Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. (Mt 19, 23)
Čujte to, všetky národy, *
počúvajte, všetci obyvatelia zeme;
vy všetci, prostí aj vznešení, *
všetci vospolok, bohatí aj chudobní.
Moje ústa hovoria múdrosť *
a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
K prísloviam ucho nakláňam, *
pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.
Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, *
keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy
podraziť?
Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu *
a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?
Veď sám seba nevykúpi nik, *
ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.
Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; †
nikdy nebude stačiť, *
aby človek žil naveky a zánik neuzrel.
Veď vidí, že umierajú aj mudrci, †
rovnako hynie blázon i hlupák *
a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.
Hroby im budú večnými domami, †
príbytkami z pokolenia na pokolenie, *
aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.
Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; †
je ako lichva, čo hynie; *
v tom je jej podobný.
Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, *
a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.
Ako ovce sa ženú do priepasti *
a smrť je ich pastierom.
Padajú strmhlav do hrobu, †
ich zjav sa pominie: *
podsvetie im bude príbytkom.
No moju dušu Boh vykúpi, *
z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.
Netráp sa, ak niekto bohatne *
a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.
Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, *
jeho poklad s ním nepôjde.
Aj keď si blahoželal za živa: *
„Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“
predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť *
a tí už nikdy svetlo neuzrú.
A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, †
je ako lichva, čo hynie; *
v tom je jej podobný.