10. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Láskavý Bože, od teba pochádza každé dobro; prosíme ťa, osvecuj náš rozum, aby sme poznali, čo je správne,
a posilňuj našu vôľu, aby sme podľa toho aj konali. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije
a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Knihy Sirachovho syna
Nunov syn Jozue, hrdina v boji,
Mojžišov zástupca v prorockom úrade,
bol podľa svojho mena
najväčším záchrancom Božích vyvolených;
potrestal vzbúrených nepriateľov,
aby Izrael urobil dedičom.
Akú slávu získal, keď zdvihol svoje ruky
a zamával mečom proti mestu!
Kto sa mu postavil na odpor?
Veď on viedol Pánove boje.
Či nezastalo na jeho pokyn slnko
a nebol jeden deň ako dva?
Vzýval mocného Najvyššieho,
keď bojoval proti nepriateľom zovšadiaľ;
i vypočul ho veľký Pán
v kameňoch krupobitia veľmi veľkej sily.
Zaútočil na nepriateľský národ
a zničil protivníkov na svahu,
aby národy poznali silu jeho zbraní
a že vedú vojnu proti Bohu:
veď išiel za chrbtom Mocného.
Už za Mojžišových dní dokázal svoju útrpnosť
on i Jefonov syn Kaleb,
keď sa postavili proti zhromaždeniu,
aby odvrátili národ od hriechu
a umlčali zlostné šomranie.
Preto boli oni dvaja zachránení
z počtu šesťstotisíc peších mužov,
aby ich voviedli do dedičstva,
do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.
A Pán dal iba Kalebovi udatnosť,
Ktorá mu zostala až do staroby,
Aby vystúpil na najvyššie miesto krajiny;
A jeho potomstvo dostalo dedičstvo,
Aby všetci synovia Izraela videli,
Že je dobre poslúchať Pána.
RESPONZÓRIUM
Začiatok Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Rimanom
Ignác, nazývaný aj Teoforus, Cirkvi, ktorá dosiahla milosrdenstva vo veľkodušnosti najvyššieho Otca a jeho jediného Syna Ježiša Krista.
Cirkvi, milovanej a osvietenej vôľou toho, ktorý chce, aby bolo všetko, čo je, podľa lásky Ježiša Krista, nášho Boha. Cirkvi, ktorá predsedá
na území Rimanov, hodna Boha, hodna cti, hodna, aby ju nazývali blahoslavenou, hodna chvály, hodna toho, aby sa splnilo jej prianie.
Cirkvi, ktorá je dôstojne čistá, predsedá celému spoločenstvu lásky, má Kristov zákon a vyznačuje sa Otcovým menom,
ktorú aj pozdravujem v mene Otcovho Syna Ježiša Krista. Tým, čo sú telom i duchom zjednotení s každým jeho prikázaním, neodvolateľne
naplnení Božou milosťou a očistení od akejkoľvek pretvárky, želám hojnú a nezakalenú spásu v Ježišovi Kristovi, našom Bohu.
Vo svojich modlitbách som si vyprosil u Pána, že uvidím vaše tváre hodny Boha, a vytrvalo som prosil, aby sa mi to splnilo. Teraz som
v putách pre Ježiša Krista a dúfam, že vás budem môcť pozdraviť, ak ma Božia vôľa uzná za hodného prísť do cieľa. Všetko sa dobre
začalo, už len dosiahnuť milosť, aby mi nič neprekazilo prijať môj životný údel. Bojím sa však vašej lásky, aby mi nepoškodila.
Vám je ľahko urobiť, čo chcete, ale mne ťažko dostať sa k Bohu, ak mi to vy nedovolíte.
Nechcem, aby ste sa páčili ľuďom, ale aby ste sa páčili Bohu, ako sa aj páčite. Ja už nikdy nebudem mať taký príhodný čas dostať sa
k Bohu. Ani vy sa nebudete môcť podpísať pod lepšie dielo, ak budete mlčať. Ak budete o mne mlčať, stanem sa Božím slovom. Ale ak
vám bude záležať na mojom tele, opäť budem iba hlasom. Nechcite pre mňa urobiť viac, ako to, aby som sa obetoval Bohu, kým je ešte
pripravený oltár, aby ste roznietení láskou spievali spoločne Otcovi v Kristovi Ježišovi, že Boh vo svojej milosti povolal biskupa Sýrie
z východu na západ. Dobre je zapadnúť zo sveta k Bohu, aby som v ňom vyšiel.
RESPONZÓRIUM
Začiatok Knihy Jozue
Po smrti Mojžiša, Pánovho služobníka, povedal Pán Nunovmu synovi, Mojžišovmu služobníkovi, Jozuovi: „Môj služobník Mojžiš zomrel.
Preto teraz vstaň a prejdi cez tento Jordán, ty a všetok tento ľud, do krajiny, ktorú ja dám synom Izraela. Dal som vám každé miesto,
na ktoré vstúpi šľapa vašej nohy, ako som povedal Mojžišovi. Od púšte a tohto Libanonu až po veľkú rieku Eufrat, celá krajina Hetejčanov
až po Veľké more na západe slnka bude vaším územím. Nik sa ti nebude môcť postaviť na odpor po všetky dni tvojho života.
Ako som bol s Mojžišom, budem aj s tebou; nenechám ťa, ani ťa neopustím.
Buď statočný a udatný! Ty rozdelíš tomuto ľudu lósom krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom, že im ju dám. Len buď statočný
a veľmi udatný, aby si zachovával a konal všetko podľa zákona, ktorý ti dal môj služobník Mojžiš. Neodkloníš sa od neho ani napravo
ani naľavo, aby si mal úspech vo všetkom, do čoho vykročíš. Nech sa nevzdiali tento zvitok Zákona od tvojich úst, ale budeš
o ňom rozjímať vo dne i v noci, aby si zachovával a konal všetko, čo je v ňom napísané: vtedy si budeš výborne počínať na svojej
ceste a budeš mať úspech. Neprikázal som ti: Buď statočný a udatný, neboj sa a nestrachuj sa, lebo s tebou je Pán, tvoj Boh,
vo všetkom, do čoho vykročíš?“
Jozue nariadil náčelníkom ľudu“ „Prejdite cez tábor a prikážte ľudu: nachystajte si potravy, lebo o tri dni prejdete cez tento Jordán
a vojdete do krajiny, ktorú vám dá Pán, váš Boh, aby ste ju zaujali.“
A Rubenovcom, Gadovcom a polovici Manassesovho kmeňa povedal: „Spomeňte si, čo vám prikázal Mojžiš, Pánov služobník, keď povedal:
„Pán, váš Boh, vám daroval pokoj a túto krajinu.“
Vaše manželky, deti a dobytok zostanú v krajine, ktorú vám dal Mojžiš za Jordánom. Vy však, všetci mocní muži, prejdete ozbrojení
pred svojimi bratmi a budete im pomáhať, kým Pán nedaruje aj vašim bratom pokoj, ako daroval vám, aby aj oni zaujali krajinu, ktorú im
dá Pán, váš Boh. A tak sa vrátite do svojej vlastnej krajiny, ktorú vám dal Mojžiš, Pánov služobník, za Jordánom, na východe slnka,
a budete v nej bývať.“
Oni odpovedali Jozuovi: „Urobíme všetko, čo si nám prikázal, a pôjdeme všade, kam nás pošleš. Ako sme vo všetkom poslúchali Mojžiša,
tak budeme poslúchať aj teba. Len nech je s tebou Pán, tvoj Boh, ako bol s Mojžišom. Kto by však odporoval tvojim slovám
a neposlúchol by všetko, čo mu prikážeš, nech zomrie. Len ty buď statočný a vzmuž sa.“
RESPONZÓRIUM
Z Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Rimanom
Nikdy ste nikoho neočarili; iných ste učili. A chcem, aby bolo pevné, čo učíte a prikazujete. Len mi vyprosujte vnútornú i vonkajšiu silu,
aby som nielen hovoril, ale aj chcel; aby som sa nielen menoval kresťanom, ale aj bol. Veď ak ním budem, budem sa môcť aj volať
kresťanom a naozaj ním môžem byť vtedy, keď už budem pre svet neviditeľný. Nič viditeľné nie je dobré. Najlepšie to dokazuje sám
náš Boh, Ježiš Kristus, ktorý je opäť u Otca. Kresťanstvo nie je dielom presviedčania, ale sily, keď ho svet nenávidí.
Píšem všetkým cirkvám a všetkých uisťujem, že rád zomriem za Boha, ak mi to vy neprekazíte. Prosím vás, nepreukazujte mi nevhodnú
láskavosť. Nechajte, aby som bol pokrmom divej zveri, pomocou ktorej možno dosiahnuť Boha. Som Božou pšenicou, nech ma teda
rozomelú zuby divej zveri, aby som sa stal čistým Kristovým chlebom.
Radšej lákajte divú zver, aby sa mi stala hrobom a nenechala z môjho tela nič, aby som až zomriem, nebol nikomu na ťarchu.
Pravým Kristovým učeníkom budem vtedy, keď svet nebude vidieť ani moje telo. Modlite sa za mňa ku Kristovi, aby som sa pomocou
týchto nástrojov stal obetným darom pre Boha. Neprikazujem vám ako Peter a Pavol. Oni sú apoštoli, ja odsúdenec. Oni slobodní,
ja až doteraz otrok. Ale ak budem trpieť, stanem sa prepustencom Ježiša Krista a v ňom vstanem ako slobodný. Teraz v okovách
sa učím netúžiť po ničom.
Od Sýrie až po Rím, na zemi i na mori, v noci i vo dne bojujem so zverou, pripútaný k desiatim leopardom, ako sa nazýva vojenský
oddiel. Čím viac sa im robí dobre, tým sú horší.
No ich príkoria ma zošľachťujú, „ale to ma neospravedlňuje“. Kiež by som sa mohol tešiť zo zveri pripravenej na mňa a prajem si,
aby sa ma rýchlo zožrala, a nie ako niektorých, že sa ich zo strachu nedotkla. Ak by sa vzpierala a nechcela ma, donútim ju nasilu.
Prepáčte mi, ale ja viem, čo mi osoží. Teraz začínam byť učeníkom. Nijaká vec ani viditeľná ani neviditeľná očami nezamestnáva
môjho ducha tak, že by som nemohol dostať k Ježišovi Kristovi. Nech na mňa príde oheň, kríž, svorky divej zveri. Nech ma driapu,
trhajú, lámu kostí, odsekujú údy, drvia celé telo, nech ma kruto mučí diabol, len nech dosiahnem Ježiša Krista.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Jozue
Nunov syn Jozue poslal tajne zo Settim dvoch mužov vyzvedačov a povedal im: „Choďte, obhliadnite krajinu a mesto Jericho.“
Oni sa vydali na cestu a vošli do domu istej neviestky menom Rachaby a prenocovali tam. Ale kráľovi Jericha hlásali: „V noci sem vošli
muži zo synov Izraela na výzvedy po krajine.“ Nato kráľ Jericha poslal Rachabe rozkaz: „Vyveď mužov, čo prišli k tebe a vošli do tvojho
domu. Sú to vyzvedači a prišli poprezerať celú krajinu.“ Žena mužov vzala, skryla ich a povedala: „Priznávam, že prišli ku mne,
ale nevedela som, odkiaľ sú. Keď sa po zotmení zatvárala brána, vyšli aj oni. Kam odišli, neviem. Rýchlo bežte za nimi a dochytíte ich.“
Ona potom mužov vyviedla na strechu svojho a pozakrývala ich ľanom, ktorý tam bol. Ale tí, čo boli vyslaní, bežali za nimi po ceste,
čo vedie k brodu cez Jordán. Keď vyšli, bránu hneď zatvorili.
Ukrytí muži ešte ani nezaspali, keď žena vyšla k nim a povedala: „Viem, že vám Pán dal túto krajinu; zmocnila sa nás hrôza pred vami
a všetci obyvatelia krajiny stratili pred vami odvahu. Lebo sme počuli, že Pán vysušil vody Červeného mora pri vašom príchode, keď ste
vyšli z Egypta, aj čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Sehonovi a Ogovi, ktorých ste zabili. Keď sme to počuli,
zachvátil nás strach a ochablo nám srdce a pri vašom príchode neostalo v nás ducha. Veď Pán, náš Boh, je jediný Boh hore na nebi
i dolu na zemi. Teraz mi však prisahajte na Pána, že ako som ja vám preukážete domu môjho otca a dáte mi spoľahlivé znamenie, že
ušetríte môjho otca i matku, mojich bratov a sestry i všetko, čo im patrí, a zachránite náš život od smrti.“ Oni jej odpovedali:
„Ručíme za vás svojím životom, ak nás nezradíš. A keď nám Pán dá krajinu, preukážeme ti milosrdenstvo a vernosť.“ A spustila ich
po povraze z okna, lebo jej dom sa opieral o hradby a v hradbách bývala. Povedala im však: „Choďte do hôr, aby ste sa nestretli
s prenasledovateľmi, a tam sa tri dni skrývajte, kým sa nevrátia. Potom pôjdete svojou cestou.“
Oni jej povedali: „Budeme oslobodení od tejto prísahy, ktorou si nás zaviazala, ak nebude pri našom vstupe do krajiny tento šarlátový
povraz znamením. Priviažeš ho na okne, cez ktoré si nás spustila dolu, a svojho otca, matku a bratov i všetko svoje príbuzenstvo
zhromaždíš do svojho domu. Kto vyjde z dverí tvojho domu, jeho krv bude na jeho hlave a my budeme bez viny. Krv všetkých, čo budú
s tebou v dome, padne na našu hlavu, keby sa ich niekto dotkol. Ale ak prezradíš túto našu dohodu, budeme oslobodení od tejto prísahy,
ktorou si nás zaviazala.“ Ona odpovedala: „Nech sa stane, ako ste povedali.“ Tu ich prepustila a keď odišli, priviazala šarlátový povraz
na okno.
Oni vykročili a prišli do hôr, kde zostali tri dni, kým sa tí, čo ich prenasledovali, nevrátili; lebo ich hľadali po všetkých cestách,
ale nenašli. Potom sa obaja muži vrátili; zostúpili z hôr, prešli cez Jordán, prišli k Nunovmu synovi Jozuovi a vyrozprávali mu všetko,
čo sa im prihodilo. Hovorili: „Pán dal celú krajinu do našich rúk a všetci jej obyvatelia prepadli strachu pred nami.“
RESPONZÓRIUM
Z Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Rimanom
Nič mi nepomôžu svetské radosti ani kráľovstvá tohto sveta. Pre mňa je výhodnejšie zomrieť v Kristovi Ježišovi, ako vládnuť nad končinami
zeme. Hľadám toho, ktorý za nás zomrel; chcem toho, ktorý pre nás vstal z mŕtvych. Už sa blíži chvíľa môjho narodenia. Odpusťte mi,
bratia § Nezabráňte mi žiť, nechcite, aby som zomrel. Túžim byť Boží, nevydávajte ma svetu, ani ma nezvádzajte hmotou. Nechajte ma
vnímať čisté svetlo. Keď sa ta dostanem, budem človekom. Dovoľte mi nasledovať utrpenie môjho Boha. Kto má jeho v sebe, pochopí,
čo chcem, a zľutuje sa nado mnou, lebo vie, čo ma zviera.
Knieža tohto sveta ma chce uchvátiť a zničiť moju túžbu po Bohu. Nech mu teda nepomáha nik z vás, čo ste tu. Radšej pomáhajte mne,
čiže Bohu. Nehovorte o Ježišovi Kristovi, kým dychtíte po svete. Nech vo vás neprebýva závisť. Neverili by ste mi, keby som vás o to
prosil osobne, tým viac verte tomu, čo vám píšem. Veď vám píšem živý, hoci túžim zomrieť. Moja láska je ukrižovaná, už vo mne nehorí
oheň lásky k hmote. Je vo mne živá voda, ktorá mi vnútri hovorí: „Poď k Otcovi.“ Nemám záľubu v porušiteľnom pokrme ani v radostiach
tohto sveta. Túžim po Božom chlebe; je ním telo Ježiša Krista, ktorý pochádza z Dávidovho rodu, a za nápoj chcem krv toho, ktorý je
neporušiteľnou láskou.
Už nechcem žiť, ako žijú ľudia. A splní sa mi to, ak budete vy chcieť. Prosím, aby ste chceli, aby ste aj vy našli priazeň. Niekoľkými
riadkami vás prosím: verte mi. Ježiš Kristus vám ukáže, že hovorím pravdu. On má pravdivé ústa, ktorými naozaj hovoril Otec. Proste
za mňa, aby som to dosiahol. Nepísal som vám podľa tela, ale podľa Božieho zmýšľania. Ak budem trpieť, bude to znamenať, že ste mi
chceli dobre. Ak budem odmietnutý, bude to znamenie, že ste ma nenávideli.
Pamätajte vo svojich modlitbách na cirkev v Sýrii, ktorej pastierom je namiesto mňa Boh. Namiesto biskupa ju vedie sám Ježiš Kristus
a vaša láska. Ale ja sa hanbím priznať, že patrím do ich počtu, lebo nie som hoden, veď ja som posledný z nich a nedochôdča.
No dosiahol som milosrdenstvo, že budem niekým, ak dosiahnem Boha. Pozdravuje vás môj duch a láska cirkvi, ktoré ma prijali
v mene Ježiša Krista, a nie ako pocestného. Lebo cirkvi, ktoré so mnou nič nespájalo na mojej ceste podľa tela, predbiehali sa za mnou
z mesta do mesta.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Jozue
Jozue za noci vstal a pohol táborom. On a všetci synovia Izraela vyšli zo Settim a prišli k Jordánu, kde zostali, až kým neprešli.
Po troch dňoch prešli náčelníci stredom tábora a prikázali ľudu: „Keď uvidíte archu zmluvy Pána, svojho Boha, a kňazov z levitského
kmeňa, ako ju nesú, vstaňte aj vy a nasledujte ju – no nech je medzi vami a archou odstup asi dvetisíc lakťov, a chráňte sa
k nej priblížiť – aby ste vedeli, ktorou cestou máte vykročiť, lebo ešte ste po nej nekráčali.“ A Jozue povedal ľudu: Posväťte sa,
lebo zajtra bude Pán medzi vami robiť obdivuhodné veci.“ A kňazom povedal: „Vezmite archu zmluvy a choďte pred ľudom.“
Oni ju vzali a kráčali pred nimi.
Tu Pán povedal Jozuovi: „Dnes ťa začnem vyvyšovať pred celým Izraelom, aby vedeli, že ako som bol s Mojžišom, tak budem aj
s tebou. Rozkáž kňazom, ktorí nosia archu zmluvy: Až prídete na breh Jordána, ostaňte stáť.“ A Jozue povedal synom Izraela:
„Pristúpte sem a počujte slová Pána, svojho Boha.“ A pokračoval: „Podľa tohto poznáte, že je uprostred vás živý Boh, ktorý pred
vami vyženie Kanaánčanov a Hetejčanov, Hevejčanov a Ferezejčanov aj Gergezejčanov, Amorejčanov a Jebuzejčanov: Archa zmluvy
Pána celej zeme pôjde pred vami cez Jordán. Pripravte dvanásť mužov z Izraelských kmeňov, z každého kmeňa po jednom.
Len čo sa kňazi, ktorí ponesú archu Pána, Boha celej zeme, dotknú nohami vôd Jordána, vody, čo budú niže nich, odtečú, a tie,
čo pritekajú zhora, ostanú stáť ako hrádza.“
Ľud teda vyšiel zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán. Kňazi, čo niesli archu zmluvy, kráčali pred ním. Keď došli k Jordánu
a ich nohy sa dotkli vody – a koryto Jordána bývalo cez celú žatvu plné až po okraj -, vody, ktoré pritekajú zhora, sa zastavili
na jednom mieste ako priehrada veľmi ďaleko pri meste, ktoré sa volá Adam a leží pri Sartane. Tie, čo boli poniže, odtiekli k moru
Araba čiže k Slanému moru, až úplne zmizli. Ľud prechádzal oproti Jerichu a kňazi, ktorí niesli archu zmluvy, pevne stáli na suchej
zemi uprostred Jordána, kým neprešiel celý Izrael po suchom riečisku na druhý breh Jordána.
V ten deň Pán oslávil Jozua pred celým Izraelom, aby sa ho báli, ako sa báli Mojžiša, po všetky dni jeho života. Povedal mu:
„Rozkáž kňazom, čo nesú archu svedectva, aby vyšli Jordána.“ A on im rozkázal: „Vyjdite z Jordána.“ A keď vyšli tí, čo niesli
archu Pánovej zmluvy, a začali kráčať po suchej zemi, vrátili sa vody do svojho riečiska a pretekali ako predtým ponad všetky jeho brehy.
Ľud vyšiel z Jordána v desiaty deň prvého mesiaca a utáborili sa v Galgale, na východnej hranici Jericha.
Synovia Izraela sa utáborili v Galgale a štrnásteho dňa mesiaca navečer slávili na jerišských stepiach Veľkú noc. Od nasledujúceho
dňa jedli z úrody zeme nekvasený chlieb a pražené zrno; práve v ten istý deň. Na druhý deň, ako jedli z úrody zeme, prestala manna
a synovia Izraela už tento pokrm nepožívali, ale toho roku jedli z úrody kanaánskej krajiny.
RESPONZÓRIUM
Z Homílií kňaza Origena na Knihu Jozue
Archa zmluvy viedla Boží ľud cez Jordán. Kňazi a leviti zastanú a vody, akoby vzdávali poctu Božím služobníkom, zastavujú svoj tok,
kopia sa na hromady a uvoľňuje bezpečnú cestu Božiemu ľudu. A nečuduj sa, kresťan, že sa ti pripomína, čo sa dialo okolo prvého ľudu.
Tebe, čo si prešiel cez vody Jordána vo sviatosti krstu, Božie slovo sľubuje oveľa väčšie a vznešenejšie veci; ponúka ti cestu a prechod
priam vo vzduchu.
Len počuj, čo hovorí Pavol o spravodlivých: „Budeme v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Kristovi, a tak budeme navždy s Pánom.“
Niet vôbec ničoho, čoho by sa mal spravodlivý báť, veď jemu slúži všetko stvorenie.
Konečne počuj, ako mu Boh sľubuje aj skrze proroka: „Keď pôjdeš cez oheň, plameň ťa nepopáli, lebo ja som Pán, tvoj Boh.“
Každé miesto teda prijíma spravodlivého a každé stvorenie mu preukazuje povinnú službu. A nemysli si, že sa to dialo iba okolo
prvých a že sa s tebou, čo o tom teraz počúvaš, nič také nedeje. Všetko sa v tebe spĺňa tajomným spôsobom. Veď ty, čo si len
nedávno zanechal temnoty modloslužby a túžiš po poznaní Božieho zákona, iba teraz opúšťaš Egypt.
Keď si bol prijatý medzi katechumenov a začal si zachovávať cirkevné prikázania, prešiel si cez Červené more a na stanovištiach
po púšti denne môžeš počúvať Boží zákon a hľadieť na Mojžišovu tvár ožiarenú Pánovou slávou. Ak prídeš k tajomnému krstnému
prameňu a za prítomnosti kňazov a diakonov budeš zasvätený do úctyhodných a vznešených tajomstiev, ktoré poznajú tí, čo dostali
toto právo, vtedy aj ty skrze službu kňazov prejdeš cez Jordán a vojdeš do prisľúbenej krajiny, kde ťa po Mojžišovi prijíma Ježiš a on
sa stáva tvojím vodcom na novej ceste.
Tu si spomenieš na toľké a také veľké Božie skutky, že sa pred tebou rozdelilo more a že sa zastavila voda rieky, obrátiš sa k nim
a povieš: „Čo ti je, more, že utekáš, a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš? Vrchy, prečo poskakujete ako barance a vy, pahorky,
ako jahňatá?“ A Božie slovo odpovie: „Zachvela sa zem pred tvárou Pánovou, pred tvárou Boha Jakubovho, čo skalu mení na jazerá
vôd a kameň na pramene vôd.“
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Jozue
Keď bol Jozue na poli mesta Jericha, zdvihol oči a videl, že oproti nemu stojí akýsi muž a drží vytasený meč. Podišiel k nemu a povedal:
„Nie. Som vodcom Pánovho vojska a teraz som prišiel.“ Jozue padol tvárou na zem, poklonil sa mu a povedal: „Čo odkazuje môj Pán
svojmu služobníkovi?“ A vodca Pánovho vojska povedal Jozuovi: „Zobuj si z nôh sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté.“
A Jozue urobil, ako mu rozkázal.
Ale Jericho bolo opevnené a zatvorené pred synmi Izraela a nik sa neodvážil ani vyjsť ani vojsť.
Tu Pán povedal Jozuovi: „ Pozri, dal som ti do ruky Jericho aj jeho kráľa a všetkých udatných mužov. Všetci bojovníci nech obídu raz
za deň mesto a nech to robia šesť dní. Sedem kňazov bude niesť sedem poľníc z baraních rohov pred archou zmluvy. V siedmy deň
obídete mesto sedem ráz a kňazi zatrúbia na poľniciach. A keď zaznie dlhší zvuk trúby a rozozvučí sa vám v ušiach, všetok ľud zvolá
mohutným hlasom a mestské hradby sa od základov zrútia a každý vnikne na mieste, oproti ktorému stojí.“
Nunov syn Jozue zvolal teda kňazov a povedal im: „ Vezmite archu zmluvy a siedmi iní kňazi nech vezmú sedem poľníc a nech kráčajú
pred Pánovou archou.“ A ľudu povedal: „Choďte a obíďte mesto a ozbrojení muži nech idú pred Pánovou archou.“
Keď Jozue ukončil reč, sedem kňazov trúbilo na sedem poľníc pred Pánovou archou zmluvy. Ozbrojené vojsko išlo pred trúbiacimi kňazmi,
ostatný ľud šiel za archou a všetko sa ozývalo zvukom poľníc. Jozue prikázal ľudu: „Nekričte, nech nepočuť váš hlas, nech ani slovo
nevyjde z vašich úst, kým nepríde deň, keď vám poviem: Kričte a volajte!“ Pánova archa obišla teda cez deň mesto a vrátili sa do tábora,
kde prenocovali.
Jozue vstal ešte za noci, kňazi vzali Pánovu archu a siedmi z nich sedem poľníc z baraních rohov, išli pred Pánovou archou a trúbili
a ozbrojený ľud šiel pred nimi. Ostatný ľud šiel za zvuku poľníc za archou. Na druhý deň obišli raz mesto a vrátili sa do tábora. Tak to
robili šesť dní.
V siedmy deň vstali zavčas rána a tak isto obišli mesto sedem ráz. V ten deň iba obišli mesto sedem ráz. Keď obchádzali siedmy raz,
kňazi zatrúbili na poľniciach a Jozue povedal ľudu: „Volajte! Pán vám mesto vydal. Mesto nech je prekliate. Ono i všetko, čo je v ňom,
patrí Pánovo. Iba neviestka Rachab zostane nažive so všetkými, čo sú s ňou v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme poslali. Ale vy
sa chráňte zobrať si čokoľvek z toho, čo je prekliate, aby ste sa nestali vinnými zo sprenevery a neprivolali na celý izraelský tábor kliatbu
a nešťastie. Všetko zlato a striebro, čo tam bude, i medené a železné nádoby, bude zasvätené Pánovi a uloží sa do jeho pokladnice.“
Keď teda začal všetok ľud volať, len čo zazneli trúby a do uší zástupov sa dostal mohutný krik, hradby sa zrútili. Každý vystúpil
na mieste, ktoré bolo oproti nemu, a mesto zaujali. A pozabíjali všetko, čo v ňom bolo: od muža až po ženu a od dieťaťa až po starca;
aj dobytok, ovce a oslov pobili ostrím meča.
RESPONZÓRIUM
Z Homílií kňaza Origena na Knihu Jozue
Jericho je ohradené, treba ho dobýjať. Ale ako sa dobýja Jericho? Netasí sa proti nemu meč, použijú sa iba kňazské poľnice a ony zboria
hradby Jericha.
V Písme často nachádzame, že Jericho sa uvádza ako obraz sveta. Lebo aj v evanjeliu človek, o ktorom sa hovorí, že zostupoval
z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov, bol bezpochyby obrazom toho Adama, ktorý bol vykázaný z raja do vyhnanstva
tohto sveta. Ale aj slepci, čo boli v Jerichu, a prišiel k nim Ježiš, aby im vrátil zrak, boli obrazom tých, na ktorých dolieha na tomto
svete slepota nevedomosti, prišiel k nim Boží Syn. Teda toto Jericho, čiže tento svet, má padnúť. A koniec sveta bol vo svätých
knihách už dávno ohlásený.
Ako teda zanikne? Akými nástrojmi? Hovorí: „Zvukom poľníc.“ Akých poľníc? Pavol ti prezradí záhadu tohoto tajomstva. Počuj, čo hovorí:
„Zaznie poľnica a tí, čo zomreli v Kristovi, vstanú neporušiteľní, lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi
z neba.“ A vtedy náš Pán Ježiš poľnicami porazí Jericho a pokorí ho, takže sa z neho zachráni iba neviestka a celý jej dom. Hovorí: „Príde“
náš Pán Ježiš a príde za zvuku poľníc.
A zachráni iba tú, čo prijala jeho vyzvedačov. Tú, čo s vierou poslušne prijala a vysoko umiestnila apoštolov. Túto neviestku pripojí
a zjednotí s domom Izraela. Ale už neopakujme, ani jej neprisudzujme starú vinu. V minulosti bola neviestkou, no teraz je spojená
s jedným čistým mužom, Kristom, ako čistá panna. Počuj, čo o nej hovorí Apoštol: „Rozhodol som sa, že vás odovzdám jednému mužovi
Kristovi ako čistú pannu.“ Nej bol aj ten, čo povedal: „Aj my sme kedysi boli nerozumní a neposlušní. Blúdili sme a slúžili všelijakým
žiadostiam a rozkošiam.“
Chceš ešte lepšie vedieť, ako neviestka už neviestka nie je neviestkou? Počúvaj ešte Pavla, ako hovorí: „A niekedy ste toto boli.
Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“ Aby sa zachránila a nezahynula s Jerichom,
dostala od vyzvedačov veľmi spoľahlivé znamenie spásy, šarlátový povraz. Veď táto všeobecná Cirkev sa zachráni skrze Kristovu krv,
v samom Ježišovi Kristovi, našom Pánovi: jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Jozue
Keď jeruzalemský kráľ Adonizedek počul, že Jozue zaujal Haj a zničil ho – ako urobil s Jerichom a jeho kráľom, tak urobil aj s Hajom
a jeho kráľom – a že Gabaončania uzavreli s Izraelom mier a zostali medzi nimi, veľmi sa báli. Veď Gabaon bol veľké mesto, ako jedno
z kráľovských miest, väčšie ako mesto Haj, a všetci jeho muži boli udatní bojovníci. Preto jeruzalemský kráľ Adonizedek odkázal
hebronskému kráľovi Ohamovi, jerimotskému kráľovi Faramovi aj lachinskému kráľovi Jafiovi a eglonskému kráľovi Dabirovi: „Vystúpte ku
mne a pomôžte mi dobyť Gabaon, lebo uzavrel mier s Jozuom a so synmi Izraela.“ Zhromaždili sa teda a piati amorejskí králi, jeruzalemský,
hebronský, jerimotský, lachinský a eglonský kráľ, vystúpili so svojimi vojskami, utáborili sa okolo Gabaonu a napadli ho.
Ale obyvatelia Gabaonu poslali za Jozuom, ktorý sa vtedy zdržoval v tábore pri Galgale, a odkázali mu: „Neodtiahni pomocnú ruku
od svojich služobníkov! Vystúp rýchlo, vysloboď nás a pomôž, lebo sa proti nám zišli všetci amorejskí králi, čo bývajú na horách.“
Tu Jozue vystúpil z Galgaly a s ním celé bojové vojsko, samí udatní muži. A Pán povedal Jozuovi: „Neboj sa ich! Lebo som ich dal
do tvojich rúk. Nik z nich sa ti nebude môcť postaviť na odpor.“ A tak Jozue celú noc vystupoval z Galgaly, nečakane na nich zaútočil
a Pán ich pred tvárou Izraela uviedol do zmätku. V Gabaone im zasadil veľký úder a prenasledoval ich po ceste, ktorou sa vystupuje
do Bethoronu, a bil ich až po Azeku a Makedu. Keď utekali pred synmi Izraela a boli na bethoronskom svahu, Pán na nich metal veľké
kamene z neba až po Azeku a oveľa viac ich zomrelo od kameňov krupobitia, ako bolo tých, čo pobili synovia Izraela mečom.
Vtedy hovoril Jozue s Pánom, v ten deň, keď vydal Amorejčanov do rúk synov Izraela, a pred Izraelom povedal:
„Slnko, zastav sa nad Gabaonom
a ty, mesiac, nad údolím Ajalon.“
A zastalo slnko i mesiac,
Kým sa národ nepomstil na svojich nepriateľoch.
Vari to nie je napísané v knihe Spravodlivého? A tak zastalo slnko uprostred neba a neponáhľalo sa zapadnú skoro celý deň.
Nikdy predtým ani potom nebolo dňa ako tento, keď Pán poslúchol hlas človeka, lebo Pán bojoval za Izrael.
Ako Pán prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi, tak Mojžiš prikázal Jozuovi a on všetko splnil. Nevynechal ani jedno slovo zo všetkých
príkazov, ktoré dal Pán Mojžišovi.
A tak Jozue zaujal celú túto krajinu, hornatý kraj, Nageb, krajinu Gosen, Sefelu, Arabu, izraelské vrchy i roviny, od vrchu Kalvo,
ktorý vystupuje k Seiru, až po Baalgad na libanonskej pláni pod vrchom Hermon. Všetkých ich kráľov zajal, porazil a usmrtil.
RESPONZÓRIUM
Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Ambróza
Hoci celé Sväté písmo dýcha Božou milosťou, zvlášť lahodná je však kniha žalmov. Veď aj Mojžiš opisuje jednoduchou rečou skutky
predkov, ale keď s veľkým úžasom previedol ľud otcov cez Červené more a hľadel, ako sa topí faraón so svojimi vojskami, vzniesol sa
jeho duch k vyšším veciam (lebo dosiahol veci, ktoré presahovali jeho sily) a zaspieval pánovi víťazný chválospev. Aj Mária vzala bubienok
a povzbudzovala ostatné: „Spievajme Pánovi, lebo sa preslávil. Koňa i jazdca zmietol do mora.“
Dejiny poučujú, zákon učí, proroctvo zvestuje, karhanie napráva, mravnosť presviedča. V knihe žalmov je výsledok tohto všetkého
a akýsi spasiteľný liek pre ľudí. Každý, kto ju číta, má zvláštny prostriedok, ktorým môže liečiť rany vlastnej náruživosti. Kto chce do nej
nahliadnuť, nájde tu ako vo výcvikovej škole duší a na akom si kolbišti cností nachystané rozmanité druhy zápasov a môže si vybrať ten,
ktorý uzná za najvhodnejší, aby sa čím ľahšie dostal k víťaznému vencu.
Ak sa niekto chce zamyslieť nad skutkami predkov a chce ich napodobňovať, nájde v jednom žalme zachytené celé dejiny otcov a
v súhrnnom čítaní si môže tento poklad uložiť do pamäti. Ak niekto chce poznať silu zákona, ktorá je celá vo zväzku lásky („veď kto miluje
blížneho, vyplnil zákon“), nech si prečíta v žalmoch, akým veľkým nebezpečenstvám sa z lásky vystavil sám žalmista, aby odvrátil potupu
celého ľudu. A uzná, že sláva lásky sa vyrovná víťazstvu čnosti.
A čo mám povedať o sile proroctva? Čo iní ohlasovali len nejasne, jemu, ako sa zdá, bolo prisľúbené priamo a otvorene, že sa totiž
Pán Ježiš narodí z jeho potomstva, ako mu povedal Pán: „Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón.“ V žalmoch sa nám Ježiš takto
nielen rodí, ale aj prijíma to spasiteľné telesné utrpenie, odpočíva v hrobe, vstáva z mŕtvych, vystupuje do neba, sedí po pravici Otca.
To, čo sa neodvážil nik z ľudí povedať, to zvestoval iba tento prorok a potom ohlásil sám Pán v evanjeliu.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Jozue
Jozue zhromaždil všetky izraelské kmene do Sichemu a zvolal starších, kniežatá, sudcov a dozorcov.
Oni predstúpili pred Boha a Jozue povedal všetkému ľudu:
„Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Kedysi vaši otcovia, ako Táre, otec Abraháma a Nachora, bývali za riekou a slúžili cudzím Bohom.
Vzal som teda vášho otca Abraháma z Mezopotámie, previedol som ho po celej krajine Kanaán a rozmnožil som jeho potomstvo.
Dal som mu Izáka a jemu zase som dal Jakuba a Ezaua. Ezauovi som dal do vlastníctva pohorie Seir; Jakub a jeho synovia zostúpili
do Egypta. Poslal som Mojžiša a Árona a bil som Egypt znameniami, ktoré som uprostred neho urobil, a potom som vás vyviedol.
Vyviedol som vašich otcov z Egypta a prišli ste k moru. Egypťania prenasledovali vašich otcov na vozoch a koňoch až po Červené more.
Oni volali k Pánovi a on položil temnotu medzi vás a Egypťanov a priviedol na nich more, ktoré ich prikrylo. Na vlastné oči ste videli,
čo som urobil v Egypte. Potom ste dlhý čas bývali na púšti.
A dal som vám zem, s ktorou ste sa nenamáhali, mestá, ktoré ste nestavali, a bývate v nich, vinice a olivové sady, ktoré ste nevysádzali,
a jete z nich. Teraz sa však bojte Pána a slúžte mu verne a úprimne. Odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii a
v Egypte, a slúžte Pánovi. Ak sa vám nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyberte, komu chcete slúžiť: či bohom ktorým slúžili vaši otcovia
v Mezopotámii, a či bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. No ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi.“
Ľud odpovedal: „Nech je ďaleko od nás, že by sme opustili Pána a slúžili cudzím bohom. Veď Pán je náš Boh. On vyviedol nás i našich
otcov z egyptskej krajiny, z domu otroctva. On robil pred našimi očami veľké znamenia a chránil nás celou cestou, po ktorej sme išli,
a medzi všetkými národmi, uprostred ktorých sme prechádzali. Pán vypudil všetky národy i Amorejčanov, obyvateľov krajiny, do ktorej
sme vošli. Aj my teda budeme slúžiť Pánovi, lebo on je náš Boh.“
Ale Jozue odvetil ľudu: „Nebudete môcť slúžiť Pánovi. Veď on je Boh svätý, Boh žiarlivý. On vám neprepáči zločiny a hriechy.
Ak opustíte Pána a budete slúžiť cudzím bohom, on sa odvráti, pokorí vás a zničí, hoci vám predtým preukazoval dobrodenia.“
Ľud však odvetil Jozuovi: „Nie, budeme slúžiť Pánovi.“ Na to Jozue povedal ľudu: „Sami ste svedkami proti sebe, že ste si vyvolili
Pána, aby ste mu slúžili.“ Odpovedali mu: „Áno, sme.“ „Potom odstráňte cudzích bohov spomedzi seba,“ povedal, „a nakloňte svoje
srdce k Pánovi, Bohu Izraela.“ A ľud Jozuovi odpovedal: „Budeme slúžiť Pánovi, nášmu Bohu. Budeme zachovávať jeho príkazy.“
V ten deň Jozue uzavrel zmluvu s ľudom a dal mu v Sicheme príkazy a ustanovenia a tieto slová zapísal do knihy Božieho zákona.
Vzal veľký kameň a postavil ho tam pod dub, ktorý bol pri Pánovej svätyni. Potom povedal všetkému ľudu: „Hľa, tento kameň bude
svedčiť proti vám, lebo počul všetky Pánove slová, ktoré hovoril medzi nami, aby ste ich niekedy nemohli poprieť a nesklamali Pána,
svojho Boha.“ Potom ľud prepustil, každého do jeho dedičného podielu.
RESPONZÓRIUM
Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Ambróza
Čo je milšie ako žalm? Preto krásne hovorí sám Dávid: „Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha, lebo je milé hlásať jeho slávu.“
A naozaj. Žalm je požehnaním národa, oslavou Boha, chválou ľudu, jasotom ľudstva, rečou vesmíru, hlasom Cirkvi, ľubozvučným vyznaním
viery, úplným obetovaním vôle, radosťou zo slobody, výkrikom šťastia, veselou ozvenou. Krotí hnev, odstraňuje ustarostenosť, uľahčuje
zármutok. V noci je zbraňou, cez deň poučením. Je štítom v strachu, sviatkom vo svätosti, obrazom ticha, základom pokoja a svornosti.
Veď aj citara vytvára z rôznych a nerovnakých tónov jednu melódiu. Na začiatku dňa sa ozýva žalm, na konci dňa zaznieva žalm.
V žalme zápasí náuka s milosťou. Zároveň sa spieva pre potešenie i učí pre vnútorné obohatenie. S čím sa vlastne nestretneš pri čítaní
žalmov? Čítam v nich: „Pieseň lásky“ a rozpálim sa túžbou po svätej láske. Nachádzam v nich milosť zjavenia, svedectvá o zmŕtvychvstaní,
dary prisľúbenia. Učím sa tu chrániť sa hriechu a odúčam sa hanbiť sa za pokánie za hriechy.
Čo je teda žalm, ak nie hudobný nástroj čností, na ktorý ctihodný prorok udiera brnkadlom Svätého Ducha a vyludzuje na zemi ľúbe
nebeské melódie? A keď on na črevových strunách, čiže na mŕtvych zvyškoch rôznych zvukov, hrá rozličné melódie na Božiu chválu
a vysiela do neba pieseň, vtedy nás učí, že najprv musíme zomrieť hriechu, až potom budeme môcť na tomto tele vyludzovať rozmanité
čnostné skutky, v ktorých sa dostane k Pánovi prejav našej úcty.
Dávid nás teda učí, že máme spievať vnútri, vnútri spievať žalmy, ako spieval aj Pavol: „Budem sa modliť duchom, budem sa modliť
aj mysľou. Budem spievať duchom, budem spievať aj mysľou.“ Musíme svoj život a skutky usmerňovať na vyššie dobrá, aby pôžitok
rozkoše nezobudil telesné náruživosti, lebo nimi sa naša duša nevykupuje, ale iba zaťažuje. A svätý Prorok sa priznáva, že spieval na
vykúpenie svojej duše, keď hovorí: „Na citare ti, Bože, zahrám, Svätý Izraela. Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, i moja duša,
ktorú si vykúpil.“
RESPONZÓRIUM