Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. (Lk 1, 52)
Oslavujeme ťa, Bože, †
oslavujeme ťa a tvoje meno vzývame, *
rozhlasujeme tvoje skutky zázračné.
Ja sám určím čas *
a vykonám spravodlivý súd.
Hoc by sa roztápala zem a triasli všetci, čo na nej bývajú, *
ja pevne držím jej stĺpy.
Chvastúňom hovorím: „Nevystatujte sa!“ *
A previnilcom: „Nedvíhajte hlavy!
Nedvíhajte hlavy vysoko, *
proti Bohu nehovorte bezočivosti.“
Veď ani od východu, ani od západu, *
ani z púšte neprichádza povýšenie.
Ale sudcom je sám Boh: *
jedného ponižuje, druhého povyšuje.
Lebo v Pánovej ruke je kalich *
plný čistého vína s korením.
On z neho nalieva, †
až po kvasnice ho musia vyprázdniť, *
všetci hriešnici zeme budú z neho piť.
Lež ja naveky chcem ohlasovať *
a ospevovať Boha Jakubovho.
Pozrážam všetku pýchu hriešnikov, *
no spravodliví vztýčia svoje hlavy.