Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet. (Jn 16, 33)
Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal; *
rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť.
Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju, *
ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje.
Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud, *
napojil si nás vínom závratu.
Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie, *
aby utiekli pred lukom.
Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ; *
zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás.
Vo svojej svätyni Boh povedal: †
„S radosťou rozdelím Sichem *
a rozmeriam sukotské údolie.
Môj je Galaád a môj je Manasses; *
Efraim je prilba mojej hlavy.
Júda je moje žezlo vladárske, *
Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam.
Idumea sa mi stane podnožkou, *
nad Filištínskom víťazne zajasám.“
Kto ma privedie do opevneného mesta *
a kto ma odprevadí až do Idumey?
Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? *
A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?
Pomôž nám dostať sa z útlaku, *
pretože ľudská pomoc nestačí.
S Bohom budeme udatní, *
on našich utláčateľov pošliape.