DECEMBER

3. decembra

SV. FRANTIŠKA XAVERSKÉHO, KŇAZA

Spomienka

(V Banskobystrickej diecéze sviatok hlavného patróna)


Z Listov svätého kňaza Františka Xaverského svätému Ignácovi

(E Vita Francisci Xavier presbyteri, auctore H. Tursellini, Romae, 1956, Lib. 4, epist. 4 [1542] et 5 [1544])

Beda by mi bolo, keby som nehlásal evanjelium

     Navštívili sme dediny novopokrstencov, ktorí pred niekoľkými rokmi prijali kresťanské sviatosti. V tejto časti krajiny nebývajú Portugalci, lebo je veľmi neúrodná a chudobná. Domorodí kresťania nemajú kňazov a nevedia nič, len to, že sú kresťanmi. Niet nikoho, kto by im konal bohoslužby, nikoho, kto by ich naučil Vyznanie viery, Otčenáš a Zdravas’ a prikázania Božieho zákona.
     Ešte som sa nezastavil, odkedy som sem prišiel. Usilovne chodím po dedinách a obmývam svätou vodou všetky deti, ktoré ešte neboli pokrstené. Takto som zachránil veľké množstvo detí, ktoré, ako sa hovorí, nevedeli rozlíšiť pravú roku od ľavej. Deti ma nenechali ani pomodliť sa breviár, ani najesť sa a odpočinúť si, kým som ich nenaučil nejakú modlitbu. Vtedy som začal chápať, že takým patrí nebeské kráľovstvo.
     A pretože som takéto nábožné žiadosti odmietnuť bez hriechu nemohol, začal som so Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému a vštepoval som im Apoštolské vyznanie viery, Otčenáš a Zdravas’, Mária. Zbadal som u nich veľké nadanie. Keby bol niekto, kto by ich naučil kresťanským prikázaniam, nepochybujem, že by z nich boli vynikajúci kresťania.
     Veľmi mnohí v týchto krajoch nie sú kresťanmi len preto, že niet nikoho, kto by ich kresťanmi urobil. Veľmi často mi napadá, že by som mal pobehať po európskych univerzitách, najmä po parížskej, a všade kričať ako blázon, vyzývať tých, čo majú viac učenosti ako lásky: „Ach, aké nesmierne množstvo duší sa nedostane do neba a budú zatratené!“
     Kiežby sa o toto aspoň toľko starali ako o svoje štúdiá, aby mohli vydať Bohu počet zo svojich vedomostí a zverených talentov.
     Mnohí z nich by sa pohnutí touto myšlienkou oddali rozjímaniu o Božích veciach, a tak sa cvičili počúvať, čo v nich hovorí Pán, zanechali by ľudské túžby a ohľady a celí by sa odovzdali Božej vôli a pokynom. Z hĺbky duše by volali: „Tu som, Pane; čo chceš, aby som urobil?“ Pošli ma, kam sa ti páči, hoc aj do Indie.

RESPONZÓRIUM

Lk 10, 2; Sk 1, 8

R. Žatva je veľká, ale robotníkov málo. * Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.
V. Keď zostúpi na vás Duch Svätý, dostanete silu a budete mi svedkami až po samý okraj sveta. * Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.
4. decembra

SV. JÁNA DAMASCÉNSKEHO, KŇAZA A UČITEĽA CIRKVI


Z Vyznania viery svätého kňaza Jána Damascénskeho

(Cap. I: PG 95, 417-419)

Povolal si ma, Pane, do služby tvojim učeníkom

     Ty si ma, Pane, vyviedol z útrob môjho otca. Ty si ma formoval v lone mojej matky. Ty si ma vyviedol na svetlo ako nahé dieťa, lebo zákony našej prírody ustavične poslúchajú tvoje príkazy.
     Ty si požehnaním Ducha Svätého pripravil moje nové stvorenie a moju existenciu, nie z vôle muža ani zo žiadosti tela, ale zo svojej nevýslovnej milosti. Moje narodenie si pripravil tak, že to presahuje všetky zákony našej prírody, lebo si ma adoptoval za svojho syna hneď, ako si ma priviedol na svetlo, a zapísal si ma medzi deti tvojej svätej a nepoškvrnenej Cirkvi.
     Ty si ma živil duchovným mliekom, mliekom svojich božských výrokov. Ty si ma udržiaval výdatným pokrmom, telom Ježiša Krista, nášho Boha, tvojho najsvätejšieho jednorodeného Syna, a opájal božským kalichom jeho životodarnej krvi, ktorú vylial za spásu celého sveta.
     Miloval si nás, Pane, a dal si svojho jediného milovaného Syna, aby nás vykúpil, čo on dobrovoľne prijal a nevzpieral sa; ba sám sa na to ponúkal ako nevinný baránok určený na obetu. Veď hoci bol Boh, stal sa človekom a svojou ľudskou vôľou sa podriadil. Stal sa poslušným tebe, Bohu, svojmu Otcu, „až na smrť, až na smrť na kríži“.
     Takto si sa uponížil, Kriste, môj Boh, aby si mohol mňa, blúdiacu ovcu, vziať na svoje plecia, pásť na zelených pašienkach a napájať vodami zdravej náuky prostredníctvom tvojich pastierov, ktorých si najprv ty sám živil, aby potom oni mohli kŕmiť tvoje vyvolené a vznešené stádo.
     A teraz si ma, Pane, rukami svojho veľkňaza povolal do služby tvojim učeníkom. S akým zámerom si to urobil, neviem: to vieš len ty.
     Preto, Pane, uľahči ťažké bremeno mojich hriechov, ktorými som sa veľmi previnil, a očisť moju myseľ i srdce. Veď ma po správnej ceste ako rozžatá lampa.
     Daj mi dar reči, keď otvorím ústa. Nech ma ohnivý jazyk tvojho Ducha obdarí jasným a pohotovým jazykom, aby ma stále prenikala tvoja prítomnosť.
     Pane, buď mojím pastierom a pomáhaj mi pásť iných, aby ma moje srdce nezviedlo ani napravo ani naľavo, ale na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý Duch, aby sa moje skutky zhodovali s tvojou vôľou a aby zostali také až do konca.
     A ty, vznešený vrchol dokonalej čistoty, ty, slávne spoločenstvo Cirkvi, ktoré očakáva pomoc od Boha a v ktorom sám Boh prebýva, prijmi od nás náuku viery uchránenú od bludu, ktorou sa Cirkev posilňuje, lebo sme ju zdedili po Otcoch.

RESPONZÓRIUM

Mal 2, 6; Ž 89, 22

R. Zákon pravdy bol v jeho ústach a na jeho perách sa nenašla neprávosť; * V pokoji a úprimnosti chodil so mnou, hovorí Pán.
V. Pevne ho bude držať moja ruka a posilňovať moje sväté rameno. * V pokoji a úprimnosti chodil so mnou, hovorí Pán.
6. decembra

SV. MIKULÁŠA, BISKUPA


Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium

(Tract. 123, 5: CCL 36, 678-680)

Sila lásky premáha strach zo smrti

     Pán sa pýta na to, čo vedel už predtým, a nie raz, ale dvakrát, ba trikrát, či ho Peter miluje. A práve toľko ráz počuje od Petra, že ho miluje, a toľko ráz prikazuje Petrovi, aby pásol jeho ovce.
     Trojnásobnému zapretiu zodpovedá trojnásobné vyznanie, aby jazyk neslúžil láske menej než strachu a aby sa nezdalo, že strach zo smrti vyláka viac slov ako život. Nech láska pasie Pánovo stádo, keď strach zaprel pastiera.
     Kto pasie Kristove ovce tak, akoby patrili jemu, a nie Kristovi, dokazuje, že miluje seba, a nie Krista.
     Pred takýmito varuje Kristov toľko raz zdôraznený hlas a Apoštol nad nimi narieka, že hľadajú svoje záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.
     Veď keď hovorí: „Miluješ ma? Pas moje ovce,“ to nemôže znamenať nič iné, ako keby povedal: Ak ma miluješ, nepomýšľaj pásť seba, ale moje ovce. Pas ich ako moje, nie ako svoje ovce. Hľadaj v nich moju slávu, nie svoju; moju vládu, nie svoju; môj zisk, nie svoj. Aby si sa neocitol medzi tými, čo patria k „zlým časom“, milujú seba samých a všetko, čo súvisí s týmto koreňom všetkého zla.
     Tí teda, čo pasú Kristove ovce, nesmú milovať seba samých, ani ich nesmú pásť ako svoje, ale ako jeho.
     A najväčšia chyba, ktorej sa musia chrániť tí, čo pasú Kristove ovce, je hľadať svoje záujmy a nehľadať záujmy Ježiša Krista a zneužiť pre svoju žiadostivosť tých, za ktorých Kristus vylial svoju krv.
     V tom, kto pasie jeho ovce, musí rásť jeho láska a musí dosiahnuť taký duchovný zápal, že prekoná aj prirodzený strach zo smrti, ktorej sa bránime i napriek tomu, že chceme žiť s Kristom.
     Nech je hrôza smrti akokoľvek veľká, musí ju premôcť sila lásky, akou milujeme toho, ktorý dobrovoľne podstúpil za nás aj smrť a je naším životom.
     Lebo keby smrť vôbec nebudila hrôzu alebo len veľmi malú, nebola by sláva mučeníkov taká veľká. Ale keď si dobrý pastier, ktorý dal život za svoje ovce, z tých oviec získal toľko mučeníkov, o čo viac musia až na smrť, až po vyliatie krvi bojovať za pravdu a proti hriechu tí, ktorým zveril svoje ovce, aby ich pásli, čiže vyučovali a viedli.
     Kto by teda pri pohľade na príklad jeho umučenia nevidel, že pastieri ho musia nasledovať a čím užšie prilipnúť k svojmu pastierovi, keď ho nasledujú aj mnohé ovce!? Veď pod jedným pastierom v jednom stáde sú aj sami pastieri ovcami. Lebo všetkých, za ktorých trpel, urobil svojimi ovcami. Ba aj on sám sa stal baránkom, aby mohol trpieť za všetkých.

RESPONZÓRIUM

Sir 45, 3; Ž 78, 70. 71

R. Pán ho oslávil pred očami kráľov a dal mu moc nad svojím ľudom. * A ukázal mu svoju slávu.
V. Pán si vyvolil svojho sluhu, aby pásol vyvolený ľud, jeho dedičstvo. * A ukázal mu svoju slávu.
7. decembra

SV. AMBRÓZA, BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI

Spomienka


Z listov svätého biskupa Ambróza

(Epist 2, 1-2. 4-5. 7: PL 16 [edit. 1845], 847-881)

Milotou svojich slov si získaš ľud

     Prijal si kňazskú úlohu a stojíš na palube Cirkvi a vedieš loď proti vlnobitiu. Drž pevne kormidlo viery, aby ťa silné búrky tohoto svet nepomýlili. More je veľké a rozsiahle, ale neboj sa, veď „on sám položil jej základy na moriach a upevnil ju na vodách“.
     Preto nie náhodou stojí Pánova Cirkev uprostred toľkých vĺn sveta nepohnutá ako budova postavená na apoštolskej skale a na neotrasiteľnom základe odoláva náporom zúriaceho mora. Vlny ju obmývajú, ale ňou nepohnú. A hoci na ňu narážajú živly tohto sveta a odrážajú sa s veľkým rachotom, ona má bezpečný prístav spásy, do ktorého prijíma vyčerpaných. A hoci brázdi vody mora, plaví sa aj po riekach a zdá sa, že hlavne po tých riekach, o ktorých hovorí Písmo: „Pozdvihujú rieky svoj hlas.“ Lebo sú rieky, ktoré prúdia znútra toho, kto dostal Kristov nápoj a prijal z Božieho Ducha. To sú rieky, ktoré pozdvihujú svoj hlas, keď pretekajú duchovnou milosťou.
     Jestvuje aj rieka, ktorá steká na jeho svätých ako bystrina. A je aj mocnejší prúd rieky, ktorý obveseľuje pokojnú a tichú dušu. Každý, kto prijme z tohoto bohatého prúdu, ako Ján evanjelista, ako Peter a Pavol, pozdvihne svoj hlas. A ako apoštoli hlásali evanjelium a ich zvučný hlas sa rozšíril až po hranice sveta, tak začne aj on ohlasovať Pána Ježiša.
     Prijmi teda od Krista milosť, aby sa ozýval aj tvoj hlas. Zbieraj Kristovu vodu, ktorá chváli Pána. Zbieraj z mnohých miest vodu, ktorú vylievajú mraky prorokov.
     Kto zbiera vodu z vrchov a privádza ju k sebe alebo ju čerpá z prameňov, bude aj sám vydávať vodu ako mrak. Naplň teda hĺbky svojej duše, aby tvoja pôda zvlhla a bola zvlažená vlastnými prameňmi.
     Napĺňa sa ten, kto veľa číta a premýšľa. A kto je naplnený, zavlažuje iných. Preto hovorí Písmo: „Keď sa oblaky naplnia, dážď vylievajú na zem.“
     Nech sú teda tvoje reči plynné, nech sú čisté a jasné. Tak budú tvoje mravné napomenutia lahodne znieť v ušiach ľudí, milotou svojich slov si získaš ľud a on pôjde dobrovoľne ta, kam ho povedieš.
     Tvoje príhovory nech sú rozumné. Lebo aj Šalamún hovorí: „Rozumné pery sú zbraňou múdreho.“ A inde: „Nech sa tvoje pery držia myšlienky.“ To znamená: nech je tvoja reč jasná, tvoje pojmy výrazné. Nech tvoj príhovor alebo výklad nepotrebuje nijaké iné potvrdenie. Tvoja reč nech sa bráni akoby sama svojou vlastnou zbraňou a nech z teba nevyjde ani jedno márne alebo nezmyselné slovo.

RESPONZÓRIUM

2 Tim 4, 2; Sir 48, 4. 8

R. Hlásaj slovo! Naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj * So všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.
V. Kto sa môže chváliť, že sa ti podobá? Ty si pomazal kráľov a priviedol si ich k pokániu. * So všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.
8. decembra

NEPOŠKVRNENÉ POČATIE PANNY MÁRIE

Slávnosť

HYMNUS

Rodička Božia, o tebe
spievame, že si prečistá;
láskavo prijmi tento spev
a vypros milosť od Krista.

Nás, Adamových potomkov,
sprevádza vina na ten svet;
na strome ľudstva len ty si
panenský, nedotknutý kvet.

Drakovi šliapeš na hlavu,
otcovi lží a podvodu;
len teba samu zdobí česť
neskaleného pôvodu.

Ozdoba ľudskej rodiny,
ty z Evy snímaš potupu;
pozdvihni nás a ujmi sa
modliaceho sa zástupu.

Zneškodni útok Satana,
čo stále chytá nástrahy;
v nebi nám život zaisti
so Synom svojím predrahým.

Nech Otcu, Duchu Svätému
znie: „Sláva“ celou večnosťou
i tvojmu Synu, ktorý ťa
naplnil Božou milosťou. Amen.

Ant. 1Vo svojom počatí Mária dostala požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
Ant. 2Už na úsvite jej Boh pomohol: posvätil svoj stánok Najvyšší.
Ant. 3Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie: Pán položil na posvätných vrchoch tvoje základy. V. Všemohúci Boh ma opásal udatnosťou.
R. A moju cestu urobil nepoškvrnenou.

Z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom

5, 12-21

Kde sa rozmnožil hriech, v miere ešte väčšej sa ukázala milosť

     Bratia, ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. Hriech bol síce vo svete už pred zákonom, lenže hriech sa nepočíta, keď nieto zákona. No smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí nespáchali priestupok podobný Adamovmu: on je predobrazom toho, ktorý mal prísť.
     Ale s darom to nie je tak ako s previnením. Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar. A s darom to nie je tak ako s tým, čo prišlo skrze jedného, ktorý zhrešil. Lebo súd pre jedno previnenie priniesol odsúdenie, milosť však prináša ospravedlnenie z mnohých previnení. Lebo ak previnením jedného skrze jedného zavládla smrť, tým skôr skrze jedného, Ježiša Krista, budú v živote kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti.
     Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život. Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stali spravodlivými.
     A do toho ešte prišiel zákon, aby sa rozmnožilo previnenie. Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť, aby tak, ako hriech vládol v smrti, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život skrze Ježiša Krista, nášho Pána.

RESPONZÓRIUM

Rim 5, 12; Lk 1, 30;
porov. Ž 116, 8; 18, 19

R. Skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech, lebo všetci zhrešili. * Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.
V. Pán zachránil tvoj život od smrti a bol ti oporou proti nepriateľovi. * Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.

Z Rečí svätého biskupa Anzelma

(Oratio 52: PL 158, 955-956)

V tvojom požehnaní, Panna, je požehnaná celá príroda

     Nebo a hviezdy, zem a rieky, deň a noc, všetko, čo podlieha moci človeka a je mu na úžitok, si blahoželá, Pani, že tvojím prostredníctvom opäť získalo stratenú krásu a ešte nadobudlo novú, nevýslovnú milosť. Všetko bolo stvorené, aby bolo podriadené a slúžilo človeku, ktorý má oslavovať Boha. Ale všetko stratilo svoju pôvodnú dôstojnosť a bolo akoby mŕtve. Na celé stvorenie zaľahla poroba a bolo poškvrnené tými, čo ho zneužívali na modloslužbu, lebo na to nebolo nič stvorené. Ale teraz sa všetko ako znovuzrodené teší tej istej dôstojnosti, lebo opäť je všetko podriadené vláde ľudí ktorí, oslavujú Boha, a znova im môže slúžiť.
     Všetko plesá akoby nad novou, neoceniteľnou milosťou, lebo nielenže cíti, že sám Boh, sám Stvoriteľ nevideteľne riadi celé stvorenie zhora, ale ho aj vidí medzi sebou, ako si ním poslúži, a tým ho posväcuje. A táto veľká milosť vzišla z požehnaného plodu požehnaného života požehnanej Márie.
     Skrze plnosť tvojej milosti sa teší z oslobodenia všetko, čo bolo v podsvetí, a raduje sa z obnovenia všetko, čo je na zemi. Veď skrze slávneho Syna tvojho slávneho panenstva jasajú všetci spravodliví, čo zomreli pred jeho oživujúcou smrťou, lebo on rozláme ich okovy, a anjeli sa tešia z obnovy svojho polozboreného mesta.
     Žena plná, ba preplnená milosťou! Ako ožíva všetko stvorenie pokropené z tvojej pretekajúcej plnosti! Požehnaná, ba viac než požehnaná Panna! V tvojom požehnaní je požehnaná celá príroda; a nielen ona, stvorená Stvoriteľom, ale aj Stvoriteľ je zvelebovaný svojím stvorením.
     Boh dal Márii svojho Syna, ktorého jediného splodil zo svojho srdca ako seberovného a miloval ako seba samého, a z Márie si utvoril Syna, ale nie iného, lež toho istého, takže bol prirodzene jedným a tým istým Synom Božím i Máriiným. Celú prírodu stvoril Boh - a Boh sa narodil z Márie. Boh stvoril všetko - a Mária porodila Boha. Boh, ktorý urobil všetko, seba utvoril z Márie, a tak obnovil všetko, čo stvoril. Ten, ktorý má moc urobiť všetko z ničoho, nechcel porušené stvorenie obnoviť bez Márie.
     Boh je teda otcom všetkých stvorených vecí a Mária je matkou znovustvorených. Boh je Otcom základov všetkého, Mária je matkou obnovenia všetkého. Lebo Boh splodil toho, skrze ktorého všetko je stvorené. Mária porodila toho, skrze ktorého všetko je spasené. Boh splodil toho, bez ktorého nie je vôbec nič, Mária porodila toho, bez ktorého nič nie je dobré.
     Naozaj Pán s tebou, veď pán urobil celú prírodu aj seba tvojím dlžníkom.

RESPONZÓRIUM

Ž 34, 4; 86, 13; Lk 1, 48

R. Velebte so mnou Pána, * Veď Pán bol ku mne veľmi milostivý.
V. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia. * Veď Pán bol ku mne veľmi milostivý.

11. decembra

SV. DAMAZA I., PÁPEŽA


Z Traktátu svätého biskupa Augustína proti Faustovi

(Lib. 20, 21; CSEL 25, 562-563)

Mučeníkov si uctievame láskou a spoločenstvom

     Kresťanský ľud uctieva pamiatku mučeníkov posvätnou slávnosťou, aby sa povzbudil k ich nasledovaniu, aby mal účasť na ich zásluhách a podporu ich modlitby. Ale nijakému mučeníkovi nestaviame oltáre, iba na pamiatku mučeníkov.
     Kedy ktorý kňaz pri oltári, v ktorom sú telesné pozostatky svätých, povedal: Obetujem ti, Peter alebo Pavol alebo Cyprián? Čo sa obetuje, obetuje sa Bohu, ktorý korunoval mučeníkov, na miestach, kde sa koná spomienka na tých, ktorých korunoval. A tieto miesta nás napomínajú a povzbudzujú k vrúcnejšej láske aj k tým, ktorých môžeme nasledovať, aj k tomu, s pomocou ktorého ich môžeme nasledovať.
     Preto si mučeníkov uctievame takou láskou a spoločenstvom, akým uctievame za živa svätých Božích ľudí, u ktorých cítime, že majú srdce ochotné podstúpiť aj muky za pravdu evanjelia. Ale mučeníkov si ctíme o to vrúcnejšie, že majú všetky zápasy bezpečne a víťazne za sebou. Veď víťazom v blaženom živote môžeme oslavovať oveľa smelšie než tých, čo ešte zápasia v tomto živote.
     No neuctievame ich, ani ich neprikazujeme uctievať klaňaním (po grécky „latria“), lebo to je povinná služba vyhradená výlučne Božstvu, a takto si uctievame jedine Boha.
     A pretože k tejto úcte patrí prinášanie obety, hovoríme o idololatrii, ak niekto prináša obetu idolom. A my v nijakom prípade nič také neprinášame, ani prinášať neprikazujeme ani jednému mučeníkovi, ani jednej svätej duši, ani anjelovi. A keby niekto upadol do tohto bludu, podľa zdravej náuky ho pokarháme, buď aby sa napravil, alebo aby sa toho chránil.
     Veď ani sami svätí ako ľudia nechcú, aby im niekto prejavoval takú úctu, aká prináleží iba Bohu. Toto zjavne vidno na Pavlovi a Barnabášovi, keď im chceli Lykaončania obetovať ako bohom, pohnutí zázrakmi, ktoré u nich urobili. Roztrhli si šaty, pričom vyhlasovali a presviedčali ich, že nie sú bohmi, a zakazovali im to robiť.
     Lenže iné je, čo učíme, a iné, čo musíme strpieť. Iné je, čo sme povinní hlásať, a iné, čo treba napraviť, ale dokiaľ to nenapravíme, musíme to trpieť.

RESPONZÓRIUM

Ž 116, 15; 34, 21; porov. Jdt 10, 3

R. V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých. * Všetky kosti im ochraňuje, ani jedna sa im nezlomí.
V. Pán ich obliekol do rúcha radosti. * Všetky kosti im ochraňuje, ani jedna sa im nezlomí.
13. decembra

SV. LUCIE, PANNY A MUČENICE

Spomienka


Z Knihy svätého biskupa Ambróza O panenstve

(Cap. 12, 68. 74-75; 13, 77-78: PL 16 [edit. 1845], 281, 283. 285-286)

Jasom duše prežaruješ krásu svojho tela

     Ty, jedna z národa, jedna z obyčajného ľudu a isto jedna z panien, jasom duše prežaruješ krásu svojho tela. Skoro ťa možno prirovnať k Cirkvi. Neprestávaj ani za noci na svojom lôžku rozjímať o Kristovi a čakaj ho, lebo môže prísť v každej chvíli.
     Takúto ťa Kristus túži mať, takúto si ťa Kristus vyvolil. On vstúpi ta, kde mu otvoria, a ten, ktorý sľúbil, že príde, sklamať nemôže. Preto objím toho, ktorého si hľadala. Pristúp k nemu, a zažiariš. Chyť ho a popros, aby hneď neodišiel. Zaprisahaj ho, aby sa nevzdiali. Lebo Božie Slovo beží; namyslený ho nezachytí, nedbalý neudrží. Nech vyjde tvoja duša v ústrety jeho slovu. Vydaj sa po stopách nebeskej reči, lebo rýchlo unikne.
     Napokon – čo hovorí panna? „Hľadala som ho, ale nenašla; volala som ho, a on ma nepočul.“ No nemysli si, že si sa mu znepáčila, keď tak rýchlo odišiel, hoci si ho volala a prosila a hoci si mu otvorila. On nás často podrobuje skúške. Veď čo hovorí v evanjeliu zástupom, keď ho prosili, aby neodchádzal? „Aj iným mestám musím zvestovať Božie slovo, lebo na to som poslaný.“ Ale aj keď sa ti zdá, že odišiel, vyjdi a hľadaj ho znova.
     A kto iný ťa má poučiť, ako si udržíš Krista, ak nie svätá Cirkev? Už ťa to aj naučila, ak rozumieš, čo čítaš. Hovorí: „A keď som trochu od nich poodišla, našla som, koho moja duša miluje; chytila som ho a už ho nepustím.“
     A čím si možno Krista udržať? Nie lanami násilia ani uzlami z povrazu; jeho možno zviazať len putami lásky, silou ducha, chytiť roztúženou dušou.
     Ak chceš aj ty chytiť Krista, hľadaj ho a neboj sa utrpenia. Krista možno najčastejšie a najľahšie nájsť uprostred telesných múk, v rukách prenasledovateľov.
     Hovorí: „A keď som trochu od nich poodišla.“ Áno, keď trochu unikneš z rúk prenasledovateľov a nepodľahneš mocnostiam sveta, o chvíľočku ti vyjde v ústrety Kristus. On ťa nedovolí dlho skúšať.
     Tá, čo takto hľadá Krista, tá, čo takto Krista nájde, môže povedať: „Chytila som ho a už ho nepustím, kým ho nevovediem do domu svojej matky, do izby tej, čo ma počala.“ Čo iné je dom tvojej matky a jej izba, ak nie vnútorná svätyňa tvojej bytosti?
     Chráň si tento dom, čisti vnútro tohto domu, lebo len keď bude tento dom čistý, bude duchovným domom, svätým kňazstvom spojeným s uholným kameňom a bude v ňom bývať Duch Svätý.
     Tá, čo takto hľadá Krista, tá, čo takto Krista prosí, tú on neopustí, ale naopak, často ju navštívi; veď on je s nami až do skončenia sveta.

RESPONZÓRIUM


R. Pán ju v zápase obdaril pôvabom. Je slávna pred Bohom aj pred ľuďmi, lebo múdro hovorila pred tvárou mocných. * A Pán ju miluje.
V. Toto je tá panna, čo vo svojom srdci pripravila Bohu príjemný príbytok. * A Pán ju miluje.

14. decembra

SV. JÁNA Z KRÍŽA, KŇAZA A UČITEĽA CIRKVI

Spomienka


Z Duchovného spevu svätého kňaza Jána z Kríža

(Red. B, str. 36-37)

Poznanie tajomstva skrytého v Kristu Ježišovi

     Hoci svätí učitelia odkryli už mnohé tajomstvá a divy a nábožné duše ich poznali už v tomto živote, ostáva ešte oveľa viac toho, čo nevyslovili, ba vôbec nepochopili.
     Preto treba hlboko kopať v Kristovi, ktorý je ako bohatá baňa s nesmiernymi ložiskami pokladov. A možno v nej kopať akokoľvek hlboko, nikdy nenájdeme koniec ani hranicu a v každej novej vrstve sa zjavia nové žily s novým bohatstvom.
     Preto hovorí apoštol Pavol o Kristovi: „V ňom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania Boha.“ K týmto pokladom sa nemôže dostať nik, nikomu sa nemôže podariť dosiahnuť ich, kým neprekoná množstvo útrap a neprejde vonkajším i vnútorným utrpením, kým nedostane od Boha rozumové a citové dary a kým neprejde dlhým duchovným cvičením.
     Ale toto všetko sú len predpoklady na poznanie vznešených Kristových tajomstiev, čo je najväčšia múdrosť, akú možno v tomto živote nadobudnúť.
     Kiež by už ľudia konečne pochopili, že je úplne nemožné dosiahnuť nesmierne Božie bohatstvo a múdrosť, ak sa neodhodláme na úpornú námahu a mnohoraké utrpenia, pričom duša odkladá svoje útechy a svoje túžby. Teda duša, ktorá dychtí po Božej múdrosti, najprv opravdivo túži vstúpiť do tmy kríža.
     Preto svätý Pavol povzbudzuje Efezanov, „aby neochabovali v súžení“, ale aby boli silní a „zakorenení a upevnení v láske. Tak budú môcť so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, spoznajú Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, a naplní ich plnosť Božia celá.“
     Brána, ktorou sa môžeme dostať k bohatstvu Božej múdrosti, je kríž. Je to úzka brána. Preto hoci mnohí túžia po šťastí, ku ktorému sa možno cez túto bránu dostať, veľmi málo je tých, čo chcú cez ňu prejsť.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 2, 9-10

R. Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, * Čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.
V. Nám to Boh zjavil skrze svojho Ducha. * Čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.
21. decembra

SV. PETRA KANÍZIA, KŇAZA A UČITEĽA CIRKVI

Na spomienku


Zo Spisov svätého kňaza Petra Kanízia

(Edit. O. Braunsberger, Petri Canisii Epistulae et Acta, I, Friburgi Brisgoviae, 1896, pp. 53-55)

V Kristovom srdci je prameň apoštolskej misie

     Svätý Peter Kanízius sa právom volá druhým apoštolom Nemecka. Keď odchádzal do Nemecka, dostal od pápeža Pavla III. apoštolské požehnanie, pričom mal hlboký duchovný zážitok. On sám ho opisuje takto:
     „Večný Veľkňaz, z tvojej nesmiernej dobroty sa smiem tvojim apoštolom vo Vatikáne, ktorí pod tvojím vedením konajú také obdivuhodné veci, úprimne zdôveriť s poznaním účinku a sily apoštolského požehnania. Keď som ho prijal, pocítil som veľkú útechu a pôsobenie tvojej milosti, ktorú som dostal prostredníctvom takých veľkých orodovníkov. Keď ma žehnali a potvrdzovali moju misiu do Nemecka, zdalo sa mi, že mi ako apoštolovi Nemecka sľubovali svoju priazeň. Pane, ty vieš, ako a koľko ráz si mi v ten deň zveril Nemecko, o ktoré som sa potom stále viac staral, pre ktoré som túžil žiť aj umrieť.
     Napokon si mi akoby otvoril Srdce svojho najsvätejšieho tela – bolo mi, akoby som ho videl pred sebou – a rozkázal si mi, aby som pil z tohto prameňa. Vyzýval si ma, aby som čerpal vodu svojej spásy z tvojich prameňov, môj Spasiteľ. A ja som veľmi túžil, aby sa z nich do mňa rinuli prúdy viery, nádeje a lásky. Prahol som po chudobe, čistote a poslušnosti. Žiadal som si, aby si ma celého umyl, obliekol a vystrojil. A keď som sa potom odvážil siahnuť po tvojom najdrahšom Srdci a v ňom uhasil svoj smäd, sľúbil si mi šaty utkané z troch častí, ktoré môžu zahaliť nahú dušu a sú veľmi potrebné pre toto poslanie: je to pokoj, láska a vytrvalosť. Oblečený do tohto spasiteľného rúcha bol som si istý, že mi nebude nič chýbať a že sa všetko bude diať na tvoju slávu.“

RESPONZÓRIUM

Mt 13, 52; Prís 13, 33

R. Každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, * Podobá sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.
V. V srdci rozumného múdrosť prebýva a je schopná poučiť nevedomých. * Podobá sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.

23. decembra

SV. JÁNA KENTSKÉHO, KŇAZA

Na spomienku


Z Listu pápeža Klementa Trinásteho

(2. febr. 1767: Bullarii romani continuatio, IV, pars II, Pratis 1843, pp. 1314-1316)

Vždy mal v srdci a na jazyku jedine Boha

     Medzi slávnych mužov, ktorí vynikali učenosťou a svätosťou, ktorí aj konali, čo učili, a bránili pravú vieru proti útokom protivníkov, možno plným právom – ako málokoho – zaradiť svätého Jána Kentského. O tom nemôže pochybovať nik, kto ho poznal, ako na Krakovskej akadémii podával učenie, ktoré čerpal z najčistejšieho prameňa, kým v iných nie veľmi vzdialených krajinách zúrili herézy a schizmy, a ako sa usiloval vysvetľovať ľudu potrebu svätejšieho života, o ktorom hovoril z kazateľnice a potvrdzoval ho vlastnou pokorou, čistotou, milosrdenstvom, umŕtvovaním tela a ostatnými čnosťami bezúhonného kňaza a neúnavného pracovníka.
     Takto nielenže mimoriadne prispel k povesti a sláve profesorského zboru spomínanej akadémie, ale aj do budúcnosti zanechal obdivuhodný príklad všetkým, ktorí zastávajú podobný úrad, aby usilovne plnili úlohu dobrého učiteľa a zo všetkých schopností a síl podávali učenie svätých aj ostatné disciplíny na chválu a slávu jediného Boha.
     Svedomitosť, s akou učil Božie pravdy, bola poznačená pokorou. Tak si ju osvojil, že sa nikdy nad nikým nevyvyšoval, hoci vo vedomostiach hravo prevyšoval všetkých, ba túžil, aby ním všetci pohŕdali a aby ho nemali za nič. Vôbec ho nevyviedlo z rovnováhy, keď ho niekto očerňoval alebo podceňoval.
     Pokoru sprevádzala priamo detská jednoduchosť. Preto v jeho skutkoch a slovách nebolo nič ľstivé ani pokrytecké. Čo mal v srdci, to mal aj na jazyku. Keď sa mu zdalo, že niekoho náhodou urazil slovami, hoci hovoril len pravdu, prv, než pristúpil k oltáru, prosil o odpustenie nie tak svojho ako cudzieho omylu. Každý deň, keď si splnil povinnosť, z akadémie išiel rovno do kostola, kde dlho zotrvával v rozjímaní a na modlitbách pred Kristom skrytým v Eucharistii. A tak mal vždy v srdci a na jazyku jedine Boha.

RESPONZÓRIUM

Iz 58, 7-8

R. Lám hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaveď do svojho domu. * Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť.
V. Ak uvidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj. * Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť.

26. decembra

SV. ŠTEFANA, PRVÉHO MUČENÍKA

Sviatok

HYMNUS

Dôstojne slávme v dnešný deň
slávne víťazstvo Štefana;
on ako prvý mučeník
odmenu dostal od Pána.

Mučeník verný odstaví
falošných svedkov reči zlé
a vidí v nebi Ježiša
stáť po pravici Otcovej.

Mučeník slávny, vznešený,
na tvoje prosby nech nás Pán
ochráni v každom súžení,
otvorí nebo dokorán.

Obmytý krvou svojich rán
skvieš sa jak hviezda na nebi;
pros za nás, aby sme aj my
uzreli Boha veleby.

Nežný Syn Panny Márie
nech nám tú milosť udelí;
on s Otcom, Duchom Presvätým
kraľuje, vládne naveky. Amen.

Ant. 1Štefan, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Otca.
Ant. 2Štefan si kľakol a zvolal veľkým hlasom: Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.
Ant. 3Nik nebol schopný čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. V. Keď ma postihne úzkosť a súženie,
R. Potešenie nájdem v tvojich príkazoch.

Z knihy Skutky apoštolov

6, 8 - 7, 2a. 44-60; 8, 1a

Štefanovo mučeníctvo

     Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Podstrčili teda mužov, ktorí hovorili: „Počuli sme, že hovoril rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu.“ Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred veľradu. Tu postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: „Tento človek neprestáva hovoriť proti svätému miestu a proti Zákonu. Počuli sme, ako hovoril, že Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš.“
     Všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene naňho hľadeli a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela.
     Veľkňaz sa opýtal: „Je to naozaj tak?“ On vravel: „Bratia a otcovia, počúvajte! Naši otcovia mali na púšti stánok zmluvy, ako im nariadil ten, čo povedal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl. Naši otcovia ho prevzali a za Jozueho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov, až do dní Dávida. On našiel milosť u Boha a prosil, aby smel nájsť stánok Jakubovmu domu. Ale až Šalamún mu postavil dom. Lenže Najvyšší nebýva v domoch, zhotovených rukou, ako hovorí prorok:

,Nebo je mojim trónom
a zem podnožkou mojich nôh.
Akýže mi postavíte dom, hovorí Pán,
alebo aké je miesto môjho odpočinku?
A neurobila moja ruka toto všetko?‘

     Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; vy takisto ako vaši otcovia. Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi; vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali zákon, no nezachovávali ste ho.“
     Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ A len čo to povedal, zomrel.
     Šavol schvaľoval, že ho zabili.

RESPONZÓRIUM


R. Štefan, Boží služobník; keď ho Židia kameňovali, videl otvorené nebo: videl a vošiel doň. * Blažený človek, ktorému sa otvorilo nebo.
V. Keď sa naň spustila búrka dopadajúcich skál, z neba naňho zažiarila Božia veleba * Blažený človek, ktorému sa otvorilo nebo.

Z Rečí svätého biskupa Fulgencia Ruspenského

(Sermo 3, 1-3. 5-6: CCL 91 A, 905-909)

Zbraň lásky

     Včera sme oslávili narodenie nášho večného Kráľa v čase, dnes oslavujeme víťazné umučenie jeho vojaka.
     Včera náš Kráľ vyšiel z panenského lona oblečený v rúchu ľudského tela a milostivo navštívil svet, dnes jeho vojak vyšiel zo stánku tela a ako víťaz odišiel do neba.
     Náš Kráľ, hoci je najvyšší, prišiel kvôli nám ponížený; ale s prázdnymi rukami prísť nemohol. Priniesol svojim bojovníkom veľký dar, ktorým ich nielen bohato obdaril, ale ich aj vystrojil nezdolateľnou silou do boja. Priniesol totiž dar lásky, ktorá privádza ľudí do spoločenstva s Bohom.
     A čo priniesol, to rozdal. Pritom jemu nič neubudlo. Obdivuhodne obohatil chudobu svojich veriacich, a jemu zostala plnosť nevyčerpateľného bohatstva.
     Teda láska stiahla Krista z neba na zem a Štefana zdvihla zo zeme do neba. Tá láska, ktorá sa najprv zjavila v Kráľovi a potom zažiarila vo vojakovi.
     Štefan, aby si zaslúžil veniec, ako naznačuje jeho meno, chopil sa lásky ako zbrane a ňou všade víťazil. Pre lásku k Bohu necúvol pred zúrivými Židmi. Pre lásku k blížnemu prosil za tých, čo ho kameňovali. Z lásky napomínal hriešnikov, aby sa napravili, a s láskou sa modlil za tých, čo ho kameňovali, aby ich Boh netrestal.
     Mocou lásky premohol ukrutne zúriaceho Šavla a ten, čo ho na zemi prenasledoval, môže byť v nebi jeho bratom. Jeho svätá a neúnavná láska chcela modlitbou získať tých, ktorých nemohla obrátiť slovami.
     Teraz sa Pavol raduje so Štefanom, teraz požíva so Štefanom Kristovu slávu, so Štefanom plesá a so Štefanom kraľuje. Lebo kam išiel Štefan ako prvý, zabitý Pavlovými kameňmi, tam ho nasledoval Pavol, podporený Štefanovými modlitbami.
     To je, bratia moji, opravdivý život, kde Pavol nie je zahanbený, že zabil Štefana, a Štefan ďakuje za spoločenstvo s Pavlom, lebo v oboch triumfuje láska. V Štefanovi láska zvíťazila nad zúrivosťou Židov, v Pavlovi láska zakryla množstvo hriechov a obom rovnako láska zaslúžila nebeské kráľovstvo.
     Láska je teda prameň a zdroj každého dobra, vynikajúca ochrana, cesta, čo vedie do neba. Kto žije v láske, nemôže sa pomýliť a nemusí sa báť. Ona riadi, ona chráni, ona vedie k cieľu.
     Preto, bratia, keď nám Kristus dal lásku, ako rebrík, po ktorom môže každý kresťan vystúpiť do neba, držte sa pevne čistej lásky, navzájom si ju prejavujte a napredovaním v nej duchovne vzrastajte.

RESPONZÓRIUM


R. Včera sa na zemi narodil Pán, aby sa Štefan mohol narodiť pre nebo. Prišiel na svet, * Aby Štefan mohol prísť do neba.
V. Včera náš Kráľ vyšiel z panenského lona oblečený v rúchu ľudského tela a milostivo navštívil svet. * Aby Štefan mohol prísť do neba.

27. decembra

SV. JÁNA, APOŠTOLA A EVANJELISTU

Sviatok

HYMNUS

Ochranca Panny úctivý a čistý,
hlásateľ Slova horlivý a verný,
obmy nám srdce hriechmi poškvrnené:
    čistí byť chceme.

Z večného zdroja vyrážaš jak rieka,
vyschnutú pôdu večnou vlahou sýtiš;
z plného Srdca lásku srdcom čerpáš
    a do nás vlievaš.

Ozdoba sveta, jas a žiara neba,
vypros nám, hriešnym, milosť odpustenia,
pomôž nám chápať Kristov príkaz lásky,
    veď nie je ťažký.

Tajomstvo Slova s vierou, úctou skúmaš
a milosť viery seješ v celom svete;
priveď nás všetkých ako dobrý pastier
    ta, kde je šťastie.

Kristovi, ktorý narodil sa z Panny,
nech sa vždy vzdáva úcta, česť a sláva,
lebo on s Otcom spolu s Duchom Svätým
    vládne a svieti. Amen.

Ant. 1Ján dosvedčil Božie Slovo a svedectvo Ježiša Krista, všetko, čo videl.
Ant. 2Toto je ten učeník, ktorého Ježiš miloval.
Ant. 3Toto je Ján, ktorý sa pri večeri naklonil k Pánovej hrudi. Blahoslavený apoštol, ktorému boli zjavené nebeské tajomstvá.

Z Prvého listu svätého apoštola Jána

1, 1 - 2, 3

Slovo života a Božie svetlo

     Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom. A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná.
     A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. Ale ak chodíme vo svetle ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.
     Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.
     Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. A keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
     Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania.

RESPONZÓRIUM

1 Jn 1, 2. 4; Jn 20, 31

R. Zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. A toto píšeme, * Aby naša radosť bola úplná.
V. Toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. * Aby naša radosť bola úplná.

Z Traktátov svätého biskupa Augustína o Jánovom liste

(Tract. 1, 1. 3: PL 35, 1978. 1980)

Sám Život sa zjavil v tele

     „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života.“ Ale kto by sa mohol rukami dotknúť Slova, keby „sa Slovo“ nebolo „telom stalo a prebývalo medzi nami“?
     A toto Slovo, ktoré sa telom stalo, aby sme sa ho mohli rukami dotýkať, začalo byť telom z Panny Márie. Ale Slovom vtedy byť nezačalo, lebo apoštol hovorí: „Ktoré bolo na počiatku.“ Povedzte, či tu nepotvrdzuje svojím listom svoje evanjelium, skadiaľ ste práve počuli: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha“?
     Niekto by hádam mohol pod Slovom života rozumieť slovo o Kristovi, a nie samo Kristovo telo, ktorého sa možno dotknúť rukami. Pozrite, čo nasleduje: „Áno, zjavil sa sám život.“ Kristus je teda Slovo života.
     Akože sa zjavil? Hoci bol od počiatku, ešte sa ľuďom nezjavil. Zjavil sa však anjelom. Oni ho videli a živili sa ním ako svojím chlebom. Veď čo hovorí Písmo? „Človek jedol chlieb anjelský.“
     Teda sám Život sa zjavil v tele, lebo v povahe zjavenia je, že vidíme aj očami, čo je viditeľné len srdcom, aby sa srdce uzdravilo. Slovo možno vidieť len srdcom, ale telo aj telesnými očami. A tak tu bola možnosť, ako uvidieť Slovo: Slovo sa telom stalo a môžeme ho vidieť. Tak sa v nás uzdraví aj srdce, ktorým môžeme hľadieť na Slovo.
     Hovorí: „My sme svedkami a vám zvestujeme večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa v nás,“ čiže medzi nami sa zjavil, čo by sa dalo ešte jasnejšie povedať: nám sa zjavil.
     „Čo sme teda videli a počuli, zvestujeme aj vám.“ Všimnite si, moji milí: „Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám.“ Oni videli samého Pána prítomného v tele a z Pánových úst počuli slová, ktoré nám zvestovali. A tak my sme len počuli, ale nevideli.
     Sme preto menej šťastní ako tí, čo videli a počuli? Ako by potom mohol hovoriť ďalej: „Aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami“? Oni videli, my sme nevideli, a predsa máme s nimi spoločenstvo, lebo máme spoločnú vieru.
     „My máme spoločenstvo s Bohom Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom. A toto píšeme,“ hovorí, „aby naša radosť bola úplná.“ Chce povedať, že úplná radosť je v tomto spoločenstve, v tejto láske, v tejto jednote.

RESPONZÓRIUM


R. Toto je Ján, ktorý s pri večeri naklonil k Pánovej hrudi. * Blahoslavený apoštol, ktorému boli zjavené nebeské tajomstvá.
V. Pil zo svätého prameňa Pánovho srdca prúdy evanjelia. * Blahoslavený apoštol, ktorému boli zjavené nebeské tajomstvá.

28. decembra

SV. NEVINIATOK, MUČENÍKOV

Sviatok

HYMNUS

Uctime deti nevinné,
ktoré krv ronia pod hnevom.
Zem sprevádza ich s nárekom,
nebo ich víta so spevom.

Ukrutný kráľ ich roztína,
Boh s láskou zbiera do dlaní,
aby ich nebo blažilo,
kde kat nikoho nezraní.

Predbehli Krista do hrobu,
hoc sú mu blízke vo veku,
anjelov teší spoločnosť
a hrôza hniezdi v človeku.

Ó šťastné Božie rodisko,
slávnejšie teraz ako prv,
veď tvoja pôda vpíjala
aj prvú mučenícku krv.

Pri Božom tróne skvie sa mlaď
sťa sneh a hľadí na Krista,
lebo si v krvi Baránka
oprala rúcho dočista.

Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

Ant. 1Tvoji najmenší plesali ako baránky a velebili ťa, Pane, že si ich vyslobodil.
Ant. 2Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a baránkovi; sú nepoškvrnení pred Božím trónom.
Ant. 3Večná radosť ovenčí im hlavy, zaplaví ich radosť a veselosť, zmizne bôľ a vzdychanie. V. Svätí spievali novú pieseň pred Božím a Baránkovým trónom.
R. A ich hlas sa ozýval po celej zemi.

Z Knihy Exodus

1, 8-16. 22

Vraždenie hebrejských detí v Egypte

     V Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý Jozefa nepoznal. Ten povedal svojmu ľudu: „Pozrite, izraelský ľud je veľký a mocnejší ako my. Poďte, obozretne s ním niečo urobíme, aby sa nerozmnožoval; lebo keby sa proti nám strhla vojna, pridal by sa k našim nepriateľom a po našej porážke by odišiel z krajiny.“
     A ustanovil nad nimi pracovných dozorcov, aby ich týrali ťažkými robotami; stavali faraónovi zásobovacie mestá Pitom a Rameses. No čím viac ich utláčali, tým väčšmi sa množili a vzrastali. Egypťania sa priam desili Izraelitov, preto ich zotročili a ich život urobili neznesiteľným: ťažkou robotou s hlinou a tehlami a všetkými druhmi služobných prác na poli, do ktorých ich násilne nútili.
     A egyptský kráľ rozkázal hebrejským babiciam – jedna z nich sa volala Sefra, druhá Fua -: „Keď budete pomáhať Hebrejkám pri pôrode a nadíde čas pôrodu: ak to bude chlapec, zabite ho, ak dievča, nechajte ho nažive.“
     A faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého novonarodeného chlapca hoďte do rieky, dievča ponechajte.“

RESPONZÓRIUM

Iz 65, 19; Zjv 21, 4. 5

R. Tešiť sa budem zo svojho ľudu; * Už tam nebude počuť plač ani bolestné volanie.
V. Už nebude smrti ani žiaľu ani náreku ani bolesti. Hľa, všetko robím nové. * Už tam nebude počuť plač ani bolestné volanie.

Z Rečí svätého biskupa Quodvultdea

(Sermo 2 de Symbolo: PL 40, 655)

Ešte ani nerozprávajú a už vyznávajú Krista

     Narodila sa malé dieťa, a predsa veľký Kráľ. Hviezda privádza mudrcov zďaleka; prichádzajú sa pokloniť dieťaťu, čo leží v jasliach, a pritom kraľuje na nebi i na zemi. Keď mudrci zvestovali, že sa narodil Kráľ, Herodes bol zmätený a aby nestratil kráľovstvo, chce ho zabiť. Keby však bol v neho uveril, mohol tu spokojne a v onom živote bez konca kraľovať.
     Čoho sa bojíš, Herodes, keď počuješ, že sa narodil Kráľ? On ťa neprišiel zosadiť, on prišiel poraziť diabla. Ale ty tomu nerozumieš a desíš sa a zúriš. A aby si zabil jedného, ktorého hľadáš, povraždíš toľké deti a si ukrutný.
     Nezadrží ťa ani láska plačúcich matiek, ani žiaľ otcov nad mŕtvolkami synov, ba ani krik a nárek detí. Zabíjaš telá malých, lebo teba zabíja strach v srdci. Chceš zabiť sám Život a myslíš si, že budeš dlho žiť, keď sa ti to podarí.
     Ale on, prameň milosti, taký malý a pritom veľký, leží v jasliach a otriasa tvojím trónom. Prostredníctvom teba, hoci o tom nevieš, uskutočňuje svoje plány a vyslobodzuje duše z diablovej poroby. Deti nepriateľov prijíma za adoptovaných synov.
     Deti zomierajú za Krista bez toho, žeby o tom vedeli, a rodičia oplakávajú zmierajúcich mučeníkov. On tých, čo ešte nevedia hovoriť, robí svojimi svedkami. Hľa, ako kraľuje ten, čo prišiel takto kraľovať. Hľa, osloboditeľ už oslobodzuje a spasiteľ prináša spásu.
     Lenže ty, Herodes, o tom nevieš. Vzrušuješ sa a zúriš. A kým zúriš proti dieťaťu, nevedomky mu slúžiš.
     Aký veľký dar milosti! Čím si deti zaslúžili, že dosiahli takéto víťazstvo? Ešte nevedia rozprávať, a už vyznávajú Krista. Ešte nie sú schopné svojimi údmi bojovať, a už nesú palmu víťazstva.

RESPONZÓRIUM

Porov. Zjv 4, 10; 7, 11

R. Klaňali sa Bohu, Žijúcemu na veky vekov. * A hádzali svoje vence pred trón Pána, svojho Boha.
V. Padli na tvár pred trónom a velebili Boha, Žijúceho na veky vekov. * A hádzali svoje vence pred trón Pána, svojho Boha.

29. decembra

SV. TOMÁŠA BECKETA, BISKUPA A MUČENÍKA

Na spomienku


Z Listov svätého biskupa Tomáša Becketa

(Epist. 74: PL 190, 533-536)

Veniec dostane iba ten, kto zápasí podľa pravidiel

     Ak sa usilujeme byť tým, čím nás volajú, a ak chceme poznať význam svojho mena, keď nás nazývajú biskupmi a veľkňazmi, musíme ustavične a starostlivo pozorovať a nasledovať príklad toho, ktorého Boh ustanovil za večného veľkňaza a ktorý seba samého obetoval za nás Otcovi na oltári kríža. On z výšin nebies nepretržite sleduje skutky a úmysly každého človeka, aby raz odplatil každému podľa jeho skutkov.
     Veď sme prijali úlohu jeho zástupcov na zemi, získali sme slávne meno, vážnosť a úctu a v tomto čase vlastníme ovocie duchovných námah. Nastúpili sme po apoštoloch a apoštolských mužoch na čelo Cirkvi, aby naša služba ničila vládu hriechu a smrti a aby Kristova stavba, pospájaná vierou a napredovaním v čnostiach, rástla v Pánovi ako svätý chrám.
     Isteže je veľa biskupov. A pri biskupskej vysviacke sme sľúbili, že budeme bedlivo a usilovne učiť a pásť, a denne sa k tomu slovami hlásime. Kiež by sme vernosť tomuto sľubu potvrdzovali svedectvom skutkov! Lebo žatva je veľká a na jej zobratie a zhromaždenie do Pánovej stodoly nestačí jeden človek, alebo len niekoľkí.
     Ale kto pritom zapochybuje, že Rímska cirkev je hlavou všetkých cirkví a prameňom katolíckej náuky? Kto nevie, že Peter dostal kľúče od nebeského kráľovstva? A nestojí na Petrovej viere a Petrovom učení budova celej Cirkvi, kým sa všetci nestretneme s Kristom ako zrelí muži v jednej viere a v poznaní Božieho Syna?
     Treba, aby bolo veľa tých, čo sadia, a veľa tých, čo polievajú. Vyžaduje si to šírenie slova a množstvo národov. Keď už starozákonný ľud, ktorému stačil jeden oltár, nevyhnutne potreboval viacerých učiteľov, o čo viac ich treba teraz, keď sa zhromažďujú toľké národy, že by im Libanon nestačil na podpálenie a zver nielen z Libanonu, ale ani z celej Judey by nestačila na zápalnú obetu?!
     Ale nech ktokoľvek polieva a sadí, Boh dáva vzrast iba tomu, kto sadil v Petrovej viere a prilipol k jeho učeniu.
     Veď k nemu sa obracajú národy s najťažšími spormi, aby ich rozriešil rímsky Veľkňaz alebo ním ustanovené úrady matky Cirkvi, nakoľko nesú časť starostí a vykonávajú zverenú právomoc.
     A napokon si spomeňte, ako sa zachránili naši otcovia, ako a uprostred akých súžení rástla a šírila sa Cirkev, z akých búrok vyviazla Petrova loďka, pretože jej kormidelníkom je Kristus, ako dosiahli víťazný veniec tí, ktorých viera v súženiach zažiarila ešte jasnejšie.
     Takto konal zástup všetkých svätých, aby navždy bolo jasné, že veniec dostane iba ten, kto zápasí podľa pravidiel.

RESPONZÓRIUM


R. Pán ťa korunoval korunou spravodlivosti: * Obliekol ťa do svojho slávnostného rúcha a prebýva v tebe Boh, Svätý Izraela.
V. Dobrý boj si bojoval, beh si dokončil; teraz ťa čaká veniec spravodlivosti. * Obliekol ťa do svojho slávnostného rúcha a prebýva v tebe Boh, Svätý Izraela.

31. decembra

SV. SILVESTRA I., PÁPEŽA

Na spomienku


Z Cirkevných dejín od biskupa Euzébia Cézarejského

(Lib. 10, 1-3: PG 20, 842-847)

Konštantínov mier

     Za všetko nech je sláva všemohúcemu Bohu a kráľovi vesmíru. Vďaka aj záchrancovi a vykupiteľovi našich duší Ježišovi Kristovi, skrze ktorého prosíme, aby sa nám navždy zachoval stály a bezpečný pokoj bez vonkajších zásahov a bez akýchkoľvek vnútorných ťažkostí a zmätkov.
     Už zasvitol jasný a čistý deň, nezastretý nijakým mrakom, a jasom nebeského svetla zalial Kristove cirkvi, rozšírené, po celom svete. Ešte aj tí, čo nepatria do nášho náboženského spoločenstva, mohli isto požívať, aj keď nie naplno s nami, ale ako pretekajúci nadbytok, určitú časť dobier, ktoré nám doprial Boh.
     No predovšetkým nás, čo všetku nádej vkladáme do Krista, naplnila akási neuveriteľná radosť a z každej tváre žiarila akoby božská blaženosť, keď sme videli, že všetky miesta, ktoré len nedávno ničili bezcitní tyrani, ožívajú akoby z dlhej morovej rany. Znova sa zo zeme do nesmiernych výšok zdvihli chrámy a zaskveli sa oveľa väčšou krásou a nádherou ako tie, čo boli predtým zničené.
     A nám sa ponúkali vyprosené a vytúžené divadlo: slávnosti zasvätenia chrámu po jednotlivých mestách a posviacky novopostavených kaplniek.
     K tomu ešte: biskupské snemy, množstvá pútnikov z cudzích i vzdialených krajín a vzájomná láska i dobrota ľudí, ktorou ako údy Kristovho tela splynuli do jedného celku.
     Tak sa splnil prorocký výrok, ktorý akýmsi tajomným obrazom predpovedal, čo sa stane v budúcnosti: „Kosť sa pripojila ku kosti a stavec k stavcu,“ aj všetko ostatné, čo pravdivo oznámila tá istá prorocká reč v obale tajomných slov.
     Vo všetkých údoch prúdila jediná sila, sila Božieho Ducha. Všetci mali jednu dušu a rovnaké nadšenie. Všetci jedným hlasom oslavovali Boha hymnami.
     Biskupi už konali dokonalé obrady, kňazi prinášali dôkladné obety. V Cirkvi sa slávili vznešené, priam božské obrady: tu spievali žalmy a počúvali iné slová, ktoré sme dostali od Boha, tamto vykonávali tajuplnú službu Bohu. Vysvetľovali aj mystické symboly spasiteľného umučenia.
     A napokon množstvo veriacich každého veku a bez rozdielu pohlavia sa z celého srdca modlilo a vzdávalo vďaky, a tak s tou najväčšou radosťou v duši uctievalo Boha, pôvodcu každého dobra.

RESPONZÓRIUM

Kol 3, 15; Gal 3, 28; Ž 149, 1

R. Vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační. * Vy všetci ste jeden v Kristovi.
V. Spievajte Pánovi pieseň novú; jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. * Vy všetci ste jeden v Kristovi.