Uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch. (Mt 24, 30)
I
Známy je Boh v Judei *
a v Izraeli je jeho meno veľké.
V Jeruzaleme má stan *
a na Sione príbytok.
Tam polámal lesklé luky *
aj štít, aj meč a zbroj vojnovú.
Ty, Zázračný, žiariš z vrchov plienenia; *
olúpení boli chrabrí bojovníci.
A teraz spia svoj sen, *
ochabli ruky všetkých hrdinov.
Bože Jakubov, keď si ty pohrozil, *
zmeraveli jazdci aj kone.
Si hrozný; kto sa môže vzoprieť proti tebe, *
keď sa rozhneváš?
Z neba si vyniesol rozsudok; *
zem sa zatriasla a zatíchla,
keď povstal Boh a súdil *
aby zachránil všetkých tichých na zemi.
Lebo teba oslávi aj hnev človeka *
a tí, čo vyhnú hnevu, budú sláviť tvoj sviatočný deň.
Pánovi, svojmu Bohu, skladajte sľuby a plňte ich; *
všetci, čo vôkol neho stojíte, prineste dary Hroznému.
Tomu, čo kniežatám smelosť odníma *
a pre zemských kráľov je postrachom.