Žalm 71
Pán, moja nádej od mladosti

V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví. (Rim 12, 12)

I

V teba, Pane, som dúfal; *
    nebudem zahanbený naveky.
Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, *
    nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi.

Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom *
    na moju záchranu;
veď ty si moja opora *
    a moje útočište.
Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika, *
    z ruky svojvoľníka a ničomníka.

Lebo ja, Pane, túžim za tebou, *
    ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti.
Od matkinho lona mám v tebe oporu, †
    od života matky si mojím ochrancom; *
    tebe vždy patrí môj chválospev.
Som ako zázrak pre mnohých *
    a ty mi mocne pomáhaš.

Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou *
    a nech ťa velebím deň čo deň.
Neodožeň ma v čase staroby, *
    neopusť ma, keď mi sily ochabnú.

Moji nepriatelia hovoria o mne †
    a tí, čo číhajú na môj život, *
    radia sa spoločne
a vravia: „Boh ho opustil. †
    Prenasledujte ho a chyťte ho, *
    veď ho nemá kto zachrániť.“

Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa, *
    Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc.
Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci, *
    hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú.


II

Ja však budem úfať neprestajne *
    a všade budem šíriť tvoju chválu.
Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť †
    a tvoju spásu deň čo deň, *
    hoci ju ani neviem vyjadriť.

Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových; *
    Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť.
Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti *
    a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.
Až do staroby a do rokov šedivých, *
    Bože, neopúšťaj ma,
kým nezvestujem silu tvojho ramena *
    všetkým pokoleniam budúcim.

Tvoja moc a tvoja spravodlivosť, Bože, †
    siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: *
    Bože, kto sa ti vyrovná?
Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; †
    ale znova si ma oživil *
    a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol.
Zveľadíš moju česť, *
    prídeš a mňa potešíš.

Lebo i ja teba oslávim, †
    tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj, *
    na citare ti zahrám, Svätý Izraela.
Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, *
    i moja duša, ktorú si vykúpil.
Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň, *
    keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.



© 1999-2003 Juraj Vidéky