachovalo prirodzenosť, viera veriacich bola pozvaná dotknúť sa nie telesnou rukou,
ale duchovným poznaním, Jednorodeného, rovného Otcovi.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
Milovaní, toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali. Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata.
A prečo ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a bratove spravodlivé.
Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí. My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti.
Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.
Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. Ak má niekto pozemský majetok
a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska?
RESPONZÓRIUM
Z Traktátov svätého biskupa Augustína o Jánovom evanjeliu
Cirkev pozná dva životy, ktoré jej Boh hlása a odporúča: jeden je vo viere, druhý vo videní. Jeden v čase putovania, druhý vo večnom príbytku;
jeden v námahe, druhý v odpočinku; jeden na ceste, druhý vo vlasti; jeden v činnej práci, druhý v odmene nazerania.
Prvý predstavuje apoštol Peter, druhý zasa Ján. Prvý sa celý odohráva tu až do konca tohoto sveta a tam sa končí. Druhý odďaľuje svoje naplnenie
až po skončení tohoto sveta, ale v budúcom svete nebude mať konca. Preto Pán povedal Petrovi: „Poď za mnou!“ Ale o Jánovi: „Ak chcem, aby
zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!“
Ty poď za mnou a podobne ako ja znášaj časné útrapy. On nech zostane, kým neprídem odmieňať večnými dobrami. Jasnejšie to možno povedať
takto: Dokonalá činnosť, modelovaná podľa príkladu môjho umučenia, nech ma nasleduje. Začaté nazeranie nech zostane, kým neprídem, aby
dosiahlo dokonalosť, keď prídem.
Krista nasleduje milujúca plnosť trpezlivosti, ktorá trvá až po smrť; no plnosť poznania, ktorá sa má zjaviť potom, zostáva kým nepríde Kristus.
Lebo tu, v krajine umierajúcich, treba znášať zlá tohoto sveta, tam, v krajine žijúcich, budeme vidieť Pánove dobrodenia.
Keď hovorí: „Chcem, aby zostal, kým neprídem,“ neslobodno to chápať tak, akoby povedal: Aby zotrval, alebo: Aby sa udržal, ale: Aby čakal.
Veď to, čo predstavuje Ján, nesplní sa teraz, ale keď príde Kristus. Keby sa však teraz nekonalo to, čo predstavuje Peter, ktorému hovorí:
„Ty poď za mnou!“, neprišli by sme k tomu, čo očakávame.
Nech teda nik neoddeľuje týchto význačných apoštolov. Lebo v tom, čo predstavoval Peter, boli obaja; a v tom, čo predstavoval Ján, mali byť
obaja v budúcnosti. Peter ako symbol nasledoval, Ján zostával. Ale vo viere znášali obaja prítomné zlá tohoto biedneho života a obaja očakávali
budúce dobrá večnej blaženosti.
A nielen oni, ale robí to celá svätá Cirkev, Kristova nevesta, ktorá má byť vytrhnutá z týchto skúšok a zachovaná pre tamtú blaženosť. Tieto dva
životy sú zobrazené v Petrovi a Jánovi, každý v jednom. V skutočnosti obaja žili časný život vo viere a vo večnom živote sa budú obaja naveky
tešiť v oblažujúcom videní.
Preto pre všetkých svätých, neodlučne patriacich ku Kristovmu telu, dostal Peter ako prvý z apoštolov kľúče od nebeského kráľovstva na
zväzovanie a rozväzovanie hriechov a ovládanie tohoto búrlivého života. A pre všetkých svätých spočinul evanjelista Ján na Kristovej hrudi
na získanie toho najintímnejšieho života v najpokojnejšom náručí.
Lebo nielen sám Peter, ale celá Cirkev zväzuje a rozväzuje hriechy, a nie iba Ján sám pil zo žriedla Pánovej hrude to, čo potom prýštilo
z jeho hlásania o Božom Slove, ktoré bolo na počiatku u Boha, i všetko ostatné o Kristovom božstve a o trojici celého božstva vo vynikajúcej
jednote. Tieto skutočnosti, na ktoré budeme v onom kráľovstve hľadieť z tváre do tváre, teraz, kým nepríde Pán, môžeme vidieť len nejasne,
akoby v zrkadle. Ale sám Pán rozšíril toto evanjelium po celom svete a dáva z neho piť všetkým svojim, každému podľa jeho schopností.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce.
Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. Milovaní, ak nám srdce nič nevyčíta, máme dôveru k Bohu
a dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči.
A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal.
Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.
RESPONZÓRIUM
Z Komentára svätého biskupa Gregora Nyssenského na Pieseň piesní
Keby napokon láska úplne vyhnala strach a keby sa strach zmenil na lásku, vtedy by sa ukázalo, že to, čo dosahuje spásu, je jednota,
keď sa všetci spoja medzi sebou tým, že splynú s jediným pravým dobrom prostredníctvom tej dokonalosti, ktorú predstavuje holubica.
Lebo tak nejako rozumieme nasledujúcim slovám Piesne piesní: „Jediná je moja holubica, moja dokonalá; jedináčik svojej matky, miláčik
svojej rodičky.“
A Pán nám to v evanjeliu vysvetľuje ešte jasnejšie. On totiž požehnaním odovzdal svojim učeníkom všetku moc. A slovami, ktorý sa
obracia k Otcovi, udelil tým, čo si to zaslúžili, aj iné dobrá. A vtedy pridáva aj to, čo je vrcholom a súhrnom všetkých dobier, že popri
istej rôznosti postojov už nebudú mnohonásobne rozdelení, keď budú uvažovať, čo je dobré, ale všetci budú jedno, lebo splynú s ním
ako s jediným pravým dobrom. A tak jednotou Svätého Ducha (ako hovorí Apoštol) spojení vo zväzku pokoja, stanú sa všetci jedným
telom a jedným duchom skrze jedinú nádej, ku ktorej sú povolaní.
Isto urobíme lepšie, keď pripojíme božské výroky evanjelia doslovne. Ježiš hovorí: „Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja
v tebe, aby aj oni boli v nás jedno.“
Putom tejto jednoty je sláva. Nik rozumný nebude popierať, že slávou sa nazýva Duch Svätý, ak vezme do úvahy tieto Pánove slová:
„Slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im.“ Lebo naozaj dal učeníkom tú istú slávu, keď im povedal: „Prijmite Ducha Svätého.“
A túto slávu, hoci ju vždy mal, ešte skôr, ako jestvoval tento svet, dostal v tom čase, keď sa odel do ľudskej prirodzenosti. A keď bola
táto prirodzenosť skrze Ducha Svätého oslávená, všetko, čo je spríbuznené s touto slávou, dostáva účasť na Duchu, počnúc apoštolmi.
Preto hovorí: „Slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale
jedno.“ Preto ten, kto vyrástol z chlapca na zrelého muža, dosiahol mieru Kristovho veku, čo chápeme duchovne. Potom je schopný
prijať slávu Ducha Svätého, lebo je bez akýchkoľvek nerestí a je čistý. Toto je teda tá dokonalá holubica, na ktorú hľadí Ženích, keď
hovorí: „Jediná je moja holubica, moja dokonalá.“
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Božieho Ducha poznáte
podľa tohoto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch
antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete. Vy, deti moje, ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, lebo ten, ktorý je vo vás, je
väčší než ten, čo je vo svete. Oni sú zo sveta, preto hovoria podľa sveta a svet ich počúva. My sme z Boha. Kto pozná Boha, počúva nás.
Kto nie je z Boha, ten nás nepočúva. Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha bludu.
Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo
Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.
Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.
RESPONZÓRIUM
Z Katechéz svätého biskupa Cyrila Jeruzalemského
„Voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom živej vody prúdiacej do večného života.“ Nový druh vody, ktorá žije a prúdi. Prúdi však na tých,
čo sú jej hodní. Ale prečo nazval milosť Ducha vodou? Preto, že od vody všetko závisí; že voda je tvorkyňou rastlín i živočíchov; že voda padá
z neba v podobe dažďa; že padá vždy tým istým spôsobom a v tej istej podobe, ale má mnohotvárne účinky: iný je v palme, iný zasa vo viniči
a iné sú vo všetkých ostatných veciach, lebo má iba jedinú podobu a nejestvuje iná ako táto. Veď dážď sa nemení, či padá tu alebo tam, ale
prispôsobuje sa stavbe tých, čo ho prijímajú, a v každom vytvára to, čo potrebuje.
Takisto aj Duch Svätý. Je jeden, má jednu podobu, je nerozdielny, a predsa rozdeľuje milosť každému, ako chce. A ako keď vyprahnutý strom
dostane vodu, vyháňa mládniky, tak aj hriešna duša, ktorá sa pokáním stala hodnou daru Ducha Svätého, prináša ovocie spravodlivosti.
A hoci Duch je jeden a má tú istú podobu, predsa na Boží pokyn a v Kristovom mene robí rozmanité zázraky.
Lebo jazyk jedného používa na hlásanie múdrosti, myseľ iného osvecuje proroctvom, ďalšiemu dáva moc vyháňať zlých duchov, inému uštedruje
dar vysvetľovať božské Písma. U jedného posilňuje zdržanlivosť, iného učí milosrdenstvu. Jedného učí postiť sa a konať rozličné cvičenia asketického
života, ďalšieho pohŕdať tým, čo je telesné, iného zasa pripravuje na mučeníctvo. V každom je iný, sám v sebe však ostáva ten istý, ako je
napísané: „Každý dostáva prejavy Ducha na to, čo je užitočné.“
Tichý a lahodný je jeho príchod, príjemný a vonný je jeho dotyk a jeho jarmo je veľmi ľahké. Jeho príchod predchádzajú žiarivé lúče svetla
a poznania. Prichádza so srdcom dôverného priateľa. Veď prichádza spasiť, uzdravovať, učiť, napomínať, posilňovať, utešovať, osvecovať
myseľ najprv u toho, kto ho prijíma, a potom skrze neho aj u ostatných.
A tak ako ten, kto bol predtým vo tme, a potom zrazu uzrie slnko, vníma svojím telesným okom svetlo a jasne rozlišuje, čo predtým nevidel,
aj ten, kto je hoden daru Ducha Svätého, dostáva duchovné svetlo a nad svoje ľudské možnosti vidí, čo nepoznal.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom;
Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá. A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha.
A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. Kto vyzná: „Ježiš je Boží Syn,“ ostáva v ňom Boh a on v Bohu.
A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.
Láska v nás je dokonalá v tom, že máme dôveru v deň súdu, lebo ako je on, tak sme aj my na tomto svete. V láske niet strachu,
a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.
My milujeme, pretože on prvý miloval nás. Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí,
nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Bazila Veľkého O Duchu Svätom
Kto by nezbystril pozornosť a nepozdvihol svoje myšlienky až k najvyššiemu bytiu, keď počuje rôzne názvy Ducha? Veď sa nazýva Duchom Božím
a Duchom pravdy, ktorý vychádza z Otca: Duch silný, Duch, ktorý riadi. Jeho vlastné a osobitné meno je Duch Svätý.
Na neho sa obracia všetko, čo potrebuje posvätenie. Po ňom túži všetko, čo žije čnostne, a jeho dychom je akoby zavlažované a posilňované,
aby dosiahlo svoj cieľ, ku ktorému podľa svojej prirodzenosti smeruje.
On je pôvodcom svätosti, duchovným svetlom. Každej duchovnej mohutnosti poskytuje zo seba akési osvietenie pri hľadaní pravdy.
Podľa prirodzenosti je nedostupný, ale možno sa k nemu dostať, lebo je dobrý. Všetko síce napĺňa svojou silou, ale dáva sa iba tým, čo sú toho
hodní. A nedáva sa im rovnakou mierou, ale svoju silu rozdeľuje úmerne viere.
Svojou podstatou je jednoduchý, v prejavoch svojej moci mnohoraký. Je celý v každom jednotlivcovi a je celý všade. Tak sa rozdeľuje, že sám
tým netrpí. Všetci majú na ňom účasť, a pritom ostáva celý, podobne ako slnečný lúč. Aj ten akoby bol iba u jedného, čo sa teší z jeho dobrodenia,
a pritom osvecuje zem i more a mieša sa so vzduchom.
Tak aj Duch Svätý: je u každého, kto je schopný prijať ho, akoby bol iba u neho, a predsa všetkým vlieva dostatočnú a úplnú milosť. A čerpajú
z neho všetci, čo majú na ňom účasť, nakoľko im to dovoľuje ich prirodzenosť, a nie nakoľko sa môže on darovať.
On dvíha srdcia do výšav, slabých vedie za ruku a pokročilých zdokonaľuje. On osvecuje tých, čo sú očistení od všetkej špiny, a spoločenstvom,
ktoré s ním majú, robí ich duchovnými.
A ako lesklé a priehľadné telesá stávajú sa pri dotyku lúča aj samy žiarivými a vydávajú zo seba iný jas, tak aj duše, ktoré nesú Ducha
a Duch ich osvecuje, stávajú sa samy duchovnými a vyžarujú milosť aj na iných.
Odtiaľ pochádza predvídanie budúcnosti, chápanie tajomstiev, prenikanie do záhad, rozdeľovanie darov, nebeský život, plesanie s anjelmi.
Odtiaľ je radosť, ktorá sa nikdy neskončí, odtiaľ je trvalé spojenie s Bohom, odtiaľ podobnosť s Bohom. A odtiaľ je aj to, od čoho vyššie si
ani želať nemožno: že sa stávaš bohom.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
Milovaní, každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje Boha ako Otca, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. Podľa toho
poznáme, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania.
A jeho prikázania nie sú ťažké. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera.
Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Boží Syn? On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nielen skrze vodu, ale
skrze vodu a krv. A Duch to dosvedčuje, pretože Duch je pravda. Lebo traja sú, čo svedčia: Duch, voda a krv; a títo traja sú zajedno. Ak prijímame
svedectvo ľudí, Božie svedectvo je väčšie; pretože Božie svedectvo je to, že svedčil o svojom Synovi. Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo
v sebe. Kto neverí Bohu, robí ho luhárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi. A toto svedectvo je, že Boh nám dal
večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život.
RESPONZÓRIUM
Z dogmatickej konštitúcie Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi
Keď bolo dokončené dielo, ktorým Otec poveril Syna na zemi, bol v deň Turíc zoslaný Duch Svätý, aby ustavične posväcoval Cirkev, a aby tak
veriaci mali skrze Krista v jednom Duchu prístup k Otcovi. On je Duch života, prameň vody prúdiacej do večného života. Skrze neho Otec oživuje
ľudí mŕtvych pre hriech, kým ich smrteľné telá nevzkriesi v Kristovi.
Duch prebýva v Cirkvi a v srdciach veriacich ako v chráme a v nich sa modlí a dosvedčuje, že sú adoptovaní za Božie deti. Uvádza Cirkev do plnej
pravdy, zjednocuje ju v spoločenstve a v službe, vystrojuje a riadi ju rozličnými hierarchickými a charizmatickými darmi a zdobí ju svojím ovocím.
Omladzuje Cirkev silou evanjelia, neprestajne ju obnovuje a vedie k dokonalej jednote s jej Ženíchom. Lebo Duch i Nevesta volajú Pánu Ježišovi:
„Príď!“
A tak sa celá Cirkev javí ako ľud zhromaždený jednotou Otca i Syna i Ducha Svätého.
Spoločenstvo veriacich, ktorí majú pomazanie od Ducha Svätého, nemôže sa ako celok mýliť vo viere. A túto svoju osobitú vlastnosť prejavuje
nadprirodzeným zmyslom pre vieru, ktorý je v celom ľude, keď od biskupov až po posledného veriaceho laika vyjadruje svoj všeobecný súhlas
vo veciach viery a mravov.
Pomocou tohoto zmyslu pre vieru, ktorý vzbudzuje a udržiava Duch pravdy, Boží ľud pod vedením posvätného Učiteľského úradu — ktorému sa
verne podriaďuje — už neprijíma ľudské slovo, ale naozaj slovo Božie; neochvejne sa pridŕža „viery raz navždy odovzdanej svätým“, správnym
úsudkom hlbšie do nej preniká a plnšie ju uplatňuje v živote.
No Duch Svätý nielenže prostredníctvom sviatostí a služieb posväcuje, vedie a čnosťami ozdobuje Boží ľud, ale on svoje dary "rozdeľuje každému,
ako chce“, a medzi veriacimi všetkých stavov rozdáva aj zvláštne milosti, ktoré ich robia schopnými a ochotnými podujať sa na rozmanité diela či
úlohy, užitočné na obnovu a ďalší vzrast Cirkvi podľa slov: „Každý dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.“
Tieto charizmy, či už mimoriadne, alebo tie jednoduchšie a rozšírenejšie, treba prijímať vďačne a s uspokojením, lebo sú zvlášť prispôsobené
potrebám Cirkvi a sú jej na osoh.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
Milovaní, toto som Vám napísal, aby ste vedeli, že máte večný život vy, čo veríte v meno Božieho Syna.
A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, mech o čokoľvek prosíme,
vieme aj to, že dostaneme, o čo sme ho žiadali.
Keď niekto vidí, že jeho brat pácha hriech, ktorý nevedie k smrti, nech prosí a Boh mu dá život, totiž tým, čo páchajú hriech, ktorý nevedie k smrti.
Je aj hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, že sa treba zaň modliť. Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti.
Vieme, že nik, kto sa narodil z Boha, nehreší, ale chráni ho ten, ktorý sa narodil z Boha, a Zlý sa ho nedotkne. Vieme, že sme z Boha a celý svet je
v moci Zlého. A vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého. A my sme v tom Pravom, v jeho Synovi Ježišovi Kristovi.
On je ten Pravý, Boh a večný život. Deti moje, chráňte sa modiel!
RESPONZÓRIUM
Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k Jánovmu evanjeliu
Už bolo vykonané všetko, čo bolo treba na zemi zariadiť. Bolo však naskrze potrebné, aby sme sa stali účastnými aj na božskej prirodzenosti Slova;
čiže aby sme sa zriekli svojho života, zmenili ho na iný a začali žiť novým, nábožným životom. A to nebolo možné ináč ako účasťou na Svätom Duchu.
No najvhodnejší čas na zoslanie Ducha a na jeho zostúpenie na nás bol ten, čo nasledoval po odchode Krista, nášho Spasiteľa.
Lebo kým bol Kristus ešte s veriacimi v tele, videli v ňom, ako sa domnievam, darcu všetkého dobra. Ale keď prišiel čas a nevyhnutnosť vystúpiť
k nebeskému Otcovi, ako mohol nezostať so svojimi skrze Ducha a neprebývať skrze vieru v našich srdciach, aby sme ho mali v sebe a s dôverou
mohli volať: „Abba, Otče,“ aby sme ľahko išli cestou hociktorej čnosti a boli silní, až nepremožiteľní proti úkladom diabla a útokom ľudí, ako tí, čo
majú všemohúceho Ducha?
A že Duch premieňa na iných ľudí tých, v ktorých je a v ktorých prebýva, a že im dáva nový život, možno ľahko hocikomu doložiť svedectvami
zo Starého i z Nového zákona.
Blahoslavený Samuel vraví v rozhovore Saulovi: „Zostúpi na teba Pánov Duch a premeníš sa na iného muža.“ A svätý Pavol píše: „My všetci
s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz. Pán je Duch.“
Vidíš, ako Duch premieňa tých, v ktorých prebýva, akoby na iný obraz? Veď on ľahko prenáša od záujmu o pozemské veci k pohľadu iba na to,
čo je v nebesiach, a od zbabelej ustrašenosti k odvážnej a ušľachtilej sile ducha. A naozaj niet pochybnosti, že učeníci boli takí rozhodní a takí
posilnení Duchom, že ich nepremohli ani útoky prenasledovateľov, ale húževnate sa pridŕžali lásky ku Kristovi.
Teda je pravda, čo hovorí Spasiteľ: „Je pre vás lepšie, aby som sa vrátil do neba.“ Lebo tu bol čas, keď mal zostúpiť Duch.
RESPONZÓRIUM
Druhý list svätého apoštola Jána
Ja, starší vyvolenej panej a jej deťom, ktoré v pravde milujem — a nielen ja sám, ale aj všetci, čo poznali pravdu —, kvôli pravde, ktorá
v nás zostáva a bude s nami naveky. Bude s nami milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Ježiša Krista, Otcovho Syna, v pravde a láske.
Veľmi som sa zaradoval, keď som našiel medzi tvojimi deťmi také, čo žijú v pravde, ako sme dostali prikázanie od Otca.
A teraz ťa pani, prosím — ale nie akoby som ti písal nové prikázanie, len to, ktoré sme mali od začiatku —, aby sme jeden druhého milovali.
A to je láska: žiť podľa jeho prikázaní. To je to prikázanie, ktoré ste počuli od začiatku, aby ste podľa neho žili.
Lebo vyšlo do sveta mnoho zvodcov, ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele. To je zvodca a antikrist. Dávajte si pozor, aby ste
neprišli o to, na čom ste pracovali, ale aby ste dostali plnú odmenu. Ktokoľvek zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha.
Kto ostáva v jeho učení, ten má aj Otca aj Syna.
Ak niekto prichádza k vám a neprináša toto učenie, neprijímajte ho do domu, ani ho nepozdravujte. Lebo kto ho pozdraví, má účasť na jeho
zlých skutkoch.
Mnoho by som vám mal písať; nechcel som to urobiť na papieri a atramentom, lebo dúfam, že sa dostanem k vám a povieme si to ústne, aby
naša radosť bola úplná.
Pozdravujú ťa deti tvojej vyvolenej sestry.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Hilára O Trojici
Pán kázal krstiť v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, čiže vo vyznaní viery v Stvoriteľa i v Jednorodeného i v Dar.
Jeden je Stvoriteľ všetkého. Jeden je totiž Boh Otec, z ktorého je všetko. Jeden je aj Jednorodený, náš Pán Ježiš Kristus, skrze ktorého je všetko.
A jeden je aj Duch, dar vo všetkom.
Všetko je usporiadané podľa Božích síl a vlastností: jedna je moc, z ktorej je všetko, jeden potomok, skrze ktorého je všetko, a jeden dar dokonalej
nádeje. A nič nechýba tejto dokonalosti. Veď v nej — v Otcovi, Synovi a Duchu Svätom — je nekonečnosť vo večnom, krása v obraze, úžitok v dare.
A aká je úloha Ducha Svätého v nás, počujme zo slov samého Pána. Hovorí: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.
Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Keď odídem, pošlem vám Zástancu.“
A znova hovorí: „Ja poprosím Otca a on vám pošle iného Zástancu, aby bol s vami naveky — Ducha pravdy. On vás uvedie do plnej pravdy, lebo
nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme.“
Tieto slová nám otvárajú cestu na pochopenie mnohých súvislostí. Je v nich obsiahnutá vôľa darcu, ako aj zmysel a podmienky daru. Naša slabosť
nie je schopná pochopiť ani Otca ani Syna, preto má dar Svätého Ducha oným sľúbeným príhovorom osvecovať našu vieru vo vtelenie Boha, ktorá
je ťažkým tajomstvom.
Prijímame ho teda pre poznanie. Je to ako s ľudským telom: Keď mu chýbajú podnety k činnosti, ostáva nečinné. Ak nieto svetla alebo nie je deň,
oči nemôžu ničím poslúžiť. Ak nezaznie hlas alebo zvuk, uši nebudú poznať svoju úlohu a nos nebude vedieť, na čo je, ak sa nebude šíriť nijaká
vôňa; no nie preto, že by im chýbala prirodzená schopnosť, ale že činnosť vychádza z podnetu. Práve tak je to aj s duchom človeka: Ak vierou
neprijme dar Ducha, bude mať síce schopnosť poznať Boha, ale svetlo poznania mať nebude.
A každý dar, ktorý je v Kristovi, je zjavne jeden pre všetkých. A pretože nikde nechýba, dáva sa natoľko, nakoľko ho chce kto prijať a usadí sa
do takej miery, v akej sa niekto usiluje zaslúžiť si ho. Tento dar ostáva s nami až do skončenia sveta a je našou útechou v očakávaní, závdavkom
budúcej nádeje v pôsobení darov, svetlom mysle a jasom ducha.
RESPONZÓRIUM
Tretí list svätého apoštola Jána
Ja, starší, milovanému Gájovi, ktorého milujem v pravde.
Milovaný, prajem ti, aby sa ti vo všetkom darilo a aby si bol zdravý — tak ako sa darí tvojej duši. Lebo veľmi som sa zaradoval, keď prišli bratia
a vydávali svedectvo o tvojej pravde, ako ty žiješ v pravde.
Milovaný, verne konáš všetko, čo robíš pre bratov, a to pre cudzích. Oni vydali pred cirkvou svedectvo o tvojej láske. A dobre urobíš, keď ich
vystrojíš na cestu, ako sa patrí vzhľadom na Boha. Veď oni sa pre jeho meno vydali na cestu a od pohanov nič neprijímajú. Preto sme my povinní
podporovať takýchto, aby sme boli spolupracovníkmi pravdy.
Niečo som už cirkvi písal; nimi počína, nás neprijíma. Preto až prídem, upozorním na jeho skutky, ktoré robí, keď o nás tára zlomyseľné reči;
a akoby mu to nestačilo, ani sám neprijíma bratov, a tým, ktorí by ich chceli prijať, bráni a vylučuje ich z cirkvi.
Milovaný, nenasleduj zlé, ale dobré. Kto robí dobre, je z Boha; kto robí zle, Boha nevidel.
O Demetriovi vydávajú všetci dobré svedectvo, aj sama pravda. Aj my o ňom vydávame svedectvo a ty vieš, že naše svedectvo je pravdivé.
Mnoho by som ti mal písať, no nechcem ti písať atramentom a perom. Dúfam totiž, že ťa čoskoro uvidím a povieme si to ústne
Pokoj tebe. Pozdravujú ťa priatelia. Pozdrav priateľov, každého osve.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí neznámeho afrického autora zo šiesteho storočia
Hovorili všetkými jazykmi. Tak sa totiž vtedy Bohu zapáčilo naznačiť prítomnosť Svätého Ducha, že ten, kto ho prijal, hovoril všetkými jazykmi.
Treba vedieť, drahí bratia, že je to ten Duch Svätý, ktorý rozlieva lásku v našich srdciach.
A pretože láska mala zhromaždiť Božiu Cirkev po celom svete, vtedy mohol aj jeden človek, ktorý dostal Ducha Svätého, hovoriť všetkými jazykmi;
teraz, keď je Cirkev zhromaždená Svätým Duchom, ona vo svojej jednote hovorí všetkými jazykmi.
Preto ak by niekto niekomu z nás povedal: „Dostal si Ducha Svätého, prečo teda nehovoríš všetkými jazykmi?“, má odpovedať: „Hovorím všetkými
jazykmi, veď som v tom Kristovom tele, to jest v Cirkvi, ktorá hovorí všetkými jazykmi. Veď čo iné vtedy naznačil Boh prítomnosťou Svätého Ducha,
ako že jeho Cirkev bude hovoriť všetkými jazykmi?“
A tak sa splnilo, čo Pán prisľúbil: “Nik nevlieva nové víno do starých mechov, ale nové víno vlievajú do nových mechov a oboje sa zachová.“
Preto právom niektorí, keď ich počuli hovoriť všetkými jazykmi, vraveli: „Sú plní mladého vína.“ Už sa z nich stali nové mechy, obnovené milosťou
svätosti, takže naplnení novým vínom, čiže Duchom Svätým, hovorili všetkými jazykmi a horeli a týmto celkom zrejmým zázrakom vopred naznačili,
že Cirkev bude katolíckou skrze jazyky všetkých národov.
Slávte teda tento deň ako údy v jednote Kristovho tela. Lebo neslávite nadarmo, ak ste tým čo slávite: ak ste spojení s tou Cirkvou, ktorú Pán
napĺňa Duchom Svätým, ktorá sa šíri po celom svete a ktorú on uznáva za svoju a ona uznáva jeho. Ako ženích nestratil svoju nevestu a nik mu
nemôže podstrčiť inú.
Vám, čo ste utvorení zo všetkých národov, teda Kristovej Cirkvi, Kristovými údom, Kristovmu telu, Kristovej neveste, hovorí Apoštol: „Znášajte
sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať vzájomnú jednotu Ducha vo zväzku pokoja.“
Pozrite: kde prikázal, aby sme sa navzájom znášali, tam položil lásku; kde sa zmienil o nádeji na jednotu, tam ukázal na zväzok pokoja. Toto je
Boží dom, postavený zo živých kameňov, v ktorom sa páči prebývať takému pánovi, ktorého oči nesmie zraniť skazonosné rozdelenie.
RESPONZÓRIUM