4. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Pane a Bože náš, posilni nás svojou milosťou, aby sme ťa uctievali
celou dušou a všetkých ľudí milovali opravdivou láskou. Skrze nášho Pána
Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote
s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Začiatok Prvého listu svätého apoštola Pavla Solúnčanom
Pavol, Silván a Timotej solúnskej cirkvi v Bohu Otcovi a v Pánu Ježišovi Kristovi: Milosť vám a pokoj.
Ustavične vzdávame vďaky Bohu za vás všetkých, keď si na vás spomíname vo svojich modlitbách. Bez prestania myslíme pred Bohom
a naším Otcom na dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista. Vieme, bratia, Bohom milovaní, o vašom
vyvolení, lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti; veď viete, akí sme boli medzi
vami kvôli vám.
A vy ste napodobňovali nás i Pána, keď ste vo veľkom súžení s radosťou Ducha Svätého prijímali slovo, takže ste sa stali vzorom všetkým
veriacim v Macedónsku a v Achájsku. Lebo od vás sa Pánovo slovo rozšírilo nielen po Macedónsku a Achájsku, ale vaša viera v Boha
sa stala známou na každom mieste, takže už nemusíme nič hovoriť. Veď oni sami rozprávajú o nás, ako sme k vám prišli a ako ste sa od
modiel obrátili k Bohu, aby ste slúžili Bohu živému a pravému a očakávali z neba jeho Syna, ktorého vzkriesil z mŕtvych; Ježiša, ktorý nás
zachraňuje od budúceho hnevu.
Veď sami viete, bratia, že sme k vám neprišli nadarmo. Ale po toľkom utrpení a potupovaní, ako viete, vo Filipách, vo svojom Bohu sme našli
odvahu hlásať vám Božie evanjelium uprostred mnohých ťažkostí. Lebo naše povzbudzovanie nepochádza z omylu ani z nekalých pohnútok,
ani nebolo falošné. Ale ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjeliu, tak hovoríme, nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu, ktorý
skúma naše srdcia. Nikdy sme sa, ako viete, nezaliečali rečami, ani nás nehnalo lakomstvo, Boh je svedok, ani sme nehľadali slávu u ľudí,
ani u vás ani u iných. Hoci sme ako Kristovi apoštoli mohli zavážiť, boli sme medzi vami malí, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti.
Tak sme vás milovali, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; takými drahými ste sa nám stali.
Veď sa, bratia, pamätáte na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme
vám hlásali Božie evanjelium. Sami ste svedkami aj Boh, ako sväto, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali voči vám veriacim.
Viete predsa, že sme každého z vás, ako otec svoje deti, prosili, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Boha,
ktorý vás volá do svojho kráľovstva a slávy.
RESPONZÓRIUM
Z listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Smyrňanom
Ignác, nazývaný aj Teoforus, cirkvi Boha Otca a milovaného Ježiša Krista v Smyrne v Ázii, ktorá z milosrdenstva obsiahla všetky dary,
je naplnená vierou a láskou, nechýba jej nijaká milosť a je milá Bohu a nositeľka svätosti, hojnú spásu v nepoškvrnenom duchu a
v Božom slove.
Oslavujem Ježiša Krista, Boha, ktorý vás urobil takými múdrymi. Zbadal som, akí ste dokonalí v neochvejnej viere, akoby ste boli
s telom i dušou klincami pribití na kríž Pána Ježiša Krista, ako ste skrze Kristovu krv ustálení v láske, ako plnou a pevnou vierou veríte
v nášho Pána, že naozaj pochádza „podľa tela z Dávidovho rodu“, že je podľa Božej vôle a moci Božím Synom, že sa naozaj narodil
z Panny, že ho Ján pokrstil, „aby splnil všetko, čo je spravodlivé“, a že bol naozaj za vlády Poncia Piláta a tetrarchu Herodesa klincami
za nás pribitý v tele ( my sme ovocím jeho božsky požehnaného umučenia), aby svojím zmŕtvychvstaním naveky vztýčil zástavu
pre svojich svätých a veriacich tak u Židov, ako u pohanov, v jedinom tele svojej Cirkvi.
Lebo toto všetko vytrpel pre nás, aby sme dosiahli spásu. A naozaj trpel, ako sa naozaj aj sám vzkriesil.
Ja viem, že aj po zmŕtvychvstaní bol v tele, a verím, že ešte aj teraz je v tele. A keď prišiel k Petrovi a jeho spoločníkom, povedal im:
„Chyťte ma, dotknite sa ma a presvedčte sa, že nie som duchovný prízrak.“ A hneď sa ho dotkli a uverili, že má telo aj dušu. Preto pohrdli
aj smrťou a stali sa víťazmi nad smrťou. Po zmŕtvychvstaní s nimi jedol a pil ako telesná bytosť, hoci duchovne bol spojený s Otcom.
Toto vám pripomínam, milovaní, hoci viem, že zmýšľate takisto.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu Solúnčanom
Bratia, neprestajne vzdávame vďaky Bohu za to, že keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo,
ale – aké naozaj je – ako slovo Božie; a ono pôsobí vo vás veriacich. Veď vy, bratia, napodobňujete Božie cirkvi, čo sú v Judei v Kristovi
Ježišovi, lebo aj vy ste od svojich súkmeňovcov vytrpeli to isté, čo oni od Židov. Oni zabili Pána Ježiša aj prorokov a nás prenasledovali.
Bohu sa nepáčia, všetkým ľuďom odporujú a nám bránia kázať pohanom, aby boli spasení; a tak stále napĺňajú mieru svojich hriechov.
Ale už sa im až na pokraj priblížil Boží hnev.
Aj keď sme boli, bratia, na krátky čas od vás odlúčení, no iba tvárou, nie srdcom, tým viac a túžobnejšie sme sa usilovali uvidieť vašu tvár.
Lebo sme chceli prísť k vám, najmä ja, Pavol, raz aj druhý raz, ale satan nám to prekazil. Veď kto je našou nádejou, radosťou a korunou
slávy – nie aj vy? – pred naším Pánom Ježišom pri jeho príchode? Vy ste naša sláva a radosť. Preto keď sme to už nemohli ďalej vydržať,
rozhodli sme sa, že ostaneme v Aténach sami, a poslali sme Timoteja, nášho brata a Božieho spolupracovníka na Kristovom evanjeliu,
aby vás utvrdil a povzbudil vo viere, aby sa nik neplašil v týchto súženiach; veď sami viete, že je to náš údel. Lebo aj keď sme boli u vás,
predpovedali sme vám, že prídu na nás súženia; aj sa tak stalo, ako viete. Preto keď som to ani ja už nemohol ďalej vydržať, poslal som ho,
aby som zvedel o vašej viere, či vás azda nepokúšal pokušiteľ a naša námaha nevyšla nazmar.
Teraz, keď k nám od vás prišiel Timotej a priniesol nám dobrú zvesť o vašej viere a láske a že si na nás stále po dobrom spomínate
a túžite nás vidieť ako aj my vás, potešili sme sa z vás, bratia, popri všetkej našej núdzi a súžení, pre vašu vieru. Lebo teraz akoby
sme ožili, keď vy stojíte pevne v Pánovi. Ale akú vďaku môžeme vzdať Bohu za vás, za všetku tú radosť, ktorú z vás máme pred svojím
Bohom? Vo dne v noci sa vrúcne modlíme, aby sme mohli uzrieť vašu tvár a doplniť to, čo ešte chýba vašej viere.
Nech sám Boh, náš Otec, a náš Pán Ježiš upravia našu cestu k vám. A Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým
tak, ako ju my máme voči vám. Nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a našim Otcom, keď príde
náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými. Amen.
RESPONZÓRIUM
Z Traktátov Pseudo-Hilára o žalmoch
„Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.“ Dobré je a milé, keď bratia žijú pospolu, lebo keď žijú pospolu, zhromažďujú sa v spoločenstve
Cirkvi a keď sa nazývajú bratmi, sú jednou vôľou svorní v láske.
A čítame, že toto veľké prikázanie sa uskutočnilo pri prvom kázaní apoštolov: „Všetci veriaci mali jedno srdce a jednu dušu.“ Veď sa aj
na Boží ľud patrí, aby boli bratmi pod jedným Otcom, jedno pod jedným Duchom, žili svorne pod jednou strechou a v jednom tele boli údmi
jedného tela.
Je milé a dobré, keď bratia žijú pospolu. Na prirovnanie, aké dobré a milé to je, prorok použil slová: „ Je to sťa vzácny olej na hlave,
čo steká na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha.“ Olej, ktorým bol Áron pomazaný za kňaza, bol namiešaný z vonných olejov.
Bohu sa páčilo, aby bol takto zasvätený jeho prvý kňaz. Aj náš Pán bol neviditeľne pomazaný viac ako jeho druhovia“. Toto pomazanie
nie je pozemské. Nebol pomazaný z rohu, ako pomazávali kráľov, ale olejom radosti“. Preto bol Áron po tomto pomazaní nazvaný „christus“,
čiže pomazaný podľa zákona.
A ako tento olej ničí nečistých duchov v srdciach všade tam, kde bol vyliaty, tak po pomazaní láskou vydychujeme svornosť, ktorá je
už Bohu príjemná, ako hovorí Apoštol: „Sme Kristovou ľúbeznou vôňou.“ Ako sa teda Bohu páčilo toto pomazanie na prvom kňazovi
Áronovi, tak je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.
Olej steká z hlavy na bradu. Brada je ozdobou mužného veku. Nepatrí sa teda, aby sme boli nedospelí v Kristovi, iba ak preto, čo bolo
povedané, aby sme boli v zlobe ako maličkí, v zmýšľaní nie. Apoštol nazýva všetkých neveriacich nedospelými, lebo sú slabí na pevný pokrm
a potrebujú ešte mlieko. Apoštol hovorí: „Mlieko som vám dával piť namiesto pevného pokrmu, lebo by ste ho neboli zniesli. Ale ani teraz
ešte neznesiete.“
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu Solúnčanom
Bratia, prosíme vás a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu,
ako aj žijete. Veď viete, aké príkazy sme vám dali z moci Pána Ježiša. Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie; aby ste sa zdržiavali smilstva
a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte, nie v náruživej žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha, aby nik
v tejto veci nevybočil z medzí a nepodvádzal svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí, ako sme vám už povedali a dosvedčili.
Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. A kto týmto pohŕda, nepohŕda človekom, ale Bohom, ktorý vám dáva aj svojho
Svätého Ducha.
O bratskej láske vám netreba písať, veď vás sám Boh poučil, aby ste sa milovali navzájom. A vy to aj robíte všetkým bratom po celom
Macedónsku. Len vás, bratia, prosíme, aby ste v tom čoraz viac rástli a usilovali sa žiť pokojne, plniť si povinnosti a pracovať vlastnými
rukami, ako sme vám prikázali; aby ste sa počestne správali voči tým, čo sú mimo, a by ste nemuseli od nikoho nič žiadať.
Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme,
že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova:
My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej
poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch
uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. Preto sa potešujte navzájom týmito slovami!
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom
Božie Slovo sa stalo človekom a Boží Syn sa stal Synom človekom, aby sa človek spojil s Božím Slovom a bol prijatý za syna, a tak sa stal
Božím synom.
Lebo inak sme nemohli získať neporušiteľnosť a nesmrteľnosť, iba tak, že sme boli pripojení k neporušiteľnosti a nesmrteľnosti. Ale ako by
sme boli mohli byť pripojení k neporušiteľnosti a nesmrteľnosti, keby sa neporušiteľnosť a nesmrteľnosť nebola skôr stala tým, čím sme my,
aby so porušiteľné pohltila neporušiteľnosť a to smrteľné nesmrteľnosť, aby sme dostali adoptívne synovstvo?
Teda tento Boží Syn, náš Pán, je Otcovým Slovom i Synom človeka. Stal sa Synom človeka tým, že sa narodil ako človek z Márie, ktorá
pochádzala z ľudského pokolenia a bola tiež človekom.
Preto nám Pán sám dal znamenie v hĺbkach i hore na výsostiach, hoci ho človek nežiadal, lebo nijako nemohol dúfať, že panna sa môže
stať ťarchavou pannou a porodiť syna a že toto dieťa môže byť Boh s nami a zostúpiť dolu na zem hľadať stratenú ovcu (čo bolo jeho
vlastné stvorenie) a vystúpiť hore, aby obetoval a odporúčal Otcovi toho človeka, ktorého našiel, a stať sa prvotinou zmŕtvychvstania
človeka, aby tak, ako vstala z mŕtvych hlava, vstalo aj ostatné telo ( každý človek, ktorý ešte žije po naplnení času jeho odsúdenia
za neposlušnosť ), ak bude pospájané väzivami a spojivami a upevnené Božím vzrastom a každý úd bude mať vlastné a správne miesto
v tele. U Otca je mnoho príbytkov, lebo aj v tele je veľa údov.
Boh bol teda veľkodušný, keď človek sklamal, lebo predvídal víťazstvo, ktoré mu vydobyje Slovo. A keďže sa sila dokonale prejavuje
v slabosti, ono ukázalo Božiu dobrotu a veľkolepú silu.
RESPONZÓRIUM
Z Prvého listu Solúnčanom
O časoch a chvíľach vám netreba, bratia, písať, lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci. Keď budú hovoriť:
„Je pokoj a istota,“ vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rosičku a neuniknú. Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás
ten deň prekvapil ako zlodej. Veď vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. Nespime teda, ako ostatní, ale bdejme
a buďme triezvi!
Tí, čo spia, spia v noci, a opilci sa v noci opíjajú. My však, čo patríme dňu, buďme triezvi a oblečme si pancier viery a lásky a prilbu
nádeje na spásu. Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel, aby sme
žili spolu s ním, či už bdieme, alebo spíme. Preto sa navzájom potešujte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte!
Prosíme vás, bratia, aby ste si vážili tých, čo pracujú medzi vami, sú vašimi predstavenými v Pánovi a napomínajú vás. Majte ich vo
veľkej láske pre ich dielo! Žite jeden s druhým v pokoji! Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných,
ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví. Dajte si pozor, aby ste nik nikomu neodplácali zlým za zlé, ale vždy sa usilujte
o dobro medzi sebou a voči všetkým! Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa
v Kristovi Ježišovi pre vás! Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte
sa zla v akejkoľvek podobe!
Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus.
Verný je ten, ktorý vás volá, a on to aj urobí.
Bratia, modlite sa aj za nás!
Pozdravte všetkých bratov svätým bozkom! Zaprisahávam vás v Pánovi, aby sa tento list čítal všetkým bratom.
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami.
RESPONZÓRIUM
Z kapitol biskupa Diadocha Foticenského O duchovnej dokonalosti
RESPONZÓRIUM
Začiatok Druhého listu svätého apoštola Pavla Solúnčanom
Pavol, Silván a Timotej solúnskej cirkvi v Bohu, našom Otcovi, a v Pánu Ježišovi Kristovi: Milosť vám a pokoj od Boha,
nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
Musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás, bratia, ako sa aj sluší, veď vaša viera veľmi vzrastá a vzájomná láska všetkých
vás je čoraz väčšia. Tak sa aj my vami chválime po Božích cirkvách: pre vašu vytrvalosť a vieru vo všetkých prenasledovaniach
a súženiach, ktoré znášate. A to je znamenie spravodlivého Božieho súdu, že budete uznaní za hodných Božieho kráľovstva,
za ktoré trpíte. A u Boha je spravodlivé, že odplatí súžením tým, čo vás sužujú, a vám, sužovaným, odpočinkom s nami, keď sa
z neba zjaví Pán Ježiš s anjelmi svojej moci, aby v ohnivom plameni potrestal tých, čo nepoznajú Boha, aj tých, čo odporujú evanjeliu
nášho Pána Ježiša. Za trest sa dostanú do večnej záhuby, ďaleko od Pánovej tváre a slávy jeho moci, keď príde v onen deň, aby bol
oslávený vo svojich svätých a obdivovaný vo všetkých veriacich; lebo u vás sa naše svedectvo stretlo s vierou.
Preto sa aj ustavične modlíme za vás, aby vás náš Boh urobil hodnými svojho povolania a svojou mocou uskutočnil každý dobrý
zámer a dielo viery, aby bolo oslávené meno nášho Pána Ježiša Krista vo vás a vy v ňom, podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista.
RESPONZÓRIUM
Z Katechéz svätého biskupa Cyrila Jeruzalemského
Každý Kristov čin je chválou katolíckej Cirkvi, ale chválou chvál je kríž. Pavol bol o tom presvedčený, a preto hovorí:
„Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom Krista.“
Obdivuhodné bolo aj to, že slepý od narodenia dostal v Siloe zrak, ale čo je to, keď bolo na svete toľko slepcov?! Veľkou
a nadprirodzenou vecou bolo vzkriesenie Lazára mŕtveho štyri dni. Ale túto milosť obsiahol iba on jediný. Čo to však je, keď bolo
po celom svete toľko mŕtvych hriechmi?! Je obdivuhodné, že päť chlebov stačilo ako prameň pokrmu pre päť tisíc ľudí. Ale čo je to,
keď toľkých po celom svete trápil hlad nevedomosti?! Je iste obdivuhodné oslobodiť ženu, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú.
Ale, čo to je, ak pozrieš na nás všetkých, čo sme boli spútaní reťazami svojich hriechov?!
No sláva kríža osvietila aj tých, čo boli slepí nevedomosťou, oslobodila aj všetkých, čo boli v zajatí hriechu, a vykúpila všetkých ľudí na svete.
Preto sa nehanbime za Spasiteľov kríž, ale chváľme sa ním. Lebo hoci je slovo kríža pre Židov pohoršením a pre pohanov bláznovstvom,
pre nás je spásou. Aj pre tých, čo idú do záhuby, je bláznovstvom, ale pre nás, čo sme na ceste spásy, je Božou mocou. Veď to nebol
obyčajný človek, čo za nás zomrel, ale Boží Syn, Boh, ktorý sa stal človekom.
Ak už ten baránok, čo bol zabitý z Mojžišovho nariadenia, ďaleko odvracal ničiteľa, neoslobodil by Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta,
oveľa účinnejšie od hriechov? Ak zachraňovala krv nerozumnej ovce, nezachráni oveľa skôr krv Jednorodeného?
Nevzdal sa života z donútenia, ani nebol násilím zabitý, ale dobrovoľne. Počuj, čo hovorí: „ Mám moc dať svoj život a mám moc zasa
si ho vziať.“ Teda zo slobodného rozhodnutia ide v ústrety umučeniu, raduje sa z vynikajúceho diela, teší sa na veniec, blahoželá si
k spáse ľudí. Nehanbil sa za kríž, lebo on daroval svetu spásu. Veď to nebol obyčajný človek, čo trpel, ale vtelený Boh, ktorý bojoval
o odmenu za poslušnosť.
Nech nie je kríž tvojou radosťou iba v pokojných časoch; ale aj v čase prenasledovania maj tú istú vieru, aby si nebol v čase pokoja
Ježišovým priateľom a v čase bojov nepriateľom. Teraz prijímaš odpustenie svojich hriechov a štedré milosti duchovných darov
od svojho kráľa. Keď sa strhne bitka, odhodlane bojuj za svojho kráľa.
Ježiš bol za teba ukrižovaný, hoci sa ničím neprevinil. A ty by si nechcel byť ukrižovaný za toho, ktorý sa dal za teba pribiť na kríž?
Nie ty jemu robíš milosť. Veď si ju prv dostal. Ty vraciaš milosť, keď splácaš dlh tomu, ktorý bol za teba na Golgote ukrižovaný.
RESPONZÓRIUM
Z Druhého listu Solúnčanom
Čo sa týka príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia okolo neho, prosíme vás, bratia, nedajte sa hneď vyviesť
z rovnováhy a naplašiť ani duchom ani slovom ani listom, údajne naším, akoby už Pánov deň nastával. Nech vás nezvedie nik nijakým
spôsobom. Lebo nenastane, kým nepríde najprv odpad a nezjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad
všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, takže sa posadí v Božom chráme a bude sa vydávať za Boha.
Nepamätáte sa, že som vám to hovoril, ešte keď som bol u vás? A teraz viete, čo ho zadŕža, aby sa zjavil až v pravom čase. Lebo
tajomstvo neprávosti už pôsobí; ale len dotiaľ, kým nebude odstránený ten, čo ho teraz zadŕža.
Potom sa zjaví ten zločinec, ktorý ho Pán Ježiš zabije dychom svojich úst a zničí jasom svojho príchodu; toho, ktorý príde pôsobením
satana so všetkou mocou, znameniami a klamnými zázrakmi a s každým zvodom do neprávosti pre tých, čo idú do záhuby, lebo neprijali
lásku k pravde, aby mohli byť spasení. A preto Boh na nich posiela silu bludu, aby verili lži a boli odsúdení všetci, čo neuverili pravde,
ale obľúbili si nepravosť.
My však musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás bratia, Pánom milovaní, že si vás Boh vyvolil ako prvotiny na spásu v posvätení
Duchom a vierou v pravdu, k čomu vás povolal skrze naše evanjelium, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista.
A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom. Sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš
Otec, ktorý nás miluje a vo svojej milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej, nech poteší vaše srdcia a upevní vás v každom dobrom
diele a slove.
RESPONZÓRIUM
Z Homílií duchovného autora zo štvrtého storočia
Tých, čo boli uznaní za hodných stať sa Božími deťmi a narodiť sa zhora z Ducha svätého a majú v sebe Krista, ktorý ich osvecuje
a obnovuje, usmerňuje Duch rôznymi a odlišnými spôsobmi a s duchovným pokojom v srdci ich neviditeľne vedie milosť.
Niekedy sú smutní a nariekajú pre ľudské pokolenie. Modlia sa za celé ľudské pokolenie a ponárajú sa do sĺz a smútku, zapálení
duchovnou láskou k ľudskému pokoleniu.
Inokedy ich Duch podnieti zasa k takému jasotu a láske, že keby to bolo možné, zavreli by do svojho srdca všetkých ľudí, bez ohľadu
na to, či sú dobrí alebo zlí.
Niekedy sa v duchovnej pokore znižujú pod všetkých ľudí a sú presvedčení, že sú najzvrhlejší a najbiednejší zo všetkých.
Inokedy ich Duch udržuje v nevýslovnej radosti.
Občas sa podobajú hrdinovi, ktorý si obliekol úplnú kráľovskú výzbroj a ide do boja, udatne sa bije s nepriateľmi a poráža ich. Takto
aj duchovný človek berie nebeské zbrane Ducha, vrhá sa na nepriateľov, bije ich a zráža si ich pod nohy.
Inokedy duša odpočíva v hlbokom tichu, pohode a pokoji a tak zotrváva iba v duchovnej rozkoši, v nevýslovnom osviežení a dokonalej
blaženosti.
Niekedy ich milosť v akejsi rozumnosti, v nevýslovnej múdrosti a v nevyspytateľnom poznaní Ducha poúča o tom, čo nevedia vypovedať
ani jazykom ani ústami.
Inokedy sú ako ktorýkoľvek iný človek.
Takto rozmanito v nich pôsobí milosť, mnohotvárne vedie dušu, obnovuje ju podľa Božej vôle a všelijako ju cvičí, aby ju postavila pred
nebeského Otca neporušenú, bezúhonnú a čistú.
Preto prosme aj my Boha a prosme s láskou a veľkou nádejou, aby nám dal nebeskú milosť, dar Ducha, aby aj nás riadil sám Duch,
aby nás viedol k Božej vôli celej a občerstvoval nás mnohorakými formami odpočinku, aby sme vďaka tomuto riadeniu a cvičeniu,
milosti a duchovnému pokroku boli hodní dosiahnuť Kristovu dokonalú plnosť, ako hovorí Apoštol: „ Aby vás naplnila“ Kristova „plnosť celá.“
RESPONZÓRIUM
Z Druhého listu Solúnčanom
Napokon, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo šírilo a oslávilo tak, ako u vás, a aby sme boli oslobodení od zvrátených
a zlých ľudí; lebo nie všetci veria. Ale Pán je verný; on vás bude posilňovať a chrániť pred Zlým.
Dôverujeme vám v Pánovi, že robíte a budete robiť, čo prikazujeme. Nech Pán vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti.
Bratia, prikazujeme vám v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste sa stránili každého brata, ktorý žije neporiadne, nie podľa učenia,
ktoré prijal od nás. Veď sami viete, ako nás treba napodobňovať, lebo sme nežili medzi vami neporiadne, ani sme nejedli niečí chlieb
zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu. Nie že by sme na to nemali právo,
ale chceli sme vám seba dať za vzor, aby ste nás napodobňovali. Veď aj keď sme boli u vás, prikazovali sme vám toto: Kto nechce
pracovať, nech ani neje. Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami.
Takýmto prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. Ale vy, bratia, neochabujte
v konaní dobra. Ak niekto neposlúchne naše slovo v liste, toho si poznačte a nestýkajte sa s ním, nech sa zahanbí. No za nepriateľa
ho nepovažujte, ale napomínajte ho ako brata.
Sám Pán pokoja nech vám daruje trvalý pokoj v každom ohľade. Pán nech je s vami všetkými.
Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav, ktorý je znakom v každom liste; takto píšem. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami všetkými.
RESPONZÓRIUM
Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete
Ľudská činnosť, ako z človeka vychádza, tak aj k človeku smeruje. Lebo keď človek pracuje, nepremieňa iba veci a spoločnosť,
ale zdokonaľuje aj seba samého. Veľa sa učí, rozvíja svoje schopnosti, vychádza zo seba a prekonáva sa. Takýto rast, správne chápaný,
je cennejší ako vonkajšie bohatstvo, ktoré možno nahromadiť. Človek má väčšiu cenu pre to, čím je, ako pre to, čo má.
Podobne všetko, čo ľudia podnikajú na dosiahnutie väčšej spravodlivosti, širšieho bratstva a ľudskejšieho usporiadania spoločenských
vzťahov, má väčšiu hodnotu ako technický pokrok. Veď tento pokrok môže vytvoriť iba akýsi hmotný podklad pre povznesenie človeka,
ale sám zo seba ho nijako neuskutoční.
Pravidlom ľudskej činnosti teda je, že má byť podľa Božieho rozhodnutia a vôle v súlade s pravým dobrom ľudského pokolenia a umožňovať
človekovi jednotlivo i v spoločnosti rozvinúť a splniť svoje celkové povolanie.
Ako sa zdá, mnohí naši súčasníci sa obávajú, že by tesnejšie spojenie ľudskej činnosti s náboženstvom mohlo ohroziť autonómiu ľudí,
spoločenstiev a vied. Ak pod autonómiou pozemských skutočností rozumieme to, že stvorené veci i samy spoločenstvá majú vlastné
zákony a hodnoty, ktoré má človek postupne poznávať, uplatňovať a usporadúvať, potom sa jej možno celkom oprávnene domáhať,
a nielenže sa jej dožadujú ľudia nášho veku, ale zhoduje sa aj s vôľou Stvoriteľa. Lebo zo samej povahy stvorenia majú všetky veci
svoju vlastnú stálosť, pravdivosť, hodnotu, vlastné zákony a poriadok. Toto musí človek rešpektovať tak, že prizná jednotlivým vedným
a technickým odborom vlastné metódy.
Preto nech sa nám dovolí vysloviť poľutovanie nad niektorými vnútornými postojmi, ktoré niekedy nechýbali ani medzi samými kresťanmi
a z nedostatočného pochopenia oprávnenej autonómie vedy vyvolávali spory a nedorozumenia, a tým priviedli mnohých k názoru,
že viera a veda si protirečia.
No ak sa slovami „autonómia časných skutočností“ rozumie, že stvorené veci sú nezávislé od Boha, a že ich človek môže používať bez
ohľadu na Stvoriteľa, potom musí každý, kto uznáva Boha, cítiť, aké sú takéto názory pomýlené. Veď stvorenie sa bez Stvoriteľa stráca.
RESPONZÓRIUM