OBDOBIE CEZ ROK

29. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, pomáhaj nám, aby sme vždy ochotne plnili tvoju vôľu a slúžili ti s úprimným srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1 Aleluja. Ant.2 Aleluja. Ant.3 Aleluja. V.
R.

Začiatok knihy Ester

1, 1-3. 9-13. 15-16. 19; 2, 5-10. 16-17
Zavrhnutie Vasti a vyvolenie Ester

     Asuer, ktorý kraľoval od Indie až po Etiópiu nad stodvadsiatimi siedmimi krajinami, sedel na svojom kráľovskom tróne v pevnosti Susan. V treťom roku svojej vlády usporiadal u seba veľkú hostinu pre všetkých svojich veľmožov a služobníkov, vysokých perzských a médskych dôstojníkov, šľachticov a správcov krajín.
     Aj kráľovná Vasti usporiadala hostinu pre ženy v kráľovskom paláci, kde sa zdržiaval kráľ Asuer.
     A tak na siedmy deň, keď sa kráľ rozjaril od vína, rozkázal Maumanovi, Bazatovi, Harbonovi, Bagatovi, Abgatovi, Zetarovi a Charchasovi, siedmim eunuchom, ktorí mu posluhovali, aby priviedli kráľovnú Vasti pred kráľa s kráľovskou korunou na hlave; chcel ukázať všetkým národom a kniežatám jej krásu, lebo bola veľmi pekná.
     Ona však odmietla a na kráľov rozkaz, ktorý poslal po eunuchoch, ísť nechcela. Preto sa kráľ nahneval a veľmi rozčúlený pýtal sa mudrcov, ktorí poznali časy, a všetko robil po porade s nimi, lebo poznali zákony a práva predkov: „Čo sa má podľa zákona stať s kráľovnou Vasti za to, že odmietla splniť rozkaz kráľa Asuera, ktorý poslal po eunuchoch?“
     Tu povedal Mamuchan pred kráľom a pred kniežatami: „Kráľovná Vasti urazila nielen kráľa, ale aj všetky kniežatá a národy, čo sú vo všetkých krajinách kráľa Asuera. Ak uznáš, kráľ, za dobré, nech vyjde od teba nariadenie a nech sa zapíše medzi zákony Peržanov a Médov, ktoré neslobodno zmeniť, že Vasti nikdy viac nevojde ku kráľovi a jej kráľovskú hodnosť nech dostane iná, ktorá je lepšia ako ona.“
     V meste Susan bol istý Žid menom Mardochej, syn Jaira, syna Semeja, syna Kíša z Benjamínovho kmeňa. Bol odvlečený z Jeruzalema so zajatcami, ktorých odviedol do zajatia s judejským kráľom Jechoniášom babylonský kráľ Nabuchodonozor; bol pestúnom dcéry svojho strýca Edissy, ktorá sa volala iným menom Ester a stratila obidvoch rodičov. Mala peknú postavu a pôvabnú tvár. Keď jej zomrel otec a matka, Mardochej si ju adoptoval za dcéru.
     Keď sa kráľov rozkaz rozšíril a podľa jeho nariadenia priviedli do Susan veľa krásnych panien a odovzdali ich Egeovi, odovzdali do kráľovského domu do rúk strážcu žien Egea aj Ester. Ona sa mu zapáčila a získala si jeho priazeň. I poponáhľal sa a dal jej, čo jej patrilo na ozdobu ženy aj sedem najkrajších dievčat z kráľovského domu a premiestil ju a jej služobnice do najlepšej časti domu pre ženy. Ale ona mu nepovedala nič o svojom národe a o svojich príbuzných, lebo Mardochej jej prikázal, aby o tom celkom mlčala. A tak ju v desiatom mesiaci, ktorý sa volá Tebet, v siedmom roku vlády kráľa Asuera zaviedli do jeho spálne. A kráľ si ju obľúbil viac ako iné ženy a mala u neho väčšiu milosť a priazeň ako všetky panny. I položil jej na hlavu kráľovskú korunu a urobil ju kráľovnou namiesto Vasti.

RESPONZÓRIUM

Ž 113, 5-8a; Lk 1, 51b-52

R. Kto je ako Pán, náš Boh, čo tróni na výsostiach, a predsa dbá o všetko nepatrné na nebi i na zemi? * Z prachu dvíha chudobného a zo smetiska povyšuje bedára a dáva mu sedieť vedľa kniežat.
V. Rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. * Z prachu dvíha chudobného a zo smetiska povyšuje bedára a dáva mu sedieť vedľa kniežat.

Z Listu svätého biskupa Augustína Probe

(Ep. 130, 8, 15. 17 - 9, 18: CSEL 44, 56-57. 59-60)

Modlitbami sa má cvičiť naša túžba

     Prečo sa rozptyľujeme mnohými vecami a hľadáme, čo by sme sa mali modliť, v obave, aby sme sa azda nemodlili, ako netreba? Prečo radšej nehovoríme so žalmistom: „O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám“? Tam totiž nevznikajú všetky dni tak, že prichádzajú a odchádzajú, ani začiatok jedného nie je koncom druhého. Všetky sú naraz a bez konca tam, kde nemá koniec ani sám život, ktorému tie dni patria.
     Za dosiahnutie tohoto blaženého života nás učil sám pravý Život modliť sa nie tak, že budeme veľa hovoriť, akoby sme boli tým skôr vypočutí, čím sme mnohovravnejší. Lebo veď sa modlíme k tomu, ktorý, ako hovorí sám Pán, vie, čo potrebujeme, prv, ako by sme ho prosili.
     Otázka, prečo to robí, keď vie, čo potrebujeme, prv, ako by sme ho prosili, mohla by nás dráždiť, keby sme nevedeli, že náš Pán a Boh sa nechce oboznámiť s našou vôľou, veď ju nemôže nepoznať. Ale chce, aby sme v modlitbách cvičili svoju túžbu, ktorou by sme potom boli schopní prijať to, čo nám chce dať. Lebo je to veľmi veľké a my malí a neobmedzení, aby sme to mohli prijať. Preto sa nám hovorí: „Rozšírte sa. Neťahajte jarmo s neveriacimi.“
     A najmä to veľmi veľké (čo „ani oko nevidelo“, lebo to nie je farba, „ani ucho nepočulo“, lebo to nie je zvuk, „ani do ľudského srdca nevystúpilo“, lebo srdce človeka musí až tam vystúpiť) budeme tým schopnejší prijať, čím úprimnejšie v to veríme, pevnejšie dúfame a vrúcnejšie po tom túžime.
     V tejto viere, nádeji a láske sa teda stále modlíme vytrvalou túžbou. Ale v istých hodinách a časových úsekoch prosíme Boha aj slovami, aby sme sa týmito znakmi sami napomínali, aby sme zisťovali, o koľko sme v tejto túžbe pokročili, a aby sme seba samých ráznejšie povzbudzovali do rastu v nej. Lebo výsledok bude tým cennejší, čím vrúcnejšia žiadosť ho predchádza. A preto keď hovorí Apoštol: „Bez prestania sa modlite,“ čo iné to znamená ako: bez prestania túžte po blaženom živote, ktorý nie je iný ako večný, od toho, ktorý jediný ho môže dať?!

RESPONZÓRIUM

Jer 29, 13. 12b. 11b

R. Budete ma hľadať a nájdete ma, ak ma budete hľadať celým svojím srdcom. * Budete sa ku mne modliť a ja vás vyslyším.
V. Môj zámer sú myšlienky pokoja, a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. * Budete sa ku mne modliť a ja vás vyslyším. PONDELOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy Ester

3, 1-15
Židia sú v nebezpečenstve

     V tých dňoch kráľ Asuer povýšil Amana, Amadatiho syna z Agagovho rodu, a postavil jeho trón nad všetky kniežatá, ktoré mal. A všetci kráľovi služobníci, čo boli pri bráne paláca, kľakali a klaňali sa Amanovi, lebo tak im to nariadil kráľ. Iba Mardochej nekľakal, ani sa mu neklaňal. A kráľovi sluhovia, čo mali službu pri bráne paláca, mu vraveli: „Prečo nezachovávaš kráľov príkaz?“ A keď mu to veľa ráz vraveli, ale on nepočúval, oznámili to Amanovi. Boli zvedaví, či vytrvá v rozhodnutí, lebo im povedal, že je Žid.
     Keď sa Aman presvedčil, že Mardochej pred ním nekľaká a neklania sa mu, veľmi sa rozhneval. Ale bolo mu málo položiť ruky iba na Mardocheja, lebo počul, že je zo židovského národa; a preto sa rozhodol zničiť celý židovský národ, čo bol v Asuerovom kráľovstve.
     V prvom mesiaci, ktorý sa volá Nisan, v dvanástom roku Asuerovej vlády, vhodili pred Amanom do osudia lós, čiže Pur, v ktorý deň a v ktorom mesiaci má byť židovský národ vyhubený. A vyšiel trinásty deň dvanásteho mesiaca, ktorý sa volá Adar. Tu Aman povedal kráľovi Asuerovi: „Je tu ľud rozptýlený po všetkých krajinách tvojho kráľovstva; je oddelený medzi národmi, riadi sa cudzími zákonmi, ktoré ostatní nepoznajú, a ešte aj opovrhuje kráľovými nariadeniami. Nie je výhodné pre kráľa nechať ich na pokoji. Ak uznáš za dobré, nariaď písomne, aby bol zničený, a ja odvážim desaťtisíc talentov striebra správcom tvojej pokladnice.“ Tu kráľ sňal zo svojej ruky prsteň, ktorý používal, a dal ho Amanovi, Amadatiho synovi z Agagovho rodu, nepriateľovi Židov, a povedal mu: „Striebro, ktoré ponúkaš, si nechaj a s ľudom urob, čo sa ti páči.“
     V trinásty deň prvého mesiaca zavolali kráľovských pisárov a napísali, čo v mene kráľa Asuera rozkázal Aman, všetkým kráľovským miestodržiteľom, správcom krajín a veľmožom jednotlivých národov tak, aby to každý národ mohol čítať a počúvať vo svojom jazyku, a listinu označili kráľovským prsteňom. Listy poslali po rýchlych posloch do všetkých krajín kráľovstva, aby vyhubili, pozabíjali a zničili všetkých Židov od chlapca až po starca, deti i ženy v jeden deň, čiže trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, ktorý sa volá Adar, a zmocnili sa ich majetku.
     Odpis listu bolo treba vyhlásiť ako zákon vo všetkých krajinách, aby o tom vedeli všetky národy a pripravili sa na určený deň. Poslovia, ktorých vyslali, poponáhľali sa kráľov rozkaz vyplniť. V Susan vyvesili nariadenie hneď. A kráľ s Amanom konali hostinu, kým samo mesto zachvátila hrôza.

RESPONZÓRIUM

Est 4, 17c; Ž 44, 26; Est 4, 17l

R. Pane, všemohúci kráľ, všetko podlieha tvojej moci a niet nikoho, kto by sa mohol vzoprieť tvojej vôli. * Vykúp nás, veď si milosrdný.
V. Vypočuj moju úpenlivú prosbu a náš zármutok obráť na radosť. * Vykúp nás, veď si milosrdný.

Z Listu svätého biskupa Augustína Probe

(Ep. 130, 9, 18 - 10, 20: CSEL 44, 60-63)

V určité hodiny sa sústreďme na modlitbu

     Stále túžme po blaženom živote a ustavične oň prosme Pána Boha. A preto v určité hodiny odvracajme myseľ od ostatných starostí a prác, ktoré istým spôsobom túto službu zoslabujú, a sústreďme sa na modlitbu. Slovami modlitby si pripomíname, čo túžime dosiahnuť, aby to, čo začalo vlažnieť, nevychladlo úplne a celkom nevyhaslo, ak to nebudeme častejšie rozdúchavať.
     A preto ani to, čo hovorí Apoštol: „Prednášajte svoje žiadosti Bohu,“ neslobodno chápať tak, akoby ich Boh potreboval poznať, veď on ich poznal prv, ako boli, ale my ich máme poznať u Boha v trpezlivosti, a nie u ľudí vo vystatovaní.
     Ak je to tak, potom nie je nesprávne ani neužitočné modliť sa aj dlhšie, keď je na to čas, čiže keď to nie je na ujmu iných dobrých a potrebných povinností, hoci aj pri nich, ako som povedal, treba sa vždy modliť túžbou. Ani to nie je mnohovravnosť v modlitbe, ako si niektorí myslia, keď sa niekto dlhšie modlí. Iné je veľa rečí, iné dlhodobý stav duše. Lebo aj o samom Pánovi sa píše, že strávil celú noc v modlitbe a že sa dlho modlil. A čo iné sa tým sleduje, ako aby nám dal príklad on, správny prosebník v čase, ktorý s Otcom vo večnosti vypočúva naše modlitby?!
     Hovorí sa, že bratia v Egypte sa často modlia, ale ich modlitby sú veľmi krátke a akoby ukradomky vysielané, aby tá bedlivo vzbudená pozornosť, ktorú pri modlitbe každý nevyhnutne potrebuje, prílišným preťahovaním nevyprchala a neotupila sa. A tým aj oni dostatočne ukazujú, že ako nesmie táto pozornosť otupieť, ak nemôže vytrvať, tak ju neslobodno ani rýchlo prerušiť, keď trvá.
     Nech sa teda modlitba uchráni mnohovravnosti, ale nech jej nechýba bohatosť prosieb, ak trvá sústredená pozornosť. Lebo veľa hovoriť pri modlitbe znamená vybavovať potrebnú vec zbytočnými slovami. Kým veľa sa modliť znamená dlho a s nábožným rozochvením srdca klopať u toho, ku ktorému sa modlíme. Lebo táto činnosť sa väčšinou vykonáva viac vzdychmi ako rečami, viac plačom ako oslovovaním. Veď má naše „slzy pred sebou“ a „naše vzdychy nie sú skryté“ pred tým, ktorý všetko stvoril skrze Slovo a ľudské slová nehľadá.

RESPONZÓRIUM

Ž 88, 2-3a; Iz 26, 8b

R. Pane, ty Boh mojej spásy, dňom i nocou volám k tebe. * Kiež prenikne k tebe moja modlitba.
V. Tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše. * Kiež prenikne k tebe moja modlitba. UTOROK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy Ester

4, 1-8. 8a. 9-17
Aman žiada záhubu pre všetkých Židov

     Keď sa Mardochej dozvedel všetko, čo sa stalo, roztrhol si šaty, obliekol sa do vrecoviny, hlavu si posypal popolom a po ulici stredom mesta volal veľkým a žalostným hlasom, a tak došiel až po bránu paláca; lebo vo vrecovine nesmel nik vojsť na kráľovský dvor. Aj vo všetkých krajinách, všade, kam prišiel kráľov výnos a nariadenie, Židia veľmi plakali, postili sa, kvílili a nariekali a mnohí si podstielali vrecovinu a popol.
     Tu prišli Esterine služobníčky a eunusi a oznámili jej to. Keď to počula, veľmi sa naľakala a poslala odev, aby mu zobliekli vrecovinu a obliekli ho. Ale on to neprijal. Zavolala si eunucha Atacha, ktorého jej kráľ dal za sluhu, a rozkázala mu, aby šiel za Mardochejom a vyzvedel sa od neho, prečo to robí. A Atach šiel za Mardochejom, ktorý stál na námestí pred vchodom do paláca. A on mu oznámil všetko, čo sa mu stalo, ako Aman sľúbil, že vloží striebro do kráľovskej pokladnice za vyvraždenie Židov. Dal mu aj odpis nariadenia o ich vyhubení, ktoré bolo vyvesené v Susan, aby ho ukázal kráľovnej a pohol ju, aby išla ku kráľovi, aby sa u neho prihovorila a prosila za svoj ľud. Povedal: „Pamätaj na dni svojej slabosti, keď si sa živila z mojej ruky. Lebo Aman, druhý po kráľovi, hovoril proti nám na smrť. Ale ty vzývaj Pána a prihovor sa za nás u kráľa a vysloboď nás zo smrti.“
     Atach sa vrátil a oznámil Ester všetko, čo povedal Mardochej. Ona mu odpovedala a rozkázala povedať Mardochejovi: „Všetci kráľovi služobníci a všetky krajiny, čo sú pod jeho mocou, vedia, že pre každého, či muža alebo ženu, kto by bez pozvania vošiel do vnútorného kráľovho nádvoria, platí jeden zákon, že ho treba hneď zabiť, ak k nemu kráľ nevystrie zlaté žezlo, že môže zostať nažive. A mňa už tridsať dní nezavolal kráľ k sebe.“ Keď to Mardochej počul, odkázal Ester: „Nemysli si, že si zachrániš aspoň ty život zo všetkých Židov preto, že bývaš v kráľovom dome. Ak budeš teraz mlčať, Židom príde vyslobodenie a záchrana odinakiaľ, ale ty a dom tvojho otca zahyniete. A ktovie, či si práve preto neprišla ku kráľovskej hodnosti, aby si bola pripravená na takýto čas?“
     Ester opäť odkázala Mardochejovi: „Choď a zhromaždi všetkých Židov, ktorí sa nachádzajú v Susan, a postite sa za mňa. Nejedzte a nepite tri dni a tri noci, ja sa budem so svojimi služobnicami takisto postiť. A potom vojdem ku kráľovi aj proti zákonu. Ak zahyniem, zahyniem.“ A tak Mardochej išiel a urobil všetko, čo mu rozkázala Ester.

RESPONZÓRIUM

Porov. Est 14, 14; Tob 3, 13; Jdt 6, 15

R. Nikdy som neskladala nádej do nikoho iného, iba do teba, Bože Izraela, * Veď ty sa rozhneváš, ale aj zľutuješ, a všetky hriechy ľudí odpúšťaš v súžení.
V. Pane, Bože, stvoriteľ neba i zeme, zhliadni na naše poníženie. * Veď ty sa rozhneváš, ale aj zľutuješ, a všetky hriechy ľudí odpúšťaš v súžení.

Z Listu svätého biskupa Augustína Probe

(Ep. 130, 11, 21 - 12, 22: CSEL 44, 63-64)

O modlitbe Pána

     My potrebujeme slová, aby sme si pripomínali a vedeli, o čo prosíme, teda namyslime si, že na to, aby sme nimi Pána poučovali alebo obmäkčovali.
     Keď teda hovoríme: „Posväť sa meno tvoje,“ upozorňujeme sa, že máme túžiť po tom, aby jeho meno, ktoré je vždy sväté, mali aj ľudia za sväté, čiže aby ho nepotupovali, čo však neosoží Bohu, lež ľuďom.
     A tým, že povieme: „Príď kráľovstvo tvoje,“ – ktoré príde či chceme, alebo nechceme, - vzbudzujeme v sebe túžbu po tom kráľovstve, aby prišlo k nám a aby sme si zaslúžili v ňom kraľovať.
     Keď hovoríme: „Buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi,“ vyprosujeme si od neho samu poslušnosť, aby sa v nás diala jeho vôľa tak, ako ju v nebi plnia jeho anjeli.
     Keď hovoríme: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes,“ kde slovo „dnes“ znamená v tomto čase, prosíme tu v tom najhlavnejšom, čo označujeme menom chlieb, o celé živobytie alebo o sviatosť veriacich, ktorá je nevyhnutne potrebná v tomto čase, ale nie na dosiahnutie šťastia v tomto čase, lež toho vo večnosti.
     Keď hovoríme: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom,“ pripomíname si, aj o čo prosíme, aj čo máme robiť, aby sme to dostali.
     Keď hovoríme: „Neuveď nás do pokušenia,“ pripomíname si, že máme prosiť o to, aby sme nezostali bez jeho pomoci a neprivolili oklamaní, ani nepodľahli utrápení nejakému pokušeniu.
     Keď hovoríme: „Zbav nás zlého,“ vystríhame sa myslieť si, že sme už v tom dobre, kde nás nebude trápiť nijaké zlo. Toto sa v modlitbe Pána uvádza ako posledné a má takú šírku, aby kresťan v akomkoľvek súžení takto vzdychal, takto prelieval slzy, z tohoto vychádzal, v tomto zotrvával a týmto končil modlitbu. Bolo potrebné, aby sme si týmito slovami pripomenuli tieto veci.
     Lebo aj keď hovoríme akékoľvek iné slová, ktoré vopred formuluje túžba toho, kto sa modlí, aby sa prejavila, alebo ich dodatočne sleduje, aby rástla, nehovoríme nič iné ako to, čo je už v tejto modlitbe Pána, ak sa správne a náležite modlíme. Kto však hovorí to, čo je nezlučiteľné s touto evanjeliovou prosbou, aj keď sa nemodlí nedovolene, modlí sa telesne. A neviem, prečo by sa nemalo povedať, že nedovolene, veď znovuzrodeným z Ducha nesluší modliť sa nijako ináč, iba duchovne.

RESPONZÓRIUM

2 Mach 1, 5. 3a

R. Nech Pán vyslyší vaše modlitby a nech sa zmieri s vami * A nech vás neopustí v zlom čase Pán, váš Boh.
V. Nech vám všetkým dá srdce, aby ste si ho ctili a plnili jeho vôľu. * A nech vás neopustí v zlom čase Pán, váš Boh. STREDA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy Ester

4, 17m-kk
Modlitba kráľovnej Ester

     V tých dňoch celý Izrael zo všetkých síl volal k Pánovi, lebo im hrozila smrť.
     Aj kráľovná Ester v smrteľnom nebezpečenstve, ktoré hrozilo jej národu, hľadala útočište u Pána. Odložila slávnostné rúcho a obliekla si smútočný odev a namiesto drahých mastí posypala si hlavu popolom a veľmi pokorovala svoje telo pôstmi. Padla na zem so svojimi služobnicami a od rána až do večera sa modlila:

„Zvelebený si, Bože Abraháma, Bože Izáka a Bože Jakuba.
Pomôž mne opustenej,
ktorá nemá ochrancu okrem teba, Pane,
a nebezpečenstvo sa mi priblížilo na dosah ruky.

Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si zachránil Noema na vode potopy.

Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si Abrahámovi s tristoosemnástimi mužmi vydal deväť kráľov,
Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si vyslobodil Jonáša z brucha veľkej ryby.

Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si vyslobodil Ananiáša, Azariáša a Mízaela z ohnivej pece.
Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si vyslobodil Daniela z levovej jamy.

Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si sa zľutoval nad Ezechiášom, judejským kráľom,
keď bol odsúdený na smrť a prosil o život,
a daroval si mu pätnásť rokov života.

Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si Anne dal porodiť syna,
keď prosila s roztúženou dušou.
Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty až do konca zachraňuješ všetkých,
čo sa ti páčia, Pane.

Teraz pomáhaj mne opustenej,
ktorá nemá nikoho okrem teba,
Pane, Bože môj.

Ty vieš,
že tvojej služobnici sa protiví
obcovať s neobrezancami,
že som nejedla z prekliateho stola
a nepila som víno z ich obetí.

Ty vieš,
že odo dňa môjho odvlečenia
nemala som radosť v ničom,
iba v tebe, Pane.

Ty vieš, Bože,
že odkedy je tento odev na mojej hlave,
preklínam ho ako handry ženy v jej čase
a neoblečiem si ho v deň blaženosti.

A teraz pomáhaj mne, sirote,
vlož mi do úst príhodné slovo pred levom,
urob ma milou v jeho očiach
a obráť jeho srdce na nenávisť k tomu, ktorý nás napáda,
na záhubu jeho a tých, čo s ním súhlasia.

Ale nás vysloboď z rúk našich nepriateľov,
náš zármutok obráť na radosť
a naše bôle na zdravie.
A tých, Bože, čo sa postavia na tvoju stranu,
urob príkladom.
Ukáž sa, Pane, zjav sa, Pane!“

RESPONZÓRIUM

Porov. Est 14, 12. 13. 9; Jób 24, 23

R. Posilni ma, Kráľ svätých, zvrchovaný Vládca, * A vlož mi do úst správnu a pôsobivú reč.
V. Daj nám, Pane, miesto na pokánie a nezatváraj ústa tým, čo ťa oslavujú, Pane. * A vlož mi do úst správnu a pôsobivú reč.

Z Listu svätého biskupa Augustína Probe

(Ep. 130, 12, 22 - 13, 24: CSEL 44, 65-68)

Nenájdeš nič, čo by neobsahovala modlitba Pána

     Kto hovorí napríklad: „Osláv sa vo všetkých národoch, ako si oslávený v nás,“ a: „Nech sa ukáže, že tvoji proroci sú hodnoverní,“ čo iné hovorí, ako: „Posväť sa meno tvoje“?
     Kto hovorí: „Bože zástupov, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení,“ čo iné hovorí, ako: „Príď kráľovstvo tvoje“?
     Kto hovorí: „Riaď moje cesty podľa tvojho slova; nech ma neovláda nijaká neprávosť,“ čo iné hovorí, ako: Buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi“?
     Kto hovorí: „Nedávaj mi ani chudobu ani bohatstvo,“ čo iné hovorí, ako: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“?
     Kto hovorí: „Pane, pamätaj na Dávida a na jeho veľkú ochotu,“ alebo: „Pane, ak som sa čohosi zlého dopustil, ak som si ruky poškvrnil zločinom, ak som sa dobrodincom odplatil zlom,“ čo iné hovorí, ako: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“?
     Kto hovorí: „Vytrhni ma, Bože, z moci mojich nepriateľov, osloboď ma od tých, čo povstávajú proti mne,“ čo iné hovorí, ako: „Zbav nás zlého“?
     A myslím, že keby si prešla všetky slová svätých modlitieb, nenájdeš nič, čo by neobsahovala a nezahŕňala táto modlitba Pána. Preto možno pri modlitbe hovoriť to isté inými a inými slovami, ale niečo iné by sa ani hovoriť nemalo.
     Takto sa treba modliť aj za seba aj za svojich aj za cudzích a niet pochyby, že aj za samých nepriateľov; hoci v srdci toho, kto sa modlí, môže vznikať a rásť iný zápal za tohoto a iný za tamtoho, podľa toho, aký je nám blízky alebo vzdialený.
     A myslím si, že tu máš nielen to, ako sa máš modliť, ale aj za čo sa máš modliť. A neučím ťa to ja, ale ten, ktorý nás všetkých dobrotivo učil.
     Treba sa usilovať o blažený život a vyprosovať si ho od Pána Boha. Čo znamená byť blaženým, o tom už mnohí veľa navraveli. Ale prečo by sme mali chodiť za mnohými po mnohé? V Božom písme sa hovorí krátko a pravdivo: „Blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.“ Aby sme patrili k tomuto ľudu a mohli naň hľadieť a s ním dosiahnuť život bez konca, „cieľom prikázania je láska vychádzajúca z čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery“.
     V tejto trojici na mieste dobrého svedomia stojí nádej. Teda viera, nádej a láska, vedú k Bohu toho, kto sa modlí, čiže kto verí, dúfa, túži a uvažuje, čo by v modlitbe Pána prosil od Pána.

RESPONZÓRIUM

Ž 102, 2. porov. 18; 130, 2b

R. Pane, vyslyš moju modlitbu a moje volanie nech dôjde ku tebe, * Lebo ty, Bože, nepohŕdaš prosbami chudobných.
V. Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe. * Lebo ty, Bože, nepohŕdaš prosbami chudobných. STVRTOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy Ester

5, 1-5; 7, 1-10
Kráľ a Aman na hostine u Ester. Obesenie Amana

     Na tretí deň sa Ester obliekla do kráľovského rúcha a postavila sa na nádvorí kráľovského domu, ktoré bolo vnútri oproti kráľovmu palácu. Kráľ sedel na svojom tróne v sále paláca naproti vchodu do domu. Keď tam videl stáť kráľovnú Ester, zapáčila sa jeho očiam a vystrel k nej zlaté žezlo, ktoré držal v ruke. Ona pristúpila a dotkla sa konca jeho žezla.
     Kráľ jej povedal: „Čo chceš, kráľovná Ester? Aké máš želanie? Aj keby si si žiadala polovicu kráľovstva, dostaneš ju.“ Ona odpovedala: „Ak to kráľ uzná za vhodné, prosím, aby si dnes prišiel ku mne a Aman s tebou na hostinu, ktorú som pripravila.“ A kráľ vzápätí povedal: „Zavolajte rýchlo Amana, aby sa splnilo Esterino slovo.“
     A tak prišli kráľ i Aman piť s kráľovnou. A kráľ jej aj na druhý deň povedal, keď ho rozohrialo víno: „Aké máš želanie, Ester, aby si to dostala? Čo chceš, aby sa stalo? Aj keby si si žiadala polovicu kráľovstva, dostaneš ju.“ Ona mu povedala: „Ak som našla milosť v tvojich očiach, kráľ, a ak uznáš za dobré, daruj mi môj život, za ktorý prosím, a môj národ, za ktorý sa prihováram. Lebo sme predaní, ja i môj ľud, aby sme boli zničení, vyvraždení, aby sme zanikli. Keby nás predali za otrokov a otrokyne, mlčala by som, lebo takéto utrpenie by nebolo hodné toho, aby som rušila kráľa.“ Kráľ Asuer odpovedal: „Kto to je a kde je, že sa odvažuje robiť niečo také?“ Ester povedala: „Náš protivník a nepriateľ je tento zloduch Aman.“ Keď to on počul, zmeravel tam pred kráľom a kráľovnou.
     Tu kráľ vstal nahnevaný a šiel z miestnosti, kde bola hostina, do záhrady pri paláci. Aj Aman vstal, aby poprosil kráľovnú Ester za svoj život, lebo vedel, že kráľ sa rozhodol urobiť mu to najhoršie. Keď sa ten vrátil zo záhrady a vošiel do miestnosti, kde bola hostina, našiel Amana zvaleného na lôžku, na ktorom ležala Ester, a povedal: „Ešte aj kráľovnú chce znásilniť v mojej prítomnosti v mojom dome?“ Ešte to kráľ ani nestihol vysloviť a už mu zahalili tvár. A Harbona, jeden z eunuchov, čo slúžili kráľovi, povedal: „Aj šibenica, čo pripravil Mardochejovi, ktorý hovoril v kráľovom záujme, stojí v Amanovom dome, vysoká päťdesiat lakťov.“ Kráľ mu povedal: „Obeste na ňu jeho!“ A tak Amana obesili na šibenici, ktorú pripravil Mardochejovi. A kráľov hnev sa utíšil.

RESPONZÓRIUM

Porov. Est 10, 3f; Iz 48, 20b

R. Izrael volal k Pánovi a Pán zachránil svoj ľud; * Vyslobodil nás zo všetkého zla a urobil veľké znamenia.
V. Jasavým hlasom zvestujte: Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba. * Vyslobodil nás zo všetkého zla a urobil veľké znamenia.

Z Listu svätého biskupa Augustína Probe

(Ep. 130, 14, 25-26: CSEL 44, 68-71)

Nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba

     Možno, že sa ešte opýtaš, prečo Apoštol hovorí: „Nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba,“ lebo vonkoncom nemožno predpokladať, že by on alebo tí, ktorým to hovoril, nepoznali modlitbu Pána.
     Apoštol prezrádza, že ani on nebol uchránený tejto nevedomosti, ak nevedel, za čo sa má modliť, ako treba, keď mu bol daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ho bil po tvári, aby sa nevyvyšoval pre veľkosť zjavení. A on tri razy prosil Pána, aby ho vzal od neho, lebo nevedel, za čo sa mal modliť, ako treba. Až napokon počul Božiu odpoveď, prečo sa nestane to, o čo tento veľký muž prosil, a prečo nebolo dobre, aby sa to stalo: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“
     A tak v týchto súženiach, ktoré môžu aj osožiť aj škodiť, nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba. Ale preto, že sú tvrdé, nepríjemné a odporujú nášmu chabému zmýšľaniu, podliehame všeobecnej ľudskej túžbe a modlíme sa, aby sme ich boli zbavení. No pritom dlhujeme Pánovi, nášmu Bohu, takú oddanosť, že si nebudeme myslieť, že sa o nás nestará, ak ich neodstráni, ale že budeme oddanou trpezlivosťou v zlom dúfať vo väčšie dobrá. Lebo takto „sa sila dokonale prejavuje v slabosti“. Toto je napísané, aby si azda niekto veľmi nezakladal na tom, že bol vyslyšaný, keď prosil netrpezlivo o niečo, a viac by mu osožilo, keby to nebol dostal; alebo aby nezmalomyseľnel a nezapochyboval, či je Boh voči nemu milosrdný, ak nebol vyslyšaný, lebo možno prosí o niečo, čo by ho väčšmi trápilo, keby to dostal, alebo by ho úspech pokazil a úplne zničil. Teda v takýchto prípadoch nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba.
     Preto ak sa stane niečo opačné ako to, za čo sme sa modlili, musíme to trpezlivo znášať, za všetko vzdávať vďaky a nesmieme ani najmenej pochybovať o tom, že to, čo chce Boh, je výhodnejšie ako to, čo chceme my. Lebo aj taký príklad nám dal ten Prostredník, ktorý najprv povedal: „Otče, ak je to možné, nech ma minie tento kalich,“ ale potom zmenil v sebe ľudskú vôľu, ktorú prijal, keď sa stal človekom, a hneď dodal: „No nie čo ja chcem, ale čo chceš ty, Otče.“ A tak právom „sa poslušnosťou jedného mnohí stali spravodlivými“.

RESPONZÓRIUM

Mt 7, 7a. 8; Ž 145, 18

R. Proste a dostanete! * Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.
V. Blízko je Pán všetkým, čo ho vzývajú úprimne. * Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. PIATOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Barucha

1, 14 - 2, 5; 3, 1-8
Modlitba kajúceho ľudu

     Čítajte túto knihu, ktorú sme vám poslali, aby ste ju čítali vo sviatočný deň a v určené dni v Pánovom dome, a povedzte:
     „Pánovi, nášmu Bohu, pristane spravodlivosť a nám zahanbená tvár, akú majú dnes mužovia Judey a obyvatelia Jeruzalema, naši králi, naše kniežatá, naši kňazi, naši proroci i naši otcovia; lebo sme zhrešili pred Pánom, neverili sme mu a nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha, a nekráčali sme podľa nariadení Pána, ktoré nám predložil. Odo dňa, čo Pán vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, až po tento deň sme sa vzpierali Pánovi, svojmu Bohu, konali sme neuvážene a nechceli sme počuť jeho hlas. Preto nás, ako to dnes vidíme, prenasleduje nešťastie a kliatba, ktorou Pán pohrozil prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša v deň, keď vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, aby nám dal krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha, nepočúvali sme slová prorokov, ktorých nám posielal; všetci sme išli za hlasom svojho zlého srdca, slúžili sme cudzím bohom a páchali sme zlo pred očami nášho Boha.
    
     A Pán splnil svoje slovo, ktoré vyriekol nad nami a nad našimi sudcami, čo súdili Izrael, aj nad našimi kráľmi, nad našimi kniežatami a nad každým človekom v Izraeli a v Judei, že na nás privedie veľké nešťastie. Lebo sa nestalo pod šírym nebom, čo urobil v Jeruzaleme, ako je napísané v Mojžišovom zákone, že budeme jesť každý mäso svojho syna a každý mäso svojej dcéry. A vydal ich do područia všetkým kráľovstvám, čo sú okolo nás, na hanbu a napospas medzi všetkými národmi, čo sú okolo nás, medzi ktoré ich Pán rozptýlil. Dostali sa dolu, a nie hore, lebo sme zhrešili proti nášmu Bohu, keď sme nepočúvali jeho hlas.
     Všemohúci Pane, Bože Izraela, k tebe volá duša stiesnená a duch v úzkosti. Počuj, Pane, a zmiluj sa, lebo sme zhrešili pred tebou; veď ty vládneš naveky a my večne hynieme. Všemohúci Pane, Bože Izraela, teraz vypočuj modlitbu mŕtvych z Izraela a synov tých, čo zhrešili prd tebou, ktorí nepočúvali hlas Pána, svojho Boha, preto sa na nás lepí nešťastie. Nespomínaj si na neprávosti našich otcov, ale rozpamätaj sa na svoju ruku a na svoje meno v tomto čase, lebo ty si Pán, náš Boh. A budeme ťa chváliť, Pane, veď preto si vložil do nášho srdca bázeň pred tebou, aby sme vzývali tvoje meno. Budeme ťa chváliť vo svojom zajatí, lebo odvraciame svoje srdce od každej neprávosti našich otcov, ktorí zhrešili pred tebou. Pozri, my sme dnes vo svojom zajatí, kam si nás rozptýlil na hanbu, na kliatbu a na očistenie, za všetky neprávosti našich otcov, ktorí odpadli od Pána, nášho Boha.“

RESPONZÓRIUM

Ef 2, 4-5; porov. Bar 2, 12

R. Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, * Hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom.
V. Zhrešili sme, konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť proti nášmu Bohu popri všetkých jeho spravodlivých ustanoveniach. * Hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom.

Z Listu svätého biskupa Augustína Probe

(Ep. 130, 14, 27 - 15, 28: CSEL 44, 71-73)

Duch sa prihovára za nás

     Každý, kto prosí Pána o to jedno a za tým túži, prosí isto a bezpečne, bez obavy, či mu azda neuškodí, ak dostane to, bez čoho mu nepomôže nič iné, ani keby niečo dostal, ako treba. Lebo to je ten jediný pravý, jedine blažený život: naveky pociťovať nehu Pánovu nesmrteľní a neporušiteľní na tele a na duchu. Pre toto jedno sa vyhľadáva a náležite prosí aj o ostatné. Kto bude toto mať, bude mať všetko, čo chce, a nebude tam chcieť, lebo tam ani nebude môcť mať nič neprístojné.
     Lebo tam je zdroj života, po ktorom treba teraz žízniť v modlitbe; dotiaľ, kým žijeme v nádeji a ešte nevidíme, v čo dúfame, „v tôni krídel“ toho, ktorý „pozná každú našu túžbu“, aby sme sa opájali „blahobytom“ jeho „domu“ a pili „z potoka“ jeho „rozkoší“. „Veď u“ neho „je zdroj života a v“ jeho „svetle uvidíme svetlo“, keď sa naša túžba nasýti dobrotami a nebude už nič, čo by sme so vzdychaním hľadali, ale iba to, čo budeme s radosťou vlastniť.
     Ale pretože to je pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, aj keď oň prosíme v modlitbe, nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba. Veď čo si nedokážeme predstaviť také, aké to je, to ani nepoznáme. Ale nech by sa mysliacemu namanulo čokoľvek, odhadzujeme, odmietame, zavrhujeme to, lebo vieme, že to nie je to, čo hľadáme, aj keď ešte nevieme, aké to je.
     Je teda v nás akási, povedal by som, učená nevedomosť, ale naučená Božím Duchom, ktorý prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo keď Apoštol povedal: „Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame,“ dodal k tomu: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, aký je úmysel Ducha: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.“
     Čo neslobodno rozumieť tak, že by sme Svätého Ducha Božieho, ktorý je v Trojici nemeniteľný Boh a s Otcom i Synom jeden Boh, považovali za niekoho, kto nie je to, čo je Boh, a prihovára sa za svätých. Lebo sa hovorí: „Prihovára sa za svätých“ preto, že sa dáva svätým, aby sa prihovárali; tak, ako sa hovorí: „Pán, váš Boh, vás skúša, aby vedel, či ho milujete“, čo znamená, aby to vám dal poznať. A tak dáva svätým, aby sa prihovárali nevysloviteľnými vzdychmi, vnuká im túžbu po tej veľkej, hoci ešte nepoznanej veci, ktorú trpezlivo očakávame. Lebo ako možno hovoriť, keď túžime po niečom, čo nepoznáme? Veď keby sme ju vonkoncom nepoznali, netúžili by sme po nej. Ale ani keby sme ju videli, netúžili by sme po nej, ani by sme ju so vzdychaním nehľadali.

RESPONZÓRIUM

Rim 8, 26b; Zach 12, 4a. 10

R. Nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; * Sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.
V. V ten deň, hovorí Pán, vylejem na Dávidov dom a na obyvateľov Jeruzalema ducha milosti a pokorných prosieb. * Sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. SOBOTA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z knihy proroka Barucha

3, 9-15. 24 - 4, 4
Spása Izraela sa opiera o múdrosť

Počúvaj, Izrael, príkazy života,
napnite sluch, aby ste sa naučili byť rozumnými.
Čo je, Izrael?
Čo je, že si v nepriateľskej krajine?
Zostarel si v cudzej krajine,
poškvrnil si sa mŕtvolami,
pripočítaný si k tým, čo sú v podsvetí.
Opustil si prameň múdrosti.
Keby si bol kráčal po Božej ceste,
bol by si býval v pokoji naveky.
Nauč sa, kde je rozumnosť,
kde je sila, kde je rozum,
aby si vedel, aj kde je dlhý vek a život,
kde je svetlo očí a pokoj.
Kto našiel jej miesto?
A kto vošiel do jej pokladníc?

Izrael, aký veľký je Boží dom
a preveľké miesto jeho vlastníctva!
Je veľké a bez konca,
je vysoké a nezmerateľné.
Tam boli tí slávni obri, čo žili na počiatku,
veľkí postavou a obratní v boji.
Ale ich si Boh nevyvolil,
ani im nedal cestu výchovy
a zahynuli, lebo nemali rozumnosť,
zahynuli pre svoju obmedzenosť.

Kto vystúpil do neba a vzal ju
a zniesol ju z oblakov?
Kto preplával more a našiel ju
a prinesie ju za rýdze zlato?
Nieto toho, kto by poznal jej cestu,
ani toho, kto by objavil jej chodník.

Ale ten, ktorý vie všetko, pozná ju,
vynašiel ju svojou rozumnosťou.
Ten, ktorý založil zem na večný čas
a naplnil ju štvornohými zvieratami.
Ten, ktorý vysiela svetlo a ono ide,
zavolal ho a ono ho s chvením poslúchlo.
I hviezdy zažiarili na svojich strážach
a potešili sa.
Zavolal ich a povedali: „Tu sme!“
a veselo svietia tomu, ktorý ich vytvoril.

Toto je náš Boh
a iného nemožno k nemu prirovnať.
On našiel každú cestu k múdrosti
a dal ju svojmu služobníkovi Jakubovi
a svojmu miláčikovi Izraelovi.
Potom sa zjavila na zemi
a žila s ľuďmi.

Ona je knihou Božích prikázaní
a zákonom, ktorý zostáva naveky.
Všetci, ktorí sa jej držia, budú žiť,
tí však, čo ju opúšťajú, zomrú.
Obráť sa, Jakub, a chop sa jej,
choď za žiarou v jej svetle.
Nedávaj svoju slávu inému
a svoje hodnosti cudziemu národu.
Blahoslavení sme, Izrael,
lebo my vieme, čo sa páči Bohu.

RESPONZÓRIUM

Rim 11, 33; Bar 3, 32a. 37b

R. Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti; * Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!
V. Ten, ktorý vie všetko, pozná múdrosť a dal ju svojmu miláčikovi Izraelovi. * Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!

Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa

(Sermo 117: PL 52, 520-521)

Slovo, Božia múdrosť, sa telom stalo

     Svätý Apoštol hovorí, že dvaja ľudia položili základy ľudského rodu, totiž Adam a Kristus. Dvaja ľudia, rovnakí telom, ale nerovnakí zásluhou. Stavbou údov si boli naozaj úplne podobní, ale svojím pôvodom celkom nepodobní. Hovorí: „Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou; posledný Adam oživujúcim Duchom.“
     Toho prvého vytvoril tento posledný a daroval mu aj dušu, aby ho oživil. A on utvoril seba samého ako pôvodca, ktorý nečaká život od iného, ale on sám daroval život každému. Tamten je utvorený z obyčajnej hliny, tento vyšiel zo vzácneho lona Panny. V tom prvom sa zem mení na telo, v tomto sa telo povyšuje za Boha.
     A čo ešte? Toto je Adam, ktorý vložil svoj obraz do tamtoho vtedy, keď ho stvoril. A preto prijal aj jeho osobu, aj jeho meno si vzal, aby sa mu nestratil ten, ktorého vytvoril na svoj obraz. Prvý Adam, posledný Adam. Ten prvý má počiatok, tento posledný nemá koniec. Lebo v skutočnosti tento posledný je aj prvý, ako sám hovorí: „Ja som prvý a ja som posledný.“
     „Ja som prvý,“ čiže bez začiatku. „Ja som posledný,“ teda bez konca. „Ale nie je prv duchovné,“ hovorí, „lež živočíšne, až potom duchovné.“ Veď zem je prv ako ovocie; ale zem nie je taká vzácna ako ovocie. Ona si vyžaduje vzdychanie a námahu, ono dáva existenciu a život. Právom sa Prorok chváli takým ovocím, keď hovorí: „Svoje plody vydala naša zem.“ Aké plody? Tie, o ktorých hovorí na inom mieste: „Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón.“ Hovorí: „Prvý človek zo zeme, je pozemský, druhý človek z neba, je nebeský.“
     „Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí.“ Ako to, že tí, čo sa takí nenarodili, môžu byť takí; že neostanú takými, akí sa narodili, ale zotrvávajú takí, akí sa znovuzrodili? Tak, bratia, že nebeský Duch tajomným primiešaním svojho svetla oplodňuje lono panenského prameňa, aby tých, ktorých vychrlil kalný pôvod v biednom položení ako pozemských, zrodil ako nebeských a priviedol ich k podobnosti s ich Pôvodcom. Teda už znovuzrodení, už pretvorení podľa obrazu nášho Stvoriteľa napĺňajme, čo prikazuje Apoštol: „Ako sme nosili obraz pozemského, tak nosme aj obraz nebeského.“
     Už sme teda znovuzrodení podľa obrazu nášho Pána, ako sme povedali, a Boh nás naozaj prijal za synov; preto nosme úplný obraz dokonalej podobnosti s naším Pôvodcom: nie vo velebnosti, ktorá patrí iba jemu, ale v nevinnosti, jednoduchosti, miernosti, trpezlivosti, poníženosti, milosrdenstve, svornosti, čím sa k nám vo svojej dobrote pripojil.

RESPONZÓRIUM

Rim 5, 18. 12a

R. Ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, * Tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život.
V. Ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť. * Tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život.