VEĽKÝ PIATOK
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
HYMNUS
Ospevujme veľký súboj,
šírme slávne odkazy
trámov kríža, ktorý zdolal
strojcu večnej nákazy!
Obeť na ňom zmiera za svet
a tou smrťou víťazí.
Prvý človek veril zvodom,
smrť si vtiahol do domu,
keď v ňom Božiu lásku zhasil
jed, čo zjedol zo stromu.
Lež Boh nový strom si vybral
zažehnať tú pohromu.
Poriadok si vyžadoval
po bolestnom otrase
do priepasti vrhnúť zhubcu,
čo nás ranil v zápase,
aby skazonosný úder
poslúžil nám ku spáse.
Keď čas prišiel, keď po Bohu
vyvrcholil dávny smäd,
Otec poslal na svet Syna,
skrz ktorého stvoril svet,
a on z Panny ľudsky vzklíčil
sťa z kra vytúžený kvet.
A keď sa mu v ľudskom veku
najkrajší vek priblíži,
predurčený trpieť, rád sa
pred mukami poníži;
preto Baránka, hľa, ľudstvo
v obeť dvíha na kríži.
Tebe, Otče, s Duchom Svätým,
nech je sláva naveky
skrze Krista, ktorý telom
nie je nám už ďaleký
a chce krížom zmeniť v radosť
ľudský bôľ a náreky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému.
Žalm 2
Ant. 2Delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
Žalm 22
Ant. 3Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla.
Žalm 38
V.
Povstali proti mne kriví svedkovia,
R.
Dychtiví po násilí.
Z listu Hebrejom
Bratia, keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta,
raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie.
Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených
posväcuje, aby boli telesne čistí, o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného
Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny; očistí nám svedomie
od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.
A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali
tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva. Lebo kde je závet, musí
sa dokázať smrť závetcu. Veď závet nadobúda účinnosť smrťou, neplatí, kým
žije ten, kto závet urobil. Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi.
Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona,
vzal krv teliat a capov s vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil
samu knihu aj všetok ľud, hovoriac: „Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás
nariadil Boh.“ Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie.
A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.
Podoby nebeských vecí bolo treba takto očisťovať, no nebeské veci samy lepšími obetami, ako sú tamtie. Kristus totiž nevošiel
do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého
neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. Ani nie preto, aby
seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do
Svätyne s cudzou krvou. Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia
sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním
seba zničil hriech: A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude
súd, tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý
raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.
RESPONZÓRIUM
Z Katechéz svätého biskupa Jána Zlatoústeho
Chceš poznať silu Kristovej krvi? Vráťme sa k jej náznaku, pripomeňme si jej predobraz, čítajme dávne písma.
Mojžiš hovorí: „Zabite jednoročného baránka a jeho krvou natrite dvere.“ Čo to vravíš, Mojžiš? Môže vari krv ovce zachrániť
rozumom obdareného človeka? Pravdaže, hovorí, no nie preto, že je krvou, ale preto, že naznačuje Pánovu krv. Teraz sa teda
nepriateľ stiahne oveľa skôr, keď uvidí už nie krv predobrazu na dverách, ale pravú krv žiariť
na ústach veriacich, lebo ona posväcuje veraje Kristovho chrámu.
Chceš poznať inú silu tejto krvi? Pozoruj, prosím, odkiaľ začala vytekať a z akého prameňa vytryskla. Zo samého kríža vyprýštila
ponajprv, jej žriedlom bol Pánov bok. Lebo keď Ježiš zomrel a ešte visel na kríži, pristúpil vojak, kopijou mu prebodol bok a vytiekla
z neho voda a krv; jedno symbolom krstu, druhé Eucharistie. Vojak otvoril bok, a tým
otvoril stenu svätého chrámu, a ja som našiel prevzácny poklad a som šťastný,
že som objavil skvelé bohatstvo. Tak to bolo aj s tamtým baránkom: Židia zabili ovcu a ja som poznal ovocie obety.
„Z boku krv a voda.“ Poslucháč, prosím ťa, neprejdi tak ľahko ponad toto veľké tajomstvo. Ešte mi ostáva povedať niečo hlboké
a tajomné. Povedal som, že tá voda a krv sú symbolom krstu a Eucharistie.
Z nich vznikla svätá Cirkev kúpeľom znovuzrodenia a obnovou v Duchu Svätom,
čiže skrze krst a Eucharistiu, ktoré akoby boli vzišli z boku. Teda Kristus
zo svojho boku vybudoval Cirkev, tak ako z Adamovho boku vzišla manželka Eva.
Preto aj Pavol vyhlasuje: „Sme z jeho tela a z jeho kostí,“ pričom myslí na bok. Lebo ako z Adamovho boku stvoril Boh
ženu, tak nám Kristus dal zo svojho boku vodu a krv a z nich vznikla Cirkev.
A ako Boh otvoril bok spiaceho Adama, tak nám on hneď po smrti daroval vodu a krv.
Pozrite, ako si Kristus získal nevestu, pozrite,
akým pokrmom nás živí! Z toho istého pokrmu sa rodíme aj živíme. Ako žena
hnaná prirodzeným sklonom vytrvalo živí dieťa svojím mliekom a krvou, tak
aj Kristus stále živí svojou krvou tých, ktorých znovuzrodil.
RESPONZÓRIUM
BIELA SOBOTA alebo VEĽKÁ SOBOTA
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
HYMNUS
Pán nebies, Kriste všemocný,
Spasiteľ sveta, veľký Kráľ,
krížom si ľuďom víťazne
povoje smrti rozviazal.
Teraz ťa vrúcne prosíme:
Udeľ nám dary milostí,
ktoré si z kríža uložil
do najsvätejších sviatostí.
Baránok tichý, nevinný,
obetovaný za náš svet,
vo svojej krvi obmyl si
odevy svätých, škvŕn už niet.
Tak draho si nás vykúpil
krvou, čo z rán ti prúdila;
vzkriesený vedieš veriacich
ta, kde ich duša túžila.
K zástupom svätých pripoj nás,
ty, čo si svojím vzkriesením
z národov mnohých kráľovstvo
Otcovi svojmu utvoril. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1V pokoji sa ukladám a usínam.
Žalm 4
Ant. 2Moje telo odpočíva v nádeji.
Žalm 16
Ant. 3Vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť Kráľ slávy.
Žalm 24
V.
Ujmi sa môjho sporu a zachráň ma.
R.
Daj mi žiť, veď si to prisľúbil.
Z listu Hebrejom
Bratia, bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja!
Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli.
A do pokoja vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal:
„Ako som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja!“,
hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta. Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: „V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých
svojich diel.“ A tu zasa: „Nevojdú do môjho pokoja!“ Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo
evanjelium; nevošli pre neposlušnosť, znova určuje istý deň, „Dnes“, keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo:
„Dnes, keď počujete jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia.“
Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja, nehovorilo by sa po tomto o inom dni. A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud.
Lebo kto vošiel do jeho pokoja, aj on si odpočinul od svojich diel ako Boh od svojich.
Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja, aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. Lebo živé je Božie slovo,
účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky
a úmysly srdca. A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.
RESPONZÓRIUM
Zo starobylej homílie na svätú a veľkú sobotu
Čo sa to deje? Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké ticho a osamelosť. Veľké ticho, lebo Kráľ spí. Zem, sa zľakla a zatíchla,
lebo Boh v tele zaspal a zobudil tých, čo spali od vekov. Boh v tele zomrel a otriasol ríšou zosnulých.
Isto ide hľadať prvého otca ako stratenú ovcu. Určite chce navštíviť tých, čo sedia vo tme a v tôni smrti. Áno, Boh a
jeho Syn idú vyslobodiť z múk uväzneného Adama a s ním uväznenú Evu.
Pán k nim prišiel s víťaznou zbraňou kríža v náručí. Len čo ho zbadal prvý otec Adam, od úžasu sa bil do pŕs a zavolal
na všetkých: „Môj Pán so všetkými.“ A Kristus odpovedá Adamovi: „I s duchom
tvojím.“ Berie ho za ruku, budí ho a hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a zažiari ti Kristus.
Rozkazujem ti: Prebuď sa, ty, čo spíš! Veď som ťa nestvoril na to, aby si bol uväznený v podsvetí. Vstaň z mŕtvych; ja som život tých,
čo zomreli. Vstaň, dielo mojich rúk! Vstaň, moja podoba, stvorená na môj obraz! Vstaň, vyjdime stadiaľto! Veď ty si vo mne a ja
v tebe; sme jedna a nerozdielna prirodzenosť.
Pre teba som sa ja, tvoj Boh, stal tvojím synom. Pre teba som si ja, tvoj Pán, vzal tvoju prirodzenosť sluhu. Pre teba som ja, čo som
nad nebesiami, prišiel na zem, ba zostúpil som do podsvetia. Pre teba, človeka, stal som sa človekom, ktorému niet pomoci; moje lôžko
je medzi mŕtvymi. Pre teba, čo si odišiel zo záhrady, v záhrade som bol vydaný Židom a v záhrade som bol ukrižovaný.
Pozri na sliny na mojej tvári, ktoré som prijal pre teba, aby som ti vrátil prvotný život. Pozri, ako ma bili po tvári;
zniesol som to, aby som obnovil tvoju znetvorenú tvár podľa svojho obrazu.
Pozri sa na môj zbičovaný chrbát, na rany, ktoré som prijal, aby som odstránil bremeno tvojich hriechov, ktoré zaťažovali
tvoj chrbát. Pozri na moje ruky, pre teba klincami pevne pribité k drevu, lebo ty si kedysi siahol rukou po strome zla.
Zaspal som na kríži a kopija prenikla do môjho boku, lebo ty si zaspal v raji a z tvojho boku vzišla Eva. Môj bok zahojil
ranu tvojho boku. Môj spánok ťa vyvedie zo spánku v ríši smrti. Moja kopija odrazila kopiju namierenú proti tebe.
Vstaň, poďme stadiaľto. Nepriateľ ťa vylákal z rajskej krajiny a ja ti dám miesto už nie v raji, ale na nebeskom tróne.
On ti zahatal obrazný strom života, ale ja, ktorý som sám život, spojil som sa s tebou. Ustanovil som cherubov, aby ťa strážili
ako sluhovia; teraz urobím, že sa ti budú klaňať, akoby si bol Boh.
Nebeský trón je prihotovený, nosiči ochotní a prichystaní, svadobná komnata zariadená, jedlá pripravené, večné stánky
a príbytky vyzdobené, pokladnice otvorené a nebeské kráľovstvo je od vekov pripravené.“
RESPONZÓRIUM
VEĽKONOČNÁ NEDEĽA
alebo
NEDEĽA PÁNOVHO ZMŔTVYCHVSTANIA
Začína sa Veľkonočné obdobie
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
Veľkonočná vigília nahrádza posvätné čítanie. Preto tí, čo sa na nej nezúčastnili, nech z nej čítajú aspoň štyri čítania s príslušnými spevmi
a modlitbami. Na Veľkonočnú vigíliu sa číta deväť čítaní, a to sedem zo Starého zákona a dve z Nového zákona.
Ak si to určité okolnosti a príčiny vyžadujú, možno počet čítaní zmenšiť, vždy však musia byť aspoň tri čítania zo Starého zákona,
v nevyhnutných prípadoch najmenej dve. Po nich je epištola a evanjelium. Nikdy však neslobodno vynechať čítanie z Knihy Exodus
o prechode cez Červené more (tretie čítanie). Odporúča sa vybrať čítania, ktoré majú uvedené #.
Toto ofícium sa začína priamo čítaniami.
HYMNUS
Toto je pravý Boží deň,
žiariaci svetlom blaživým,
veď celý svet krv Kristova
zbavila jeho ťažkých vín.
On vrátil slepým svetlo, zrak
a hriešnym novú vieru vlial;
kto by sa musel strachom chvieť,
keď Pán i z lotra hriechy sňal?
Anjeli hľadia v úžase,
aký trest Kristus musel zniesť;
a lotor pri ňom kajúci
má prísľub raja ešte dnes.
Obdivuhodné tajomstvo:
sám Boh si ľudské telo vzal,
by telo zbavil nákazy,
aby hriech, vinu z ľudí sňal.
Môže byť niečo vzácnejšie,
keď milosť vinu zamení,
keď láska strávi, zničí strach
a v smrti život pramení?!
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
Ant. 1Ja som, ktorý som; neradím sa s bezbožnými, ale v zákone Pánovom mám záľubu. Aleluja.
Žalm 1
Ant. 2Žiadal som svojho Otca a dal mi do dedičstva národy. Aleluja.
Žalm 2
Ant. 3Ja som sa uložil na odpočinok a usnul som; prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. Aleluja.
Žalm 3
V.
Učeníci sa zaradovali. Aleluja.
R.
Keď videli Pána. Aleluja.
Z Knihy Genezis
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Ale zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a duch Boží sa vznášal nad vodami.
Boh povedal: „Buď svetlo!“ A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. Svetlo nazval Dňom
a tmu nazval Nocou. A nastal večer a ráno, prvý deň.
Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.“ Boh urobil oblohu a oddelil vody pod oblohou od
vôd nad oblohou. A tak sa stalo. A Boh nazval oblohu Nebom. A nastal večer a ráno, druhý deň.
Boh povedal: „Vody pod nebom nech sa zhromaždia na jedno miesto a nech sa ukáže súš.“ A tak sa stalo. Boh nazval súš Zemou
a masy vôd nazval Morom. A Boh videl, že je to dobré.
Ďalej Boh povedal: „Zem nech vyženie zelené rastliny: rastliny prinášajúce semeno a ovocné stromy prinášajúce plody podľa svojho
druhu a v nich nech je semeno na zemi.“ A tak sa stalo. Zem vyhnala zelené rastliny, rastliny prinášajúce semeno podľa svojho druhu
i stromy prinášajúce plody a v nich semená podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a ráno, tretí deň.
Boh povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe a nech oddeľujú deň od noci, nech sú znamením období, dní a rokov, nech
svietia na nebeskej oblohe a nech osvetľujú zem.“ A tak sa stalo. Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie svetlo, žeby vládlo vo dne,
a menšie svetlo, žeby vládlo v noci, a hviezdy. Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby svietili na zem a vládli vo dne v noci
a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a ráno, štvrtý deň.
Boh povedal: „Nech sa vody hemžia živými tvormi a vtáky nech lietajú ponad zem na nebeskej oblohe.“ A Boh stvoril veľryby
a všetky živé tvory, ktoré sa hýbu a hemžia vo vodách, podľa svojho druhu, i všetky vtáky podľa svojho druhu.
A Boh videl, že je to dobré. Boh ich požehnal a povedal: „Vzrastajte, rozmnožujte sa a naplňte morské vody;
aj vtáky nech sa rozmnožujú na zemi.“ A nastal večer a ráno, piaty deň.
Boh povedal: „Zem nech vydá všetky druhy živých bytostí: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu.“ A tak sa stalo.
Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky druhy zemských plazov. A Boh videl, že je to dobré.
Potom Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz, na našu podobu. Nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom,
nad zverinou i nad celou zemou; i nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi.“
A stvoril Boh človeka na svoj obraz,
na Boží obraz ho stvoril,
muža a ženu ich stvoril.
Boh ich požehnal a povedal im:
„Vzrastajte a množte sa.
Naplňte zem a podmaňte si ju.
Panujte nad morskými rybami,
nad nebeským vtáctvom
a nad všetkou zverou,
čo sa hýbe po zemi.“
Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky semenné rastliny na celej zemi a všetky stromy s ich ovocím, v ktorom je semeno,
aby vám boli za pokrm. A všetkým živočíchom zeme, všetkému nebeskému vtáctvu i všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe život,
dávam za pokrm všetky zelené rastliny. A tak sa stalo. A Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. A nastal večer a ráno, šiesty deň.
Takto boli ukončené nebo a zem a všetka ich nádhera. Siedmeho dňa Boh ukončil dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si odpočinul
po všetkých dielach, čo vytvoril.
RESPONZÓRIOVÝ ŽALM
Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Zem si postavil na jej základoch, *
nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, *
nad vrchmi vody zastali.
Prameňom dávaš stekať do potokov, *
čo tečú pomedzi vrchy.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, *
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, *
plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok *
a byli, aby slúžila človeku.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! *
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Ant. Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme.
Alebo:
Pánovo slovo je pravdivé *
a verné všetko jeho konanie.
Miluje spravodlivosť a právo; *
milosti Pánovej plná je zem.
Pánovým slovom povstali nebesia *
a dychom jeho úst všetky ich voje.
Ako do vreca hromadí morské vody, *
ako do nádrží zlieva oceány.
Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, *
blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.
Pán hľadí z neba *
a vidí všetkých ľudí.
Naša duša očakáva Pána, *
on je naša pomoc a ochrana.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
Ant. Milosti Pánovej plná je zem.
Z Knihy Genezis
Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“
Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu
na vrchu, ktorý ti ukážem.“
Abrahám vstal ešte za noci, osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov a svojho syna Izáka, naštiepal dreva na zápalnú obetu
a vybral sa na miesto, ktoré mu Boh označil. Keď na tretí deň Abrahám zdvihol oči, zďaleka uzrel to miesto a povedal svojim sluhom:
„Čakajte tu s oslom. Ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa a vrátime sa k vám.“
Potom Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám niesol v rukách oheň a nôž. Ako išli sami
dvaja, vravel Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“ On mu odpovedal: „Čo chceš, syn môj?“ „Pozri,“ hovorí Izák, „oheň a drevo je tu,
a baránok na zápalnú obetu je kde?“ Abrahám odvetil: „Boh si zaobstará baránka na obetu, syn môj.“ A vedno šli ďalej.
Keď došli na miesto, ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár, poukladal naň drevo, zviazal svojho syna Izáka a položil
ho na oltár, na drevo. Potom Abrahám vystrel ruku, vzal nôž a chcel obetovať svojho syna.
Ale vtom naň zavolal anjel Pána z neba: „Abrahám, Abrahám!“
On odpovedal: „Tu som.“
Anjel mu povedal: „Nevzťahuj ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“
Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho syna ako zápalnú obetu.
A toto miesto nazval „Pán sa stará“; a tak sa až podnes hovorí: „Na vrchu Pán sa stará“.
Anjel Pána znova zavolal z neba na Abraháma: „Na seba samého prisahám – taký je výrok Pána –: Pretože si toto urobil
a neodoprel si mi svojho jediného syna, požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora
a tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. A pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve
budú požehnané všetky národy zeme.“
RESPONZÓRIOVÝ ŽALM
Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, *
v tvojich rukách je môj osud.
Pána mám vždy pred očami; *
a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.
Preto sa raduje moje srdce †
a moja duša plesá *
aj moje telo odpočíva v nádeji.
Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí *
a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.
Ukážeš mi cestu života. †
U teba je plnosť radosti, *
po tvojej pravici večná slasť.
Ant. Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.
TRETIE ČÍTANIE
Z Knihy Exodus#
Pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Povedz Izraelitom, aby sa pohli. Ty zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more
a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora ako po súši. Ja zatvrdím srdce Egypťanov a budú sa hnať za nimi;
a na faraónovi, na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a jeho jazde ukážem svoju slávu. Egypťania spoznajú, že ja som Pán,
keď ukážem svoju slávu na faraónovi i na jeho vozoch a jazde.“
Tu sa Boží anjel, čo šiel pred izraelským táborom,
zdvihol a išiel za ním. A s ním aj oblačný stĺp zmenil svoje doterajšie miesto – prešiel spredu zaň. Postavil sa medzi egyptský tábor a medzi
izraelský tábor. Oblak bol pre jedných temný, druhým osvetľoval noc, a tak sa celú noc nemohli jedni k druhým priblížiť.
Mojžiš vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým horúcim vetrom rozháňal a vysúšal. Voda sa rozdelila a Izraeliti
šli stredom mora po suchu, kým voda bola ako múr po ich pravici a ľavici.
Egypťania ich prenasledovali. Všetky faraónove kone, vozy a jazdci sa pustili za nimi doprostred mora.
Ale v čase rannej stráže sa Pán pozrel z ohnivého a oblačného stĺpa na Egypťanov a ich vojsko uviedol do zmätku. Hamoval
kolesá na ich vozoch, takže mohli len ťažko napredovať. Preto Egypťania hovorili: „Utekajme pred Izraelitmi,
lebo Pán za nich bojuje proti nám.“
A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody vrátili na Egypťanov, na ich vozy a na ich jazdcov.“ Mojžiš vystrel ruku nad more
a ono sa nad ránom vrátilo na svoje pôvodné miesto. Vody sa valili oproti utekajúcim Egypťanom a Pán ich prikryl vlnami uprostred mora.
Vody sa vrátili a pokryli vozy i jazdcov celého faraónovho vojska, ktoré sa pustilo za Izraelitmi do mora. Ani jeden z nich neostal.
No Izraeliti prešli stredom mora po suchu a voda bola ako múr po ich pravici a ľavici.
Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov. Videli mŕtvych Egypťanov na morskom brehu i mocnú ruku, ktorú Pán zdvihol
proti nim. Ľud sa bál a uverili Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.
Vtedy Mojžiš a synovia Izraela zaspievali Pánovi túto pieseň:
RESPONZÓRIOVÝ ŽALM
Spievajme Pánovi, †
lebo sa preslávil: *
† koňa i jazdca zmietol do mora.
Pán je moja sila a moja udatnosť, *
on ma zachránil.
On je môj Boh, chcem ho velebiť; *
Boh môjho otca, budem ho chváliť.
Pán je ako bojovník; *
Jahve je jeho meno.
Faraónove vozy a jeho vojsko zmietol do mora; *
jeho najlepší bojovníci utonuli v Červenom mori.
Vlny ich prikryli; *
sťa kameň klesli do hlbín.
Tvoja pravica, Pane, vyniká mocou, *
tvoja pravica, Pane, zasiahla nepriateľa.
Vovedieš ich a zasadíš na vrchu svojho dedičstva, *
v svojom bezpečnom príbytku, ktorý si ty, Pane, urobil;
vo svätyni, ktorej základy kládli tvoje ruky, Pane. *
Pán bude kraľovať naveky a navždy.
Ant. Spievajme Pánovi, lebo sa preslávil.
MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si objasnil význam starozákonných zázrakov svetlom Nového zákona: Červené more je predobrazom krstnej vody a izraelský ľud, vyslobodený z otroctva, je predobrazom kresťanského ľudu; daj, aby všetci ľudia vierou nadobudli výsady vyvoleného ľudu a krstom sa znovuzrodili z Ducha Svätého. Skrze Krista, nášho Pána.
ŠTVRTÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
Tvoj Stvoriteľ je tvojím ženíchom,
„Pán zástupov“ je jeho meno.
Svätý Izraela je tvoj Vykupiteľ,
„Bohom celej zeme“ sa nazýva.
Pán ťa povolal
ako ženu opustenú a duchom sklesnutú,
ako odvrhnutú ženu svojej mladosti,
hovorí tvoj Boh.
Na chvíľu krátku som ťa opustil,
no s veľkou láskou si ťa pritiahnem.
V návale hnevu skryl som nakrátko svoju tvár pred tebou,
no večným zmilovaním som sa nad tebou zmiloval,
hovorí tvoj vykupiteľ, Pán.
Je mi to ako za dní Noema:
keď som prisahal,
že Noemove vody viac nezaplavia zem.
Aj teraz prisahám,
že sa nebudem hnevať na teba
ani ťa viac nebudem karhať.
Vrchy sa pohnú a kopce sa budú triasť,
no moje milosrdenstvo neodstúpi od teba,
moja zmluva pokoja sa neotrasie,
hovorí Pán, ktorý sa zmilúva nad tebou.
Úbohá, vetrom zmietaná, bez akejkoľvek potechy,
hľa, ja položím tvoje kamene na malachit
a tvoje základy na zafíry,
cimburie urobím z rubínu,
tvoje brány budú z krištáľu
a múry zo vzácnych kameňov.
Všetci tvoji synovia budú učeníkmi Pána,
a veľký pokoj budú požívať tvoji synovia.
Základy budeš mať na spravodlivosti.
Budeš ďaleko od utláčania,
preto sa nemusíš báť,
ďaleko od strachu,
lebo sa k tebe nepriblíži.
RESPONZÓRIOVÝ ŽALM
Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil *
a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.
Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, *
navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu.
Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, *
vzdávajte vďaky jeho menu svätému.
Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, *
ale celý život jeho láskavosť.
Podvečer je nám hosťom plač *
a radosť nad ránom.
Čuj, Pane, a zmiluj sa nado mnou; *
Pane, buď mi na pomoci.
Môj nárek si obrátil na tanec, *
Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.
Ant. Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil.
PIATE ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
Toto hovorí Pán:
„Poďte k vodám, všetci, čo ste smädní,
nech príde aj ten, čo nemá peniaze.
Kupujte chlieb a jedzte.
Poďte, kupujte bez striebra,
víno a mlieko bez platenia.
Prečo platíte striebrom za to, čo nie je chlieb,
a driete za to, čo nesýti?
Počúvajte mňa a budete jesť dobroty
a budete sa kochať v jedlách vyberaných.
Napnite svoj sluch a poďte ku mne,
počúvajte a budete žiť.
Uzavriem s vami večnú zmluvu,
verný láske, ktorou som miloval Dávida.
Hľa, ustanovil som ho za svedka pre ľudí,
za knieža a vládcu národov.
Budeš volať národ, ktorý nepoznáš;
národy, ktoré ťa nepoznali, pribehnú k tebe
kvôli Pánovi, tvojmu Bohu,
a kvôli Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.
Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť,
volajte ho, kým je nablízku.
Nech zanechá bezbožný svoju cestu,
a zločinec svoje zámery,
nech sa vráti k Pánovi a on sa nad ním zmiluje,
k nášmu Bohu, lebo on veľkodušne odpúšťa.
Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky
a vaše cesty nie sú mojimi cestami, hovorí Pán.
Lebo ako vysoko je nebo nad zemou,
tak vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami
a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami.
A ako z neba padá dážď a sneh
a nevracia sa späť, lež napojí zem a zúrodní ju,
aby z nej klíčilo,
aby obdarovala rozsievača semenom
a dala chlieb hladnému,
tak bude so slovom, ktoré vychádza z mojich úst:
nevráti sa ku mne naprázdno,
ale vykoná všetko, čo chcem,
a vydarí sa jeho poslanie.“
RESPONZÓRIOVÝ ŽALM
Hľa, Boh je moja spása; *
dúfam a nebojím sa,
lebo moja sila a chvála je Pán, *
on sa mi stal záchrancom.
Budete čerpať vodu s radosťou *
z prameňov spásy.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, †
ohlasujte medzi národmi jeho zázraky, *
pamätajte, že jeho meno je vznešené.
Spievajte Pánovi, lebo urobil veľké veci; *
nech je to známe po celej zemi.
Plesaj a jasaj, obyvateľka Siona, *
lebo veľký uprostred teba je Svätý Izraela.
Ant. Čerpajme vodu s radosťou z prameňov spásy.
ŠIESTE ČÍTANIE
Z Knihy proroka Barucha
Počúvaj, Izrael, príkazy života,
napnite sluch, aby ste sa naučili byť rozumnými.
Čo je, Izrael?
Čo je, že si v nepriateľskej krajine?
Zostarel si v cudzej krajine,
poškvrnil si sa mŕtvolami,
pripočítaný si k tým, čo sú v podsvetí.
Opustil si prameň múdrosti.
Keby si bol kráčal po Božej ceste,
bol by si býval v pokoji naveky.
Nauč sa, kde je rozumnosť,
kde je sila, kde je rozum,
aby si vedel, aj kde je dlhý vek a život,
kde je svetlo očí a pokoj.
Kto našiel jej miesto?
A kto vošiel do jej pokladníc?
Ale ten, ktorý vie všetko, pozná ju,
vynašiel ju svojou rozumnosťou.
Ten, ktorý založil zem na večný čas
a naplnil ju štvornohými zvieratami.
Ten, ktorý vysiela svetlo a ono ide,
zavolal ho a ono ho s chvením poslúchlo.
I hviezdy zažiarili na svojich strážach
a potešili sa.
Zavolal ich a povedali: „Tu sme!“
a veselo svietia tomu, ktorý ich vytvoril.
Toto je náš Boh
a iného nemožno k nemu prirovnať.
On našiel každú cestu múdrosti
a dal ju svojmu služobníkovi Jakubovi
a svojmu miláčikovi Izraelovi.
Potom sa ukázala na zemi
a žila s ľuďmi.
Ona je knihou Božích prikázaní
a zákonom, ktorý ostáva naveky.
Všetci, ktorí sa jej držia, budú žiť,
tí však, čo ju opúšťajú, zomrú.
Obráť sa, Jakub, a chop sa jej,
choď za žiarou v jej svetle.
Nedávaj svoju slávu inému,
a svoje hodnosti cudziemu národu.
Blahoslavení sme, Izrael,
lebo my vieme, čo sa páči Bohu.
RESPONZÓRIOVÝ ŽALM
Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu. *
Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým.
Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. *
Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.
Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky. *
Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé.
Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam, *
sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu.
Ant. Pane, ty máš slová večného života.
SIEDME ČÍTANIE
Z Knihy proroka Ezechiela#
Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, Izraelov dom býval na svojej pôde a poškvrnil ju svojím správaním a svojimi skutkami.
Ich cesta bola predo mnou ako nečistota ženy v jej čase. Preto som na nich vylial svoj hnev: pre krv, ktorú vylievali po zemi,
a poškvrnili ju svojimi modlami. Roztrúsil som ich medzi národy a rozptýlení sú po krajinách. Podľa ich správania a podľa ich skutkov
som ich odsúdil.
Išli medzi národy a všade, kam sa dostali, zhanobili moje sväté meno, lebo sa o nich vravelo: ,To je Pánov ľud a musel vyjsť
zo svojej krajiny.‘
A mne záleží na mojom svätom mene, ktoré zhanobil dom Izraela medzi národmi, ku ktorým prišli.
Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Boh: Nie kvôli vám budem konať, dom Izraela, ale z úcty k svojmu svätému
menu, ktoré ste hanobili medzi národmi, ku ktorým ste prišli.
Posvätím svoje veľké meno, zneuctené medzi národmi, ktoré ste uprostred nich hanobili. A národy spoznajú, že ja som Pán, keď
na vás pred ich očami ukážem, že som svätý, hovorí Pán, Boh.
Vezmem vás spomedzi národov, zhromaždím vás zo všetkých krajín a zavediem vás do vlastnej krajiny. Potom na vás vylejem
čistú vodu a budete očistení od všetkej špiny. Od všetkých vašich modiel vás očistím.
Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha. Odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa. Vložím do
vás svojho ducha a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich príkazov, že budete zachovávať a plniť moje výroky.
Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.“
RESPONZÓRIOVÝ ŽALM
Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, *
tak moja duša, Bože, túži za tebou.
† Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; *
kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?
Veď som putoval ku vznešenému stánku *
a vstupoval do domu Božieho
s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou *
uprostred zástupov sláviacich sviatky.
Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; †
ony nech ma sprevádzajú *
a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov.
I pristúpim k Božiemu oltáru, †
k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, *
a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím.
Ant. Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou.
MODLITBA
Bože, nekonečná sila a nehynúce svetlo, láskavo zhliadni na svoju Cirkev, ktorá je sviatosťou spásy, a podľa svojho odvekého rozhodnutia uskutočňuj dielo ľudského vykúpenia v trvalom pokoji; nech celý svet skúsi a uzná, že dvíhaš, čo bolo pokorené, omladzuješ, čo zostarlo, a všetko privádzaš do stavu pôvodnej dokonalosti skrze pôvodcu všetkého, Ježiša Krista, ktorý s tebou žije a kraľuje na veky vekov.
ÔSME ČÍTANIE
Z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom#
Bratia, všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení. Krstom sme teda s ním boli pochovaní
v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.
Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý
človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu.
Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera,
smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy:
že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.
RESPONZÓRIOVÝ ŽALM
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, *
že jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Pánova pravica mocne zasiahla, *
Pánova pravica ma zdvihla.
Ja nezomriem, budem žiť *
a vyrozprávam skutky Pánove.
Kameň, čo stavitelia zavrhli, *
stal sa kameňom uholným.
To sa stalo na pokyn Pána; *
vec v našich očiach obdivuhodná.
Ant. Aleluja, aleluja, aleluja.
ÔSME ČÍTANIE
V roku A:
Zo svätého evanjelia podľa Matúša#
Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké
zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh.
Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi.
Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal.
Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom:
,Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.‘ Hľa, povedal som vám to.“
Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.
A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im
Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“
V roku B:
Zo svätého evanjelia podľa Marka#
Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa,
skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“
Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký.
Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte
sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili.
Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: „Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.“
Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.
V roku C:
Zo svätého evanjelia podľa Lukáša#
V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený,
vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli.
Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi.
Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal,
keď bol ešte v Galilei: ,Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.‘“
Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária
Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.
No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.