17. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Bože, ochranca všetkých, čo v teba dúfajú, bez teba nič nie je hodnotné, nič nie je sväté;
zahrnuj nás svojím milosrdenstvom a pomáhaj nám tak užívať pominuteľné veci, aby nás privádzali
k hodnotám trvácim. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije
a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Druhého listu Korinťanom
Bratia, majte miesto pre nás! Nikomu sme neublížili, nikoho sme neskazili, nikoho neoklamali.
Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Veď som už povedal, že ste tak v našich srdciach, že s nami
umierate aj žijete. Veľmi vám dôverujem a veľa sa vami chválim; napĺňa ma potecha a prekypujem
radosťou pri všetkom našom súžení. Lebo aj keď sme prišli do Macedónska, naše telo nemalo nijaký
odpočinok, ale zo všetkých strán samé súženie: zvonka boje, vnútri úzkosti.
Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom. A nielen jeho príchodom,
ale aj útechou, na ktorej mal u vás účasť. Rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte
za mňa, takže som sa ešte viac radoval.
A tak ak som vás v liste aj zarmútil, neľutujem to. A ak som aj ľutoval - lebo vidím, že vás
ten list, čo i len nakrátko, zarmútil -, teraz sa radujem nie preto, že ste sa zarmútili, ale že
vás ten zármutok pohol na pokánie. Bol to zármutok podľa Božej vôle, aby ste v ničom
neutrpeli škodu našou vinou. Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu;
zármutok sveta spôsobí smrť. Pozrite, čo znamená zarmútiť sa podľa Božej vôle:
akú starosť to vo vás vyvolalo, akú obranu, aké rozhorčenie, akú bázeň,
akú túžbu, akú horlivosť, aké potrestanie! Tým všetkým ste ukázali, že ste čistí v tej veci.
A ak som vám písal, tak nie kvôli tomu, čo sa dopustil krivdy, ani kvôli tomu, čo ju znášal,
ale preto, aby vynikla vaša starosť, ktorú máte pred Bohom o nás. A to nás potešilo.
Ale popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť; že pookrial
na duchu zásluhou vás všetkých. Neostal som v hanbe, keď som sa vami
pred ním chválil; ale ako sa všetko, čo sme vám hovorili, zakladalo na pravde,
tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala pravdivá. A jeho srdce je vám ešte
viac naklonené, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho s bázňou a chvením prijali.
Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.
RESPONZÓRIUM
Z homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Druhý list Korinťanom
Pavol znova zavádza reč na lásku, aby zmiernil tvrdosť pokarhania. Keď ich usvedčil, a tým pokarhal,
že ich má rád, ale oni jeho lásku neopätujú, že sa od jeho lásky odtrhli a pridali sa k iným, skazeným ľuďom,
vzápätí mierni príkrosť výčitky slovami: „Majte miesto pre nás,“ čiže: „Milujte nás.“ Prosí o neveľkú priazeň,
z ktorej majú väčší úžitok tí, čo ju preukazujú, ako tí, čo ju prijímajú. Nepovedal: „Milujte,“ ale to dojímavé:
„Majte miesto.“
Ktože nás, pýta sa, vyhnal z vašich myslí? Kto nás vyhodil? Prečo sa musíme vo vás tiesniť?
Lebo ak predtým povedal: „Vo svojom srdci máte málo miesta,“ tu hovorí otvorenejšie:
„Majte miesto pre nás,“ a znova ich takto priťahuje k sebe. Veď nič tak neprebúdza lásku,
ako keď milovaný spozná, že milujúci veľmi túži po jeho láske.
Hovorí: „Už som povedal, že ste tak v našich srdciach, že s nami umierate aj žijete.“
Najväčšia sila lásky je v tom, že aj keď ňou pohŕdajú, chce s nimi umierať aj žiť.
Nie ste v našich srdciach hocijako, ale tak, ako som povedal. Lebo sa môže stať,
že niekto aj miluje, a pritom uteká pred nebezpečenstvami. Ale my nie.
„Napĺňa ma potecha.“ Aká potecha? Tá, čo vychádza od vás.
Potešili ste ma svojimi skutkami, lebo ste sa obrátili k lepšiemu životu.
Kto miluje, je už taký, že sa sťažuje, že nie je milovaný, ale aj sa bojí, aby neprekročil mieru
výčitiek a nespôsobil žiaľ. Preto hovorí: „Napĺňa ma potecha a prekypujem radosťou.“
Akoby povedal: „Bol som nad vami veľmi zarmútený, ale dali ste mi hojné
zadosťučinenie a priniesli útechu. Nielenže ste odstránili príčinu môjho zármutku,
ale zaplavili ste ma ešte plnšou radosťou.“
Potom dáva najavo jej veľkosť nielen tým, čo prezrádza, keď hovorí:
„Prekypujem radosťou,“ ale aj tým, čo dodáva: „Pri všetkom našom súžení.“
Potešenie, ktoré ste mi spôsobili, hovorí, je také veľké, že ho nemohlo zatieniť
ani také veľké súženie. Jeho ohromná sila prekonala všetky ťažkosti, ktoré na nás doľahli,
a nedovolila, aby nás duševne vyčerpali.
RESPONZÓRIUM
Z Druhého listu Korinťanom
Bratia, oznamujeme vám, akú milosť dal Boh macedónskym cirkvám: že v mnohých
skúškach súženia z ich veľkej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti.
Môžem dosvedčiť, že koľko mohli, ba aj viac ako mohli, sami od seba nás naliehavo prosili,
aby sme im dopriali milosť mať účasť na službe svätým. Ba nad naše očakávanie samých
seba odovzdali najprv Pánovi a potom z Božej vôle aj nám; takže sme poprosili Títa,
aby tak, ako začal toto dielo lásky, aj ho u vás dokončil.
A ako vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti
a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lásky.
Nehovorím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky.
Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás
chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.
A v tomto dávam radu. Toto je vám na osoh, vám, čo ste už minulého roku
začali nielen konať, ale aj chcieť. Teraz to teda aj uskutočnite, aby ako bol
duch ochotný chcieť, tak bol ochotný aj vykonať z toho, čo máte. Lebo ak je
ochotná vôľa, cení sa podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá. Veď nejde o to,
aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie. Teraz váš prebytok
im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám;
a tak sa to vyrovná, ako je napísané: „Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok.“
Vďaka Bohu, že vložil do Títovho srdca takú istú starosť o vás. Lebo nielenže
výzvu prijal, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba šiel k vám. Poslali sme
s ním aj brata, ktorý si evanjeliom získal chválu vo všetkých cirkvách. A nielen to,
ale cirkvi ho poverili, aby nás sprevádzal pri tomto diele lásky, ktoré konáme na Pánovu slávu
a na prejavenie našej ochoty; pričom sa chránime, aby nám nik nemohol nič vyčítať
pri týchto veľkých daroch ktoré opatrujeme. Veď sa usilujeme robiť dobre nielen pred Pánom,
ale aj pred ľuďmi. Poslali sme s nimi aj nášho brata o ktorom sme sa veľa ráz presvedčili,
že je horlivý v mnohých veciach - a teraz bude ešte horlivejší, lebo vám veľmi dôveruje.
Čo sa týka Títa, on je môj spoločník a spolupracovník u vás. A naši bratia sú
apoštolmi cirkví, Kristovou slávou. A tak im prejavte svoju lásku a pred cirkvami
im ukážte, prečo sa vami chválime.
RESPONZÓRIUM
Z rečí svätého biskupa Cézara Arleského
„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ Milovaní bratia, aké milé je slovo milosrdenstvo.
A ak už slovo, o čo viac vec sama!? A hoci by ju všetci ľudia radi mali, horšie je, že nekonajú všetci tak,
aby si zaslúžili dostať ju. Hoci všetci chcú milosrdenstvo dosiahnuť, málo je tých, čo chcú
milosrdenstvo preukazovať.
Človeče, na akom základe chceš pýtať, čo odmietaš preukázať? Kto si praje milosrdenstvo
v nebi, musí preukazovať milosrdenstvo na tomto svete. A preto, milovaní bratia, že všetci
chceme milosrdenstvo, urobme si z neho patróna v tomto veku, aby nás ono zachránilo v budúcom.
Lebo v nebi je milosrdenstvo, ku ktorému sa dostávame cez pozemské milosrdenstvá.
Tak to hovorí Písmo: „Pane, tvoje milosrdenstvo je v nebi.“
Milosrdenstvo je teda pozemské a nebeské, čiže ľudské a božské. Aké je ľudské milosrdenstvo?
Také, že si všímaš biedu chudákov. A aké je milosrdenstvo božské? Bezpochyby to, ktoré udeľuje
odpustenie hriechov. Všetko, čo ľudské milosrdenstvo uštedruje na ceste, božské milosrdenstvo
vo vlasti vracia. Boh totiž na tomto svete mrzne a hladuje vo všetkých chudobných, ako sám hovorí:
„Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste to urobili.“
Teda Boh, ktorý vo svojej dobrote z neba dáva, chce na zemi dostávať.
Akí sme my? Keď Boh dáva, chceme prijímať, ale keď pýta, nechceme dať!
Lebo keď chudobný hladuje, to Kristus trpí núdzu, ako sám hovorí:
„Bol som hladný a nedali ste mi jesť.“ Nepohŕdaj teda biedou chudobných, ak chceš bez
obáv dúfať v odpustenie hriechov. Kristus teraz hladuje, bratia, vo všetkých chudobných,
on trpí hladom a smädom a čo dostane na zemi, to v nebi vráti.
Prosím vás, bratia, čo chcete alebo čo hľadáte, keď prichádzate do kostola?
Čo iné ako milosrdenstvo? Preukazujte teda pozemské a dosiahnete nebeské.
Od teba pýta chudobný, ty pýtaš od Boha. On krajec chleba, ty večný život.
Daruj žobrákovi, čo si chceš zaslúžiť od Krista. Počúvaj, ako sám hovorí:
„Dávajte a dajú vám.“ Neviem, na akom základe chceš prijať, čo nechceš preukázať.
A preto keď prichádzate do kostola, dávajte chudobným akékoľvek almužny podľa svojich možností.
RESPONZÓRIUM
Z Druhého listu Korinťanom
Bratia, o službe svätým vám vlastne zbytočne píšem. Veď poznám ochotu vášho ducha,
pre ktorú sa vami chválim pred Macedónčanmi, že Achájsko je už od minulého roku
pripravené a vaša horlivosť povzbudila mnohých. Poslal som však bratov, aby nebolo
len prázdnou rečou, keď sa v tomto vami chválime; aby ste boli pripravení, ako som
povedal, aby sme sa v tejto veci nezahanbili my, nechcem povedať vy, až prídu so mnou
Macedónčania a nájdu vás nepripravených. Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov,
aby šli napred k vám a pripravili váš vopred sľúbený dar a aby takto pripravený bol prejavom
štedrosti, a nie lakomstva.
Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať.
Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.
A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok
a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok, ako je napísané: „Rozsýpal a dal chudobným;
jeho spravodlivosť trvá naveky.“
Ten, čo dáva rozsievačovi semeno a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží vaše osivo
a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. Budete vo všetkom obohatení, na všestrannú
štedrosť, a tak sa bude naším prostredníctvom vzdávať vďaka Bohu. Veď vykonávanie
tejto služby nielenže dopĺňa, čo chýba svätým, ale aj rozmnožuje vzdávanie vďaky Bohu.
Keď sa osvedčíte v tejto službe, budú oslavovať Boha za vašu poslušnosť, s akou vyznávate
Kristovo evanjelium, a za štedrú účasť s nimi i so všetkými; budú sa za vás modliť
a túžiť po vás pre nesmiernu Božiu milosť, ktorá je vo vás. Bohu vďaka za jeho nevýslovný dar.
RESPONZÓRIUM
Z Homílií svätého biskupa Bazila Veľkého
Človeče, napodobňuj zem! Prinášaj úrodu ako ona, aby si nebol horší ako mŕtva hmota.
Ona prináša ovocie, a nie pre svoj úžitok, ale aby tebe slúžilo. Keď sa ty preukážeš ovocím
akejkoľvek dobročinnosti, zbieraš ho sám pre seba, lebo priazeň a odmena za dobré skutky
vracajú sa k darcovi. Daroval si hladnému a čo si dal, stáva sa tvojím, ba vracia sa k tebe
aj so ziskom. Ako zrno, čo padá do zeme, stráca sa na osoh toho, kto seje, tak aj chlieb
podaný hladnému prinesie ti neskôr veľký úžitok. Nech je teda koniec poľných prác začiatkom
tvojej nebeskej sejby. Veď hovorí:
„Rozsievajte si v spravodlivosti.“
Lebo peniaze zanecháš tu, či chceš, či nechceš. Ale slávu získanú dobrými skutkami
odnesieš si pred Pána, kde ťa obstúpi všetko ľud a pred spoločným sudcom ťa nazve
živiteľom a štedrým dobrodincom a dá ti všetky mená označujúce ľudskosť a dobrotu.
Či nevidíš ľudí, čo za krátku slávu, za pokrik a potlesk ľudu utrácajú bohatstvá
v divadlách, na pretekoch, vo fraškách a v zápasoch so šelmami,
na ktoré sa každému prieči čo i len pozrieť?
A ty si skúpy na výdavky, ktorými si môžeš získať takú veľkú slávu?
Dostane sa ti uznania od Boha, budú ťa chváliť anjeli, blahoslaveným ťa
budú nazývať všetci ľudia od stvorenia sveta. Dostaneš večnú slávu, veniec spravodlivosti,
nebeské kráľovstvo ako odmenu za správne používanie porušiteľných vecí.
Ale ty o to nedbáš a pre starosť o terajšie veci pohŕdaš dobrami uloženými v nádeji.
Konaj teda, rozdávaj bohatstvo, buď štedrý a slávny vo výdavkoch,
ktoré vynakladáš na chudobných. Nech sa aj o tebe hovorí:
„Rozdeľuje a dáva chudobným, jeho dobročinnosť potrvá naveky.“
Aký by si mal byť vďačný štedrému darcovi, aký veselý by si mal byť, ako by si sa mal
tešiť tomu, čo ti prináša úctu, že totiž neobťažuješ pri cudzích dverách,
ale iní sa tlačia pri tvojich!? Ty si však mrzutý a ťažko prístupný.
Vyhýbaš sa stretnutiam, aby si nebol nútený čo i len maličkosť popustiť z rúk.
Poznáš len jednu reč: „Nemám, nedám, lebo som chudobný.“ Naozaj si chudobný,
ba úplný žobrák. Si chudobný na lásku, chudobný na ľudskosť, chudobný na vieru
v Boha, chudobný na nádej vo večnosť.
RESPONZÓRIUM
Z Druhého listu Korinťanom
Bratia, ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a skromnosť, ja, ktorý som vraj zoči – voči medzi
vami pokorný, ale keď som vzdialený, trúfam si voči vám. Prosím vás, aby som sa nemusel, keď prídem,
odvážiť byť taký smelý, ako sa hodlám odvážiť voči niektorým, čo si o nás myslia, že žijeme podľa tela.
Žijeme, pravda, v tele, ale nebojujeme podľa tela – lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú
od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly a každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha.
Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi, a sme pripravení potrestať každú neposlušnosť,
kým nebude vaša poslušnosť úplná.
Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý, že je Kristov, nech si uvedomí aj to,
že ako je on Kristov, sme aj my. Veď ak sa aj trochu viac pochválim mocou, ktorú nám dal
Pán na vaše budovanie, a nie na rúcanie, nebudem sa hanbiť, aby sa nezdalo, že vás chcem
strašiť listami; lebo hovoria: „Jeho listy sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá a reč úbohá.“
Taký nech si uvedomí, že akí sme slovom v listoch, keď sme vzdialení, takí budeme aj v skutkoch, keď prídeme.
Neodvažujeme sa zaraďovať alebo prirovnávať sa k tým, čo odporúčajú samých seba.
Sú nerozumní, keď sa merajú sami podľa seba a porovnávajú sa sami so sebou.
My sa však nebudeme chváliť nad mieru, ale podľa miery pôsobiska, ktoré nám pridelil Boh,
miery prísť až k vám. Lebo sa nevystatujeme, ako keby sme sa k vám neboli dostali,
veď sme prišli až k vám s Kristovým evanjeliom. Ani sa nadmieru nechválime cudzou prácou.
Máme však nádej, že ako bude rásť vaša viera, získame u vás veľkú vážnosť na našom
pôsobisku a budeme môcť zvestovať evanjelium aj mimo vášho územia a nemusíme sa
chváliť hotovou prácou na cudzom pôsobisku.
Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi, lebo nie ten je osvedčený, kto sa sám odporúča,
ale ten, koho odporúča Pán.
Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Len ma už strpte! Veď horlím
za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás odovzdal
Kristovi ako čistú pannu. Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo
a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou.
Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali,
alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali.
A ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí apoštoli, lebo ak som
aj vo vyjadrovaní neobratný, v poznaní nie; veď sme vám to vo všetkom a všetkým ukázali.
RESPONZÓRIUM
Z Katechéz svätého biskupa Cyrila Jeruzalemského
Cirkev sa volá katolíckou čiže všeobecnou preto, že je rozšírená po celom svete od jedného
kraja zeme až po druhý kraj, aj preto, že všeobecne a bezo zvyšku učí všetky pravdy,
ktoré majú ľudia poznať o viditeľných i neviditeľných, o nebeských i pozemských veciach.
Potom aj preto, že vedie všetky skupiny ľudí, vládcov i poddaných, učených i nevzdelaných,
k správnej bohopocte. A konečne preto, že všeobecne lieči a uzdravuje všetky druhy hriechov
spáchaných dušou i telom a vlastní všetky druhy čností, akokoľvek by sa nazývali,
v skutkoch i slovách a v akýchkoľvek duchovných daroch.
Veľmi vhodne sa nazýva Cirkvou čiže zhromaždením, lebo všetkých zhromažďuje
a vedie k jednote, ako hovorí Pán v Knihe Levitikus: „Zhromaždi celú pospolitosť
ku vchodu do stánku svedectva.“ Ďalej si hodno všimnúť, že slovo „zhromaždi“ sa
v Písme prvý raz používa na tomto mieste, kde Pán ustanovuje Árona za veľkňaza.
A v Deuteronómiu hovorí Boh Mojžišovi: „Zhromaždi ku mne ľud, aby si vypočul moje slová
a naučil sa báť sa ma.“ A znova spomína Cirkev, keď hovorí o tabuliach:
„Na nich boli napísané všetky slová, ktoré vám povedal Pán na vrchu, spostred ohňa,
v deň pospolitosti“ čiže zhromaždenia. Jasnejšie povedané:
„V deň, keď vás Pán zvolal a keď ste sa zhromaždili.“ Aj žalmista hovorí:
„Budem ťa, Pane, oslavovať vo veľkom zhromaždení a chváliť uprostred zástupov.“
Kedysi spieval žalmista: „Na zhromaždení Boha velebte, velebte Pána, potomci Izraela.“
Vykupiteľ založil z pohanských národov druhú, našu svätú kresťanskú Cirkev, o ktorej povedal Petrovi:
„A na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“
Keď bola zavrhnutá tá jedna, židovská, po celom svete sa množia Kristove cirkvi,
o ktorých sa hovorí v žalmoch: „Spievajte Pánovi pieseň novú; jeho chvála nech
znie v zhromaždení svätých.“ Súhlasne s tým hovorí Prorok Židom:
„Nemám vo vás zaľúbenie, hovorí všemohúci Pán,“ a hneď dodáva:
„Preto je od východu slnka až po západ oslávené moje meno medzi národmi.“
O tej istej svätej katolíckej Cirkvi píše Pavol Timotejovi: „Aby si vedel, ako si počínať
v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.“
RESPONZÓRIUM
Z Druhého listu Korinťanom
Bratia, hádam som sa dopustil hriechu, keď som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým,
že som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium? Iné cirkvi som olupoval, prijímal som od nich
podporu, aby som mohol vám slúžiť. Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikomu
som nebol na ťarchu, lebo čo mi chýbalo, doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónska.
Chránil som sa a budem sa chrániť, aby som vám v ničom nebol na ťarchu.
Ako je vo mne Kristova pravda, túto chválu mi nik neprekazí v krajoch Achájska.
Prečo? Preto, že vás nemilujem? To vie Boh. Ale čo robím, budem robiť aj ďalej,
aby som odňal príležitosť tým, čo hľadajú príležitosť ukázať sa, že sú takí ako my,
v čom sa vychvaľujú. Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby
boli Kristovými apoštolmi. A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla.
Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti.
Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky.
Znova hovorím: Nech si nik nemyslí, že som nerozumný. A ak, prijmite ma ako
nerozumného, aby som sa mohol aj ja trochu pochváliť. Čo hovorím, nehovorím podľa
Pánovej vôle, ale ako nerozumný, čo sa týka tejto chvály. Keďže sa mnohí chvália podľa tela,
pochválim sa aj ja. Veď ochotne znášate nerozumných, lebo sami ste múdri.
Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď vás niekto zdiera,
keď sa niekto nad vami vyvyšuje, keď vás niekto bije po tvári.
Na svoju hanbu hovorím, akoby sme my boli slabí. Ak si niekto v niečom trúfa,
hovorím to ako nerozumný, trúfam si aj ja. Sú oni Hebreji? Aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja.
Sú Abrahámovi potomci? Aj ja. Sú Kristovi služobníci? Ešte nerozumnejšie hovorím:
Tým viac ja vo väčších námahách, častejšie vo väzeniach, v nesmierne mnohých ranách,
veľa ráz v nebezpečenstve smrti. Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej,
tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som
bol na morských hlbinách; často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach,
v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu,
v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách
na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi;
v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote.
A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi.
Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?
RESPONZÓRIUM
Z Katechéz svätého biskupa Cyrila Jeruzalemského
„Katolícka“ Cirkev, to je vlastné meno tejto svätej matky nás všetkých. Ona je aj nevestou nášho
Pána Ježiša Krista, jednorodeného Božieho Syna [lebo je napísané: „Ako aj Kristus miluje Cirkev
a seba samého vydal za ňu“ a všetko, čo nasleduje], aj obrazom a podobou „nebeského Jeruzalema,
ktorý je slobodný a matkou nás všetkých.“ Ona bola predtým neplodná, no teraz je matkou nespočetných detí.
Po prepustení prvej, v druhej čiže v katolíckej Cirkvi „Boh“, ako hovorí Pavol,
„ustanovil po prvé apoštolov, po druhé prorokov, po tretie učiteľov, potom sú zázraky,
ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov“ a všetky možné druhy
čností, ako múdrosť a rozumnosť, miernosť, nepremožiteľná trpezlivosť v prenasledovaniach.
Ona zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, slávou aj potupou najprv
v prenasledovaniach a úzkostiach ozdobila svätých mučeníkov vencami uvitými
z mnohých rozličných kvetov trpezlivosti a teraz v pokojných časoch z Božej milosti
požíva zaslúženú úctu kráľov a vysokých hodnostárov a nakoniec aj ľudí každého rodu a druhu.
A kým králi majú svoju moc vymedzenú na jednotlivé národy rozložené na mnohých miestach,
svätá katolícka Cirkev sa teší neohraničenej moci na celom svete.
Lebo, ako je napísané, Boh „zaisťuje pokoj jej hraniciam“.
V tejto svätej katolíckej Cirkvi, kde sme vystrojení aj vynikajúcimi prikázaniami
aj mravmi, budeme mať nebeské kráľovstvo a dosiahneme dedičstvo večného života.
A preň znesieme všetko, aby sme ho od Pána získali. Veď nemáme pred sebou nejakú
maličkosť, ale nám ide o dosiahnutie večného života. Preto sa vo vyznaní viery učíme,
že po tom: „Vo vzkriesenie tela,“ čiže mŕtvych, o čom sme hovorili, máme veriť:
„A v život večný,“ o ktorý my kresťania zápasíme.
Životom v skutočnosti a opravdivo je Otec, ktorý skrze Syna v Duchu Svätom
vylieva ako z prameňa na všetkých nebeské dary. Z jeho dobroty máme aj my ľudia
pravdivo prisľúbené dobrá večného života.
RESPONZÓRIUM
Z Druhého listu Korinťanom
Bratia, ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. Boh a Otec Pána Ježiša,
ktorý je zvelebený naveky, vie, že neklamem. V Damasku miestodržiteľ kráľa Aretu strážil mesto
Damascénov, aby ma chytil, ale v koši ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukám.
Musím sa chváliť, hoci to neosoží, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pána. Poznám človeka
v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi – neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem,
to vie Boh, - uchvátený až do tretieho neba. A viem, že tento človek – zasa neviem, či v tele,
či mimo tela, to vie Boh, - bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť.
Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami.
Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu.
Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa,
a aj pre veľkosť zjavení. A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol,
ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo
mňa, ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“
A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila.
Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista;
lebo keď som slabý, vtedy som silný.
Stal som sa nerozumným. Vy ste ma prinútili – lebo vy ste ma mali odporúčať.
Nebol som o nič menší ako tamtí veľapoštoli, aj keď nie som ničím.
Ale znaky apoštola sa vám prejavili vo veľkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a mocných činoch.
Lebo o čo ste boli ukrátení v porovnaní s ostatnými cirkvami okrem toho, že som vám nebol na ťarchu?
Odpusťte mi túto krivdu.
RESPONZÓRIUM
Začiatok Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Polykarpovi
Ignác, nazývaný aj Teoforus, biskupovi smyrnianskej cirkvi Polykarpovi, ktorého biskupom je zasa
Boh Otec a Pán Ježiš Kristus, hojnú spásu!
Vyslovujem uznanie tvojmu nábožnému zmýšľaniu, že je akoby postavené na pevnej skale,
a veľmi si cením, že som bol hoden uvidieť tvoju svätú tvár, z ktorej by som sa najradšej
stále tešil v Bohu. Pre milosť, ktorou si odiaty, ťa zaprisahávam, aby si zrýchľoval svoj beh
a povzbudzoval všetkých, aby boli spasení. Zastávaj svoje miesto so všetkou starostlivosťou
o telo i o dušu. Staraj sa o jednotu, nad ktorú nie je nič lepšie. Znášaj všetkých, ako aj teba znáša Pán.
Strp všetkých v láske, ako to aj robíš. Ustavične sa modli. Žiadaj si väčšiu múdrosť, ako máš.
Bdej, akoby si mal ducha nespavosti. Hovor s každým osve, ako to robí Boh.
Znášaj choroby všetkých ako dokonalý atlét. Kde je viac námahy, tam je veľký zisk.
Ak budeš mať rád dobrých žiakov, tým si nezaslúžiš nijaké uznanie.
Radšej si miernosťou podmaň skazenejších. Tá istá náplasť nehojí každú ranu.
Vysoké horúčky mierni mokrými obkladmi.
„Vo všetkom buď opatrný ako had a vždy jednoduchý ako holubica.“ Telesný i duchovný si preto,
aby si s tým, čo sa ti ukáže, zaobchodil jemne. A čo nevidno, pros, aby sa ti zjavilo,
aby ti nechýbalo nič a aby si oplýval všetkými darmi. Čas čaká na teba ako kormidelník
na vietor a búrkou zmietaný na prístav, aby si so svojimi dosiahol Boha.
Buď triezvy ako Boží atlét. Sľúbená odmena je nesmrteľnosť a večný život,
o ktorom si aj sám presvedčený. Vo všetkom som zmiernou obetou za teba,
ja aj moje putá, ktoré si pobozkal.
Nech ťa nerozrušia tí, čo sa zdajú byť vierohodní, a učia iné.
Stoj pevne ako nákova, na ktorú bijú. Veľkí atléti dostávajú rany a víťazia.
Zvlášť kvôli Bohu musíme zniesť všetko, aby aj on zniesol nás. Buď ešte usilovnejší, ako si.
Skúmaj časy. Očakávaj toho, ktorý je nad časom, večného, neviditeľného,
ale kvôli nám viditeľného, nehmatateľného, neschopného trpieť, a predsa kvôli nám
schopného trpieť, veď kvôli nám zniesol všetko možné.
Vdovy neslobodno zanedbávať. Po Pánovi ty buď ich ochrancom.
Nech sa nič nedeje bez tvojej vôle, ani ty nerob nič bez Boha, čo ani nerobíš.
Buď pevný! Čím častejšie sa schádzajte a volaj každého po mene. Sluhami a slúžkami nepohŕdaj.
A oni nech nespyšnejú, ale nech slúžia ešte viac na Božiu slávu,
aby od Boha dosiahli väčšiu slobodu. Ani nech netúžia vykúpiť sa z otroctva na účet spoločenstva,
aby sa nestali otrokmi žiadostivosti.
RESPONZÓRIUM
Z Druhého listu Korinťanom
Bratia, toto som už tretí raz pripravený ísť k vám a nebudem vám na ťarchu. Veď netúžim po vašich
veciach, ale po vás; lebo nie deti sú povinné sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. A ja veľmi rád
vynaložím všetko, ba aj seba samého vydám za vaše duše. Ak vás ja tak veľmi milujem, mám byť menej milovaný?
Dobre, ja som vám vraj na ťarchu nebol, ale som chytrák - dostal som vás úskokom.
Azda som vás poškodil prostredníctvom niektorého z tých, čo som k vám poslal?
Poprosil som Títa a poslal som s ním brata. Azda vás Títus poškodil? Vari sme nekráčali v tom istom duchu?
A v tých istých šľapajach?
Už dávno si myslíte, že sa chceme pred vami vyhovárať? Hovoríme pred Bohom v Kristovi;
a všetko, milovaní, pre vaše budovanie. Lebo sa bojím, aby som vás, až prídem,
nenašiel azda takých, akých nechcem, a vy aby ste nenašli mňa, akého nechcete.
Aby azda neboli sváry, žiarlivosť, hnevy, rozbroje, utŕhania, klebety, vystatovanie, nepokoje.
Aby ma zasa, až prídem, môj Boh u vás nepokoril, aby som nemusel žialiť nad mnohými z tých,
čo predtým zhrešili a nerobili pokánie za nečistotu, smilstvo a necudnosť, ktorých sa dopustili.
Toto už tretí raz idem k vám: každá výpoveď bude potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov.
Už som povedal a znova pripomínam, ako keď som bol druhý raz u vás, a teraz vzdialený tým,
čo predtým zhrešili, i všetkým ostatným, že až zasa prídem, nebudem zhovievavý,
veď žiadate dôkaz, že vo mne hovorí Kristus, ktorý nie je voči vám slabý, ale má medzi vami moc.
Lebo aj keď bol ukrižovaný v slabosti, z Božej moci žije. Aj my sme v ňom slabí,
ale z Božej moci budeme s ním žiť pre vás.
Seba samých skúmajte, či máte vieru; sami sa skúmajte. Alebo nepoznáte seba samých,
že je vo vás Ježiš Kristus? Ibaže ste nehodní. A dúfam, že poznáte, že my nie sme nehodní.
Modlíme sa k Bohu, aby ste neurobili nič zlé – nie preto, aby sme sa my ukázali ako hodni,
ale aby ste vy robili dobre a my aby sme boli ako nehodni. Veď nič nemôžeme proti pravde,
iba za pravdu. Preto sa radujeme, keď sme my slabí a vy ste silní.
Aj sa modlíme za to – za vaše zdokonalenie. A toto píšem ako vzdialený, aby som si, keď prídem,
nemusel prísne počínať podľa moci, ktorú mi dal Pán na budovanie, a nie na rúcanie.
Napokon, bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom,
rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami.
Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí.
Milosť Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.
RESPONZÓRIUM
Z Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Polykarpovi
Zlým umeniam sa vyhýbaj, ale tým viac o nich hovor ľudu. Mojim sestrám povedz, aby milovali Pána
a boli spokojné s manželmi telom i duchom. Podobne aj mojim bratom prikáž v mene Ježiša Krista,
aby milovali svoje manželky ako Pán Cirkev. Kto môže vytrvať v čistote na slávu Pánovho tela,
nech pokorne vytrvá. Ak sa tým vystatuje, je stratený. A ak si niekto myslí, že je väčší ako biskup,
zahynie. Patrí sa, aby ženísi a nevesty vstupovali do manželstva po porade s biskupom,
aby to bolo manželstvo podľa Pána, a nie zo žiadostivosti. Nech sa všetko deje na Božiu slávu.
Biskupa počúvajte, aby aj Boh počul vás. Som ochotný položiť svoj život za tých, čo sú
podriadení biskupovi, kňazom, diakonom. Bol by som rád, keby som mal s nimi podiel v Bohu.
Vzájomne si pomáhajte, spoločne zápaste, spoločne bežte, spoločne trpte, spoločne líhajte,
spoločne vstávajte, ako Boží správcovia, priatelia a služobníci. Usilujte sa páčiť sa tomu,
pre ktorého bojujete a od ktorého dostávate odmenu za službu. Nech sa o nikom z vás nezistí,
že je zbeh. Vašou zbraňou nech je krst, prilbou viera, kopijou láska, celou zbrojou trpezlivosť.
Vaším vkladom nech sú vaše skutky, aby ste mohli dostať zaslúženú odmenu.
V láskavosti buďte veľkodušní jeden voči druhému, ako je aj Boh voči vám.
Kiež by som sa mohol z vás tešiť ustavične.
Keďže sa Cirkev v sýrskej Antiochii, ako mi vraveli, zásluhou vašich modlitieb teší
z pokoja, aj ja mám spokojnejšieho ducha v Božej istote. Len aby som utrpením dosiahol
Boha a pri vzkriesení bol uznaný za vášho učeníka. Dobre by bolo, blažený Polykarp,
zvolať zhromaždenie, ktoré by bolo milé Bohu, a vybrať niekoho, kto je vám veľmi drahý
a je dosť aktívny, aby ste ho mohli vymenovať za Božieho posla. Jeho potom pover tou
čestnou úlohou, aby šiel do Sýrie a rozhlásil vašu neúnavnú lásku na Božiu slávu.
Kresťan nemá moc nad sebou, ale podlieha Bohu. Bude to Božie a vaše dielo, ak to urobíte.
Dôverujem milosti, že ste pripravení na dobré dielo pre Boha. Keď som sa dozvedel
o vašej veľkej túžbe po pravde, krátkym listom som vás povzbudil.
Ale nemohol som napísať všetkým cirkvám, lebo som sa musel náhle,
ako to vyžadoval rozkaz, odplaviť z Troady do Neapola. Preto napíš ty,
veď máš Božie zmýšľanie, cirkvám, čo ležia smerom na východ, aby urobili aj ony to isté.
Ktorí môžu, nech pošlú poslov, iní listy po tých, ktorých ty pošleš,
aby ste sa preslávili trvalým dielom, ako si zasluhuješ.
Želám vám, aby sa vám stále darilo v našom Bohu, Ježišovi Kristovi,
skrze ktorého ostávajte v jednote s Bohom a pod dozorom Boha. Buďte zdraví v Pánovi.
RESPONZÓRIUM