Apoštoli zvestujú pohanom obdivuhodné skutky Boha pri jeho príchode. (Sv. Atanáz)
I
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, *
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte, *
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
Jeho svätým menom sa honoste; *
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
Hľadajte Pána a jeho moc, *
hľadajte vždy jeho tvár.
Pamätajte na divy, čo učinil, *
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, *
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.
On, Pán, je náš Boh; *
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
Večne pamätá na svoju zmluvu, *
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, *
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.
Jakubovi to stanovil za zákon, *
Izraelovi za zmluvu večitú,
keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu *
ako váš podiel dedičný.“
Keď ich bolo ešte neveľa, *
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
a od kmeňa prechodili ku kmeňu, *
z jedného kráľovstva k inému národu,
nedovolil, aby im ľudia krivdili; *
i kráľov karhal kvôli nim:
„Netýkajte sa mojich pomazaných, *
neubližujte mojim prorokom.“
Hlad privolal na krajinu *
a poničil všetku zásobu chleba.
Pred nimi poslal muža, *
Jozefa, ktorého predali za otroka.
Putami jeho nohy zovreli *
a jeho šiju železom;
no potom došlo na jeho slová, *
Pán dokázal jeho nevinnosť.
Vyslobodil ho posol kráľovský, *
prepustil ho vládca národov;
ustanovil ho za Pána svojho domu *
a za správcu všetkého svojho majetku,
aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle *
a jeho starcov učil múdrosti.
I prišiel Izrael do Egypta *
a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil *
a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud *
a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
Poslal svojho sluhu Mojžiša *
a Árona, ktorého si vyvolil.
A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia *
a zázraky v Chámovej krajine.
Zoslal temnoty a zahalil ich, *
lež oni sa jeho slovám spriečili.
Ich vody na krv premenil *
a pozabíjal ich ryby.
Ich krajina sa zahemžila žabami, *
vnikli až do paláca kráľovho.
Rozkázal a prileteli roje múch, *
všetky končiny zaplavili komáre.
Namiesto dažďa im zoslal kamenec, *
žeravý oheň do ich krajiny.
A zbil im révu i figovník, *
dolámal stromy na ich území.
Rozkázal a prileteli kobylky, *
nespočetné množstvo sarančí.
Zožrali všetku zeleň v krajine, *
zožrali všetku zemskú úrodu.
A pobil všetko prvorodené v Egypte, *
prvotiny všetkej ich mužnej sily.
Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom *
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
I zaradoval sa Egypt, že už odišli, *
lebo strach z nich naň doľahol.
Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, *
a oheň, aby im svietil za noci.
Keď požiadali, zoslal im prepelice *
a sýtil ich chlebom z neba.
Otvoril skalu a voda vytryskla, *
po púšti tiekla sťa rieka.
Lebo pamätal na slová svojho záväzku, *
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.
Vyviedol teda svoj ľud v radosti, *
vyvolených svojich s plesaním.
A odovzdal im krajiny pohanov *
i zaujali majetky národov,
aby zachovávali jeho predpisy *
a jeho zákon plnili.