OBDOBIE CEZ ROK
19. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, osmeľujeme sa volať ťa Otcom, lebo si nás prijal za svojich;
pomáhaj nám stále rásť v synovskej láske, aby sme raz dosiahli prisľúbené dedičstvo.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije
a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Ozeáša
11, 1-11
Božie milosrdenstvo je nezničiteľné
Toto hovorí Pán:
„Keď bol Izrael ešte dieťaťom, obľúbil som si ho
a z Egypta som povolal svojho syna.
Čím viac som ich volal,
tým viac sa vzďaľovali odo mňa.
Obetovali bálom
a modlám pálili kadidlo.
A ja som Efraima učil chodiť;
bral som ich na svoje ramená,
ale oni nepochopili, že mám o nich starosť.
Povrazmi láskavosti som ich priťahoval,
lanami lásky;
bol som im ako ten, čo dvíha dieťa k svojmu lícu,
skláňal som sa k nemu a kŕmil som ho.
Vráti sa do egyptskej krajiny
A Assúr bude jeho kráľom,
lebo sa nechceli obrátiť.
V jeho mestách bude zúriť meč
a pohltí jeho tárajov,
požerie ich pre ich zámery.
Môj ľud podľahol sprenevere voči mne.
Volajú ho hore, ale pritom ho nik nedvíha.
Ako ťa vydám, Efraim,
vzdám sa ťa, Izrael?
Akože ťa vydám, ako Adamu,
a urobím s tebou ako so Seboim?
Srdce sa vo mne obracia,
rozhorieva sa vo mne súcit.
Nebudem konať v zápale svojho hnevu,
nezničím zase Efraim,
veď som ja Boh,
a nie človek,
som Svätý uprostred teba,
preto neprídem s hrozbami.
Pôjdu za Pánom;
bude revať ako lev,
lebo on bude revať
a s chvením pribehnú synovia od západu.
I priletia ako vták z Egypta
a ako holubica z asýrskej krajiny
a usadím ich v ich domoch,“
hovorí Pán.
RESPONZÓRIUM
Oz 11, 8c. 9a. b; Jer 31, 3b
R.
Srdce sa vo mne obracia, rozhorieva sa vo mne súcit. *
Nebudem konať v zápale svojho hnevu, veď som ja Boh, a nie človek.
V.
Láskou odvekou ťa milujem, preto som si ťa milosrdne pritiahol. *
Nebudem konať v zápale svojho hnevu, veď som ja Boh, a nie človek.
Z Dialógu svätej panny Kataríny Sienskej o Božej prozreteľnosti
(4, 13: ed. latina, Ingolstadii 1583, ff. 19V-20)
V putách lásky
Môj najmilší Pane, obráť láskavo svoje milosrdné oči na tento ľud i na tajomné telo tvojej Cirkvi,
lebo tvoje sväté meno bude mať väčšiu slávu, keď sa zľutuješ nad takým veľkým množstvom
svojich stvorení, ako keby si sa zľutoval iba nado mnou úbohou, ktorá tak veľmi urazila tvoju
velebnosť. Ako by som sa mohla utešiť, keby som videla, že ja oplývam životom a tvoj ľud je
v smrti? Alebo keby som videla na tvojej milovanej Neveste temnotu hriechov z mojich zlyhaní
a zo zlyhaní ostatných tvojich stvorení?
Chcem teda a prosím o zvláštnu milosť, aby (to urobila) tá nesmierna láska, ktorá ťa pohla
stvoriť človeka na tvoj obraz a podobu. Čo alebo kto, prosím, bol príčinou, že si človekovi
dal takú dôstojnosť? Určite iba nesmierna láska, ktorou si videl v sebe svoje stvorenie,
do ktorého si bol „zamilovaný“. Ale jasne poznávam, že pre vinu hriechu spravodlivo stratil
dôstojnosť, ktorú si mu dal.
Ty však, pohnutý tou istou láskou, chcel si milostivo zmieriť ľudské pokolenie so sebou,
a tak si nám daroval slovo svojho jednorodeného Syna. On bol naozaj sprostredkovateľom
a prostredníkom medzi nami a tebou a našou spravodlivosťou, lebo on potrestal a na sebe
niesol všetky naše krivdy a neprávosti z poslušnosti, ktorú si mu ty, večný Otče, uložil,
keď si rozhodol, že si vezme našu ľudskú prirodzenosť. Priepasť nepredstaviteľnej lásky!
Ako môže byť to srdce také tvrdé, že sa ho nič nedotkne a neraní ho, ani keď vidí, že taká
vznešenosť zostúpila do takej hĺbky a poníženia, akým je naša ľudská prirodzenosť?!
My sme tvoj obraz a ty si naším obrazom pre spojenie, ktoré si uskutočnil v človeku,
keď si zahalil večné Božstvo úbohým oblakom a nakazenou hmotou Adamovho tela.
Prečo si to urobil? Jediným dôvodom bola tvoja nevýslovná láska. Pre túto nesmiernu
lásku teda zo všetkých síl svojej duše ponížene prosím tvoju velebnosť, aby si sa milostivo
zľutoval nad svojimi úbohými stvoreniami.
RESPONZÓRIUM
Ž 101, 1-3
R.
Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať, zahrať ti, Pane, na harfe. *
Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života; kedyže prídeš ku mne?
V.
Chcem kráčať v nevinnosti srdca uprostred svojej čeľade. *
Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života; kedyže prídeš ku mne?
PONDELOK
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Ozeáša
14, 2-10
Výzva na obrátenie. Prísľub záchrany
Toto hovorí Pán:
„Vráť sa, Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu,
lebo si uviazol vo svojej neprávosti.
Pripravte si slová,
vráťte sa k Pánovi
a povedzte mu: ,Odpusť všetku vinu,
prijmi, čo je dobré,
chceme splácať plodom svojich perí.
Asýrsko nás nezachráni;
už nevysadneme na koňa
a už nebudeme hovoriť
o dielach svojich rúk: Naši bohovia,
lebo sirota u teba nájde milosrdenstvo.‘
,Vyliečim ich nevernosť,
úprimne ich budem milovať,
lebo sa môj hnev od nich odvrátil.
Budem pre Izrael ako rosa,
kvitnúť bude ako ľalia,
korene zapustí ako Libanon.
Jeho konáre sa rozrastú,
nádherný bude ako oliva
a voňať bude ako Libanon.
Vrátia sa a v mojej tôni sa usadia,
pestovať budú pšenicu
a rozkvitnú ako vinica,
ktorá má chýr ako víno z Libanonu.
Efraim, čo chce ešte s modlami?
Ja ho vyslyším a zhliadnem na neho.
Ja som ako jedľa stále zelená.
Odo mňa pochádza tvoje ovocie.‘
Kto je múdry, nech to pochopí,
kto je rozumný, nech to rozpozná!
Lebo priame sú cesty Pánove
a spravodliví po nich kráčajú;
no vzbúrenci na nich zahynú.“
RESPONZÓRIUM
Oz 14, 5. 6ab
R.
Vyliečim ich nevernosť, úprimne ich budem milovať, *
Lebo sa môj hnev od nich odvrátil.
V.
Budem pre Izrael ako rosa, kvitnúť bude ako ľalia. *
Lebo sa môj hnev od nich odvrátil.
Z traktátu biskupa Teodoreta Cyrénskeho O Pánovom vtelení
(Nn. 26-27: PG 75, 1466-1467)
Vyliečim ich nevernosť
Ježiš ide dobrovoľne v ústrety utrpeniu, o ktorom hovorilo Písmo a ktoré často predpovedal svojim
učeníkom. Petra aj pokarhal, keď nechcel prijať zvesť o utrpení, a potom dokazoval, že
prostredníctvom neho sa uskutoční spása sveta. Preto sa dal aj poznať tým, čo prišli po neho:
„Ja som ten, koho hľadáte.” Keď naň žalovali, neodpovedal, a keď sa mohol skryť, nechcel,
hoci inokedy neraz unikol, keď sa ho chceli zmocniť.
Okrem toho plače nad Jeruzalemom, ktorý si svojou neverou pripravoval záhubu, a kedysi
taký slávny chrám vydáva na úplnú skazu. Trpezlivo znáša, aj keď ho dvojnásobný otrok
bije po hlave. Fackali ho, opľúvali, potupovali, mučili, bičovali a nakoniec ho odviedli na kríž,
pričom dovolil, aby spoločníkmi jeho umučenia boli z oboch strán zločinci. Započítali ho medzi
vrahov a zločincov, prijal ocot a žlč zo zlého viniča, korunovali ho tŕním namiesto palmových
ratolestí a hrozna, na posmech ho odeli do purpuru a bili trstinou, kopijou mu prebodli bok
a napokon ho uložili do hrobu.
Toto vytrpel v úsilí o našu spásu. Lebo tých, čo slúžili hriechu, čakal trest za hriech
a on jediný čistý od akéhokoľvek hriechu, pôvodca každej spravodlivosti, podstúpil muky
hriešnikov a svojím krížom zničil rozsudok starej kliatby. Pavol hovorí: „Kristus nás vykúpil
spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: Prekliaty je každý,
kto visí na dreve.” Tŕňová koruna ukončila Adamov trest, lebo on po hriechu počul:
„Nech je prekliata zem pri tvojich prácach: tŕnie a bodľač ti bude rodiť.”
Žlčou prijal do seba horčinu a ťarchu ľudského smrteľného a bolestného života.
Octom pripočítal sebe úpadok ľudí k horšiemu a umožnil návrat k lepšiemu.
Purpurom naznačil kráľovstvo, trstinou potvrdil slabosť a vratkosť diablovej moci,
facka ohlásila našu slobodu tým, že on znášal urážky, tresty a rany, ktoré sme si zaslúžili my.
Jeho bok otvorili podobne ako Adamov. Nevyšla však z neho žena, ktorá svojou
chybou splodila smrť, ale prameň života, ktorý dvoma prúdmi oživuje svet. Jeden
z nich nás v krstiteľnici obnovuje a oblieka do rúcha nesmrteľnosti, druhý živí takto
narodených pri Božom stole ako mlieko deti.
RESPONZÓRIUM
Iz 53, 5; 1 Pt 2, 24
R.
Bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. On pre náš pokoj znášal trest *
A jeho rany nás uzdravili.
V.
Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. *
A jeho rany nás uzdravili.
UTOROK
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Micheáša
3, 1-12
Pre hriechy kniežat bude zničený Jeruzalem
„Počúvajte, Jakubove kniežatá
a vodcovia Izraelovho domu:
Nie je vašou úlohou poznať právo?“
Ale vy nenávidíte dobro a milujete zlo.
Násilím z nich zdierate kožu
a mäso z ich kostí.
Oni požierajú mäso môjho ľudu
a sťahujú z nich kožu,
lámu im kosti
a sekajú ako upečené mäso v kotle,
ako mäso v hrnci.
Potom budú volať k Pánovi,
ale nevyslyší ich,
v tom čase
skryje svoju tvár pred nimi,
lebo páchali veľmi zlé skutky.
Toto hovorí Pán o prorokoch,
ktorí zvádzajú môj ľud,
ktorí hlásajú pokoj,
keď majú čo hrýzť svojimi zubami,
ale ak im niekto nedá nič do úst,
vyhlasujú proti nemu svätú vojnu.
Preto na vás príde noc bez videnia
a tma bez veštenia.
Zapadne nad prorokmi slnko
a zatmie sa nad nimi deň.
Zahanbia sa jasnovidci,
budú sa hanbiť veštci.
Všetci si zakryjú pery,
lebo niet Božej odpovede.
Ja som však naplnený
silou Pánovho Ducha,
právom i mocou,
aby som oznámil Jakubovi jeho zločin
a Izraelu jeho hriech.
Počúvajte toto, kniežatá Jakubovho domu
a sudcovia domu Izraelovho,
vy, ktorým sa prieči právo
a prevraciate všetko, čo je priame,
ktorí budujete Sion na krvi
a Jeruzalem na neprávosti.
Jeho kniežatá súdia za dary,
jeho kňazi učia za odmenu
a jeho proroci veštia za peniaze.
Pritom sa spoliehajú na Pána a hovoria:
„Či nie je medzi nami Pán?
Nepríde na nás nešťastie.“
Preto vašou vinou
rozorú Sion ako pole,
Jeruzalem bude ako hromada kamenia
a chrámový vrch ako zalesnená výšina.
RESPONZÓRIUM
Ž 79, 1; Dan 3, 42. 29a
R.
Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy. *
Nezahanbi nás, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho veľkého milosrdenstva.
V.
Pretože sme zhrešili a zločinne konali, odpadli sme od teba. *
Nezahanbi nás, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho veľkého milosrdenstva.
Z traktátu biskupa Teodoreta Cyrénskeho O Pánovom vtelení
(N. 28: PG 75, 1467-1470)
Jeho rany nás uzdravili
Naším liekom sú muky nášho Záchrancu. Poučuje nás o tom prorok, keď hovorí:
„On niesol naše hriechy a za nás trpel. No my sme ho pokladali za zbitého, doráňaného a pokoreného.
On bol prebodnutý pre naše hriechy, pre naše zločiny strýznený. On pre náš pokoj znášal trest
a jeho rany nás uzdravili. Všetci sme blúdili ako ovce. Preto ho viedli ako ovcu na zabitie,
ako baránka, ktorý onemel pred strihačmi.“
Ako keď pastier vidí rozptýlené ovce, jednu ovcu chytí rukou a vedie ju na pastvu,
ktorá sa jej páči, a týmto príkladom pritiahne k sebe aj ostatné, tak aj Božie Slovo, keď videlo,
ako ľudstvo blúdi, vzalo prirodzenosť sluhu a spojilo sa s ňou, prostredníctvom nej obrátilo
k sebe celú ľudskú prirodzenosť a tých, ktorých zle pásli a ktorí boli vydaní napospas vlkom,
priviedlo na Božie pastviny.
Preto si náš Záchranca vzal našu prirodzenosť, preto sa Kristus Pán podujal na spásne umučenie,
podstúpil smrť a dal sa pochovať, zvrhol to staré tyranstvo a tým, čo podliehali porušiteľnosti,
prisľúbil neporušiteľnosť. Lebo obnovil a znova postavil zborený chrám a aj mŕtvym aj tým,
čo očakávali jeho zmŕtvychvstanie, ukázal pravosť a spoľahlivosť prisľúbení.
Hovorí sa: „Ako si on vzal vašu prirodzenosť, s ktorou sa spojilo a bývalo v nej božstvo,
a tak dosiahol zmŕtvychvstanie, a ako odložil porušiteľnosť a utrpenie, a tak dosiahol
neporušiteľnosť a nesmrteľnosť, podobne sa aj vy vyslobodíte z krutého otroctva smrti,
odmietnete porušiteľnosť i utrpenie a oblečiete si neporušiteľnosť.“
Preto poslal všetkým ľuďom po apoštoloch aj dar krstu. Povedal: „Choďte teda, učte všetky
národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Krst je akousi siluetou, obrazom
Pánovej smrti. „Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa podobnými jeho Synovi v smrti,“
hovorí Pavol, „budeme mu podobní aj v zmŕtvychvstaní.“
RESPONZÓRIUM
Jn 10, 15b. 18a; Jer 12, 7
R.
Svoj život položím za ovce. *
Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba.
V.
Opustil som svoj dom, odmietol som svoje dedičstvo; miláčika svojej duše vydal som do rúk jej nepriateľov. *
Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba.
STREDA
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Micheáša
4, 1-7
Národy vystupujú na Pánov vrch
Toto hovorí Pán:
„Stane sa v ostatných dňoch:
Vrch s Pánovým domom
bude stáť pevne na temene hôr
a bude vyčnievať nad pahorky.
Budú k nemu prúdiť ľudia,
budú sa k nemu ponáhľať
mnohé národy a povedia:
,Poďme, vystúpme na Pánov vrch
a do domu Jakubovho Boha.
On nás poučí o svojich cestách
a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.‘
Lebo zo Siona vzíde zákon
a z Jeruzalema Pánovo slovo.
On bude rozsudzovať početné kmene
a rozhodovať o mocných národoch naďaleko;
takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice
a zo svojich kopijí kosáky.
Národ proti národu nevezme meč
a nebudú sa priúčať boju.
Každý bude sedieť pod svojím viničom
a pod svojím figovníkom
a nebude toho, kto by ho vystrašil,
lebo prehovorili ústa Pána zástupov.
Lebo všetky národy budú kráčať,
každý v mene svojho boha,
ale my budeme kráčať v mene Pána, nášho Boha,
na večné veky.
,V ten deň, hovorí Pán,
zhromaždím kuľhavú,
pozbieram tú, čo som vyhnal
a zle s ňou zaobchodil.
Z kuľhavej urobím zvyšky
a z tej, ktorá trpela, mocný národ.‘
A Pán bude nad nimi kraľovať na vrchu Sion
odteraz až naveky.“
RESPONZÓRIUM
Mich 4, 2b; Jn 4, 25
R.
Poďme, vystúpme na Pánov vrch a do domu Jakubovho Boha. *
Poučí nás o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
V.
Príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko. *
Poučí nás o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína
(Ps 48, 7; CCL 38, 543-545)
Poďme, vystúpme na Pánov vrch
„Čo sme počuli, to sme aj videli.“ Šťastná Cirkev! V istom čase si počula, v istom čase si videla.
Počula v prisľúbeniach, vidí v ich uskutočňovaní. Počula v proroctvách, vidí v evanjeliu.
Lebo všetko, čo sa teraz spĺňa, bolo predtým prorokované. Zdvihni teda oči a rozhliadni sa po svete.
Pozri sa už na dedičstvo až po kraj zeme. Pozri, že sa už spĺňa, čo bolo povedané:
„Budú sa mu klaňať všetci králi zeme, slúžiť mu budú všetky národy.“ Pozri, že sa už splnilo,
čo bolo povedané: „Bože, vznes sa nad nebesia a tvoja sláva nech je nad celou zemou.“
Pozri na toho, ktorému klincami prebodli nohy a ruky, ktorému spočítali kosti, keď visel na kríži,
o ktorého odev hodili lós. Pozri, ako kraľuje ten, ktorého oni videli visieť. Pozri, ako sedí v nebi
ten, ktorým opovrhli, keď chodil po zemi. Pozeraj teda, ako sa spĺňa: „Pána budú spomínať a
k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov.“
Keď to uvidíš, zvolaj od radosti: „Čo sme počuli, to sme aj videli.“
Právom sa takto zvoláva Cirkev z pohanov: „Čuj, dcéra, a pozoruj, zabudni na svoj ľud
a na dom svojho otca.“ Čuj a pozoruj! Najprv počuješ, čo nevidíš, neskôr uvidíš, čo si počula.
Hovorí: „Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, a poslúcha ma na jediné slovo.“
Ak „poslúcha na jediné slovo“, teda nevidí. A kde je to: „Uvidia ho tí, ktorým ho nezvestovali,
a spoznajú ho tí, čo o ňom nepočuli“? Tí, ku ktorým neboli proroci poslaní, prví počuli
a porozumeli prorokom. Tí, čo nepočuli hneď, žasli, keď potom počuli. Zostali tí, ku ktorým
boli poslaní, dostali knihy, ale nepoznali pravdu, mali tabule zmluvy, ale dedičstvo nevlastnili.
No my, „čo sme počuli, to sme aj videli“.
„V meste Pána zástupov, v meste nášho Boha.“ Tam sme počuli, tam sme aj videli.
„Boh ho založil naveky.“ Nech sa nevypínajú tí, čo hovoria: „Hľa, tu je Mesiáš, hľa, tamto je.“
Kto hovorí: „Hľa, tu je, hľa, tamto je,“ rozbíja. Boh prisľúbil jednotu: Králi sa spolčili, a nie
roztrieštili. Ale možno toto mesto, ktoré ovláda svet, bude raz zničené. V nijakom prípade!
„Boh ho založil naveky.“ Ak ho teda Boh založil naveky, čo sa bojíš, že padne jeho podpera?!
RESPONZÓRIUM
Lv 26, 11-12; 2 Kor 6, 16b
R.
Postavím si medzi vami príbytok a už vás nezavrhnem. *
Budem kráčať medzi vami a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom.
V.
Vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh. *
Budem kráčať medzi vami a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom.
STVRTOK
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Micheáša
4, 14 - 5, 7
Mesiáš bude pokoj
Toto hovorí Pán: „Teraz si narob zárezy, dcéra ujarmená!
Obsadili nás.
Palicou bijú
sudcu Izraela po tvári.
Betlehem Efratský,
najmenší medzi judejskými mestami,
z teba vzíde
zvrchovaný vládca Izraela.
Pôvod jeho je odpradávna,
od večnosti.
Preto ich vydá
až do času, kým rodička neporodí.
Až potom sa zvyšok jeho bratov
vráti k synom Izraela.
On vystúpi a bude ich pastierom silou Pána,
velebou mena Pána, svojho Boha.
A budú žiť v istote, lebo teraz bude veľký
až po končiny zeme.
On bude pokoj.
Keď príde Asýr do našej krajiny
a bude šliapať po našich príbytkoch,
postavíme proti nemu sedem pastierov
a osem kniežat z ľudu.
Oni budú pásť asýrsku krajinu mečom
a Nimródovu krajinu kopijami.
I oslobodí nás od Asýra,
keď príde do našej krajiny
a keď bude šliapať po našom území.
A Jakubov zvyšok bude
uprostred mnohých národov
ako rosa od Pána
a ako dážď na rastlinu,
ktorá nečaká na človeka
a nespolieha sa na synov človeka.
A Jakubov zvyšok bude medzi národmi,
uprostred mnohých národov,
ako lev medzi lesnými zvieratami
a ako levíča v stádach oviec;
keď ono prejde, zašliapne a uchváti,
niet toho, kto by vytrhol.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Mich 5, 1. 3. 4; Zach 9, 10bc
R.
Betlehem, mesto najvyššieho Boha, z teba vzíde zvrchovaný vládca Izraela. Pôvod jeho je odpradávna, od večnosti a bude veľký uprostred celej zeme. *
A na našej zemi bude pokoj.
V.
Zvestuje pokoj národom a jeho moc bude siahať od mora až k moru. *
A na našej zemi bude pokoj.
Z traktátu svätého biskupa Gregora Nyssenského O kresťanskej dokonalosti
(PG 46, 259-262)
Máme Krista, ktorý je náš pokoj a naše svetlo
„On je náš pokoj. On z oboch urobil jedno.“ Vzhľadom na to, že Kristus je pokoj, ukážeme, že
nám právom patrí titul kresťan, ak pokojom, ktorý je v nás, predstavíme Krista vo svojom živote.
„On zabil nepriateľstvo,“ ako hovorí Apoštol. Nedovoľme teda, aby v nás nejakým spôsobom ožilo,
ale potvrďme, že je úplne mŕtve. Boh ho slávne zabil pre našu spásu, nekriesme ho hnevom
a spomienkou na krivdy na záhubu svojich duší a neoživujme ho nasilu, keď už leží dokonale mŕtve.
Ale keď máme Krista, ktorý je pokoj, zabime nepriateľstvo aj my, aby sme to, čo v ňom veríme,
dokazovali vo svojom živote. Ako totiž on zbúral múr rozdelenia a v sebe z dvoch vytvoril
jedného človeka a nastolil pokoj, tak aj my zmierujme nielen tých, čo nás napádajú zvonka,
ale aj tých, čo v nás samých vyvolávajú nepokoj, aby si už telo nežiadalo, čo je proti duchu,
a duch, čo je proti telu. Ale aby sa telesná múdrosť podriadila Božiemu zákonu, aby sme sa
pretvorili na jedného nového a pokojného človeka, aby sme sa z dvoch stali jeden a mali v sebe pokoj.
Pokojom sa totiž nazýva svornosť medzi odporcami. Preto keď odstránime vnútorný boj našej
prirodzenosti a udržiavame v sebe pokoj, stávame sa pokojom a dokazujeme, že je v nás tento
Kristov titul pravý a vlastný.
A zasa ak vezmeme do úvahy, že Kristus je pravé svetlo, naskrze vzdialené od lži, prídeme
na to, že aj náš život musia ožarovať lúče pravého svetla. Ale lúčmi slnka spravodlivosti
sú samy čnosti, ktoré z neho vyžarujú, aby nás osvecovali, „aby sme zhodili skutky tmy
a žili počestné ako vo dne“, odmietali skryté nehanebnosti a všetko robili vo svetle, a tak sa
aj my stali svetlom a, čo je vlastnosťou svetla, svietili iným skutkami.
A keď budeme hľadieť na Krista ako na posvätenie a budeme sa zdržiavať všetkých
hanebných a nečistých skutkov i myšlienok, ukážeme, že máme naozaj účasť na jeho
mene, lebo budeme nie slovami, ale skutkami svojho života ukazovať silu posvätenia.
RESPONZÓRIUM
Porov. Lk 1, 78. 79
R.
Navštívi nás Vychádzajúci z výsosti. *
A naše kroky upriami na cestu pokoja.
V.
Zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti. *
A naše kroky upriami na cestu pokoja.
PIATOK
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Micheáša
6, 1-15
Pán sa bude pravotiť so svojím ľudom
Počúvajte, čo hovorí Pán:
„Vstaň, súď sa pred vrchmi,
nech kopce počujú tvoj hlas.
Vrchy, počujte Pánov súd,
načúvajte, základy zeme,
lebo Pán má spor so svojím ľudom,
s Izraelom sa bude pravotiť.
Ľud môj, čo som ti urobil?
Alebo čím som ti bol na ťarchu?
Odpovedz mi!
Ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny,
vyslobodil som ťa z domu otroctva
a poslal som pred tebou Mojžiša,
Árona a Máriu.
Ľud môj, len sa rozpamätaj, prosím,
čo zamýšľal moabský kráľ Balak
a čo mu odpovedal Beorov syn Balaam
od Settimu až po Galgalu,
aby si poznal spravodlivé skutky Pánove.“
„Čo hodné obetujem Pánovi,
keď sa pôjdem pokloniť Bohu Najvyššiemu?
Mám prísť pred neho so zápalnými obetami
a s jednoročnými teliatkami?
Či bude mať Pán záľubu v tisícoch baranov,
v mnohých tisícoch potokov oleja?
Alebo mám dať svojho prvorodeného
za svoj zločin,
plod svojho lona za svoj hriech?“
Človeče, veď ti povedali, čo je dobré
a čo žiada Pán od teba:
konať právo, milovať zľutovanie
a pokorne kráčať s tvojím Bohom.
Pán volá na mesto
— a je múdre báť sa tvojho mena —:
„Počujte, kmene a stavy mesta!
Vari budem trpieť falošný bat
a skúpu prekliatu efu?
Alebo ospravedlním bezbožné váhy
a mešce s falošným závažím?
Lebo jeho boháči sú plní neprávosti,
jeho obyvatelia luhajú
a jazyk v ich ústach je úskočný.
Preto som ťa začal biť,
nivočiť za tvoje hriechy.
Budeš jesť, a nenasýtiš sa
a tvoja špina zostane v tebe.
Odložíš si, ale nezachrániš,
a čo zachrániš, vydám meču.
Budeš siať, ale žať nebudeš,
budeš lisovať olivu, ale olejom sa nenatrieš,
aj mušt, ale víno piť nebudeš.“
RESPONZÓRIUM
Mich 6, 8; Ž 37, 3
R.
Poviem ti, človeče, čo je dobré a čo žiada Pán od teba: *
Konaj právo a spravodlivosť a pokorne kráčaj s tvojím Bohom.
V.
Spoľahni sa na Pána a dobre rob a budeš bývať v svojej krajine. *
Konaj právo a spravodlivosť a pokorne kráčaj s tvojím Bohom.
Z reči svätého biskupa Paciána O krste
(Nn. 5-6: PL 13, 1092-1093)
Skrze Ducha žime nový život v Kristovi
Adamov hriech prešiel na všetko potomstvo, ako hovorí Apoštol: „Ako skrze jedného človeka
vstúpil hriech a skrze hriech smrť, tak prešla na všetkých ľudí.“ Teda aj Kristova spravodlivosť
musí prejsť na potomstvo. A tak ako tamten hriechom zahubil svoje potomstvo, Kristus spravodlivosťou
celé svoje pokolenie oživil. Apoštol to zdôrazňuje takto: „Ako sa neposlušnosťou jedného mnohí
stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stali spravodlivými. Aby podobne ako
hriech vládol pre smrť, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život.“
Niekto mi možno povie: „Ale Adamov hriech zákonite prešiel na potomkov, veď sa z neho narodili.
Hádam nás Kristus zrodil, aby sme mohli byť skrze neho spasení?“ Nezmýšľajte telesne! Hneď
uvidíte, ako sa rodíme z Krista. V plnosti času si Kristus vzal s telom i dušu z Márie. A ju prišiel
spasiť, nenechal ju v podsvetí, spojil ju so svojím duchom a urobil ju svojou. A to je Pánova
svadba, pripojená k jednému telu, aby podľa toho veľkého tajomstva boli dvaja v jednom tele, Kristus a Cirkev.
Z tohoto manželstva sa rodí kresťanský ľud po zostúpení Pánovho Ducha. Priamo do podstaty
našej duše sa vlieva a primiešava nebeské semeno, uchycujeme sa v matkinom lone a keď
vyjdeme z jej života, ožívame v Kristovi. Preto hovorí Apoštol: „Prvý Adam sa stal živou bytosťou;
posledný Adam oživujúcim Duchom.“ Takto plodí Kristus v Cirkvi skrze svojich kňazov, ako hovorí
ten istý Apoštol: „Ja som vás splodil v Kristovi.“ A tak Kristovo semeno, čiže Boží Duch, privádza
na svet rukami kňaza nového človeka, utvoreného v materskom lone a zrodeného v krstnom
prameni, pričom viera je kmotrou.
Treba teda prijať Krista, aby mohol plodiť, lebo apoštol Ján hovorí: „Tým, ktorí ho prijali,
dal moc stať sa Božími deťmi.“ Ale toto nemôžu nijako ináč, iba sviatosťou kúpeľa, krizmy
a kňazstva. V kúpeli sa totiž zmývajú hriechy, krizmou sa na nich vylieva Svätý Duch a oboje
dostávame rukou a ústami kňaza. A takto sa celý človek znova rodí a obnovuje v Kristovi.
„Aby sme tak, ako Kristus vstal z mŕtvych, aj my žili novým životom“; čiže aby sme odložili
bludy starého života a skrze Ducha žili nový život v Kristovi.
RESPONZÓRIUM
Rim 5, 19. 21; 1 Jn 4, 10
R.
Ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stali spravodlivými. *
Aby tak, ako hriech vládol v smrti, aj milosť vládla pre večný život skrze Ježiša Krista.
V.
Boh poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. *
Aby tak, ako hriech vládol v smrti, aj milosť vládla pre večný život skrze Ježiša Krista.
SOBOTA
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy proroka Micheáša
7, 7-20
Božie mesto očakáva záchranu.
Záchrana je v odpustení hriechov
Upieram svoj zrak na Pána,
očakávam Boha, svojho záchrancu;
môj Boh ma vyslyší.
Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja;
padol som, ale vstanem.
Keď sedím vo tme,
Pán je mojím svetlom.
Znášam Pánov hnev,
lebo som zhrešil proti nemu,
kým sa neujme mojej veci
a neprisúdi mi právo;
on ma vyvedie na svetlo,
uvidím jeho spravodlivosť.
Moja nepriateľka to bude vidieť
a pokryje ju hanba;
tú, čo mi hovorí:
„Kde je Pán, tvoj Boh?“
Moje oči budú hľadieť na ňu;
teraz ju pošliapu
ako blato na uliciach.
Príde deň, keď zasa postavia tvoje hradby;
v ten deň sa rozšíria tvoje hranice.
V ten deň prídu až k tebe
tí, čo bývajú od Asýrska až po Egypt
a od Egypta až po rieku,
od mora až k moru
a od jedného vrchu až po druhý.
Ale krajina bude spustošená
pre jej obyvateľov
a pre ovocie ich skutkov.
Pas svoj ľud svojou berlou,
svoje dedičné stádo,
ktoré osamelé býva na horských stráňach,
uprostred záhrad;
nech spasú Bášan a Galaád
ako v dňoch pradávnych.
Ukáž nám zázraky
ako v dňoch,
keď si vychádzal z egyptskej krajiny.
Uvidia to národy a zahanbia sa
napriek všetkej svojej sile.
Položia si ruku na ústa
a ich uši budú hluché.
Prach budú lízať ako had,
ako zemské plazy.
S chvením vyjdú zo svojich obydlí
— k Pánovi, nášmu Bohu —,
budú zdesení a budú sa ťa báť.
Kto je Boh ako ty,
ktorý odpúšťaš zločiny
a prechádzaš ponad hriech
zvyškov svojho dedičstva?
Neprechováva svoj hnev naveky,
lebo sa rád zľutúva.
Vráti sa a zmiluje sa nad nami,
rozšliape naše neprávosti
a do morských hlbín zahodí
všetky naše hriechy.
Jakubovi preukážeš vernosť,
Abrahámovi milosrdenstvo,
ako si prisahal našim otcom
od pradávnych dní.
RESPONZÓRIUM
Hebr 10, 37b; Mich 7, 19b
R.
Ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať, a už nebude strachu v našej krajine, *
Lebo on je náš záchranca.
V.
Rozšliape všetky naše neprávosti a do morských hlbín zahodí všetky naše hriechy. *
Lebo on je náš záchranca.
Z reči svätého biskupa Paciána O krste
(Nn. 6-7: PL 13, 1093-1094)
Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš zločiny?
„Ako sme nosili obraz pozemského človeka, tak nosme aj toho, ktorý je z neba; lebo prvý človek
zo zeme, je pozemský, druhý z neba, je nebeský.“ Keď sa budeme, milovaní, o toto usilovať už
viac nezomrieme. A keď sa aj v tomto tele rozpadneme, budeme žiť v Kristovi, ako sám hovorí:
„Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“
Nakoniec máme istotu zo svedectva samého Pána, že aj Abrahám aj Izák aj Jakub aj všetci
Boží svätí žijú. Veď to o nich hovorí Pán: „Oni všetci žijú, lebo on je Bohom živých, nie mŕtvych.“
A Apoštol hovorí o sebe: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. Túžim zomrieť a byť s Kristom.“
A ďalej: „Ale kým sme v tomto tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní.“
My toto veríme, milovaní bratia. Ostatne: „Ak len v tomto veku máme nádej, sme najúbohejší
zo všetkých ľudí.“ Ako sami vidíte, má dobytok, zver a vtáctvo život na svete taký istý ako
my, alebo i dlhší. Ale to, čo je vlastné človekovi, čo mu skrze svojho Ducha daroval Kristus,
je trvalý život, ale iba ak už nebudeme hrešiť. Lebo ako sa hriechom privoláva smrť, tak čnosťou
sa jej uniká. Teda život sa hriechom stráca, čnosťou sa zachraňuje. „Lebo mzdou hriechu je smrť.
Boží dar je večný život skrze Krista Ježiša, nášho Pána.“
To je on, to on nás vykúpil „a odpustil nám všetky hriechy“, ako hovorí Apoštol, „zotrel dlžobný
úpis neposlušnosti, ktorý bol proti nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž; vyzliekol sa z tela,
predviedol mocnosti a slobodne triumfoval nad nimi“. Vyslobodil väzňov a rozlomil naše putá,
ako povedal Dávid: „Pán dvíha padnutých, Pán vyslobodzuje väzňov, Pán otvára oči slepým.“
A opäť: „Ty si mi putá rozviazal: obetu chvály ti prinesiem.“ Boli sme teda zbavení pút, keď sme
sa cez sviatosť krstu zhromaždili okolo Pánovho znamenia a boli oslobodení Kristovou krvou a menom.
Teda, milovaní, iba raz sa obmývame, raz oslobodzujeme, iba raz nás prijímajú do nesmrteľného
kráľovstva. Raz „sú blažení, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov“.
Držte si pevne, čo ste dostali, zachovajte si to šťastne a už nehrešte. Preto sa odteraz
zachovajte čistí a nepoškvrnení pre Pánov deň.
RESPONZÓRIUM
1 Kor 15, 47. 49; Kol 3, 9b. 10
R.
Prvý človek zo zeme, je pozemský, druhý človek je z neba. *
Ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského.
V.
Vyzliekli ste si starého človeka a obliekli ste si nového, toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril. *
Ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského.