Kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? (Rim 11, 34)
Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; *
ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: *
či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.
A všetky moje cesty sú ti známe. †
Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, *
ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
Obklopuješ ma spredu i zozadu *
a kladieš na mňa svoju ruku.
Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; *
je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
Kam môžem ujsť pred tvojím duchom *
a kam utiecť pred tvojou tvárou?
Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; *
ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
I keby som si pripäl krídla zorničky *
a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
ešte aj tam ma tvoja ruka povedie *
a podchytí ma tvoja pravica.
Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje *
a namiesto svetla ma zahalí noc,“
pre teba ani tmy tmavé nebudú †
a noc sa rozjasní ako deň. *
Tebe je tma ako svetlo.
Veď ty si stvoril moje útroby, *
utkal si ma v živote mojej matky.
Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; †
všetky tvoje diela sú hodny obdivu *
a ja to veľmi dobre viem.
Moje údy neboli utajené pred tebou, †
keď som vznikal v skrytosti, *
utkávaný v hlbinách zeme.
Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, †
a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni,
*
len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky *
a ich počet aký je obrovský.
Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; *
a keby som prišiel na koniec, ešte stále som
pri tebe.
Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; *
skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
Pozri, či nejdem bludnou cestou, *
a veď ma po ceste k večnosti.