ADVENTNÉ OBDOBIE

I. DO 16. DECEMBRA

Od prvých vešpier Prvej adventnej nedele do 16. decembra vrátane v nedeľnom i feriálnom ofíciu:

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Nebeské Slovo, prúdiace
z Otca jak svetlo, Boží jas,
stáva sa telom a ide,
v plnosti času spasiť nás.

Dušu nám svetlom rozjasni,
nech plameň lásky v srdci je;
správa o tvojej blízkosti
nech všetko nízke zaženie.

Keď ako sudca prídeš raz,
hlbiny srdca odhalíš:
hriešnikom tresty vymeriaš,
kráľovstvom dobrých odmeníš.

Nech srdce úzkosť nezovrie
pred večným trestom za viny,
lež odpusť nám a prijmi nás
do večnej Božej otčiny.

Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PRVÁ ADVENTNÁ NEDEĽA

Ant.1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja. Ant.2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása. Ant.3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude. V. Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu.
R. Lebo sa blíži vaše vykúpenie.

Začiatok knihy proroka Izaiáša

1, 1-18
Prorok napomína ľud

     Videnie Izaiáša, Amosovho syna, ktoré mal o Judei a Jeruzaleme za dní judejských kráľov Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša.

Počujte, nebesia, načúvaj, zem,
lebo Pán hovorí:
„Synov som si vychoval a vyvýšil,
ale oni mnou pohrdli.
Vôl pozná svojho gazdu
a osol jasle svojho pána,
ale Izrael nepozná,
môj ľud nechápe.“

Beda hriešnemu národu,
ľudu obťaženému neprávosťou,
skazenému plemenu, synom zločinným!
Opustili Pána,
potupili Svätého Izraela,
obrátili sa mu chrbtom.

Kde vás ešte udrieť,
keď ste stále horší?
Hlava je už celá boľavá
a srdce celkom zomdlené

Od šľapy po temä
nič na ňom zdravé;
samá jazva, modrina a rana,
opuchnutá, neobviazaná,
neošetrená, olejom nezmäkčená.

Vaša zem je spustnutá,
vaše mestá vypálené ohňom.
Vaše polia vám pred očami vyžierajú cudzinci;
budú spustošené ako po nepriateľskom plene.

A dcéra Siona ostane sama
ako búdka vo vinici,
sťa kolibka na uhorkovisku,
ako obliehané mesto.

Keby nám Pán zástupov nebol ponechal zvyšok,
boli by sme ako Sodoma,
Gomore by sme boli podobný.

Čujte Pánovo slovo,
kniežatá sodomské,
počúvaj zákon nášho Boha,
ľud gomorský!

„Načo mi množstvo vašich obetí?“
hovorí Pán.
„Som nasýtený celopalmi baranov
a tukom kŕmneho dobytka;
ani krv teliec,
baránkov a capov nemám v obľube.

Keď prichádzate pred moju tvár,
kto od vás žiada,
aby ste šliapali moje nádvoria?

Neprinášajte už zbytočné obety,
odporné je mi kadidlo
i novmesiac, sobota a zhromaždenia;
neznášam zločin so slávnosťou.
Spriečili sa mi vaše novmesiace a vaše sviatky;
sú mi na ťarchu, zunoval som ich.

Keď budete vystierať svoje ruky,
odvrátim oči od vás.
Aj keď budete hromadiť modlitby,
ja ich nevyslyším,
pretože vaše ruky sú plné krvi.
Obmyte, očistite sa,
odstráňte mi spred očí zlobu svojho zmýšľania;
prestaňte robiť zlo,
učte sa robiť dobro,
hľadajte spravodlivosť, pomôžte utláčanému,
vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu.

A príďte, budeme sa pravotiť,“
hovorí Pán.
„Keby boli vaše hriechy ako šarlát,
zbelejú ako sneh,
a keby boli červené sťa purpur,
budú ako vlna.“

RESPONZÓRIUM

Iz 1, 16, 18. 17

R. Obmyte, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojho zmýšľania. * Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú ako sneh.
V. Prestaňte robiť zlo, učte sa robiť dobro, hľadajte spravodlivosť. * Keby boli.

Z Katechéz svätého biskupa Cyrila Jeruzalemského

(Cat. 15, 1-3: PG 33, 870-874)

Dvojaký príchod Ježiša Krista

     Zvestujeme Kristov príchod; a nielen prvý, ale aj druhý, a ten bude oveľa vznešenejší. Tamten bol poznačený utrpením, tento bude v znamení diadému Božieho kráľovstva.
     Lebo u nášho Pána Ježiša Krista je väčšinou všetko dvojité. Dvojité narodenie jedno z Boha pred vekmi, druhé z Panny v plnosti času. Dvojitý príchod: jeden skrytý ako rosa na rúne, druhý slávny, totiž ten budúci.
     Pri prvom príchode ležal v jasliach zavinutý do plienok, pri druhom sa zahalí do svetla ako do rúcha. Pri prvom vzal na seba kríž, zahrnutý potupou, druhý raz príde oslávený, obklopený zástupmi anjelov.
     Preto sa nezastavme len pri jeho prvom príchode, ale očakávajme aj druhý. Lebo keď sme pri prvom volali: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom,“ to isté budeme volať znova pri druhom. S anjelmi pôjdeme v ústrety Pánovi, budeme sa mu klaňať a budeme volať: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“
     Spasiteľ príde, ale už nebudú súdiť jeho. On povolá na zodpovednosť tých, čo ho súdili. Keď ho vtedy súdili, mlčal. Potom to zlosynom, čo sa na ňom odvážili páchať krutosti, keď ho viedli na kríž, pripomenie slovami: „Toto si páchal a ja som mlčal.“
     Keď prišiel prvý raz, láskavo učil a presviedčal ľudí. Potom sa oni budú musieť podrobiť jeho vláde, či sa im to bude páčiť, alebo nie.
     O obidvoch príchodoch hovorí prorok Malachiáš: „Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte.“ To o prvom príchode.
     A o druhom hovorí: „ A anjel zmluvy, po ktorom túžite. Hľa, príde všemohúci Pán. Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví? Veď on je ako oheň, ktorý roztápa, a ako lúh práčov: sadne si a bude vytápať a čistiť.“
     Aj Pavol naznačuje tieto dva príchody, keď píše Títovi: „Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blaženú nádej a zjavenie slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“ Vidíš, ako vyjadril prvý príchod, za ktorý vzdáva vďaky, i druhý, ktorý očakávame?!
     Preto aj my vyznávame pôvodnú vieru, že veríme v toho, „ktorý vystúpil do neba, sedí po pravici Otca a zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca“.
     Teda náš Pán Ježiš Kristus príde z neba. Príde na konci sveta, v posledný deň, v sláve. Nastane koniec tohoto sveta a tento stvorený svet sa znovu obnoví.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ž 49, 3; 80, 2; 24, 7-9

R. Hľadím do diaľky a hľa, vidím, ako prichádza Boh s mocou a oblak, ktorý zakrýva celú zem. * Choďte mu v ústrety a opýtajte sa: * Povedz nám, ty si ten, ktorého očakávame? * ty budeš kraľovať ľudu Izraela?
V. Všetci obyvatelia zeme. Všetci ľudia, vedno bohatí i chudobní, * choďte mu v ústrety a povedzte:
V. Pastier Izraela, čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! * A povedz nám, ty si ten, ktorého očakávame?
V. Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. * Ty budeš kraľovať ľudu Izraela.
R. Hľadím do diaľky až po V. Všetci obyvatelia zeme.

PONDELOK PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3 V. Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo.
R. A daj nám svoju spásu.

Z knihy proroka Izaiáša

1, 21-27; 2, 1-5
Súd a spása Siona. Zhromaždenie národov

Ako sa mohlo stať neviestkou
verné mesto, také rozumné?
Bývala v ňom spravodlivosť,
a teraz vrahovia.

Tvoje striebro sa obrátilo na trosku,
v tvojom víne je namiešaná voda;
tvoje kniežatá sú vierolomné,
    spoločníci zlodejov:
všetci majú radi úplatky a pachtia po daroch;
sirote nepomôžu k právu
a žaloba vdovy k nim nedôjde.

Preto hovorí Pán, Boh zástupov, Mocný Izraela:
„Oj, vyvŕšim sa na svojich protivníkoch,
vypomstím sa na svojich nepriateľoch.
Obrátim k tebe svoju ruku,
dočista spálim tvoju trosku,
odstránim všetko tvoje olovo.

Znovu ti dám sudcov, takých, ako boli predtým,
a radcov ako za dávnych čias.
Potom sa budeš volať „Mesto spravodlivosti“,
    „Verné mesto“.
Sion bude vykúpený súdom
a tí, čo sa v ňom obrátia, spravodlivosťou.“

Videnie Izaiáša, syna Amosovho, o Judei
a Jeruzaleme.
Stane sa v ostatných dňoch:
Vrch s Pánovým domom bude stáť
pevne na temene hôr
a bude vyčnievať nad pahorky.

Budú k nemu prúdiť všetky národy,
prídu k nemu mnohé kmene a povedia:
„Poďme, vystúpme na Pánov vrch,
do domu Jakubovho Boha!

Nech nás poučí o svojich cestách
a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“
Lebo zo Siona vzíde zákon
a z Jeruzalema Pánovo slovo.

On bude súdiť národy
a naprávať početné kmene,
takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice
a zo svojich kopijí kosáky.

Národ proti národu nezodvihne meč
a nebudú sa priúčať boju.
Hor’ sa, dom Jakubov,
kráčajme vo svetle Pánovom!

RESPONZÓRIUM

Mich 4, 2; Jn 4, 25

R. Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha; * On nás poučí o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
V. Prichádza mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko. * On nás.

Z pastierskych listov svätého biskupa Karola Borromea

(Acta Ecclesiae Mediolaneniss, t. 2, Lugduni, 1683, 916-917)

Adventné obdobie

     Milovaní, toto obdobie je také chýrne a slávnostné, že Duch Svätý o ňom hovorí: Čas milosti, deň spásy, pokoja a zmierenia. Je to čas, ktorý toľkými vytrvalými modlitbami a vzdychmi túžobne privolávali dávni patriarchovia a proroci, čas keď spravodlivý Simeon s veľkou radosťou uvidel a Cirkev dodnes slávnostne prežíva. Preto ho aj my musíme prežívať s nábožným srdcom a neprestajne chváliť večného Otca a ďakovať mu za milosrdenstvo, ktoré nám preukázal v tomto tajomstve. Lebo on v príchode svojho Jednorodeného poslal z nesmiernej lásky k nám hriešnikom toho, ktorý nás vyslobodí spod tyranskej moci diabla, povolá do neba, uvedie do nebeských príbytkov; ukáže nám pravdu, naučí nás mravne žiť, vloží do nás semienka čností, obohatí nás pokladmi svojej milosti a napokon nás prijme za deti a dedičov večného života.
     Cirkev slávi toto tajomstvo každý rok, a tak nás vedie k tomu, že si máme znova pripomínať tento veľký prejav Božej lásky k nám. A ešte nás poúča, že Kristov príchod neosoží len tým, čo žili v tomto čase, ale až podnes máme všetci účasť na jeho sile, ak sme ochotní – prostredníctvom svätej viery a sviatostí – prijímať milosť, ktorú nám on zaslúžil, poslušne sa poddávať jej vplyvu a viesť mravný život.
     Cirkev si praje, aby sme pochopili, že ako prišiel prvý raz na svet, tak je v ktorúkoľvek hodinu, v každom okamihu pripravený prísť k nám znova s celým bohatstvom milostí, ak odstránime prekážky zo svojej strany.
     Preto nás Cirkev ako láskavá matka, ktorej veľmi záleží na našej spáse, hymnami, chválospevmi a inými obradmi a podnetmi Ducha Svätého v tomto období učí, že máme s vďačným srdcom prijímať toto veľké dobrodenie, aby v nás prinieslo ovocie. A preto sa má naše srdce horlivo pripravovať na príchod Krista Pána tak, ako keby ešte len mal prísť na tento svet. Ináč nás neučili, slovami i príkladmi, ani Otcovia Starého zákona, ktorých máme nasledovať.

RESPONZÓRIUM

Porov. Joel 2, 15; Iz 62, 11; Jer 4, 5

R. Trúbte na Sione, zvolajte národy, zvestujte ľudu: * Hľa, prichádza Boh, náš spasiteľ.
V. Zvestujte a hlásajte; hovorte, kričte: * Hľa, prichádza.

UTOROK PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3 V. Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi.
R. Vyrovnajte chodníky nášmu Bohu.

Z knihy proroka Izaiáša

2, 6-22; 4, 2-6
Boží súd

Pane, zavrhol si svoj ľud, dom Jakuba,
lebo je plný východných veštcov,
vykladačov majú ako Filištínci
a ruky podávajú cudzincom.
Jeho krajina je plná striebra a zlata
a bez konca sú jeho poklady;
jeho krajina je plná koní,
nieto počtu jeho záprahov:
Jeho krajina je plná modiel,
klaňajú sa dielu svojich rúk,
ktoré zhotovili ich prsty.

Skláňa sa človek,
hrbí sa muž;
neodpusť im.
Vojdi do skaly, skovaj sa do prachu,
od hrôzy pred Pánom, pred slávou jeho veleby.

Sklopia sa pyšné oči človeka
a hrdosť mužov sa pokorí;
lebo Pán bude vyvýšený v onen deň.
Lebo deň Pána zástupov
príde na všetko, čo je pyšné a povýšené,
na všetko, čo je spupné, a bude to pokorené:
na všetky cédre Libanonu, vysoko vytýčené,
i na všetky duby Bášanu,
na všetky vrchy vysoké
a všetky kopce vyvýšené,
na každú vežu, čo čnie do výšky,
a na každý múr opevnený,
na všetky lode Taršiša
a na všetky skvostné plavidlá.

Pokorená bude pýcha človeka
a hrdosť mužov uponížená;
lebo Pán bude vyvýšený v onen deň
a modly budú celkom zničené.
Ľudia vojdú do skalných jaskýň
a zemských prepadlísk
zo strachu pred Pánom,
pred slávou jeho veleby,
keď vstane zatriasť zem.

     V ten deň človek hodí krtom a netopierom svoje strieborné modly a zlaté podoby, ktoré si urobil, aby sa im klaňal. Vojde do skalných trhlín a do roklín na bralách zo strachu pred Pánom, pred slávou jeho veleby, keď vstane zatriasť zem. Dajte si pokoj s človekom, ktorý je len dych; alebo za čo ho možno pokladať?

V ten deň bude Pánov výhonok ozdobou a slávou
a plod zeme pýchou a chválou všetkých,
ktorý sa zachránia z Izraela.
Svätým sa bude nazývať každý,
kto zostane na Sione
a kto prežije v Jeruzaleme,
každý, kto bude zapísaný v Jeruzaleme pre život.

Až Pán zmyje špinu sionských dcér,
až celkom spláchne krv z Jeruzalema
dychom súdu a dychom páľavy,
vtedy utvorí nad každým miestom vrchu Sion
a nad tými, čo sa tam zhromaždia,
oblak vo dne
a dym i žiaru blčiaceho ohňa v noci.
Pánova veleba bude nad všetkým ako ochrana;
a stánok bude tieňom pred horúčavou dňa
a bezpečným útočišťom a dažďom.

RESPONZÓRIUM

Iz 2, 11; Mt 24, 30

R. Sklopia sa pyšné oči človeka a hrdosť mužov sa pokorí; * Len Pán bude vyvýšený v onen deň.
V. Uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. * Len Pán.

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Or. 45, 9, 22.26.28: PG 36, 634-635.654.658-659.662)

Obdivuhodná výmena

     Sám Boží Syn, ktorý bol pred vekmi, neviditeľný, nekonečný, netelesný, Počiatok z Počiatku, Svetlo zo Svetla, zdroj života a nesmrteľnosti, odlesk Pravzoru, nemeniteľná pečať, vo všetkom verný obraz, slovo a múdrosť Otca – on zostupuje k svojmu obrazu, kvôli telu si berie telo a pre moju dušu sa spája s rozumovou dušou, aby podobné podobným očistil. Prijíma všetko ľudské okrem hriechu počal sa z Panny, ktorej dušu i telo vopred posvätil Duch Svätý, lebo bolo treba aj rodeniu vzdať česť a vyznačiť aj panenstvo: Boh sa zjavil v ľudskej prirodzenosti, v jednote dvoch protikladov – ľudskej a božskej prirodzenosti – tak, že jedna božstvo darovala, druhá si ho osvojila.
     On iných obohacuje, a sám sa stáva chudobným; prijíma úbohosť môjho tela, aby som ja získal bohatstvo jeho božského života. On, ktorý má plnosť, vzdal sa všetkého; na krátky čas sa zriekol svojej slávy, aby som sa ja stal účastným jeho plnosti.
     Aké bohatstvo dobroty! Aké tajomstvo spásy kvôli mne! Prijal som Boží obraz, a neustrážil som si ho. On prijal moje telo, aby aj obraz zachránil aj telu získal nesmrteľnosť: uzavrel s nami druhú zmluvu, oveľa obdivuhodnejšiu, ako bola prvá.
     Bolo treba, aby si Boh vzal ľudskú prirodzenosť, a tak posvätil človeka. Tak sa Boh rozhodol poraziť tyrana, oslobodiť nás a priviesť k sebe prostredníctvom Syna. Kristus koná všetko na slávu Otca, ktorému sa vo všetkom zjavne podriaďuje. On položil svoj život za ovce. Prišiel ako dobrý pastier za stratenou ovcou na vrchy a kopce, na ktorých si ty prinášal obety modlám. Keď našiel stratenú ovcu, vzal ju na tie plecia, na ktorých niesol drevo kríža, a priniesol ju späť do večného života.
     Za lampou Predchodcu prichádza najjasnejšie Svetlo, za hlasom Slovo, za družbom Ženích, ktorý Pánovi pripravuje vynikajúci ľud a očisťuje ho vodou, aby mohol prijať Ducha.
     Potrebovali sme Boha, ktorý si vzal telo a zomrel, aby sme my žili. S ním sme zomreli, aby sme sa očistili; s ním sme vstali z mŕtvych, pretože sme s ním zomreli, a s ním sme oslávení, lebo s ním sme vstali z mŕtvych.

RESPONZÓRIUM

Gal 4, 4-5; Ef 2, 4; Rim 8, 3

R. Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, * Aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom.
V. Boh pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu. * A aby vykúpil.

STREDA PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3 V. Pane, Bože náš, obnov nás.
R. Rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Z knihy proroka Izaiáša

5, 1-7
Proti Pánovej vinici

Zaspievam môjmu miláčkovi
pieseň svojho priateľa o jeho vinici:

Vinicu mal môj miláčik
na úrodnom úbočí.
Ohradil ju,
skaly z nej vybral,
viničom ju ušľachtilým vysadil.
uprostred nej zrobil vežu
a lisom ju vystrojil.
Potom čakal, že urodí hrozno,
ale ona iba plánky rodila.

A teraz, obyvateľ Jeruzalema
a muž Judey,
súďte medzi mnou a mojou vinicou!
Čo som mal ešte urobiť svojej vinici
a neurobil som?
A keď som čakal, že urodí hrozno,
prečo urodila plánky?

Teraz vám ukážem,
čo urobím svojej vinici:
Pováľam jej plot
a bude napospas,
zrúcam jej ohradu
a budú po nej šliapať.
Obrátim ju na púšť.
Nebudú ju rezať ani okopávať,
vyrastie na nej tŕnie a bodliaky.
A oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom.

Vinicou Pána zástupov je dom Izraela,
mužovia Judey – jeho rozkošný sad.
On čakal na právo – a hľa, bezprávie,
čakal na spravodlivosť – a hľa, kvílenie.

RESPONZÓRIUM

Ž 80, 14. 15. 3. 16. 15

R. Diviak lesný rozrýva tvoju vinicu a pasie sa na nej poľná zver. Podívaj sa, Pane, a vzbuď svoju moc. * Nech nezahynie, čo vysadila tvoja pravica.
V. Pane, Bože zástupov, zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu. * Nech nezahynie.

Z Rečí svätého opáta Bernarda

(Sermo 5 in Adventu Domini, 1-3: Opera omnia, Edit. cisterc. 4 [1966], 188-190)

Príde k nám Božie Slovo

     Poznáme trojaký Pánov príchod. Tretí je prostredný medzi nimi. Tamtie dva sú viditeľné, tento nie. Pri prvom sa dal vidieť na zemi a žil s ľuďmi; ako sám dosvedčuje, videli ho a nenávideli. Pri poslednom „každé telo uvidí spásu nášho Boha“ a „uvidia, koho prebodli“. Prostredný príchod je tajomný; pri ňom ho uvidia len vyvolení vo svojom vnútri a budú spasení. Pri prvom príchode prišiel slabý v tele, pri tomto prostrednom prichádza mocný v duchu a pri poslednom príde v sláve a velebe.
     Tento prostredný príchod je ako cesta, po ktorej sa dá prejsť od prvého k poslednému: pri prvom bol Kristus naším vykúpením, pri poslednom sa zjaví ako náš život a v tomto je náš pokoj a naša potecha.
     Ale aby si azda niekto nemyslel, že sú to výmysly, čo hovoríme o tomto prostrednom príchode, počujte jeho samého: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slová a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.“ Na inom mieste som čítal: „Kto sa bojí Boha, bude konať správne.“ Ale myslím, že o milujúcom bolo povedané viac: že zachová moje slová. Kde ich teda treba zachovať? Určite v srdci, ako hovorí Prorok: „V srdci si uchovávam tvoje výroky, aby som proti tebe nezhrešil.“
     Teda takto zachovávaj Božie slovo, lebo „blahoslavení sú tí, čo ho zachovávajú“. Nechaj ho preniknúť do hlbín svojej duše, nech prejde do tvojich citov a do tvojho života. Jedz dobroty a tvoja duša sa bude kochať v jedlách vyberaných. Nezabúdaj jesť svoj chlieb, aby ti srdce neschradlo; nech sa sýti tvoja duša sťa na bohatej hostine.
     Ak budeš takto zachovávať Božie slovo, aj ono bezpochyby zachová teba. Lebo k tebe príde Syn s Otcom, príde veľký Prorok, ktorý obnoví Jeruzalem a všetko pretvorí. Tento príchod spôsobí, že „ako sme nosili obraz toho pozemského, budeme nosiť aj obraz nebeského“. Ako starý Adam prenikol celého človeka a celého ho zaujal, tak nech teraz celého zaujme Kristus, ktorý ho celého stvoril, celého vykúpil a celého oslávi.

RESPONZÓRIUM

Ž 29, 11; Iz 40, 10

R. Hľa, Pán zostupuje s veľkou slávou a s ním jeho moc; * Prichádza navštíviť svoj ľud v pokoji a prináša mu večný život.
V. Hľa, náš Pán prichádza so všetkou mocou. * Prichádza.

ŠTVRTOK PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3 V. Čujte, národy, Pánovo slovo.
R. A ohlasujte ho po končiny zeme.

Z knihy proroka Izaiáša

16, 1-5; 17, 4-8
Sion je útočišťom Moabiťanom. Efraim sa obráti

Pošlite baránka panovníkovi krajiny
od Skaly na púšti k vrchu dcéry Siona.
Moabské dcéry budú
ako vyplašené vtáčatá,
ako mláďatá, čo vyleteli z hniezda
pri brodoch Arnona.
Daj radu, urob rozhodnutie,
rozprestri napoludnie svoj tieň ako noc,
ukry utečencov, nevydaj vyhnancov.
Nech bývajú u teba moabskí utečenci;
buď ich útočišťom pred ničiteľom.

Už je koniec násilníkovi,
ukončilo sa pustošenie,
Odtiahol ten, čo šliapal krajinu:

Milosťou bude upevnený trón
a na ňom bude v Dávidovom stane
verne sedieť sudca, ktorý vyhľadáva právo
a pohotovo vysluhuje spravodlivosť.

„V ten deň oslabne sláva Jakuba
a jeho tučné telo vychudne;
bude to, ako keď žnec zachytáva steblá
a jeho rameno žne klasy;
bude to, ako keď niekto hľadá klasy v údolí Refaim.

Ostanú z neho len paberky,
ako keď oráňajú olivu:
dve - tri olivy na konci haluze
alebo štyri - päť na vrcholci úrodného stromu“
hovorí Pán, Boh Izraela.

V ten deň bude človek pozorne počúvať
svojho Stvoriteľa
a jeho oči budú hľadieť na Svätého Izraela;
už sa nebude starať o oltáre,
ktoré zhotovili jeho ruky,
o to, čo vytvoril svojimi prstami;
už nebudú hľadieť k posvätným stĺpom
ani ku kadidlovým oltárom.

RESPONZÓRIUM

Jer 33, 15. 16; Iz 16, 5

R. Z Dávida nechám vyklíčiť spravodlivý výhonok, ktorý uskutoční právo a spravodlivosť v krajine: * A budú ho volať Pán - naša spravodlivosť.
V. Milosťou bude upevnený trón a na ňom bude verne sedieť sudca, ktorý vyhľadáva právo. * A budú ho.

Z Komentára svätého diakona Efréma k Diatessaronu

(Cap. 18, 15-17: SC 121, 325-328)

Bdejte: znova príde

     Aby Kristus učeníkom zabránil položiť otázku o chvíli svojho príchodu, povedal: „ O tej hodine nevie nik, ani anjeli, ani Syn. Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle.“ Utajil to, aby sme bdeli, aby si každý myslel, že to príde za jeho života. Keby nám bol prezradil, kedy príde, jeho príchod by stratil na sile. Už by ho národy a veky, v ktorých sa zjaví, túžobne neočakávali. Povedal, že príde, ale nepovedal, kedy, a tak ho vrúcne očakávajú pokolenia všetkých čias.
     Pán určil aj znamenia svojho príchodu, ale jeho čas ostáva úplne neznámy, pretože tieto znamenia už v najrozličnejších obmenách prišli a odišli a dodnes trvajú. Lebo jeho posledný príchod bude podobný prvému.
     Ako ho očakávali spravodliví a proroci v domnení, že sa zjaví za ich dní, tak ho aj dnes túži privítať každý veriaci v svojom čase, pretože nezjavil deň svojho príchodu. A to najmä preto, aby si nik nemyslel, že sa musí podriadiť osudu a hodine ten, ktorého moci a vláde podliehajú súvislosti a čas. Ako by mohlo byť skryté tomu, ktorý opísal znamenia svojho príchodu, to, čo sám určil? On týmito slovami upozornil na svoje znamenia, aby od tej chvíle všetky budúce generácie a časy mysleli, že jeho príchod sa uskutoční v ich čase.
     Bdejte, lebo keď telo spí, ovláda nás príroda a naše skutky nepochádzajú z našej vôle, ale všetko sa nevyhnutne deje z podnetov prírody. A keď dušu ovláda ťažký spánok, napríklad malomyseľnosť alebo smútok, ovláda ju nepriateľ a robí cez ňu, čo ona nechce. Nad prírodou vládne sila, nad dušou nepriateľ.
     Preto bdelosť, ktorú nariadil Pán, platí obidvom zložkám človeka: telu, aby sa chránilo pred ospalosťou, a duši, aby sa uchránila od malátnosti a zbabelosti, ako hovorí Písmo: „Bdejte, spravodliví“ a „Prebudil som sa a stále som pri tebe;“ a opäť: „Neochabujte! Keďže máme službu, neochabujeme.“

RESPONZÓRIUM

Iz 55, 3-4; Sk 28, 28

R. Uzavriem s vami večnú zmluvu, verný láske, ktorou som miloval Dávida. * Hľa, ustanovil som ho za svedka pre ľudí, za knieža a vládcu národov.
V. Táto Božia spása posiela sa pohanom. Oni budú počúvať. * Hľa, ustanovil.

PIATOK PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3 V. Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie.
R. Tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil.

Z knihy proroka Izaiáša

19, 16-25
Egypťania a Asýrčania sa raz obrátia

     V ten deň budú Egypťania ako ženy, stŕpnu a báť sa budú pohybu ruky Pána zástupov, ktorou nad nimi zamáva. Judejská krajina bude pre Egypt postrachom. Každého, kto si na ňu spomenie, pochytí hrôza pre zámer Pána zástupov, ktorý proti nemu vyniesol.
     V ten deň bude päť miest v egyptskej krajine hovoriť kanaánsky a prisahať na Pána zástupov: jedno z nich sa bude volať Mesto slnka.
     V ten deň bude Pánov oltár v strede egyptskej krajiny a Pánov pamätník na jej hraniciach. Budú tam na znamenie a na svedectvo pre Pána zástupov v egyptskej krajine. Lebo keď budú pred svojimi utláčateľmi volať k Pánovi, on im pošle spasiteľa a obrancu, ktorý ich vyslobodí. Tak sa dá Pán poznať Egyptu a Egypťania v ten deň spoznajú Pána. Budú ho uctievať obetami a darmi, sľuby budú skladať Pánovi a budú ich plniť. Pán bude biť Egypt ranami, ale ho aj uzdraví; vrátia sa k Pánovi a on sa im dá uprosiť a uzdraví ich.
     V ten deň bude cesta z Egypta do Asýrska; Asýrčania budú chodiť do Egypta a Egypťania do Asýrska. A Egypťania s Asýrčanmi budú slúžiť Pánovi.
     V ten deň bude Izrael tretím spojencom Egypta a Asýrska; požehnaním uprostred krajiny, ktorej bude žehnať Pán zástupov slovami: „Nech je požehnaný môj ľud egyptský i Asýrsko, dielo mojich rúk aj moje dedičstvo Izrael.“

RESPONZÓRIUM

Iz 19, 21; Lk 13, 29

R. V ten deň Egypťania spoznajú Pána. * Budú ho uctievať obetami a darmi.
V. Prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. * Budú ho.

Z knihy Proslógion svätého biskupa Anzelma

(Cap. 1: Opera omnia, Edit. Schmitt, Seccovii, 1938, 1, 97-100)

Túžba po nazeraní na Boha

     A teraz, človiečik, ujdi trochu od svojich záujmov a schovaj sa na chvíľu pred svojimi rozbúrenými myšlienkami! Odhoď ťaživé starosti a uvoľni svoje úmorné napätie. Venuj sa chvíľku Bohu a trošku si v ňom odpočiň.
     Vojdi do izby svojho srdca, vylúč odtiaľ všetko okrem Boha a toho, čo ti ho pomáha hľadať; zatvor dvere a hľadaj ho. Potom povedz, celé moje srdce, povedz Bohu: Hľadám tvoju tvár; „Pane, ja hľadám tvoju tvár.“
     Teraz teda, Pane, Bože môj, ty uč moje srdce, kde a ako ťa má hľadať, kde a ako ťa nájde.
     Pane, ak nie si tu, kde ťa mám neprítomného hľadať? Ale ak si všade, prečo nevidím, že si tu? Iste bývaš v neprístupnom svetle. Ale kde je to neprístupné svetlo alebo ako sa mám k nemu dostať? Kto ma povedie a uvedie doň, aby som ťa v ňom mohol vidieť? A potom – podľa akých znamení a v akej podobe ťa mám hľadať? Nikdy som ťa nevidel, Pane, Bože môj; nepoznám tvoju tvár.
     Čo si má počať, najvyšší Pane, čo si má počať takýto vyhnanec ďaleko od teba? Čo má robiť tvoj sluha ustarostený o tvoju lásku, keď je tak ďaleko od tvojej tváre? Veľmi ťa túži vidieť, a tvoja tvár je tak ďaleko od neho. Túži prísť k tebe, a tvoj príbytok je neprístupný. Chce ťa nájsť, a nevie, kde bývaš. Rád by ťa hľadal, ale nepozná tvoju tvár.
     Pane, ty si môj Boh, ty si môj Pán, a ja som ťa nikdy nevidel. Ty si ma stvoril a obnovil a všetko dobré, čo mám, si mi ty daroval, a ja ťa doteraz nepoznám. A konečne: na to som stvorený, aby som ťa videl, a ja som ešte nikdy neurobil to, na čo som stvorený.
     Môj Pane, ako dlho ešte? Dokedy budeš, Pane, na nás zabúdať? Dokedy budeš pred nami skrývať svoju tvár? Kedy na nás zhliadneš a vyslyšíš nás? Kedy dáš svetlo našim očiam a ukážeš nám svoju tvár? Kedy nám dáš seba samého?
     Zhliadni, Pane, vyslyš, osvieť nás, ukáž nám seba samého. Vráť sa k nám, aby nám bolo dobre; lebo zle nám je bez teba. Maj súcit s našou námahou a úsilím dostať sa k tebe. Veď bez teba nič nezmôžeme.
     Nauč ma hľadať ťa a ukáž sa hľadajúcemu, lebo ťa ani hľadať neviem, ak ma to ty nenaučíš, ani nájsť nemôžem, ak sa mi sám neukážeš. Kiež ťa hľadám s túžbou a túžim po tebe hľadaním; kiež ťa nájdem láskou a milujem nájdením.

RESPONZÓRIUM

Ž 80, 19. 20; 106, 4

R. Už neodstúpime od teba, Pane, a ty nás zachováš pri živote a budeme vzývať tvoje meno. * Ukáž nám svoju tvár a budeme spasení.
V. Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu; navštív nás svojou spásou. * Ukáž nám.

SOBOTA PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3 V. Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.
R. Svoje zákony a prikázania Izraelovi.

Z knihy proroka Izaiáša

21, 6-12
Strážca oznamuje pád Babylonu

Toto mi povedal Pán:
    „Choď a postav pozorovateľa,
ktorý bude hlásiť všetko, čo uvidí.
Ak uvidí vozy, dvojzáprah koní,
jazdcov na osloch a jazdcov na ťavách,
nech ich veľmi pozorne sleduje.“

A pozorovateľ vykríkol:
„Na pozorovateľni, Pane,
stojím bez prestania celý deň
a celé noci
stojím na stráži.
Hľa, prichádza sem oddiel mužov,
konský dvojzáprah.“

A potom dodal:
„Padol, padol Babylon
a všetky sochy jeho bohov
sú polámané po zemi.“

Vy, moji zbití, ľud mojej holohumnice,
zvestoval som vám,
čo som počul od Pána zástupov, od Boha Izraela.

Výrok o Dume:
Volá ku mne zo Seiru:
„Strážca, kedy sa skončí noc?
Strážca, kedy sa skončí noc?“
Strážca odpovedal:
„Príde ráno, ale aj noc.
Ak sa chcete pýtať, pýtajte sa;
vráťte sa, poďte!“

RESPONZÓRIUM

Zjv 18, 2. 4. 5

R. Anjel zavolal mohutným hlasom: Padol veľký Babylon. A počul som iný hlas z neba volať: * Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch.
V. Lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. * Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch.

Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O hodnote trpezlivosti

(Nm. 13 et 15: CSEL 3, 406-408)

Čo nevidíme, v to dúfame

     Náš Pán a Učiteľ nám dal spasiteľné prikázanie: „Kto vydrží do konca, bude spasený.“ A: „ Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
     Milovaní bratia, treba vydržať a vytrvať, aby sme aj prišli k pravde a slobode, keď sme už dostali nádej poznať pravdu a slobodu. To, že sme kresťania, je vecou viery a nádeje. Ale aby mohla nádej a viera priniesť ovocie, na to je potrebná trpezlivosť.
     Lebo my sa neusilujeme o terajšiu slávu, ale o budúcu, ako nás aj apoštol Pavol napomína: „ V nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, vytrvalo to očakávame.“ Musíme trpezlivo čakať, ak chceme, aby sa v nás naplnilo to, čím sme začali byť, a aby sme dosiahli, v čo podľa Božieho zjavenia dúfame a veríme.
     A napokon na inom mieste ten istý Apoštol nabáda a poúča spravodlivých, ktorí pracujú a ukladajú si nebeské poklady na božský úrok, aby boli trpezliví: „ Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať.“
     Napomína, aby nik z netrpezlivosti neochabol v práci, aby sa nik nedal odradiť alebo premôcť pokušeniu a neostal stáť v polovici cesty pri chvále a sláve, a tak neprišiel aj o predchádzajúce zásluhy, lebo čo sa len začalo, ostáva nedokončené.
     Keď Apoštol hovorí o láske, spája ju s vytrvalosťou a trpezlivosťou: „ Láska je veľkodušná, láska je dobrotivá; láska nezávidí, nevystatuje sa, nerozčuľuje sa a nemyslí na zlé. Všetko miluje, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“ tým ukazuje, že láska je schopná neochvejne vytrvať, pretože vie všetko pretrpieť.
     Na inom mieste hovorí: „Znášajte sa navzájom v láske a horlivo sa usilujte zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ Tým potvrdzuje, že nemožno zachovať ani jednotu ani pokoj, ak sa bratia navzájom neznášajú a trpezlivosťou nechránia puto svornosti.

RESPONZÓRIUM

Hab 2, 3; Hebr 10, 37

R. Pán sa zjaví, nesklame. * Čakaj naň, lebo určite príde, meškať nebude.
V. Ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde. * Čakaj naň.

DRUHÁ ADVENTNÁ NEDEĽA

Ant.1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja. Ant.2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása. Ant.3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

Z knihy proroka Izaiáša

22, 8b-23
Proti pýche Jeruzalema a Sobnu

V ten deň si upieral zrak na zbrojnicu
    Lesného domu;
videli ste trhliny na Dávidovom meste,
že je ich mnoho;
a nazbierali ste vodu v dolnom rybníku.
Počítali ste domy Jeruzalema
a rúcali ste domy
na opevnenie múrov.
Medzi dvoma múrmi ste urobili nádrž
na vodu starého rybníka,
ale na toho, ktorý toto urobil, ste nehľadeli;
nevideli ste toho, ktorý to dávno pripravil.
V ten deň vás Pán, Boh zástupov vyzval,
aby ste plakali a nariekali,
aby ste si oholili hlavu a obliekli vrecovinu.
Ale, hľa, radosť a veselosť,
zabíjajú voly, režú ovce,
jedia mäso a pijú víno:
„Jedzme a pime,
lebo zajtra umrieme.“
A pán zástupov mi vyjavil do uší:
„Veru, do smrti sa vám neodpustí táto neprávosť!“
hovorí Pán, Boh zástupov.
Toto hovorí Pán, Boh zástupov:
„Choď, vojdi k tamtomu správcovi,
k predstavenému paláca Sobnovi,
a povedz mu: ,Čo tu máš? Alebo koho tu máš,
že si si tu vytesal hrob?
Lebo si vysoko vyhĺbil hrob,
do skaly si vydlabal príbytok.
Pán ťa mocne zovrie, človeče,
a s hnevom odvrhne.
Zvinie ťa pevne do klbka
a hodí ťa ako loptu
do ďalekej rozsiahlej krajiny:
tam zomrieš,
tam skončia tvoje slávne vozy,
ty, hanba domu svojho pána.
Vyženiem ťa z tvojho miesta,
zosadím ťa z tvojho úradu.
V ten deň zavolám svojho služobníka
Eliakima, Helkiášovho syna,
oblečiem ho do tvojej tuniky,
opášem ho tvojím pásom
a vložím do jeho rúk tvoju moc.
On Bude otcom obyvateľom Jeruzaleme
i Júdovmu domu.

Na jeho plece položím kľúč Dávidovho domu;
keď on otvorí, nik nebude môcť zavrieť,
a keď on zavrie, nik nebude môcť otvoriť.
Zarazím ho ako kolík na pevnom mieste
a bude trónom slávy pre dom svojho otca.“

RESPONZÓRIUM

Zjv 3, 7. 8

R. Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ten, čo má Dávidov kľúč: * Hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť.
V. Zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno. * Hľa.

Z Komentárov biskupa Euzébia Cézarejského na Izaiáša

(Cap. 40: PG 24, 366-367)

Hlas volajúceho na púšti

     „Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu.“ Jasne naznačuje, že sa toto proroctvo nesplní v Jeruzaleme, ale na púšti; že sa totiž zjaví Pánova sláva a každé stvorenie spozná Božiu spásu.
     A toto sa v dejinách aj doslovne splnilo, keď Ján Krstiteľ ohlasoval Boží spasiteľný príchod na púšti pri Jordáne, kde sa zjavila Božia spása. Lebo všetci poznali Krista a jeho slávu, keď sa po jeho krste otvorilo nebo, Duch Svätý zostúpil naňho v podobe holubice a zaznel Otcov hlas, ktorý vydal svedectvo Synovi: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“
     A toto bolo povedané aj preto, že Boh sa rozhodol prísť na púšť, ktorá bola od nepamäti neschodná a neprístupná. Veď ani jeden z pohanských národov nepoznal Boha a Boží spravodliví a proroci nemali k nim prístup.
     Preto onen hlas rozkazuje pripraviť cestu Božiemu Slovu, vyrovnať, čo je neschodné a strmé, aby mohol náš Boh napredovať, keď príde. „Pripravte cestu Pánovi.“ To je radostná zvesť a nová potecha, že Boh túži, aby všetci ľudia poznali jeho spásu.
     „Vystúp na vysoký vrch ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu! Zodvihni mocne svoj hlas ty, čo hlásaš radostnú zvesť Jeruzalemu!“ Tieto výroky sa presne zhodujú s tým, čo sme povedali; a vhodne sa zmieňujú o hlásateľoch evanjelia a zvestujú príchod Boha k ľuďom po tom, ako bola reč o hlase na púšti. Preto je naozaj vhodné, že po proroctve o Jánovi Krstiteľovi nasledovala zmienka o hlásateľoch evanjelia.
     Ktorý Sion by to teda bol, ak nie ten, čo sa volal predtým Jeruzalem? Lebo aj on bol vrchom, ako vyhlasuje Písmo, keď hovorí: „Toto je vrch Sion, na ktorom prebývaš.“ A Apoštol hovorí: „Priblížili ste sa k vrchu Sion.“ Vari sa tým naznačuje apoštolský zbor, vyvolený z predošlého obrezaného národa?
     Tento Sion a Jeruzalem prijal Božiu spásu a je postavený na Božom vrchu, čiže na jednorodenom Slove Otca. A jemu sa káže, aby vystúpil na vysoký vrch a hlásal slovo o spáse. A kto to ohlasuje dobrú zvesť, ak nie zbor evanjelistov? A čo znamená ohlasovať radostnú zvesť? Ohlasovať všetkým ľuďom, ale predovšetkým judejským mestám Kristov príchod na svet.

RESPONZÓRIUM

Porov. Mt 11, 11. 9

R. Prišiel Pánov predchodca, o ktorom on sám svedčí: * Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ.
V. Lebo on je prorok, áno, viac ako prorok; Spasiteľ o ňom hovorí: * Medzi.

PONDELOK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3

Z knihy proroka Izaiáša

24, 1-18
Pán sa zjaví v svoj deň

Hľa, Pán pustoší zem a trhá ju;
rozvracia jej tvárnosť
a rozháňa jej obyvateľov.
A kňaz pochodí takisto ako ľud,
pán takisto ako jeho sluha,
slúžka ako jej pani,
predavač ako kupujúci,
ten, čo požičiava, ako ten, čo si požičiava,
veriteľ takisto ako dlžník.
Zem bude celá spustošená
a úplne vydrancovaná,
lebo toto slovo povedal Pán.

Smúti, uvädá zem,
chradne, uvädá zemekruh,
hynie nebo so zemou.
Zem je nakazená svojimi obyvateľmi,
lebo prestúpili zákony,
nedodržali nariadenia,
porušili večnú zmluvu.
Preto kliatba požiera zem
a jej obyvatelia pykajú;
preto sa zmenšil počet tých, čo na nej bývajú,
ostalo na nej zopár ľudí.

Smúti mušt,
zvädol vinič,
všetci, čo mali veselé srdce, vzdychajú.
Ustalo veselé bubnovanie,
utíchol ruch plesajúcich,
prestala radosť z citary.
Už nepijú víno pri speve,
nápoj horkne tým, čo ho pijú.

Zničené je naničhodné mesto;
všetky domy sú zavreté, nik do nich nevojde.
Po uliciach plačú, pretože niet vína,
zanikla všetka veselosť,
odišla radosť zo zeme.
V meste zostala púšť,
brána je polámaná na kúsky.
Veru, tak ostanú uprostred zeme,
medzi národmi,
ako keď oráňajú olivu
a keď sa po oberačke hľadajú paberky.

Pozdvihnú svoj hlas,
vychvaľovať budú Pánovu velebnosť,
jasať budú až pri mori.
Preto oslavujte Pána v krajine svetla,
meno Pána, Boha Izraela, na morských ostrovoch.
Od končín zeme sme počuli chválospevy:
„Sláva spravodlivému.“

Ale ja som povedal: „Som celkom sám,
som celkom sám;
beda mi!“
Vierolomní páchajú vierolomnosť,
nehanebne páchajú vierolomnosti.
Hrôza, jama a osídlo sú pripravené na teba,
obyvateľ zeme.
Kto utečie pred hrozným hlasom,
padne do jamy,
a kto vyviazne z jamy,
chytí sa do osídla,
lebo sa otvorili nebeské hrádze
a otriasajú sa základy zeme.

RESPONZÓRIUM

Iz 24, 14. 15; Ž 96, 1

R. Pozdvihnú svoj hlas, vychvaľovať budú Pánovu velebnosť. * Preto oslavujte Pána v krajine svetla.
V. Spievajte Pánovi pieseň novú; spievaj Pánovi, celá zem! * Preto oslavujte.

Z Traktátu svätého kňaza Jána z Kríža O výstupe na vrch Karmel

(Lib. 2, cap. 22)

V Kristovi k nám hovoril Boh

     Hlavný dôvod, pre ktorý bolo v Starom zákone dovolené dávať Bohu otázky a potrebné, aby proroci a kňazi žiadali Boha o videnia a zjavenia, bol ten, že viera v tom čase nebola ešte dostatočne zakorenená a nebol ešte ustálený zákon evanjelia. Teda bolo potrebné pýtať sa Boha na mnohé veci a Boh im odpovedal raz slovami, inokedy videniami a zjaveniami, obrazmi a podobenstvami a mnohými inými znakmi. A všetko, čo odpovedal, všetko, čo hovoril a zjavil, sú tajomstvá našej svätej viery alebo aspoň niečo, čo k viere smeruje alebo vedie.
     No teraz, keď je viera pevne postavená na Kristovi a v stave milosti vyhlásený zákon evanjelia, už sa ho netreba vypytovať, ani niet dôvodu, aby hovoril ako kedysi. Keď nám dal svojho Syna, ktorý je jeho jediným a definitívnym Slovom, razom nám týmto svojím jediným Slovom povedal a zjavil všetko, takže už nemá čo povedať.
     A o túto autoritu sa opiera svätý Pavol, keď presviedča Hebrejov, aby zanechali minulé spôsoby starého Mojžišovho zákona vo vzťahu k Bohu a obracali oči iba ku Kristovi. Hovorí: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi.“ Týmito slovami nás Apoštol učí, že Boh skrze toto svoje Slovo povedal toľko a také veci, že už niet čo žiadať. Čo predtým hovoril po častiach prorokom, nám povedal celé vo svojom Synovi, keď nám ho celého daroval.
     Preto keby sa teraz niekto chcel vypytovať Boha na niečo alebo žiadať od neho nejaké videnie alebo zjavenie, myslím, urážal by Boha tým, že neupiera svoje oči na Krista, ale mimo neho žiada nejakú vec alebo novotu.
     Boh by mu mohol odpovedať: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Už som všetko povedal skrze toto svoje Slovo. Len k nemu upieraj svoje oči, lebo v ňom som ti povedal a zjavil všetko a v ňom nájdeš oveľa viac, ako môžeš túžiť alebo prosiť.
     Už na vrchu Tábor som naňho zostúpil so svojím Duchom a povedal som: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Nemáš dôvod žiadať nové formy náuky a odpovedí. Ak som prv hovoril, tak len preto, aby som prisľúbil Krista. Ak sa ma predtým na niečo opytovali, všetky tieto otázky vyjadrovali nádej a túžbu po Kristovi, v ktorom mali nájsť všetko dobro, ako to teraz hlása celá náuka evanjelistov a apoštolov.

RESPONZÓRIUM

Mich 4, 2; Jn 4, 25

R. Budú sa k nemu ponáhľať mnohé národy a povedia: Poďme, vystúpme na Pánov vrch. * On nás poučí o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
V. Príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko. * On nás.

UTOROK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3

Z knihy proroka Izaiáša

24, 19 - 25, 5
Božie kráľovstvo. Pieseň vďaky

V ten deň sa pukne a rozlomí zem,
s rachotom sa zem roztrhne,
zem sa hrozivo otrasie,
zem sa bude kymácať ako opilec
a vlniť ako stan;
doľahne na ňu jej neprávosť,
padne a už viac nevstane.

V ten deň
Pán navštívi nebeské vojsko na výsostiach
a pozemských kráľov na zemi.
Budú zhromaždení a uväznení v jame,
budú zavretí v žalári;
a po mnohých dňoch budú potrestaní.
Zapýri sa mesiac a zahanbí sa slnko,
lebo Pán zástupov kraľuje
na vrchu Sion a v Jeruzaleme
a jeho sláva zažiari pred jeho staršími.
Pane, ty si môj Boh;
budem ťa velebiť, budem oslavovať tvoje meno,
lebo si urobil úžasné veci,
uskutočnil si pradávne rozhodnutia
s neochvejnou vernosťou.
Mesto si premenil na hŕbu rozvalín,
opevnené mesto na zborenisko;
pevnosť namyslencov už nie je mestom
a nikdy nebude obnovené.
Preto ťa bude oslavovať mocný ľud,
báť sa ťa bude mesto mohutných národov,
lebo si sa stal pevnosťou chudobného,
záštitou úbohého v jeho súžení,
úkrytom pred búrkou,
tieňom pred páľavou;
lebo dych tyranov
je ako zimný dážď.
Ty pokoríš krik namyslencov
ako horúčava vyprahnutú zem;
ako horúčosť tôňou mraku
potlačíš pieseň násilníkov.

RESPONZÓRIUM

Iz 25, 1. 4

R. Pane, ty si môj Boh; budem ťa velebiť, budem oslavovať tvoje meno, * Lebo si urobil úžasné veci.
V. Stal si sa pevnosťou chudobného, záštitou úbohého v jeho súžení. * Lebo si.

Z dogmatickej konštitúcie Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi

(Č. 48)

Eschatologický ráz putujúcej Cirkvi

     Cirkev, do ktorej sme v Kristovi Ježišovi povolaní všetci a v ktorej s pomocou Božej milosti dosahujeme svätosť, nadobudne svoju plnosť až v nebeskej sláve, keď nadíde čas obnovy všetkého, keď sa v Kristovi s ľudským pokolením dokonale preporodí celý svet, ktorý je úzko spätý s človekom a skrze neho dosahuje svoj cieľ.
     Keď bol Kristus vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahol k sebe. Po svojom zmŕtvychvstaní zoslal na učeníkov svojho oživujúceho Ducha a skrze neho utvoril svoje Telo, ktorým je Cirkev ako všeobecná sviatosť spásy. Teraz sedí po pravici Otca a neprestajne účinkuje vo svete; privádza ľudí do Cirkvi, jej prostredníctvom ich stále užšie spája so sebou a živí ich svojím vlastným telom a krvou, aby im dal účasť na svojom oslávenom živote.
     Prisľúbená obnova, ktorú očakávame, sa už teda začala v Kristovi, pokračuje zoslaním Ducha Svätého a skrze neho postupuje v Cirkvi. V nej nás viera poučuje aj o zmysle nášho časného života, kým s nádejou na budúce dobrá dotvárame dielo, ktoré nám zveril Otec na tomto svete, a pracujeme na svojej spáse.
     Už nás teda zastihli posledné časy, obnova sveta je neodvolateľne stanovená a už na tomto svete sa určitým spôsobom skutočne anticipuje, lebo Cirkev sa už na tejto zemi vyznačuje pravou, hoci nedokonalou svätosťou.
     Kým však nebudú nové nebesia a nová zem, na ktorých prebýva spravodlivosť, nesie putujúca Cirkev vo svojich sviatostiach a ustanovizniach, ktoré ešte patria k tomuto času, tvárnosť tohoto pominuteľného sveta a sama žije uprostred tvorstva, ktoré doteraz vzdychá a trpí v pôrodných bolestiach a očakáva zjavenie Božích synov.

RESPONZÓRIUM

Flp 3, 20b-21; porov. Tít 2, 12-13

R. Očakávame Spasiteľa Pána Ježiša Krista. * On pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.
V. Žime v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne a očakávajme blaženú nádej a príchod slávy veľkého Boha.* On pretvorí.

STREDA PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3

Z knihy proroka Izaiáša

25, 6 - 26, 6
Božia hostina. Pieseň vykúpených

Pán zástupov vystrojí
na tomto vrchu všetkým národom
hostinu s mnohými jedlami:
hostinu s výborným vínom,
so šťavnatými jedlami,
s vínom najjemnejším.
Strhne na tomto vrchu
závoj, ktorý zahaľoval všetkých ľudí,
a prikrývku, čo zakrývala všetky národy.
Zničí smrť navždy;
zotrie Pán Boh slzu z každej tváre
a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme,
lebo Pán prehovoril.

V ten deň povedia: „Hľa, náš Boh,
v neho sme dúfali a on nás spasí.
On je Pán, v ktorého sme dúfali.
Jasajme a radujme sa z jeho spásy.
Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“
A Moab bude rozšliapaný na svojom mieste,
ako sa zašľapujú plevy do hnojiska;
bude v ňom rozťahovať ruky,
ako ich plavec rozťahuje pri plávaní.
Pokorená bude jeho pýcha
i obratnosť jeho rúk.
On zborí tvoje opevnené múry,
zvalí, strhne ich na zem, až do prachu.

V ten deň sa bude v judejskej krajine
spievať táto pieseň:
„Pevné mesto máme, v ňom sa zachránime;
Pán ho obohnal valom a hradbami.
Otvorte brány, nech vstúpi spravodlivý ľud,
ľud, ktorý zachováva vernosť.
Má ducha pevného;
zaistíš mu pokoj,
veď dúfa v teba.

Dúfajte v Pána stále,
lebo Pán je skala naveky.
Zvrhol tých, čo bývajú na výšinách,
ponížil neprístupné mesto;
ponížil ho až po zem,
zrazil ho do prachu.
Šliape po ňom noha, nohy chudobných,
kroky bedárov.“

RESPONZÓRIUM

Zjv 21, 3; Iz 25, 8

R. Počul som veľký hlas od trónu hovoriť: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi a bude medzi nimi prebývať; * Oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi.
V. Pán, Boh zničí smrť navždy, zotrie slzu z každej tváre. * Oni budú.

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

(In ps. 109, 1-3: CCL 40, 1601-1603)

Božie prisľúbenia dostávame skrze Syna

     Boh určil čas pre svoje prisľúbenia i čas, keď sa splní, čo prisľúbil. Časom prisľúbení bol čas prorokov až po Jána Krstiteľa; od neho až do konca vekov je čas plnenia prisľúbení.
     Verný Boh sa stal naším dlžníkom, no nie tým, že by bol niečo od nás dostal, ale tým, že nám sľúbil veľké veci. A nestačilo mu, že sľúbil, aj písomne sa chcel zaviazať a urobil s nami akoby úpis svojich prisľúbení, aby sme mohli v súpise prisľúbení sledovať, ako ich plní, keď začne splácať, čo sľúbil. Teda čas prorokov, ako sme už veľa ráz povedali, bol časom vyhlásenia prisľúbení.
     Boh prisľúbil večnú spásu, blažený život bez konca medzi anjelmi, nehynúce dedičstvo, večnú slávu, blažené videnie svojej tváre, svätý domov v nebesiach a po vzkriesení koniec strachu zo smrti. Toto prisľúbenie je ako vrchol, na ktorý sa upiera celá naša pozornosť, a keď ho dosiahneme, už nebudeme mať čo hľadať, už nebudeme mať po čom túžiť. Ale keď sľuboval a predpovedal, čo bude na konci, nezamlčal ani to, ako sa dostaneme k cieľu.
     Teda ľuďom prisľúbil účasť na Božej prirodzenosti, smrteľníkom nesmrteľnosť, hriešnikom ospravedlnenie, zavrhnutým oslávenie.
     Ale ľuďom sa, bratia, zdalo neuveriteľné, čo im Boh sľúbil, že totiž z týchto smrteľných, porušených, zavrhnutých, slabých ľudí z prachu a popola sa stanú ľudia podobní Božím anjelom. Preto s ľuďmi neuzavrel iba písomnú zmluvu, ale aby uverili, dal im aj prostredníka svojej vierohodnosti; a nie hocijaké knieža ani anjela alebo archanjela, ale svojho jediného Syna, aby nám skrze tohoto svojho Syna ukázal a v ňom daroval cestu, po ktorej nás bude viesť k sľúbenému cieľu.
     Lebo Bohu bolo málo, aby svojho Syna urobil iba ukazovateľom cesty; on ho urobil cestou, aby si šiel pod vedením toho, ktorý kráča vlastnou cestou.
     A tak mal jediný Boží Syn prísť medzi ľudí a prijať ľudskú prirodzenosť. Tým, že ju prijme, stane sa človekom, zomrie, vstane z mŕtvych, vystúpi na nebesia, zasadne po pravici Otca a splní na národoch, čo sľúbil. Po splnení svojich prisľúbení splní na národoch aj to, že príde a bude vyžadovať, o čo predtým prosil. Oddelí nádoby hnevu od nádob milosrdenstva, na bezbožných splní to, čím im hrozil, a spravodlivým dá, čo im prisľúbil. Teda toto všetko bolo treba prorocky predpovedať, bolo to treba oznámiť, aby to neprišlo nečakane a nevzbudilo hrôzu, ale aby sa to mohlo s dôverou očakávať.

RESPONZÓRIUM

Mich 7, 19; Sk 10, 43

R. Náš Boh sa vráti a zmiluje sa nad nami. * Rozšliape naše neprávosti a do morských hlbín zahodí všetky naše hriechy.
V. Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie každý, kto v neho verí. * Rozšliape.

ŠTVRTOK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3

Z knihy proroka Izaiáša

26, 7-21
Pieseň spravodlivých. Prisľúbenie vzkriesenia

Chodník spravodlivého je priamy;
ty vyrovnávaš cestu spravodlivého.
Na ceste tvojich ustanovení
sme dúfali v teba, Pane,
tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše.

Moja duša túži po tebe za noci,
môj duch ťa hľadá v mojom srdci.
Keď tvoje ustanovenia zažiaria na zemi,
obyvatelia zeme sa naučia spravodlivosti.

Ale bezbožný, ani keď dostane milosť,
nenaučí sa spravodlivosti;
aj v krajine statočných pácha neprávosť
a nevidí Pánovu velebu.

Pane, tvoja ruka sa zdvihla, a oni to nevidia;
nech zahanbení uzrú, ako horlíš za svoj ľud;
a oheň pripravený pre tvojich nepriateľov
ich pohltí.

Pane, ty nám daruješ pokoj;
veď všetky naše diela si nám ty urobil.
Pane, Bože náš, ovládli nás iní páni ako ty,
ale my si spomíname len na tvoje meno.

Mŕtvi neožijú,
zomrelí nevstanú,
lebo si ich potrestal a zničil
a zahladil si aj spomienku na nich.

Pane, zveľadil si národ;
zveľadil si národ, oslávil si sa,
rozšíril si všetky hranice krajiny.

Pane, v úzkosti ťa hľadali
a kričali, keď si ich karhal.
Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu,
zvíja sa a kričí v bolestiach,
takí sme boli aj my, Pane, pred tebou.

Počali sme, zvíjali sme sa
a porodili sme vietor.
nepriviedli sme na zem spásu
a nenarodili sa obyvatelia zeme.

Tvoji mŕtvi ožijú,
vstanú z mŕtvych moji povraždení.
Prebuďte sa a plesajte vy, čo bývate v prachu.
Veď tvoja rosa je rosou svetla
a zem vydá na svetlo svojich zomrelých.

Choď, ľud môj, vojdi do svojich izieb,
zatvor za sebou dvere,
schovaj sa na chvíľku,
kým nepominie hnev.

Lebo, hľa Pán vyjde zo svojho miesta
a potrestá neprávosť obyvateľov zeme,
ktorej sa proti nemu dopustili;
zem odhalí svoju krv,
už nebude skrývať svojich zabitých.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 26, 19; Dan 12, 2

R. Prebuďte sa a plesajte vy, čo bývate v prachu. * Veď Pánova rosa je rosou svetla.
V. Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia. * Veď Pánova rosa je rosou svetla.

Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa

(Sermo 147: PL 52, 594-595)

Láska túži hľadieť na Boha

     Keď Boh vidí, ako sa svet chveje strachom, hneď začína konať a láskavo ho volá k sebe: milosťou pozýva, láskou pridŕža a citom pripútava.
     Preto trestom potopy očisťuje zem, na ktorej sa zahniezdila zloba, a Noema nazýva otcom nového veku; pobáda ho milými slovami, obdarúva priateľskou dôverou, láskavo ho poúča o prítomnom živote a milosťou mu dodáva odvahu do budúcnosti; už mu ani nerozkazuje, ale spoločne s ním zatvára do korába plemeno celého sveta, aby láskavé spoločenstvo odstránilo otrocký strach a aby sa vzájomnou láskou udržalo, čo sa zachránilo spoločnou námahou.
     Preto povoláva Abraháma spomedzi pohanov, rozširuje jeho meno, robí ho otcom veriacich, sprevádza na ceste, chráni ho v cudzine, rozmnožuje jeho majetok, vyznamenáva víťazstvom, robí ho zálohom prisľúbení, vyslobodzuje ho z príkorí, poctí ho návštevou a zázračne ho obdarúva potomkom, keď už nebolo nádeje. Napĺňa ho toľkými dobrami a priťahuje toľkou nehou božskej lásky, aby sa učil Boha milovať, a nie sa ho báť, uctievať ho s láskou, a nie so strachom. Preto utešuje Jakuba vo sne na úteku a keď sa vracia, vyzýva ho na zápas a v zápase sa mu dáva objať, aby miloval pôvodcu zápasu a nebál sa ho.
     Preto volá Mojžiša otcovským hlasom, oslovuje ho s otcovskou láskou a povoláva ho za osloboditeľa svojho ľudu.
     Ale v uvedených prípadoch, kde ľudské srdcia zachvátil oheň Božej lásky a opojenia z nej celkom zaplavilo ľudské zmysly, ranené ľudské srdce chcelo zrazu vidieť Boha telesnými očami.
     Lenže ako mohol obmedzený ľudský zrak zachytiť Boha, ktorého nemôže ani celý svet obsiahnuť? No láska má právo nehľadieť na to, čo bude, čo má byť, čo byť môže. Láska nevie usudzovať, nemá rozum a nepozná mieru. Láska sa nedá utešiť nemožnosťou ani vyliečiť ťažkosťou.
     Ak láska nedosiahne, po čom túži, zabíja milujúceho, a preto ide ta, kam ju to tiahne, a nie ta, kam musí. Láska rodí túžbu, horí vášňou, vášnivo sa ženie za tým, čo jej nepatrí. A čo ešte?
     Láska nemôže nevidieť, čo miluje; preto si všetci svätí veľmi málo cenili svoje zásluhy, ak by nemali uvidieť Boha.
     Preto aj keď sa láska v túžbe vidieť Boha nevyznačuje nejakou súdnosťou, prezrádza veľkú nábožnosť.
     Preto sa Mojžiš odvažuje povedať: „ Ak som našiel milosť u teba, ukáž mi svoju tvár.“
     Preto aj ktosi iný povedal: „Ukáž mi svoju tvár.“ A konečne aj pohania si preto robili modly, aby – hoci pomýlene – videli, čo uctievajú.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 66, 13; 1 Kr 11, 36; Iz 66, 14; 46, 13

R. Ako keď matka utešuje dieťa, tak vás ja poteším, hovorí Pán; a z Jeruzalema, z mesta, ktoré som si vyvolil, prídem vám na pomoc. * Až to uvidíte, zaraduje sa vám srde.
V. Na Sione dám spásu a v Jeruzaleme svoju slávu. * Až to uvidíte.

PIATOK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3

Z knihy proroka Izaiáša

27, 1-13
Obnova Pánovej vinice

V ten deň Pán potresce
svojím tvrdým, mocným a veľkým mečom
Leviatana, hada na úteku,
Leviatana, skrúteného hada,
a zabije draka, čo je v mori.

V ten deň bude vinica pôvabná;
ospevujte ju.
Ja, Pán, ju strážim
a každú chvíľu ju zalievam.
Strážim ju vo dne v noci,
aby sa jej niečo nestalo.

Nerád sa hnevám.
Ale keby som našiel tŕnie a krovie,
pustím sa s ňou do boja
a podpálim ju,
ak sa nebude utiekať pod moju ochranu
a neuzavrie so mnou mier
a neuzavrie mier so mnou.

V budúcich dňoch Jakub zapustí korene,
pučať a kvitnúť bude Izrael
a naplní celú zem ovocím.
Vari ho udrel ako tých, čo jeho bijú?
Alebo ho zabil ako tých, čo jeho zabíjajú?
Mierne ho trestá, keď ho zavrhne,
odoženie ho svojím silným dychom
v čase, keď duje východný vietor.

A tým sa Jakubova neprávosť odpustí
a konečným ovocím odpustenia
jeho hriechu bude,
že rozbije ako vápenec
všetky kamene oltára
a nebudú vyčnievať posvätné háje
ani kadidlové oltáre.
Lebo opevnené mesto je spustošené,
príbytok zanedbaný a osamelý ako púšť;
pasie sa tam dobytok, líha tam
a obžiera jeho konáre.
V období sucha jeho lístie opadne,
prídu ženy a zapália ho;
lebo to nie je múdry ľud.
Preto sa nad ním nezmiluje jeho stvoriteľ,
nezľutuje sa nad ním ten, čo ho utvoril.

V ten deň bude Pán vyklepávať klasy
od Rieky až po Egyptský potok
a vy sa po jednom zhromaždíte, synovia Izraela.

V ten deň budú trúbiť na veľkej poľnici
a prídu tí, čo sa stratili v Asýrskej krajine,
aj tí, čo boli vyhnaní do Egypta.
A budú sa klaňať Pánovi
na svätom vrchu v Jeruzaleme.

RESPONZÓRIUM

Porov. Mt 24, 31; Iz 27, 13

R. Pán pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice. * Anjeli zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý.
V. Prídu a budú sa klaňať Pánovi na svätom vrchu v Jeruzaleme. * Anjeli.

Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

(Lib. 5, 19, 1; 20, 2; 21, 1: SC 153, 248-250. 260-264)

Eva a Mária

     Keď Pán viditeľne prišiel k svojim, vzal na seba ľudskú prirodzenosť, ktorú on sám udržiaval v bytí. Poslušnosťou na dreve kríža napravil neposlušnosť, ktorá sa tiež odohrala na dreve, a za podvod, ktorému podľahla panna Eva, určená mužovi, zaplatil pravdou, ako ju zvestoval anjel Panne Márii, ktorá už patrila mužovi.
     Ako sa Eva dala zviesť slovom padlého anjela, aby unikla Bohu, a porušila Božie slovo, tak Mária prijala v slovách anjela radostnú zvesť, že bude nosiť Boha, a poslúchla jeho slovo. Ako sa tamtá dala naviesť, aby neposlúchla Boha, tak sa táto dala prehovoriť k poslušnosti voči Bohu. A tak sa Panna Mária stala zástankyňou panny Evy. Kristus Pán teda všetko od základu obnovil, vypovedal vojnu nášmu nepriateľovi a porazil toho, ktorý nás už na počiatku v Adamovi dostal do zajatia. Rozšliapal mu hlavu, ako to máš v knihe Genezis, kde Boh povedal hadovi: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“
     V tom, ktorý sa mal narodiť zo ženy Panny podľa Adamovej podoby, ohlasuje sa ten, čo bude mieriť hadovi na hlavu. On je to potomstvo, o ktorom hovorí Apoštol v Liste Galaťanom: „Zákon skutkov bol daný dovtedy, kým nepríde potomok, na ktorého sa vzťahuje prisľúbenie.“
     Ešte jasnejšie to ukazuje ten istý list slovami: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy.“ Nepriateľ by nebol býval riadne porazený, keby ho nebol porazil človek narodený zo ženy. Veď skrze ženu na počiatku ovládal človeka a stal sa nepriateľom človeka.
     Preto aj Pán hovorí o sebe, že je Synom človeka: prvým človekom, v ktorom sa obnovuje každý tvor, čo pochádza zo ženy. A ako skrze porazeného človeka zostúpilo naše pokolenie do smrti, tak zasa skrze víťazného človeka vstávame k životu.

RESPONZÓRIUM

Porov. Lk 1, 26. 27. 30. 31. 32

R. Boh poslal anjela Gabriela k Panne Márii zasnúbenej Jozefovi, zvestoval jej slovo a Panna sa naľakala svetla. Neboj sa, Mária. Našla si milosť u Pána. * Počneš a porodíš syna, ktorý sa bude volať Synom Najvyššieho.
V. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida a bude kraľovať nad Jakubovým rodom naveky. * Počneš.

SOBOTA PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3

Z knihy proroka Izaiáša

29, 1-8
Boží súd nad Jeruzalemom

Beda ti, Ariel, mesto Ariel,
ktoré obkľúčil Dávid!
Pridajte k tomuto roku ešte rok,
nech sa slávia sviatky;
potom tak zovriem Ariel,
že bude vzdychať a žalostiť
a bude mi ako Ariel.
Budem ťa obliehať zo všetkých strán,
postavím oproti tebe val
a pevnosťami ťa obkľúčim.

Pokorný budeš hovoriť zo zeme;
z prachu bude sotva počuť tvoje slová,
tvoj hlas bude znieť zo zeme ako hlas zomrelého,
z prachu bude tvoj hlas šepotať.
Ako ľahký prášok bude množstvo
tvojich nepriateľov,
ako letiaca pleva
tlupa násilníkov.

A v tom ťa nečakane
navštívi Pán zástupov
hromobitím a zemetrasením,
veľkým rachotom, víchricou, búrkou
a plameňmi ničiaceho ohňa.
A budú ako nočný sen
zástupy všetkých národov,
čo broja proti Arielu,
všetci, čo bojujú proti nemu
a proti jeho hradbám, i všetci jeho utláčatelia.

Ako sa hladnému sníva, že je,
a keď sa prebudí, má prázdny žalúdok,
a ako sa smädnému sníva, že pije,
ale keď sa prebudí, je zmorený smädom
a prahne po vode,
tak pochodia zástupy všetkých národov,
čo broja proti vrchu Sion.

RESPONZÓRIUM

Iz 54, 4; 29, 5. 6. 7

R. Neboj sa, Jeruzalem, lebo nebudeš zahanbený, * Keď ťa navštívi Pán zástupov.
V. Ako nočný sen budú zástupy všetkých národov, čo broja proti tebe. * Keď ťa.

Z Rečí blahoslaveného Izáka, opáta kláštora v Stelle

(Sermo 51: PL 194, 1862-1863. 1865)

Mária a Cirkev

     Boží Syn je prvorodený medzi mnohými bratmi. On bol od prirodzenosti jediný, ale milosťou pripojil k sebe viacerých a tí sú s ním jedno. Lebo tým, ktorí ho prijímajú, „dal moc stať sa Božími deťmi“.
     Keď sa teda stal Synom človeka, mnohých urobil Božími synmi. On, svojou láskou a mocou jediný, pripojil k sebe mnohých a oni, hoci sú svojím telesným zrodením viacerí, božským znovuzrodením sú s ním jedno.
     Kristus je jeden, lebo hlava a telo tvoria celého a jediného Krista: jeden Syn jedného Boha v nebi a jednej matky na zemi; teda mnohí synovia, a predsa len jeden syn. a ako hlava a údy sú jeden syn, a predsa viacerí synovia, tak aj Mária a Cirkev sú jedna matka, a pritom viaceré; jedna panna, a viaceré.
     Obe sú matky, obidve panny; aj jedna aj druhá počala bez žiadostivosti z toho istého Ducha. Obe rodia Bohu Otcovi potomstvo bez hriechu. Tá prvá zrodila pre telo hlavu bez jediného hriechu, druhá odpúšťaním všetkých hriechov rodí hlave telo. Obidve sú Kristove matky, ale ani jedna bez druhej nerodí celého Krista.
     Preto čo sa v Písme inšpirovanom Bohom hovorí o panne a matke Cirkvi všeobecne, to platí o Panne Márii osobne, a čo sa hovorí osobitne o panne a matke Márii, to sa právom chápe o panne a matke Cirkvi všeobecne. A keď sa hovorí o niektorej z nich, výrok platí skoro zameniteľne a nerozlíšene o obidvoch.
     A istým spôsobom je každá veriaca duša nevestou Božieho Slova, Kristovou matkou, dcérou a sestrou a plodnou pannou. Teda čo hovorí Božia múdrosť čiže Otcovo Slovo a Cirkvi všeobecne, to platí o Márii osobitne a jednotlivo o veriacej duši.
     Ona hovorí: „Budem sa zdržiavať v Pánovom dedičstve.“ Pánovo dedičstvo je všeobecne Cirkev, osobitne Mária a jednotlivo každá veriaca duša. V stánku Máriinho lona sa Kristus zdržal deväť mesiacov, v stánku veriacej Cirkvi sa zdrží až dokonca sveta a v poznaní a láske veriacej duše sa bude zdržiavať po všetky veky vekov.

RESPONZÓRIUM

Lv 26, 11-12; 2 Kor 6, 16

R. Postavím si medzi vami príbytok a už vás nezavrhnem. * Budem kráčať medzi vami a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom.
V. Vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh. * Budem kráčať.

TRETIA ADVENTNÁ NEDEĽA

Ant.1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja. Ant.2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása. Ant.3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

Z knihy proroka Izaiáša

29, 13-24
Oznámenie Božieho súdu

Toto hovorí Pán:
„Pretože sa tento ľud blíži ku mne
len svojimi ústami
a oslavuje ma len svojimi perami,
ale jeho srdce je ďaleko odo mňa
a ich bázeň voči mne
je len naučený ľudský príkaz,
ohromím tento ľud ešte raz
veľkým a úžasným zázrakom:
zanikne múdrosť jeho mudrcov
a rozumnosť jeho vzdelancov sa schová.“

Beda tým, čo pred Pánom hlboko
utajujú svoje zámery,
čo potme robia svoje skutky a hovoria:
„Kto nás vidí a kto o nás vie?“

Vaše zmýšľanie je zvrátené.
Vari je hrnčiar ako hlina
a dielo môže povedať svojmu tvorcovi:
„Neurobil si ma!“?
A hrniec svojmu hrnčiarovi:
„Nemáš rozum!“?

Či sa o krátku chvíľu Libanon nezmení
na ovocný sad a nebude ten sad ako les?
V ten deň budú hluchí počuť slová knihy,
z temnoty a hmly sa oči slepých rozhliadnu.

Pokorní sa rozveselia v Pánovi
a najbiednejší zajasajú v Svätom Izraela,
lebo padol násilník,
zahynul posmievač;
zničený sú všetci, čo snovali neprávosť,
čo nútili ľudí hovoriť falošne,
čo sudcom v bráne kládli osídla
a falošnými rečami ničili spravodlivého.

Preto takto hovorí Jakubovmu domu Pán,
ktorý vykúpil Abraháma:
„Nebude sa už hanbiť Jakub,
už nesčervenie jeho tvár.
Ale keď uvidia na sebe dielo mojich rúk,
budú si ctiť moje meno,
budú uctievať Jakubovho Svätého,
báť sa budú Boha Izraelovho.
Blúdiaci duchom spoznajú múdrosť
a nespokojný sa dajú poučiť.“

RESPONZÓRIUM

Iz 29, 18. 19; porov. Mt 11, 4. 5

R. V ten deň budú hluchí počuť slová knihy, z temnoty a hmly sa oči slepých rozhliadnu. * A pokorní sa rozveselia v Pánovi.
V. Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, hluchí počujú a chudobným sa hlása evanjelium. * A pokorní.

Z rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo 293, 3: PL 1328-1329)

Ján bol hlas, Kristus je slovo

     Ján bol hlas. Ale Pán bol „na počiatku Slovo“. Ján bol hlasom za istý čas, Kristus je večným Slovom od počiatku. Vezmi slovo – čím ostane hlas? Kde niet myšlienky, tam je len prázdny zvuk. Hlas bez slova dolieha do ucha, ale srdce nezveľaďuje. Pri zveľaďovaní nášho srdca pozorujeme istú zákonitosť. Keď rozmýšľam, čo poviem, už je slovo v mojom srdci. A keď ti chcem niečo povedať, usilujem sa dosiahnuť, aby aj v tvojom srdci bolo to, čo je v mojom. Keď skúmam, ako by sa mohlo k tebe dostať a v tvojom srdci usadiť slovo, ktoré je v mojom, použijem hlas a pomocou hlasu sa s tebou rozprávam. Zvuk hlasu prenesie k tebe zmysel slova, a keď ho preniesol, sám zvuk síce zaniká, ale slovo, ktoré k tebe preniesol je už v tvojom srdci, no z môjho srdca neodišlo. Nezdá sa ti, že keď ti zvuk priniesol slovo, akoby vravel: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“? Zvuk hlasu doznel v službe a zanikol, akoby povedal: „A táto moja radosť je úplná.“ Držme si slovo; slovo počestné v hlbinách srdca nesmieme stratiť. Chceš poznať pominuteľný hlas a božstvo Slova, ktoré zostáva? Kde je teraz Jánov krst? Poslúžil a zanikol. Ale Kristov krst sa udeľuje aj teraz. Všetci veríme v Krista, dúfame v Krista Spasiteľa, ktorého zvestoval hlas. No pretože je ťažko rozlíšiť slovo od hlasu, pokladali aj Jána za Krista. Hlas pokladali za slovo. Ale hlas sa priznal, aby neurazil slovo. Povedal: „Ja nie som Kristus, ani Eliáš, ani prorok.“ Vraveli mu: „Kto teda si?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti,“ hlas ktorý prerušuje ticho. „Pripravte cestu pánovi,“ to akoby povedal: Ja zniem iba preto, aby som jeho priviedol do srdca. Lenže kadiaľ ho mám viesť? On môže prísť iba vtedy, keď pripravíte cestu. Čo iné znamená: „Pripravte cestu“ ako: „Úprimne sa modlite!? Čo iné znamená: „Pripravte cestu“ ako Pokorne zmýšľajte?: Z neho si vezmite príklad poníženosti. Pokladajú ho za Krista, a on hovorí, že nie je ten, za koho ho pokladajú, nevyužíva pyšne cudzí omyl na svoju slávu. Keby bol povedal: Ja som Kristus, boli by mu ľahko uverili, veď to verili bez toho, že by im bol niečo povedal. No on to nepovedal; priznal sa, povedal, čím je, ponížil sa. Ján videl, kde nájde spásu; pochopil, že je lampou, a bál sa, aby ju vietor pýchy nezhasol.

RESPONZÓRIUM

Jn 3, 30; 1, 15. 27; Mk 1, 8

R. Mňa musí ubúdať a on musí rásť. Ten, čo prichádza po mne, je predo mnou. * A ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.
V. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým. * A ja nie som.

PONDELOK PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3

Z knihy proroka Izaiáša

30, 18-26
Prísľub budúceho šťastia

Pán čaká, chce sa nad vami zľutovať.
Vyvýši sa a zľutuje sa nad vami
Veď Pán je spravodlivý Boh;
blahoslavený všetci, čo ho očakávajú.

Sionský ľud, čo bývaš v Jeruzaleme,
ty nebudeš plakať ustavične.
On sa iste zmiluje nad tebou,
keď budeš volať o pomoc;
odpovie ti hneď, len čo počuje tvoje volanie.

Pán vám dá
chlieb úzkosti a vodu súženia;
no tvoj učiteľ sa už skrývať nebude,
tvoje oči uvidia svojho učiteľa.
A ak sa odchýlite napravo alebo naľavo,
tvoje uši budú počuť za sebou hlas:
„Toto je cesta, kráčajte po nej!“

Vtedy budeš pokladať za poškvrnené
svoje postriebrené sochy
a zlaté obleky svojich modiel,
vyhodíš ich ako nečistotu
a povieš: „Odíďte.“

On zošle dážď tvojmu semenu,
ktoré zaseješ do pôdy.
A chlieb, plod zeme, bude výdatný a záživný.
V ten deň sa bude pásť tvoj dobytok i baránky
na šírych pastvinách;
tvoje voly a osly, čo obrábajú zem,
budú žrať obrok miešaný,
previaty sitom a lopatou.

Na každom vysokom vrchu,
na každom vyčnievajúcom kopci
budú tiecť vody v potokoch
v deň veľkého vraždenia, keď budú padať veže.
Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnka
a svetlo slnka bude sedem ráz také
ako svetlo siedmych dní
v deň, keď Pán obviaže ranu svojho ľudu
a vylieči jeho miesta boľavé.

RESPONZÓRIUM

Iz 30, 26. 18; Ž 27, 14

R. V ten deň Pán obviaže ranu svojho ľudu, spravodlivý Boh vylieči jeho miesta boľavé. * Blahoslavení všetci, čo ho očakávajú.
V. Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj čisté a drž sa Pána. * Blahoslavení.

Z Traktátu Viliama, opáta kláštora svätého Teodorika, Ako rozjímať o Bohu

(Nn. 9-11: SC 61, 90-96)

On nás miloval prvý

     Ty si naozaj jediný Pán, ktorého vláda nad nami znamená našu spásu; naša služba tebe spočíva v tom, že prijmeme tvoju spásu. A v čom vlastne spočíva tvoja spása, Pane, ty naša spása a požehnanie pre svoj ľud, ak nie v tom, že nám dávaš milosť milovať ťa a že nás aj ty miluješ? Preto si chcel, Pane, aby sa Syn po tvojej pravici, človek, ktorého si si vyvolil, volal Ježiš čiže Spasiteľ, „lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ a „v nikom niet spásy“. On nás naučil milovať sa navzájom, keď nás on prvý miloval až na smrť na kríži a svojou všestrannou láskou nás podnecuje, aby sme milovali toho, ktorý nás až do krajnosti prvý miloval. A je to celkom tak: Ty si nás miloval prvý, aby sme aj my milovali teba; nie preto, že by si ty potreboval našu lásku, ale preto, že nemôžeme byť tým, na čo si nás stvoril, ak ťa nebudeme milovať. Preto si v minulosti mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril našim otcom skrze prorokov a v poslednom čase si prehovoril k nám v Synovi: svojím Slovom, ktorým povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje. Že hovoríš vo svojom Synovi, neznamená nič iné, než nad slnko jasnejšie ukázať, ako veľmi a akým spôsobom nás miluješ, keď si svojho vlastného Syna neušetril, ale vydal si ho za nás všetkých; Syna, ktorý nás aj sám miluje a seba samého obetoval za nás. On je tvoje Slovo k nám, Pane, to všemohúce Slovo, ktoré zostúpilo z kráľovského trónu, keď všade vládlo hlboké ticho – totiž ticho bludu -, ako tvrdý bojovník proti bludu a jemný podnecovateľ lásky. A všetko, čo urobil, čo povedal na zemi, až po potupu, pľuvance a zauchá, až po kríž a hrob, nebolo nič iné, iba že si nám hovoril v Synovi: provokuješ nás svojou láskou a prebúdzaš v nás lásku k tebe. Bože, Stvoriteľ duší, ty si vedel, že v ľudskej duši nemožno tento cit vynútiť, že ho možno len vyvolať. Lebo kde sa núti, tam niet slobody, a kde niet slobody, tam nie ja ani spravodlivosť. Chcel si teda, aby sme ťa milovali, lebo sa nemôžeme ani spasiť, ak ťa nebudeme milovať; ale ani milovať ťa nebudeme môcť, ak nám to nedáš ty. Je to teda tak, Pane, ako to povedal Apoštol tvojej lásky a ako sme už hovorili: Ty si nás miloval prvý; vždy prvý miluješ všetkých, čo teba milujú. My ťa milujeme citom lásky, ktorý si do nás ty vložil. Tvoja láska je tvoja dobrota, ty najlepší, ty najvyššie dobro: to je Duch Svätý, ktorý vychádza z Otca i Syna. On sa od počiatku stvorenia vznáša nad vodami, čiže nad neustálym zmýšľaním ľudí; všetkým sa daruje, všetko priťahuje k sebe vnukaním, podnetmi, odvracaním škodlivého, prípravou dobrého a tým, že spája Boha s nami a nás s Bohom.

RESPONZÓRIUM

Iz 54, 10. 13; 48, 14

R. Moje milosrdenstvo neodstúpi od teba, moja zmluva pokoja sa neotrasie. * Všetci tvoji synovia budú učeníkmi Pána a veľký pokoj budú požívať tvoji synovia.
V. Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa učí, čo ti osoží, a vedie ťa po ceste, ktorou máš ísť. * Všetci.

UTOROK PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3

Z knihy proroka Izaiáša

30, 27-33; 31, 4-9
Vyslobodenie Jeruzalema z rúk Asýrčanov

Hľa, Pánovo meno prichádza zďaleka
s blčiacim hnevom a veľkým rachotom;
jeho pery sú plné rozhorčenia
a jeho jazyk je ako stravujúci oheň.
Jeho dych je ako rozvodnený potok,
čo siaha až po krk.
Prichádza preosiať pohanov na ničivej riečici
a založiť uzdu do čeľustí národov,
čo vedie na scestie.

Budete spievať
ako vo sviatočnú noc
a srdce sa vám bude radovať
ako tomu, čo za zvuku flauty putuje
na Pánov vrch,
ku skale Izraela.

Pán dá počuť
svoj velebný hlas
a ukáže hrôzu svojho ramena
v prudkom hneve
a v plameňoch ničivého ohňa,
vo víchrici, búrke a kamenci.

Pri Pánovom hlase sa bude chvieť Asýrčan,
zbitý jeho palicou.
A každý úder bijúcej palice,
ktorú mu zasadí Pán,
bude sprevádzaný tymianmi a citarami;
v ničivých vojnách ich porazí.
Už dávno je pripravený Tofet,
je prichystaný, hlboký a široký.
Na jeho hranici je oheň a mnoho dreva.
Pánov dych ho rozpaľuje ako sírny potok.

Lebo Pán mi hovorí:
„Ako vrčí lev a levíča nad svojou korisťou,
keď sa k nemu blíži húf pastierov,
a nezľakne sa ich kriku,
ani ich množstva sa nebojí,
tak zostúpi Pán zástupov
a bude bojovať na vrchu Sion, na jeho pahorku;
ako poletujúce vtáky,
tak bude Pán zástupov chrániť Jeruzalem;
ochráni ho a oslobodí;
ušetrí ho a zachráni.“

Vráťte sa k tomu,
od ktorého ste odpadli,
synovia Izraela.
Lebo v ten deň odhodí každý
svoje strieborné a zlaté modly,
čo ste urobili vlastnými rukami na hriech.

Asýrsko padne mečom, no nie ľudským,
nestrávi ho meč človeka.
Bude utekať pred mečom
a jeho mlaď bude ujarmená.
Jeho hrdinovia sa strachom pominú
a jeho kniežatá sa budú desiť zástavy,
hovorí Pán, ktorého oheň planie na Sione
a pec v Jeruzaleme.

RESPONZÓRIUM

Iz 31, 4. 5; 30, 29

R. Pán zástupov zostúpi na vrch Sion: * Ako poletujúce vtáky, tak bude Pán zástupov chrániť Jeruzalem, ušetrí ho a zachráni.
V. Budete spievať ako vo sviatočnú noc a srdce sa vám bude radovať. * Ako.

Z knihy Nasledovanie Krista

(Kniha 2, hl. 2-3)

O pokore a pokoji

     Veľmi sa nestaraj o to, kto je za teba a kto proti tebe, ale staraj sa a usiluj o to, aby bol s tebou Boh pri všetkom, čo robíš. Maj čisté svedomie a Boh ťa ochráni. Lebo koho chráni Boh, tomu nemôže uškodiť ničia zvrátenosť. Ak vieš mlčať a trpieť, bezpochyby pocítiš Pánovu pomoc. On vie, kedy a ako ťa vyslobodiť, preto sa celkom spoľahni na neho. Len Boh môže pomôcť a vyslobodiť zo všetkých zmätkov. Často je veľmi osožné, keď iní poznajú naše chyby a vyčítajú nám ich; aspoň budeme pokornejší. Keď sa človek pre svoje chyby upokorí, ľahšie utíši iných a uspokojí tých, čo sa naňho hnevajú. Boh pokorného chráni a vyslobodzuje, miluje a teší pokorného, skláňa sa k pokornému človeku, udeľuje mu veľkú milosť a keď je už hlboko pokorený, dvíha ho k sláve. Pokornému odhaľuje svoje tajomstvá a láskavo ho priťahuje a volá k sebe. Pokorný človek, aj keď sa mu dostane uponíženia, ostáva pokojný, lebo sa neopiera o svet, ale o Boha. Nemysli si, že si pokročil v dokonalosti, kým sa nepokladáš za najmenšieho zo všetkých. Najprv zachovaj pokoj v sebe, potom budeš môcť aj iných upokojovať. Pokojný človek je osožnejší ako učený. Vášnivý človek aj dobro obráti na zlé a ľahko uverí zlu. Dobrý, pokojamilovný človek obracia všetko na dobré. Kto žije v pokoji, nikoho neupodozrieva. Ale kto je nespokojný a stále vzrušený, toho trápia všelijaké podozrenia; ani sám nemá pokoja, ani iným ho nedožičí. Často hovorí, čo by nemal hovoriť, a nerobí, čo by mal robiť. Všíma si, čo by mali robiť iní, a to, čo má robiť, zanedbáva. Buď najprv ty sám horlivý, potom budeš môcť nadchnúť aj svojho blížneho. Svoje skutky vieš pekne ospravedlniť a prikrášliť, ale ospravedlnenie iných neprijímaš. Bolo by správnejšie, keby si seba obvinil a svojho brata ospravedlnil. A keď chceš, aby iní boli trpezlivý s tebou, buď aj ty trpezlivý s nimi.

RESPONZÓRIUM

Ž 25, 9-10; Zach 7, 9

R. Pokorných vedie Pán k správnemu konaniu a tichých poúča o svojich cestách. * Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu.
V. Súďte spravodlivo a buďte milosrdní a láskaví k svojmu bratovi. * Všetky cesty.

STREDA PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3

Z knihy proroka Izaiáša

31, 1-3; 32, 1-8
Kráľovstvo opravdivej spravodlivosti

Beda tým, čo zostupujú do Egypta pre pomoc;
čo sa spoliehajú na kone,
čo skladajú dôveru do vozov, že ich je mnoho,
a do jazdcov, že sú veľmi mocný,
a na Svätého Izraela upierajú zrak,
Pána nehľadajú!

Ale aj on je múdry,
privedie nešťastie a svoje slová neodvolá;
povstane proti domu zločincov
aj proti pomoci tých, čo konajú neprávosť.

Veď Egypťan je len človek, nie Boh,
a ich kone sú telo, a nie duch;
až Pán vystrie ruku,
pomocník sa zrúti
a padne ten, komu pomáha:
všetci razom zahynú.

Hľa, kráľ bude spravodlivo vládnuť
a kniežatá budú podľa práva panovať.
Každý bude ako úkryt pred vetrom
a útočište pred búrkou,
ako potoky vôd vo vysušenej krajine
a tieň veľkej skaly v pustine.

Oči tých, čo vidia, už sa nezatemnia
a uši tých, čo počujú, budú pozorne načúvať.
Aj srdce hlúpych pochopí náuku
a jazyk zajakavých bude hovoriť rýchlo a zreteľne.
Blázna už nenazvú vznešeným,
ani podvodníka nebudú volať vážených.

Veď tupák tára hlúposti
a jeho srdce snuje neprávosť:
ako vykonať bezbožnosť
a hovoriť klamstvá proti Pánovi,
ako ukrátiť hladného o jedlo
a smädnému odoprieť nápoj.

Podvody falošného človeka sú odporné,
lebo pripravuje plány
na zničenie pokorných lživými rečami,
aj keď sa chudák dožaduje práva.
Šľachetný človek dáva šľachetné rady
a aj sám sa bude usilovať šľachetnosť.

RESPONZÓRIUM

Iz 32, 3. 4; Jer 23, 5

R. Oči tých, čo vidia, už sa nezatemnia, a uši tých, čo počujú, budú pozorne načúvať. * Aj srdce hlúpych pochopí náuku.
V. Vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok, kráľa, ktorý bude múdro panovať. * Aj srdce.

Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

(Lib. 4, 20, 4-5: SC 100, 634-640)

Keď príde Kristus, ľudia uvidia Boha

     Jeden je Boh, ktorý všetko stvoril a usporiadal slovom a múdrosťou. Týmto jeho Slovom je náš Pán Ježiš Kristus, ktorý sa v plnosti času stal človekom uprostred ľudí, aby spojil koniec s počiatkom, čiže človeka s Bohom. Preto proroci dostali od tohto Slova prorockú charizmu a ohlasovali príchod v tele, ktorým sa z Otcovho rozhodnutia uskutočnilo spojenie a spoločenstvo Boha s človekom. Tak Božie Slovo od počiatku hlásalo, že ľudia uvidia Boha, lebo bude s nimi žiť na zemi, bude sa s nimi rozprávať, bude bývať so svojím stvorením, aby ho zachránil, a ono ho bude môcť vnímať. On „nás vyslobodí z rúk všetkých, čo nás nenávidia“, čiže z moci každého hriešneho ducha, a dá nám, „aby sme mu slúžili vo svätosti a spravodlivosti po všetky dni nášho života“, aby človek prijal Božieho Ducha a vošiel do Otcovej slávy. Proroci teda predpovedali, že ľudia uvidia Boha, ako hovorí aj Pán: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“
     No pre jeho veľkosť a nevýslovnú slávu „nik nemôže uvidieť Boha a ostať nažive“, lebo Otec je nepochopiteľný. Ale vo svojej láske a dobrotivosti a preto, že on môže všetko, aj toto dovolil tým, čo ho milujú. Dovolil im hľadieť na Boha, ako predpovedali proroci, lebo „čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu“. Človek sám od seba nemôže vidieť Boha. Ale on, keď chce, dá sa vidieť ľuďom, ktorým chce, kedy chce a ako chce. Boh môže všetko; kedysi sa dal vidieť prorocky skrze Ducha, potom sa dal vidieť adoptívnym deťom skrze Syna a v nebeskom kráľovstve sa dá vidieť bezprostredne ako Otec, lebo Duch pripravuje človeka na príchod Božieho Syna, Syn ho privádza k Otcovi a Otec mu dáva neporušiteľný večný život. A ten spočíva v tom, že človek hľadí na Boha. Lebo ako tí, čo vidia svetlo, sú ponorení do svetla a vnímajú jeho jas. A Boží jas oživuje: preto tí, čo vidia Boha, dostávajú život.

RESPONZÓRIUM

Dt 18, 18; Lk 20, 13; Jn 6, 14

R. Vzbudím im proroka, do úst mu vložím svoje slová * A bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem.
V. Pošlem svojho milovaného Syna. Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet. * A bude im.

ŠTVRTOK PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3

Z knihy proroka Izaiáša

32, 15 - 33, 6
Prísľub spásy. Očakávanie veriacich.

V tých dňoch bude na nás vyliaty
duch z výsosti.

Vtedy sa púšť zmení na záhradu
a záhrada sa bude podobať lesu.
Na púšti bude bývať právo
a spravodlivosť sa usadí v záhrade;
ovocím spravodlivosti bude pokoj
a výsledkom spravodlivosti mier
a bezpečnosť naveky.
Môj ľud bude bývať v príbytku pokoja,
v spoľahlivých stánkoch
a na miestach bezpečných.
Ale les sa od koreňa vyvráti
a mesto bude celkom zničené.
Blažený ste vy, čo môžete siať celkom pri vodách
a voľne pustiť vola i osla.
Beda tebe, čo lúpiš, hoci teba nik neolupuje,
aj tebe, čo pustošíš, hoci teba nik neničí;
keď dokončíš lup, budeš olúpený,
a keď dovŕšiš pustošenie, teba spustošia.

Pane, zľutuj sa nad nami,
lebo ťa očakávame;
ráno buď naším ramenom
a našou spásou v čase súženia.
Národy utiekli pred rachotom
a keď si sa zdvihol, rozpŕchli sa pohania.
Budú zhŕňať korisť, ako keď sa zhŕknu kobylky,
a vrhnú sa na ňu, ako sa saranče vrhajú.

Pán je vznešený, lebo býva na výsostiach;
on napĺňa Sion právom a spravodlivosťou.
V tvojich časoch bude pevná istota,
bohatstvo spásy, múdrosť a poznanie:
bázeň pred Pánom bude jeho pokladom.

RESPONZÓRIUM

Iz 32, 18. 17; Jn 14, 27

R. Môj ľud bude prebývať v príbytku pokoja a spoľahlivých stánkoch. * Ovocím spravodlivosti bude pokoj.
V. Svoj pokoj vám dávam. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. * Ovocím.

Z dogmatickej konštitúcie Dei Verbum Druhého vatikánskeho koncilu o Božom zjavení

(Č. 3-4)

Kristus završuje celé zjavenie

     Boh, ktorý všetko stvoril a udržuje skrze Slovo, dáva ľuďom už vo stvorených veciach trvalé svedectvo o sebe. Chcel však otvoriť aj cestu nadprirodzenej spásy, a preto hneď od začiatku zjavil seba samého prarodičom. Po ich páde prisľúbením vykúpenia vzbudil v nich nádej na spásu a ustavične sa staral o ľudské pokolenie, lebo chce dať večný život všetkým, čo vytrvalo konajú dobro a hľadajú spásu.
     V príhodnom čase povolal Abraháma a z neho urobil veľký národ, ktorý potom po patriarchoch vychovával prostredníctvom Mojžiša a prorokov, aby jeho uznali za jediného, živého a pravého Boha, prozreteľného Otca a spravodlivého sudcu, a očakávali prisľúbeného Spasiteľa. Takto v priebehu vekov pripravoval cestu evanjeliu. A tak „mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi.“ Poslal svojho Syna, svoje večné Slovo, ktoré osvecuje každého človeka, aby prebýval medzi ľuďmi a zvestoval im Božie tajomstvá.
     Teda Ježiš Kristus, vtelené Slovo, „človek“ poslaný „k ľuďom“, „hovorí Božie slová“ a uskutočňuje dielo spásy, ktoré mu zveril Otec.
     Kto jeho vidí, vidí aj Otca. Preto on celou svojou prítomnosťou a zjavom, svojimi slovami, skutkami, znameniami a zázrakmi, no najmä svojou smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním a napokon zoslaním Ducha pravdy napĺňa a završuje zjavenie a potvrdzuje ho Božím svedectvom, že je totiž s nami Boh, aby nás vyslobodil z tmy hriechu a smrti a vzkriesil k večnému životu.
     Preto kresťanský poriadok spásy, ako nová a definitívna zmluva, nikdy nepominie a pred slávnym zjavením nášho Pána Ježiša Krista už nemožno očakávať nijaké verejné zjavenie.

RESPONZÓRIUM

Iz 30, 20-21; Dt 18, 15

R. Tvoje oči uvidia svojho učiteľa, * Tvoje uši budú počuť za sebou hlas: Toto je cesta kráčajte po nej.
V. Pán, tvoj Boh, z tvojho národa a z tvojich bratov vzbudí ti proroka. * Tvoje uši budú počuť za sebou hlas: Toto je cesta, kráčajte po nej.

PIATOK PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ant.1 Ant.2 Ant.3

Z knihy proroka Izaiáša

33, 7-24
Budúca spása

Hľa, vonku kričia hrdinovia,
horko plačú poslovia pokoja.

Cesty sú zničené, nik už neprechádza chodníkom.
Porušil zmluvu,
odmietol svedkov,
pohrdol ľuďmi!
Žiali a chabne krajina,
Libanon sa hanbí, že je špinavý,
Sáron sa púšti podobá,
Bášan a Karmel vypriahli.

„Teraz vstanem,“ hovorí Pán,
„teraz sa vyvýšim, teraz sa zdvihnem.
Počali ste seno, porodíte slamu;
môj dych vás strávi ako oheň.
Národy budú spálené ako vápno v peci;
ako nazbierané tŕnie zhoria na ohni.
Počujte vy, ktorí ste ďaleko, čo som urobil,
a vy, blízki, poznajte moju silu.“

Na Sione sa trasú hriešnici,
strach zachvátil bezbožných.
Kto z vás vydrží pri stravujúcom ohni?
Kto z vás znesie večnú páľavu?

Ten, kto kráča spravodlivo a hovorí pravdu,
kto odmieta zisk z lúpeže
a rukami sa bráni úplatku,
kto si zapcháva uši, aby nepočul o krviprelievaní,
a zatvára oči, a by zlo nevidel,
ten bude bývať na výšinách,
jeho útočišťom bude skalný hrad;
vždy bude mať chleba i vody nadostač.

Tvoje oči budú hľadieť na kráľa v jeho nádhere,
uvidia rozsiahlu krajinu.
Tvoje srdce sa bude so strachom pýtať:
„Kde je ten, čo zapisoval? Kde je ten, čo vážil?
Kde je ten, čo rátal veže?“
Už neuvidíš nehanebný ľud,
ľud s temnou, nejasnou rečou,
s barbarským, nezrozumiteľným jazykom.

Pozri sa na Sion, na mesto svojich slávností;
tvoje oči uvidia Jeruzalem,
bezpečný príbytok,
stánok, ktorý nemožno premiestniť;
jeho kolíky nevytiahne nik naveky
a ani jeden povraz sa neroztrhne na ňom.

Lebo tam bude pre nás mocný Pán
namiesto riek, širokých potokov:
neprejde po nich veslica,
ani veľká loď sa cez ne plaviť nebude.
Lebo Pán je náš sudca, Pán je náš zákonodarca,
Pán je náš kráľ; on nás spasí.

Tvoje povrazy sú uvoľnené,
neudržia sťažeň,
ani plachtu nemôžu roztiahnuť.
Vtedy si slepí budú deliť veľkú korisť
a chromí pôjdu lúpiť.
Nik z obyvateľov nepovie: „Chorý som.“
Ľudu, čo tam býva,
bude odpustená neprávosť.

RESPONZÓRIUM

Iz 33, 22; Ž 97, 1

R. Pán je náš sudca, Pán je náš zákonodarca, Pán je náš kráľ. * On príde sám a spasí nás.
V. Pán kraľuje, jasaj, zem; radujte sa všetky ostrovy. * On sám príde.

Z výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

(In ps. 37, 13-14: CCL 38, 391-392)

Už sama tvoja túžba je modlitbou

     „V kvílení srdca nariekam.“ Jestvuje aj tichý nárek, ktorý človek nepočuje. Ale keď zachváti srdce nejaká túžobná myšlienka tak veľmi, že sa vnútorná rana človeka jasne prejaví navonok, hľadáme príčinu. A človek si sám sebe hovorí: Hádam pre toto plače alebo možno preto, že sa mu ono stalo. Kto to môže pochopiť okrem toho, ktorý vidí a počuje nárek človeka? Hovorí: „V kvílení srdca nariekam,“ lebo ľudia, aj keď počujú plač, zvyčajne počujú plač tela, nárek uboleného srdca nepočujú.
     A kto by mohol poznať, prečo narieka? Dodáva: „Ty poznáš každú moju túžbu.“ Teda nie ľudia, ktorí nemôžu vidieť do srdca, ale „ty poznáš každú moju túžbu“. Lebo ak vystupuje k nemu tvoja túžba, Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
     Už sama tvoja túžba je modlitbou; a keď je túžba trvalá, je aj modlitba trvalá. Nie nadarmo povedal Apoštol: Modlite sa „bez prestania“. Máme vari bez prestania kľačať alebo ležať na zemi alebo dvíhať ruky, keď hovorí: „Modlite sa bez prestania“? Ak by sme tvrdili, že len takto sa dá modliť, potom to, myslím, nemôžeme robiť bez prestania.
     Existuje iná vnútorná nepretržitá modlitba, a to je túžba. Aj keď robíš čokoľvek iné, ak túžiš po takomto sobotňajšom pokoji, neprestávaš sa modliť. Ak nechceš prerušiť modlitbu, neprestávaj túžiť. Tvoja nepretržitá túžba je tvojím ustavičným hlasom. Ak prestaneš milovať, umĺkneš. A kto umĺkol? Tí, o ktorých sa hovorí: „Pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.“ Vychladnutie lásky je zmĺknutie srdca. Žiar lásky je volanie srdca. Ak trvá láska, stále voláš; ak stále voláš, stále aj túžiš: ak túžiš, uvažuješ o pokoji.
     „Ty poznáš každú moju túžbu.“ Ak túžbu pozná, môže nárek nepoznať? A to by ako mohlo byť? Veď nárek je vlastným hlasom túžby.
     Preto vraví ďalej: „Ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.“ Pred tebou nie sú skryté, ale pred mnohými ľuďmi skryté sú. Niekedy počujú, ako pokorný Boží sluha povie: „Ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.“ Inokedy vidia, ako sa Boží sluha usmieva. Je vari túžba v jeho srdci mŕtva? Ak je v ľudskom srdci túžba, je tam aj vzdych, a ten sa nemusí vždy dostať do ľudských uší, ale nikdy neuniká sluchu Božiemu.

RESPONZÓRIUM


R. Žijeme v Kristovi, ale sme iba pútnikmi; kým nedôjdeme do cieľa, spievame tak, aby sme túžili. * Lebo ak niekto túži, srdcom spieva, aj keď jazyk mlčí.
V. Ale kto netúži, aj keď svojim krikom reve ľuďom do uší, pred Bohom je nemý. * Lebo ak.