OKTÓBER

1. októbra

SV. TERÉZIE Z LISIEUX, PANNY A UČITEĽKY CIRKVI

Spomienka


Z vlastného životopisu svätej panny Terézie od Dieťaťa Ježiša

(Manuscits autobiographiques, Lisieux 1957, 227-229)

V srdci Cirkvi budem ja láskou

     Moje nesmierne túžby ma mučili. Preto som hľadala v listoch svätého Pavla, aby som konečne našla odpoveď. Oči mi náhodou utkveli na dvanástej a trinástej hlave Prvého listu Korinťanom. A v prvej som čítala, že všetci nemôžu byť zároveň apoštolmi, prorokmi a učiteľmi, že Cirkev pozostáva z rozličných údov a oko nemôže byť súčasne aj rukou. Bola to jasná odpoveď; ale nie taká, ktorá by utíšila moje túžby a priniesla mi pokoj.
     No nedala som sa odradiť a čítala som ďalej. A tak som našla vetu, ktorá mi priniesla úľavu: „Usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.“ Apoštol tu upozorňuje, že ani vyššie dary milosti nie sú ničím bez lásky a že láska je tá najvznešenejšia cesta, ktorá bezpečne vedie k Bohu. Konečne som našla pokoj.
     Keď som rozjímala o tajomnom tele Cirkvi, nespoznávala som sa ani v jednom úde, ktoré spomína svätý Pavol, alebo lepšie, chcela som sa vidieť vo všetkých. Až v láske som našla os môjho povolania. Pochopila som, že Cirkev má telo zložené z rozličných údov, ale aj to, že v tomto tele nechýba nevyhnutne potrebný a veľmi vznešený úd. Pochopila som, že Cirkev má srdce a že toto srdce horí láskou. Pochopila som, že iba láska núti údy Cirkvi do činnosti a že keby táto láska vyhasla, apoštoli by už viac nezvestovali evanjelium a mučeníci by už neprelievali krv. Zbadala som a spoznala, že láska v sebe zahrňuje všetky povolania, že láska je všetko, že ona obsahuje všetky časy a miesta, jedným slovom, že láska je večná.
     Vtedy som opojená najväčšou radosťou vykríkla: Ježišu, moja láska, konečne som našla svoje povolanie: mojím povolaním je láska. Áno, našla som svoje miesto v Cirkvi a toto miesto si mi dal ty, môj Bože. V srdci Cirkvi, mojej matky, ja budem láskou, a tak budem všetkým a moja túžba sa splní.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ž 21, 4; Jób 31, 18; Ef 3, 18; Ž 31, 20

R. Bože, vyšiel si mi v ústrety svojou láskou a ona so mnou rástla od môjho detstva. * A teraz nemôžem pochopiť, aká je hĺbka tvojej lásky.
V. Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným * A teraz nemôžem pochopiť, aká je hĺbka tvojej lásky.

2. októbra

SVÄTÝCH ANJELOV STRÁŽCOV

Spomienka

HYMNUS

Večný Boh, sveta Stvoriteľ,
ty riadiš more, nebo, zem;
si dobro, láska a náš cieľ,
ty spravodlivo súdiš len.

Zloducha si už odsúdil
i jeho pyšných stúpencov,
no spásu chystáš pre ľudí,
čo nejdú cestou vzbúrencov.

Preto ťa vrúcne prosíme,
anjelmi chráň nás svojimi;
keď útok Zlého zosilnie,
nech zvíťazíme v boji my.

Nech sú anjeli strážcovia
útechou pre nás, radosťou,
nech nám o dobre hovoria,
cez nich nás zahrň milosťou.

Ježišu, sláva anjelov,
daj, nech bezpečne kráčame
pod ich vedením, ochranou
ku tebe v láske oddanej.

Nech ti anjeli spievajú
chválospev pocty vznešený,
že v nebi obdivuhodne
im aj nám dávaš odmeny. Amen.

Z Rečí svätého opáta Bernarda

(Sermo 12 in Psalmum Qui habitat, 3. 6-8
Opera omnia, Edit. Cisterc. 4 [1966], 458-462)

Nech ťa strážia na všetkých tvojich cestách

     „Svojim anjelom dal príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ Nech oslavuje Pána jeho milosrdenstvo a jeho zázraky v prospech ľudí. Nech ho oslavujú a hovoria medzi pohanmi, že veľké veci urobil s nimi Pán. Pane, čože je človek, že si ho všímaš? A prečo mu venuješ toľkú pozornosť? Venuješ mu pozornosť, znepokojuješ sa preň, staráš sa o neho. A napokon posielaš mu svojho Jednorodeného, zosielaš naň svojho Ducha a sľubuješ mu aj svoju tvár. A aby v nebi nebol nik bez činnej starostlivosti o nás, posielaš nám do služby oných blažených duchov, zveruješ im našu ochranu a prikazuješ im, aby boli našimi vychovávateľmi.
     „Svojim anjelom dal príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ Akú úctu ti má vnuknúť toto slovo, vyvolať oddanosť, vzbudiť dôveru?! Úctu pre ich prítomnosť, oddanosť pre ich dobrotu, dôveru pre ich ochranu. Sú teda tu, sú pri tebe, a nie iba s tebou, ale aj pre teba. Sú tu, aby ťa chránili, sú tu, aby ti pomáhali. Ale aj keď im to on prikázal, nesmieme byť nevďační ani voči tým, ktorí ho poslúchajú z veľkej lásky a nám pomáhajú vo veľkej núdzi.
     Buďme teda oddaní, buďme vďační takým veľkým strážcom, opätujme ich lásku a uctievajme si ich, ako len môžeme a ako máme. Ale celú svoju lásku a úctu dajme tomu, od ktorého máme tak oni ako aj my všetko: aj to, že môžeme uctievať alebo milovať, aj to, že si zasluhujeme byť milovaní alebo uctení.
     A tak, bratia, v ňom nežne milujme jeho anjelov ako svojich budúcich spoludedičov, no zatiaľ ešte správcov a poručníkov, ktorých nám dal Otec, aby nás viedli. Veď už teraz sme Božími deťmi, hoci to ešte nevidno, lebo sme ešte maloletí pod správcami a poručníkmi, akoby sme sa ničím nelíšili od otrokov.
     Napokon, aj keď sme maloletí a máme pred sebou takú veľkú cestu a nielen veľkú, ale aj veľmi nebezpečnú cestu, prečo by sme sa mali báť, keď máme takých veľkých ochrancov?! Tých, ktorí nás strážia na všetkých našich cestách, nemôže nik premôcť ani zviesť - a tým menej môžu zviesť oni. Sú verní, sú rozumní, sú mocní: prečo sa plašíme? Len ich nasledujme, nespúšťajme sa ich a zdržiavajme sa pod ochranou nebeského Boha.

RESPONZÓRIUM

Ž 91, 11-12. 10

R. Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. * Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň.
V. Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma. * Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň.
4. októbra

SV. FRANTIŠKA ASSISKÉHO

Spomienka


Z listov svätého Františka Assiského všetkým veriacim

(Opuscula, edit. Quarancci 1949, 87-94)

Máme byť jednoduchí, pokorní a čistí

     Najvyšší Otec zvestoval prostredníctvom svojho svätého archanjela Gabriela svätej a slávnej Panne Márii, že príde z neba Otcovo také dôstojné, také sväté a slávne Slovo. Z jej lona si potom vzalo naše pravé ľudské a krehké telo. Hoci bol najbohatší, dobrovoľne si vyvolil so svojou preblahoslavenou matkou chudobu. A keď sa priblížilo jeho umučenie, slávil so svojimi učeníkmi Veľkonočnú večeru. Potom sa modlil k Otcovi: „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich.“
     Vložil však svoju vôľu do Otcovej vôle. A vôľa jeho Otca bola, aby jeho požehnaný a slávny Syn, ktorého nám dal a ktorý sa pre nás narodil, obetoval seba samého skrze svoju vlastnú krv ako obetný dar na oltári kríža, nie za seba, skrze ktorého povstalo všetko, ale za naše hriechy, a zanechal nám príklad, aby sme kráčali v jeho šľapajach. A chce, aby sme sa všetci skrze neho spasili a prijali ho s čistým srdcom a nepoškvrneným telom.
     Akí šťastní a požehnaní sú tí, čo milujú Pána a konajú, ako hovorí sám Pán v evanjeliu: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca a z celej svojej duše a svojho blížneho ako seba samého.“ Milujme teda Boha a klaňajme sa mu s čistým srdcom a s čistou mysľou, lebo on predovšetkým toto hľadá, keď hovorí: „Praví ctitelia sa budú klaňať Otcovi v duchu a pravde.“ Lebo všetci, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v duchu pravdy. A vysielajme k nemu vo dne v noci chvály a modlitby: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ lebo „sa máme stále modliť a neochabovať“.
     Okrem toho prinášajme ovocie hodné pokánia. A milujme svojich blížnych ako seba samých. Majme lásku a pokoru a dávajme almužnu, lebo ona zmýva z duší špinu hriechov. Veď ľudia strácajú všetko, čo zanechávajú na tomto svete. So sebou si berú iba zásluhu za lásku a almužnu, ktorú dávali, a dostanú za ne odmenu od Pána a dôstojnú odplatu.
     Nesmieme byť múdri a rozumní podľa tela, ale skôr máme byť jednoduchí, pokorní a čistí. Nikdy nesmieme túžiť dostať sa nad iných, ale skôr máme byť sluhami a poddanými každému ľudskému stvoreniu kvôli Bohu. A na všetkých, čo takto robia a vytrvajú až do konca, spočinie Pánov Duch a urobí si v nich stánok a príbytok a budú synmi nebeského Otca, ktorého skutky konajú a sú snúbencami, bratmi a matkami nášho Pána Ježiša Krista.

RESPONZÓRIUM

Mt 5, 3. 5. 6

R. Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. * Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
V. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. * Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

6. októbra

SV. BRUNA, KŇAZA


Z listu svätého kňaza Bruna jeho synom kartuziánom

(Nn. 1-3: SC 88, 82-84)

Nech môj duch jasá v Pánovi

     Keď som sa z podrobnej a milej správy nášho blahoslaveného brata Landowina dozvedel o neoblomnej prísnosti vášho rozumného a ozaj chvályhodného spôsobu života a dopočul sa o vašej svätej láske a ustavičnom úsilí o to, čo je čestné a dôstojné, môj duch jasá v Pánovi. Naozaj jasám a núti ma to vzdávať vďaky a chvály Pánovi; a predsa trpko vzdychám. Jasám totiž, ako je spravodlivé, pre vzrast ovocia vašich čností, ale bolí ma a hanbím sa, že nečinne a ľahostajne ležím v špine svojich hriechov.
     Radujte sa teda, bratia moji milovaní, zo svojho blaženého údelu a zo štedrej ruky Božej milosti voči vám. Radujte sa, že ste unikli mnohorakým nebezpečenstvám a stroskotaniam zmietajúceho sa sveta. Radujte sa, že ste dostali pokojné a bezpečné miesto v krytom prístave, do ktorého mnohí túžia dôjsť, mnohí sa aj veľmi usilujú, a predsa sa doň nedostanú. A mnohí, čo ho aj dosiahli, boli vylúčení, lebo to nedostali zhora.
     Preto, moji bratia, majte za isté a dokázané, že ak niekto už mal toto žiadúce dobro a nejakým spôsobom ho stratil, bude to až do konca ľutovať, ak si váži alebo má starosť o spásu svojej duše.
     O vás, moji milovaní bratia laici, hovorím: „Velebí moja duša Pána,“ lebo na vás vidím veľkosť jeho milosrdenstva podľa správy vášho priora a milovaného otca, ktorý sa vami veľmi chváli a má z vás radosť. Radujme sa aj my, lebo aj keď nemáte vedecké vzdelanie, mocný Boh svojím prstom vpisuje do vašich sŕdc nielen lásku, ale aj poznanie svojho svätého zákona. Veď ste skutkami ukázali, čo milujete a čo poznáte. Lebo keď so všetkou opatrnosťou a horlivosťou zachovávate pravú poslušnosť, je zjavné, že múdro čítate to najlahodnejšie, životodarné ovocie Božieho písma.

RESPONZÓRIUM

Ž 55, 7-8; Jn 2, 17

R. Ktože mi dá holubičie krídla, aby som mohol odletieť a odpočinúť si? * Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote?
V. Svet sa pominie aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky. * Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote?
7. októbra

RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE

Spomienka


Z Rečí svätého opáta Bernarda

(Sermo de Aquaeductu: Opera omnia, Edit. Cisterc. 5 [1968], 282-283)

Treba rozjímať o tajomstvách spásy

     „Dieťa sa bude volať svätým, bude to Boží Syn.“ Prameň múdrosti, Otcovo Slovo na výsostiach! Toto Slovo sa cez teba, svätá Panna, stane telom, aby ten, ktorý hovorí: „Ja som v Otcovi a Otec vo mne,“ mohol povedať aj: „Lebo ja som od Boha vyšiel a od neho prichádzam.“
     „Na počiatku,“ hovorí, „bolo Slovo.“ Už vrie prameň, ale zatiaľ iba sám v sebe. Veď „Slovo bolo u Boha“, a preto prebývalo v neprístupnom svetle; a Pán hovoril od počiatku: „Ja mám myšlienky pokoja, a nie súženia.“ Ale tvoja myšlienka je u teba a my nevieme, čo myslíš; veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?
     Zostúpila teda myšlienka pokoja do diela pokoja: „Slovo sa telom stalo a“ už „prebýva medzi nami.“ Skrze vieru naozaj prebýva v našich srdciach, prebýva v našej pamäti, prebýva v mysli, ba zostupuje až do samej predstavy. Lebo čo si aj mohol človek predtým myslieť o Bohu, iba že si v srdci vytvoril modlu? Veď bol vonkoncom nepochopiteľný a neprístupný, neviditeľný a nevymysliteľný; ale teraz chce, aby sme ho chápali, chce, aby sme ho videli, chce, aby sme o ňom premýšľali.
     Pýtaš sa, ako? Nuž tak, že ležal v jasliach, odpočíval v panenskom lone, kázal na vrchu, strávil celú noc v modlitbe; že visel na kríži, zbledol v smrti, bol slobodný medzi mŕtvymi a mal moc nad podsvetím, aj že tretieho dňa vstal z mŕtvych a ukázal apoštolom na znak víťazstva miesta po klincoch a napokon, že pred ich očami vystúpil do tajomného neba.
     O čom z tohoto by sa nedalo pravdivo, nábožne a sväto rozmýšľať? O čomkoľvek z tohoto rozmýšľam, rozmýšľam o Bohu a v tomto všetkom je môj Boh. O tomto rozjímať nazývam múdrosťou a vyhlasujem za rozumnosť, keď pamäť preteká sladkosťou, ktorú z takýchto jadier v hojnosti vyvádza kňazská palica a Mária ju čerpá v nebi a bohato vylieva na nás.

RESPONZÓRIUM


R. Mária, Panna, niet ani jedinej medzi dcérami Jeruzalema, ktorá by ti bola podobná: ty si matka Kráľa kráľov, ty si pani anjelov, ty si nebeská kráľovná. * Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.
V. Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou. * Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.

9. októbra

SV. DIONÝZA, BISKUPA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV


Z Komentára svätého biskupa Ambróza k stodevätnástemu žalmu

(Sermo 20, 47-50: CSEL 62, 467-469)

Buď verným a statočným svedkom

     Ako je veľa prenasledovaní, tak veľa je aj mučeníctiev. Denne si Kristovým svedkom. Pokúša ťa duch smilstva, ale ty sa z obavy pred budúcim Kristovým súdom neodvážiš porušiť čistotu mysle a tela: si Kristov mučeník. Pokúša ťa duch chamtivosti, aby si sa zmocnil majetku slabšieho, znesvätil práva bezbrannej vdovy, ale ty si uvažovaním nad Božími prikázaniami pochopil, že treba pomáhať, a nie škodiť: si Kristov svedok. Veď Kristus chce mať pri sebe takých svedkov, ako je napísané: „Vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu a príďte, budeme sa prieť, hovorí Pán.“ Pokúša ťa duch pýchy, ale keď vidíš bedára a chudáka, v duchu nábožnosti máš s ním súcit a miluješ viac pokoru ako spupnosť: si Kristov svedok. A čo viac, vydal si svedectvo nielen slovami, ale aj skutkom.
     Veď kto je hodnovernejší svedok ako ten, čo „vyznáva, že Pán Ježiš prišiel v tele“, tým, že zachováva prikázania evanjelia?! Lebo ten, čo počúva a nekoná, zapiera Krista. Hoci slovom vyznáva, skutkami popiera. Koľkým, čo budú hovoriť: „Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme zlých duchov a neurobili sme veľa zázrakov?“, odpovie v onen deň: „Odíďte odo mňa všetci, čo páchate neprávosť!“ Svedkom je teda ten, kto súhlasnými skutkami dosvedčuje prikázania Pána Ježiša.
     Koľko skrytých mučeníkov má teda každý deň Kristus, ktorí vyznávajú, že Ježiš je Pán! Toto mučeníctvo a verné svedectvo o Kristovi pozná aj Apoštol. Hovorí: „Toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia.“ Koľkí navonok vyznávali, a vnútri zapreli! „Neverte každému duchu,“ hovorí Písmo, „ale po ich ovocí“ poznávajte tých, ktorým máte veriť. Teda vo vnútorných prenasledovaniach buď verný a statočný, aby si sa osvedčil aj v tých vonkajších prenasledovaniach. Aj v najvnútornejších prenasledovaniach sú králi a vladári, sudcovia hrozní svojou mocou. Príklad máš v pokušení, ktoré podstúpil náš Pán.
     A na inom mieste čítame: „Nech nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele.“ Vidíš, človeče, pred akými kráľmi stojíš, pred akými vladármi hriechov, ak vládne hriech?! Koľko je hriechov, koľko nerestí, toľko je kráľov. A pred nich nás vláčia, pred nimi stojíme. Aj títo králi majú súdnu stolicu v mysliach mnohých ľudí. Ale kto vyzná Krista, hneď urobí tamtoho kráľa zajatcom a zvrhne ho z trónu svojej mysle. Veď ako by ešte mohla zostať diablova súdna stolica v tom, v kom sa týči Kristov tribunál?!

RESPONZÓRIUM


R. Boží svätí vybojovali veľký boj, prešli ohňom a vodou a zachránili sa. * A dostali veniec od Pána, svojho Boha.
V. Svätí vydali svoje telá na svedectvo Bohu. * A dostali veniec od Pána, svojho Boha.
Tiež 9. októbra

SV. JÁNA LEONARDIHO, KŇAZA


Z Listov svätého kňaza Jána Leonardiho pápežovi Pavlovi Piatemu

(Epist. Pro universali totius Ecclesiae reformatione:
in archivo Ordinis Clericorum Regularium Matris Dei)

Človeče, poviem ti, čo žiada Pán od teba

     Tí, čo chcú dosiahnuť mravnú obrodu ľudí, musia hľadať predovšetkým Božiu slávu a pritom očakávať a vyprosovať si na takú užitočnú a namáhavú prácu pomoc od toho, od ktorého pochádza každé dobro. Potom nech sa postavia pred zrak tých, ktorých treba napraviť, ako zrkadlá všetkých čností a ako lampy postavené na svietnik, aby neporušeným životom a čistými mravmi svietili všetkým, čo sú v Božom dome, a tak skôr lahodne získavali pre obnovu, ako by mali do nej nútiť, aby sa podľa Tridentského koncilu nevyžadovalo od tela to, čoho niet v hlave, a nerozvrátila sa tak stabilnosť a poriadok celej Pánovej rodiny. Okrem toho sa budú na spôsob múdreho lekára bedlivo usilovať presne určiť všetky choroby, ktoré trápia Cirkev a vyžadujú si liečenie, aby mohli ktorejkoľvek z nich čeliť vhodnými prostriedkami.
     Už čo sa týka liekov, ktoré sú spoločné pre celú Cirkev, lebo jej obnova má vychádzať tak od najvyšších ako od najnižších, čiže od hláv i od najmenších, najprv treba obrátiť zrak na všetkých tých, čo sú iným predstavení, aby sa obnova začala tam, odkiaľ sa má šíriť na ostatných.
     Predovšetkým treba podniknúť všetko, aby kardináli, patriarchovia, arcibiskupi, biskupi a farári, ktorí majú bezprostrednú zodpovednosť za duše, boli takí, že im možno bez obáv zveriť spravovanie Pánovho stáda. Ale od najvyšších zostúpme aj k najnižším, čiže od hláv k maličkým: neslobodno totiž zabudnúť ani na tých, od ktorých obnovu Cirkvi treba začať. A neslobodno nevyskúšať vonkoncom nič, čo by mohlo živiť rýdzu kresťanskú vieru a sväté mravy detí už od útleho veku. K dosiahnutiu tohoto cieľa nevedie nič tak spoľahlivo ako posvätný inštitút na vyučovanie kresťanskej náuky a to, že sa deti zveria na výchovu iba dobrým a bohabojným mužom.
     Toto mi vskutku, svätý Otče, nateraz v tejto veľmi vážnej veci dobrotivo vnukol Pán. A keby sa vyskytli na prvý pohľad aj väčšie ťažkosti, ak ich porovnáme s veľkosťou veci, budú sa zdať až veľmi malé. Veď veľké veci nevznikajú bez veľkých obetí a veľkým mužom sluší konať veľké veci.

RESPONZÓRIUM


R. Tento človek urobil všetko, čo mu prikázal Boh; a on mu povedal: * Vojdi do môjho pokoja, lebo som videl, že si spravodlivý predo mnou uprostred všetkých národov.
V. On pohrdol pozemským životom a vošiel do nebeského kráľovstva. * Vojdi do môjho pokoja, lebo som videl, že si spravodlivý predo mnou uprostred všetkých národov.
14. októbra

SV. KALIXTA I., PÁPEŽA A MUČENÍKA


Z Traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána Fortunátovi

(Cap. 13: CSEL 3, 346-347)

Svedomie získava korunu v pokoji

     „Utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.“ Kto by sa teda neusiloval všetkými spôsobmi dosiahnuť takú slávu, že sa stane Božím priateľom, že sa bude hneď radovať s Kristom, že po pozemských mukách a trápeniach dostane večné odmeny? Ak je pre svetských vojakov slávou, keď sa po premožení nepriateľa vracajú do vlasti ako víťazi, o koľko mohutnejšia a väčšia sláva je vrátiť sa po premožení diabla ako víťaz do raja a tam, odkiaľ bol vyhnaný hriešnik Adam, zaniesť po porážke toho, ktorý ho predtým oklamal, víťazné trofeje, priniesť Pánovi ako najmilší obetný dar neporušenú vieru, čnosť bezúhonnej mysle a žiarivú chválu nábožnosti; sprevádzať ho, keď príde pomstiť sa na nepriateľoch, stáť po jeho boku, keď si sadne a bude súdiť, stať sa Kristovým spoludedičom, vyrovnať sa anjelom a tešiť sa podielu na nebeskom kráľovstve s patriarchami, apoštolmi a prorokmi! Aké prenasledovanie môže zdolať tieto myšlienky, ktoré dokážu prekonať aj muky?!
     Myseľ založená na nábožných rozjímaniach zostáva statočná a pevná a duch neochvejne odoláva všetkým hrôzam diabla a hrozbám sveta, keď ho posilňuje istá a pevná viera v budúce veci. V prenasledovaní sa zatvára zem, ale otvára sa nebo, antikrist sa vyhráža, ale Kristus chráni, nastáva smrť, ale nasleduje nesmrteľnosť. Aká je to česť a aká istota odísť odtiaľto s radosťou, odísť uprostred bied a súžení slávne, zatvoriť na okamih oči, ktoré videli ľudí a svet, a ihneď ich otvoriť, aby hľadeli na Boha a na Krista. Aký rýchly je taký šťastný prechod! Náhle si vzatý zo zeme, aby si bol umiestený v nebeskom kráľovstve.
     Tomuto treba myseľ i myšlienky venovať, o tomto vo dne v noci rozjímať. Ak potom prenasledovanie zastihne takéhoto Božieho vojaka, nebude môcť zlomiť silu ochotnú bojovať. Alebo keby bol odvolaný skôr, viera, ktorá bola pripravená na mučeníctvo, nezostane bez odmeny. Veď Boh sudca odmieňa bez meškania. V prenasledovaní získava korunu zápas, v pokoji svedomie.

RESPONZÓRIUM

Porov. Sk 20, 28; 1 Kor 4, 2

R. Dávajte pozor na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, * Aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si Boh získal krvou svojho Syna.
V. Od správcov sa vyžaduje, aby bol každý verný. * Aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si Boh získal krvou svojho Syna.
15. októbra

SV. TERÉZIE OD JEŽIŠA, PANNY A UČITEĽKY CIRKVI

Spomienka


Z diela svätej panny Terézie od Ježiša

(Opusc. De libro vitae, cap. 22, 6-7. 14)

Pamätajme stále na Kristovu lásku

     Kto má pri sebe Krista Ježiša, priateľa a takého šľachetného vodcu, bude schopný všetko zniesť. Veď on nás podporuje, posilňuje, nikoho neopúšťa a je pravým a úprimným priateľom. Jasne totiž vidím, že ak sa chceme páčiť Bohu a dostať od neho veľké milosti, on chce, aby sme to dostávali cez ruky jeho najsvätejšej ľudskej prirodzenosti, o ktorej hovorí, že jeho velebnosť má v nej zaľúbenie.
     Veľmi veľa ráz som to zakúsila a aj sám Pán mi to povedal. Na vlastné oči som videla, že musíme vojsť cez túto bránu, ak chceme, aby nám najvyššia velebnosť odhalila nejaké tajomstvá a tajnosti. Inú cestu netreba hľadať ani po dosiahnutí vrcholu kontemplácie, lebo po tejto ceste sa kráča isto a bezpečne. Tu je naším Pánom ten, od ktorého a skrze ktorého dostávame všetko dobré. On nás bude učiť. Ak budeme mať pred očami jeho život, lepší a dokonalejší príklad na nasledovanie nenájdeme.
     Čo chceme viac, ako mať po svojom boku takého verného priateľa, ktorý nás neopustí v námahách a ťažkostiach, ako to robia svetskí priatelia?! Blahoslavený ten, kto ho bude úprimne a opravdivo milovať a vždy sa bude držať popri ňom. Pozrime sa na slávneho apoštola Pavla, ktorý, ako sa zdalo, nemohol nemať Ježiša v ústach, lebo on ho mal vpísaného a vtlačeného do svojho srdca. Keď som toto pochopila, usilovne som hľadala a zistila som, že po inej ceste ako po tejto nešli ani niektorí mimoriadne kontemplatívni svätci, ako František, Anton Paduánsky, Bernard, Katarína Sienská. S veľkou slobodou treba kráčať po tejto ceste, úplne sa odovzdať do Božích rúk a ak nás bude chcieť zaradiť a povýšiť medzi svojich komorníkov a tajomníkov, ochotne poslúchnime.
     Kedykoľvek uvažujeme o Kristovi, pamätajme vždy, aká láska ho podnecovala, že nám preukázal také veľké milosti a dobrodenia, a akú veľkú lásku nám prejavil Boh, keď nám dal takú záruku svojej lásky, ktorou nás sprevádza. Láska totiž vyžaduje lásku. Preto sa usilujme, aby sme to mali vždy pred očami, a tak sa povzbudzovali k láske. Lebo ak nám Boh raz dá tú milosť, že sa táto láska hlboko vtlačí do nášho srdca, bude nám všetko veľmi ľahké a za krátky čas a s malou námahou dokážeme veľmi veľa.

RESPONZÓRIUM

Ž 73, 25a. 28a; 1 Kor 6, 17

R. Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, Pane. * Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti a v Pánu Bohu svoju nádej mať.
V. Kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch. * Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti a v Pánu Bohu svoju nádej mať.
16. októbra

SV. HEDVIGY, REHOĽNÍČKY


Zo Života svätej Hedvigy, ktorý napísal neznámy súveký autor

(Acta Sanctorum Octobris 8 [1853], 201-202)

Vždy bola upriamená na Boha

     Božia služobníčka vedela, že živé kamene, ktoré majú byť včlenené do budovy nebeského Jeruzalema, treba na tomto svete vyhladiť údermi a tlakom a že do nebeskej slávy a slávnej vlasti máme vojsť cez mnohé súženia, a preto sa celá vystavila vodám utrpenia a svoje telo stále bez ľútosti morila mnohými bičmi umŕtvovania. Každý deň sa vysilovala takými pôstmi a odriekaním, že sa mnohí divili, ako mohla taká slabá a jemná žena vydržať takéto trýznenie.
     Čím pozornejšie dbala, aby vytrvalou prísnosťou umŕtvovala svoje telo, ale po predchádzajúcom uvážení, tým väčšmi rástla v sile ducha a v milosti a tým silnejšie sa v nej rozhorieval oheň nábožnosti a božskej lásky. Lebo častejšie ju unášala hore taká vrúcna túžba a hnalo ju to k Bohu, že bola mimo zmyslov a nevnímala, čo sa okolo nej dialo.
     Ale ako nábožnou mysľou smerovala ustavične k Bohu, tak sa dobročinnou láskou skláňala k blížnemu a štedro rozdávala almužnu chudobným. Podporovala aj spoločenstvá a rehoľné osoby žijúce v kláštore i mimo neho, vdovy a siroty, chorých a slabých, malomocných a väzňov v okovách i v žalároch, pocestných i chudobné ženy, čo živili deti, a vôbec nikomu, kto prišiel za ňou o pomoc, nedovolila odísť bez potechy.
     A keďže táto Božia služobníčka nezanedbala nijaký dobrý čin, ktorý mohla urobiť, Boh jej udelil aj tú milosť, že tam, kde jej chýbala pri konaní ľudská schopnosť a nemala dostatok vlastných síl na skutky, mohla s Božou pomocou a silou Kristovho utrpenia urobiť, čo od nej vyžadovali túžby blížnych v núdzi. A tak tým, čo sa k nej utiekali o odstránenie tak telesného, ako aj duchovného nešťastia, bola schopná pomôcť podľa dobrotivého rozhodnutia Božej vôle.

RESPONZÓRIUM

Porov. Prís. 31, 17. 18

R. Opasuje si bedrá silou a otužuje svoje ramená; * Preto jej lampa nikdy nezhasne.
V. Skusuje a vidí, že podnikanie Božej múdrosti je dobré. * Preto jej lampa nikdy nezhasne.
Tiež 16. októbra

SV. MARGITY MÁRIE ALACOQUE, PANNY


Z listov svätej panny Margity Márie Alacoque

(Via et Oeuvres 2, Paris 1915, 321. 336. 343. 554)

Musíme poznať Kristovu lásku presahujúcu každé poznanie

     Zdá sa mi, že tá veľká túžba nášho Pána po osobitnej úcte jeho presvätého Srdca smeruje k tomu, aby sa v našich srdciach obnovili účinky vykúpenia. Veď najsvätejšie Srdce je nevyčerpateľný prameň, ktorý po ničom inom netúži tak, ako rozliať sa do pokorných sŕdc, aby boli slobodné a ochotné usporiadať svoj život podľa jeho vôle.
     Z tohoto Božského Srdca však bez prestania vytekajú tri potôčky. Prvý je milosrdenstvo voči hriešnikom, ktorým prináša ducha ľútosti a pokánia. Druhý je láska na pomoc všetkým, čo zápasia s problémami, a najmä tým, čo sa usilujú o dokonalosť, aby našli silu na prekonávanie ťažkosti. A z tretieho potôčka prúdi láska a svetlo pre jeho dokonalých priateľov, ktorých chce pripojiť k sebe, aby mali účasť na jeho poznaní a na jeho prikázaniach, aby sa aj oni, každý svojím spôsobom, celkom zasvätili šíreniu jeho slávy.
     Toto Božské Srdce je priepasťou všetkých dobier, do ktorej majú úbožiaci ponoriť všetky svoje trápenia. Je priepasťou radosti, do ktorej máme ponoriť všetky svoje žiale, je priepasťou pokory proti našej hlúposti, je priepasťou milosrdenstva pre nešťastníkov, priepasťou lásky, do ktorej máme ponoriť všetku svoju biedu.
     Preto sa musíte spojiť so Srdcom nášho Pána Ježiša Krista na začiatku obrátenia, aby ste našli správny smer, na konci, aby ste zadosťurobili. Vonkoncom sa vám nedarí modlitba? Vtedy stačí, keď prinesiete Bohu modlitby, ktoré za nás vysiela Spasiteľ v Oltárnej sviatosti a ponúknete mu jeho horlivosť na vynáhradu za svoju ochabnutosť. A kedykoľvek niečo robíte, proste takto: „Bože môj, toto robím alebo toto znášam v Srdci tvojho Syna a podľa jeho svätých úmyslov, ktoré ti obetujem na vynáhradu za všetko, čo je v mojich skutkoch zlé alebo nedokonalé“ A tak podobne vo všetkom, čo život prináša. A keď sa vám prihodí niečo boľavé alebo skľučujúce či nespravodlivé, povedzte si vždy takto: „Prijmi, čo ti posiela presväté Srdce Ježiša Krista, aby ťa spojilo so sebou.“
     Ale nadovšetko si zachovajte pokoj srdca, ktorý prevyšuje všetky poklady a na zachovanie ktorého nie je nič užitočnejšie ako zrieknuť sa svojej vôle a namiesto svojej vôle postaviť vôľu Božského Srdca tak, aby ona robila namiesto nás všetko, čo zväčšuje jeho slávu, aby sme sa mu s radosťou podriaďovali a bezvýhradne mu dôverovali.

RESPONZÓRIUM

Mt 11, 25-26; Ž 73, 26b

R. Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. * Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
V. Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý. * Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
17. októbra

SV. IGNÁCA ANTIOCHIJSKÉHO, BISKUPA A MUČENÍKA

Spomienka


Z Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Rimanom

(Cap. 4, 1-2; 6, 1-8: Funk 1, 217-223)

Som Božou pšenicou, nech ma teda rozomelú zuby divej zveri

     Píšem všetkým cirkvám a všetkých uisťujem, že rád zomriem za Boha, ak mi to vy neprekazíte. Prosím vás, nepreukazujte mi nevhodnú láskavosť. Nechajte, aby som bol pokrmom divej zveri, pomocou ktorej možno dosiahnuť Boha. Som Božou pšenicou, nech ma teda rozomelú zuby divej zveri, aby som sa stal čistým Kristovým chlebom. Modlite sa za mňa ku Kristovi, aby som sa pomocou týchto nástrojov stal obetným darom pre Boha.
     Nič mi nepomôžu svetské radosti ani kráľovstvá tohto sveta. Pre mňa je výhodnejšie zomrieť v Kristovi Ježišovi ako vládnuť nad končinami zeme. Hľadám toho, ktorý za nás zomrel; chcem toho, ktorý pre nás vstal z mŕtvych. Už sa blíži chvíľa môjho narodenia. Odpusťte mi, bratia! Nezabráňte mi žiť, nechcite, aby som zomrel. Túžim byť Boží, nevydávajte ma svetu, ani ma nezvádzajte hmotou. Nechajte ma vnímať čisté svetlo. Keď sa ta dostanem, budem človekom. Dovoľte mi nasledovať utrpenie môjho Boha. Kto má jeho v sebe, pochopí, čo chcem, a zľutuje sa nado mnou, lebo vie, čo ma zviera.
     Knieža tohto sveta ma chce uchvátiť a zničiť moju túžbu po Bohu. Nech mu teda nepomáha nik z vás, čo ste tu. Radšej pomáhajte mne, čiže Bohu. Nehovorte o Ježišovi Kristovi, kým dychtíte po svete. Nech vo vás neprebýva závisť. Neverili by ste mi, keby som vás o to prosil osobne, tým viac verte tomu, čo vám píšem. Veď vám píšem živý, hoci túžim zomrieť. Moja láska je ukrižovaná, už vo mne nehorí oheň lásky k hmote. Je vo mne živá voda, ktorá mi vnútri hovorí: „Poď k Otcovi.“ Nemám záľubu v porušiteľnom pokrme ani v radostiach tohto sveta. Túžim po Božom chlebe; je ním telo Ježiša Krista, ktorý pochádza z Dávidovho rodu, a za nápoj chcem krv toho, ktorý je neporušiteľnou láskou.
     Už nechcem žiť, ako žijú ľudia. A splní sa mi to, ak budete vy chcieť. Prosím, aby ste chceli, aby ste aj vy našli priazeň. Niekoľkými riadkami vás prosím: verte mi. Ježiš Kristus vám ukáže, že hovorím pravdu. On má pravdivé ústa, ktorými naozaj hovoril Otec. Proste za mňa, aby som to dosiahol. Nepísal som vám podľa tela, ale podľa Božieho zmýšľania. Ak budem trpieť, bude to znamenať, že ste mi chceli dobre. Ak budem odmietnutý, bude to znamenie, že ste ma nenávideli.

RESPONZÓRIUM


R. Nič vám nebude neznáme, ak budete dokonale veriť v Ježiša Krista a milovať ho, čo je začiatkom i vrcholom života. * Viera je začiatkom a láska vrcholom.
V. Preto si oblečte miernosť a obnovte sa vo viere, ktorá je Pánovým telom, a v láske, ktorá je krvou Ježiša Krista. * Viera je začiatkom a láska vrcholom.

18. októbra

SV. LUKÁŠA, EVANJELISTU

Sviatok

HYMNUS

Blažený muž a sprievodca,
pomocník apoštolov, hľaď:
chceme ťa prosiť o pomoc
a na chválu ti zaspievať.

Skrz svätých poslov Kristových
nastal čas spásy, milosti,
vek pravdy, šťastia, pokoja
a opravdivej radosti.

Na apoštolskú úlohu
aj teba vybral Boh, náš Pán,
Kristus ťa mocou obdaril
a milosť zdvihla k výšinám.

Ty šťastný svetla rozsievač,
vypros, nech v Slnku - Kristovi
obilie zrie už vzklíčené,
a bude v sýpkach Pánových.

Už s apoštolmi v nebi si,
v sudcovskej skvieš sa hodnosti;
pomôž nám hriechov zbaviť sa,
nech hreje nás jas milosti.

Sláva buď Svätej Trojici,
čo slávne tróni v nebesiach;
nech naša duša teší sa
a v sláve neba zaplesá. Amen.
V. Keď to počuli pohania, radovali sa.
R. A oslavovali Pánovo slovo.

Zo Skutkov apoštolov

9, 27-31; 11, 19-26

Cirkev rástla v úteche Svätého Ducha

     Barnabáš sa ujal Šavla, zaviedol ho k apoštolom a porozprával im, ako na ceste videl Pána a že s ním hovoril a ako smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene. A žil s nimi v Jeruzaleme a smelo si počínal v Pánovom mene. Rozprával a prel sa aj s Helenistami a oni ho chceli zabiť. Keď sa to dozvedeli bratia, zaviedli ho do Cézarey a poslali do Tarzu.
     A Cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha.
     Tí, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom. No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pána Ježiša. Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi.
     Zvesť o tom sa dostala aj do uší jeruzalemskej cirkvi; a vyslali do Antiochie Barnabáša. Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla. Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tamojšej cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi.

RESPONZÓRIUM

Sk 12, 24; 13, 48b. 52

R. Božie slovo sa šírilo a rozmáhalo. * A uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život.
V. Učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým. * A uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život.

Z Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na evanjeliá

(Hom. 17, 1-3: PL 76, 1139)

Pán nasleduje svojich hlásateľov

     Náš Pán a Spasiteľ nás, milovaní bratia, niekedy napomína slovami, inokedy skutkami. Veď i jeho činy sú príkazmi, lebo aj keď robí niečo mlčky, ukazuje nám, čo máme robiť. Vidíme, ako posiela učeníkov po dvoch kázať, lebo sú dve prikázania lásky, totiž láska k Bohu a k blížnemu.
     Pán posiela učeníkov kázať po dvoch, aby nám mlčky naznačil, že kto nemá lásku k druhému, vôbec nemá prijať kazateľský úrad.
     A dobre sa hovorí, že „ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť“. Pán nasleduje svojich hlásateľov, lebo hlásanie ide pred ním. Pán iba vtedy prichádza do príbytku našej mysle, keď ho predišli slová povzbudenia a prostredníctvom nich sa v mysli ujala pravda. Preto hovorí Izaiáš týmto hlásateľom: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu.“ A preto aj žalmista hovorí: „Urobte cestu tomu, čo vystupuje nad západom.“ Pán totiž vystupuje nad západom, lebo kde bol umučený, tam zmŕtvychvstaním zjavil svoju tým väčšiu slávu. Áno, vystupuje nad západom, lebo zmŕtvychvstaním pošliapal smrť, ktorú podstúpil. Putujeme teda k tomu, čo vystupuje nad západom, keď vašim mysliam hlásame jeho slávu, aby ich on, keď po nás príde, osvietil prítomnosťou svojej lásky.
     Počujme, čo hovorí pri vysielaní hlásateľov: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Do veľkej žatvy je málo robotníkov. A nemôžeme to vysloviť bez hlbokého zármutku, lebo je dosť tých, čo by počúvali dobré veci, ale tých, čo by ich hovorili, niet. Hľa, svet je plný kňazov, a v Božej žatve možno sotva nájsť pracovníka, lebo sme síce prijali kňazský úrad, ale úlohu svojho úradu neplníme.
     Počúvajte však, milovaní bratia, počúvajte, čo hovorí: „Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Proste za nás, aby sme vládali pracovať pre vás, ako treba, aby sme nemali stŕpnutý jazyk, keď treba hovoriť, a keď sme už zaujali kazateľské miesto, aby naša nemota nežalovala na nás pred spravodlivým sudcom.

RESPONZÓRIUM

Porov. Lk 1, 3. 4; Sk 1, 1

R. Všetko od počiatku dôkladne preskúmal a verne rad-radom opísal v evanjeliu; * Aby sme poznali spoľahlivosť učenia, do ktorého nás zasvätili.
V. Rozprával o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku. * Aby sme poznali spoľahlivosť učenia, do ktorého nás zasvätili.
19. októbra

SV. JÁNA DE BRÉBEUF A IZÁKA JOGUES, KŇAZOV, A ICH SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV


Z duchovných zápiskov svätého kňaza a mučeníka Jána de Brébeuf

(The Jesuit Relations and Allied Documents, The Burrow Brothers C°, Cleveland, 1898, 164. 166)

Nech zomriem iba za teba, Ježišu, lebo ty si zomrel za mňa

     Dva dni som nepretržite pociťoval veľkú túžbu po mučeníctve a žiadal som si znášať všetky muky, ktoré vytrpeli mučeníci.
     Čím sa ti môžem odplatiť, Ježišu, môj Pán a môj Spasiteľ, za všetky dobrodenia, ktorými si ma predišiel? „Vezmem“ z tvojej ruky „kalich“ tvojich bolestí „a budem vzývať tvoje meno“. Sľubujem pred tvojím večným Otcom a Duchom Svätým, pred tvojou presvätou Matkou a jej prečistým ženíchom, pred anjelmi, apoštolmi a mučeníkmi, pred mojím svätým otcom Ignácom a svätým Františkom Xaverským, opravdivo ti, Ježišu, môj Spasiteľ, sľubujem, že sa nikdy, nakoľko to bude závisieť odo mňa, neodtiahnem od milosti mučeníctva, ak ju niekedy zo svojho nekonečného milosrdenstva ponúkneš mne, svojmu najnehodnejšiemu sluhovi.
     Zaväzujem sa tak, že na celý život, čo mi ešte zostáva, odmietam možnosť a slobodu vyhnúť sa príležitostiam zomrieť a vyliať krv pre teba, iba ak by som bol niekedy presvedčený, že v danej chvíli bude väčšmi vyhovovať tvojej sláve, aby som konal inak. Zaväzujem sa aj k tomu, že keď bude mať prísť smrteľný úder, prijmem ho z tvojich rúk s najväčšou duchovnou rozkošou a radosťou. A preto, môj milovaný Ježišu, keďže ma ovláda ohromná radosť, už teraz ti obetujem svoju krv, telo i život, aby som zomrel iba za teba, ak mi dáš tú milosť, lebo ty si zomrel za mňa. Daj, nech ja žijem tak, aby si mi ty udelil dar tak šťastne zomrieť. Tak, môj Boh a môj Spasiteľ, „vezmem“ z tvojej ruky „kalich“ tvojich utrpení „a budem vzývať tvoje meno“: Ježiš, Ježiš, Ježiš!
     Môj Bože, ako ma bolí, že ťa nepoznajú, že sa táto barbarská krajina ešte neobrátila celá k tebe, že odtiaľto ešte nie je vykorenený hriech! Nech na mňa, môj Bože, padnú všetky muky, ktoré sú krutejšie ako smrť a majú ich niesť zajatci v tejto krajine. Ochotne sa za nich ponúkam, nech ich ja sám vytrpím.

RESPONZÓRIUM

Hebr 11, 33a. 34b. 39; Múd 3, 5b

R. Svätí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia a mužneli v boji; * Všetci sa osvedčili vo viere.
V. Boh ich skúšal a zistil, že sú ho hodni. * Všetci sa osvedčili vo viere.
Tiež 19. októbra

SV. PAVLA Z KRÍŽA, KŇAZA


Z Listov svätého kňaza Pavla z Kríža

(Epist. 1, 43; 2, 440. 825)

Ohlasujeme ukrižovaného Krista

     Najlepšie a najsvätejšie je premýšľať o Pánovom utrpení a rozjímať o ňom, lebo touto cestou sa prichádza k svätému spojeniu s Bohom. V tejto najsvätejšej škole sa učí pravej múdrosti: všetci svätí sa jej tam naučili. Keď však drahý kríž nášho Ježiša zapustí vo vašom srdci hlbšie korene, potom budete spievať: „Trpieť a nezomrieť,“ alebo: „Buď trpieť alebo zomrieť,“ alebo ešte lepšie: „Ani trpieť ani zomrieť, ale iba dokonale sa obrátiť podľa Božej vôle.“
     Láska je zjednocujúca sila a osvojuje si muky milovaného Dobra. Tento oheň preniká až do špiku a mení milujúceho na milovaného. Láska sa vyšším spôsobom primiešava do bolesti a bolesť do lásky, vzniká akási zmes lásky a bolesti, taká jednotná, že už nemožno oddeliť lásku od bolesti ani bolesť od lásky. Preto sa milujúca duša raduje vo svojej bolesti a vo svojej bolestivej láske plesá.
     Preto sa vytrvalo cvičte vo všetkých čnostiach, najmä v nasledovaní milého trpiaceho Ježiša, lebo toto je vrchol čistej lásky. Žite tak, aby bolo všetkým známe, že nielen vnútri, ale aj navonok nosíte obraz ukrižovaného Krista, vzoru každej dobroty a miernosti. Lebo kto je vnútorne spojený so Synom živého Boha, nosí aj navonok jeho obraz tým, že sa vytrvalo cvičí v hrdinskej čnosti, najmä v silnej trpezlivosti, ktorá sa nežaluje ani tajne ani verejne. Skryte sa teda v ukrižovanom Ježišovi a neželajte si nič iné, len aby sa všetci vo všetkom obrátili podľa jeho vôle.
     Keď sa tak stanete pravými milovníkmi Ukrižovaného, budete v chráme svojho vnútra ustavične sláviť sviatok kríža, mlčky trpieť, a nebudete sa spoliehať na nijaké stvorenie. A pretože sviatky treba sláviť s radosťou, tí, čo milujú Ukrižovaného, budú sláviť sviatok kríža tichým utrpením s veselou a jasnou tvárou tak, aby to zostalo skryté pred ľuďmi a známe iba najvyššiemu Dobru. Na takýto sviatok bývajú vždy slávnostné hody, kde za pokrm slúži Božia vôľa podľa príkladu našej ukrižovanej lásky.

RESPONZÓRIUM

Gal 6, 14; Hab 3, 18

R. Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, * Cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.
V. Ja sa budem tešiť v Pánovi, jasať budem v Bohu, svojej spáse. * Cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.
23. októbra

SV. JÁNA KAPISTRÁNSKEHO, KŇAZA


Z traktátu Zrkadlo klerikov od svätého kňaza Jána Kapistránskeho

(Pars 1, Venetiae 1580, 2)

Život čistých klerikov osvecuje a rozjasňuje

     Tí, čo sú povolaní k Pánovmu stolu, majú odstrániť akúkoľvek špinu či nečistotu chýb a žiariť plným príkladom chvályhodného mravného života. Majú žiť v čestnom spoločenstve, aby boli ako soľ zeme pre seba i pre iných a jasným rozlišovaním osvecovali ako svetlo sveta ostatných. Majú pochopiť, že ich vynikajúci učiteľ Kristus Ježiš nielen apoštolom a učeníkom, ale aj všetkým nástupcom, kňazom a klerikom prízvukoval: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.“
     Ľudia naozaj pošliapu ako bezcenné blato nečistý a špinavý klérus, slizký od špiny nerestí a zapletený do pút hriechov, v presvedčení, že už nie je na nič ani pre seba ani pre iných, lebo ako hovorí Gregor: „Ak sa opovrhuje životom niekoho, nechýba veľa, aby sa pohrdlo aj jeho kázaním.“
     „Ale starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä tí, čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní.“ Áno, dobrí kňazi požívajú dvojnásobnú úctu, vecnú totiž a osobnú, alebo časnú a zároveň duchovnú, alebo konečne prechodnú i večnú. Lebo aj keď bývajú na zemi a sú zviazaní prirodzenými putami so smrteľnými tvormi, oni sa svedomite usilujú prebývať s anjelmi v nebi, aby boli milí Kráľovi ako rozumní služobníci. Preto ako slnko, čo vychádza svetu na Božej oblohe, „nech tak svieti svetlo“ kléru „pred ľuďmi, aby videli“ ich „dobré skutky a oslavovali Otca, ktorý je na nebesiach“.
     „Vy ste svetlo sveta.“ Lebo ako ani svetlo nesvieti samo sebe, ale rozlieva svoje lúče navôkol a prežaruje všetko, na čo dopadá, tak vynikajúci život čistých a spravodlivých klerikov osvecuje a rozjasňuje žiarou svätosti tých, čo na nich hľadia. Preto ten, kto je poverený starosťou o iných, musí na sebe ukázať, ako si majú iní počínať v Pánovom dome.

RESPONZÓRIUM

Sir 4, 28-29; 2 Tim 4, 2

R. Nezadrž slovo v jeho čase a neskrývaj svoju múdrosť za jej krásu, * Lebo múdrosť poznať podľa slova a rozumnosť z odpovedí jazyka.
V. Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. * Lebo múdrosť poznať podľa slova a rozumnosť z odpovedí jazyka.
24. októbra

SV. ANTONA MÁRIE CLARETA, BISKUPA


Z diela svätého biskupa Antona Márie Clareta

(L’Egoismo vinto, Romae 1869, 60)

Ženie nás Kristova láska

     Svätí apoštoli hnaní ohňom Svätého Ducha pochodili celý svet. Tým istým ohňom zapálení apoštolskí misionári išli, idú a pôjdu až na kraj sveta, od jedného pólu zeme po druhý ohlasovať Božie slovo, takže môžu právom o sebe použiť slová apoštola Pavla: „Ženie nás Kristova láska.“
     Kristova láska nás pobáda, burcuje, aby sme bežali, ba leteli akoby na krídlach svätej horlivosti. Kto naozaj miluje Boha, miluje aj blížneho. Kto je horlivý, ten aj miluje, ale na vyššom stupni podľa stupňa lásky, takže čím väčšou láskou horí, tým ho ženie väčšia horlivosť. Ak niekto nemá horlivosti, je to dôkaz, že v jeho srdci vyhasla láska. Kto má horlivosť, túži a aj robí všetko, čo sa dá, a usiluje sa, aby ľudia čoraz viac poznali a milovali Boha a aby mu slúžili v tomto i v druhom živote, lebo táto svätá láska nemá nijaké hranice. A to robí aj s blížnym. Želá si a namáha sa, aby boli všetci tu na zemi spokojní a šťastní a v nebeskej vlasti blažení; aby boli všetci spasení; aby nik nezahynul naveky, ani neurážal Boha a neostával ani na okamih v hriechu, ako to vidíme na svätých apoštoloch a na všetkých, ktorých ženie apoštolský duch.
     Ja si hovorím: Synom Máriinho nepoškvrneného Srdca je muž, ktorý horí láskou a kade prejde, zapaľuje; ktorý účinne túži a zo všetkých síl sa usiluje zapáliť všetkých ľudí ohňom božskej lásky. Ničím sa nedá odradiť, teší sa, ak niečo stráca, vrhá sa do práce, ochotne prijíma ťažkosti, usmieva sa, keď ho potupujú, raduje sa v mukách. Nemyslí na nič iné, len ako nasledovať Ježiša Krista a napodobňovať ho v modlitbe, v práci, v utrpení a v ustavičnej a výlučnej starosti o Božiu slávu a spásu duší.

RESPONZÓRIUM

1 Sol 2, 8; Gal 4, 19

R. Najradšej by sme vám boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život. * Takými drahými ste sa nám stali.
V. Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. * Takými drahými ste sa nám stali.
25. októbra

VÝROČIE POSVIACKY KATEDRÁLNEHO CHRÁMU V SPIŠSKOM PODHRADÍ

Sviatok
(len v Spišskej diecéze)

Všetko je zo spoločnej časti na výročie posviacky chrámu.

26. októbra

VÝROČIE POSVIACKY CHRÁMOV, KTORÝCH DEŇ POSVIACKY JE NEZNÁMY

Slávnosť
(len v konsekrovaných kostoloch)

Toto výročie sa slávi v chrámoch, ktorých deň posviacky (konsekrácie) nie je známy.

Všetko je zo spoločnej časti na výročie posviacky chrámu.

27. októbra

VÝROČIE POSVIACKY KATEDRÁLNEHO CHRÁMU V ROŽŇAVE

Sviatok
(len v Rožňavskej diecéze)

Všetko je zo spoločnej časti na výročie posviacky chrámu.

28. októbra

SV. ŠIMONA A JÚDU, APOŠTOLOV

Sviatok


Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k Jánovmu evanjeliu

(Lib. 12, 1: PG 74, 707-710)

Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás

     Náš Pán Ježiš Kristus ustanovil vodcov a učiteľov sveta a správcov svojich božských tajomstiev a prikazuje im, aby už svietili ako svetlá a osvecovali nielen judejskú, ale každú krajinu pod slnkom, všetkých ľudí na svete, všetkých obyvateľov zeme. Je teda pravdovravný ten, ktorý hovorí: „Túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh.“ Veď náš Pán Ježiš Kristus povolal na slávny apoštolát pred všetkými ostatnými svojich učeníkov.
     Svätí učeníci boli stĺpmi a oporou pravdy. Veď hovorí, že ich posiela tak, ako jeho poslal Otec, a tým im ukázal aj veľkosť apoštolátu a neporovnateľnú slávu moci, ktorú dostali, a zdá sa, že im naznačil aj cestu apoštolskej služby.
     Veď ak bol presvedčený, že musí svojich učeníkov poslať tak, ako jeho poslal Otec, ako by nebolo nevyhnutne potrebné, aby videli, načo poslal Otec Syna, tí, ktorí ho mali v tom napodobňovať? Preto nám mnohorako približoval povahu svojho poslania. Raz hovoril: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“ Inokedy: „Nezostúpil som z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“
     Takto niekoľkými slovami vystihol základné zásady apoštolátu. Hovorí, že ich posiela tak, ako Otec jeho, z čoho môžu vedieť, že ich povinnosťou je volať hriešnikov, aby sa kajali, uzdravovať telesne i duchovne chorých, pri vykonávaní úradu rozhodne nehľadať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ich poslal, a svojím učením, ktoré je jeho, zachraňovať svet. Poznať, ako veľmi sa svätí apoštoli usilovali vynikať v tomto všetkom, nebude ťažké, ak si prečítaš aspoň Skutky apoštolov a spisy svätého Pavla.

RESPONZÓRIUM

Jn 15, 16. 8

R. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie * A aby vaše ovocie zostalo.
V. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia. * A aby vaše ovocie zostalo.