Zhromaždili sa... a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. (Mt 26, 3. 4)
I
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú,
napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
a vstaň mi na pomoc. *
Zažeň sa kopijou a sekerou
proti tým, čo ma prenasledujú.
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“
Nech sa hanbia a červenajú tí, *
čo mi číhajú na život;
nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, *
čo mi chcú zle.
Nech sú ako prach pred vetrom *
a nech ich ženie Pánov anjel;
nech je ich cesta tmavá a klzká *
a Pánov anjel nech ich prenasleduje.
Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, *
bez dôvodu mi vykopali jamu.
Nech ho znenazdania stihne pohroma †
a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, *
nech sám padne do tej istej pohromy.
Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho *
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
Vystúpili kriví svedkovia *
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
som celkom opustený.
Keď oni boli chorí, *
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
dráždili ma, posmievali sa mi *
a zubami škrípali proti mne.
Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
Zachráň ma pred ich zlobou *
a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
a chváliť uprostred zástupov.
Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Lebo nehovoria, čo je na pokoj, *
ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.
Naširoko rozďavujú ústa proti mne, *
hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“
Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, *
nech sa netešia nado mnou.
Nech si v srdci nehovoria: †
„Dobre, ako sme si želali.“ *
A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“
Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, *
čo sa tešia z môjho nešťastia,
nech hanba a potupa zaodeje tých, *
čo sa povyšujú nado mňa.
Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
a bude ťa oslavovať deň čo deň.