OBDOBIE CEZ ROK

23. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

MODLITBA

Láskavý Otče, ty si nás skrze svojho Syna vykúpil a prijal za svoje milované deti; s otcovskou láskou sprevádzaj všetkých, čo veria v Krista, aby dosiahli pravú slobodu a večný život. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Jeremiáša

37, 21; 38, 14-28
Jeremiáš vo väzení povzbudzuje Sedekiáša, aby volil pokoj

     Kráľ Sedekiáš nariadil, aby Jeremiáša odviedli do nádvoria väznice a dávali mu z Pekárskej ulice denne bochník chleba, kým sa neminie všetok chlieb v meste. A Jeremiáš ostal na nádvorí väznice.
     Tu kráľ Sedekiáš poslal a vzal si proroka Jeremiáša k tretiemu vchodu do Pánovho domu. A kráľ povedal Jeremiášovi: „Na niečo sa ťa opýtam. Nezataj nič predo mnou.“ Jeremiáš odpovedal Sedekiášovi: „A keď ti to oznámim, nezabiješ ma? A keď ti dám radu, nebudeš ma počúvať.“ Kráľ Sedekiáš sa teda potajomky Jeremiášovi zaprisahal: „Ako žije Pán, ktorý nám daroval tento život, nezabijem ťa a nevydám ťa do rúk tamtých mužov, čo ti číhajú na život.“ Tu Jeremiáš povedal Sedekiášovi: „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ak dobrovoľne vyjdeš ku kniežatám babylonského kráľa, budeš žiť a toto mesto nebude vypálené ohňom; zachrániš sa aj ty aj tvoj dom. Ale ak nevyjdeš ku kniežatám babylonského kráľa, Chaldejci dostanú toto mesto do rúk, vypália ho a ty neunikneš ich rukám.“ Kráľ Sedekiáš povedal Jeremiášovi: „Bojím sa Judejcov, ktorí prebehli k Chaldejcom, aby ma nevydali do ich rúk a neurobili si zo mňa posmech.“ Ale Jeremiáš mu povedal: „Nevydajú ťa. Počúvaj, prosím, Pánovo slovo, ktoré ti ja hovorím, a bude ti dobre, budeš žiť. Ale ak nebudeš chcieť vyjsť, toto je slovo, ktoré mi zjavil Pán: Všetky ženy, ktoré zostanú v dome judejského kráľa, vyvedú ku kniežatám babylonského kráľa a ony povedia:

‚Podviedli ťa a premohli ťa
tvoji dôverní priatelia;
tvoje nohy uviazli v bahne
a oni odstúpili od teba.‘

     A všetky tvoje ženy i tvojich synov vyvedú k Chaldejcom a neunikneš ich rukám, ale dolapí ťa ruka babylonského kráľa; a toto mesto vypáli ohňom.“
     Vtedy Sedekiáš povedal Jeremiášovi: „Nech sa nik nedozvie tieto slová a nezomrieš. Ale ak by sa kniežatá dopočuli, že som s tebou hovoril a prišli by za tebou a povedali by ti: „Povedz nám, čo si hovoril s kráľom, nič nám nezatajuj a nezabijeme ťa; a čo s tebou hovoril kráľ?‘, povieš im: ,Predložil som kráľovi svoju prosbu, aby ma nedal zaviesť späť do Jonatanovho domu, aby som tam nezomrel.‘“ A prišli za Jeremiášom všetky kniežatá a vypytovali sa ho a on im povedal všetko tak, ako mu prikázal kráľ. I odišli od neho, lebo nebolo nič počuť. A Jeremiáš zostal na nádvorí väznice až do dňa, keď bol dobytý Jeruzalem.

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Kor 6, 4 5a; porov. Jdt 8, 27

R. Odporúčame sa ako Boží služobníci; vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, * V núdzi, v úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach.
V. Všetci, čo sa zapáčili Bohu, prešli verne cez mnohé súženia. * V núdzi, v úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach.

Z reči svätého pápeža Leva Veľkého O blahoslavenstvách

(Sermo 95, 6-8: PL 54, 464-465)

Kresťanská múdrosť

     Po tomto Pán dodáva: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ Tento hlad nie je nič telesné, tento smäd nedychtí po ničom pozemskom. On si žiada nasýtiť sa dobrom spravodlivosti a zasvätený do všetkých skrytých tajov praje si naplniť sa samým Pánom.
     Šťastná myseľ, ktorá túži po pokrme spravodlivosti a prahne po takom istom nápoji. No určite by po ňom nedychtila, keby nebola nič okúsila z jeho dobroty. Keď však počula, ako jej hovorí prorocký duch: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán,“ dostala čosi z nebeskej slasti a zahorela takou túžbou po najčistejšej rozkoši, že pohrdla všetkým časným, úplne ju zachvátila žiadosť jesť a piť spravodlivosť a pochopila pravdu toho prvého prikázania, ktoré hovorí: „Milovať budeš Pána, Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej mysle a z celej svojej sily.“ Veď milovať Boha nie je nič iné, ako mať rád spravodlivosť.
     A potom ako sa s láskou k Bohu spája starosť o blížneho, tak sa aj k tejto túžbe po spravodlivosti pripája čnosť milosrdenstva. Preto hovorí: „Blahoslavení milosrdní, lebo sa nad nimi zmiluje Boh.“
     Poznaj, kresťan, vážnosť svojej múdrosti a uvedom si, akým umným spôsobom a na akú odmenu si povolaný! Milosrdenstvo chce, aby si bol milosrdný, spravodlivosť, aby si bol spravodlivý, aby sa vo svojom stvorení zjavil Stvoriteľ a v zrkadle ľudského srdca zažiaril Boží obraz nakreslený ťahmi nasledovania. Viera tých, čo to robia, je bezpečná. Tvoje túžby sa splnia a to, čo máš rád, budeš mať bez konca.
     A pretože vďaka almužne je ti všetko čisté, dosiahneš aj to blahoslavenstvo, ktoré ďalej sľubuje Pán: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ Je veľmi šťastný, milovaní, pre koho sa pripravuje taká odmena. Čo iné však je mať čisté srdce, ako usilovať sa o čnosti, o ktorých sme už hovorili? A aká veľká je blaženosť vidieť Boha! Čia myseľ to dokáže pochopiť, čí jazyk vysloviť? A predsa to možno dosiahnuť tým, že sa premení ľudská prirodzenosť, aby mohla „už nie nejasne akoby v zrkadle, ale z tváre do tváre“ vidieť Božstvo, ktoré nik z ľudí nemohol vidieť také, aké je — a cez nevýslovnú radosť večného nazerania dostať to, „čo ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo“.

RESPONZÓRIUM

Ž 31, 20; 1 Kor 2, 9a

R. Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. * Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú.
V. Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo. * Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú. PONDELOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Jeremiáša

42, 1-16; 43, 4-7
Jeremiáš a ľud po dobytí mesta

     Prišli všetci vodcovia bojovníkov, Kareho syn Johanan a Ozaiášov syn Jezaniáš i všetok ľud, od malého až po veľkého, a povedali prorokovi Jeremiášovi: „Vypočuj našu prosbu a modli sa za nás k Pánovi, svojmu Bohu, za celý tento zvyšok, lebo nás zostalo tak málo z mnohých, ako nás vidíš na vlastné oči. A nech nám Pán, tvoj Boh, oznámi cestu, po ktorej máme ísť, i to, čo máme robiť.“ Prorok Jeremiáš im povedal: „Vypočujem a budem sa modliť k Pánovi, vášmu Bohu, podľa vašich slov. A oznámim vám každé slovo, ktoré pre vás odpovie, nezamlčím vám nič.“ Oni povedali Jeremiášovi: „Nech je Pán pravdivý a verný svedok medzi nami, ak neurobíme podľa každého slova, s ktorým ťa Pán, tvoj Boh, pošle k nám. Či to bude dobré alebo zlé, poslúchneme hlas Pána, nášho Boha, ku ktorému ťa posielame, aby nám dobre bolo, keď počúvneme hlas Pána, nášho Boha.“
     Keď uplynulo desať dní, zaznelo Jeremiášovi Pánovo slovo a on zavolal Kareho syna Johanana, všetkých vodcov bojovníkov, ktorí boli s ním, i všetok ľud, od najmenšieho až po veľkého, a povedal im: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela, ku ktorému ste ma poslali, aby som mu predložil vaše prosby: Ak pokojne zostanete v tejto krajine, vybudujem vás a nezrúcam, zasadím vás a nevytrhnem, lebo už ľutujem zlo, ktoré som vám urobil. Nebojte sa babylonského kráľa, ktorého sa tak hrozíte. Nebojte sa ho, hovorí Pán, lebo s vami som ja, aby som vás zachránil a vytrhol z jeho rúk. Dám vám, že nájdete milosť, a on sa zľutuje nad vami a dovolí vám bývať vo vašej krajine.
     Ale ak si poviete: ,Nebudeme bývať v tejto krajine‘ a nebudete počúvať hlas Pána, svojho Boha, a poviete: ,Nie, pôjdeme do egyptskej krajiny, kde nebudeme vidieť vojnu, ani počuť zvuk poľnice, ani trpieť hladom, a tam budeme bývať,‘ potom počujte, Júdov zvyšok, Pánovo slovo. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ak ste sa rozhodli ísť do Egypta a pôjdete ta ako cudzinci, meč, ktorého sa bojíte, zasiahne vás v egyptskej krajine a hlad, ktorého sa obávate, doľahne na vás v Egypte a tam zomriete.“
     Ale Kareho syn Johanan, všetci vodcovia bojovníkov a všetok ľud nepočúvli Pánov hlas, aby zostali v judejskej krajine, lež Kareho syn Johanan a všetci vodcovia bojovníkov vzali celý zvyšok Júdu — tých, čo sa vrátili zo všetkých národov, medzi ktoré boli predtým rozptýlení, aby bývali v judejskej krajine ako cudzinci — mužov, ženy, deti, kráľove dcéry a každého, koho nechal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan s Godoliášom, synom Ahikama, syna Safana, aj proroka Jeremiáša a Neriášovho syna Barucha, a išli do egyptskej krajiny, lebo neposlúchli Pánov hlas. Došli až do Tafnisu.

RESPONZÓRIUM

Jer 42, 2b; Nár 5, 3

R. Modli sa za nás k Pánovi, svojmu Bohu, za celý tento zvyšok, * Lebo nás zostalo tak málo z mnohých.
V. Osireli sme, nemáme otca, naše matky sú ako vdovy. * Lebo nás zostalo tak málo z mnohých.

Z reči svätého pápeža Leva Veľkého O blahoslavenstvách

(Sermo 95, 8-9: PL 54, 465-466)

Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon

     V blahoslavenstve sa právom sľubuje, že uvidia Boha tí, čo majú čisté srdce. Veď špinavý zrak nebude môcť vnímať jas pravého svetla. A čo bude pre čisté duše radosťou, to bude pre poškvrnené trestom. Treba sa teda vyhnúť mrákotám pozemských márností a z vnútorného zraku zotrieť všetku nečistotu neprávosti, aby sa jasný zrak mohol kochať v takom videní Boha. Aby sme si to zaslúžili, chápeme, že je potrebné to, čo nasleduje: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“ Toto blahoslavenstvo sa, milovaní, nevzťahuje na akúkoľvek zhodu ani na akúkoľvek svornosť, ale iba na tú, o ktorej hovorí Apoštol: „Žite v pokoji s Bohom“ a o ktorej hovorí Prorok: „Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon; a nemajú sa na čom potknúť.“
     Tento pokoj si nepravdivo prisvojujú aj tie najtesnejšie priateľské zväzky a na nerozoznanie podobné duše, ak sa nezhodujú s Božou vôľou. S týmto vznešeným pokojom nemajú nič spoločné spoločenstvá v nezriadených žiadostiach, zločinné zmluvy a hriešne dohody. Láska k svetu sa nezhoduje s láskou k Bohu. A ten, kto sa neoddelí od telesného pokolenia, nedostane sa do spoločenstva Božích detí. Tí však, čo sa vždy v zhode s Bohom „usilujú zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja“, nikdy sa nedostanú do rozporu s večným zákonom a s vierou sa modlia: „Buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“
     Oni šíria pokoj, oni sú správne jednomyseľní a sväto svorní, oni sa volajú večným menom: „Božie deti a Kristovi spoludedičia.“ Lebo láska k Bohu a láska k blížnemu si zasluhuje to, aby už nezakusovala nijaké protivenstva a nebála sa nijakých úkladov, ale po skončení boja so všetkými pokušeniami spočinula v nerušenom Božom pokoji skrze nášho Pána, ktorý s Otcom i Duchom Svätým žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 38, 3; porov. 1 Jn 2, 6; 5, 3; 2, 5

R. Buďme celým srdcom s Pánom, naším Bohom, * Aby sme žili podľa jeho rozhodnutia a zachovávali jeho prikázania.
V. Božia láska je dokonalá v tom. * Aby sme žili podľa jeho rozhodnutia a zachovávali jeho prikázania. UTOROK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Začiatok Knihy proroka Habakuka

1, 1 - 2, 4
Modlitba v čase opustenosti

Výrok, ktorý dostal vo videní prorok Habakuk.
Pane, dokedy budem volať —
a nevypočuješ?
Kričať k tebe: „Násilie!“ —
a nezachrániš?

Prečo mi dávaš hľadieť na bezprávie
a pozeráš sa na trápenie?
Pustošenie a násilie je predo mnou,
vzniká napätie, vybuchuje zvada.
Preto je zákon taký neúčinný
a právo sa nemôže presadiť.
Bezbožný má prevahu nad spravodlivým,
a tak sa prevracia právo.

„Pozrite sa na národy a viďte,
čudujte sa a stŕpnite,
lebo za vašich dní vykonám dielo,
ktorému nik neuverí,
keď mu budú o ňom rozprávať.
Lebo ja podnietim Chaldejcov,
národ divoký a rýchly,
ktorý ide šírou krajinou,
aby zaujal cudzie príbytky.

Je hrozivý a strašný —
z neho samého vychádza jeho právo
aj jeho veľkosť.
Jeho kone sú rýchlejšie ako leopardy
a dravšie ako vlky na púšti.
Jeho jazdci sa cvalom priženú;
lebo jeho jazdci prídu zďaleka,
priletia ako orol,
ktorý sa vrhá na korisť.

Všetci prídu, aby páchali násilie,
všetky ich tváre budú ako horúci vietor
a zhromaždia zajatcov ako piesok.
Z kráľov si urobí žarty
a vladárov vysmeje.
Každá pevnosť mu bude na smiech,
nahrnie násyp a zaujme ju.
Potom sa preženie ako vietor a pôjde ďalej,
z vlastnej sily si urobí svojho boha.“

Pane, vari nie si od počiatku?
Môj Boh, môj Svätý,
čo neumiera?
Pane, za sudcu si ho postavil;
skala moja, aby nás karhal, si ho upevnil.

Tvoje oči sú čisté, nechceš vidieť zlo,
nemôžeš hľadieť na neprávosť.
Prečo teda hľadíš na ničomníkov
a mlčíš, keď bezbožný požiera spravodlivého?
Ľudí si urobil podobných rybám v mori,
podobných plazom, čo nemajú pána nad sebou;
všetkých vylovuje svojou udicou,
vyťahuje ich v svojej sieti
a zbiera do svojho čereňa,
raduje sa z toho a plesá.

Zato prináša obete svojej sieti
a svojmu čereňu kadidlo,
veď ich pomocou má mohutný úlovok
a výdatné jedlo.
Preto bude teda stále tasiť svoj meč
a bez milosti zabíjať národy?

Budem stáť na stráži,
stanem si na rozhľadňu
a budem pozorovať, aby som videl, čo mi povie,
čo odpovie na moju žalobu.

A Pán mi povedal:
„Napíš videnie,
vry ho do tabúľ,
aby sa to ľahko čítalo.
Lebo videnie ešte čaká na svoj čas,
ale sa náhli k splneniu, nesklame.
Ak sa aj oddiali, čakaj naň,
lebo určite príde a nebude meškať!
Zvädne ten, kto nemá dušu priamu,
ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery.“

RESPONZÓRIUM

Hebr 10, 37-38a. 39

R. Ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať. * Môj spravodlivý bude žiť z viery.
V. My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život. * Môj spravodlivý bude žiť z viery.

Z Rečí svätého opáta Bernarda

(Sermo 5 de diversis, 1-4: Opera omnia, Edit. Cisterc. 6, 1 [1970] 98-103)

Budem stáť na stráži, aby som videl, čo mi povie Pán

     V evanjeliu čítame, ako Pán kázal a vyzýval učeníkov, aby jedli jeho sviatostné telo, a tak mali účasť na jeho utrpeniach. Vtedy niektorí povedali: „Tvrdá je to reč“ a odvtedy s ním už nechodili. Keď sa opýtal učeníkov, či chcú odísť aj oni, odpovedali: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“
     A tak vám hovorím, bratia: Až do dnešného dňa je niektorým jasné, že slová, ktoré hovorí Ježiš, sú duch a život, a preto idú za ním. Iným sa zdajú tvrdé a inde hľadajú biedne potešenie. Múdrosť totiž volá na námestiach, čiže na širokej a priestrannej ceste, ktorá vedie do smrti; volá späť tých, čo po nej kráčajú.
     Veď „Štyridsať rokov“, hovorí, „bol som medzi týmto pokolením i povedal som: Ustavične blúdia srdcom“. A v inom žalme máš: „Raz prehovoril Boh.“ Pravdaže raz, lebo stále. Je to jedna, neprerušená, ale nepretržitá a trvalá reč.
     Prihovára sa srdcu hriešnikov, usvedčuje ich z poblúdenia srdca. A hovorí tam preto, lebo tam prebýva. Robí totiž to, čo učil skrze Proroka: „Hovorte k srdcu Jeruzalema.“
     Vidíte, bratia, ako spasiteľne nás prorok napomína, aby sme si nezatvrdili srdcia, ak budeme dnes počuť jeho hlas. Temer také isté slová čítate aj v evanjeliu aj u Proroka. Lebo Pán v evanjeliu hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas.“ A svätý Dávid hovorí v žalme: „Ľud jeho (bezpochyby Pánov) a ovce jeho pastviny, nezatvrdzujte svoje srdcia, ak budete dnes počuť jeho hlas.“
     A napokon počuj proroka Habakuka, ako nezastiera Pánovu výčitku, ale horlivo a zaujato o nej uvažuje. Lebo hovorí: „Budem stáť na stráži, postavím sa na hradbu, aby som videl, čo mi povie, a čo odpovedať tomu, ktorý ma obžalúva.“
     Prosím vás, bratia, stojme teda aj my na stráži, lebo je čas boja.
     Zdržujme sa rozvážne a múdro v srdci, kde Kristus prebýva, ale tak, aby sme do toho nevkladali svoju nádej, ani sa neopierali o krehkú stráž.

RESPONZÓRIUM

Ž 18, 23; 19, 9; 1 Jn 2, 5

R. Pred očami som mal všetky Pánove príkazy a jeho zákony som neodvrhol. * Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.
V. Kto zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. * Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči. STREDA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy proroka Habakuka

2, 5-20
Beda utláčateľom

Bohatstvo oklame pyšného človeka
a nedostane sa do cieľa.
Otvára svoj hrtan ako podsvetie
a je nenásytný ako smrť:
zhromažďuje k sebe všetky národy
a hromadí k sebe všetkých ľudí.
A neurobia si títo všetci z neho príslovie
a porekadlo a nepovedia:

„Beda tomu, kto hromadí to,
čo nie je jeho — dokedy? —
a zaťažuje sa zálohmi!“?
Či náhle nepovstanú tí, čo do teba zahryznú,
a neprebudia sa tí, čo tebou otrasú
a staneš sa ich korisťou?
Za to, že si vyplienil mnohé národy,
olúpia ťa všetci, čo zostali z národov;
pre ľudskú krv a pre násilie na krajine,
na mestách a na všetkých obyvateľoch v nich.

Beda tomu, kto hromadí nespravodlivý zisk
na škodu svojho domu,
aby si vysoko postavil svoje hniezdo
a zachránil sa pred trestajúcou rukou.
Na hanbu svojho domu si sa rozhodol
poraziť mnohé národy
a zhrešil si sám proti sebe.
Lebo kameň bude kričať zo steny
a trám z krovu mu odpovie.

Beda tomu, kto buduje mesto na krvi
a opevnenie zakladá na neprávosti.
Nie je to od Pána zástupov,
že sa ľudia namáhajú pre oheň
a národy sa pre nič unujú?
Lebo zem sa naplní poznaním Pánovej slávy,
ako vody pokrývajú moria.

Beda tomu, kto dáva svojmu priateľovi nápoj
a naleje doň jedu, aby ho opojil
a videl jeho nahotu!
Nasýtiš sa hanbou namiesto slávy;
pi aj ty a obnaž sa!
Kalich z Pánovej pravice sa obráti na teba
a na tvoju slávu príde potupa.
Lebo spustošenie Libanonu ťa prikryje
a trápenie zvierat ťa vydesí
pre ľudskú krv a pre násilie na krajine,
na mestách a na všetkých obyvateľoch v nich.
Čo pomôže socha,
keď ju vykresal jej tvorca,
alebo modla a falošné proroctvo?
Lebo tvorca dúfa vo svoj výtvor,
keď robí nemých bôžikov.

Beda tomu, kto hovorí drevu: „Prebuď sa!“
a nemému kameňu: „Vstaň!“
Môže azda niečo také poučiť?
Je síce potiahnutý zlatom a striebrom,
ale niet nijakého ducha v jeho útrobách.
No Pán je vo svojom svätom chráme.
Nech pred ním zmĺkne celá zem!

RESPONZÓRIUM

Rim 2, 12; 3, 23; 11, 32

R. Všetci, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú, a tí, čo hrešili pod zákonom, budú súdení podľa zákona. * Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.
V. Boh všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval. * Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.

Z Rečí svätého opáta Bernarda

(Sermo 5 de diversia, 4-5: Opera omnia, Edit. Cisterc. 6, 1 [1970] 103-104)

O stupňoch rozjímania

     Postavme sa na hradbu a oprime sa celou silou o tú najpevnejšiu skalu, o Krista, ako je napísané: „Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil.“ A takto pevne postavení a upevnení už uvažujme, aby sme videli, čo nám povie a čo odpovedať tomu, ktorý nás obžalúva.
     Prvý stupeň rozjímania, milovaní, je ten, že nepretržite sledujeme, čo chce Pán, čo sa mu páči, čo mu je milé. A keďže „všetci sa prehrešujeme v mnohom“ a naša smelosť naráža na jeho svätú vôľu a nemôže sa s ňou spojiť ani sa jej prispôsobiť, pokorme sa pod mocnou rukou najvyššieho Boha a veľmi sa usilujme predstupovať s celou svojou úbohosťou pred jeho milosrdné oči a hovorme: „Uzdrav ma, Pane, a budem uzdravený; spas ma a budem spasený“ a: „Pane, zmiluj sa nado mnou, uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.“
     Keď sa v takýchto myšlienkach očistí zrak srdca, už sa nepohybujeme vo svojom duchu s horkosťou, ale čoraz väčšmi v Božom duchu s veľkou slasťou. Ani už neuvažujeme, čo je Božia vôľa v nás, ale čo je sama v sebe.
     Veď „v jeho vôli je život“ a nesmieme pochybovať, že je pre nás vo všetkom užitočnejšie, a preto výhodnejšie, to, čo sa zhoduje s jeho vôľou. A preto čím rozhodnejšie si chceme zachovať život duše, tým väčšmi sa podľa svojich možností usilujme, aby sme sa od nej neodklonili.
     A potom, keď sme už trochu pokročili v duchovnom cvičení, myslime pod vedením Ducha, ktorý skúma aj Božie hlbiny, na to, aký dobrý je Pán, aký je dobrý sám v sebe, a modlime sa s Prorokom, aby sme poznali Pánovu vôľu a obdivovali už nie svoje srdce, ale jeho chrám. A preto povedzme: „Moja duša je skormútená, preto si spomínam na teba.“
     V týchto dvoch veciach spočíva podstata celého duchovného života: aby sme sa pri pohľade na seba spasiteľne zhrozili a zarmútili, a pri pohľade na Boha sa upokojili; aby sme v radosti Ducha Svätého mali útechu, v tamtom bázeň a pokoru, z čoho potom získame nádej a lásku.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ž 111, 10; Múd 6, 18a; Sir 19, 18b

R. Bohabojnosť je počiatok múdrosti a múdro robia všetci, čo ju pestujú; * Pánova chvála ostáva naveky.
V. Milovať znamená zachovávať Božie zákony, lebo každá múdrosť je bázeň pred Pánom. * Pánova chvála ostáva naveky. STVRTOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Začiatok Knihy Náreky

1, 1-12. 18-20
Zničenie Jeruzalema

Aké opustené sedí
mesto kedysi plné ľudu!
Akoby ovdovela
pani národov;
kňažná provincií
stala sa poplatnou.

Bez prestania plače za noci
a slzy jej tečú po lícach.
Niet toho, kto by ju potešil
zo všetkých jej milovníkov.
Všetci jej priatelia ňou pohrdli
a stali sa jej nepriateľmi.

Júda sa vysťahoval pre trápenie
a ťarchu otroctva.
Býva medzi pohanmi
a nenachádza pokoja.
Všetci jeho prenasledovatelia ho chytili
uprostred úzkostí.

Cesty Siona smútia,
že nik neputuje na sviatky.
Všetky jeho brány sú zrúcané,
jeho kňazi vzdychajú,
jeho panny sú stiesnené
a on sám je zavalený trpkosťou.

Jeho protivníci sú navrchu,
jeho nepriatelia v bezpečí,
lebo Pán ho pokoril
pre množstvo jeho neprávostí;
jeho deti odviedli do zajatia
pred očami utláčateľa.

Dcéru Siona opustila
všetka jej krása.
Jej kniežatá sú ako jelene,
ktoré nenachádzajú pastvu
a idú bez sily
pred očami prenasledovateľa.

Jeruzalem si spomína
na dni svojho trápenia a blúdenia
— na všetky vzácne veci,
ktoré mal od pradávnych dní —,
keď jeho ľud padol do rúk nepriateľa
a nebolo toho, kto by mu pomohol.
Protivníci to videli
a smiali sa nad jeho zánikom.

Jeruzalem sa ťažko prehrešil,
preto sa stal ošklivým.
Všetci, čo ho oslavovali, pohrdli ním,
lebo videli jeho hanbu.
A on sám vzdychá
a obracia sa naspäť.

Jeho nečistota je na obrube jeho rúcha,
nepamätal na svoj koniec.
Veľmi hlboko klesol,
nemá ho kto potešiť.
„Pozri, Pane, na moje trápenie,
lebo sa vyvyšuje nepriateľ.“

Protivník siahol rukou
na všetko, čo mal vzácne:
lebo sa musel pozerať na pohanov,
ako vstupujú do jeho svätyne,
hoci si o nich prikázal,
že nesmú vojsť do tvojho zhromaždenia.

Všetok jeho ľud vzdychá
a hľadá chlieb.
Akúkoľvek cennosť dali za jedlo,
len aby si zachovali život.
„Pozri, Pane, a všimni si,
ako ma znevážili!

Vy všetci, čo idete po ceste,
pozrite sa a hľaďte,
či je bolesť ako bolesť moja,
ktorú mi pripravil,
ktorou ma pokoril Pán
v deň svojho rozhorčeného hnevu.

Pán je spravodlivý,
lebo som sa priečil jeho slovu.
Počujte, prosím, všetky národy,
a pozrite sa na moju bolesť:
moje panny a moji mládenci
odišli do zajatia.

Volal som svojich priateľov,
ale oni ma podviedli.
Moji kňazi a moji starci
zahynuli v meste,
lebo si hľadali pokrm,
aby si zachovali život.

Pozri, Pane, lebo trpím,
moje vnútro je rozbúrené
a srdce sa vo mne prevracia,
lebo som sa veľmi priečil.
Vonku ma meč obral o deti
a v dome smrť.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Jób 16, 16; porov. Nár 1, 16b. 18b

R. Oči sa mi zahmlili od plaču, lebo sa vzdialil odo mňa ten, čo ma potešoval. Pozrite, všetky národy, * Či je ešte bolesť ako bolesť moja.
V. Vy všetci, čo idete po ceste, pozrite sa a hľaďte. * Či je ešte bolesť ako bolesť moja.

Z Výkladu žalmov od svätého kňaza Bruna

(Ps 84: edit. Cartusiae de Pratis, 1891, 376-377)

Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba

     „Aké milé sú tvoje príbytky! Moja duša túži po nádvoriach Pánových,“ čiže po širokých priestoroch nebeského Jeruzalema, ktorý je Pánovým mestom.
     Aj ukazuje, prečo túži po Pánových nádvoriach: Preto, Pane, Bože nebeských zástupov, môj kráľ a môj Boh, lebo „blažení tí, čo bývajú v tvojom dome“, v nebeskom Jeruzaleme. To ako keby povedal: Kto by netúžil po tvojich nádvoriach, keď ty si Boh, teda Stvoriteľ a Pán zástupov a kráľ, a keď sú „blažení“ všetci, „čo bývajú v tvojom dome“? Nádvoria a dom je tu to isté. Keď hovorí „blažení“, naznačuje, že majú takú blaženosť, akú si len možno predstaviť. A z toho vyplýva, že sú blažení preto, že „ťa“ s oddanou láskou „bez prestania“, čiže večne, „velebia“. Nevelebili by ťa totiž večne, keby neboli večne blažení.
     Ale túto blaženosť nemôže nik dosiahnuť vlastnými silami, ani keby mal nádej, vieru a lásku. Lež „blažený je“ ten „človek“, čiže iba ten človek môže dosiahnuť túto blaženosť, „ktorému ty pomáhaš“ kráčať, keď sa chystá na svätú púť. To znamená: Iba o tom možno povedať, že dosiahne blaženosť, kto dostal v tvojej milosti pomoc a vychystal sa na svätú púť za touto blaženosťou po mnohých stupňoch čností a dobrých skutkov. Lebo vlastnými silami nemôže nik vystúpiť, ako vyhlasuje Pán: „Nik nevystúpil do neba,“ totiž vlastnými silami, „iba Syn človeka, ktorý je v nebi.“
     Hovorím, že „sa chystá na svätú púť“, lebo býva „v slzavom údolí“, to jest v tomto živote, ktorý je úbohý a plný sĺz a trápení v porovnaní s druhým životom, ktorý v porovnaní s týmto treba nazvať vrchom plným radosti.
     Keď však povedal: „Blažený človek, ktorému ty pomáhaš,“ mohol by sa niekto opýtať: A pomáha Boh pri tom? Na to sa odpovedá takto: Boh blaženým naozaj pomáha. Veď zákonodarca, totiž Kristus, ktorý nám dal zákon, dáva a stále bude dávať aj požehnanie, čiže mnohoraké dary milosti, ktorými bude svojich požehnávať, čiže dvíhať do stavu blaženosti. A vďaka týmto požehnaniam „stúpajú a síl im stále pribúda“. A v budúcnosti na nebeskom Sione uvidia Krista, Boha najvyššieho; čiže ten, ktorý je Bohom, zbožští aj svojich. Alebo na tých, čo budú na Sione, bude duchovne vidno Boha najvyššieho, čiže Boha v Trojici. To znamená: Rozumom v sebe uvidia Boha, ktorého tu vidieť nemôžu, lebo „Boh“ bude „všetko vo všetkom“.

RESPONZÓRIUM

1 Jn 3, 2-3

R. Teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. * Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.
V. Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý. * Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. PIATOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy Náreky

3, 1-33
Nárek a nádej

Ja som muž, ktorý okúsil svoju biedu
pod prútom jeho hnevu.
Hnal ma a viedol
do tmy, a nie na svetlo.
Len na mňa dvíha a obracia
svoju ruku celý deň.

Strávil moju kožu i moje telo,
rozdrvil moje kosti.
Postavil múr okolo mňa,
obkľúčil ma žlčou a námahou.
Usadil ma v temnotách
ako tých, čo sú mŕtvi naveky.

Postavil múr okolo mňa, aby som nevyšiel,
zaťažil moje okovy.
Ale aj keď budem kričať a prosiť,
vylúčil moju modlitbu,
zahatal mi cestu kamennými kvádrami,
podvrátil moje chodníky.

Stal sa mi číhajúcim medveďom,
levom v úkryte.
Podvrátil moje chodníky a rozdrvil ma,
urobil zo mňa púšť.
Natiahol svoj luk a postavil si ma
ako terč pre šíp.

Vystrieľal do mojich obličiek
strely svojho tulca.
Som na posmech všetkému svojmu ľudu,
celý deň si pospevujú o mne.
Nasýtil ma horčinami,
opojil ma palinou.

Na kremeni mi zuby vylomil,
zrazil ma do popola.
Moja duša je zbavená pokoja,
zabudol som, čo je blaho.
Povedal som: „Zanikla moja sláva
aj to, čo som dúfal od Pána.“

Spomeň si na moju chudobu a na moje blúdenie,
na palinu a jed.
Stále na to myslí
a chradne moja duša vo mne.
O tomto budem uvažovať vo svojom srdci,
preto budem dúfať.

Je Pánovo milosrdenstvo, že sme nevyhynuli,
že neprestalo jeho zľutovanie.
Každé ráno je nové;
veľká je tvoja vernosť.
„Pán je môj podiel, hovorí moja duša,
preto ho budem očakávať.“

Pán je dobrý k tým, čo v neho dúfajú,
k človeku, ktorý ho hľadá.
Dobre je v tichosti očakávať
Pánovu záchranu.
Dobre je mužovi, ktorý nesie
jarmo od svojej mladosti.

Bude sedieť sám a bude mlčať,
keď mu ho vložia.
Skloní svoje ústa do prachu,
azda je ešte nádej.
Nastaví líce tomu, kto ho bije,
nasýti sa potupami.

Lebo Pán
nezavrhuje naveky.
Keď zarmúti, aj sa zľutuje
pre svoje veľké milosrdenstvo.
Lebo on nerád ponižuje
a zarmucuje synov človeka.

RESPONZÓRIUM

Nár 3, 52. 54b. 56a. 57b. 58; Sk 21, 13b

R. Moji nepriatelia ma kruto bez príčiny ulovili. Povedal som: Už je po mne; ty, Pane, si počul môj hlas. * Povedal si: Neboj sa! Ty si viedol môj spor, vykúpil si môj život.
V. Ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť pre meno Pána Ježiša. * Povedal si: Neboj sa! Ty si viedol môj spor, vykúpil si môj život.

Z Rečí blahoslaveného Izáka, opáta kláštora v Stelle

(Sermo 11: PL 194, 1728-1729)

Kristus nechce nič odpustiť bez Cirkvi

     Dve veci patria jedine Bohu: poklona vyznania a moc odpúšťania. My sa mu máme vyznávať, od neho máme očakávať odpustenie. Iba Boh môže odpúšťať hriechy, a preto sa jemu treba vyznávať. Ale keď sa všemohúci zasnúbil so slabou, najvyšší s nepatrnou, zo slúžky urobil kráľovnú; tú, čo bola vzadu pri nohách, postavil si po boku. Ona vyšla z jeho boku, kde sa s ňou zasnúbil. A ako všetko, čo má Otec, je Synovo, a čo má Syn, Otcovo, lebo sú prirodzenosťou jedno, tak ženích dal všetko, čo má, neveste a všetko, čo má nevesta, prijal ženích za svoje, čím urobil aj ju jedno so sebou i s Otcom. Syn sa prihovára za nevestu a hovorí Otcovi: „Chcem, aby tak, ako sme ja a ty jedno, boli aj oni jedno s nami.“
     Ženích je teda jedno s Otcom a jedno s nevestou. Čo našiel na neveste cudzie, to odstránil, pribil to na kríž, keď vyniesol jej hriechy na drevo a skrze drevo odstránil. Čo jej bolo prirodzené a vlastné, to si vzal a obliekol. Čo bolo vlastné jemu a božské, tým ju zahrnul. Odstránil totiž, čo bolo diabolské, vzal si ľudské a zahrnul ju božským, aby všetko, čo má nevesta, bolo aj ženíchovo. Preto hovorí ten, ktorý sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach: „Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny,“ aby ten, kto je nevládny ako on, takisto nariekal, aby všetko, čo má ženích, bolo aj nevestino. Preto je tu poklona vyznania a moc odpúšťania. Preto bolo treba povedať: „Choď, ukáž sa kňazovi.“
     Teda Cirkev nemôže bez Krista nič odpustiť, Kristus nechce nič odpustiť bez Cirkvi. Cirkev nemôže odpustiť nikomu, iba kajúcnikovi, čiže tomu, koho sa dotkol Kristus. Kristus nechce, aby mal odpustené ten, kto pohŕda Cirkvou. „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje. Ja hovorím, že toto tajomstvo je veľké v Kristovi a v Cirkvi.“
     Neoddeľuj teda hlavu od tela, lebo to by nikdy nebol celý Kristus. Ani bez Cirkvi by nebol Kristus celý, ani Cirkev celá bez Krista. Lebo celý a úplný Kristus je hlava a telo. Preto hovorí: „Nik nevystúpil do neba, iba Syn človeka, ktorý je v nebi.“ On je jediný človek, ktorý odpúšťa hriechy.

RESPONZÓRIUM

Jn 17, 30b. 21a. 22. 18

R. Prosím za nich, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, * Aby boli jedno, ako sme my jedno.
V. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta. * Aby boli jedno, ako sme my jedno. SOBOTA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy Náreky

5, 1-22
Prosba o vyslobodenie národa

Rozpomeň sa, Pane, čo sa nám stalo,
zhliadni a pozri na našu potupu.
Naše dedičstvo pripadlo iným,
naše domy cudzincom.
Osireli sme, nemáme otca,
naše matky sú ako vdovy.
Vlastnú vodu pijeme za peniaze,
svoje drevo si musíme kupovať.
S jarmom na šiji nás ženú,
unaveným nedoprajú pokoja.
Podávali sme ruku Egypťanom a Asýrčanom,
aby sme sa nasýtili chlebom.

Naši otcovia zhrešili a niet ich
a my nesieme ich neprávosti.
Otroci panujú nad nami
a niet toho, kto by nás vytrhol z ich ruky.
S nasadením života znášame svoj chlieb
pred hrozbou meča z púšte.
Naša koža je ako vypálená pec
od pálčivého hladu.
Na Sione ponížili ženy
a panny v judejských mestách.
Ich ruky povešali kniežatá;
tváre starcov nenašli úctu.
Mládenci nosia žarnov
a deti klesajú pod drevom.
Starci chýbajú pri bránach
a mladíci v zbore spevákov.

Prestala radosť nášho srdca,
náš tanec sa zmenil na smútok.
Spadla nám koruna z hlavy;
beda nám, lebo sme zhrešili.
Preto zosmutnelo naše srdce,
preto sa nám zatmilo v očiach
pre vrch Sion, lebo je spustošený:
behajú po ňom líšky.

Ale ty, Pane, ostávaš naveky,
tvoj trón z pokolenia na pokolenie.
Prečo na nás zabúdaš navždy
a opúšťaš nás na mnoho dní?
Obráť nás, Pane, k sebe a my sa vrátime;
obnov naše dni ako na počiatku.
Celkom si nás už zavrhol
a hneváš sa na nás veľmi?

RESPONZÓRIUM

Nár 5, 19a. 20a. 21a; Mt 8, 25b

R. Ty, Pane, ostávaš naveky; prečo na nás zabúdaš navždy? * Obráť nás k sebe a my sa vrátime.
V. Pane, zachráň nás, hynieme. * Obráť nás k sebe a my sa vrátime.

Z Rečí svätého biskupa Atanáza

(Oratio de incarnatione Verbi, 10: PG 25, 111-114)

Obnov naše dni ako na počiatku

     Boh, Slovo najlepšieho Otca neopustilo ľudskú prirodzenosť, keď sa rútila do skazy, lež obetovalo vlastné telo a zničilo smrť, ktorej prepadli. Ich nedbalosť napravil svojím učením a všetko, čo bolo ľudské, obnovil svojou mocou.
     Toto môže podložiť autoritou vzdelaných Spasiteľových učeníkov každý, kto číta ich spisy, kde hovoria: „Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby sme už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych, pre nášho Pána, Ježiša Krista.“ A opäť: „Ale vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých.“ Potom ten istý uvádza dôvod, prečo sa malo stať Božie Slovo človekom, a nie iný: „Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením.“ Týmito slovami naznačuje, že nik iný nemohol vyviesť ľudí z neodvratnej skazy, iba Božie Slovo, ktoré ich na počiatku stvorilo.
     A že si samo Slovo práve preto vzalo telo, aby mohlo byť obetou za podobné telá, vyslovujú tí istí takto: „A pretože deti majú účasť na tele a krvi, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou.“ Lebo tým, že obetoval vlastné telo, zrušil zákon, ktorý bol proti nám, a tým, že dal nádej na zmŕtvychvstanie, obnovil princíp nášho života.
     A pretože smrť dostala od ľudí moc nad ľuďmi, skrze Božie Slovo, ktoré sa stalo človekom, uskutočnilo sa oslobodenie od smrti a vzkriesenie života, ako hovorí muž plný Krista: „Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi“ a všetko, čo nasleduje. Už teda nezomierame na zatratenie, ale aby sme boli vzkriesení z mŕtvych, a očakávame všeobecné zmŕtvychvstanie všetkých, ktoré isto v svojom čase uskutoční jeho pôvodca a darca, Boh.

RESPONZÓRIUM

Rim 3, 23-25a; 1 Kor 15, 22

R. Všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. * Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery.
V. Ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. * Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery.