Žalm 106
Hriechy ľudu a Božie zmilovanie v dejinách spásy

Toto bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. (1 Kor 10, 11)

I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
    lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, *
    kto všetku jeho chválu rozhlási?
Blažení sú tí, čo zachovávajú právo *
    a konajú spravodlivo v každý čas.

Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, *
    navštív nás svojou spásou,
aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, †
    aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu *
    a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

Hrešili sme ako naši otcovia, *
    konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.
Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, †
    zabudli na tvoje veľké dobrodenia *
    a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.
Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, *
    aby ukázal svoju moc.

Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; *
    po morskom dne ich previedol ako po púšti.
Vyslobodil ich z rúk nevraživca *
    a vymanil z rúk nepriateľa.
Ich utláčateľov voda zaliala, *
    ani jeden z nich nezostal nažive.
Až potom uverili jeho slovám *
    a pieseň chvály mu spievali.

No onedlho na jeho skutky zabudli *
    a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.
Na púšti sa oddali žiadostivosti *
    a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.
Dal im, čo si žiadali, *
    ba dopustil, že sa presýtili.

V tábore zanevreli na Mojžiša *
    a na Árona, posväteného Pánovho.
Otvorila sa zem a pohltila Dátana *
    a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.
I vzbĺkol oheň v ich zástupe *
    a bezbožníkov spálili plamene.


II

Urobili si teľa na Horebe *
    a klaňali sa soche uliatej;
i zamenili svoju slávu *
    za podobu býka, ktorý trávu požiera.
Zabudli na Boha, svojho záchrancu, *
    ktorý vykonal veľké divy v Egypte,
zázraky v Chámovej krajine, *
    v Červenom mori skutky úžasné.
Už povedal, že ich vyhubí, *
    keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho, *
    aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, *
    neverili jeho slovám.
Vo svojich stanoch šomrali, *
    nepočúvali Pánov hlas.
Vtedy zdvihol ruku proti nim, *
    že ich zničí na púšti.
A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi *
    a že ich rozoženie do cudzích krajín.

I pridali sa k Beélfegorovi, *
    jedli z obetí mŕtvym bôžikom;
popudzovali Boha svojou podlosťou, *
    až skaza na nich doľahla.
Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok *
    a pohroma prestala.
K dobru sa mu to pripočítalo *
    z pokolenia na pokolenie naveky.

Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; *
    Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;
tak ho rozčúlili, *
    že nerozvážne slová vyslovil.


III

Nevyhubili národy, *
    ako im Pán bol rozkázal.
Ale zmiešali sa s pohanmi *
    a osvojili si ich správanie.
Uctievali sošky ich bôžikov *
    a tie sa im stali osídlom.

Synov a dcéry *
    obetovali zlým duchom.
Prelievali krv nevinnú, †
    krv svojich synov a dcér *
    obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou; †
    znečistili sa svojimi skutkami *
    a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, *
    až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;
vydal ich do rúk pohanov; *
    vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.
Nepriatelia ich trápili, *
    pokorili a uvrhli do svojho područia.

Častejšie ich vyslobodil; †
    no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, *
    až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.
Ale on zhliadol na ich súženie, *
    keď počul ich náreky.

Rozpamätal sa na svoju zmluvu *
    a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.
A vzbudil k nim súcit *
    u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

Zachráň nás, Pane, Bože náš, *
    a zhromaždi nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť *
    a tvojou slávou sa honosiť.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, †
    od vekov až naveky. *
    A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“



© 1999-2006 Juraj Vidéky