Slávnosť
PRVÉ VEŠPERY
HYMNUS
Ježišu, spása hriešnikov,
ty láska, slnko našich dní,
Stvoriteľ ľudí, vesmíru,
ty človek časov posledných!
Aká ťa láska premohla,
že si na seba hriechy vzal
a hroznú smrť si podstúpil,
by si z nás kliatbu smrti sňal?!
Vnikol si do tmy podsvetia
vykúpiť svojich zajatých;
a ako víťaz zasadáš
k pravici Otca bohatý.
Nech ťa cit, láska pohýna
k milosrdenstvu nad nami;
premôž v nás zlo a chráň si nás,
tvár tvoja nech nás podmaní.
Radosťou našou buď len ty,
čo verným chceš byť odmenou;
v tebe nech naša sláva je,
Kriste, čo žiješ od vekov. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi. Aleluja.
Žalm 113
Ant. 2 Keď Pán Ježiš dohovoril so svojimi učeníkmi, vystúpil do neba a zasadol po pravici Boha. Aleluja.
Žalm 117
Ant. 3 Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi. Aleluja.
Chválospev Zjv 11, 17–18; 12, 10b–12a
KRÁTKE ČÍTANIE
PROSBY
S radosťou v duchu volajme Kristovi, ktorý sedí po pravici Otca:
Kriste, ty si Kráľ slávy.
Kráľ slávy, ty si so sebou vzal do neba a oslávil aj krehké ľudské telo;
— odstráň z nás neprávosť starej viny a vráť nám dôstojnosť prvotného života.
Ty si k nám zostúpil cestou lásky;
— daj, nech my tou istou cestou vystúpime k tebe.
Sľúbil si, že všetkých pritiahneš k sebe;
— nedovoľ, aby sa niekto z nás odlúčil od Cirkvi, tvojho tajomného tela.
Ty si nás predišiel, keď si vystúpil do slávy;
— daj, nech kráčame za tebou s odhodlanou mysľou i srdcom.
Teraz ťa očakávame ako pravého Boha a Sudcu;
— daj, nech ťa raz uvidíme spolu s našimi zosnulými v tvojej sláve ako milosrdného Pána.
Otče náš.
MODLITBA
Všemohúci Bože, naplň nás svätou radosťou a vďačnosťou, lebo nanebovstúpenie tvojho Syna je aj naším víťazstvom;
pevne dúfame, že aj my, ako údy jeho tela, vojdeme do večnej slávy, kam nás predišiel on, naša Hlava. O to ťa prosíme
skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
MODLITBA
Všemohúci Bože, naplň nás svätou radosťou a vďačnosťou, lebo nanebovstúpenie tvojho Syna je aj naším víťazstvom;
pevne dúfame, že aj my, ako údy jeho tela, vojdeme do večnej slávy, kam nás predišiel on, naša Hlava. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.
Ant. Aleluja. Poďte, klaňajme sa Kristovi, Pánovi, ktorý vystupuje do neba. Aleluja.
Žalm na invitatórium, ako je v ordináriu.
RANNÉ CHVÁLY
HYMNUS
Od všetkých s túžbou žiadaný
zasvitol nám deň posvätný,
keď Kristus, nádej sveta, Boh,
k výšinám neba vystúpil.
Keď vládcu sveta premohol
a v boji hriechy pozrážal,
Otcovi rany žiarivé
na svojom tele ukázal.
Vznáša sa v svetlom oblaku,
už nádej nám tmy nezničia;
hľa, otvára nám raj, ten, čo
zavreli prví rodičia.
Ó veľká radosť pre všetkých:
Syn z čistej Panny zrodený
po krutých mukách slávne je
velebou Otca odený.
Vzdávajme teda vďaky dnes
Kristovi, že nás vykúpil,
že s telom, ako naše je,
do neba slávne vystúpil.
S občanmi neba plesajme
a spolu s nimi tešme sa,
že Kristus neopustil nás,
aj keď je s nimi v nebesiach.
Ježišu, Kráľ náš víťazný,
srdcia nám k sebe pritiahni,
z neba nám zošli Otcovho
i svojho Ducha Svätého. Amen.
Ant. 1 Mužovia galilejskí, čo hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, opäť príde. Aleluja.
Žalmy a chválospev sú z nedele prvého týždňa.
Ant. 2 Velebte Kráľa kráľov a spievajte hymnus Bohu. Aleluja.
Ant. 3 Pred ich očami sa vzniesol a oblak ho vzal do neba. Aleluja.
KRÁTKE ČÍTANIE
PROSBY
S jasotom vzývajme Pána, ktorý je vyzdvihnutý od zeme a všetkých priťahuje k sebe, a volajme:
Kriste, ty si kráľ slávy.
Pane Ježišu, Kráľ slávy, ty si priniesol jedinú obetu za hriechy a potom si ako víťaz vystúpil na pravicu Otca;
— navždy posväť tých, ktorých si vykúpil svojou krvou.
Večný kňaz a prostredník novej zmluvy, ty žiješ stále, aby si sa za nás prihováral;
— spas svoj ľud, ktorý sa modlí spojený s tebou v Duchu Svätom.
Po svojom umučení si sa štyridsať dní zjavoval učeníkom a poskytol si mnoho dôkazov, že žiješ;
— posilňuj nás dnes a vždy vo viere.
Ty si dnes apoštolom prisľúbil Ducha Svätého, aby ti boli svedkami až do končín zeme;
— mocou Ducha Svätého daj silu nášmu svedectvu.
HYMNUS
Ježišu, spása hriešnikov,
ty láska, slnko našich dní,
Stvoriteľ ľudí, vesmíru,
ty človek časov posledných.
Aká ťa láska premohla,
že si na seba hriechy vzal
a hroznú smrť si podstúpil,
by si z nás kliatbu smrti sňal!?
Vnikol si do tmy podsvetia
vykúpiť svojich zajatých;
a ako víťaz zasadáš
k pravici Otca bohatý.
Nech ťa cit, láska pohýna
k milosrdenstvu nad nami;
premôž v nás zlo a chráň si nás,
tvár tvoja nech nás podmaní.
Radosťou našou buď len ty,
čo verným chceš byť odmenou;
v tebe nech naša sláva je,
Kriste, čo žiješ od vekov. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vstúpil na nebesia, sedí po pravici Otca. Aleluja.
Žalm 110, 1–5. 7
Ant. 2 Za jasotu vystupuje Boh, Pán vystupuje za hlaholu poľnice. Aleluja.
Žalm 47
Ant. 3 Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. Aleluja.
Chválospev Zjv. 11, 17–18; 12, 10b–12a
KRÁTKE ČÍTANIE
PROSBY
S radosťou v duchu volajme Kristovi, ktorý sedí po pravici Otca:
Kriste, ty si Kráľ slávy.
Kráľ slávy, ty si so sebou vzal do neba a oslávil aj krehké ľudské telo;
— odstráň z nás neprávosť starej viny a vráť nám dôstojnosť prvotného života.
Ty si k nám zostúpil cestou lásky;
— daj, nech my tou istou cestou vystúpime k tebe.
Sľúbil si, že všetkých pritiahneš k sebe;
— nedovoľ, aby sa niekto z nás odlúčil od Cirkvi, tvojho tajomného tela.
Ty si nás predišiel, keď si vystúpil do slávy;
— daj, nech kráčame za tebou s odhodlanou mysľou i srdcom.
Teraz ťa očakávame ako pravého Boha a Sudcu;
— daj, nech ťa raz uvidíme spolu s našimi zosnulými v tvojej sláve ako milosrdného Pána.
HYMNUS
PREDPOLUDNÍM
Je deväť hodín. V tej chvíli
Kristus vzal svoj kríž na plecia;
nech myseľ na zlo nemyslí
a pozdvihne sa k nebesiam.
Kto srdcom Krista prijíma,
ten zlomyseľný nebýva:
v modlitbe s Bohom hovorí
a Svätý Duch v ňom prebýva.
V hodinu túto končí sa
nadvláda hriechu, satana;
blažené časy blížia sa,
Kristus nás láskou zahŕňa.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne zmŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
NAPOLUDNIE
Poďte sa modliť, sluhovia,
ústami, srdcom, spievajte:
Pánovi, nášmu Kristovi,
dôstojné chvály vzdávajte.
Toto je práve onen čas,
keď jeho, Sudcu nás, ľudí,
nespravodlivým rozsudkom
smrteľný človek odsúdil.
Len láska nás už pozbaví
pocitov hroznej obavy
a odrážať nás pripraví
zbraň diabla, plnú otravy.
Pokorne prosme aj Otca
aj Kráľa, Syna Božieho,
prosme i Ducha Svätého,
v Trojici Boha jedného. Amen.
POPOLUDNÍ
Zavládla hustá temnota,
v nej iba kríž sa ligotá,
závoj tmy svetlom rozpolí
a zem si vzdychne po bôli.
Hľa, zázrak, ľudia! V okolí
vstávajú z hrobov mŕtvoly
ako to zrno spod hrudy,
duch mŕtvu schránku oživí.
Smrť držala svet v reťazi,
no život nad ňou víťazí
a k večnu sťaby do brehu
nás vedie v sľubnom rozbehu.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne zmŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. dopoludnia
Bože, tvoja veleba sa vznáša nad nebesia. Aleluja.
Ant. napoludnie
Na jednom kraji neba sa vynára a uberá sa k druhému. Aleluja.
Ant. popoludní
Zdvihol ruky, požehnal ich a vznášal sa do neba. Aleluja.
V.
Nech sa vám srdce nevzrušuje. Aleluja.
R.
Ja idem k Otcovi. Aleluja.
V.
Pán si pripravil. Aleluja.
R.
Trón v nebesiach. Aleluja.
V.
Velebte Kráľa kráľov. Aleluja.
R.
A spievajte hymnus Bohu. Aleluja.
PREDPOLUDNÍM
KRÁTKE ČÍTANIE
KRÁTKE ČÍTANIE
Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti
v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán,
a nie človek. Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety.
POPOLUDNÍ
KRÁTKE ČÍTANIE
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
HYMNUS
Večný náš Kráľ a najvyšší,
Spasiteľ verných najdrahší,
pri tvojom slávnom víťazstve
smrť padla – milosť sa nám skvie.
Ty po Otcovej pravici
zasadáš na trón žiarivý,
dostalo sa ti moci, cti,
akú nik z ľudí nevlastní.
Trojitá ríša stvorenstva –
nebeská, potom pozemská
aj ríša mŕtvych zlomená –
pred tebou zhýba kolená.
Anjeli v bázni chvejú sa,
čo s ľudským rodom deje sa:
zhrešil človek, spasil človek,
vládne Slovo – Bohočlovek.
Buď Kriste, našou radosťou,
odmenou zostaň trvalou,
ty Vladár sveta a Kráľ náš,
čo klamstvá sveta premáhaš.
Prosíme, Kriste nevinný,
odpusť nám všetky zlé činy
a srdcia hore dvíhaj nám
milosťou svojou k nebesiam.
A keď raz prídeš súdiť svet
a hriešni budú hrôzou mrieť,
nás, svojich sluhov, netrestaj
a verným veniec slávy daj.
Ježišu, stúpaš do výšin,
Syn človeka a Boží syn;
sláva ti s Otcom naveky
v jednote s Duchom Presvätým. Amen.
Ant. 1Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi. Aleluja.
Žalm 68, I
Ant. 2Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov. Aleluja.
Žalm 68, II
Ant. 3Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, ako ty môj Boh a kráľ vstupuješ do svätyne. Aleluja. †
Žalm 68, III
V.
Pán im otvoril myseľ. Aleluja.
R.
Aby porozumeli Písmu. Aleluja.
Z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom
Bratia, prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou
a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste
aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká
všetkých a je vo všetkých.
Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. Preto hovorí:
„Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary.“
A čo iné znamená to „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia,
aby naplnil všetko.
On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých
na dielo služby, na budovanie Kristovho tela kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného
Kristovho veku, aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne
strháva do bludu. Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. Z neho celé telo, pevne zviazané
a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske.
Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu
životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca. Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú
každú nečistotu.
Vy ste sa tak o Kristovi neučili, ak ste vôbec o ňom počuli a v ňom boli vyučení, ako je pravda v Ježišovi, že máte odložiť starého človeka
s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového
človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti.
RESPONZÓRIUM
Z Rečí svätého biskupa Augustína
Dnes náš Pán Ježiš Kristus vystúpil do neba. Nech s ním vystúpi aj naše srdce.
Počúvajme, čo hovorí apoštol: „Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, myslíte na to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Hľadajte, čo je hore,
nie to, čo je na zemi!“ Lebo ako on vystúpil, a pritom od nás neodišiel, tak sme už aj tam s ním, hoci sa ešte na našom tele neuskutočnilo, čo máme
sľúbené.
On je už vyvýšený nad nebesia, a predsa znáša na zemi všetky útrapy, ktoré my ako jeho údy zakusujeme. Vydal o tom svedectvo zhora, keď
zvolal: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? A povedal tiež: „Bol som hladný dali ste mi jesť.“
Prečo sa aj my nenamáhame na zemi tak, aby sme vierou, nádejou a láskou, ktoré nás s ním spájajú, už teraz odpočívali s ním v nebi? On je už tam,
ale je aj s nami. My sme ešte tu, ale sme aj s ním. On je s nami skrze svoje božstvo, moc a lásku. My s ním nemôžeme byť skrze božstvo, ako je
on s nami, ale láskou môžeme, a to láskou k nemu.
On neodišiel z neba, keď odtiaľ zostúpil k nám; a neodišiel ani od nás, keď zasa vystúpil do neba. Že bol aj tam, keď bol tu, sám potvrdzuje takto:
„Nik,“ hovorí, nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi.“
Toto povedal, vychádzajúc z dôvodov jednoty: lebo on je našou Hlavou a my sme jeho telom. Teda, nemohol to urobiť nik, iba on, lebo aj my sme
on, veď on je pre nás Synom človeka a my skrze neho Božími synmi.
Tak totiž hovorí Apoštol: „Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus.“
Nehovorí: „Tak Kristus,“ ale: „Tak aj Kristus.“ Teda Kristus, to je mnoho údov, ale jedno telo.
On teda zostúpil z neba z milosrdenstva a vystúpil iba on; ale v ňom sme z milosti vystúpili aj my. A tak nezostúpil nik, iba Kristus a nevystúpil
nik, iba Kristus. Nie preto, že by dôstojnosť hlavy bez rozdielu patrila telu, ale preto, že sa telo nedá oddeliť od hlavy.
RESPONZÓRIUM