Žalm 69, 2-22. 30-37
Nadšenie pre Boží dom

Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)

I

Zachráň ma, Bože, *
    lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
    dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
    Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
    je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
    musel som vrátiť, čo som neulúpil.

Bože, ty poznáš moju pochabosť *
    a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
    Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
    čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu *
    a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
    a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
    padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
    no aj to mi bolo na potupu.

I vrecovinu som si obliekol *
    a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
    a pri víne pospevujú o mne pijani.


II

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
    v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
    pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
    a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
    i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
    nech ma nepohltí hlbina *
    a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
    pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
    veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma, *
    so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
    moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
    Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
    čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče, *
    a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Nech sa im ich stôl stane nástrahou, *
    odplatou a pohoršením.
Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, *
    a nech v bedrách oslabnú navždy.

Vylej na nich svoje rozhorčenie, *
    nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.
Nech spustne ich táborisko *
    a v ich stanoch nech nemá kto bývať.

Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel, *
    a množia bolesti tomu, koho si zranil.
K ich neprávosti pridaj neprávosť, *
    nech nevojdú do tvojej spravodlivosti.
Nech sú vytretí z knihy žijúcich *
    a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými.

III

Som úbožiak, plný bolesti; *
    tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
    a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
    ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
    hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
    a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
    moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

Lebo Boh zachráni Sion †
    a vybuduje mestá Júdove; *
    usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
    a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.



© 1999-2003 Juraj Vidéky