Žalm 132
Božie prisľúbenie Dávidovmu domu

Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)

I *

Pane, pamätaj na Dávida *
    a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi *
    a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *
    ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku *
    ani svojim viečkam zdriemnutia,
kým nenájdem miesto pre Pána, *
    príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *
    a našli sme ju na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku *
    a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *
    ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *
    a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida *
    neodmietaj tvár svojho pomazaného.

II *

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *
    je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu *
    posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *
    a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia *
    budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *
    želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky; *
    tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *
    chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *
    a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *
    svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *
    no na jeho hlave zažiari diadém.“


© 1999-2003 Juraj Vidéky