30. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, rozmnož v nás vieru, nádej a lásku
a pomáhaj nám milovať, čo prikazuješ, aby sme dosiahli, čo sľubuješ.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije
a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1 Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Aleluja.
Ant.2 Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka. Aleluja.
Ant.3 Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. Aleluja.
V.
Blahoslavené sú vaše oči, že vidia.
R.
Aj vaše uši, že počujú.
Začiatok Knihy Múdrosti
Milujte spravodlivosť, vy, čo súdite zem, dobromyseľne premýšľajte o Pánovi
a hľadajte ho s úprimným srdcom, lebo sa dáva nájsť tým, čo ho nepokúšajú,
a zjaví sa tým, čo v neho veria. Veď prevrátené myšlienky vzďaľujú od Boha
a pokúšaná Moc odvrhuje hlupákov.
Do zlovoľnej duše múdrosť nevkročí, ani v tele oddanom hriechu bývať nebude.
Veď svätý duch, učiteľ, uteká od pretvárky, vyhýba nerozumným myšlienkam
a blížiaca sa neprávosť ho odháňa.
Múdrosť je duch, čo miluje človeka, ale nenechá bez trestu rúhača, čo sa
previnil perami, lebo Boh je svedkom jeho vnútra, neklamne skúma jeho srdce
a počúva, čo hovorí. Veď Pánov duch napĺňa zemekruh a ten, čo udržuje všetko,
pozná každý hlas.
Preto sa nemôže ukryť ten, kto hlása neprávosť, ani ho neminie trestajúca spravodlivosť.
Lebo myšlienky bezbožného vyjdú najavo a zvesť o jeho rečiach dôjde k Pánovi
na potrestanie jeho neprávostí. Veď žiarlivé ucho všetko počuje, ani vzdorné
šomranie mu neujde. Preto sa chráňte daromného šomrania a zdržujte si jazyk
od nactiutŕhania, lebo ani tajná reč nepôjde do prázdna, ale ústa, čo klamú, zabíjajú dušu.
Nehorlite za smrť svojím chybným životom, ani si nepriťahujte záhubu dielami svojich rúk,
lebo Boh nestvoril smrť,
ani sa nekochá v zániku žijúcich.
Veď on všetko stvoril pre bytie;
tvory sveta sú pre život,
nie je v nich jed smrti;
ani podsvetie nevládne na zemi,
lebo spravodlivosť je nesmrteľná.
RESPONZÓRIUM
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
Pozorne hľaďme na Otca a Stvoriteľa celého sveta a silno prilipnime k jeho veľkolepým
a prehojným darom pokoja a ostatných dobrodení. Uvažujme o ňom v duchu a očami
duše hľaďme na jeho veľkorysú vôľu. Sledujme, aký veľmi dobrý je ku každému svojmu stvoreniu.
Nebesia, ktoré sa pohli pod jeho vedením, podriaďujú sa mu v pokoji. Aj deň a noc
konajú beh, ktorý im on určil, a navzájom si neprekážajú. Slnko, mesiac a chóry
hviezd jednotne a bez chyby podľa jeho príkazu krúžia po dráhach, ktoré im vyznačil.
Úrodná zem prináša vo svojom čase podľa jeho vôle dostatok pokrmu pre ľudí, zvieratá
a všetko, čo na nej žije, a nezaváha, ani nič nezmení na tom čo on nariadil.
Tými istými zákonmi sa riadia nepreskúmateľné priepasti a neopísateľné priestory hlbín.
Masy vôd nezmerateľného mora, zhromaždené podľa jeho rozhodnutia dokopy,
neprekračujú vymedzené hranice, ale robia, ako im prikázal: „Potiaľto smieš ísť a
v tebe samom sa rozbijú tvoje vlny.“ Pre ľudí neprekročiteľný oceán a svety za ním
riadia sa príkazmi toho istého Pána.
Jarné, letné, jesenné a zimné obdobia idú pokojne jedno za druhým. Vetry plnia zo
svojich stanovíšť v náležitom čase svoju úlohu bez chyby. Aj trvalé pramene,
stvorené na úžitok a pre zdravie, ponúkajú stále svoje prsia na udržanie ľudského
života. Aj tie najmenšie živočíchy združujú sa v pokoji a v jednote.
Aby sa to všetko dialo v pokoji a jednote, to nariadil veľký Stvoriteľ a Pán všetkého,
ktorý dobre robí všetkým, nadovšetko však nám, čo sa utiekame k jeho milosrdenstvu
skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorému nech je sláva a veleba na veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Múdrosti
Bezbožní rukami aj slovami privolávajú smrť;
myslia si, že je ich priateľka, a hynú
a uzavierajú s ňou zmluvu,
veď sú hodni toho, aby bola ich údelom.
Hovoria totiž vo svojom zvrátenom zmýšľaní:
„Zmocnime sa spravodlivého chudáka,
nešetrime vdovu
a neberme ohľad na šediny starca vysokého veku.
Naša sila nech je zákonom spravodlivosti,
lebo čo je slabé, je neužitočné.
Číhajme teda na spravodlivého,
lebo nám je na ťarchu.
Stavia sa proti nášmu správaniu,
vyčíta nám prestupovanie zákona,
žaluje, že sme zradili svoju výchovu.
Chvastá sa, že pozná Boha,
a Božím synom sa nazýva.
Obžalúva naše zmýšľanie,
už aj pohľad na neho je nám na ťarchu.
Lebo jeho život je nepodobný ostatným
a odlišné sú jeho chodníky.
Pokladá nás za spotvorených
a bočí od našich ciest ako od nečistoty;
blahoslaví údel spravodlivých
a chváli sa, že Boh mu je otcom.
Nuž pozrime, či sú jeho reči pravdivé,
a skúsme, ako sa to s ním skončí.
Lebo ak je ozaj Božím synom, on sa ho ujme
a vyslobodí ho z rúk odporcov.
Skúšajme ho potupou a súžením,
aby sme poznali jeho miernosť
a vyskúšali jeho trpezlivosť.
Odsúďme ho na smrť potupnú,
veď mu príde pomoc, ako hovorí.“
Takto uvažujú a mýlia sa,
lebo vlastná zloba ich zaslepila.
Nepoznajú Božie tajomstvá,
ani odmenu za svätosť nečakajú
a ani v oslávenie čistých duší neveria.
Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť;
utvoril ho ako obraz svojej podstaty.
Smrť prišla na svet zo závisti diabla:
preto ju okúsia všetci, čo mu patria.
RESPONZÓRIUM
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
Dávajte si pozor, milovaní, aby nikomu z nás neboli toľké Pánove dobrodenia
na odsúdenie, keby sme nežili dôstojne podľa neho a nekonali svorne, čo je
dobré a milé pred jeho tvárou. Veď kdesi hovorí: „Pánov duch je svetlo, ktoré
odhaľuje tajné skrýše vnútra.“
Uvedomujme si, ako je blízko a že ani jedna naša myšlienka ani jeden náš
rozhovor nie je utajený pre ním. Je teda spravodlivé, aby sme sa neodkláňali
od jeho vôle. Radšej urazme hlúpych a nerozumných, povýšeneckých
a chvastavých ľudí ako Boha.
Klaňajme sa Pánu Ježišovi, ktorý za nás vydal svoju krv, ctime si
predstavených, majme v úcte starších, mladých vychovávajme
v bázni pred Bohom, svoje manželky veďme k tomu, čo je dobré.
Nech javia milé spôsoby čistoty, nech dokazujú čistú a úprimnú vôľu
v svojej miernosti, nech mlčaním preukazujú ovládanie svojho jazyka,
nech prejavujú rovnakú lásku bez nadŕžania všetkým, čo sa sväto boja Boha.
Vaše deti nech sa zúčastňujú na Kristovej výchove. Nech učia, čo znamená poníženosť pred Bohom,
čo dokáže čistá láska u Boha, aká dobrá a veľká je bázeň pred ním a ako zachováva všetkých, čo v nej
sväto a s čistou mysľou žijú. Veď ten, ktorého Duch v nás je, skúma myšlienky a zámery; a vezme ho, kedy chce.
Ale toto všetko potvrdzuje viera v Kristovi, lebo to nás on skrze Ducha Svätého vyzýva: „Poďte, deti,
čujte ma, naučím vás bázni Pánovej. Miluje niekto život a chce požívať dobro v šťastných dňoch?
Zdržuj svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej. Unikaj pred zlom a dobre rob, hľadaj pokoj a usiluj sa oň.
Ku všetkým milosrdný a dobrotivý Otec miluje všetkých, čo sa ho boja; dobrotivo a láskavo udeľuje svoje milosti tým,
čo k nemu pristupujú s úprimnou mysľou. Preto nemajme rozpoltenú myseľ a nech sa naša duša nevynáša nad jeho
vynikajúce a vznešené dary.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Múdrosti
Duše spravodlivých sú v Božích rukách
muka smrti sa ich nedotkne.
Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi;
za nešťastie pokladali ich smrť
a ich odchod od nás za záhubu.
Ale oni sú v pokoji.
A hoci v očiach ľudí pretrpeli muky,
ich nádej je plná nesmrteľnosti.
Po krátkom utrpení prijmú veľké dobrodenie,
lebo ich Boh skúšal
a zistil, že sú ho hodni.
Vyskúšal ich ako zlato v peci
a prijal ich ako celopalnú žertvu.
V deň ich súdu zažiaria,
prebehnú sťa iskry cez trstinu,
súdiť budú ľudstvo, nad národmi budú panovať
a Pán bude nad nimi kraľovať naveky.
Tí, čo v neho dúfajú, poznajú pravdu
a verní zotrvajú v láske pri ňom,
lebo pre svätých je pripravená milosť
a zľutovanie
a pre jeho vyvolených odmena.
Ale bezbožní budú potrestaní za svoje zmýšľanie;
pohrdli spravodlivým a odpadli od Pána.
Nešťastný je, kto pohŕda múdrosťou a poriadkom;
prázdna je ich nádej, námaha neplodná
a ich diela sú neužitočné.
Ich ženy sú nerozumné,
ich deti ničomné,
zlorečené je ich potomstvo.
A šťastná je aj neplodná a nepoškvrnená,
ktorá nepoznala hriešne lôžko;
bude mať ovocie pre navštívení duší.
Aj eunuch, ktorý svojimi rukami nespáchal zločin
a nezamýšľal proti Pánovi ničomnosť,
dostane skvelú odmenu za vernosť
a utešený údel v Pánovom chráme.
Lebo ovocie dobrej práce je slávne
a koreň múdrosti nikdy nevyhynie.
Ale deti cudzoložníkov nebudú vydarené
a potomstvo hriešneho lôžka vyhynie.
A keď budú mať aj dlhý život,
nebudú ich za nič pokladať
a nakoniec ich staroba bude bez cti.
A keď zomrú skorej, nebudú mať nádej
ani útechu v deň súdu:
lebo zlé pokolenie bude mať zlý koniec.
RESPONZÓRIUM
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
Všimnime si, milovaní, ako nám Pán stále pripomína budúce zmŕtvychvstanie,
ktorého prvotinou urobil Pána Ježiša Krista, keď ho vzkriesil z mŕtvych.
Pozorujme, milovaní, zmŕtvychvstanie, ktoré sa deje v svojom čase.
Deň a noc nám ukazujú zmŕtvychvstanie. Noc sa ukladá na odpočinok,
deň vstáva; deň odchádza, prikvačí a nasleduje noc. Vezmime si plody.
Ako vzniká to-ktoré semeno? Vyšiel rozsievač a hodil do zeme nejaké semená.
Ony padli holé a suché do zeme a zmaria sa. No veľkolepá Božia prozreteľnosť
ich potom vzkriesi zo smrti a z jedného ich vznikne mnoho a prinášajú úrodu.
V tejto nádeji nech sa teda naše duše pripútajú k tomu, ktorý verne plní, čo
prisľúbil, a súdi spravodlivo. Ten, ktorý zakázal klamať, tým menej sám oklame;
veď Bohu nie je nemožné nič – okrem klamstva. Nech teda v nás opäť
vzplanie viera v neho a uvedomme si, že jemu je všetko blízke.
Svojím zvrchovaným slovom všetko vytvoril a svojím slovom to môže zničiť:
„Kto mu povie: Čo si to urobil? Alebo kto odolá jeho ohromnej sile?“
On robí všetko, kedy chce a ako chce, a nepominie nič z toho, čo raz nariadil.
Všetko je pred ním a nič neuniká jeho rozhodnutiu, ak „nebesia rozprávajú
o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk. Deň dňu o tom podáva správu
a noc noci to dáva na známosť. Nie sú to slová, nie je to reč, ktorá by sa nedala počuť“.
Keď je teda pred jeho očami a ušami všetko odkryté, bojme sa ho
a zanechajme nečistú dychtivosť po zlých skutkoch, aby nás jeho
milosrdenstvo ochránilo pred budúcim súdom. Veď kto z nás môže
ujsť pred jeho mocnou rukou? Ktorý svet prijme niektorého z jeho zbehov?
Veď Písmo kdesi hovorí: „Kam môžem ujsť a kde sa skryjem pred tvojou tvárou?
Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak odídem na kraj zeme, aj tam je
tvoja pravica; keby som si ustlal v priepasti, aj tam je tvoj duch.“
Kam teda odíde niekto alebo kam ujde pred tým, ktorý obklopuje všetko?
Pristupujme teda k nemu so svätou dušou, dvíhajme k nemu čisté a nepoškvrnené
ruky a milujme nášho dobrého a milosrdného Otca, ktorý si nás vyvolil za podiel.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Múdrosti
Počúvajte, králi, a buďte chápaví;
učte sa, panovníci celého sveta.
Napnite sluch, vy, čo vládnete nad masami,
čo si zakladáte na zástupoch národov.
Svoju moc máte od Pána
a vládu od Najvyššieho.
On sa vás bude pýtať na vaše skutky
a skúmať bude vaše myšlienky.
Lebo ste boli služobníkmi jeho kráľovstva,
a nesúdili ste spravodlivo,
nezachovávali ste zákon,
ani ste nekonali podľa Božej vôle.
S hrôzou a rýchle na vás príde,
lebo tých, čo vládnu, postihne prísny súd.
Veď malému človeku sa priznáva zľutovanie,
ale mocní budú neúprosne vypočúvaní.
Lebo Boh neustúpi pred nijakou osobou,
ani sa nezľakne ničej veľkosti;
veď on stvoril malého i veľkého
a rovnako sa stará o všetkých.
Ale na mocných čaká prísny súd.
Teda vám, králi, sú určené tieto moje slová,
aby ste sa naučili múdrosti a nepadli.
Lebo tí, čo sväto strážia sväté veci,
budú uznaní za svätých,
a tí, čo sa to naučia, nájdu obrancu.
Dychtite teda po mojich slovách,
milujte ich a poučíte sa.
Múdrosť žiari a nevädne;
ľahko ju zbadajú tí, čo ju milujú,
nájdu ju tí, čo ju hľadajú.
Vychádza v ústrety tým, čo po nej dychtia,
aby sa im ukázala prvá.
Kto ju vyhľadáva včasráno, nebude sa namáhať,
lebo ju nájde sedieť pri svojich dverách.
Premýšľať o nej je vrchol rozumnosti
a kto kvôli nej bdie, rýchlo nadobudne istotu.
Lebo ona sama obchádza a hľadá tých,
čo sú jej hodni,
priateľsky sa im ukazuje na cestách
a pri každom premýšľaní sa stretá s nimi.
Veď jej začiatok je úprimná túžba poučiť sa,
starosť o poučenie je už láska k nej
a láska značí zachovávanie jej zákonov.
Zachovávanie zákonov
je zárukou neporušiteľnosti
a neporušiteľnosť nás robí blízkymi Bohu.
Túžba po múdrosti nás takto
vovádza do kráľovstva.
Ak teda, králi nad ľudom,
máte potešenie z trónov a žeziel,
vážte si múdrosť, aby ste kraľovali naveky.
Čo však je múdrosť a ako vznikla, rozpoviem
a nebudem pred vami skrývať Božie tajomstvá.
Sledovať ju budem od začiatku jej zrodenia,
vynesiem na svetlo, čo je o nej známe,
a neobídem pravdu.
Ani nepôjdem cestou bledej závisti,
lebo ona nie je spoločníčkou múdrosti.
Množstvo múdrych ľudí je záchranou sveta
a múdry kráľ je oporou ľudu.
Dajte sa teda mojou rečou poučiť
a bude vám to na osoh.
RESPONZÓRIUM
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
Oblečme si svornosť, buďme pokorní a zdržanliví, vyhýbajme akémukoľvek
ohováraniu a osočovaniu a svoju spravodlivosť dokazujme činmi, nie slovami.
Veď povedal: „Kto veľa hovorí, mal by aj počúvať; alebo si mnohovravný muž
myslí, že je spravodlivý?“
Musíme teda mať ducha ochotného konať dobro, lebo všetko prichádza od Boha.
„Hľa, Pán, a jeho odmena ide pred ním, aby odplatil každému podľa jeho skutkov.“
Preto povzbudzuje nás, čo v neho celým srdcom veríme, aby sme neboli leniví
a záhaľčiví na nijaké dobré dielo. Naša chvála a dôvera nech spočíva v ňom.
Podriaďujme sa jeho vôli a majme živo pred sebou ten ohromný zástup jeho anjelov,
ako stoja pred ním, aby plnili jeho vôľu. Lebo Písmo hovorí: „Desaťtisíce desaťtisícov
stáli okolo neho a tisíce tisícov mu slúžili a volali: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov;
celé stvorenie je plné jeho slávy.“
Aj my teda, vedení svedomím, svornosťou združení v jedno, vytrvalo volajme
akoby jednými ústami k nemu, aby sme sa stali účastnými na jeho veľkých
a slávnych prisľúbeniach. Lebo hovorí: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo,
ani do ľudského srdca nevystúpilo, aké veľké veci pripravil tým, ktorí ho očakávajú.“
Milovaní, aké veľké a obdivuhodné sú Božie dary! Život v nesmrteľnosti, vážnosť
v spravodlivosti, pravda v slobode, viera v dôvere, vyrovnanosť v svätosti.
A toto všetko je v oblasti nášho poznania. Aké sú potom dary, ktoré pripravuje
tým, čo ho očakávajú?! Iba najsvätejší Stvoriteľ a Otec vekov pozná ich veľkosť a krásu.
Ak teda chceme mať účasť na prisľúbených daroch, usilujme sa urobiť všetko,
aby sme patrili do počtu tých, čo ho očakávajú. Ale ako to dosiahnuť, milovaní?
Tak, že bude naše zmýšľanie vierou zakotvené v Bohu, že budeme usilovne
hľadať to, čo je milé a príjemné jemu, že budeme robiť to, čo zodpovedá jeho
svätej vôli, že pôjdeme cestou pravdy a odhodíme od seba akúkoľvek nespravodlivosť.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Múdrosti
Nech mi dá Boh hovoriť podľa presvedčenia a myslieť tak,
aby to bolo hodné darov, čo som dostal,
lebo on sám je vodcom múdrosti
a usmerňovateľom mudrcov.
Veď sme v jeho ruke, my aj naše reči,
múdrosť i zručnosť v konaní.
Lebo on mi dal pravé poznanie toho, čo je,
aby som poznal usporiadanie vesmíru
a moc živlov,
začiatok, koniec i stred časov,
striedanie slnovratov a zmenu ročných období,
beh roka a polohy hviezd,
povahy živočíchov a pudy šeliem,
silu duchov a ľudské myšlienky,
rozmanitosť rastlín a liečivú moc koreňov.
I spoznal som všetko, skryté aj zjavné,
lebo ma vyučila múdrosť, pôvodkyňa všetkého.
V nej je duch chápavý a svätý,
jediný a mnohonásobný, jemný,
bystrý, prenikavý, nepoškvrnený,
jasný, nevinný, milujúci dobro, ostrý,
nezadržateľný, dobročinný, ľudský, dobrotivý,
pevný, istý, pokojný,
všemohúci, vševidiaci,
prenikajúci všetkých duchov,
rozumných, čistých, najjemnejších.
Veď múdrosť je pohyblivejšia
než akýkoľvek pohyb;
je taká, že svojou čistotou
prechádza a preniká všetko.
Ona je dychom Božej sily
a čistý výron slávy Všemohúceho,
preto nič nečisté sa jej dotknúť nemôže.
Ona je odblesk večného svetla,
zrkadlo Božej moci bez škvrny
a obraz jeho dobroty.
A hoci je len jedna, môže všetko;
zostáva sama v sebe a všetko obnovuje.
V každom pokolení prechádza do svätých duší
a robí z nich Božích priateľov a prorokov.
Veď Boh miluje len toho,
kto býva s múdrosťou.
Ona je krajšia než slnko
a prevyšuje všetky súhvezdia;
v porovnaní so svetlom žiari jasnejšie,
lebo po svetle nasleduje noc,
ale múdrosť zloba nezmôže.
RESPONZÓRIUM
Z Listu svätého biskupa Atanáza Proti Ariánom
Keďže je v nás a vo všetkom stvorená podoba Múdrosti, pravá a stvoriteľská Múdrosť
si plným právom prisvojuje to, čo je vlastné jej podobe, a hovorí: „Pán ma stvoril
vo svojich dielach.“ Totiž to, čo hovorí múdrosť, ktorá je v nás, to si sám Pán prisvojuje ako vlastné.
Teda Stvoriteľ nie je stvorený, ale pre svoj obraz stvorený vo svojich dielach hovorí
to akoby o sebe samom. Preto ako keď sám Pán povedal: „Kto vás prijíma, mňa prijíma,“
pretože je v nás jeho podoba, tak hoci ho neslobodno započítať medzi stvorené veci,
jeho podoba a obraz sú stvorené v dielach, akoby to bol on sám, a preto hovorí:
„Pán ma stvoril už na začiatku svojich ciest vo svojich dielach.“
A potom podoba múdrosti je vytvorená v dielach preto, aby v nej svet spoznal
Slovo, svojho stvoriteľa, a skrze Slovo Otca. Lebo práve toto učí Pavol:
„Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom
neviditeľné, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať z jeho diel.“ A tak
Slovo svojou prirodzenosťou nie je nijako stvorené, ale to miesto o múdrosti
treba chápať o tej, ktorá v nás aj naozaj je, a aj sa hovorí, že je.
Ale ak tomu nechcú veriť, nech nám oni sami povedia, či je v stvorených veciach
nejaká múdrosť alebo nie. Ak nie je nijaká, prečo sa Apoštol sťažuje týmito slovami:
„Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha“? Alebo ak nie je
v nich nijaká múdrosť, prečo sa v Písme spomína množstvo múdrych ľudí? Lebo
„múdry sa s hrôzou varuje zlého a múdrosťou sa buduje dom“.
Aj Kazateľ hovorí: „Múdrosť človeka prežiari jeho tvár.“ A ten istý karhá
opovážlivcov slovami: „Nehovor: V čom to je, že minulé časy boli lepšie,
ako sú terajšie? Lebo sa to nepýtaš z múdrosti.“
Veď ak je v stvorených veciach múdrosť, ako svedčí Sirachov syn slovami:
„Vylial ju na všetky svoje diela, na každého človeka vo svojej štedrosti, lebo
ju dáva tým, čo ho milujú;“ – pričom toto vyliatie sa vonkoncom netýka
prirodzenosti tej Múdrosti, ktorá je sama zo seba a jednorodená, ale tej,
ktorá je vyobrazená vo svete –; čo sa teda zdá neuveriteľné na tom, že sama
stvoriteľská a pravá Múdrosť, ktorej podobou alebo obrazom je múdrosť
a rozumnosť, vyliata na svet, hovorí akoby o sebe samej: „Pán ma stvoril do
svojich diel“? Lebo ani múdrosť, ktorá je vo svete, nie je stvoriteľka, ale je
stvorená v dielach a podľa nej „nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Múdrosti
Sila Múdrosti siaha od jedného konca k druhému
a všetko riadi lahodne.
Miloval som ju a vyhľadával od svojej mladosti
a usiloval som sa dostať ju za nevestu,
lebo som sa zamiloval do jej krásy.
Rozhlasuje svoju ušľachtilosť,
pretože má spoločenstvo s Bohom,
ale aj Pán všetkého ju miluje.
Veď je učiteľkou Božieho učenia
a vyberá jeho diela.
Ak je bohatstvo žiadúce dobro v živote,
čo je bohatšie ako múdrosť,
ktorá všetko tvorí?
Ale ak už rozumnosť tvorí,
kto z toho, čo je, je väčším umelcom ako ona?
A keď niekto miluje spravodlivosť,
výsledkom jej námah sú čnosti:
veď ona učí striedmosti a opatrnosti,
spravodlivosti a odvahe,
od ktorých nie je nič užitočnejšie v živote človeka.
A keď niekto túži mať bohaté znalosti,
ona pozná minulosť a odhaľuje budúcnosť,
pozná slovné zvraty a riešenie hádaniek,
pozná znamenia a úkazy, skôr, ako sa stanú,
aj chvíle a časy priaznivé.
Preto som sa rozhodol
vziať si ju za spoločníčku života,
lebo viem, že mi bude dobrou radkyňou
a útechou v starostiach a v omrzenosti.
Pre ňu budem mať slávu pred zástupmi
a hoci mladý, úctu u starších;
uvidia môj dôvtip na súde
a obdivovať ma budú mocnári.
Keď budem mlčať, budú napäto vyčkávať,
keď prehovorím, budú ma pozorne sledovať,
a keď budem dlho rozprávať,
položia si ruku na ústa.
Skrze ňu získam nesmrteľnosť
a tým, čo prídu po mne,
zanechám večnú pamiatku.
Budem riadiť ľudí
a podrobia sa mi národy.
Obávaní králi sa ma budú báť, keď počujú o mne,
uprostred ľudu sa ukážem dobrý
a v boji udatný.
Keď prídem domov, odpočiniem si pri nej,
lebo jej spoločenstvo nespôsobuje trpkosť
ani život s ňou omrzenosť,
ale potešenie a radosť.
Keď som takto premýšľal
a uvažoval vo svojom srdci,
že v príbuzenstve s múdrosťou je nesmrteľnosť,
že v jej priateľstve je ušľachtilá rozkoš,
v práci jej rúk nevyčerpateľné bohatstvo,
v rozhovore s ňou múdrosť
a v účasti na jej rečiach veľká sláva,
chodil som dookola
a hľadal som, ako by som si ju získal.
Bol som nadaný mladík
a dostal som dobrú dušu
alebo skôr, pretože som bol dobrý,
prišiel som do nepoškvrneného tela.
A pretože som spoznal,
že by som nemohol byť zdržanlivý,
keby mi to nedal Boh
– a už to je múdrosť, vedieť, čí je to dar –,
obrátil som sa na Pána a prosil som ho.
RESPONZÓRIUM
Z diela biskupa Balduina Canterbuského
„Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč.“ Tieto slová ukazujú,
aká moc a aká múdrosť je v Božom slove tým, čo hľadajú Krista, ktorý je Božím slovom,
Božou mocou i múdrosťou. Toto slovo bolo na počiatku u Otca rovnako večné ako on,
vo svojom čase sa zjavilo apoštolom, oni ho hlásali a veriace národy s vierou pokorne
prijali. Je to teda slovo v Otcovi, slovo v ústach, slovo v srdci.
Toto Božie slovo je živé: Otec mu dal, aby mal život sám v sebe, ako on má život sám
v sebe. A preto je nielen živý, ale aj život, ako sám hovorí o sebe: „Ja som cesta,
pravda a život.“ A keď je život, je taký živý, že je oživujúci. Lebo „ako Otec kriesi
mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce“. A oživuje, keď volá z hrobu
mŕtveho a hovorí: „Lazár, poď von!“
Keď sa toto slovo ohlasuje, hlasom ohlasovania dáva svojmu hlasu, ktorý počuť
navonok, silu hlasu, ktorý má vnútorné účinky, na ktorý ožívajú mŕtvi, a týmito
chválami sa vzbudzujú Abrahámovi deti. Toto slovo je teda živé v Otcovom srdci,
živé v ústach hlásateľa, živé v srdci veriaceho a milujúceho.
A keď je toto slovo také živé, je bez pochyby aj účinné.
Účinné je v stvorení vecí, účinné je v riadení sveta, účinné je vo vykúpení sveta.
Lebo čo je účinnejšie, čo je mocnejšie? „Kto vyrozpráva jeho mocné skutky,
kto všetku jeho chválu rozhlási?“ Je účinné, keď pôsobí, je účinné, keď sa hlása.
Nevracia sa naprázdno, ale vydarí sa všetko, na čo je poslané.
Je účinné „a ostrejšie ako každý dvojsečný meč“, keď mu veríme a milujeme ho.
Lebo čo je nemožné veriacemu alebo čo je ťažké pre milujúceho? Keď toto slovo
hovorí, jeho slová prebodávajú srdce ako ostré šípy bojovníka, ako kliny, ktoré
prenikajú do hĺbky prebodnutého a vnikajú tak hlboko, že zasahujú najhlbšie vnútro.
Toto slovo je ostrejšie ako každý dvojsečný meč, lebo sa mocnejšie zarezáva
ako ktorákoľvek iná moc a sila a je jemnejšie ako akékoľvek ostrie ľudského dôvtipu;
a ostrejšie ako akákoľvek ľudská múdrosť a jemnosť školenej reči.
RESPONZÓRIUM
Z Knihy Múdrosti
Všetko si usporiadal
podľa miery, počtu a váhy.
Veď iba ty môžeš vždy uplatniť svoju veľkú moc.
A kto odolá sile tvojho ramena?
Lebo celý svet je pred tebou
sťa prášok na váhe,
ako kvapka rosy, čo padá na zem za rána.
Ale zmilúvaš sa nad všetkými, veď všetko môžeš,
a prehliadaš hriechy ľudí, aby sa kajali.
Lebo miluješ všetko, čo je,
a nepohŕdaš ničím, čo si vytvoril,
lebo keby si bol niečím pohrdol,
nebol by si to stvoril.
A ako by mohlo niečo trvať,
keby si ty nechcel?
Alebo ako by sa mohlo zachovať,
čo by si ty nepovolal k bytiu?
Ale ty sa zľutúvaš nad všetkým, lebo je to tvoje,
Pane, ktorý miluješ to, čo žije.
Tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom,
a preto pomaly karháš tých, čo pochybia,
a tých, čo zhrešia, napomínaš a naprávaš,
aby zanechali zlo a verili v teba, Pane.
Ty si im neodpúšťal hriechy preto,
že by si sa niekoho bál.
Veď kto ti povie: „Čo si to urobil?“
Alebo kto sa postaví proti tvojmu súdu?
Kto ťa obviní, ak zahynú národy,
ktoré si ty stvoril?
Kto sa príde hádať s tebou
ako obhajca nešľachetných ľudí?
Veď okrem teba niet iného Boha,
ktorý by sa staral o všetko,
aby si musel dokazovať, že nesúdiš nespravodlivo.
Ani kráľ ani samovládca
nebude sa môcť postaviť proti tebe
v prospech tých, ktorých si zahubil.
No pretože si spravodlivý,
všetko spravodlivo riadiš
a odsúdiť toho, kto si nezasluhuje trest,
pokladáš za niečo, čo sa nezlučuje s tvojou mocou.
Veď tvoja sila je základom spravodlivosti
a to, že si Pánom všetkého,
robí ťa zhovievavým ku všetkému.
Svoju silu ukazuješ vtedy,
keď neveria v tvoju zvrchovanú moc,
a pranieruješ opovážlivosť tých, čo ju poznajú.
Ty, panovník mocný, súdiš láskavo
a spravuješ nás veľmi zhovievavo;
veď ti stačí len chcieť a máš moc poruke.
Takýmto počínaním si poučil svoj ľud,
že spravodlivý človek má byť ľudský;
a svojim synom si dal dobrú nádej,
že po hriechu dávaš príležitosť na pokánie.
RESPONZÓRIUM
Z Dialógu svätej panny Kataríny Sienskej o Božej prozreteľnosti
Večný Otec obrátil s nevýslovnou dobrotou svojho milosrdenstva oko k tejto duši a začal takto:
„Moja milovaná dcéra, rozhodol som sa preukázať svetu milosrdenstvo a chcem sa
ľuďom postarať o všetko potrebné. Ale nevedomý človek považuje za smrť to, čo
mu dávam pre život, a tak je veľmi krutý sám voči sebe. No ja sa stále starám.
A preto chcem, aby si vedela, že všetko, čo človeku dávam, pochádza z najvyššej prozreteľnosti.
A to je príčinou toho, čo keď som ho v prozreteľnosti tvoril, hľadel som sám na
seba a bol som uchvátený krásou svojho stvorenia: lebo sa mi páčilo stvoriť ho
na svoj obraz a podobu s veľkou prozreteľnosťou. Dal som mu pamäť, aby si
v nej uchoval moje dobrodenia, lebo som chcel, aby mal účasť na mojej moci večného Otca.
Ďalej som mu dal rozum, aby v múdrosti môjho Syna poznal a chápal moju vôľu,
lebo ja tvorím a dávam všetky milosti s ohnivou otcovskou láskou. A dal som mu
aj vôľu, aby miloval, aby účasťou na láske Svätého Ducha mohol milovať, čo poznal a videl rozumom.
A toto urobila moja láskavá prozreteľnosť iba preto, aby bol schopný chápať
a vychutnávať so mnou najvyššiu radosť vo večnom pohľade na mňa. Ale ako som
ti už rozprával, pre neposlušnosť vášho prvého rodiča Adama sa nebo zatvorilo a
z tej neposlušnosti potom vzišlo všetko zlo na celom svete.
Aby som z človeka sňal smrť tejto neposlušnosti, láskavo som to zariadil tak, že
som vám vo veľkej prozreteľnosti daroval svojho jednorodeného Syna, aby vám
pomohol vo vašej biede. Vložil som naň veľkú poslušnosť, aby sa ľudské pokolenie
oslobodilo od jedu, ktorý sa vylial na svet z neposlušnosti vášho prvého rodiča.
Preto ako zajatec lásky v pravej poslušnosti veľmi sa ponáhľal na potupnú smrť
na najsvätejšom kríži a prostredníctvom svojej najsvätejšej smrti vám poskytol život,
nie silou svojej ľudskej prirodzenosti, ale božskej.“
RESPONZÓRIUM