28. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Prosíme ťa, všemohúci Bože, nech nás tvoja milosť ustavične predchádza i sprevádza,
aby sme vždy horlivo konali dobré skutky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1 Aleluja.
Ant.2 Aleluja.
Ant.3 Aleluja.
V.
R.
Začiatok knihy proroka Aggea
V druhom roku kráľa Dária, v šiestom mesiaci v prvý deň mesiaca, zaznelo Pánovo slovo prostredníctvom
proroka Aggea judejskému miestodržiteľovi Zorobábelovi, Salatielovmu synovi, a veľkňazovi Jozuemu,
Jozedekovmu synovi: „Toto hovorí Pán zástupov: Tento ľud vraví: ,Ešte neprišiel čas stavať Pánov dom.‘“
Ale Pán prehovoril prostredníctvom proroka Aggea: „ Vám už prišiel čas bývať vo vykladaných domoch,
a tento dom bude pustý? Preto teraz hovorí Pán zástupov: Dobre sa pozrite, až kam ste prišli! Veľa ste siali,
zvážate málo; jedli ste, a nenasýtili ste sa; pili ste, a neopojili ste sa; obliekali ste sa, ale teplo vám nebolo;
a kto pracoval za mzdu, dával ju do deravého vrecka. Toto hovorí Pán zástupov: Dobre sa pozrite, až kam
ste prišli! Choďte do hory, dovezte drevo a stavajte dom, v ktorom budem mať záľubu a slávu, hovorí Pán.
Vyhliadli ste si veľa, a je toho málo; a keď ste to priniesli domov, ja som to rozfúkol. Prečo?, hovorí Pán zástupov.
Preto, že môj dom je pustý, a vy sa náhlite každý do svojho domu. Preto sa nad vami zatvorilo nebo
a nedáva rosu a zem sa zavrela, nevydáva svoju úrodu. Zvolal som sucho na zem, na vrchy, na obilie,
na víno, na olej a na všetko, čo vydáva zem, i na ľudí, na dobytok a na všetku prácu rúk.“
Zorobábel, Salatielov syn, veľkňaz Jozue, Jozedekov syn, a všetky zvyšky ľudu poslúchli hlas Pána,
svojho Boha, a slová proroka Aggea, ako ho k nim poslal Pán, ich Boh; a ľud sa bál Pána.
Tu Pánov posol Aggeus povedal z Pánovho poverenia ľudu: „Ja som s vami, hovorí Pán.“
A Pán prebudil ducha judejského miestodržiteľa Zorobábela, Salatielovo syna, a ducha veľkňaza
Jozueho, Jozedekovho syna, i ducha všetkých zvyškov ľudu a išli a dali sa do práce na dome
Pána zástupov, svojho Boha, v dvadsiaty štvrtý deň mesiaca v šiestom mesiaci, v druhom roku kráľa Dária.
V siedmom mesiaci, v dvadsiaty prvý deň mesiaca zaznelo Pánovo slovo prostredníctvom proroka
Aggea: „Povedz judejskému miestodržiteľovi Zorobábelovi, Salatielovmu synovi, veľkňazovi
Jozuemu, Jozedekovmu synovi, a zvyškom ľudu toto: Kto ešte ostal medzi vami, čo videl
tento dom v jeho prvej sláve? A ako naň hľadíte teraz? Nezdá sa vám akoby bol ničím?
Ale teraz sa vzchop, Zorobábel, hovorí Pán, vzchop sa, veľkňaz Jozue, Jozedekov syn,
vzchop sa všetok ľud krajiny, hovorí Pán zástupov, a pracujte, lebo ja som s vami,
hovorí Pán zástupov. Slovo, ktoré som vám dal, keď ste vychádzali z egyptskej krajiny,
i môj duch ostanú medzi vami; nebojte sa! Lebo toto hovorí Pán zástupov: Ešte chvíľku
a ja pohnem nebesia i zem, more i súš. Pohnem všetky národy; prídu skvosty všetkých národov
a naplním tento dom slávou, hovorí Pán zástupov. Moje je striebro a moje je zlato, hovorí Pán
zástupov. Budúca sláva tohoto domu bude väčšia ako sláva toho prvého, hovorí Pán zástupov;
a na tomto mieste nastolím pokoj,“ hovorí Pán zástupov.
RESPONZÓRIUM
Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k prorokovi Aggeovi
V čase príchodu nášho Spasiteľa sa zjavil slávnejší Boží chrám, ktorý nemožno s ničím porovnať.
Bol o toľko slávnejší a vznešenejší oproti tomu starému, o koľko sa líši starozákonná bohoslužba
od bohoslužby evanjeliovej v Kristovi a skutočnosť od tieňa.
A myslím, že by sa k tomu dalo ešte niečo povedať. Chrám bol jeden a iba v Jeruzaleme a
v ňom prinášal obety iba jeden, izraelský národ. Keď sa nám však Jednorodený stal podobným,
hoci „Boh, Pán, je naším svetlom“, ako hovorí Písmo, postupne sa celý svet naplnil svätými
domami a nespočítateľnými ctiteľmi, ktorí si duchovnými obetami a kadidlami uctievajú Boha
vesmíru. A zdá sa mi, že toto je to, čo akoby v zastúpení Boha povedal Malachiáš: „Lebo ja
som veľký kráľ, hovorí Pán, a moje meno je slávne medzi národmi; na každom mieste prinášajú
môjmu menu kadidlo a čistú obetu.“
Je teda pravda, že sláva posledného chrámu, rozumej Cirkvi, bude väčšia. Vyhlasuje, že tí,
čo sa starajú a pracujú na jeho výstavbe, dostanú ako odmenu od Spasiteľa a dar z neba
Krista, pokoj všetkých, „skrze ktorého máme v jednom Duchu prístup k Otcovi“. Veď hovorí:
„Na tomto mieste nastolím pokoj, pokoj duše získajú všetci, čo sa zapoja do stavby a obnovy
tohoto chrámu.“ Lebo aj Kristus kdesi hovorí: „Svoj pokoj vám dávam.“ Aký osoh z toho budú
mať milujúci, poučuje Pavol. Hovorí: „Kristov pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť,
uchráni vaše srdcia a vaše mysle.“ Aj múdry Izaiáš sa modlil: „Pane, náš Bože, daruj nám
pokoj; veď všetko si nám ty daroval.“ Lebo kto raz dostal milosť Kristovho pokoja, ľahko si
zachráni dušu a ducha nasmeruje na dobrý čnostný život.
A tak sa sľubuje každému, kto buduje, že dostane pokoj. Či už niekto buduje Cirkev
a je ustanovený nad Božím domom ako mystagóg, čiže vykladač svätých tajomstiev,
alebo pomáha svojej duši tým, že sa dáva ako živý a duchovný kameň „v svätý chrám
a Boží príbytok v duchu“. Taký človek si odnesie ten veľký zisk, že mu nebude ťažké
dosiahnuť spásu svojej duše.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy proroka Aggea
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Fulgencia Ruspenského Proti Fabiánovi
Pri prinášaní obiet sa spĺňa to, čo prikázal sám náš Spasiteľ, ako svedčí Apoštol:
„Že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho
a povedal: Toto je moje telo pre vás; toto robte na moju pamiatku. Podobne
po večeri vzal kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto
robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku. A tak vždy, keď budete jesť
tento chlieb a piť tento kalich, budete zvestovať Pánovu smrť, kým nepríde.“
Teda obeta sa prináša preto, aby sa zvestovala Pánova smrť a konala sa pamiatka
na toho, ktorý položil za nás svoj život. Veď sám hovorí: „Nik nemá väčšiu lásku
ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ Keď teda Kristus zomrel
za nás z lásky, v čase obety, keď konáme pamiatku jeho smrti, prosíme,
aby prišiel Svätý Duch a udelil nám lásku. Pokorne prosíme, aby sme skrze tú lásku,
z ktorej sa Kristus dal ukrižovať za nás, aj my prijali milosť Svätého Ducha, aby tak
mohol byť svet ukrižovaný pre nás a my sme mohli byť ukrižovaní pre svet.
Napodobňujme smrť nášho Pána, aby sme ako Kristus, ktorý „keď zomrel,
zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu“, aj my „žili novým životom“.
Dostávame dar lásky, aby sme zomreli hriechu a žili Bohu.
„Lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“
Veď už sama účasť na Pánovom tele a krvi, keď jeme jeho chlieb a pijeme jeho kalich,
nám vnuká, aby sme zomreli svetu a svoj život mali s Kristom ukrytý v Bohu,
aby sme ukrižovali svoje telo s jeho vášňami a žiadosťami.
A tak všetci veriaci, ktorí milujú Boha a blížneho, aj keď nepijú kalich telesného
utrpenia, pijú kalich Pánovej lásky. Ním opojení sú schopní umŕtvovať svoje
pozemské údy, obliekať si Pána Ježiša Krista a o telo sa nestarať podľa jeho
žiadostí; nehľadieť na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné. Lebo Pánov
kalich sa pije tak, že sa zachováva svätá láska. Bez nej keby niekto vydal aj
svoje telo ohňu, nič by mu to neosožilo. Ale dar lásky nás uschopňuje byť
v skutočnosti tým, čo tajomne slávime v obete.
RESPONZÓRIUM
Začiatok Knihy proroka Zachariáša
V ôsmom mesiaci, v druhom roku Dária, zaznelo Pánovo slovo prorokovi Zachariášovi,
synovi Barachiáša, syna Addu: „Pán sa veľmi rozhneval na vašich otcov. Povieš im:
Toto hovorí Pán zástupov: Obráťte sa ku mne, hovorí Pán zástupov, a ja sa obrátim
k vám, hovorí Pán zástupov. Nebuďte ako vaši otcovia, ku ktorým volali niekdajší proroci:
Toto hovorí Pán zástupov: Zanechajte svoje zlé cesty a svoje zlé zámery.
Ale nepočúvali, ani si ma nevšimli, hovorí Pán. Kde sú vaši otcovia? A proroci budú vari žiť
naveky? Ale azda moje slová a moje prikázania, ktoré som odovzdal svojim služobníkom
prorokom, nedosiahli vašich otcov? Takže sa obrátili a povedali: ,Ako si Pán zástupov
zaumienil urobiť s nami, podľa našich ciest a podľa našich skutkov, tak s nami urobil.‘ “
V dvadsiaty štvrtý deň jedenásteho mesiaca, čiže mesiaca Sabat, v druhom roku Dária,
zaznelo Pánovo slovo prorokovi Zachariášovi, synovi Barachiáša, syna Addu:
„V noci som videl muža, sedel na ryšavom koni a stál v hlbine medzi myrtami. Za ním boli
kone ryšavé, plavé a biele. I povedal som: ,Kto sú to, môj Pane?‘ A anjel, čo so mnou
hovoril, mi povedal: ,Ja ti ukážem, kto sú to.‘ Tu povedal muž, ktorý stál medzi myrtami:
,To sú tí, ktorých poslal Pán, aby prešli zem.‘ A oni povedali Pánovmu anjelovi, ktorý stál
medzi myrtami: ,Poprechodili sme zem a celá zem je obývaná a v pokoji.‘
A Pánov anjel povedal: ,Pane zástupov, dokedy sa ešte nezmiluješ na Jeruzalemom
a nad judejskými mestami, na ktoré si sa rozhneval? Toto je už sedemdesiat rokov!‘
A Pán odpovedal anjelovi, čo hovoril so mnou dobré slová, slová útechy. A anjel, čo
hovoril so mnou, mi povedal: ,Volaj: Toto povedal Pán zástupov: Veľmi horlím za Jeruzalem
a za Sion, ale veľmi sa hnevám na bohaté národy, lebo keď som sa málo hneval,
oni napomáhali zlo. Preto toto hovorí Pán: Vrátim sa k Jeruzalemu s milosrdenstvom.
Postavia sa v ňom môj dom, hovorí Pán zástupov, a meraciu šnúru natiahnu
nad Jeruzalemom. A ešte volaj: Toto hovorí Pán zástupov: Ešte budú moje mestá oplývať
dobrami a Pán ešte poteší Sion a vyvolí si Jeruzalem.‘
Tu som zdvihol oči a videl som štyri rohy. Anjelovi, čo hovoril so mnou, som povedal:
„Čo je to?“ On mi povedal: ,To sú rohy, ktoré rozmetali Júdu, Izrael a Jeruzalem.‘
A Pán mi ukázal štyroch kováčov. Povedal som: ,Čo idú títo robiť?‘ On odpovedal:
,To sú rohy, ktoré rozmetali Júdu, každého muža zvlášť, takže nik z nich nezodvihol
hlavu. A títo ich prišli zastrašiť, aby zrazili rohy národom, ktoré zdvihli roh
proti judejskej krajine, aby ju rozmetali.‘“
RESPONZÓRIUM
Z poučení svätého opáta Kolumbána
Akí blahoslavení, akí šťastní sú „sluhovia, ktorých Pán pri svojom príchode nájde bdieť“.
Blahoslavené bdenie, keď sa bdie pri Bohu, pôvodcovi všetkého, ktorý všetko napĺňa
a všetko presahuje.
Kiežby aj mňa nepatrného, no predsa len svojho služobníka, tak prebudil zo spánku
nečinnosti a zapálil takým ohňom božskej lásky, aby až nad hviezdy vyšľahol plameň
jeho lásky a túžba po jeho nesmiernej láske, aby ustavične horel v mojom vnútri božský oheň.
Kiežby som si zaslúžil, aby moja lampa v noci vždy horela v chráme môjho Pána a svietila
všetkým, čo vchádzajú do domu môjho Boha. Pane, daj mi, prosím ťa, v mene tvojho
Syna, môjho Boha Ježiša Krista takú lásku, ktorá nevie ochabnúť, aby sa moja lampa
vedela rozsvietiť a nevedela zhasnúť, aby mne horela a iným svietila.
Ty, Kriste, náš najmilší Spasiteľ, zažíhaj naše lampy, aby ustavične svietili v tvojom
chráme a dostávali večné svetlo od teba, večného svetla, aby boli presvietené
naše tmy a temnoty sveta od nás ušli.
Môj Ježišu, daruj, prosím, mojej lampe toľko svojho svetla, aby sa mi v jej svetle
zjavila tá svätyňa svätých, v ktorej prebývaš ty, večný Veľkňaz večných časov,
a vstupuješ do nej cez stĺporadie svojho veľkého chrámu, aby som tam ustavične
iba teba videl, na teba hľadel a po tebe túžil. Aby som láskou hľadel iba na teba
a aby moja lampa stále svietila a horela pred tebou.
Ukáž nám, prosím, milovaný Spasiteľ, keď klopeme, aby sme ťa poznali a iba teba
milovali, teba jediného milovali, jedine po tebe túžili, o tebe jedinom vo dne
v noci rozjímali a stále o tebe premýšľali. Roznieť v nás toľko svojej lásky,
koľkou sa patrí mať rád a milovať teba, Boha, aby celé naše vnútro zaujala láska
k tebe, aby sa nás celých zmocnila láska k tebe, aby všetky naše zmysly naplnila
láska k tebe, aby sme okrem teba, ktorý si večný, nevedeli nič iné milovať, aby
nebolo v našom ovzduší, na tejto zemi a v našom mori toľko vody, koľko by dokázalo
túto lásku v nás vyhasiť, podľa toho: „Ani veľké vody lásku neuhasia.“
Aby sa to aj v nás aspoň čiastočne splnilo, nech nám dá náš Pán,
Ježiš Kristus, ktorému sláva na veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy proroka Zachariáša
„Pán mi ukázal veľkňaza Jozueho, ako stojí pred Pánovým anjelom.
Satan stál po jeho pravici, aby mu odporoval.
Tu povedal Pánov anjel satanovi: ,Nech ťa Pán skára, satan. Nech ťa skára Pán,
ktorý si vyvolil Jeruzalem. Či nie je ako poleno vytiahnuté z ohňa?‘
Jozue bol oblečený v špinavom odeve a stál pred anjelom, ktorý povedal tým,
čo stáli okolo neho: ,Vezmite z neho ten špinavý odev.‘ A jemu povedal:
,Odstránil som z teba tvoju neprávosť a oblečiem ťa do slávnostného rúcha.‘
Tu povedal: ,Položte mu na hlavu čistý turban.‘ I položili mu na hlavu čistý
turban a obliekli ho do rúcha. A Pánov anjel stál pri tom.
Potom Pánov anjel uisťoval Jozueho: ,Toto hovorí Pán zástupov: Ak budeš kráčať
po mojich cestách a strážiť si moju službu, budeš aj ty súdiť môj dom a strážiť
moje nádvoria a dám ti prístup medzi tých, čo tu teraz stoja.
Počúvaj, veľkňaz Jozue, ty aj tvoji priatelia, čo sedia pred tebou – veď sú to muži
znamenia: Lebo ja privediem svojho sluhu Výhonok. Hľa, kameň, ktorý som položil
pred Jozueho. Na jednom kameni je sedem očí. Ja vryjem doň nápis, hovorí Pán
zástupov, a za jeden deň odstránim neprávosť tej krajiny. V ten deň, znie výrok
Pána zástupov, pozve každý svojho priateľa pod vinič a pod figovník.‘
Tu sa anjel, čo so mnou hovoril, vrátil a zobudil ma, ako keď zobudia muža zo spánku.
I povedal mi: ,Čo vidíš?‘ Odpovedal som: ,Vidím svietnik celý zo zlata, s nádobou
na olej navrchu, na ňom sedem lámp a sedem lievikov k lampám, čo boli na ňom
navrchu. Aj dve olivy na ňom, jednu na pravej strane nádoby a druhú na jej ľavej strane.‘
Potom som sa ozval a opýtal som sa anjela, čo hovoril so mnou: ,Čo je to, môj pane?‘
Anjel, čo hovoril so mnou, mi povedal: ,Ty nevieš, čo to je?‘ Vravel som: ,Nie, môj pane.‘
Na to mi povedal: ,Toto je Pánovo slovo Zorobábelovi: Nie vojskom ani silou,
ale mojím duchom, hovorí Pán zástupov. Čo si ty, veľký vrch, pred Zorobábelom?
Budeš rovinou. On vynesie hlavný kameň za volania: Aký je krásny! I zaznelo mi
Pánovo slovo: Zorobábelove ruky položili základ tohoto domu a jeho ruky ho
dokončia a poznáte, že ma k vám poslal Pán zástupov. Lebo kto pohrdne dňom
malých začiatkov? Budú sa veseliť, keď uvidia v Zorobábelovej ruke vybraný kameň.
Tých sedem očí sú oči Pánove, ktoré sledujú celú zem.‘
Ja som mu povedal: ,Čo sú tie dve olivy na pravej a ľavej strane svietnika?‘
A opýtal som sa ho aj druhý raz: ,Čo sú dve olivové vetvy, ktoré cez dve zlaté
rúrky vylievajú zo seba zlato?‘ On mi povedal: ,Ty nevieš, čo to je?‘
Vravel som: ,Nie, môj pane.‘ On povedal: ,To sú dvaja synovia oleja, ktorí stoja
pre Panovníkom celej zeme.‘“
RESPONZÓRIUM
Z Otázok svätého opáta Maxima Vyznavača Talásiovi
Lampa postavená na svietnik je pravé Otcovo svetlo, „ktoré osvecuje každého
človeka prichádzajúceho na svet“, náš Pán, Ježiš Kristus, ktorý si od nás vzal
naše telo a tým sa stal a bol nazvaný lampou. To je tá Otcova prirodzená múdrosť
a slovo, ktoré sa s nábožnou vierou ohlasuje v Božej Cirkvi, a život, ktorý je
založený na zachovávaní prikázaní a vzhľadom na čnosť vyniká a skvie sa
uprostred národov a svieti všetkým, čo sú v dome (totiž na tomto svete), ako
sám Boh a Slovo na istom mieste hovorí: „Nik nezažne lampu a nepostaví ju pod
mericu, ale na svietnik; a svieti všetkým, čo sú v dome.“ Sám sa zreteľne nazýva
lampou ten, ktorý bol prirodzenosťou Boh a na základe rozhodnutia sa stal človekom.
A myslím si, že to chápal aj veľký Dávid takto, keď nazval Pána svetlom:
„Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“
Taký je totiž môj Spasiteľ a Boh, ktorý rozháňa temnoty nevedomosti a hriechu,
a aj preto ho Písmo nazvalo svetlom.
Veď on jediný rozohnal ako lampa hmlu nevedomosti, odstránil tmu neprávosti
a hriechu a stal sa pre všetkých cestou spásy. Čnosťou a poznaním vedie k Otcovi
tých, čo sa odhodlajú plnením Božích prikázaní ísť cez neho akoby po ceste
spravodlivosti. Svätú Cirkev nazval svietnikom, lebo v nej prostredníctvom
ohlasovania svieti Božie slovo, jasom pravdy ožaruje všetkých, čo bývajú na
tomto svete akoby v nejakom dome, a myseľ všetkých napĺňa Božím poznaním.
Pod nijakou mericou nijako nemožno udržať slovo, ktoré je najradšej na samom
vrchole ako najväčšia ozdoba Cirkvi. A kým bolo slovo uzavreté literou zákona
akoby pod mericou, obralo všetkých o večné svetlo. Veď zmysel, ktorý je ako
zvodca schopný iba bludu a obdarený tou silou, že môže zachytiť nanajvýš pád
a záhubu spriaznených tiel, neposkytne ani tým, čo sa usilujú vyslobodiť, duchovný
rozhľad; iba to, čo je postavené na svietniku, ktorým je Cirkev, čiže na rozumnej
úcte v duchu, osvecuje všetkých.
Litera totiž, ak ju necháme duchovne, má iba ten zmysel, ktorý jej vymedzuje
jej vyslovenie, a nedovolí, aby prešla do ducha sila toho, čo je napísané.
Keď teda rozjímaním a ušľachtilou činnosťou zažneme lampu (totiž rozum,
ktorý zapaľuje svetlo poznania), nepostavme ju pod mericu, aby sme neboli
nakoniec odsúdení za to, že sme nevýslovnú silu múdrosti obmedzili literou.
Ale na svietnik (čiže na svätú Cirkev), ktorá na vysokom vrchole pravého
poznania podáva všetkým fakľu Božích právd.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy proroka Zachariáša
Zaznelo slovo Pána zástupov:
„Toto hovorí Pán zástupov:
Veľmi som sa rozhorlil za Sion,
vášnivo zaň horlím.
Toto hovorí Pán: Vrátil som sa na Sion a budem bývať uprostred Jeruzalema. Jeruzalem sa bude volať Verné mesto a vrch Pána zástupov Svätá hora.
Toto hovorí Pán zástupov: Ešte budú sedávať v uliciach Jeruzalema starci a starenky a všetci budú mať pre vysoký vek v ruke palicu. Námestia mesta budú plné chlapcov a dievčat, čo sa budú hrať na jeho uliciach.
Toto hovorí Pán zástupov: A ak sa to v tých dňoch bude zdať ťažké zvyškom tohoto ľudu, vari to bude ťažké aj v mojich očiach?! – hovorí Pán zástupov.
Toto hovorí Pán zástupov:
Hľa, ja vyslobodím svoj ľud z východnej krajiny
i z krajiny, kde slnko zapadá;
privediem ich sem
a budú bývať v Jeruzaleme;
oni budú mojím ľudom
a ja budem ich Bohom
v pravde a spravodlivosti.
Toto hovorí Pán zástupov: Nech spevnejú ruky vám, čo počúvate v týchto dňoch tieto slová z úst prorokov, v deň, keď položili základy domu Pána zástupov, aby bol postavený chrám.
Lebo pred tými dňami
nebolo mzdy pre človeka
a nebolo ani mzdy pre dobytok,
ba ani ten, kto vchádzal a vychádzal,
nemal pokoj pre súženie;
lebo som pustil všetkých ľudí,
každého proti jeho blížnemu.
Ale teraz nie som k zvyškom tohto ľudu
ako za predošlých dní,
hovorí Pán zástupov.
Lebo semeno bude mať pokoj:
vinica vydá svoje plody
a zem vydá svoju úrodu
a toto všetko
dám do vlastníctva
zvyškom tohto ľudu.
A ako ste boli, dom Júdu a dom Izraela, kliatbou medzi národmi, tak vás zachránim
a budete požehnaním. Nebojte sa, nech vám spevnejú ruky. Lebo toto hovorí Pán
zástupov: Ako som si zaumienil trápiť vás, keď ma vaši otcovia dráždili k hnevu,
hovorí Pán zástupov, a nezľutoval som sa, v tie dni som zmenil svoje rozhodnutie,
že požehnám Jeruzalem a Júdov dom. Nebojte sa!
Budete teda robiť toto: Hovorte každý so svojím blížnym pravdu a vo svojich bránach
vynášajte súdy pokoja, nezamýšľajte zlo vo svojich srdciach voči svojmu priateľovi
a nemilujte krivú prísahu; lebo toto všetko nenávidím,“ hovorí Pán.
„Toto hovorí Pán zástupov: Ešte prídu národy a obyvatelia veľkých miest;
a obyvatelia jedného mesta pôjdu k obyvateľom druhého a povedia: ,Poďte
a budeme prosiť Pána o priazeň, vyhľadáme Pána zástupov; pôjdem aj ja!“
A prídu mnohé národy a mocné kmene do Jeruzalema hľadať Pána zástupov a prosiť Pána o priazeň.
Toto hovorí Pán zástupov: V tých dňoch desať ľudí zo všetkých národov
rozličných jazykov chytí judejského muža za okraj rúcha a povie: ,Pôjdeme
s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh.‘ “
RESPONZÓRIUM
Z Traktátov svätého biskupa Augustína k Jánovi
„Nik nepríde ku mne, iba ten, koho pritiahne Otec.“ Ale nemysli si, že ťa bude ťahať nasilu.
Ducha priťahuje aj láska. Ani sa nemusíme báť, že nás hádam ľudia, ktorí vážia slová
a sú veľmi ďaleko od chápania Božích vecí, chytia na tomto evanjeliovom slove Svätého
písma a povedia nám: „Ako verím dobrovoľne, keď som priťahovaný?“ Ja na to odpoviem:
„Nielen vôľa, aj rozkoš ťa priťahuje.“
Čo znamená, že rozkoš priťahuje? „Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.“
Jestvuje aj rozkoš srdca, ktorého slasťou je nebeský chlieb. A potom ak smel básnik povedať:
„Každého priťahuje jeho rozkoš,“ nie nevyhnutnosť, ale rozkoš, nie povinnosť, ale potešenie,
o koľko smelšie môžeme povedať my, že to človeka priťahuje ku Kristovi, keď ho láka pravda,
keď ho láka blaženosť, keď ho láka spravodlivosť, keď ho láka večný život, čo všetko je Kristus?!
Alebo majú iba telesné zmysly svoje rozkoše, a duch je ukrátený o svoje rozkoše? Ak duch
nemá svoje rozkoše, prečo sa hovorí: „Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel. Opájajú sa
blahobytom tvojho domu a pijú z potoka tvojich rozkoší. Veď u teba je zdroj života a
v tvojom svetle uvidíme svetlo“?
Priveď človeka, ktorý miluje, a bude rozumieť, čo hovorím. Priveď túžiaceho, priveď hladného,
priveď takého, čo putuje touto púšťou a je smädný a vzdychá po prameni večnej vlasti,
priveď takého a bude vedieť, čo hovorím. Ale keď to poviem ľahostajnému, nebude vedieť, čo hovorím.
Keď ukážeš ovci zelenú vetvičku, pôjde za tebou. Ak ukážu chlapcovi orechy, prilákajú ho.
A beží, lebo ho to tam ťahá, ťahá ho láska, ťahá ho to, bez ujmy na tele, ťahá ho
puto srdca. Ak teda priťahujú pozemské potešenia a rozkoše, keď sa zjavia milujúcim,
lebo je pravda, že „každého priťahuje jeho rozkoš“, Kristus, ktorého zjavil Otec,
nepritiahne? Po čom túži duša väčšmi ako po pravde? Na čo musí mať hladné ústa,
prečo si má priať, aby mala zdravé vnútorné podnebie a správne rozlišovala, ak nie preto,
aby jedla a pila múdrosť, spravodlivosť, pravdu, večnosť?
Lebo hovorí: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti,“ lenže tu, „lebo budú
nasýtení,“ ale až tam! Dám mu to, čo má rád, dám mu to, v čo dúfa. Uvidí to, čo
doteraz nevidel, ale veril. Bude jesť to, po čom túži, bude piť to, po čom dychtí.
Kde? Pri vzkriesení mŕtvych, lebo „ja ho vzkriesim v posledný deň“.
RESPONZÓRIUM
Začiatok Knihy proroka Malachiáša
Pánovo slovo Izraelu prostredníctvom Malachiáša.
„Milujem vás, hovorí Pán, a vy sa pýtate: ,Ako nás miluješ?‘
Nebol Ezau Jakubov brat?, hovorí Pán. A Jakuba som miloval, kým Ezaua
som nenávidel. Preto som z jeho vrchov urobil púšť a jeho dedičstvo som
dal púštnym šakalom. Ak Edom povie: ,Sme zničení, ale vrátime sa a postavíme,
čo bolo zbúrané,‘ Pán zástupov hovorí toto: Oni budú stavať a ja budem rúcať.
A budú ich volať: ,Bezbožné územie‘ a: ,Ľud, na ktorý sa Pán hnevá naveky.‘
Vaše oči to uvidia a poviete: ,Pán je veľký aj za hranicami Izraela.‘
Syn si ctí otca a sluha svojho pána. Ak som teda ja otec, kde je úcta ku mne?
A ak som ja Pán, kde je bázeň predo mnou?, hovorí Pán zástupov vám, kňazi,
ktorí znevažujete moje meno a hovoríte: ,Čím sme znevážili tvoje meno?‘
Obetujete na mojom oltári poškvrnený chlieb, a hovoríte: ,Čím sme ťa potupili?‘
Tým, že hovoríte: ,Pánovým stolom možno opovrhnúť.‘ Keď prinášate slepé na
obetu, to nie je zlo? A keď obetujete chromé a neduživé, to nie je zlo? Prines
to svojmu vodcovi, či sa mu to bude páčiť a získaš si jeho priazeň, hovorí Pán
zástupov. Ale teraz proste Boha, aby sa zmiloval nad vami. Lebo vaše ruky toto
robili. Vari si získate jeho priazeň?, hovorí Pán zástupov. Kto z vás zavrie dvere,
aby ste nezapaľovali oheň na mojom oltári nadarmo? Nemám vo vás zaľúbenie,
hovorí Pán zástupov, a neprijmem dar z vašich rúk. Lebo od východu slnka až
po západ je veľké moje meno medzi národmi a na každom mieste prinášajú môjmu
menu kadidlo a čistú obetu, lebo je veľké moje meno medzi národmi, hovorí Pán
zástupov. Ale vy ho znesväcujete tým, že hovoríte: ,Pánov stôl je poškvrnený
a pokrmom na ňom možno opovrhnúť.‘ Hovoríte: ,Aká námaha!‘ a znevažujete
ho, hovorí Pán zástupov. A z lúpeže prinášate chromé a neduživé a prinášate to
ako dar. Azda to mám prijať z vašej ruky?, hovorí Pán. Nech je prekliaty podvodník,
ktorý má vo svojom stáde samca, a sľúbil ho, ale Pánovi obetuje dengľavé.
Lebo ja som veľký kráľ, hovorí Pán zástupov, a moje meno je hrozné medzi národmi.
A robíte aj toto: pokrývate Pánov oltár slzami, plačom a nárekom, že už
nezhliadnem na obetu a neprijmem nič zmierne z vašich rúk, a hovoríte: ,Prečo?‘
Preto, že Pán je svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti, ktorej si sa stal
neverným, a ona je tvoja spoločnica a manželka tvojej zmluvy. Či nevytvoril
jednotu tela a ducha? A čo iné hľadá jednota ako potomstvo od Boha? Chráňte
si teda ducha; a nebuď neverný manželke svojej mladosti! Kto prepúšťa z nenávisti,
hovorí Pán, Boh Izraela, pokrýva svoj odev neprávosťou, hovorí Pán zástupov.
Chráňte si ducha a nebuďte neverní!“
RESPONZÓRIUM
Z knihy svätého biskupa Augustína o Božej obci
Pravou obetou je každý čin, ktorého motívom je úplne sa oddať vo svätom
spoločenstve Bohu, čiže je zameraný na to dobro, ktoré nás môže urobiť
naozaj blaženými. Preto ani samo milosrdenstvo, ktorým sa pomáha človekovi,
nie je obetou, ak sa nedeje kvôli Bohu. A hoci ju koná alebo prináša človek,
obeta je božská vec, ako to aj starí Latíni vyjadrili svojím termínom. Preto aj
sám človek posvätený Božím menom a zasvätený Bohu, nakoľko zomiera svetu,
aby žil Bohu, je obetou. Lebo aj to je milosrdenstvo, ktoré prejavuje každý voči
sebe. Preto je napísané: „Zmiluj sa nad svojou dušou tým, že sa budeš páčiť Bohu.“
Skutky milosrdenstva, či už voči sebe alebo voči blížnym, sú teda pravou obetou,
ak sú zamerané na Boha; a skutky milosrdenstva nekonáme pre nič iné, len preto,
aby sme sa oslobodili od biedy, a tak boli blažení (čo je možné iba pri tom dobre,
o ktorom sa hovorí: „Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti“). Z toho vyplýva,
že celú vykúpenú obec, čiže zhromaždenie a spoločenstvo svätých, prináša ako
všeobecnú obetu Bohu veľkňaz, ktorý aj seba samého obetoval, keď trpel za nás
v prirodzenosti sluhu, aby sme boli telom takej hlavy. Túto prirodzenosť obetoval,
v nej sa obetoval, lebo podľa nej je prostredníkom, v nej je kňazom, v nej je obetou.
Keď nás teda Apoštol povzbudil, aby sme prinášali svoje telá „ako živú, svätú,
Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu“ a nepripodobňovali sme sa
tomuto svetu, ale premenili sa obnovou svojho zmýšľania, aby sme vedeli rozoznať,
čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé, lebo celou obetou sme my sami,
hovorí: „Mocou Božej milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si
nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa
stupňa viery, aký mu udelil Boh. Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale
všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi
a jednotlivo sme si navzájom údmi. Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali.“
Kresťanská obeta je toto: „Mnohí – jedno telo v Kristovi.“ Toto Cirkev slávi aj
v Oltárnej sviatosti, ktorú veriaci poznajú, kde sa jej ukazuje, že v tej veci,
ktorú obetuje, je sama obetovaná.
RESPONZÓRIUM
Z knihy proroka Malachiáša
Toto hovorí Pán, Boh: „Hľa, ja posielam svojho anjela, aby mi pripravil cestu. Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite. Hľa, príde, hovorí Pán zástupov. Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví? Veď on je ako oheň, ktorý roztápa, a ako lúh práčov. Sadne si a bude vytápať a čistiť striebro, očistí synov Léviho a zošľachtí ich ako zlato a striebro, takže budú prinášať Pánovi obety v spravodlivosti. Vtedy sa Pánovi zapáči obeta Júdu a Jeruzalema ako v dňoch predošlých, ako v rokoch dávnych. A prídem vás súdiť. Budem rýchlym svedkom proti čarodejníkom, cudzoložníkom a krivoprísažníkom, aj proti tým, čo utláčajú nádenníkov, vdovy a siroty a krivdia cudzincom a neboja sa ma, hovorí Pán zástupov.
Lebo ja, Pán, som sa nezmenil;
ale vy, Jakubovi synovia,
ešte ste neprišli na koniec.
Odo dní svojich otcov
odchyľovali ste sa
od mojich spravodlivých príkazov
a nezachovávali ste ich.
Vráťte sa ku mne
a ja sa vrátim k vám,
hovorí Pán zástupov.
Vy sa pýtate: ,Ako sa máme vrátiť?‘
Smie človek podvádzať Boha?
Ale vy ma podvádzate.
A pýtate sa: ,V čom sme ťa dostali?‘
V desiatkoch a v prvotinách.
Ste zavalení kliatbou,
lebo ma podvádzate vy, celý národ.
Prineste celý desiatok do chrámovej pokladnice,
aby bolo čo jesť v mojom dome;
a vyskúšajte ma v tomto,
hovorí Pán zástupov,
či vám neotvorím nebeské hrádze
a nevylejem na vás požehnanie v nadmiere,
či sa kvôli vám neoborím na škodcov,
takže nebudú ničiť plod zeme
a nebudete mať neplodný vinič na poli,
hovorí Pán zástupov.
A blahoslaviť vás budú všetky národy,
lebo budete vytúženou krajinou,
hovorí Pán zástupov.
Silné sú vaše reči proti mne, hovorí Pán, a pýtate sa: ,Čože sme povedali proti tebe?‘
Hovoríte: ,Je zbytočné slúžiť Bohu. Čo máme z toho, že zachovávame jeho prikázania
a smutní chodíme pred Pánom zástupov? Preto teraz vyhlasujeme za blažených ľudí
spupných, lebo sa darí tým, čo páchajú zlo; pokúšajú Boha a nič sa im nestane.‘
Vtedy sa rozprávali tí, čo sa boja Pána, medzi sebou a Pán si ich všimol a počul.
A bol pred ním napísaná pamätná kniha pre tých, čo sa boja Pána a ctia si jeho meno.
Oni budú v deň, keď budem konať, mojím zvláštnym vlastníctvom, hovorí Pán zástupov,
a budem k nim láskavý ako otec k svojmu synovi, ktorý mu slúži. Potom budete
znova vidieť rozdiel medzi spravodlivým a bezbožným, medzi tým, čo slúži Bohu, a tým, čo mu neslúži.
Lebo hľa, blíži sa deň, ktorý planie ako pec a všetci namyslenci a tí, čo páchajú
neprávosť, budú ako plevy. Deň, ktorý prichádza, ich spáli, hovorí Pán zástupov,
a nenechá z nich ani koreň ani výhonok. Ale vám, čo sa bojíte môjho mena,
vyjde slnko spravodlivosti a jeho lúče prinesú zdravie. Potom vybehnete a
budete poskakovať ako vykŕmené teliatka a budete šliapať po bezbožných,
lebo budú ako popol pod chodidlami vašich nôh v deň, ktorý ja urobím, hovorí Pán zástupov.
Pamätajte na zákon môjho služobníka Mojžiša,
ktorému som dal
na Horebe prikázania a nariadenia
pre celý Izrael.
Hľa, ja vám pošlem
proroka Eliáša,
prv, ako príde deň Pána,
veľký a hrozný.
On obráti srdcia otcov k synom
a srdcia synov k ich otcom,
aby som nemusel prísť
a postihnúť zem kliatbou.“
RESPONZÓRIUM
Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete
Vzájomné prenikanie pozemskej a nebeskej obce nemožno vystihnúť nijako ináč
iba vierou a ešte aj tak to zostane tajomstvom ľudských dejín, do ktorých až
do plného zjavenia slávy Božích synov rušivo zasahuje hriech.
Cirkev sleduje svoj vlastný spásny cieľ a nielenže sprostredkúva človekovi
Boží život, ale aj istým spôsobom vylieva na celý svet odblesk jeho svetla
najmä tým, že ozdravuje a vyzdvihuje dôstojnosť ľudskej osoby, že upevňuje
súdržnosť ľudskej spoločnosti a že dáva ľudskej každodennej činnosti hlbší
zmysel a význam. Cirkev je takto presvedčená, že prostredníctvom svojich
jednotlivých členov a celého svojho spoločenstva môže veľa urobiť pre to,
aby bola ľudská rodina a jej dejiny ľudskejšie.
Tým, že Cirkev pomáha svetu, a veľa od neho prijíma, sleduje iba jeden cieľ,
aby prišlo Božie kráľovstvo a uskutočnila sa spása celého ľudského pokolenia.
Veď všetko dobré, čo môže Boží ľud v čase svojho pozemského putovania
poskytnúť ľudskej rodine, vyplýva z toho, že Cirkev je všeobecnou sviatosťou
spásy, teda že zjavuje a zároveň realizuje tajomstvo Božej lásky voči človeku.
Lebo samo Božie Slovo, skrze ktoré všetko povstalo, stalo sa telom, aby ako
dokonalý človek všetkých spasilo a zjednotilo ako v hlave všetko. Pán je
cieľom ľudských dejín, bodom, ku ktorému smerujú túžby dejín a civilizácie,
stredobodom ľudského pokolenia, radosťou všetkých sŕdc a naplnením ich túžob.
On je ten, ktorého Otec vzkriesil z mŕtvych, povýšil a posadil po svojej pravici
a ustanovil ho za sudcu živých i mŕtvych. Oživení a zjednotení v jeho Duchu
putujeme smerom k zavŕšeniu ľudských dejín, ktoré sa úplne zhoduje s plánom
jeho lásky: „Zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi.“
Sám Pán hovorí, „Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmení každého
podľa jeho skutkov. Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec.“
RESPONZÓRIUM