Tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. (Hebr 13, 14)
Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; *
túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo *
vznášajú sa k Bohu živému.
Veď aj vrabec si nájde príbytok †
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
*
tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.
Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *
a bez prestania ťa velebia.
Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, *
keď sa chystá na svätú púť.
Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, *
lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.
Stúpajú a síl im stále pribúda, *
až na Sione uvidia Boha najvyššieho.
Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, *
vypočuj ma, Bože Jakubov.
Bože, náš ochranca, pohliadni *
a pozri na tvár svojho pomazaného.
Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. †
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *
ako prebývať v stanoch hriešnikov.
Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, †
milosť a slávu udeľuje Pán; *
neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.
Pane zástupov, *
blažený človek, čo sa spolieha na teba.