OBDOBIE CEZ ROK

2. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, ty riadiš všetko na nebi aj na zemi; dobrotivo splň prosby svojho ľudu a daruj našim časom svoj pokoj. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Začiatok Knihy Deuteronómium

1, 1. 6-18
Posledné Mojžišove reči v Moabsku

     Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu na púšti za Jordánom, v Arabe naproti Sufu, medzi Faránom, Tofelom, Lábanom, Haseroton a Dizahabom:
     „Pán, náš Boh, nám povedal na Horebe: ,Už ste dosť pobudli na tomto vrchu. Obráťte sa, vydajte sa na cestu a choďte k vrchu Amorejčanov a k všetkým ich susedom v Arabe a na horách, v Sefele, Nagede i na morskom pobreží, do krajiny Kanaánčanov a do Libanonu až po veľkú rieku Eufrat. Hľa, povedal, dal som vám krajinu. Vojdite do nej a zaujmite ju. To o nej prisahal Pán vašim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ju dá im a ich potomstvu po nich.‘
     A povedal som vám už pred tým: Nemôžem vás sám držať; Pán, váš Boh, vás tak rozmnožil, že je vás dnes toľko ako hviezd na nebi. Pán, Boh vašich otcov, nech pridá k tomu počtu ďalšie tisíce a nech vás požehná, ako vám prisľúbil. Ja sám nevládzem niesť vaše bremená, vašu ťarchu a vaše spory. Priveďte mi múdrych, skúsených a osvedčených mužov z vašich kmeňov a ustanovím vám ich za kniežatá. Vtedy ste mi povedali: ,Dobrý je návrh, ktorý chceš uskutočniť.‘ Vzal som kniežatá z vašich kmeňov, múdrych a osvedčených mužov, a ustanovil som ich za kniežatá nad vami: za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov, desiatnikov a dozorcov nad prácami pre vaše kmene. A v tom čase som nariadil vašim sudcom: Vypočujte spor svojich bratov a spravodlivo súďte každého, či je domáci alebo cudzinec. Pri súde neberte ohľad na osoby: Malého vypočujte rovnako ako veľkého. Ani sa nebojte nijakej osoby, lebo súd patrí Bohu. Ak sa vám niečo bude zdať ťažké, predložte to mne a vypočujem to ja. V tom čase som vám prikázal všetko, čo by ste mali robiť.“

RESPONZÓRIUM

Dt 10, 17; 1, 17b

R. Len Pán, váš Boh, je Boh bohov, veľký, mocný a hrozný Boh, * ktorý nehľadí na osobu a dary neprijíma.
V. Malého vypočujte rovnako ako veľkého. Ani sa nebojte nijakej osoby, lebo súd patrí Bohu. * ktorý nehľadí na osobu a dary neprijíma.

Z listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Efezanom

(Nn. 2, 2 - 5, 2: Funk 1, 175-177)

Vo svornej jednote

     Sluší sa, aby ste všetkými možnými spôsobmi oslavovali Ježiša Krista, ktorý oslávil vás, aby ste, dokonale zjednotení v poslušnosti, podriadení biskupovi a starším, boli vo všetkom svätí.
     Nezakazujem vám, akoby som bol niekým. Veď hoci som v putách pre Kristovo meno, ešte nie som dokonalý v Ježišovi Kristovi. Teraz len začínam byť učeníkom a prihováram sa vám ako svojim spoluučeníkom. Lebo som potreboval, aby ste ma posilňovali vierou, povzbudením, trpezlivosťou a vyrovnanosťou. Ale láska mi nedovoľuje mlčať o vás, preto som vás predišiel a pripomínam vám, aby ste sa zjednotili s Božou vôľou. Veď Ježiš Kristus, náš neodcudziteľný život, je jedno s Otcovou vôľou, ako aj biskupi, ustanovení po šírej zemi, sú jedno s vôľou Ježiša Krista.
     Preto sa patrí, aby ste sa aj vy zhodovali s vôľou biskupa, čo aj robíte. Lebo vaši slávni starší, hodní Boha, sú tak úzko spätí s biskupom ako struny s citarou. Preto vaša zhoda a svorná láska ospevuje Ježiša Krista. Ale buďte aj vy všetci chórom, aby ste zladení svornosťou jednotne prijímali Božie melódie a jedným hlasom spievali skrze Ježiša Krista Otcovi, aby vás vypočul a z vašich dobrých skutkov poznal vo vás údy svojho Syna. Je teda dobré, že ostávate v nepoškvrnenej jednote, aby ste boli aj v trvalom spoločenstve s Bohom.
     Ak som sa ja za krátky čas tak dôverne zblížil s vašim biskupom, a nie na ľudskej rovine, ale na duchovnej, o koľko šťastnejší ste vy – myslím si -, keď ste s ním spojení tak ako Cirkev s Ježišom Kristom a ako Ježiš Kristus s Otcom, aby všetko našlo svoje miesto v jednote?! Nech sa nik nemýli! Ak niekto nie je pri oltári, nedostane z Božieho chleba. Ak modlitba jedného alebo druhého má takú silu, o koľko väčšiu má potom modlitba biskupa a celej Cirkvi?!

RESPONZÓRIUM

Ef 4, 1. 3-4

R. Prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo. * Usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.
V. Jedno je telo a jeden je Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. * Usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. PONDELOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy Deuteronómium

4, 1-8. 32-40
Mojžišova reč k ľudu

     Mojžiš povedal ľudu:
     „A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím, a zachovávajte ich, aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh vašich otcov, do vlastníctva. Nepridáte nič k slovu, ktoré vám hovorím, ani z neho neuberiete. Zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, ktoré vám ja dávam. Vaše oči videli všetko, čo Pán urobil Beélfegorovi, ako spomedzi vás by ničil všetkých jeho ctiteľov. Vy však, čo sa pridŕžate Pána, svojho Boha žijete všetci až po tento deň.
     Hľa, učil som vás príkazy a ustanovenia, ako mi nariadil Pán, môj Boh, aby ste ich plnili v krajine, ktorú dostanete do vlastníctva.
     Strážte ich a uskutočňujte! Lebo len tak budete múdri a rozumní v očiach národov. Budú počuť o všetkých týchto prikázaniach a povedia: ,Skutočne múdry a rozumný je tento veľký národ.‘ Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?! A kde je národ taký slávny, ktorý by mal také spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako sú všetky tieto zákony, ktoré vám je dnes predkladám?!
     Opýtaj sa len dávnych čias, ktoré boli pred tebou: odo dňa, keď Boh stvoril človeka na zemi; pýtaj sa od jedného konca nebies po druhý: Stalo sa niekedy niečo také veľké ako toto, alebo bolo niekedy počuť, že by bol niektorý národ počul hlas Boha hovoriaceho z ohňa, ako si počul ty – a zostal si nažive?! Alebo sa už niekedy Boh pokúsil prísť a vybrať si národ spomedzi iných národov skúškami, zanemeniami, zázrakmi a bojom, rukou silnou, so zdvihnutým ramenom a s veľkou hrôzou, ako to pre vás urobil Pán, váš Boh v Egypte priamo pred vašimi očami? Ty si to mohol vidieť, aby si vedel, že len Pán je Boh a že iného okrem neho niet. Z neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa poučil, a na zemi ti ukázal svoj mohutný oheň; z ohňa si počul jeho slová, lebo miloval tvojich otcov a vyvolil si ich potomstvo. A teba osobne vyviedol svojou mohutnou silou z Egypta. Pri tvojom príchode vyhnal väčšie a silnejšie národy, ako si ty, a teba voviedol do ich krajiny a dal ti ju do vlastníctva, ako to vidíš v tento deň.
     Dnes teda vedz a uchovaj si v srdci, že len Pán je Boh hore na nebi i dolu na zemi; iného niet. Zachovávaj jeho prikázania a ustanovenia, ktoré ti ja dnes predkladám, aby dobre bolo tebe i tvojim synom po tebe a aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.“

RESPONZÓRIUM

Dt 4, 1; 31, 19. 20; Ž 81, 9

R. Počúvaj, Izrael, Pánove prikázania a napíš si ich do srdca ako do knihy. * A dám ti krajinu oplývajúcu mliekom a medom.
V. Počúvaj, ľud môj, svedčím proti tebe, kiež by si ma poslúchol, Izrael. * A dám ti krajinu oplývajúcu mliekom a medom.

Z listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Efezanom

(Nn. 13-18, 1: Funk 1, 183-187)

Verte v Krista a milujte ho

     Usilujte sa častejšie zhromažďovať na vzdávanie vďaky Bohu a na jeho oslavu. Lebo keď sa často schádzate na tom mieste, narúša to satanove sily a svornosť vašej viery ničí jeho dielo skazy. Nič nie je vznešenejšie ako pokoj, ktorý marí každú vojnu na nebi i na zemi.
     Nič z toho vám nebude neznáme, ak budete dokonale veriť v Ježiša Krista a milovať ho, čo je začiatkom i vrcholom života: viera je začiatkom a láska vrcholom. A keď sa obe spoja, je to sám Boh. Všetky ostatné čnosti, ktoré patria k dokonalosti, sú ich dôsledkom. Kto vyznáva vieru, nepácha hriech, a kto miluje, nemôže nenávidieť. „Strom možno poznať po ovocí.“ Tak aj tých, čo vyznávajú, že patria Kristovi, poznať podľa skutkov. Lebo teraz nejde o to, či niekto vyzná vieru slovom, ale či vytrvá v činnej láske až do konca.
     Je lepšie mlčať a byť, ako hovoriť a nebyť. Je dobre učiť, ak ten, čo hovorí, aj koná. Je jeden učiteľ, ktorý „riekol a stalo sa“. Ale ja čo v tichosti urobil, je hodno Otca. Kto má Ježišovo slovo, naozaj môže počuť aj jeho mlčanie, aby bol dokonalý, aby aj konal, čo hovorí, a aby sa dal poznať v mlčaní. Pred Pánom nie je nič skryté, aj naše tajomstvá sú mu blízke. Preto robme tak, akoby v nás on býval, aby sme boli jeho chrámami a on bol v nás naším Bohom, ktorý aj je aj sa zjaví pred našou tvárou, ak ho náležite milujeme.
     „Nemýľte sa“, bratia moji. Tí, čo rozvracajú rodiny, „nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“. A keď tí, čo konajú podľa tela, budú potrestaní smrťou, o čo viac ten, kto prevráteným učením kazí vieru v Boha, za ktorú bol ukrižovaný Ježiš Kristus! Kto sa takto poškvrní, pôjde do neuhasiteľného ohňa, a ten, kto ho počúva, takisto.
     Pán si dal na hlavu vyliať voňavý olej, aby Cirkvi vdýchol neporušenosť. Nedajte sa pomazať odporným zápachom učenia kniežaťa tohto sveta, aby vás neodviedol ako zajatcov od života, ktorý je pred vami. Prečo nie sme múdri všetci, čo sme dostali poznanie Boha, čiže Ježiša Krista?! Prečo hlúpo hynieme, pohŕdajúc darom, ktorý nám Pán naozaj poslal?!
     Môj duch je zmiernou obetou na kríži, ktorý je pre neveriacich pohoršením, ale pre nás je spásou a večným životom.

RESPONZÓRIUM

Kol 3, 17; 1 Kor 10, 31b

R. Všetko, čo hovoríte alebo konáte, * Všetko robte v mene nášho Pána Ježiša Krista a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.
V. Všetko robte na Božiu slávu. * Všetko robte v mene nášho Pána Ježiša Krista a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. UTOROK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy Deuteronómium

6, 4-25
Zákon lásky

     Mojžiš povedal ľudu:
     „Počúvaj, Izrael: Pán, náš Boh, je jediný Pán! Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes hovorím, budú v tvojom srdci, budeš ich opakovať svojim synom a hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome alebo cestovať, čo budeš líhať alebo vstávať; priviažeš si ich ako znamenie na ruku a budú ako ozdoba medzi tvojimi očami; a napíšeš ich na veraje svojho ľudu a na svoje brány.
     A keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, o ktorej prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ti dá veľké a pekné mestá, ktoré si ty nestaval, a domy plné bohatstva, ktoré si ty nezhromažďoval, cisterny, ktoré si nekopal, vinice a olivové sady, ktoré si nesadil, keď z nich budeš jesť dosýta, daj si veľký pozor, aby si nezabudol na Pána, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Boj sa Pána, svojho Boha, len jemu slúž a len v jeho mene prisahaj.
     Nebudete chodiť za cudzími bohmi, za bohmi národov, ktoré sú okolo vás, lebo Pán, tvoj Boh, ktorý uprostred teba je žiarlivý Boh; aby nevzplanul hnev Pána, tvojho Boha, proti tebe a nevyhubil ťa z povrchu zeme. Nebudete pokúšať Pána, svojho Boha, ako ste ho pokúšali v Masse. Zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, aj svedectvá a nariadenia, ktoré ti dal. A rob, čo je správne a dobré v Pánových očiach, aby ti dobre bolo, aby si vošiel a zaujal vynikajúcu krajinu, o ktorej Pán prisahal tvojim otcom, aby vyhubil všetkých tvojich nepriateľov pred tebou, ako hovoril Pán.
     A keď sa ťa zajtra opýta tvoj syn: ,Čo znamenajú tieto svedectvá, nariadenia a ustanovenia, ktoré vám dal Pán, náš Boh?‘, povieš mu: ,Boli sme faraónovými otrokmi v Egypte a Pán nás vyviedol z Egypta mocnou rukou a pred našimi očami robil veľké a zlé znamenia a divy v Egypte proti faraónovi a celému jeho domu. A vyviedol nás odtiaľ, aby nás voviedol a dal nám krajinu, o ktorej prisahal našim otcom. Pán nám prikázal, aby sme plnili všetky tieto nariadenia a báli sa Pána, svojho Boha, aby nám dobre bolo po všetky dni nášho života, ako je dnes. A to bude naša spravodlivosť, ak budete zachovávať a plniť všetky prikázania pred Pánom, svojím Bohom, ako nám prikázal.‘“

RESPONZÓRIUM

Ž 19, 8. 9b; Rim 13, 8b. 10b

R. Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu; svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým. * Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.
V. Kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Naplnením zákona je láska. * Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.

Z listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom

(Nn. 49-50: Funk 1, 123-125)

Kto môže vystihnúť slovami puto Božej lásky?

     Kto miluje Krista, má plniť Kristove príkazy. Kto môže vystihnúť slovami puto Božej lásky? Kto je schopný vyjadriť jej vznešenú krásu? Výška, na ktorú láska dvíha, je nevýslovná. Láska nás spája s Bohom, „láska zakrýva množstvo hriechov“, láska všetko vydrží, všetko trpezlivo prijíma, v láske nie je nič špinavé, nič pyšné, v láske niet roztržiek, láska nevyvoláva rozbroje, láska robí všetko vo svornosti, všetci Boží vyvolenci sú dokonalý v láske, bez lásky nie je nič milé Bohu. V láske nás Pán prijal: pre svoju lásku k nám dal náš Pán Ježiš Kristus z Božej lásku za nás aj telo za naše telo a dušu za naše duše.
     Vidíte, milovaní, aká veľká a obdivuhodná je láska a že jej dokonalosť nemožno vystihnúť slovami. Kto je schopný dosiahnuť ju okrem tých, ktorých Boh uznal za hodných? Modlime sa teda a prosme jeho milosrdenstvo, aby sme mali lásku bez akejkoľvek ľudskej zaujatosti, bez viny. Všetky pokolenia – od Adama až po dnešný deň – pominuli. No tí, čo sú vďaka Božej milosti dokonalí v láske, dostanú miesto medzi svätými a pri príchode Kristovho kráľovstva ich bude vidno. Veď je napísané: „Vojdite do izieb na malú chvíľočku, kým nepominie môj hnev a rozhorčenie. Vtedy si spomeniem na dobrý deň a vzkriesim vás z vašich hrobov.“
     Sme šťastní, milovaní, ak plníme Pánove prikázania v svornosti a z lásky, aby sa nám pre lásku odpustili hriechy. Veď je napísané: „Blažení tí, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov. Blažený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta a v ktorého ústach niet podvodu.“ Táto blaženosť sa hlása o tých, ktorých Boh vyvolil skrze nášho Pána Ježiša Krista; jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

1 Jn 4, 16. 7a

R. My, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. * Kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh v ňom.
V. Milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha. * Kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh v ňom. STREDA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy Deuteronómium

7, 6-14; 8 1-6
Izrael, vyvolený ľud

     Mojžiš povedal ľudu:
     „Ty si ľud zasvätený Pánovi, svojmu Bohu. Teba si Pán, tvoj Boh, vyvolil zo všetkých národov, čo sú na zemi, aby si bol vlastným ľudom. Pán sa k vám pripútal a vyvolil si vás nie preto, že by ste boli počtom prevýšili iné národy – veď ste najmenší zo všetkých národov -, ale preto, že vás Pán miluje a zachováva prísahu, ktorou sa zaviazal vašim otcom. Preto vás priviedol mocnou rukou a vykúpil ťa z domu otroctva, z ruky faraóna, egyptského kráľa. Vedz teda, že Pán, tvoj Boh, je jediný Boh, verný Boh, ktorý zachováva zmluvu a milosrdenstvo do tisíceho pokolenia voči tým, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania, a tým, čo ho nenávidia, odpláca hneď a zničí ich, nebude odkladať; ihneď im vráti, čo si zasluhujú. Preto zachovaj prikázania, nariadenia a ustanovenia, ktoré ti ja dnes dávam, aby si ich plnil.
     Ak budete počúvať tieto ustanovenia a budete ich zachovávať a plniť, aj Pán, tvoj Boh, zachová voči tebe zmluvu a milosrdenstvo, ktoré prisahal tvojim otcom, bude ťa milovať a požehnávať a rozmnoží ťa a požehná plod tvojho života a plod tvojej zeme, tvoje obilie, hrozno a olej aj mláďatá dobytka a prírastok tvojich oviec v krajine, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ju dá tebe. Budeš požehnaný nad všetky národy. Nebude u teba neplodného ani v jednom pohlaví, ani ľudu ani v tvojich stádach.
     Dávaj veľký pozor, aby si zachoval každé prikázanie, ktoré ti ja dnes dávam, aby ste mohli žiť, aby ste sa rozmnožili, vošli a zaujali krajinu, o ktorej Pán prisahal vašim otcom. A spomínaj si na celú cestu, ktorou ťa Pán, tvoj Boh, týchto štyridsať rokov viedol po púšti, aby ťa pokoril a vyskúšal, aby sa ukázalo, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho prikázania alebo nie. Pokoril ťa, nechal ťa hladovať a potom ti dal za pokrm mannu, ktorú si nepoznal ani ty ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Pánových úst. Počas týchto štyridsiatich rokov sa odev, ktorý si si obliekal, nezodral a noha ti neopuchla. Uváž teda vo svojom srdci, že ako človek vychováva svojho syna, tak vychováva teba Pán, tvoj Boh, aby si zachovával nariadenia Pána, svojho Boha, aby si kráčal po jeho cestách a bál sa ho.“

RESPONZÓRIUM

1 Jn 4, 10b. 16a; Iz 63, 8b. 9b

R. Boh nás miloval a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. * A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám.
V. Pán sa stal naším ochrancom; on sám nás vo svojej láske vykúpil. * A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám.

Z dogmatickej konštitúcie Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi

(Č. 2. 16)

Hľa, ja vyslobodím svoj ľud

     Večný Otče z úplne slobodného a tajomného úmyslu svojej múdrosti a dobroty stvoril celý svet a rozhodol, že ľudí pozdvihne k účasti na Božom živote. Neopustil ich, ani keď v Adamovi padli, ale vždy im poskytoval prostriedky na spásu vzhľadom na Krista, Vykupiteľa, „ktorý je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia“. Veď Otec všetkých vyvolených pred vekmi „predpoznal a predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi“.
     Rozhodol však, že veriacich v Krista zvolá vo svätej Cirkvi. Jej podoba bola naznačená už na počiatku sveta, v dejinách izraelského ľudu a v Starej zmluve bola obdivuhodne pripravovaná, v posledných časoch založená, vyliatím Ducha sa stala zjavnou a na konci vekov bude slávne zavŕšená. A vtedy, ako čítame u svätých Otcov, všetci spravodliví od Adama, „počnúc spravodlivým Ábelom, až po posledného vyvoleného“ zhromaždia sa vo všeobecnej Cirkvi u Otca.
     Veď aj tí, čo ešte neprijali evanjelium, sa rozličným spôsobom priraďujú k Božiemu ľudu.
     Na prvom mieste ten ľud, ktorý dostal zmluvy a prisľúbenia a z ktorého podľa tela pochádza Kristus, ľud vzhľadom na vyvolenie milovaný kvôli otcom, lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné.
     Ale plán spásy zahrňuje aj tých, čo uznávajú Stvoriteľa, medzi nimi predovšetkým moslimov, ktorí tvrdia, že sa pridŕžajú Abrahámovej viery a spolu s nami klaňajú jedinému, milosrdnému Bohu, ktorý bude v posledný deň súdiť ľudí.
     Boh však nie je ďaleko ani od tých, čo hľadajú neznámeho Boha v tieňoch a obrazoch, veď on dáva všetkým život, dych a všetko a ako Spasiteľ chce, aby boli všetci ľudia spasení.
     Lebo večnú spásu môžu dosiahnuť aj tí, čo bez vlastnej viny nepoznajú Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, no pritom hľadajú Boha s úprimným srdcom a pod vplyvom milosti sa usilujú skutkami plniť jeho vôľu, ako ju poznávajú z hlasu svedomia. Božia prozreteľnosť neodopiera prostriedky potrebné na spásu ani tým, čo bez vlastnej viny nedospeli ešte k výraznému poznaniu Boha a usilujú sa, nie bez Božej milosti, správne žiť.
     Lebo všetko dobré a pravé, čo sa u nich nachádza, Cirkev považuje za prípravu na evanjelium a za dar toho, ktorý osvecuje každého človeka, aby mal napokon život.

RESPONZÓRIUM

Ef 1, 9b-10; Kol 1, 19-20a

R. Boh si predsavzal v plnosti času zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, * Čo je na nebi aj čo je na zemi.
V. Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril so sebou všetko. * Čo je na nebi aj čo je na zemi. STVRTOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy Deuteronómium

9, 7-21. 25-29
Hriechy ľudu a Mojžišov príhovor

     Mojžiš povedal ľudu:
     „Pamätaj a nezabudni, ako si na púšti provokoval k hnevu Pána, svojho Boha; odo dňa, keď si vyšiel z Egypta, až po toto miesto ste odporovali Pánovi. Lebo aj na Horebe ste ho provokovali a on vás v hneve chcel vyhubiť. Keď som vystúpil na vrch, aby som prevzal kamenné tabule, tabule zmluvy, ktoré s vami uzavrel Pán, zostal som na vrchu štyridsať dní a nocí, chlieb som nejedol a vodu nepil. A Pán mi dal dve kamenné tabule popísané Božím prstom a obsahujúce všetky slová, ktoré vám povedal na vrchu z ohňa, keď sa zišiel ľud ba zhromaždení. A keď prešlo štyridsať dní a toľko nocí, Pán mi dal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, a povedal mi: ,Vstaň a rýchlo odtiaľto zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, zhrešil: rýchlo opustili svoju cestu, ktorú som im prikázal, a urobili si liatu modlu.‘ Potom mi Pán povedal: ,Vidím, že je to ľud tvrdošijný. Nechaj ma, nech ich zničím a ich meno vymažem pod nebom a z teba urobím národ silnejší a väčší, ako je tento.‘
     A keď som pri návrate zostupoval z horiaceho vrchu, oboma rukami som držal dve tabule zmluvy a videl som, že ste zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, že ste si urobili liate teľa a rýchlo opustili jeho cestu, ktorú vám Pán prikázal, chytil som obe tabule, hodil som ich z rúk a rozbil som ich pred očami. Potom som sa vrhol pred Pána ako predtým, štyridsať dní a nocí som nejedol chlieb a nepil vodu pre všetky vaše hriechy, ktorých ste sa dopustili proti Pánovi a provokovali ste ho k hnevu. Zľakol som sa jeho rozhorčenia a hnevu, ktorým zahorel proti vám a chcel vás zničiť. A Pán ma vyslyšal aj tento raz. Veľmi sa nahneval aj na Árona a chcel ho zahubiť. Aj zaňho som vtedy prosil. A váš hriech, ktorý ste urobili, čiže teľa, som chytil a spálil v ohni. Rozbil som ho na kúsky, úplne na prach som ho rozdrvil a hodil som ho do potoka, čo steká z vrchu.
     A ležal som pred Pánom štyridsať dní a nocí a celý čas som ho úpenlivo prosil, aby vás nezničili, ako hrozil. Modlil som sa takto: Pane, Bože, nezahub svoj ľud a svoje dedičstvo, ktoré si vykúpil vo svojej veľkosti a mocnou rukou vyviedol z Egypta. Spomeň si na svojich služobníkov Abraháma, Izáka a Jakuba. Nehľaď na tvrdosť, bezbožnosť a hriech tohto ľudu, aby obyvatelia krajiny, z ktorej si nás vyviedol: ,Pán ich nemohol voviesť do krajiny, ktorú im prisľúbil, a nenávidel ich. Preto ich vyviedol, aby ich pozabíjal na púšti.‘ Veď predsa oni sú tvojím ľuďom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol svojou veľkou silou a svojím vystretým ramenom.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ex 32, 11. 13. 14; 33, 17

R. Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril: Prečo sa hneváš, Pane, na svoj ľud? Utíš svoj hnev. Spomeň si na Abraháma, Izáka a Jakuba, ktorým si prisahal, že im dáš krajinu oplývajúcu mliekom a medom. * A Pán sa zriekol svojho zámeru dopustiť skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.
V. Pán povedal Mojžišovi: Našiel si milosť v mojich očiach a poznám ťa zo všetkých najlepšie. * A Pán sa zriekol svojho zámeru dopustiť skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.

Z Listu svätého biskupa Fulgencia Ruspenského

(Epist. 14, 36-37: CCL 91, 429-431)

Kristus stále žije, aby sa za nás prihováral

     Ponajprv si treba všimnúť, že na konci modlitby hovoríme: „Skrze Ježiša Krista, tvojho Syna a nášho Pána.“ Nikdy nehovoríme: „Skrze Ducha Svätého.“ A toto katolícka Cirkev nevyhlasuje bez dôvodu, ale pre tajomstvo, že „prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi sa stal človek Ježiš Kristus, kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho, ktorý vošiel raz navždy so svojou vlastnou krvou do svätyne nie rukou zhotovenej, ktorá je len predobrazom pravej“, ale so samého neba, kde je po pravici Boha a prihovára sa za nás.
     Apoštol videl v ňom tento veľkňazský úrad, keď povedal: „Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno.“ Skrze neho teda prinášame obetu chvály a modlitby, lebo jeho smrťou sme boli zmierení, keď sme boli ešte nepriateľmi. Iba skrze tohto, ktorý sa pre nás láskavo stal obetným darom, môže nájsť náš obetný dar, zaľúbenie v Božích očiach. Preto nás svätý Peter napomína: „Dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva a prinášajte duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána.“
     A keď sa spomína kňaz, na čo iné sa tým upozorňuje ako na tajomstvo Pánovho vtelenia? Ním Boží Syn, „hoci má božskú prirodzenosť, zriekol sa samého seba a vzal si prirodzenosť sluhu“. V nej sa uponížil, „stal sa poslušným až na smrť“. Tak sa uponížil, že bol „o niečo menší od anjelov“, hoci bol v božstve rovný Otcovi. Veď Syn sa práve tým znížil, že ostával roveň Otcovi, a pritom sa láskavo stal podobný ľuďom. A sám sa znížil, keď sa zriekol seba samého a vzal si prirodzenosť sluhu. Potom sa Kristus zmenšil tým, že sa zriekol seba. Ale ničím iným sa nezriekol, iba tým, že si vzal prirodzenosť sluhu.
     Kristus teda ostáva Bohom, Božím Jednorodeným, a prinášame mu obety tak ako Otcovi. Ale vzal si prirodzenosť sluhu a stal sa kňazom, skrze ktorého môžeme prinášať živú, svätú a Bohu milú obetu. A my by sme ani nemohli prinášať obetu, keby sa Kristus nebol stal za nás obetným darom. Iba v ňom je sama naša ľudská prirodzenosť pravým spasiteľným obetným darom. Keď teda my vyhlasujeme, že svoje modlitby prinášame skrze nášho Pána – večného kňaza, vyznávame tým, že je v ňom naše pravé ľudské telo, ako to vraví Apoštol: „Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy.“ Keď však hovoríme: „Tvojho Syna“ a dodávame: „ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým,“ spomíname aj tú jednotu, ktorá je prirodzená medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Tým vyhlasujeme, že ten istý Kristus, ktorý za nás vykonáva kňazský úrad, je v prirodzenosti jedno s Otcom a Duchom Svätým.

RESPONZÓRIUM

Hebr 4, 16. 15a

R. Pristupujeme teda s dôverou k trónu milosti * Aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.
V. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami. * Aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase. PIATOK Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy Deuteronómium

10, 12 - 11, 9. 26-28
Iba Boha treba nasledovať

     Mojžiš povedal ľudu:
     „A teraz, Izrael, čo žiada od teba Pán, tvoj Boh? Len to, aby si sa bál Pána, svojho Boha, a kráčal po jeho cestách, aby si ho miloval a slúžil Pánovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, aby si zachovával Pánove nariadenia a príkazy, ktoré ti ja dnes predkladám, aby ti dobre bolo. Veď Pánovi, tvojmu Bohu, patrí nebo i nebesia nebies, zem aj všetko, čo je na nej. A predsa Pán prilipol k tvojim otcom, miloval ich a vyvolil si ich potomstvo, teda vás, zo všetkých národov, ako to dnes vidno.
     Obrežte teda predkožku svojho srdca a nebuďte už viac tvrdošijní. Lebo len Pán, váš Boh, je Boh bohov a Pán pánov, veľký, mocný a hrozný Boh, ktorý nehľadí na osobu a dary neprijíma; vymáha právo sirote a vdove, miluje cudzinca a dáva mu jeho i šaty. Preto miluje aj cudzincov, veď sami ste boli cudzincami v egyptskej krajine. Boj sa Pána, svojho Boha, slúž mu, prilipni k nemu a len v jeho mene prisahaj. On je tvoja chvála a tvoj Boh, ktorý kvôli tebe urobil tie veľké a hrozné veci, čo si videl na vlastné oči. Sedemdesiat bolo tvojich predkov, keď zostúpili do Egypta, a pozri, teraz ťa Pán, tvoj Boh, rozmnožil ako hviezdy na nebi.
     A preto miluj Pána, svojho Boha, a v každom čase zachovávaj jeho pokyny a nariadenia, ustanovenia a prikázania. Poznajte dnes, čo nepoznajú vaši synovia, lebo nevideli výchovu Pána, vášho Boha, jeho veľké skutky, silnú ruku a vystreté rameno, znamenia a činy, čo urobil v Egypte kráľov faraónovi a celej jeho krajne, všetkému egyptskému vojsku i koňom a vozom; ako ich prikryli vody Červeného mora, keď vás prenasledovali, a Pán ich zničil až po tento deň. A čo urobil vám na púšti, kým ste neprišli na toto miesto, a Dátanovi a Ábironovi, synom Eliaba, ktorý bol Rubenovým synom, ako zem otvorila svoj pažerák a pohltila ich aj s ich rodinami, stanmi a s celým majetkom, ktorý mali uprostred Izraela.
     Vaše oči videli všetky veľké Pánove činy, ktoré urobil, aby ste zachovávali všetky prikázania, ktoré vám ja dnes dávam, aby ste boli silní a mohli vojsť a zaujať krajinu, do ktorej vstupujete, a aby ste v nej dlho žil. Veď Pán pod prísahou sľúbil vašim otcom a ich potomstvu krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom.
     Pozrite, dnes vám predkladám požehnanie a kliatbu: požehnanie, ak budete poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré vám je dnes dávam; kliatbu, ak nebudete poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, a odbočíte z cesty, ktorú vám ja prikazujem, a pôjdete za cudzími bohmi, ktorý nepoznáte.“

RESPONZÓRIUM

1 Jn 4, 19; 5, 3; 2, 5a

R. My milujeme Boha, pretože Boh prvý miloval nás. Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. * A jeho prikázania nie sú ťažké.
V. Kto zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. * A jeho prikázania nie sú ťažké.

Z kapitol biskupa Diadocha Foticenského
O duchovnej dokonalosti

(Cap. 12. 13. 14: PG 65, 1171-1172)

Iba Boha treba milovať

     Kto miluje seba, nemôže milovať Boha. Kto však seba nemiluje pre vznešenejšie bohatstvo lásky k Bohu, ten miluje Boha. Ten potom ani nehľadá svoju slávu, ale vždy iba Božiu slávu. Lebo kto miluje seba, hľadá svoju slávu, kto však miluje Boha, miluje slávu svojho pôvodcu.
     Citlivej duši, ktorá miluje Boha, je vlastné hľadať vždy Božiu slávu tým, že plní všetky prikázania a teší sa zo svojej závislosti vo vedomí, že Bohu patrí sláva pre jeho vznešenosť, človeku závislosť, aby sme sa ňou stal blízkymi Bohu. Keď to aj my urobíme v radosti z Pánovej slávy, podľa príkladu Jána Krstiteľa, začneme bez prestania hovoriť: „On musí rásť a nás musí ubúdať.“
     Poznal som istého človeka, ktorý žialil, že nemiluje Boha, ako by chcel; no pritom miloval Boha tak, že jeho dušu stále ovládala táto silná túžba: aby v ňom bol oslávený Boh a on aby bol akoby ničím. Kto je taký, neschválil sa slovami, ale uznáva, čím je. Lebo pre veľkú túžbu po poníženosti nemyslí na svoju veľkosť, ale slúži Bohu, ako to zákon predpisuje kňazom. Pre veľkú úsilie milovať Boha mimovoľne zabúda na svoju veľkosť a ukrýva ju v hlbokej láske k Bohu. V duchu pokory sa vzdáva slávy zo svojej dôstojnosti, aby sa mohol v každom čase pokladať za neužitočného sluhu; a v túžbe po poníženosti je mu cudzia myšlienka na svoju veľkosť.
     A to máme robiť aj my: kvôli vznešenému bohatstvu lásky k Bohu, ktorý nás naozaj miluje, utekať pred každou poctou a oslavou.
     Kto v hĺbke srdca miluje Boha, toho on pozná. Kto koľko Božej lásky obsiahne svojou dušou, toľko ho miluje. Preto ten, kto je takýto, veľmi miluje svetlo poznania, kým mu neprenikne až do kostí, takže už nevie o sebe a je láskou celkom zmenený.
     Kto je naozaj taký, žije síce tu, a pritom tu nežije. Kým ešte žije vo svojom tele, jeho duša je láskou nepretržite na ceste k Bohu. Jeho srdce je potom prudko rozpálené ohňom lásky, akoby ho fakľa túžby spájala s Bohom a pre lásku k Bohu akoby pretrhol priateľstvo so sebou, ako hovorí (Apoštol): „Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.“

RESPONZÓRIUM

Jn 3, 16; 1 Jn 4, 10a. 19b

R. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, * Aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
V. Láska je v tom, že nie my sme miloval Boha, ale že on prvý miloval nás. * Aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. SOBOTA Ant.1 Ant.2 Ant.3 V.
R.

Z Knihy Deuteronómium

16, 1-17
Slávenie sviatkov

     Mojžiš povedal ľudu:
     „Dávaj pozor na mesiac abib, aby si slávil Veľkú noc Pánovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci abib vyviedol ťa Pán, tvoj Boh, v noci z Egypta. Budeš obetovať Pánovi, svojmu Bohu, veľkonočného baránka z oviec a dobytka na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. Nebudeš s ním jesť kysnutý chlieb. Sedem dní budeš jesť bez kvasu chlieb trápenia, lebo narýchlo si vyšiel z Egypta, aby si po všetky dni svojho života pamätal na deň svojho východ z Egypta. Sedem dní nebude vidno kvas na celom tvojom území. A z mäsa, z toho, ktoré sa obetuje večer, nezostane nič do rána prvého dňa. Veľkonočného baránka nesmieš obetovať v hociktorom svojom meste, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, ale iba na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno, budeš obetovať veľkonočného baránka večer po západe slnka, vtedy, keď si vyšiel z Egypta. Upečieš a zješ ho na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, a ráno vstaneš a pôjdeš do svojich stanov. Šesť dní budeš jesť nekvasený chlieb aj na siedmy deň, lebo je slávnostné zhromaždenie na počesť Pána, tvojho Boha; nebudeš pracovať.
     Sedem týždňov budeš počítať odo dňa, keď priložíš kosák k obiliu, a budeš sláviť sviatok Týždňov na počesť Pána, svojho Boha, ako dobrovoľnú obetu svojej ruky, ktorú prinesieš podľa požehnania Pána, svojho Boha. A budeš hodovať pred Pánom, svojím Bohom, ty, tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja slúžka aj levita, čo býva v tvojich bránach, cudzinec, sirota aj vdova, čo sa zdržujú s tebou na meste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. Budeš si pamätať, že si bol otrokom v Egypte, a budeš zachovávať a plniť tieto nariadenia.
     Aj slávnosť Stánkov budeš sláviť sedem dní, keď zoberieš svoju úrodu z humna a z lisu. A budeš hodovať na svoj sviatok ty i tvoj syn a dcéra, tvoj sluha i slúžka, aj levita a cudzinec, sirota aj vdova, čo bývajú v tvojich bránach. Sedem dní budeš sláviť sviatky Pánovi, svoju Bohu, na mieste, ktoré si vyvolí Pán. Lebo Pán, tvoj Boh, ti požehná celú tvoju úrodu a každé delo tvojich rúk a ty sa budeš iba radovať.
     Trikrát do roka sa všetko z teba, čo je mužského rodu, ukáže tvárou Pána, tvojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí: na slávnosť Nekvasených chlebov, na slávnosť Týždňov a na slávnosť Stánkov. A neukáže sa pred Pánom naprázdno, ale každý prinesie obetu podľa toho, čo bude mať podľa požehnania Pána, svojho Boha, ktoré ti dá.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Dt 16, 14. 15; Nah 2, 1

R. Budeš hodovať na svoj sviatok ty i tvoj syn a dcéra aj levita a cudzinec, sirota a vdova; * Lebo Pán ťa požehná a ty sa budeš radovať.
V. Hľa, na vrchoch sú nohy posla, ktorý zvestuje pokoj: Júda, sláv svoje sviatky. * Lebo Pán ťa požehná a ty sa budeš radovať.

Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

(Lib. 4, 18, 1-2. 4. 5: SCh 100, 596-598. 606. 610-612)

Čistá obeta Cirkvi

     Obetný dar Cirkvi, ktorý Pán prikázal prinášať na celom svete, je v Božích očiach čistou a jemu milou obetou. Nie preto, že by od nás potreboval obetu, ale preto, že ten, čo obetuje, sám je oslávený v tom, čo obetuje, ak sa jeho dar prijme. Darom sa totiž preukazuje kráľovi aj úcta aj láska. Pán chcel, aby sme ho prinášali v úplnej jednoduchosti a nevinnosti. Preto povedal: „Keď teda prinášaš dar na oltár a spomenieš si, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojim bratom. Až potom príď a obetuj svoj dar.“ Bohu teda máme prinášať prvotiny z jeho stvorenia, ako aj Mojžiš hovorí: „Neukážeš sa naprázdno pred Pánom, svojím Bohom,“ aby s človek prejavom vďačnosti získal jeho priazeň a dostal od neho odmenu.
     A obety ako také neboli zrušené. Obetné dary boli aj tam a obetné dary sú aj tu: obety vyvoleného ľudu, obety Cirkvi. Zmenil sa iba druh, lebo ich už neprinášajú otroci, ale slobodní. Pán je jeden a ten istý, ale obeta otrokov má svoj vlastný charakter a obeta slobodných svoj, aby sa aj obetami vyjadrila sloboda. Veď u neho nie je nič ľahostajné ani bez významu ani bez dôvodu. A preto mu zasväcovali desiatky z toho, čo mali. Ale tí, čo dostali slobodu, odovzdali Pánov do používania všetko, čo majú. S radosťou a slobodne dali, nie malé vec, lebo mali nádej na väčšie. Tak ako tá chudobná vdova, čo dala celé svoje živobytie do Božej pokladnice.
     Sme povinní prinášať Bohu obety a vyjadrovať Bohu, Stvoriteľovi, vďačnosť za všetko, s čistým úmyslom a nepokryteckou vierou, s pevnou nádejou a horúcou láskou prinášať prvotiny z tých stvorení, ktoré sú jeho. A túto čistú obetu prináša iba Cirkev Stvoriteľovi tým, že mu so vzdávaním vďaky obetuje z jeho stvorení.
     Veru, obetujeme mu to, čo je jeho, priliehavo ohlasujeme spoločenstvo a jednotu a vyznávame zmŕtvychvstanie tela i ducha. Tak ako chlieb zo zeme, keď nad ním vzývame Boha, už nie je obyčajným chlebom, ale Eucharistiou, ktorá pozostáva z dvoch prvkov, z pozemského a z nebeského, tak aj naše telá, keď prijímajú Eucharistiu, už nie sú porušiteľné, ale majú nádej na zmŕtvychvstanie.

RESPONZÓRIUM

Porov. Hebr 10, 1. 14; Ef 5, 2b

R. Zákon je len tieňom, a nie vlastný obraz vecí. Nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. * Kristus však jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.
V. On nás miluje a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône. * Kristus však jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.