OBDOBIE CEZ ROK

15. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty ukazuješ blúdiacim svetlo svojej pravdy, aby sa vrátili na správnu cestu; pomáhaj všetkým kresťanom odmietať, čo sa protiví ich viere, a usilovať sa o to, čo zodpovedá ich kresťanskému povolaniu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1 Ant.2 Ant.3 V. Počúvaj, syn môj, moje slová.
R. Nakloň si sluch k mojim výrokom.

Z Prvej knihy Kráľov

16, 29 - 17, 16
Začiatky Eliášovej prorockej činnosti v čase izraelského kráľa Achaba

     Amriho syn Achab začal kraľovať nad Izraelom v tridsiatom ôsmom roku judejského kráľa Azu. A Amriho syn Achab kraľoval nad Izraelom v Samárii dvadsaťdva rokov. Aj Amriho syn Achab robil, čo sa Pánovi nepáči, ešte väčšmi ako všetci, čo boli pred ním. Nestačilo mu, že chodil v hriechoch Nabatovho syna Jeroboama, navyše si vzal za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála, chodil slúžiť Bálovi a klaňal sa mu. Bálovi založil aj oltár v Bálovom chráme, ktorý postavil v Samárii. Achab zhotovil aj posvätný stĺp. A tak Achab svojimi činmi popudzoval Pána, Boha Izraela, viac ako všetci izraelskí králi, čo boli pred ním. V jeho dňoch postavil Hiel z Betelu Jericho. Jeho základy položil za cenu svojho prvorodeného Abirama a jeho brány postavil za cenu Seguba, svojho najmladšieho syna, podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom Nunovho syna Jozua.
     Tu povedal Tesban Eliáš, z Tesby v Galaáde, Achabovi: „Ako žije Pán, Boh Izraela, pred ktorého tvárou stojím: Nebude v týchto rokoch ani rosy ani dažďa, iba ak na moje slovo.“
     Vtedy mu zaznelo Pánovo slovo: „Odíď odtiaľto, choď na východ a skry sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordánu. Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa kŕmili.“ Odišiel teda a urobil podľa Pánovho pokynu. Išiel a usadil sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordánu. Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno a podobne chlieb a mäso večer; a pil z potoka. Po nejakom čase však potok vyschol, lebo v krajine nepršalo.
     Vtedy mu zaznelo Pánovo slovo: „Vstaň a choď do Sidonskej Sarepty. A tam ostaneš, lebo som tam istej vdove prikázal, aby ťa chovala.“ Vstal teda a šiel do Sarepty. Keď prišiel k mestskej bráne, videl ženu, vdovu, ako zbiera drevo. Zavolal na ňu: „Prines mi v džbáne trochu vody na pitie.“ Ako mu išla vziať, zavolal za ňou: „Dones mi, prosím, aj kúsok chleba!“ Ona odpovedala: „Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám chleba. Mám len za priehrštie múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva a idem niečo pripraviť sebe i svojmu synovi. Keď to zjeme, môžeme umrieť.“
     Eliáš jej povedal: „Neboj sa! Choď a urob, ako hovoríš. Lenže najprv z tej trochy múky urob malý podplamenník pre mňa a dones mi ho. Sebe a svojmu synovi urobíš potom. Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela: ,Múky z hrnca neubudne a v krčahu nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán zošle dážď na zem.‘“ Ona odišla a urobila, ako jej povedal Eliáš. A jedla ona, on i jej dom deň čo deň a múky z hrnca neubúdalo a v krčahu nechýbal olej podľa slova, ktoré Pán povedal prostredníctvom Eliáša.

RESPONZÓRIUM

Jak 5, 17. 18; Sir 48, 1. 3a

R. Prorok Eliáš sa modlil, aby nepršalo, a nepršalo. * A znova sa modlil a nebo dalo dážď.
V. Vystúpil Eliáš ako oheň a jeho slovo horelo ako fakľa. Pánovým slovom zatvoril nebo. * A znova sa modlil a nebo dalo dážď.

Začiatok traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách

(Nn. 1-7: SCh 25 bis, 156-158)

Katechéza o predkrstných obradoch

     Či sa čítalo o skutkoch praotcov alebo o predpisoch Prísloví, každý deň sme hovorili o mravných otázkach, aby vás formovali a učili, aby ste sa navykali kráčať v šľapajach predkov, osvojovať si ich cestu a poslúchať Božie výroky, aby ste po krstnom obnovení žili takým životom, ako sa patrí na pokrstených.
     Teraz je čas hovoriť o tajomstvách a zvestovať vlastný význam sviatostí. Keby sme vás boli chceli doň voviesť pred krstom, ešte nezasvätených, nazdávame sa, že by to bola skôr zrada ako zvesť. A potom nič netušiacich zasiahne samo svetlo tajomstiev lepšie, ako keby ich predchádzalo nejaké vysvetľovanie.
     Otvorte teda uši a vdychujte ľúbeznú vôňu večného života, ktorou vás naplnil dar sviatostí. Toto sme vám naznačili, keď sme pri slávení tajomstva otvárania povedali: „Effeta, čo znamená: Otvor sa,“ aby každý, kto pristupuje k milosti, rozumel, čo sa ho pýtajú, a zapamätal si, čo má odpovedať. Toto tajomstvo slávil Kristus v evanjeliu, ako čítame, keď uzdravil hluchonemého.
     Potom sa ti roztvorila svätyňa svätých, vstúpil si do chrámu znovuzrodenia. Zopakuj si, čo sa ťa pýtali, spomeň si, čo si odpovedal. Zriekol si sa diabla a jeho skutkov, sveta i jeho samopaše a rozkoší. Tvoje slovo sa neuchováva v hrobe mŕtvych, ale v knihe živých.
     Videl si tam levitu, videl si kňaza, videl si veľkňaza. Nehľaď na telesné postavy, ale na milosť služieb. V prítomnosti anjelov si povedal, ako je napísané: „Veď pery kňaza strážia poznanie a z jeho úst vyžadujú zákon, lebo je anjelom všemohúceho Pána.“ Neslobodno spochybniť, nemožno poprieť; anjelom je, kto hlása Kristovo kráľovstvo, kto hlása večný život. Nesmieš ho hodnotiť podľa výzoru, ale podľa úlohy. Uvedom si, čo ti odovzdal, oceň jeho službu a uznaj jeho postavenie.
     Vstúpil si teda, aby si uvidel svojho nepriateľa, aby si sa ho mohol zrieknuť z očí do očí a obrátiť sa na východ. Veď kto sa zrieka diabla, obracia sa ku Kristovi a bezprostredne naň hľadí.

RESPONZÓRIUM

Tít 3, 3. 5b; Ef 2, 3

R. Aj my sme kedysi boli nerozumní a neposlušní. Blúdili sme, žili sme v zlobe a závisti. Boli sme hodní opovrhnutia a navzájom sme sa nenávideli. * Ale Boh nás spasil zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom.
V. My všetci sme kedysi žili podľa žiadostí svojho tela, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu. * Ale Boh nás spasil zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom. PONDELOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V. Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
R. Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

Z prvej knihy Kráľov

18, 16b-40
Eliáš víťazí nad Bálovými kňazmi

     Achab išiel v ústrety Eliášovi. Keď ho zbadal, povedal: „To si ty, čo poburuješ Izrael?“ On odvetil: „Ja nepoburujem Izrael, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Pánove prikázania a šiel si za bálmi. Teraz však pošli poslov a zhromaždi ku mne celý Izrael na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z Jezabelinho stola.“
     Achab poslal poslov ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrchu Karmel. Tu predstúpil pred ľud Eliáš a povedal: „Dokedy budete pokrivkávať na dve strany? Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte, ak Bál, nasledujte toho!“ A ľud mu neodpovedal ani slovo. Eliáš hovoril ľudu ďalej: „Z Pánových prorokov som zostal ja sám; Bálových prorokov je štyristopäťdesiat. Nech nám dajú dva býky; oni nech si vyberú jedného býka, nech ho rozsekajú a pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Ja pripravím druhého býka, položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. Vzývajte meno vášho boha a ja budem vzývať meno Pánovo; a Boh, ktorý odpovie ohňom, je pravý Boh.“ Nato všetok ľud odpovedal: „Výborný návrh.“
     Eliáš teda povedal Bálovým prorokom: „Vyberte si jedného býka a pripravte ho prví, lebo vás je veľa, a vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte.“ Oni vzali býka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána do poludnia vzývali meno Bála: „Bál, vyslyš nás!“ No nik sa neozýval, nik neodpovedal; a skákali okolo oltára, ktorý urobili. Napoludnie sa im Eliáš posmieval: „Kričte hlasnejšie, veď je bohom, ale je možno niečím zaujatý, možno sa utiahol alebo odcestoval alebo hádam spí, nech sa zobudí.“ Oni teda veľmi kričali a podľa svojho zvyku si mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou.
     Keď prešlo poludnie a nadišiel čas, kedy sa prinášala obeta, stále ešte prorokovali, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si ich nevšímal. Vtedy Eliáš povedal ľudu: „Poďte ku mne!“ Všetok ľud pristúpil k nemu. A on opravil Pánov zborený oltár: vzal dvanásť kameňov podľa počtu kmeňov synov Jakuba, ktorému Pán kedysi povedal: „Tvoje meno bude Izrael,“ a z kameňov postavil oltár v Pánovom mene. Okolo oltára urobil jarok, do ktorého by sa dali zasiať dve miery zrna, a naukladal dreva. Býka rozsekal, poukladal na drevo a povedal: „Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu i na drevo!“ Potom vravel: „Urobte to ešte raz!“ Keď to urobili druhý raz, povedal: „Urobte to ešte aj tretí raz!“ Spravili to aj tretí raz. A voda tiekla okolo oltára, ba aj jarok sa naplnil vodou.
     Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli, že ja som tvoj sluha a že som toto všetko urobil na tvoj príkaz. Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech tento ľud pozná, že ty, Pane, si Boh a že ty si obrátil ich srdce!“
     Vtom spadol Pánov oheň a strávil zápalnú obetu i drevo, kamene a zem, ba zlízal aj vodu, čo bola v jarku. Keď to ľud videl, padol na tvár a hovoril: „Len Pán je Boh! Len Pán je Boh!“ A Eliáš im povedal: „Pochytajte Bálových prorokov, nech ani jeden z nich neujde!“ Keď ich pochytali, Eliáš ich zaviedol k potoku Kison a tam ich pobil.

RESPONZÓRIUM

1 Kr 18, 21ab; Mt 6, 24ac

R. Eliáš predstúpil pred ľud a povedal: Dokedy budete pokrivkávať na dve strany? * Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte!
V. Nik nemôže slúžiť dvom pánom; nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. * Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte!

Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách

(Nn. 8-11: SCh 25 bis, 158-160)

Znova sa rodíme z vody a z Ducha Svätého

     Čo si videl v baptistériu? Isto vodu a nie iba vodu, aj levitov, čo tam posluhovali, veľkňaza, ktorý kládol otázky a svätil. Apoštol ťa predovšetkým učí, že nemáme hľadieť na to, „čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné, lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky“. Lebo aj inde máš, že „to, čo je“ v Bohu „neviditeľné, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí. Jeho večnú moc a božstvo“ možno posúdiť zo skutkov. Preto aj sám Pán hovorí: „Keď už neveríte mne, verte aspoň skutkom.“ Ver teda, že je tam prítomné božstvo. V pôsobenie veríš, v prítomnosť neveríš? Kde by sa vzalo pôsobenie, keby mu nepredchádzala prítomnosť?
     Uvedom si, aké dávne je toto tajomstvo, keď má predobraz už pri vzniku sveta. Na samom počiatku, keď Boh stvoril nebo a zem, hovorí: „Duch sa vznášal nad vodami.“ A nepôsobil, iba sa vznášal? Aby si vedel, že pôsobil pri onom tvorení sveta, Prorok ti hovorí: „Pánovým slovom povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje.“ Oboje je podopreté prorockým svedectvom: aj že sa vznášal, aj že pôsobil. Že sa vznášal, hovorí Mojžiš, že pôsobil, dosvedčuje Dávid.
     Vezmi aj iné svedectvo. Každé telo bolo skazené svojimi neprávosťami. Preto hovorí: „Môj duch nezostane v ľuďoch, lebo sú len telo.“ Boh tým ukazuje, že telesnou nečistotou a škvrnou ťažkého hriechu sa marí duchovná milosť. Preto keď chcel Boh obnoviť, čo daroval, dopustil potopu a spravodlivému Noemovi rozkázal nastúpiť do korába. A keď potopa prestala, vypustil najprv krkavca, potom vypustil holubicu, ktorá sa, ako čítame, vrátila s olivovou ratolesťou. Vidíš vodu, vidíš drevo, pozeráš sa na holubicu - a pochybuješ o tajomstve?
     Telo sa ponára do vody, aby sa zmyl každý telesný hriech. Pochováva sa v nej všetka neprávosť. Na dreve bol pribitý Pán Ježiš, keď trpel za nás. V podobe holubice zostúpil Duch Svätý, ako si sa učil v Novom zákone, a on ti vdychuje pokoj do duše a tichú pohodu do mysle.

RESPONZÓRIUM

Iz 44, 3. 4; porov. Jn 4, 14b

R. Vylejem vodu na žíznivú pôdu a riavy na zem vyschnutú. Vylejem svojho Ducha * I porastú ako vŕby pri vodných tokoch.
V. Stane sa prameňom vody prúdiacej do večného života. * I porastú ako vŕby pri vodných tokoch. UTOROK Ant.1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. Ant.2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. Ant.3 Spievajte Bohu zemské kráľovstva, na harfách hrajte Pánovi. V. Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
R. On ohlási pokoj svojmu ľudu.

Z Prvej knihy Kráľov

19, 1-9a. 11-21
Eliášovi sa zjavuje Pán

     Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš a ako pobil všetkých prorokov mečom. Jezabel poslala k Eliášovi posla s odkazom: „Nech mi bohovia urobia toto a nech mi toto pridajú, ak zajtra o tejto hodine neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich.“ Eliáš sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do judejskej Bersaby, nechal tam svojho sluhu a išiel deň cesty na púšť. Keď zastal, sadol si pod borievku a žiadal si umrieť. Hovoril: „Už nevládzem, Pane! Vezmi si môj život, veď ja nie som lepší ako moji otcovia.“ Hodil sa na zem a usnul v tieni borievky. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ Pozrel sa a hľa, pri hlave mal podpopolný chlieb a nádobu s vodou. Najedol sa, napil sa a znova zaspal. A Pánov anjel prišiel druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou ešte veľkú cestu.“ Vstal teda, najedol sa, napil sa a posilnený týmto pokrmom šiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.
     Keď ta prišiel, nocoval v jaskyni. Tu ho oslovil Pán a povedal mu: „Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán. Dul silný víchor, ktorý trhá vrchy, a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie. Ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení šľahal oheň. Ale Pán nebol v ohni. A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Keď ho Eliáš počul, plášťom si zahalil tvár, vyšiel von a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom počul hlas: „Čo tu robíš, Eliáš?“ On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov; lebo synovia Izraela porušili tvoju zmluvu: zborili tvoje oltáre a tvojich prorokov pozabíjali mečom. Len ja som ostal. Ale aj po mojom živote sliedia a chcú ma zabiť.“
     A Pán mu povedal: „Choď, vráť sa tou istou cestou po púšti do Damasku. Keď ta dôjdeš, pomažeš Hazaela za kráľa nad Sýriou, Jehua, syna Namsiho, pomažeš za kráľa nad Izraelom a Elizea, Safatovho syna z Abelmehuly, pomažeš za proroka namiesto seba. A kto ujde pred Hazaelovým mečom, toho zabije Jehu, a kto ujde pred mečom Jehuovým, zabije ho Elizeus. A ponechám si v Izraeli sedemtisíc tých, ktorí nezohli kolená pred Bálom a ktorých ústa ho nepobozkali.“
     Keď odtiaľ odišiel, našiel Elizea, Safatovho syna, orať na dvanástich záprahoch volov; sám bol pri dvanástom. Eliáš prišiel k nemu a hodil naň svoj plášť. On hneď zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ mi, prosím, pobozkať svojho otca a matku, potom pôjdem za tebou.“ On mu odvetil: „Choď a vráť sa; lebo vieš, čo som ti urobil.“
     Elizeus odišiel od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na postroji uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, šiel za Eliášom a posluhoval mu.

RESPONZÓRIUM

Am 3, 7. 8b; 7, 15

R. Pán povedal Mojžišovi: Keď bude prechádzať moja sláva, postavím ťa do skalnej trhliny a budem ťa kryť svojou pravicou, kým neprejdem. * Lebo človek nemôže vidieť Boha a ostať nažive.
V. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť. * Lebo človek nemôže vidieť Boha a ostať nažive.

Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách

(Nn. 12-16. 19: SCh 25 bis, 162-164)

Všetko sa im stalo ako predobraz

     Apoštol ťa učí, „že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi“. Ostatne aj sám Mojžiš hovorí v piesni: „Poslal si svoj vietor a prikrylo ich more.“ Všimni si, že už v tom prechode Hebrejov bol predobraz krstu. Egypťan pri ňom zahynul a Hebrej sa zachránil. A čo iné sa denne učíme v tejto sviatosti, ako to, že hriech sa utopí a blud sa zmyje, kým nábožnosť a nevinnosť prejdú neporušené?
     Počuješ, že naši otcovia boli pod oblakom, a dobrým oblakom, ktorý schladzuje oheň telesných vášní, pod dobrým oblakom, lebo zatieňuje tých, ktorých navštívil Duch Svätý. Napokon sa zniesol aj nad Pannu Máriu a zatienila ju moc Najvyššieho, keď porodila ľudskému pokoleniu vykúpenie. A tamten zázrak skrze Mojžiša stal sa na predobraz. Ak bol teda Duch už v predobraze, nebol by prítomný. v skutočnosti, keď ti Písmo hovorí: „Lebo ak Zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista“?
     Mára bol horký prameň. Mojžiš doň hodil drevo a stal sa sladkým. Veď voda bez ohlasovania Pánovho kríža by nijako neposlúžila budúcej spáse. Ale keď ju posvätí spasiteľné tajomstvo kríža, upraví sa na duchovný kúpeľ a spasiteľný nápoj. Ako teda Mojžiš v úlohe proroka hodil do tamtoho prameňa drevo, tak pridáva kňaz do tohoto prameňa ohlasovanie Pánovho kríža a voda sa stáva sladkou na milosť.
     Never teda iba svojim telesným očiam. Lepšie vidieť to, čo nevidno, lebo to prvé je časné, druhé večné. Lepšie vidieť to, čo nevidno očami, ale rozoznávame to duchom a mysľou.
     A nakoniec nech ťa poučí aj čítanie z Knihy Kráľov. Náman bol Sýrčan; bol malomocný a nik ho nemohol očistiť. Tu povedalo zajaté dievčatko, že v Izraeli je prorok, ktorý ho môže očistiť od nákazy malomocenstva. Nabral teda zlata a striebra a vydal sa na cestu k izraelskému kráľovi. Keď sa ten dozvedel, načo prišiel, roztrhol si rúcho a povedal, že je to provokácia, keď od neho žiadajú niečo, čo nie je v jeho kráľovskej moci. Ale Elizeus kráľovi odkázal, aby Sýrčana poslal k nemu a zvie, že v Izraeli je Boh. Keď prišiel, rozkázal mu, aby sa sedem ráz ponoril do rieky Jordán, a on začal v sebe protirečiť, že v jeho vlasti majú rieky lepšiu vodu, do ktorej sa veľa ráz ponáral, a nikdy nebol očistený od malomocenstva. Na to sa odvolal a rozhodol sa, že neposlúchne prorokov pokyn. Ale na napomínanie a prehováranie sluhov ustúpil a ponoril sa. Vtom bol očistený a pochopil, že to nie je z vody, keď sa niekto očistí, ale z milosti.
     Lenže on pochyboval, ešte keď nebol uzdravený. Ty si už uzdravený, a preto pochybovať nesmieš.

RESPONZÓRIUM

Ž 78, 52a. 53; 1 Kor 10, 2

R. Pán svoj ľud ako ovce vyviedol a viedol ich bezpečne a nemali strach, * Ich nepriateľov však more pokrylo.
V. Všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi. * Ich nepriateľov však more pokrylo. STREDA Ant.1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane. Ant.2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho. Ant.3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky. V. Výklad tvojich slov osvecuje.
R. Maličkým dáva chápavosť.

Z Prvej knihy Kráľov

21, 1-21. 27-29
Eliáš, zástanca práv chudobných

     Jezraelčan Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli pri paláci samarského kráľa Achaba. Preto Achab povedal Nabotovi: „Daj mi svoju vinicu, urobím si z nej zeleninovú záhradu, lebo je hneď vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu alebo, ak ti bude lepšie vyhovovať, dám ti za ňu v striebre, čo je hodna.“ Nabot mu odpovedal: „Nech ma Pán chráni, aby som ti dal dedičstvo svojich otcov!“
     Achab prišiel domov mrzutý a nahnevaný pre odpoveď, čo mu dal Jezraelčan Nabot, keď mu povedal: „Nedám ti dedičstvo svojich otcov.“ Hodil sa na lôžko, tvárou sa obrátil k stene a nechcel jesť. Prišla k nemu jeho žena Jezabel a pýtala sa ho: „Čo je s tebou, že si taký zronený na duchu a nechceš jesť?“ On jej odvetil: „Pretože som povedal Jezraelčanovi Nabotovi: Daj mi svoju vinicu za peniaze alebo ak chceš, dám ti za ňu inú vinicu, a on mi odvetil: ,Nedám ti svoju vinicu.‘“ Jeho žena Jezabel mu povedala: „Máš ty ale autoritu a pekne vládneš nad Izraelom! Vstaň, jedz a buď dobrej mysle, ja ti zadovážim vinicu Jezraelčana Nabota.“ V Achabovom mene napísala list, zapečatila ho jeho prsteňom a poslala ho starším a predstaveným, čo bývali s Nabotom y jeho meste. V liste písala toto: „Vyhláste pôst, Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľudom a postavte dvoch mužov, Beliálových synov, nech mu svedčia do očí: ,Rúhal si sa Bohu a kráľovi.' Potom ho vyveďte a ukameňujte; nech zomrie.“ A jeho spoluobčania, starší a predstavení, čo s ním bývali v meste, urobili, ako im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala. Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom. Vošli dvaja mužovia, Beliálovi synovia, posadili sa oproti nemu a diabolsky proti nemu svedčili pred celým zhromaždením: „Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi.“ Preto ho vyviedli za mesto a ukameňovali. Potom poslali Jezabel odkaz: „Nabota ukameňovali; je mŕtvy.“
     Keď Jezabel počula; že Nabota ukameňovali a že je mŕtvy, povedala Achabovi: „Vstaň a vezmi si vinicu Jezraelčana Nabota, ktorý ti ju nechcel dať za peniaze, lebo Nabot nežije, je mŕtvy.“ Keď Achab počul, že Nabot zomrel, zobral sa a išiel do vinice Jezraelčana Nabota, aby ju zabral.
     Tu Pán oslovil Tesbana Eliáša: „Zober sa a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici; vošiel do nej, aby ju zabral. Povieš mu: Toto hovorí Pán: Vraždil si a okrem toho si sa zmocnil dedičstva! A potom dodaj: Toto hovorí Pán: Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju.“ Achab povedal Eliášovi: „Našiel si ma, nepriateľ?“ On odpovedal: „Našiel, lebo si sa zapredal a urobil si, čo je zlé pred Pánovým pohľadom. Hľa, ja privediem zlo na teba: zmetiem tvoje potomstvo a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského: deti i dospelých.“
     Keď Achab počul tieto slová, roztrhol si rúcho, na telo si opásal kajúci pás a postil sa, spal vo vrecovine a chodil skľúčený. Vtedy Pán oslovil Tesbana Eliáša: „Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Preto, že sa pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za jeho života. Ale v dňoch jeho syna privediem nešťastie na jeho dom.“

RESPONZÓRIUM

Jak 4, 8b. 9a. 10a; 5, 6

R. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ. * Žiaľte a plačte. Pokorte sa pred Pánom.
V. Odsúdili ste a zabili spravodlivého; a on vám neodporuje. * Žiaľte a plačte. Pokorte sa pred Pánom.

Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách

(Nn. 19-21. 24. 26-28; SCh 25 bis, 164-170)

Voda bez Ducha Svätého neočisťuje

     Keď som ti hovoril, že nemáš veriť iba tomu, čo si videl, to preto, aby si nepovedal aj ty: Toto je to veľké tajomstvo, „ktoré oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo“?! Vidím vody, ako som videl každý deň. Ony ma majú očistiť? Už toľko ráz som do nich zostúpil, a nikdy som sa neočistil. Z toho poznaj, že voda bez Ducha neočisťuje.
     Preto si čítal, že „traja“ svedkovia pri krste „sú zajedno“: voda, krv a Duch. Keď z nich jedného uberieš, už to nebude sviatosť krstu. Veď čo je voda bez Kristovho kríža? Iba obyčajný živel bez akéhokoľvek sviatostného účinku. Ale ani bez vody nieto tajomstva znovuzrodenia. Lebo „ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“. Veď aj katechumen verí v kríž Pána Ježiša, aj sa ním poznačuje, ale ak nebude pokrstený v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, nemôže dosiahnuť odpustenie hriechov ani získať dar duchovnej milosti.
     Ten Sýrčan sa sedem ráz ponoril pod zákonom, ty si pokrstený v mene Trojice. Vyznal si Otca - uvedomuj si, čo si urobil -, vyznal si Syna, vyznal si Ducha. Zachovávaj poriadok vecí. V tejto viere si zomrel svetu a vstal si z mŕtvych pre Boha. Akoby si bol s ním v tom živle sveta pochovaný, zomrel si hriechu a bol si vzkriesený pre večný život. Ver teda, že voda nie je neúčinná.
     A napokon ten ochrnutý (pri rybníku pri Ovčej bráne) čakal na človeka. Na koho iného, ak nie na Pána Ježiša, narodeného z Panny, pri príchode ktorého už nemal uzdravovať tieň jednotlivcov, ale pravda všetkých? To teda očakávali zostúpenie toho, o ktorom povedal Boh Otec Jánovi Krstiteľovi: „Na koho uvidíš zostupovať Ducha z neba a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.“ A Ján o ňom dosvedčil: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom.“ A prečo tu zostúpil Duch ako holubica, ak nie preto, aby si ty videl, aby si ty spoznal, že aj tá holubica, ktorú vypustil spravodlivý Noe z korába, bola obrazom tejto holubice, aby si spoznal predobraz sviatosti?
     Je ešte niečo, o čom by si mohol pochybovať? Veď ti tak zjavne volá Otec v evanjeliu: „Toto je môj Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ Volá Syn, nad ktorým sa ukázal Duch Svätý ako holubica. Volá aj Duch Svätý, ktorý ako holubica zostúpil. Dávid volá: „Hlas Pánov nad vodami; zahrmel Boh veleby, Pán nad veľkými vodami!“ Písmo ti svedčí, že na Jerobálove prosby zostúpil oheň z neba a zasa na Eliášovu prosbu bol zoslaný oheň, ktorý posvätil obetu.
     Nepozeraj na zásluhy osôb, ale na úrad kňazov. A ak už hľadíš na zásluhy, potom ako pozeráš na Eliáša, tak hľaď aj na zásluhy Petra a Pavla, lebo oni nám odovzdali toto tajomstvo, ktoré prijali od Pána Ježiša. Im bol zoslaný viditeľný oheň, aby verili. V nás, čo veríme, pôsobí neviditeľný. Im na predobraz, nám na výstrahu. Verím teda, že Pán Ježiš je prítomný, keď ho kňazi prosebne vzývajú, lebo hovorí: „Kde sú dvaja alebo traja, tam som aj ja.“ O čo skôr uštedrí svoju prítomnosť tam, kde je Cirkev, kde sú tajomstvá.
     Zostúpil si teda. Spomeň si, čo si odpovedal. Že veríš v Otca, veríš v Syna, veríš v Ducha Svätého. Nemáš tam: Verím vo väčšieho, v menšieho a v posledného, ale rovnakou váhou svojho slova sa zaväzuješ, že v Syna veríš takisto, ako veríš v Otca, a v Ducha veríš takisto, ako veríš v Syna, iba s tou výnimkou: vyznávaš, že v kríž máš veriť, jedine keď ide o Pána Ježiša.

RESPONZÓRIUM

Mt 3, 11b; Iz 1, 16c. 17a. 18b

R. Ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv * On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.
V. Prestaňte robiť zlo, učte sa robiť dobro, hovorí Pán. * On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. STVRTOK Ant.1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu. Ant.2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. Ant.3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. V. Pane, u teba je zdroj života.
R. A v tvojom svetle uvidíme svetlo.

Z Prvej knihy Kráľov

22, 1-9. 15-23. 29. 34-38
Na bezbožnom kráľovi Achabovi sa uskutočňuje Božie rozhodnutie

     Prešli tri roky, čo nebola vojna medzi Sýriou a Izraelom. V treťom roku šiel judejský kráľ Jozafat k izraelskému kráľovi. Izraelský kráľ povedal svojim sluhom: „Neviete, že Ramot v Galaáde je náš? A my otáľame vziať si ho z ruky sýrskeho kráľa.“ I opýtal sa Jozafata: „Pôjdeš so mnou bojovať o Ramot v Galaáde?“
     Jozafat povedal izraelskému kráľovi: „Ja som ako ty; môj ľud a tvoj ľud sú jedno a moje kone ako tvoje kone.“ Ale Jozafat povedal izraelskému kráľovi: „Opýtaj sa dnes, prosím ťa, na Pánovo slovo.“ Izraelský kráľ zhromaždil teda asi štyristo mužov, prorokov, a povedal im: „Mám ísť bojovať o Ramot v Galaáde, alebo to nechať tak?“ Oni odpovedali: „Choď! Pán ho dá do rúk kráľa.“ Jozafat povedal: „Nie je tu nejaký iný, Pánov prorok, aby sme sa opýtali cez neho?“ Izraelský kráľ vravel Jozafatovi: „Zostal ešte jeden muž, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Pána. Ale ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale zlo: je to Jemlov syn Micheáš.“ Jozafat mu vravel: „Nehovor tak, kráľ!“ Izraelský kráľ si teda zavolal jedného dvorana a povedal mu: „Rýchlo priveď Jemlovho syna Micheáša.“
     On prišiel ku kráľovi a kráľ mu povedal: „Micheáš, máme ísť bojovať o Ramot v Galaáde, alebo to nechať tak?“ On mu odpovedal: „Choď, budeš mať úspech a Pán ho vydá do rúk kráľa.“ Ale kráľ mu povedal: „Opäť a opäť ťa zaprisahávam, aby si mi nehovoril nič iné, iba pravdu v Pánovom mene.“ On vravel:

„Videl som celý Izrael
rozptýlený po vrchoch
ako ovce, ktoré nemajú pastiera.

     A Pán povedal: ,Títo nemajú pána. Nech sa každý vráti v pokoji domov.‘“ Izraelský kráľ povedal Jozafatovi: „Nehovoril som ti, že mi neprorokuje dobro, ale vždy iba zlo?“
     Ale on ešte dodal: „Preto počuj Pánovo slovo: Videl som Pána sedieť na jeho tróne a všetko nebeské vojsko stáť pri ňom sprava i zľava. A Pán povedal: ,Kto oklame Achaba, aby šiel a padol v Ramote v Galaáde?‘ A keď jeden hovoril tak, druhý onak, vystúpil akýsi duch, postavil sa pred Pána a povedal: ,Ja ho oklamem.' Pán sa ho spýtal: ,Ako?‘ On odpovedal: ,Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ Pán povedal: ,Oklameš ho a podarí sa ti to. Choď a urob to!‘ Tu Pán vložil lživého ducha do úst všetkých tvojich prorokov, čo sú tu. Teda Pán vyslovil proti tebe zlo.“
     Izraelský kráľ a judejský kráľ Jozafat šli teda do Ramotu v Galaáde.
     Tu akýsi muž natiahol luk a len tak vystrelil šíp a zasiahol izraelského kráľa medzi spony brnenia. On povedal svojmu pohoničovi: „Obráť a vyvez ma z tábora, lebo som ťažko ranený.“ No v ten deň sa boj stupňoval a izraelský kráľ stál na svojom voze oproti Sýrčanom. Večer však zomrel. Krv z rany tiekla do voza. Pri západe slnka sa rozľahol po celom tábore krik: „Každý nech sa vráti do svojho mesta, do svojej krajiny!“
     Kráľ teda zomrel a preniesli ho do Samárie. Kráľa pochovali v Samárii. A keď v samarijskom rybníku umývali jeho voz, psy lízali jeho krv a neviestky sa tam kúpali, podľa Pánovho slova, ktoré povedal.

RESPONZÓRIUM

Jer 29, 8b. 9a. 11a; Dt 18, 18a

R. Nech vás nezvedú vaši proroci, lebo oni vám falošne prorokujú v mojom mene. * Ja poznám zámer, ktorý mám s vami, hovorí Pán.
V. Vzbudím proroka a do úst mu vložím svoje slová. * Ja poznám zámer, ktorý mám s vami, hovorí Pán.

Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách

(Nn. 29-30. 34-35. 37. 42: SCh 25 bis, 172-178)

Katechéza o obradoch po krste

     Potom si, pravda, vystúpil ku kňazovi. Uvažuj nad tým, čo nasledovalo. Nie to, čo hovorí Dávid: „Je to sťa olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu“? To je olej, o ktorom aj Šalamún hovorí: „Tvoje meno je ako rozliaty olej, preto ťa devy milujú a priťahujú.“ Koľké obnovené duše ťa dnes milujú, Pane Ježišu, a hovoria: „Tiahni nás za sebou, pobežíme za vôňou tvojich šiat,“ aby sa nadýchali vône zmŕtvychvstania!
     Pochop, prečo sa to deje, „lebo múdry má oči na hlave“. Preto steká na bradu, čiže na ozdobu mladosti, preto na Áronovu bradu, aby si sa stal „vyvoleným rodom“, kňazským, vzácnym. Lebo všetci sme duchovnou milosťou pomazaní pre Božie kráľovstvo a pre kňazstvo.
     Potom si dostal biele rúcho, aby bolo znakom, že si si vyzliekol plášť hriechov a obliekol si si čisté rúcho nevinnosti, o ktorom hovorí Prorok: „Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh.“ Veď kto je pokrstený, je očistený aj podľa zákona aj podľa evanjelia. Podľa zákona preto, že Mojžiš kropil zväzočkom yzopu baránkovou krvou. Podľa evanjelia preto, že Kristov odev bol biely ako sneh, keď v evanjeliu zjavoval slávu svojho zmŕtvychvstania. Komu sa odpúšťa vina, je belší „ako sneh“. Preto Pán hovorí aj skrze Izaiáša: „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbielim ich ako sneh.“
     Cirkev v tomto odeve, ktorý získala „kúpeľom znovuzrodenia“, hovorí v Piesni: „Čierna som, ale pôvabná, dcéry jeruzalemské.“ Čierna zo slabosti ľudskej prirodzenosti, ale pôvabná z milosti. Čierna preto, že pozostáva z hriešnikov, pôvabná tajomstvom viery. Keď jeruzalemské dcéry zbadali tento odev, od údivu zvolali: „Kto je to tá, čo vystupuje v bielom?“ Bola čierna; ako to, že naraz tak zbelela?
     Keď Kristus vidí svoju Cirkev v bielom odeve - kvôli ktorej sám prijal „špinavý odev“, ako to máš v Knihe proroka Zachariáša -, alebo dušu obmytú a očistenú v kúpeli znovuzrodenia, hovorí: „Aká si krásna, priateľka moja, aká si krásna! Tvoje oči ako holubice,“ v podobe ktorej zostúpil z neba Duch Svätý.
     Preto si zopakuj, že si dostal duchovnú pečať, „Ducha múdrosti a rozumu, ducha rady a sily, ducha poznania a nábožnosti, ducha svätej bázne“, a chráň si ,čo si dostal. Boh Otec ťa označil svojou pečaťou, Kristus Pán ťa posilnil a „vložil ti do srdca“ Ducha „ako závdavok“, ako si sa dozvedel z apoštolského čítania.

RESPONZÓRIUM

Ef 1, 13b-14; 2 Kor 1, 21b-22

R. Keď ste uverili, boli ste označení pečaťou prisľúbeného Ducha Svätého, ktorý je závdavkom nášho dedičstva, * Na vykúpenie tých, ktorých si získal na chválu jeho slávy.
V. Boh nás pomazal, označil nás svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha. * Na vykúpenie tých, ktorých si získal na chválu jeho slávy. PIATOK Ant.1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Ant.2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom. Ant.3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne. V. Pán nás poučí o svojich cestách.
R. A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

Z Druhej knihy Kroník

20, 1-9. 13-24
Boh poskytuje pomoc vernému kráľovi Jozafatovi

     Zhromaždili sa Moabčania a Ammončania a s nimi niektorí Maonitčania do boja proti Jozafatovi. K Jozafatovi prišli posli a hlásili mu: „Ide proti tebe veľké množstvo z miest za morom, z Edomu. Už sú v Asasontamare, čo je Engaddi.“ Jozafata sa zmocnil strach. Úpenlivo začal prosiť Pána a vyhlásil pôst v celej Judei. A Júdovci sa zhromaždili uprosovať Pána. Prišli zo všetkých svojich miest a úpenlivo ho prosili.
     Jozafat si stal doprostred zhromaždených Júdovcov a Jeruzalemčanov v Pánovom dome pred novým nádvorím a hovoril: „Pane, Bože našich otcov, ty si Boh na nebi a vládneš nad všetkými kráľovstvami národov. V tvojej ruke je sila a moc a nik sa ti nemôže postaviť na odpor. A nevyhnal si ty, náš Boh, obyvateľov tejto krajiny pred svojím ľudom, Izraelom, a nedal si ju potomkom svojho priateľa Abraháma naveky? Usadili sa v nej a postavili v nej svätyňu tvojmu menu, hovoriac: ,Keď na nás príde nešťastie, trestajúci meč, mor a hlad, postavíme sa pred tento dom pred teba, lebo v tomto dome je tvoje meno, a budeme volať k tebe vo svojom súžení a ty nás vyslyšíš a zachrániš.‘“ Celá Judea stála pred Pánom i so svojimi maličkými, manželkami a deťmi.
     Bol tam Jahaziel, syn Zachariáša, syna Banaiáša, syna Jehiela, syna Mattaniáša, levitu z Asafových synov. Na neho zostúpil uprostred zhromaždenia Pánov duch a hovoril: „Počúvajte, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, aj ty, kráľ Jozafat: Toto vám hovorí Pán: Nebojte sa, ani sa nechvejte pred týmto veľkým množstvom, lebo to nie je váš boj, ale Boží. Zajtra zostúpite proti nim. Budú vystupovať po svahu Sis. Zastihnete ich na konci údolia oproti púšti Jeruel. Vy nebudete bojovať. Len smelo stojte, Júda a Jeruzalem, a uvidíte, ako vám Pán pomôže. Nebojte sa, ani sa nechvejte! Zajtra vyjdite proti nim a Pán bude s vami.“ Jozafat sa sklonil až tvárou po zem a všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Pánom a klaňali sa mu. Potom leviti z Kaatových synov a z Koreho synov vstali a mohutným hlasom chválili Pána, Boha Izraela.
     Keď ráno vstali, vyšli na púšť Tekue. Pri odchode si stal Jozafat doprostred nich a povedal: „Počúvajte ma, Júdovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Pána, svojho Boha, a udržíte sa. Verte jeho prorokom a bude sa vám dariť vo všetkom.“ Poradil sa s ľudom a postavil Pánových spevákov, aby ho chválili v posvätnom rúchu, aby kráčali pred vojskom a jednohlasne volali: „Oslavujte Pána, lebo jeho milosrdenstvo je večné.“
     Keď začali spievať chválospevy, Pán obrátil ich zálohy proti Ammončanom, Moabčanom a vrchu Seir, ktorí vyšli bojovať proti Júdovcom, a boli porazení. Lebo Ammončania a Moabčania sa postavili proti obyvateľom vrchu Seir, aby ich pozabíjali a zničili. Keď to urobili, obrátili sa proti sebe a navzájom sa ničili.
     Keď potom Júdovci prišli na vyvýšené miesto s výhľadom na púšť, videli široko-ďaleko celú krajinu plnú mŕtvol, takže nezostal nik, čo by bol unikol smrti.

RESPONZÓRIUM

Ef 6, 12. 14a; 2 Krn 20, 17a

R. Nečaká nás zápas s krvou a telom, ale s kniežactvami, mocnosťami a zloduchmi. * Stojte teda: Bedrá si prepášte pravdou.
V. Smelo stojte a uvidíte, ako vám Pán pomôže. * Stojte teda: Bedrá si prepášte pravdou.

Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách

(Nn. 43. 47-49: SCh 25 bis, 178-180. 182)

Novokrstencom o Eucharistii

     Obmytý ľud, obohatený týmito znakmi, ponáhľa sa ku Kristovmu oltáru a hovorí: „I pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu, ktorý napĺňa moju mladosť radosťou.“ Po vyzlečení pozostatkov starého bludu a „obnovení mladosti ako orlovi“ ponáhľa sa na nebeskú hostinu. Prichádza teda a keď vidí pripravený presvätý oltár, zvolá: „Prestieraš mi stôl pred mojimi očami.“ K takýmto slovám ho privádza Dávid, ktorý hovorí: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba, usadil ma na pašienkach. Pri osviežujúcej vode ma vychováva.“ A ďalej: „I keby som mal ísť uprostred tône smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a tvoj opojný kalich aký je znamenitý.“
     Je obdivuhodné, že Boh zosielal otcom mannu ako dážď a živil ich každodenným nebeským pokrmom. Preto sa hovorí: „Človek jedol chlieb anjelský.“ A predsa všetci, čo jedli ten chlieb, „pomreli“ na púšti. Ale tento pokrm, ktorý ty prijímaš, ten „živý chlieb, ktorý zostupuje z neba“, dáva podstatu večného života. A nik, kto bude z neho jesť, „nezomrie naveky“, lebo je to Kristovo telo.
     Teraz uvažuj, či je vznešenejší chlieb anjelský alebo Kristovo telo, to pravé telo života. Manna bola z neba, ono je vyššie, ako nebo. Tamto bolo nebeské, toto je Pán neba. Tamto podliehalo skaze, ak sa odložilo do druhého dňa, toto odoláva akémukoľvek porušeniu a ani ten, čo ho nábožne požíva, nemôže okúsiť porušenie. Im vytryskla voda zo skaly, tebe krv z Krista. Ich voda uspokojila na hodinu, teba zaplavila krv naveky. Žid pil a bol smädný; keď ty budeš piť, nebudeš môcť byť smädný. Tamto bol tieň, toto je skutočnosť.
     Ak obdivuješ tieň, aké je potom to, čoho aj tieň obdivuješ! Počuj, že je iba tieňom to, čo sa stalo otcom: „Pili zo skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti. To sa stalo ako predobraz pre nás.“ Spoznal si teda vznešenejšie veci. Veď svetlo je lepšie ako tieň, skutočnosť lepšia ako obraz, telo Pôvodcu lepšie ako manna z neba.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 10, 1b-2. 11a. 3-4a

R. Naši otcovia prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi. * A toto všetko sa im stalo ako predobraz.
V. Všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj. * A toto všetko sa im stalo ako predobraz. SOBOTA Ant.1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí. Ant.2 Videli diela Božie a jeho zázraky. Ant.3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo. V.
R.

Z Druhej knihy kráľov

2, 1-15
Eliáš je vzatý do neba

     Keď Pán chcel vziať Eliáša vo víchrici do neba, išli Eliáš a Elizeus z Galgaly. Eliáš povedal Elizeovi: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal až do Betelu.“ Elizeus mu odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Keď zostúpili do Betelu, vyšli k Elizeovi prorockí synovia, čo boli v Beteli, a povedali mu: „Vieš, že dnes Pán vezme tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ On odpovedal: „Aj ja to viem, mlčte!“ Eliáš mu povedal: „Elizeus, ostaň tu, lebo ma Pán poslal do Jericha.“ On odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Keď prišli do Jericha, pristúpili k Elizeovi prorockí synovia, čo boli v Jerichu, a povedali mu: „Vieš, že dnes Pán vezme tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ Vravel: „Aj ja to viem, mlčte!“ Eliáš mu povedal: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal k Jordánu.“ On odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Išli teda obaja a za nimi išlo päťdesiat mužov z prorockých synov, ktorí ostali stáť obďaleč. Oni dvaja zastali pri Jordáne. Eliáš vzal svoj plášť, zvinul ho a udrel ním vodu. Tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu.'
     Keď prešli na druhý breh, Eliáš povedal Elizeovi: „Povedz, čo mám pre teba urobiť prv, ako budem od teba vzatý.“ Elizeus odpovedal: „Prosím, nech na mne spočinú dva podiely tvojho ducha.“ On povedal: „Ťažkú vec žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, splní sa ti, o čo si prosil, ak ma nebudeš vidieť, nesplní sa.“ Ako išli a zhovárali sa cestou, zrazu ich ohnivý voz a ohnivé kone oddelili od seba a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba.
     Keď to Elizeus videl, zvolal: „Otče môj, otče môj, bojový voz Izraela a jeho jazdec!“ A viac ho nevidel. Chytil si šaty a roztrhol ich vo dvoje. Potom zdvihol Eliášov plášť, čo z neho spadol, vrátil sa a zastal na brehu Jordána. Plášťom, čo spadol z Eliáša, udrel vodu a povedal:
     „Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“ Ako udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a Elizeus prešiel na druhý breh.
     Keď to videli prorockí synovia, čo boli naproti v Jerichu, povedali: „Na Elizeovi spočinul Eliášov duch.“ Išli mu v ústrety a poklonili sa mu až tvárou po zem.

RESPONZÓRIUM

Mal 3, 23-24b; Lk 1, 15a. 17a

R. Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv, ako príde deň Pána, veľký a hrozný. * On obráti srdcia otcov k synom a srdcia synov k ich otcom.
V. Ján bude veľký pred Pánom. Sám pôjde pred nim s Eliášovým duchom a mocou. * On obráti srdcia otcov k synom a srdcia synov k ich otcom.

Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách

(Nn. 52-54. 58: SCh 25 bis. 186-188. 190)

Sviatosť, ktorú prijímaš, sa uskutočňuje mocou Kristovho slova

     Pozorujeme, že milosť je účinnejšia ako prirodzenosť, no pritom aj prorocké požehnanie považujeme za milosť. Ak teda už ľudské požehnanie malo takú moc, že premieňalo prirodzenosť, čo povieme o tej božskej konsekrácii, kde pôsobia slová samého Pána a Spasiteľa?! Lebo sviatosť, ktorú prijímaš, uskutočňuje sa mocou Kristovho slova. Keď už Eliášovo slovo malo takú moc, že zvolalo oheň z neba, nebude Kristovo slovo schopné premeniť podstatu prvkov? O stvorení celého sveta si čítal: „Lebo on riekol a stalo sa, on rozkázal a všetko bolo stvorené.“ Ak teda mohlo Kristovo slovo z ničoho urobiť, čo nebolo, nemôže to, čo je, premeniť na to, čím nebolo? Veď dať veciam novú prirodzenosť nie je menej, ako zmeniť ju.
     Ale načo potrebujeme dôkazy? Vezmime si za príklad jeho samého a primerajme k pravde tohoto tajomstva tajomstvo vtelenia. Išlo všetko prirodzenou cestou, keď sa Pán Ježiš narodil z Márie? Ak hľadáme poriadok, tak žena rodí po spojení s mužom. Je teda zrejmé, že panna porodila mimo prirodzeného poriadku. A to, čo sviatostne sprítomňujeme, je telo z panny. Prečo hľadáš prirodzený poriadok tu pri Kristovom tele, keď sa sám Pán Ježiš narodil z panny mimoprirodzene? Teda to pravé Kristovo telo, ktoré bolo ukrižované, ktoré bolo pochované, je naozaj sviatosťou jeho tela.
     Sám Pán Ježiš volá: „Toto je moje telo.“ Pred požehnaním nebeskými slovami sa podstata nazýva inak, po konsekrácii sa označuje ako telo. On sám hovorí o svojej krvi. Pred konsekráciou sa to volá inak, po konsekrácii sa vyhlasuje, že je to krv. A ty hovoríš: „Amen,“ čiže: „To je pravda.“ A čo ústa hovoria, nech myseľ úprimne uznáva; čo vyjadruje reč, nech srdce prežíva.
     Keď Cirkev vidí túto veľkú milosť, povzbudzuje svoje deti, povzbudzuje najbližších, aby sa zišli na tajomstvá: „Jedzte, priatelia moji, a pite, opájajte sa, bratia moji.“ Čo máme jesť a čo máme piť, to ti Duch Svätý vysvetlil inde skrze Proroka: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu.“ V tejto sviatosti je Kristus, lebo je to Kristovo telo. Nie je to teda telesný pokrm, ale duchovný. Preto aj Apoštol hovorí o jeho predobraze, „že naši otcovia jedli duchovný pokrm a pili duchovný nápoj“. Lebo Božie telo je duchovné telo, Kristovo telo je telo Božieho ducha, veď Kristus je duch, ako čítame: „Duch pred nami je Kristus Pán.“ A v Petrovom liste máme: „Aj Kristus zomrel za vás.“ A nakoniec tento pokrm posilňuje naše srdce a tento nápoj „obveseľuje srdce človeka“, ako pripomína Prorok.

RESPONZÓRIUM

Mt 26, 26; porov. Jób 31, 31

R. Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával svojim učeníkom, hovoriac: * Vezmite a jedzte, toto je moje telo.
V. Ľudia z môjho domu povedali: Kto nám dá z jeho mäsa, aby sme sa nasýtili? * Vezmite a jedzte, toto je moje telo.