14. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si pozdvihol padnuté ľudstvo uponížením sa tvojho
Syna; daruj svätú radosť svojim verným, ktorých si vymanil z otroctva hriechu,
a priveď ich do večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho
Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
R.
Z Druhej knihy Samuelovej
Pán poslal Nátana k Dávidovi. Nátan k nemu šiel a povedal mu:
„V ktoromsi meste boli dvaja muži, jeden bohatý a druhý chudobný.
Bohatý mal veľké množstvo oviec a dobytka. Chudobný zas nemal celkom nič,
len jednu malú ovečku, ktorú si kúpil a živil. Rástla u neho spolu s jeho deťmi.
Jedla z jeho chleba, pila z jeho pohára a spala v jeho lone: bola mu ako dcéra.
A keď k boháčovi prišiel akýsi pocestný, bolo mu ľúto vziať zo svojich oviec
a zo svojho dobytka na pohostenie pocestného, čo k nemu prišiel. Vzal chudákovu
ovečku a pripravil z nej pokrm pre človeka, čo k nemu došiel.“ Dávid sa náramne
rozhneval na toho človeka a povedal Nátanovi: „Ako žije Pán, muž, čo to urobil,
je synom smrti. A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože to urobil a nemal zľutovanie.“
Tu Nátan povedal Dávidovi: „Ty si ten muž. Toto hovorí Pán, Boh Izraela:
Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom, ja som ťa vytrhol zo Saulovej ruky.
Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do tvojho lona. Dal som ti dom
Izraela i Júdu a ak je to málo, pridám ti ešte oveľa viac. Prečo si teda pohrdol
Pánovým slovom a urobil si, čo sa mu nepáči? Hetejčana Uriáša si zabil mečom
a jeho manželku si si vzal za ženu; zavraždil si ho mečom Ammonových synov.
Preto už nikdy neodstúpi meč od tvojho domu, lebo si mnou opovrhol a vzal si si
manželku Hetejčana Uriáša za ženu. Preto hovorí Pán: Ja z tvojho vlastného
domu vyvolám na teba nešťastie; pred tvojimi očami ti vezmem ženy a dám ich
tvojmu blížnemu a on bude za bieleho dňa spať s tvojimi ženami.
Ty si konal potajomky, ja toto urobím pred očami celého Izraela za jasného dňa.“
Dávid povedal Nátanovi: „Zhrešil som proti Pánovi.“ Nátan riekol Dávidovi:
„Aj Pán ti odpustil hriech; nezomrieš. Ale pretože si týmto zavinil rúhanie Pánových
nepriateľov, syn, ktorý sa ti narodí, zomrie.“ A Nátan sa vrátil domov.
Pán udrel dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova žena, a ono ťažko ochorelo.
Dávid prosil Pána za dieťa, prísne sa postil a keď prišiel domov, celú noc ležal na zemi.
Prišli k nemu starší jeho domu a nútili ho vstať zo zeme, ale on nechcel, ani
s nimi nejedol. Na siedmy deň dieťa zomrelo. A Dávidovi služobníci báli sa oznámiť
mu, že dieťa zomrelo, lebo vraveli: „Keď dieťa ešte žilo, prehovárali sme ho
a nepočúval nás. Ako mu teraz povieme: „Chlapec zomrel“? Vykoná dačo horšie.“
Ale keď Dávid videl, ako si jeho služobníci pošuškávajú, pochopil, že dieťa zomrelo,
a opýtal sa svojich služobníkov: „Zomrel chlapec?“ Oni mu odpovedali: „Zomrel.“
Tu Dávid vstal zo zeme, umyl sa a pomazal sa, prezliekol si odev, šiel do Pánovho
domu a klaňal sa. Potom sa vrátil domov, žiadal, aby mu priniesli chlieb, a jedol.
Jeho služobníci mu povedali: „Čo to robíš? Kým dieťa ešte žilo, postil si sa
a plakal si preň. Keď však chlapec zomrel, vstal si a ješ chlieb.“ On vravel:
„Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal som preň. Hovoril som si: Ktovie, či sa
Pán nezmiluje nado mnou a dieťa bude žiť? Teraz však, keď zomrelo, načo by som sa
postil? Vari ho ešte môžem privolať späť? Skôr ja odídem za ním, ono sa už ku mne nevráti.“
Potom Dávid potešoval svoju ženu Betsabe. Vošiel k nej, spal s ňou, ona porodila
syna a dal mu meno Šalamún. A Pán ho miloval. I odovzdal ho do rúk proroka
Nátana a on mu dal kvôli Pánovi meno Jedidia (to jest Pánov miláčik).
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého biskupa Augustína
Dávid hovorí: „Vedomý som si svojho zločinu.“ Ak som si ja vedomý, ty potom odpusť.
Len si nenamýšľajme, že žijeme dobre a bez hriechu. Život sa chváli tak, že sa prosí o odpustenie.
Čím menej ľudia bez nádeje vnímajú svoje hriechy, tým zvedavejší sú na cudzie.
Nehľadajú, čo by mohli napraviť, ale do čoho by sa mohli zadrapiť. A keďže nemôžu seba
ospravedlniť, sú pohotoví iných obviniť. Ten, čo povedal: „Vedomý som si svojho zločinu
a svoj hriech mám stále pred sebou,“ nedal nám takýto príklad modlitby a zadosťučinenia
Bohu. On nebol zaujatý cudzími hriechmi. Predvolával seba pred seba a nelichotil si, ale
prenikal a ponáral sa čoraz hlbšie do seba samého. Nešetril sa sám, a preto neprosil
nehanebne, aby ho šetrili.
Chceš sa zmieriť s Bohom? Zisťuj, čo máš robiť so sebou, aby sa Boh zmieril s tebou.
Všimni si ten istý žalm, čo sa tam číta: „Veď keby si chcel obetu, ochotne by som ju
priniesol. Ale v žertvách nebudeš mať záľubu.“ Budeš teda bez obety? Nebudeš nič
obetovať, nijakou obetou uzmierovať Boha? Ako si povedal? „Keby si chcel obetu, ochotne
by som ju priniesol. Ale v žertvách nebudeš mať záľubu.“ Len pokračuj, počúvaj a povedz:
„Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým.“
Tým, že si zavrhol, čo si obetoval, našiel si, čo máš obetovať. Lebo za čias otcov si
prinášal na obetu dobytok a volalo sa to obetou. „Keby si chcel obetu, ochotne by som ju
priniesol.“ Tú teda nehľadáš, a predsa hľadáš obetu.
Hovorí: „V žertvách nebudeš mať záľubu.“ Keď teda v žertvách nebudeš mať záľubu,
zostaneš bez obety? Vôbec nie. „Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Boh nepohŕda
srdcom skrúšeným a poníženým.“ Máš čo obetovať. Neobzeraj sa po stáde, nepripravuj
lode, nevydávaj sa do ďalekých provincií, aby si priniesol voňavé látky. Hľadaj vo svojom
srdci, čo je Bohu milé. Srdce treba skrušiť. Vari sa bojíš, že skrúšené zahynie? Máš tam:
„Bože, stvor vo mne srdce čisté.“ Aby teda mohlo byť stvorené čisté srdce, nečisté treba skrušiť.
Keď hrešíme, musíme sa znepáčiť sebe, lebo hriechy sa Bohu nepáčia. A keďže nie sme bez
hriechu, buďme mu aspoň v tom podobní, že sa nám nepáči to, čo jemu. Aspoň čiastočne
sa spojíš s Božou vôľou, keď sa ti nebude na tebe páčiť to, čo nenávidí aj ten, ktorý ťa stvoril.
RESPONZÓRIUM
Z Druhej knihy Samuelovej
Absolón povedal kráľovi: „Chcel by som ísť, prosím, do Hebronu a splniť sľuby, ktoré som urobil Pánovi.
Lebo tvoj služobník urobil sľub, keď bol v Gesure v Sýrii: Ak ma Pán privedie späť do Jeruzalema,
prinesiem Pánovi obetu.“ Kráľ mu povedal: „Choď v pokoji.“ On vstal a odišiel do Hebronu.
Ale Absolón poslal vyzvedačov do všetkých kmeňov Izraela s odkazom: „Len čo začujete zvuk
poľnice, zvolajte: ‚Absolón sa stal kráľom v Hebrone!?“ S Absolónom šlo z Jeruzalema dvesto
mužov, ktorí boli pozvaní; išli s úprimným srdcom a vôbec nič netušili. Kým Absolón prinášal obety,
dal zavolať aj Dávidovho poradcu Gilončana Achitofela z jeho mesta Gilo. A bolo to veľké sprisahanie,
lebo okolo Absolóna sa zbiehalo čoraz viac ľudu.
K Dávidovi prišiel posol so správou: „Všetci Izraeliti sa celým srdcom pridali k Absolónovi.“
Dávid povedal svojim sluhom, čo boli s ním v Jeruzaleme: „Poďte, utekajme; neostáva nám
nič iné iba ujsť pred Absolónom. Poponáhľajte sa, nech nás neprekvapí a neprepadne, nech
nás neuvrhne do nešťastia a mesto nevyhubí ostrím meča.“
Prišiel aj Sadok a všetci leviti s ním niesli archu Božej zmluvy. Božiu archu položili a kým
všetok ľud nevyšiel z mesta, Abiatar priniesol obetu. Tu kráľ povedal Sadokovi:
„Zanes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem milosť v Pánových očiach, privedie ma naspäť
a ukáže mi ju aj svoj príbytok. Ale ak povie: „Nepáčiš sa mi,“ som pripravený; nech urobí,
čo sa jemu páči.“ A ešte povedal kráľ kňazovi Sadokovi: „Vidíš? Vráť sa v pokoji do mesta.
A tvoj syn Achimaas a Abiatarov syn Jonatan, dvaja vaši synovia, nech idú s vami.
Ja sa budem zdržiavať pri brodoch na púšti, kým mi od vás nedôjde nejaký odkaz.“
Sadok a Abiatar zaniesli teda Božiu archu do Jeruzalema a ostali tam.
Dávid potom vystupoval na Olivovú horu a plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý;
aj všetko ľud, čo bol s ním, mal zahalenú hlavu, kráčal nahor a plakal.
Keď kráľ Dávid došiel až k Bahurim, práve stadiaľ vychádzal muž zo Saulovho príbuzenstva,
Gérov syn menom Semei. Išiel opodiaľ, preklínal a hádzal kamene do Dávida a do sluhov
kráľa Dávida, kým všetok ľud a všetci udatní muži kráčali po pravej i ľavej strane kráľa.
A Semei takto preklínal kráľa: „Utekaj, utekaj, krvavý muž, Beliálov muž. Pán na teba uvalil
všetku krv Saulovho domu, lebo si uchvátil jeho kráľovstvo do ruky tvojho syna Absolóna.
Teraz sa na teba valí nešťastie, lebo si krvilačný človek.“ Abisai, syn Sarvie vravel kráľovi:
„Prečo tento zdochnutý pes preklína môjho pána a kráľa? Idem a zrazím mu hlavu.“
Ale kráľ povedal: „Čo môžem ja alebo vy, synovia Sarvie? Ak preklína a ak mu Pán
rozkázal preklínať Dávida, kto sa opováži povedať: „Prečo to robíš?“ A kráľ povedal
Abisaimu a všetkým svojim sluhom: „Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na
život. O koľko viac môže toto robiť tento Benjamínec?! Nechajte ho, nech zlorečí, ako mu
prikázal Pán. Možno Pán zhliadne na moje súženie a dá mi dobré za toto dnešné preklínanie.“
A Dávid i jeho sluhovia pokračovali v ceste. Ale Semei šiel opodiaľ po úbočí vrchu, preklínal,
hádzal doň kamene a metal zem.
RESPONZÓRIUM
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
Je napísané: „Pripojte sa k svätým, lebo kto sa k nim primkne, ten sa posvätí.“ A znova
na inom mieste: „S nevinným mužom budeš nevinný, s vyvoleným budeš vyvolený a pri
zvrhlom sa pokazíš.“ Preto sa spájame aj my s nevinnými a spravodlivými, lebo oni sú Boží
vyvolenci. Prečo sú medzi vami sváry, hnevy, rozbroje, roztržky a vojna? Nemáme jedného
Boha, jedného Krista a jedného Ducha milosti, ktorý bol na nás vyliaty, a nie je jedno povolanie
v Kristovi? Prečo trháme a kmášeme Kristove údy a búrime sa proti vlastnému telu a v tomto
šialenstve ideme tak ďaleko, že až zabúdame, že sme si navzájom údmi?
Pamätajte na slová Ježiša nášho Pána: „Beda tomu človekovi! Bolo by pre neho lepšie,
keby sa nebol narodil, akoby mal pohoršiť jedného z mojich vyvolených. Pre toho by bolo
lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň a ponorili ho do mora, akoby mal pokaziť jedného
z mojich vyvolených.“ Vaša roztržka mnohých pokazila, mnohých vohnala do malomyseľnosti,
mnohých do neistoty a nás všetkých do zármutku; veru, všetkým nám spôsobila žiaľ.
A vaša vzbura ešte stále trvá.
Vezmite do rúk list svätého apoštola Pavla. Čo vám píše ako prvé na začiatku evanjelia?
Určite z Božieho vnuknutia vám v liste napísal o sebe, o Kéfasovi i Apollovi, lebo aj vtedy
boli medzi vami rozkoly a snahy o vytváranie strán. Ale tamtie rozkoly boli menší hriech,
lebo ste sa prikláňali k slávnym apoštolom, so žiarivým svedectvom a k mužovi, ktorého oni potvrdili.
Skončime to teda čím skôr! Hoďme sa Pánovi k nohám a s plačom ho pokorne prosme,
aby bol milostivý, aby sa s nami zmieril a prinavrátil nás k nášmu prvotnému krásnemu
a čistému životu v bratskej láske. Lebo toto je brána spravodlivosti otvorená pre život,
ako je napísané: „Otvorte mi brány spravodlivosti, vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.
Toto je brána Pánova; len spravodliví ňou vchádzajú.“ Aj keď je otvorených veľa brán,
brána spravodlivosti je tá istá, čo je aj v Kristovi. Blahoslavení všetci, ktorí ňou vošli
a nasmerovali svoju cestu k svätosti a spravodlivosti a robia všetko pokojne. Či je
niekto veriaci, schopný vysloviť poznanie, či múdry v posudzovaní rečí, alebo čistý
v skutkoch, musí byť tým poníženejší, čím sa zdá byť väčším, a musí hľadať, čo osoží
všetkým, a nie iba jemu.
RESPONZÓRIUM
Z Druhej knihy Samuelovej
Ľud vytiahol do poľa proti Izraelu a strhol sa v efraimskom lese boj. Dávidovo vojsko tam porazilo izraelský ľud, a bola to tam veľká pohroma.
V ten deň padlo dvadsaťtisíc ľudí. Boj sa tam rozšíril po celej krajine. A oveľa viac bolo tých, ktorých z ľudu pohltil les, ako tých, ktorých
v ten deň pohltil meč.
Absolón sa nečakane zjavil pred očami Dávidových sluhov; sedel na mulici. Keď mulica vošla pod veľký košatý dub, zachytil sa hlavou na dube
a ostal visieť medzi nebom a zemou; mulica, na ktorej sedel, prešla. Ktosi to videl a oznámil Joabovi: „Videl som Absolóna visieť na dube.“
Joab povedal mužovi, čo mu to oznámil: „Keď si ho videl, prečo si ho nepribodol k zemi? A ja by som ti bol dal desať šeklov striebra a jeden
opasok.“ On odpovedal Joabovi: „Ani keby si mi dal na ruku tisíc strieborných, nevystrel by som ruku na kráľovho syna. Veď sme počuli, keď
kráľ prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: „Dávajte mi všetci pozor na chlapca Absolóna!“ A keby som to aj bol neverne urobil proti svojej duši,
pred kráľom sa to nedá utajiť a ty by si sa bol postavil proti mne.“ Joab povedal: „Nebudem sa tu s tebou takto baviť.“ Vzal do ruky tri kopije
a vrazil ich Absolónovi do srdca, keď sa ešte metal zavesený na dube. Tu pribehlo desať mladíkov, Joabových zbrojnošov, a dobili ho.
Potom Joab zatrúbil na poľnicu a ľud prestal prenasledovať utekajúcich Izraelitov, lebo Joab ľud zadržal. Absolóna vzali a hodili ho v lese
do veľkej jamy a navŕšili na neho veľmi veľkú hromadu kameňov. A celý Izrael utiekol do svojich stanov.
Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ, čo vyšiel na terasu brány na hradbách, dvihol oči a videl, že beží osamelý človek; zakričal
a oznámil to kráľovi. Kráľ povedal: „Ak je sám, je dobrá zvesť v jeho ústach.“ Kým sa ten rýchlo približoval, pozorovateľ videl bežať iného
človeka a pozorovateľ zakričal strážcovi brány: „Vidím človeka a beží sám.“ Kráľ povedal: „Aj ten nesie dobrú zvesť.“ Pozorovateľ hovoril:
„Zdá sa mi, že ten prvý beží, ako beží Sadokov syn Achimaas.“ Kráľ vravel: „Je to dobrý muž a prichádza s dobrou zvesťou.“
Vtom Achimaas zavolal na kráľa: „Pokoj!“ Poklonil sa kráľovi až tvárou po zem a povedal: „Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, ktorý zovrel ľudí,
čo zdvihli svoje ruky proti môjmu pánovi a kráľovi.“ Kráľ sa spýtal: „Má sa mladík Absolón dobre?“ Achimaas odpovedal: „Videl som veľký
zmätok, keď Joab poslal kráľovho sluhu a mňa, tvojho sluhu, ale neviem, čo to bolo.“ Kráľ mu povedal: „Odstúp a staň si tamto.“ On odstúpil
a stál. Vtom sa zjavil Etiópčan a keď prišiel, povedal: „Dobrú zvesť prinášam, pane, môj kráľ; dnes ti Pán prisúdil právo a vyslobodil ťa z rúk
všetkých, čo povstali proti tebe.“ Ale kráľ sa opýtal Etiópčana: „Má sa mladík Absolón dobre?“ Etiópčan mu odvetil: „Nech pochodia ako ten
mladík nepriatelia môjho pána a kráľa a všetci, čo zločinne povstali proti nemu.“
Kráľ sa zachvel, vystúpil do siene nad bránou a plakal. Chodil a hovoril: „Syn môj Absolón, syn môj, syn môj Absolón! Radšej som mohol ja
zomrieť namiesto teba! Absolón, syn môj, syn môj!“
Joabovi oznámili, že kráľ plače a žiali za svojím synom. A tak sa v ten deň víťazstvo zmenilo na smútok v celom národe, lebo ľud počul
v ten deň hovoriť: „Kráľ žiali za svojím synom.“ V ten deň vošiel ľud do mesta kradmo. Tak, ako sa vracia zahanbený ľud, keď uteká z boja.
A kráľ si zahalil tvár a kričal veľkým hlasom: „Syn môj Absolón, Absolón, syn môj, syn môj!“
RESPONZÓRIUM
Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína
Bratia, veľmi vás povzbudzujeme k láske, nielen medzi vami navzájom, ale aj k tým, čo sú mimo, či sú to pohania, čo ešte neveria v Krista,
alebo tí, čo sú od nás odlúčení, a vyznávajú s nami Hlavu, ale od tela sa oddelili. Žiaľme za nimi, bratia, ako za svojimi bratmi. Či chcú, alebo
nechcú, sú našimi bratmi. Až vtedy by prestali byť našimi bratmi, keby prestali hovoriť: „Otče náš.“
O ktorýchsi povedal Prorok: „Tým, čo vám hovoria: Nie ste naši bratia, povedzte: Ste naši bratia.“ Uvažujte, o kom to mohol povedať.
O pohanoch? Nie, lebo ich nenazývame našimi bratmi ani podľa Písma ani podľa toho, ako sa hovorí v Cirkvi. Alebo o Židoch, ktorí neuverili
v Krista?
Čítajte Apoštola a uvidíte, že keď Apoštol hovorí „bratia“ bez nejakého prídavku, rozumie iba kresťanov: „Prečo teda súdiš svojho brata?
A ty prečo svojím bratom pohŕdaš?“ A na inom mieste hovorí: „Vy krivdíte a škodíte, a to bratom.“
Teda tí, čo hovoria: „Nie ste naši bratia,“ nazývajú nás pohanmi. A preto nás chcú aj prekrstiť a hovoria, že my nemáme, čo dávajú oni.
Preto je ich blud dôsledný, keď popierajú, že sme ich bratmi. Ale prečo nám hovorí Prorok: „Vy im povedzte: Ste naši bratia,“ ak nie iba preto,
že v nich uznávame to, čo neopakujeme? Oni neuznávajú náš krst a tým popierajú, že sme ich bratmi. My neopakujeme ich krst, ale uznávame
ho ako náš a hovoríme im: „Ste naši bratia.“
Oni povedia: „Prečo nás vyhľadávate, čo s nami chcete?“ Odpovedzme: „Ste naši bratia.“ Povedia: „Choďte preč od nás, my nemáme
s vami nič spoločné.“ Ale my s vami máme: vyznávame jedného Krista, musíme byť v jednom tele, pod jednou hlavou.
Zaprisahávame vás teda, bratia, pre milosrdnú lásku, ktorej mliekom sa živíme, ktorej chlebom sa posilňujeme, pre Krista, nášho Pána,
pre jeho miernosť, zaprisahávame vás (lebo je načase, aby sme ich zahrnuli veľkou láskou a prekypujúcim milosrdenstvom a prosili Boha za nich,
aby im raz udelil zdravé zmýšľanie, aby sa spamätali a zbadali, že nemajú absolútne čo povedať proti pravde; lebo im nezostalo nič iné
iba chorobná srdnatosť, ktorá je tým slabšia, čím viac si namýšľa, že má silu), zaprisahávame vás za slabých, za tých, čo zmýšľajú podľa tela,
za živočíšnych a telesných, a predsa našich bratov, ktorí slávia tie isté tajomstvá, aj keď nie s nami, ale tie isté, ktorí odpovedajú
to isté „Amen“, hoci nie s nami, ale to isté; modlite sa za nich k Bohu z hĺbky svojej lásky.
RESPONZÓRIUM
Z Druhej knihy Samuelovej
Znovu vzplanul Pánov hnev proti Izraelu. A podnietil proti nim Dávida: „Choď a spočítaj Izrael i Júdu.“
Kráľ povedal Joabovi a veliteľom svojho vojska, čo boli s ním: „Choďte po všetkých kmeňoch Izraela
od Danu až po Bersabe a spočítajte ľud; chcem poznať jeho počet.“ Joab povedal kráľovi:
„Nech Pán, tvoj Boh, pridá k ľudu stokrát toľko, koľko ho je teraz pred očami môjho pána a kráľa.
Ale čo chce môj pán a kráľ dosiahnuť takouto vecou?“ Ale kráľovo slovo bolo silnejšie ako Joab
a velitelia vojska. A tak Joab a velitelia vojakov vyšli od kráľa spočítať izraelský ľud.
Ale keď bol ľud spočítaný, rozbúšilo sa Dávidovi srdce a povedal Pánovi: „Veľmi som zhrešil
týmto skutkom. Ale teraz, prosím, Pane, odpusť neprávosť svojho sluhu, lebo som konal veľmi hlúpo.“
Keď Dávid ráno vstal, Pán prehovoril k prorokovi Gadovi, Dávidovmu vidcovi:
„Choď a povedz Dávidovi: Toto hovorí Pán: Tri možnosti ti dávam na voľbu; vyber si, čo chceš,
čo mám na teba dopustiť.“ Gad išiel k Dávidovi a oznámil mu: „Buď bude v tvojej krajine tri roky
hlad, alebo budeš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi a oni ťa budú prenasledovať, alebo
bude tri dni mor v tvojej krajine. Dobre si to rozmysli a povedz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal.“
Dávid povedal Gadovi: „Veľmi úzko mi je, ale lepšie padnúť do ruky Pána – lebo on je veľmi milosrdný –,
ako padnúť do rúk človeka!“
Dávid si vybral mor; bola práve žatva. Pán dopustil mor na Izraela od rána až do určeného
času. Od Danu po Bersabe zomrelo z ľudu sedemdesiattisíc mužov. Keď anjel vystrel ruku
nad Jeruzalem, aby ho zničil, Pána pohlo utrpenie a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: „Dosť už;
a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: „Dosť už; zadrž svoju ruku!“
Pánov anjel bol práve pri humne Jebuzejčana Areunu. Keď Dávid videl anjela, čo zabíjal ľud,
povedal Pánovi: „Ja som zhrešil, ja som sa dopustil zločinu. Ale tieto ovečky čože urobili?
Prosím, nech sa tvoja ruka obráti proti mne a proti domu môjho otca.“
V ten deň prišiel k Dávidovi Gad a povedal mu: „Choď hore a postav Pánovi na humne
Jebuzejčana Areunu oltár.“ Dávid teda kúpil humno i voly za päťdesiat šeklov striebra.
Potom tam Dávid postavil Pánovi oltár a priniesol zápalné i pokojné obety.
A Pán sa dal uprosiť za krajinu a rana bola od Izraela odvrátená.
RESPONZÓRIUM
Zo starobylého dielka zvaného Učenie dvanástich apoštolov
Takto vzdávajte vďaky: Najprv nad kalichom: „Vzdávame ti vďaky, Otče náš, za svätý vinič tvojho služobníka Dávida, ktorý si nám zjavil skrze svojho služobníka Ježiša. Tebe sláva naveky.“
Potom nad rozlomeným chlebom: „Vzdávame ti vďaky, Otče náš, za život a poznanie, ktoré si nám zjavil skrze svojho služobníka Ježiša. Tebe sláva naveky. Ako bol tento chlieb rozptýlený po vrchoch a po zozbieraní sa spojil v jedno, tak nech sa zozbiera tvoja Cirkev od končín zeme do tvojho kráľovstva, lebo tvoja je sláva i moc skrze Ježiša Krista naveky.“
Ale z vašej Eucharistie nech neje a nepije nik, iba tí, čo sú pokrstení v Pánovom mene, lebo o tomto Pán hovorí: „Nedávajte, čo je sväté, psom.“
Po nasýtení takto vzdávajte vďaky: „Vzdávame ti vďaky, svätý Otče, za tvoje sväté meno, ktorému si postavil trón v našich srdciach, i za poznanie, vieru a nesmrteľnosť, ktorú si nám zjavil skrze svojho služobníka Ježiša. Tebe sláva naveky.
Všemohúci Pane, ty si stvoril všetko pre svoje meno, ľuďom si dal pokrm a nápoj, aby ti vzdávali vďaky, a nám si skrze svojho služobníka daroval duchovný pokrm a nápoj a večný život. Ale predovšetkým ti vzdávame vďaky za to, že si mocný. Tebe sláva naveky.
Pamätaj, Pane, na svoju Cirkev, chráň ju od každého zla, veď ju vo svojej dokonalej láske a zhromaždi ju posvätenú zo štyroch strán sveta do svojho kráľovstva, ktoré si jej pripravil, lebo tvoja je moc i sláva naveky.
Nech príde milosť a tento svet nech sa pominie! Hosanna Dávidovmu Bohu! Kto je svätý, nech pristúpi. Kto nie je, nech sa kaja. Maranatha, amen.“
Keď sa teda zhromaždíte v deň Pána, lámte chlieb a vzdávajte vďaky. Ale najprv sa vyznajte zo svojich hriechov, aby bola vaša obeta čistá. Ten, kto má spor so svojím blížnym, nech sa s vami neschádza, kým sa nezmieria, aby sa vaša obeta neznesvätila. Veď Pán povedal toto: „Nech sa mi na každom mieste a v každom čase prináša čistá obeta, lebo som veľký kráľ, hovorí Pán, a moje meno je obdivuhodné medzi národmi.“
RESPONZÓRIUM
Z Prvej knihy Kroník
Dávid povedal: „Môj syn Šalamún je ešte mladý a útly chlapec a dom, ktorý treba postaviť Pánovi, musí byť taký, aby ho spomínali
a oslavovali vo všetkých krajinách. Pripravím mu teda, čo bude potrebovať.“ A preto pred svojou smrťou pripravil všetky prostriedky.
Potom zavolal svojho syna Šalamúna a prikázal mu, aby postavil dom Pánovi, Bohu Izraela. Dávid povedal Šalamúnovi: „Syn môj, ja som
zamýšľal postaviť dom menu Pána, môjho Boha. Ale Pán mi povedal: „Prelial si veľa krvi a viedol veľké vojny. Nebudeš môcť postaviť dom
môjmu menu, keď si vylial toľko krvi predo mnou. Syn, ktorý sa ti narodí, bude mužom pokoja. Zaistím mu pokoj od všetkých jeho nepriateľov
zo všetkých strán, a preto sa bude volať Šalamún. Pokoj a mier darujem v Izraeli po všetky jeho dni. On postaví dom môjmu menu. On mi
bude synom a ja mu budem otcom. A upevním jeho kráľovský trón nad Izraelom naveky:“ A teraz nech je s tebou Pán, syn môj. Nech sa ti
darí postaviť dom Pánovi, svojmu Bohu, ako to o tebe povedal. Nech ti Pán dá múdrosť a rozvahu, aby si vedel spravovať Izrael
a zachovávať zákon Pána, svojho Boha. Iba vtedy budeš mať úspech, keď budeš zachovávať prikázania a ustanovenia, ktoré dal Pán
Mojžišovi pre Izrael. Buď statočný a vzmuž sa! Neboj sa, ani sa nechvej! Pozri, ja som popri svojich strastiach pripravil prostriedky na Pánov
dom: stotisíc talentov zlata a milión talentov striebra, meď a železo nemožno ani odvážiť, lebo je ich tak veľa. Pripravil som drevo i kameň;
a ty k tomu pridáš. Máš aj veľa remeselníkov – kamenárov, murárov, tesárov a rôznych odborníkov schopných vytvoriť diela zo zlata
a striebra, medi a železa, čoho je bez počtu. Vstaň teda a rob a Pán bude s tebou.“
Dávid prikázal aj všetkým izraelským kniežatám, aby pomáhali jeho synovi Šalamúnovi: „Vidíte, že Pán, váš Boh, je s vami a daroval vám
pokoj zo všetkých strán, obyvateľov krajiny vydal do vašej ruky a krajina sa podrobila Pánovi a jeho ľudu. Oddajte teda svoje srdcia
a svoje duše hľadaniu Pána, svojho Boha. Vstaňte a stavajte svätyňu Pánovi, Bohu, aby sa mohla zaniesť archa Pánovej zmluvy i nádoby
zasvätené Bohu do domu, ktorý sa postaví Pánovmu menu.“
RESPONZÓRIUM
Z Traktátov biskupa Balduina Canterburského
„Ja a Otec prídeme a urobíme si uňho príbytok.“ Nech je tvoja brána otvorená tomu, ktorý prichádza. Otvor svoju dušu, otvor vnútro
svojej mysle, aby videl bohatstvo prostoty, poklady pokoja, ľúbeznosť milosti. Rozšír svoje srdce, vyjdi v ústrety slnku večného svetla,
„ktoré osvecuje každého človeka“. Veď to pravé svetlo svieti pre všetkých. Ale ak niekto zatvorí svoje okná, sám sa pripraví o večné svetlo.
Ak ty zatvoríš bránu svojej mysle, vyvieraš aj Krista. A hoci by mohol vojsť, nechce vtrhnúť nevhod, nechce sa vnútiť proti vôli.
Narodil sa z Panny, vyšiel z lona, ožaruje všetko na celom svete, aby svietil všetkým. Vnímajú ho tí, čo túžia po jase trvalého svetla,
ktoré nijaká noc nepreruší. Po slnku, ktoré vidíme každý deň, nasleduje tmavá noc. Ale slnko spravodlivosti nikdy nezapadá, lebo po múdrosti
nenasleduje zloba.
Blažený je teda ten, komu Kristus klope na bránu. Našou bránou je viera, ktorá zaisťuje celý dom, ak je pevná. Cez túto bránu vchádza
Kristus. Preto aj Cirkev hovorí v Piesni piesní: „Hlas môjho brata klope na bránu.“ Počúvaj toho, čo klope, počúvaj toho, čo túži vojsť:
„Otvor mi, sestra moja, nevesta, holubica moja, moja dokonalá, veď mám hlavu plnú rosy a svoje vlasy nočných kropají.“
Uvedom si to, keď veľmi klope na tvoju bránu Božie Slovo, keď má hlavu plnú nočnej rosy. Ono rado navštevuje tých, čo sú v súžení a
v skúškach, aby nik nepodľahol pod náporom strastí. Keď trpí jeho telo, jeho hlava je plná rosy a kropají. Vtedy treba teda bdieť, aby
ženích nebol vyvretý a neodišiel, keď príde. Lebo ak spíš a tvoje srdce nebdie, odíde skôr, ako zaklope. Ak tvoje srdce bdie, klope
a domáha sa, aby mu otvorili bránu.
Máme teda bránu duše, máme aj brány, o ktorých sa hovorí: „Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo
má vstúpiť kráľ slávy.“ Ak budeš ochotný zdvihnúť tieto brány svojej viery, vstúpi k tebe kráľ slávy, ktorý prináša víťazstvo vlastného
umučenia. Aj spravodlivosť má brány. Lebo aj o nich čítame v Písme, kde hovorí Pán Ježiš skrze svojho proroka: „Otvorte mi brány
spravodlivosti.“
Je teda duša, ktorá má bránu, a je taká, ktorá má brány. K tejto bráne prichádza Kristus a klope, klope na brány. Otvor mu teda:
chce vojsť, chce nevestu nájsť bdejúcu.
RESPONZÓRIUM
Z Prvej knihy kráľov
Nátan povedal Šalamúnovej matke Betsabe: „Počula si, že začal kraľovať Haggitin syn Adoniáš, a náš pán Dávid o tom nevie? Preto teraz poď,
prijmi moju radu a zachráň svoj život i život svojho syna Šalamúna. Choď, vojdi ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Môj pán a kráľ, neprisahal si
mne, svojej služobnici: ,Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne‘? Prečo teda kraľuje Adoniáš? A kým sa ty
budeš rozprávať s kráľom, ja vojdem za tebou a doplním tvoje slová.“
A tak Betsabe vošla ku kráľovi do spálne. Kráľ bol už veľmi starý a Sunamčanka Abisag mu posluhovala. Betsabe sa sklonila a poklonila sa kráľovi.
Kráľ sa jej spýtal: „Čo chceš?“ Ona mu odpovedala: „Môj pán, ty si svojej služobnici prisahal na Pána, svojho Boha: ,Tvoj syn Šalamún bude
kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne.‘ A teraz Adoniáš kraľuje a ty, môj pán a kráľ, o tom nevieš. Nazabíjal volov, kŕmneho dobytka
a množstvo oviec a pozval všetkých kráľových synov aj kňaza Abiatara a veliteľa vojsk Joaba. No Šalamúna, tvojho služobníka, nepozval.
Ale oči celého Izraela, môj pán a kráľ usne so svojimi otcami, budeme ja a môj syn Šalamún hriešnici.“
Ešte hovorila s kráľom, keď prišiel prorok Nátan. Kráľovi oznámili: „Je tu prorok Nátan.“ Keď predstúpil pred kráľa a poklonil sa mu až tvárou
po zem, Nátan povedal: „Môj pán a kráľ, ty si povedal: ,Adoniáš bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne‘? Lebo dnes zostúpil
a zabil na obetu voly, kŕmny dobytok a množstvo baranov a pozval všetkých kráľových synov, veliteľov vojsk a kňaza Abiatara. Oni pred ním jedia
a pijú a prevolávajú: ,Nech žije kráľ Adoniáš!‘ Ale mňa, tvojho služobníka, kňaza Sadoka, Jojadovho syna Banaiáša a tvojho služobníka Šalamúna
nepozval. Nariadil toto môj pán a kráľ a mne, svojmu služobníkovi, si neoznámil, kto bude sedieť na tróne môjho pána a kráľa po ňom?“
Kráľ Dávid odpovedal: „Zavolajte mi Betsabe!“ Keď predstúpila pred kráľa, ostala stáť pred ním. A kráľ prisahal: „Ako žije Pán, ktorý ma vytrhol
zo všetkých úzkostí, dnes urobím tak, ako som ti prisahal na Pána, Boha Izraela: Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne a on bude sedieť
namiesto mňa na mojom tróne.“ Betsabe sa sklonila až tvárou po zem, poklonila sa kráľovi a povedala: „Nech žije môj pán a kráľ Dávid naveky!“
Kráľ Dávid potom povedal: „Zavolajte mi kňaza Sadoka, proroka Nátana a Jojadovho syna Banaiáša.“ Keď predstúpili pred kráľa, povedal im:
„Vezmite so sebou sluhov svojho pána, posaďte ho do Gihonu a tam nech ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom.
Zatrúbte na poľnicu a volajte: ,Nech žije kráľ Šalamún!‘ Potom vystupujte za ním, nech ide a nech si sadne na môj trón; on bude kraľovať namiesto
mňa. Jemu prikazujem, aby bol vodcom Izraela i Júdu.“
Potom Dávid usnul so svojimi otcami a pochovali ho v Dávidovom meste. Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov: v Hebrone kraľoval sedem
rokov, v Jeruazleme tridsaťtri rokov. Na trón svojho otca Dávida nastúpil Šalamún a veľmi sa upevnilo jeho kráľovstvo.
RESPONZÓRIUM
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
Vidíte, milovaní, aká veľká a obidvuhodná je láska a že jej dokonalosť nemožno vystihnúť slovami. Kto je schopný dosiahnuť ju okrem tých,
ktorých Boh uznal za hodných? Modlime sa teda a prosme jeho milosrdenstvo, aby sme mali lásku bez akejkoľvek ľudskej zaujatosti, bez viny.
Všetky pokolenia – od Adama až po dnešný deň – pominuli. No tí, čo sú vďaka Božej milosti dokonalí v láske, dostanú miesto medzi svätými
a pri príchode Kristovho kráľovstva ich bude vidno. Veď je napísané: „Vojdite do izieb na malú chvíľočku, kým nepominie môj hnev a rozhorčenie.
Vtedy si spomeniem na dobrý deň a vzkriesim vás z vašich hrobov.“
Sme šťastní, milovaní, ak plníme Pánove prikázania v svornosti a z lásky, aby sa nám pre lásku odpustili hriechy. Veď je napísané: „Blažení tí,
ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov. Blažený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta a v ktorého ústach niet podvodu.“
Táto blaženosť sa hlása o tých, ktorých Boh vyvolil skrze nášho Pána Ježiša Krista; jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.
Prosme teda o odpustenie všetkých chýb, ktorých sme sa dopustili zvedení niektorým protivníkovým prisluhovačom. A tí, čo boli pôvodcami
vzbury a nepokoja, majú sa zamyslieť nad spoločnou nádejou. Veď tí, čo žijú v bázni a láske, chcú radšej sami trpieť, ako by mali trpieť blížni,
a vystavia potupe radšej sami seba ako tú jednomyseľnosť, ktorú sme šťastne a spravodlivo dostali. Lebo je pre človeka lepšie, keď vyznáva
svoje hriechy, ako keď si zatvrdí srdce.
Kto je teda medzi vami šľachetný, milosrdný, naplnený láskou? Nech povie: „Ak vznikla vzbura, nesvár a roztržky kvôli mne, ustúpim; odídem,
kam budete chcieť, a urobím, ako rozhodne väčšina, len aby Kristovo stádo nažívalo v pokoji s ustanovenými kňazmi.“ Kto tak urobí, ten si získa
veľkú slávu v Kristovi a prijmú ho všade. „Veď Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa.“ Toto robia a budú robiť tí, čo žijú Božím životom, a nikdy
to neľutujú.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Sirachovho syna
Po Dávidovi vystúpil múdry syn
a jeho zásluhou býval v bezpečí.
Šalamún vládol v pokojných dňoch.
Boh mu daroval pokoj zo všetkých strán,
aby postavil dom jeho menu
a pripravil trvalú svätyňu.
Aký si bol vzdelaný vo svojej mladosti
a naplnený ako rieka múdrosťou!
Tvoj duch pokryl zem
a naplnil si ju tajomnými prirovnaniami.
Tvoje meno sa roznieslo na ďaleké ostrovy
a bol si milovaný pre svoj pokoj.
V piesňach a prísloviach,
v prirovnaniach a vysvetleniach
obdivovali ťa národy.
V mene Pána, Boha,
ktorý sa volá Bohom Izraela,
nazbieral si zlata ako mosadze
a striebra si nazhromaždil ako olova.
Ale svoje bedrá si dal ženám
a tvoje telo sa dostalo do jarma.
Poškvrnil si svoju slávu
a znesvätil svoje potomstvo,
privolal si hnev na svoje deti
a spôsobil veľké nariekanie pre svoju pochabosť.
Až sa kráľovstvo rozdelilo vo dvoje
a z Efraima začala odbojná vláda.
Ale Boh sa nezriekne svojho milosrdenstva,
ani neporuší a neodvolá svoje slová,
nevyhubí od koreňa potomkov svojho vyvoleneného
a nezničí potomstvo toho, kto miluje Pána.
Jakubovi teda ponechal zvyšok
a Dávidovi koreň z neho.
Šalamún odišiel k svojim otcom
a zanechal po sebe zo svojho potomstva
hlúposť národa zbavenú rozvážnosti,
Roboama, ktorý svojimi rozhodnutiami
rozvrátil národ,
i Nabatovho syna Jeroboama,
ktorý zviedol na hriech Izrael
a Efraimu otvoril cestu hriechu.
A ich hriechy sa veľmi množili;
tak, že ich vyhnal z ich krajiny.
Dopúšťali sa všetkých neprávostí,
až kým na nich pomsta neprišla.
RESPONZÓRIUM
Z výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína
Šalamún postavil Pánovi chrám ako predobraz a podobu budúcej Cirkvi a Pánovho tela. Preto hovorí v evanjeliu: „Zborte tento chrám a za tri dni
ho postavím.“ Lebo ako on postavil tento chrám, tak si postavil chrám aj pravý Šalamún, náš Pán Ježiš Kristus, pravý muž pokoja. Meno Šalamún
sa prekladá „muž pokoja“. Ale pravým mužom pokoja je ten, o ktorom hovorí Apoštol: „Veď on je náš pokoj. On z oboch urobil jedno.“ On je
pravý muž pokoja, lebo on v sebe spojil dva múry, prichádzajúce z rozličných strán, a stal sa pre ne uholným kameňom: veriacemu ľudu, ktorý
prišiel z pohanskej neobriezky. Z dvojakého ľudu robil jednu Cirkev tým, že sa im stal uholným kameňom, a preto naozaj mužom pokoja.
On je teda pravý Šalamún. Keď tamten Šalamún, Dávidov syn zo ženy Betsabe, kráľ Izraela, postavil chrám, bol iba predobrazom tohoto muža
pokoja. Preto ani nepokladaj za Šalamúna toho, ktorý postavil dom Bohu. Písmo ti ukazuje iného Šalamúna, keď začína v žalme takto: „Ak Pán
nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“.
Kto sa to namáha na stavbe? Všetci, čo v Cirkvi hlásajú Božie slovo, vysluhovatelia Božích tajomstiev. Všetci bežíme, všetci sa namáhame,
všetci teraz staviame. Aj pred nami bežali, namáhali sa a stavali. Ale „ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“. Preto
keď apoštoli videli, ako niektorí padajú, zvlášť Pavol povedal: „Zachovávate dni, roky, mesiace a obdobia. Bojím sa o vás, či sa azda nenamáham
medzi vami nadarmo. My hovoríme zvonka, on buduje vnútri. My sledujeme, ako počúvate. Ale čo či myslíte, vie iba ten, ktorý pozná vaše
myšlienky. On buduje, on napomína, on hrozí, on otvára rozum a nakláňa vašu myseľ k viere. A predsa sa namáhame aj my ako robotníci.
RESPONZÓRIUM