33. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Pane a Bože náš, pomáhaj nám, aby sme ťa radostne a oddane uctievali, lebo trvalé a dokonalé šťastie dosiahneme iba vtedy,
keď budeme vždy slúžiť tebe, pôvodcovi všetkého dobra. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a
s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1 Aleluja.
Ant.2 Aleluja.
Ant.3 Aleluja.
V.
R.
Z Knihy proroka Joela
Toto hovorí Pán:
„Neboj sa, zem,
jasaj a teš sa,
lebo Pán vykonal veľké veci.
Nebojte sa, poľné zvieratá,
lebo sa rozzelenajú stepné pastviny,
lebo stromy prinesú svoje ovocie,
figovník a vinič vydajú svoje bohatstvo.
Synovia Siona, jasajte
a tešte sa v Pánovi, svojom Bohu,
lebo vám dal
spásonosný dážď
a zoslal vám
včasný i neskorý dážď ako prv.
Humná sa naplnia obilím,
lisy budú pretekať vínom a olejom.
Vynahradím vám roky,
ktoré zožrali kobylky, saranče,
chrústy a koníky,
moje veľké vojsko,
ktoré som na vás poslal.
Budete jesť a nasýtite sa
a budete chváliť meno Pána, svojho Boha,
ktorý s vami urobil obdivuhodné veci.
A môj ľud už nikdy nebude zahanbený.
Spoznáte, že uprostred Izraela som ja,
a ja som Pán, váš Boh,
iného niet;
a môj ľud už nikdy nebude zahanbený.“
Potom
vylejem svojho ducha na každé telo
a vaši synovia i vaše dcéry budú prorokovať.
Vaši starci budú snívať sny
a vaši mladíci budú mať videnia.
Aj na svojich služobníkov a služobnice
vylejem v tých dňoch svojho ducha.
A urobím znamenia na nebi i na zemi:
krv, oheň a stĺpy dymu.
Slnko sa premení na tmu
a mesiac na krv,
prv, ako príde Pánov deň,
veľký a hrozný.
Ale každý, kto bude vzývať Pánovo meno,
bude zachránený,
lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme
bude spása, ako hovorí Pán,
aj vo zvyškoch, ktoré Pán povolá.
RESPONZÓRIUM
Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína
„I zajasajú všetky stromy lesa pred tvárou Pána, že prichádza, že prichádza súdiť zem.“ Prvý raz prišiel a príde zas. Pri prvom príchode
zaznel v evanjeliu tento jeho hlas: „Odteraz uvidíte Syna človeka prichádzať na oblakoch.“ Čo znamená: „Odteraz“? Nie to, že Pán
príde zasa, keď budú nariekať všetky kmene zeme? Najprv prichádza vo svojich hlásateľoch a napĺňa celý zemekruh. Nevzpierajme
sa prvému príchodu, aby sme sa nemuseli báť druhého.
Čo má teda robiť kresťan? Používať svet, neslúžiť svetu. Čo to znamená? Mať, akoby sme nemali. Tak hovorí Apoštol: „Ostatne,
bratia, čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali; tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby
sa neradovali; tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa.
Chcem, aby ste vy boli bez starostí.“ Kto je bez starosti, spokojne čaká, kedy príde jeho Pán. Lebo aká je to láska ku Kristovi, báť sa,
aby neprišiel? Bratia, nehanbíme sa? Milujeme, a bojíme sa, aby neprišiel. Máme ho naozaj radi? Nemáme radšej svoje hriechy?
Znenáviďme teda svoje hriechy a milujme toho, ktorý príde potrestať hriechy. Príde, či chceme alebo nechceme. To, že ešte
neprichádza, neznamená, že nepríde. Príde, a nevieš kedy. Ale ak ťa nájde pripraveného, nijako ti neuškodí, že to nevieš.
„I zajasajú všetky stromy lesa.“ Prišiel prvý raz a zasa príde súdiť zem. Tých, ktorí uverili jeho prvému príchodu, nájde jasať nad tým,
„že prichádza“.
„Spravodlivo bude súdiť zemekruh a národy podľa svojej pravdy.“ Aká je to spravodlivosť a pravda? Zhromaždí svojich vyvolených
k sebe na súd, ostatných však oddelí od seba. Lebo jedných postaví napravo, druhých naľavo. Ale čo je spravodlivejšie,
čo pravdivejšie, ako aby neočakávali milosrdenstvo od sudcu tí, ktorí nechceli preukazovať milosrdenstvo, kým neprišiel sudca?!
Tí však, čo boli ochotní preukazovať milosrdenstvo, budú milosrdne súdení. Lebo im, ako budú stáť napravo, povie: „Poďte, požehnaní
môjho Otca, prijmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od počiatku sveta.“ A pripočíta im skutky milosrdenstva: „Lebo som
smädný a napojili ste ma,“ a tak ďalej.
A tým, čo budú stáť naľavo, čo pripočíta? Že nechceli preukazovať milosrdenstvo. A kam pôjdu? „Odíďte do večného ohňa.“ Táto
zlá zvesť spôsobí veľký nárek. Ale čo hovorí iný žalm? „Vo večnej pamäti bude spravodlivý, nebude sa báť zlej zvesti.“ Čo je to tá
zlá zvesť? „Odíďte do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!“ Kto sa bude radovať z dobrej zvesti, nebude sa
báť zlej zvesti. Toto je spravodlivosť, toto je pravda.
Vari preto, že si ty nespravodlivý, nebude spravodlivý ani sudca? Alebo preto, že si ty luhár, nebude ani pravda pravdivá? Ale ak
chceš, aby bol k tebe milosrdný, buď milosrdný, kým nepríde. Odpusť, ak sa niekto niečoho proti tebe dopustil, daj z toho, čím
oplývaš. Z čieho dávaš, ak nie z jeho? Keby si dával zo svojho, bola by to štedrosť; keď dávaš z jeho, splácaš dlh. „Lebo čo máš,
čo si nedostal?“ Toto sú Bohu najmilšie obety: milosrdenstvo, poníženosť, vyznávanie, pokoj, láska. Prinášajme ich a budeme pokojne
očakávať príchod sudcu, ktorý „bude spravodlivo súdiť zemekruh a národy podľa svojej pravdy“.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy proroka Joela
Toto hovorí Pán:
„V tých dňoch
a v tom čase,
keď zmením údel
Júdu a Jeruzalema,
zhromaždím všetky národy
a privediem ich do údolia Jozafat
a budem sa tam s nimi súdiť
pre môj ľud a moje dedičstvo Izrael,
ktorý rozmetali medzi pohanov
a moju krajinu si rozdelili.
O môj ľud hádzali lós,
chlapca dali za neviestku
a dievča predali za víno a pili.
Volajte to medzi národmi,
vyhláste svätú vojnu,
zobuďte hrdinov,
nech prídu a nech vystúpia
všetci bojovníci.
Prekujte svoje radlice na meče
a svoje kosáky na kopije.
Slabý nech povie:
‚Som silný!‘
Pohnite sa a poďte,
všetky okolité národy,
a zhromaždite sa tam!
Priveď, Pane, svojich hrdinov!
Nech vstanú a prídu národy
do údolia Jozafat,
lebo tam zasadnem a budem súdiť
všetky okolité národy.
Priložte kosáky,
pretože dozrela žatva;
poďte a šliapte,
lis je už plný:
pretekajú kade,
lebo ich zloba je veľká.
Zástupy za zástupmi
v Údolí rozhodnutia,
pretože je blízo deň Pána
v Údolí rozhodnutia.
Slnko a mesiac sa zatmejú
a hviezdy stratia svoj lesk.
A Pán zo Siona zahrmí
a z Jeruzalema vydá svoj hlas.
Nebo a zem sa budú chvieť,
ale Pán je útočišťom svojho ľudu
a pevnosťou synov Izraela.
Vtedy poznáte, že ja som Pán, váš Boh,
a bývam na svojom svätom vrchu Sione.
Jeruzalem bude svätým miestom,
cudzinci už cezeň neprejdú.
V ten deň
bude z vrchov kvapkať mušt
a z pahorkov bude vytekať mlieko;
vo všetkých judejských potokoch
bude prúdiť voda
a z Pánovho domu vyrazí prameň
a zavlaží Údolie agátov.
Egypt bude pustinou
a Idumea púšťou vyschnutou,
pretože páchali násilie na synoch Júdu
a prelievali nevinnú krv v ich krajine.
Júda ostane naveky
a Jeruzalem z pokolenia na pokolenie.
Ja pomstím ich krv,
nenechám ju nepomstenú,
lebo Pán býva na Sione.“
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Fulgencia Ruspenského O odpustení
„Razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie poľnica, mŕtvi vstanú neporušiteľní a my sa premeníme.“
Keď Pavol hovorí „my“, vyhlasuje, že s ním získajú dar budúcej premeny aj tí, ktorí s ním a s jeho spoločníkmi vytvárajú v tomto
čase spoločenstvo Cirkvi a správneho života. Aby naznačil povahu tejto premeny, hovorí: „Veď toto porušiteľné si musí obliecť
neporušiteľnosť a toto smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť.“ Aby teda v takých ľuďoch potom mohla nastať premena
zo spravodlivej odmeny, teraz predchádza premena z nezištnej štedrosti.
Teda tí, čo sa v tomto živote premieňajú zo zlého na dobré, majú prisľúbenú odmenu budúcej premeny.
A toto sa v nich deje skrze milosť, že sa v nich najprv tu cez ospravedlnenie, v ktorom sa duchovne vstáva z mŕtvych,
začne premena ako Boží dar a potom v zmŕtvychvstaní tela, ktorým sa dovŕši premena ospravedlnených, zostáva naveky
dokonalé oslávenie a už sa nemení. Veď sa to ich mení najprv milosť ospravedlnenia a potom oslávenia, aby v nich toto
oslávenie zostalo nemenné a večné.
Lebo tu sa menia prostredníctvom prvého zmŕtvychvstania, ktoré ich osvecuje, aby sa obrátili. V ňom totiž prechádzajú zo smrti
do života, z neprávosti do spravodlivosti, od nevery k viere, od zlých skutkov k svätému životu. Preto nad nimi druhá smrť
nemá moc. O nich sa hovorí v Zjavení: „Blahoslavený, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moc.“
A v tej istej knihe sa opäť hovorí: „Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži.“ Ako teda v obrátení srdca spočíva prvé vzkriesenie,
tak druhá smrť vo večných mukách.
Preto nech sa tu ponáhľa mať účasť na prvom vzkriesení každý, kto nechce byť odsúdený na večný trest druhej smrti. Lebo tí,
ktorí sa dajú v tomto živote v bázni pred Bohom premeniť a prechádzajú od zlého života k životu dobrému, tí prechádzajú zo smrti
do života a tí sa potom aj premenia z potupenia na slávu.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy proroka Zachariáša
Pánovo slovo v krajine Hadrach
a v Damasku, kde spočinie,
lebo oko Aramu je Pánovo
ako všetky kmene Izraela.
Aj Emat na jeho hraniciach
aj Týrus a Sidon, ktorý je veľmi múdry.
Týrus si vybudoval opevnenie
a nahromadil striebra ako prachu
a zlata ako na uliciach blata.
Pán sa ho zmocní,
na mori porazí jeho silu
a pohltí ho oheň.
Uvidí to Askalon a bude sa báť
a Gaza sa bude zvíjať od bolesti
aj Akkaron, lebo jeho nádej sa zahanbila.
Kráľ Gazy zahynie
a Askalon bude neobývaný.
V Azote bude bývať miešanec
a zničím pýchu Filištíncov.
Vyrvem jeho krv z jeho úst
a jeho ohavnosti z jeho zubov
a zostane aj on nášmu Bohu,
bude ako vodca v Judei
a Akkaron ako Jebuzejčan.
A obkolesím svoj dom ako pevnosť
proti tým, čo prechádzajú a vracajú sa.
Utláčateľ už cez nich neprejde,
lebo teraz som videl na vlastné oči.
Zajasaj, dcéra sionská,
plesaj, dcéra jeruzalemská!
Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe;
je spravodlivý a prináša spásu,
je chudobný a sedí na oslovi,
na osliatku, mláďati oslice.
Vyničím z Efraima vozy
a kone z Jeruzalema;
polámu sa bojové luky
a bude sa ohlasovať pokoj národom.
Bude panovať od mora až k moru
a od rieky až na kraj zeme.
Aj ty: pre krv tvojej zmluvy
vytiahnem tvojich zajatcov z jamy,
v ktorej niet vody.
Vráťte sa k pevnosti,
zajatci nádeje;
aj dnes ohlasujem:
Dvojnásobne ti nahradím.
Lebo som si natiahol Júdu ako luk
a Efraima som vložil doň;
a povzbudím tvojich synov, Sion,
proti tvojim synom, Grécko,
a urobím z teba meč pre hrdinu.
A Pán sa zjaví nad nimi
a jeho oštep vyletí ako blesk.
Pán, Boh, zatrúbi na poľnicu
a pôjde ako južná víchrica.
Pán zástupov ich bude chrániť;
pohlcú a pošliapu kamene z praku,
budú piť a budú sa potácať ako od vína
a naplnia sa ako čaše a ako rohy oltára.
A Pán, ich Boh, ich zachráni
v ten deň,
ako stádo svojho ľudu,
lebo ako drahokamy v korune
budú sa skvieť nad jeho krajinou.
Veď aká je jeho dobrota,
aká jeho krása!
Obilie živí mládencov
a mušt panny.
Proste dážď od Pána
v čase neskorého dažďa.
Pán tvorí blesky
a z mrakov im dá dážď;
každému bylinu na poli.
Lebo modly hovoria ničotnosti
a veštci vidia klam,
hovoria márne sny,
preludom utešujú.
Preto odchádzajú ako stádo,
sú zmorené, lebo nemajú pastiera.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého biskupa Ondreja Krétskeho
Volajme aj my Kristovi, volajme: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraela.“ Vystierajme k nemu, ako palmové
ratolesti, posledné slová na kríži. Šťastní ho sprevádzajme nie olivovými ratolesťami, ale vzájomnými chválami almužny. Pod jeho
nohy prestierajme na spôsob plášťov túžby srdca, aby do nás vstúpil a bol celý v nás, aby nás celých na sebe a celý sa na nás
ukázal. Volajme Sionu to prorocké zvolanie: Vzchop sa, dcéra sionská, neboj sa. „Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci
na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“
Prichádza ten, ktorý je prítomný na každom mieste a všetko napĺňa, aby v tebe uskutočnil spásu všetkých. Prichádza ten, ktorý
„neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali“, aby zavolal späť tých, ktorí blúdili v hriechu. Neboj sa teda.
„Nezachveješ sa, veď Boh je v tvojom strede.“
S rukami obrátenými k nebu prijmi toho, ktorý svojimi vlastnými rukami nakreslil tvoje hradby. Prijmi toho, ktorý svojimi dlaňami
položil tvoje základy. Prijmi toho, ktorý vzal na seba všetko naše, okrem hriechu, aby tým, čo je jeho, oslobodil nás od toho, čo
je naše. Raduj sa, matka, mesto Sion; neboj sa: „Sláv svoje sviatky.“ Oslavuj za milosrdenstvo toho, ktorý k nám prišiel v tebe.
Ale aj ty sa veľmi raduj, dcéra jeruzalemská, prespevuj, tancuj. „Zažiar, zažiar (takto prevolávame s Izaiášom, s tou svätou poľnicou),
lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba vzišla nad tebou.“
Aké je to svetlo? To, „ktoré osvecuje každého človeka, ktorý prichádza na svet“. Večné svetlo, svetlo bez času, ktoré sa dalo
poznať v čase, svetlo, ktoré sa zjavilo v tele a svojou prirodzenosťou zostalo ukryté, svetlo, ktoré ožiarilo pastierov a mudrcom
bolo vodcom na ceste. Svetlo, ktoré bolo od počiatku na svete, skrze ktoré povstal svet, ale svet ho nepoznal. Svetlo,
ktoré prišlo do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.
A čo je to, tá „Pánova veleba“? Isteže kríž, na ktorom bol oslávený Kristus, ten odblesk Otcovej slávy; ako sám povedal, keď
sa blížilo jeho umučenie: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh a čoskoro ho oslávi.“ Slávou na tomto mieste
nazýva svoje vlastné povýšenie na kríži. Lebo Kristov kríž je sláva a isto aj jeho povýšenie. Veď hovorí: „Ja, až budem
vyzdvihnutý, všetkých pritiahnem k sebe.“
RESPONZÓRIUM
Z Knihy proroka Zachariáša
Toto hovorí Pán:
„Môj hnev vzplanul proti pastierom
a proti capom zakročím.
Pán zástupov určite navštívi
svoje stádo, dom Júdu,
a urobí si z nich akoby slávneho koňa
do boja.
Z neho bude uholný kameň,
z neho bude kolík,
z neho bude bojový luk,
z neho vyjde aj každý vodca.
A budú ako hrdinovia,
čo šliapu po blate na cestách v boji,
a budú bojovať, lebo Pán je s nimi,
a zahanbia sa jazdci na koňoch.
I posilním dom Júdov
a zachránim dom Jozefov;
privediem ich späť, lebo sa zmilujem nad nimi,
a budú, ako keby som ich nebol zavrhol,
lebo ja som Pán, ich Boh, a vyslyším ich.
Efraimovci budú ako hrdinovia,
ich srdce sa rozveselí ako od vína,
ich synovia to uvidia a budú sa veseliť,
ich srdce bude plesať v Pánovi.
Zapískam na nich a zhromaždím ich,
lebo som ich vykúpil,
a bude ich tak veľa, ako ich prv bolo.
Rozsejem ich medzi národy
a v diaľavách budú na mňa spomínať,
budú vychovávať svojich synov a vrátia sa.
I privediem ich späť z egyptskej krajiny
aj z Asýrska ich zhromaždím
a privediem ich do galaádskej
a libanonskej krajiny
a nebude im stačiť miesto.
Prejdú cez more úzkosti,
on zrazí vlny na mori
a vyschnú hlbiny rieky;
pýcha Asýrska bude pokorená
a berla Egypta odstúpi.
Posilním ich v Pánovi
a budú kráčať v jeho mene,“
hovorí Pán.
Libanon, otvor svoje brány,
nech strávi oheň tvoje cédre.
Kvíľ, jedľa, lebo padol céder,
lebo velikáni sú spustošení.
Kvíľte, duby Bášanu,
lebo padol nepriestupný les.
Počuť bedákanie pastierov,
lebo je spustošená ich nádhera.
Počuť rev levov,
lebo je spustošená pýcha Jordánu.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého biskupa Augustína
„Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.“ Určite sme to spievali hlasom i srdcom.
Tieto slová povedalo Bohu aj kresťanské svedomie aj jazyk: „Spravodlivý sa teší“ nie vo svete, ale „v Pánovi.“ Inde hovorí:
„Vychádza svetlo spravodlivému a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.“ Možno sa opýtaš, odkiaľ je radosť. Tu počuješ:
„Spravodlivý sa teší v Pánovi.“ A inde: „Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.“
Čo sa nám oznamuje? Čo sa daruje? Čo sa prikazuje? Čo sa dáva? Aby sme sa tešili v Pánovi. Kto sa bude tešiť takej veci, ktorú
nevidí? Alebo azda vidíme Pána? To máme prisľúbené. Teraz však „žijeme vo viere; kým sme v tele, sme vzdialení od Pána“.
Vo viere, nie vo videní. Kedy vo videní? Keď sa splní to, čo hovorí ten istý Ján: „Milovaní, sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo,
čím budeme. Vieme však, že keď sa zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“
Až potom bude veľké a dokonalé šťastie, až potom bude plná radosť, keď už nebude dojčiť nádej, ale živiť skutočnosť. Ale aj teraz,
prv, ako k nám príde sama skutočnosť, prv ako my prídeme do samej skutočnosti, tešme sa v Pánovi. Veď ani nie je malá radosť
v nádeji, za ktorou potom bude skutočnosť.
Teraz teda milujeme v nádeji. Preto hovorí: „Spravodlivý sa teší v Pánovi.“ A hneď potom, pretože ešte nevidí: „A spolieha sa na neho.“
Máme predsa prvotiny ducha, a možno aj viac, a približujeme sa k tomu, ktorého milujeme, a čo raz máme dychtivo jesť a piť, teraz,
hoci iba slabo, olizujeme a ochutnávame.
Ale ako sa môžeme tešiť v Pánovi, keď je Pán od nás ďaleko? Nech nie je ďaleko! To je tvoja chyba, keď je ďaleko! Miluj a on
sa priblíži. Miluj a bude bývať v tebe. „Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení.“ Chceš vedieť, kto je s tebou, ak miluješ?
„Boh je láska.“
Chceš mi povedať: „Čo je podľa teba láska?“ Láska je to, čím milujeme. Čo milujeme? Nevýslovné dobro, dobročinné dobro,
dobrého stvoriteľa všetkých dobier. Nech je tvojím potešením ten, od ktorého máš všetko, čo ťa teší. Nehovorím hriech,
lebo hriech jediný nemáš od neho. Okrem hriechu máš od neho všetko, čokoľvek máš.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy proroka Zachariáša
Toto hovorí Pán, môj Boh: „Pas ovce na zabitie. Tí, čo ich kupujú, zabíjajú ich bez zľutovania, a tí, čo ich predávajú, hovoria:
‚Nech je zvelebený Pán, že som zbohatol.‘ Ani ich pastierom ich nie je ľúto.
Ani ja sa už nezľutujem nad obyvateľmi zeme, hovorí Pán. Hľa, ja vydám ľudí, každého do rúk jeho blížneho a do rúk jeho kráľa.
Oni spustošia krajinu a ja nevytrhnem z ich rúk.“
A ja som pásol ovce na zabitie pre obchodníkov so stádom. Vzal som si dve palice, jednu som nazval Krása, druhú som nazval
Puto, a pásol som stádo. A zahnal som troch pastierov za jeden mesiac, lebo si ich zošklivila moja duša a oni si zošklivili mňa.
I povedal som: „Nebudem vás pásť. Tá, ktorá má zomrieť, nech zomrie, ktorá má byť zahnaná, nech je zahnaná, a ostatné nech
žerú jedna druhej mäso.“ Tu som vzal svoju palicu, ktorá sa volala Krása, a posekal som ju, aby som zrušil svoju zmluvu, ktorú
som uzavrel so všetkými národmi. V ten deň bola zrušená. A obchodníci so stádom, ktorí má pozorovali, spoznali, že je to Pánovo
slovo. Povedal som im: „Ak uznáte za dobré, vyplaťte mi mzdu, ak nie, nechajte tak.“ A odvážili mi mzdu tridsať šiklov striebra.
Pán mi povedal: „Vhoď to do pokladnice, tú krásnu cenu, ktorou ma ocenili.“ I vzal som tridsať strieborných šiklov a vhodil som
ich do pokladnice v Pánovom dome. Potom som posekal svoju druhú palicu, ktorá sa nazývala Puto, aby som zrušil bratstvo medzi
Júdom a Izraelom.
Pán mi povedal: „Ešte si vezmi výstroj hlúpeho pastiera;
lebo ja vzbudím pastiera v krajine,
ktorý hynúcu ovcu nenavštívi,
odtúlanú nebude hľadať,
doráňanú nebude liečiť
a stojacu nepodrží,
ale mäso tučných bude jesť
a poláme im kopytá.
Beda môjmu hlúpemu pastierovi,
ktorý opúšťa stádo!
Meč na jeho rameno
a na jeho pravé oko;
jeho rameno nech celkom uschne
a jeho pravé oko nech sa úplne zatemní.“
Pánovo slovo o Izraelovi a o Júdovi. Výrok Pána, ktorý rozpína nebesia a kladie základy zeme a tvorí ducha v človeku: „Ja robím z Jeruzalema opojnú čašu pre všetky okolité národy. Bude to pri obliehaní Jeruzalema. V ten deň urobím z Jeruzalema ťažký kameň pre všetky národy. Všetci, čo ho budú niesť, do krvi sa porania a spolčia sa proti nemu všetky národy zeme. V ten deň, hovorí Pán, udriem každého koňa, až zmeravie, i jeho jazdca, až zošalie. Ale nad Júdovým domom otvorím svoje oči a všetky kone národov raním slepotou. Vtedy si judejskí vodcovia povedia v srdci: „Sila obyvateľov Jeruzalema je v Pánovi zástupov, ich Bohu.“ V ten deň urobím judejských vodcov nádobou s ohňom na dreve a horiacou fakľou na sene. Pohltia napravo i naľavo všetky okolité národy, ale Jeruzalem zostane zasa na svojom mieste. Pán zachráni najprv Júdove stany, aby sa sláva Dávidovho domu a sláva obyvateľov Jeruzalema nevypínala proti Júdovi. V ten deň bude Pán chrániť obyvateľov Jeruzalema. Klesajúci medzi nimi bude v ten deň ako Dávid a Dávidov dom ako Boh, ako Pánov anjel pred nimi.“
RESPONZÓRIUM
Z Komentára svätého biskupa Gregora Nyssenského na Pieseň piesní
Kde pasieš, dobrý pastier, ktorý berieš na plecia celé stádo? (Lebo jedna ovca je celá ľudská prirodzenosť, ktorú si ty vzal na plecia.)
Ukáž mi miesto na odpočinok, vyveď ma na dobrú výživnú pastvu, zavolaj ma po mene, aby som ja, ovca, počul tvoj hlas. A pre svoj
hlas mi daj večný život: „Povedz mi ty, koho miluje moja duša.“
Takto ťa volám, lebo tvoje meno je nad každé iné meno a nad každú chápavosť. Ani celá príroda obdarená rozumom ho nemôže
vysloviť ani pochopiť. Teda tvoje meno, v ktorom poznať tvoju dobrotu, je láskou mojej duše k tebe. Veď akoby som ťa nemilovala,
keď ty si ma miloval tak, že aj keď som taká čierna, položil si svoj život za ovce, ktoré pasieš?! Väčšiu lásku si nemožno predstaviť,
ako je tá, že dávaš svoj život za moju spásu.
Povedz mi teda, hovorí, „kde pásavaš“, aby som našla spasiteľnú pastvu a nasýtila sa nebeským pokrmom – ten, čo ho neje,
nemôže vojsť do večného života –; a aby som mohla pribehnúť k prameňu a nabrať si božského nápoja, ktorý ty dávaš smädným,
keď zo svojho boku, z tohto zdroja otvoreného kopijou, vylievaš ako z prameňa vodu – pre toho, čo ju ochutná, stane sa
„prameňom vody prúdiacej do večného života“.
Ak ma na tomto budeš pásť, určite mi dáš ľahnúť si „cez poludnie“, keď budem s tebou spať v pokoji a odpočiniem si vo svetle,
ktoré nepozná tieň. Veď napoludnie tieňa niet, lebo slnko svieti nad hlavou; vtedy dávaš ľahnúť si tým, ktorých si napásol,
a berieš svojich služobníkov so sebou na lôžko. Ale nemožno považovať za hodného tohto poludňajšieho odpočinku, kto nie je
synom svetla a synom dňa. Kto sa však oddelil od večernej aj od rannej tmy, čiže od toho, kde začína zlo aj od toho, kde končí,
ten bude napoludnie odpočívať na slnku spravodlivosti.
Ukáž mi teda, hovorí, ako treba odpočívať a pásť sa a aká je cesta poludňajšieho odpočinku. Aby som sa azda z nevedomosti
nevyšmykla z vedenia tvojej ruky a nepripojila sa k stádam, ktoré nie sú z tvojich oviec.
Toto povedala v starosti o krásu, ktorú dostala Božím riadením, a v túžbe poznať, za akých podmienok môže jej šťastie trvať naveky.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy proroka Zachariáša
Toto hovorí Pán: „V ten deň sa budem usilovať zničiť všetky národy, ktoré prídu proti Jeruzalemu a na Dávidov dom, a na obyvateľov Jeruzalema vylejem ducha milosti a pokorných prosieb a budú hľadieť na mňa. A nad tým, ktorého prebodli, budú nariekať, ako sa narieka nad jediným synom, a žialiť nad ním, ako sa žiali nad prvorodeným. V ten deň bude v Jeruzaleme veľký nárek, podobný náreku v Adadremmone na mageddskej pláni. Nariekať bude krajina, každý rod osobitne.
V ten deň bude otvorený prameň pre Dávidov dom a obyvateľov Jeruzalema na očistenie od hriechov a od nečistoty.
A v ten deň, hovorí Pán zástupov, vypracem mená modiel z krajiny a nikdy viac sa nebudú spomínať. Aj falošných prorokov a
nečistého ducha odstránim z krajiny. A keď bude niekto ešte prorokovať, povedia mu jeho otec a jeho matka, ktorí ho splodili:
‚Nebudeš žiť, lebo si hovoril lož v mene Pánovom.‘ A jeho otec a matka, ktorí ho splodili, prebodnú ho za to, že prorokoval.
V ten deň sa budú proroci hanbiť, každý za svoje videnie, keď bude prorokovať. Ani si neoblečú srstený plášť, aby oklamali,
ale každý povie: ‚Nie som prorok. Som človek, ktorý obrába zem, lebo zem je mojím vlastníctvom od mojej mladosti.‘ A keď mu
povedia: ,Aké to máš rany na prsiach?‘, on odpovie: ‚To ma poranili v dome, kde ma mali radi.‘
,Meč, zdvihni sa na môjho pastiera
a na muža, môjho spoločníka,‘
hovorí Pán zástupov.
Udri pastiera a ovce sa rozpŕchnu;
potom obrátim svoju ruku proti maličkým.
A v celej krajine,
hovorí Pán,
dve tretiny sa rozpŕchnu a zahynú
a tretina v nej zostane.
Tú tretinu prevediem cez oheň
a očistím ich, ako sa čistí striebro,
a vyskúšam ich, ako sa skúša zlato.
On bude vzývať moje meno.
Poviem: Toto je môj ľud
a on povie: ‚Pán je môj Boh.‘“
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého kňaza Jána Eudes
O Ježišovom kráľovstve
Musíme si osvojovať a v sebe napĺňať Kristove stavy a tajomstvá a často ho prosiť, aby ich v nás a v celej svojej Cirkvi dovršoval
a napĺňal.
Lebo Ježišove tajomstvá ešte nie sú celkom dokončené a naplnené. Sú také, ale iba v Ježišovej osobe, nie však v nás, ktorí sme
jeho údmi, ani v Cirkvi, ktorá je jeho tajomným telom. Lebo Boží Syn má v úmysle deliť sa, istým spôsobom rozvíjať a pokračovať
svoje tajomstvá v nás a v celej svojej Cirkvi, aj cez milosti, ktoré sa rozhodol udeliť nám, aj cez účinky, ktoré v nás chce skrze
tieto tajomstvá vyvolať. V tomto zmysle ich v nás chce napĺňať.
Preto hovorí svätý Pavol, že Kristus sa vo svojej Cirkvi zdokonaľuje a my všetci spolupracujeme na jeho budovaní až „do jeho plného
veku“, čiže do tajomného veku, ktorý má vo svojom tajomnom tele a ktorý dosiahne plnosť iba v deň súdu. Inde hovorí ten istý
Apoštol, že on „na vlastnom tele dopĺňa to, čo chýba Kristovmu utrpeniu“.
Boží Syn sa rozhodol takto v nás dovŕšiť a naplniť všetky svoje stavy a tajomstvá. Chce v nás dokončiť tajomstvo svojho vtelenia,
narodenia, skrytého života tak, že sa v nás formuje a opätovne sa rodí v našich dušiach cez sväté sviatosti krstu a božskej
Eucharistie a spôsobuje, že sme schopní duchovného a vnútorného života, ktorý je „s ním ukrytý v Bohu“.
Ale hodlá v nás dokončiť aj tajomstvo svojho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania, lebo dáva, aby sme s ním a v ňom trpeli, zomreli
a vstali z mŕtvych. A nakoniec v nás chce naplniť stav slávneho a nesmrteľného života, keď spôsobí, že budeme s ním a v ňom
schopní slávneho a trvalého života v nebi. Tak chce v nás a vo svojej Cirkvi dovršovať a napĺňať aj svoje ostatné stavy, ostatné
tajomstvá tým, že sa chce aj s nami o ne deliť a dať nám účasť na nich a v nás pokračovať a šíriť ich.
A tak Kristove tajomstvá nebudú úplné až do konca onoho času, ktorý on sám určil na naplnenie svojich tajomstiev v nás a v Cirkvi,
čiže až do konca sveta.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy proroka Zachariáša
Toto hovorí Pán: „Hľa, prichádza Pánov deň, keď sa bude deliť tvoja korisť v tebe. Zhromaždím všetky národy k Jeruzalemu do boja.
Zaujmú mesto, znivočia domy, znásilnia ženy. Polovica mesta pôjde do zajatia, ale zvyšok ľudu neodvlečú z mesta. Lebo Pán vyrazí
a bude bojovať proti tým národom, ako keď bojoval v deň zápasu. A v ten deň zastanú jeho nohy na Olivovej hore, ktorá je na východ
od Jeruzalema. Olivová hora sa rozštiepi napoly, od východu na západ, veľmi veľkou trhlinou: polovica vrchu sa oddelí na sever
a polovica na juh. I budete utekať do údolia tých vrchov, lebo údolie vrchov bude siahať až po Jasol. Budete utekať, ako ste utekali
pred zemetrasením za čias judejského kráľa Oziáša, a príde Pán, môj Boh, a s ním všetci svätí.
V ten deň nebude svetlo, ale zima a mráz. Bude to jeden deň, ktorý je známy Pánovi; ani deň ani noc a vo večernom čase bude
svetlo. V ten deň vyrazia z Jeruzalema živé vody, polovica z nich k Východnému moru a polovica k Západnému moru a budú v lete
i v zime. Vtedy bude Pán kráľom nad celou zemou. V ten deň bude Pán jediný a jeho meno bude jediné. Celá zem sa obráti na púšť
od Gaby až po Remmon na juh od Jeruzalema, ktorý bude vyvýšený na obývaný na svojom mieste, od Benjamínovej brány až po
miesto Pôvodnej brány a až po bránu Nárožnú a od Hananeelovej veže až po Kráľovské lisy. I budú v ňom bývať a nebude už kliatby,
ale v Jeruzaleme sa bude bývať bezpečne.
A rana, ktorou Pán udrie všetky národy, čo bojovali proti Jeruzalemu, bude takáto: Telo bude hniť každému, ako bude stáť na nohách,
oči mu zhnijú vo svojich jamkách a jazyk mu zhnije v ústach. V ten deň Pán spôsobí medzi nimi veľký zmätok: muž bude chytať za
ruku svojho blížneho a on zdvihne svoju ruku proti ruke svojho blížneho. Ale aj Júda bude bojovať v Jeruzaleme. Zhromaždia bohatstvo
všetkých okolitých národov, zlato a striebro a nesmierne veľa šatstva. A na kone, mulice, ťavy, osly a všetky zvieratá, čo budú
v tých táboroch, príde taká skaza, ako je táto skaza.
A všetci, ktorí zostanú zo všetkých národov, čo prišli proti Jeruzalemu, budú rok čo rok vystupovať, aby sa klaňali Kráľovi, Pánovi
zástupov, a slávili sviatok Stánkov. A na ten z národov zeme, ktorý nevystúpi do Jeruzalema, aby sa klaňal Kráľovi, Pánovi zástupov,
nebude padať dážď. A ak egyptský národ nevystúpi a nepríde, doľahne na nich rana, ktorou Pán bije národy, čo nevystúpia sláviť
sviatok Stánkov. Toto bude trest na Egypt a trest na všetky národy, ktoré nevystúpia sláviť sviatok Stánkov. V ten deň bude
na zvoncoch koní: ‚Zasvätené Pánovi.‘ A v Pánovom dome budú hrnce ako čaše pred oltárom. Každý hrniec v Jeruzaleme a v Judei
bude zasvätený Pánovi zástupov. A všetci, čo prídu obetovať, vezmú si z nich a budú v nich variť a v ten deň už nebude kupca
v dome Pána zástupov.
RESPONZÓRIUM
Zo Spisov svätého kňaza Tomáša Akvinského
Keď sa vo vyznaní viery hovorí: „A v život večný. Amen.“, správne sa na konci všetkých našich túžob uvádza cieľ toho, čo máme
veriť, čiže večný život.
Vo večnom živote je prvé to, že sa človek spája s Bohom. Lebo sám Boh je odmenou a cieľom všetkých našich námah: „Ja som tvoj
ochranca a tvoja odmena bude nesmierna.“ Ale toto spojenie spočíva v dokonalom videní: „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle,
no potom z tváre do tváre.“
Spočíva aj v najvyššej chvále, ako hovorí Prorok: „Zjaví sa tam radosť a veselosť, vzdávanie vďaky a piesne oslavné.“
Ďalej v dokonalom nasýtení túžby, lebo tam bude mať každý blažený viac, ako túžil mať a dúfal. To treba rozumieť tak, že v tomto
živote nemôže nik naplniť svoju túžbu, ani nijaké stvorenie nikdy nenasýti túžbu človeka, lebo len Boh ju nasycuje a nekonečne
presahuje. A preto sa neuspokojí nikde inde, iba v Bohu, ako hovorí Augustín: „Pre seba si nás, Pane, stvoril a naše srdce je
nespokojné, kým nespočinie v tebe.“
A keď svätí vo vlasti budú dokonale mať Boha, je zrejmé, že sa ich túžba nasýti a sláva to ešte prevýši. A preto hovorí Pán:
„Vojdi do radosti svojho Pána.“ Augustín však dodáva: „Celá radosť nevojde do tých, čo sa budú radovať, ale oni celí vojdú
do radosti. Nasýtim sa, keď sa zjaví tvoja sláva.“ A opäť: „On napĺňa dobrodeniami tvoju túžbu.“
Lebo všetko, čo pôsobí slasť, je tam celé a v prekypujúcej miere. Veď ak niekto túži po slastiach, tam bude najvyššia
a najdokonalejšia slasť, lebo bude z najvyššieho dobra, čiže z Boha: „Po tvojej pravici večná slasť.“
A večný život spočíva aj v príjemnom spoločenstve všetkých blahoslavených. Bude to najmilšie spoločenstvo, lebo každý bude
mať všetky dobrá so všetkými blahoslavenými. Veď každý z nich bude milovať iného ako seba samého, a preto sa bude radovať
z dobra iného tak, ako zo svojho. Z toho vyplýva, že veselosť a radosť jedného úmerne rastie s radosťou všetkých.
RESPONZÓRIUM