15. TÝŽDEŇ
POSVÄTNÉ ČÍTANIE
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty ukazuješ blúdiacim svetlo svojej pravdy, aby sa vrátili na správnu cestu;
pomáhaj všetkým kresťanom odmietať, čo sa protiví ich viere, a usilovať sa o to, čo zodpovedá ich kresťanskému povolaniu.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ant.1
Ant.2
Ant.3
V.
Počúvaj, syn môj, moje slová.
R.
Nakloň si sluch k mojim výrokom.
Z Prvej knihy Kráľov
Amriho syn Achab začal kraľovať nad Izraelom v tridsiatom ôsmom roku judejského kráľa Azu. A Amriho syn Achab kraľoval nad Izraelom
v Samárii dvadsaťdva rokov. Aj Amriho syn Achab robil, čo sa Pánovi nepáči, ešte väčšmi ako všetci, čo boli pred ním. Nestačilo mu,
že chodil v hriechoch Nabatovho syna Jeroboama, navyše si vzal za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála, chodil slúžiť Bálovi
a klaňal sa mu. Bálovi založil aj oltár v Bálovom chráme, ktorý postavil v Samárii. Achab zhotovil aj posvätný stĺp. A tak Achab svojimi
činmi popudzoval Pána, Boha Izraela, viac ako všetci izraelskí králi, čo boli pred ním. V jeho dňoch postavil Hiel z Betelu Jericho. Jeho
základy položil za cenu svojho prvorodeného Abirama a jeho brány postavil za cenu Seguba, svojho najmladšieho syna, podľa Pánovho
slova, ktoré povedal prostredníctvom Nunovho syna Jozua.
Tu povedal Tesban Eliáš, z Tesby v Galaáde, Achabovi: „Ako žije Pán, Boh Izraela, pred ktorého tvárou stojím: Nebude v týchto rokoch
ani rosy ani dažďa, iba ak na moje slovo.“
Vtedy mu zaznelo Pánovo slovo: „Odíď odtiaľto, choď na východ a skry sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordánu.
Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa kŕmili.“ Odišiel teda a urobil podľa Pánovho pokynu. Išiel a usadil sa pri potoku Karit,
ktorý je východne od Jordánu. Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno a podobne chlieb a mäso večer; a pil z potoka.
Po nejakom čase však potok vyschol, lebo v krajine nepršalo.
Vtedy mu zaznelo Pánovo slovo: „Vstaň a choď do Sidonskej Sarepty. A tam ostaneš, lebo som tam istej vdove prikázal, aby ťa chovala.“
Vstal teda a šiel do Sarepty. Keď prišiel k mestskej bráne, videl ženu, vdovu, ako zbiera drevo. Zavolal na ňu: „Prines mi v džbáne trochu
vody na pitie.“ Ako mu išla vziať, zavolal za ňou: „Dones mi, prosím, aj kúsok chleba!“ Ona odpovedala: „Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám
chleba. Mám len za priehrštie múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva a idem niečo pripraviť sebe
i svojmu synovi. Keď to zjeme, môžeme umrieť.“
Eliáš jej povedal: „Neboj sa! Choď a urob, ako hovoríš. Lenže najprv z tej trochy múky urob malý podplamenník pre mňa a dones mi ho.
Sebe a svojmu synovi urobíš potom. Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela: ,Múky z hrnca neubudne a v krčahu nebude chýbať olej až do
dňa, keď Pán zošle dážď na zem.‘“ Ona odišla a urobila, ako jej povedal Eliáš. A jedla ona, on i jej dom deň čo deň a múky z hrnca
neubúdalo a v krčahu nechýbal olej podľa slova, ktoré Pán povedal prostredníctvom Eliáša.
RESPONZÓRIUM
Začiatok traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách
Či sa čítalo o skutkoch praotcov alebo o predpisoch Prísloví, každý deň sme hovorili o mravných otázkach, aby vás formovali a učili, aby
ste sa navykali kráčať v šľapajach predkov, osvojovať si ich cestu a poslúchať Božie výroky, aby ste po krstnom obnovení žili takým
životom, ako sa patrí na pokrstených.
Teraz je čas hovoriť o tajomstvách a zvestovať vlastný význam sviatostí. Keby sme vás boli chceli doň voviesť pred krstom, ešte
nezasvätených, nazdávame sa, že by to bola skôr zrada ako zvesť. A potom nič netušiacich zasiahne samo svetlo tajomstiev lepšie,
ako keby ich predchádzalo nejaké vysvetľovanie.
Otvorte teda uši a vdychujte ľúbeznú vôňu večného života, ktorou vás naplnil dar sviatostí. Toto sme vám naznačili, keď sme pri slávení
tajomstva otvárania povedali: „Effeta, čo znamená: Otvor sa,“ aby každý, kto pristupuje k milosti, rozumel, čo sa ho pýtajú,
a zapamätal si, čo má odpovedať. Toto tajomstvo slávil Kristus v evanjeliu, ako čítame, keď uzdravil hluchonemého.
Potom sa ti roztvorila svätyňa svätých, vstúpil si do chrámu znovuzrodenia. Zopakuj si, čo sa ťa pýtali, spomeň si, čo si odpovedal.
Zriekol si sa diabla a jeho skutkov, sveta i jeho samopaše a rozkoší. Tvoje slovo sa neuchováva v hrobe mŕtvych, ale v knihe živých.
Videl si tam levitu, videl si kňaza, videl si veľkňaza. Nehľaď na telesné postavy, ale na milosť služieb. V prítomnosti anjelov si povedal,
ako je napísané: „Veď pery kňaza strážia poznanie a z jeho úst vyžadujú zákon, lebo je anjelom všemohúceho Pána.“ Neslobodno
spochybniť, nemožno poprieť; anjelom je, kto hlása Kristovo kráľovstvo, kto hlása večný život. Nesmieš ho hodnotiť podľa výzoru,
ale podľa úlohy. Uvedom si, čo ti odovzdal, oceň jeho službu a uznaj jeho postavenie.
Vstúpil si teda, aby si uvidel svojho nepriateľa, aby si sa ho mohol zrieknuť z očí do očí a obrátiť sa na východ. Veď kto sa zrieka diabla,
obracia sa ku Kristovi a bezprostredne naň hľadí.
RESPONZÓRIUM
Z prvej knihy Kráľov
Achab išiel v ústrety Eliášovi. Keď ho zbadal, povedal: „To si ty, čo poburuješ Izrael?“ On odvetil: „Ja nepoburujem Izrael, ale ty a dom
tvojho otca, lebo ste opustili Pánove prikázania a šiel si za bálmi. Teraz však pošli poslov a zhromaždi ku mne celý Izrael na vrch Karmel,
aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z Jezabelinho stola.“
Achab poslal poslov ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrchu Karmel. Tu predstúpil pred ľud Eliáš a povedal: „Dokedy
budete pokrivkávať na dve strany? Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte, ak Bál, nasledujte toho!“ A ľud mu neodpovedal ani slovo.
Eliáš hovoril ľudu ďalej: „Z Pánových prorokov som zostal ja sám; Bálových prorokov je štyristopäťdesiat. Nech nám dajú dva býky;
oni nech si vyberú jedného býka, nech ho rozsekajú a pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Ja pripravím druhého býka,
položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. Vzývajte meno vášho boha a ja budem vzývať meno Pánovo; a Boh, ktorý odpovie ohňom,
je pravý Boh.“ Nato všetok ľud odpovedal: „Výborný návrh.“
Eliáš teda povedal Bálovým prorokom: „Vyberte si jedného býka a pripravte ho prví, lebo vás je veľa, a vzývajte meno svojho boha,
ale oheň nepodkladajte.“ Oni vzali býka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána do poludnia vzývali meno Bála: „Bál, vyslyš nás!“ No nik
sa neozýval, nik neodpovedal; a skákali okolo oltára, ktorý urobili. Napoludnie sa im Eliáš posmieval: „Kričte hlasnejšie, veď je bohom,
ale je možno niečím zaujatý, možno sa utiahol alebo odcestoval alebo hádam spí, nech sa zobudí.“ Oni teda veľmi kričali a podľa svojho
zvyku si mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou.
Keď prešlo poludnie a nadišiel čas, kedy sa prinášala obeta, stále ešte prorokovali, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si ich nevšímal.
Vtedy Eliáš povedal ľudu: „Poďte ku mne!“ Všetok ľud pristúpil k nemu. A on opravil Pánov zborený oltár: vzal dvanásť kameňov podľa
počtu kmeňov synov Jakuba, ktorému Pán kedysi povedal: „Tvoje meno bude Izrael,“ a z kameňov postavil oltár v Pánovom mene.
Okolo oltára urobil jarok, do ktorého by sa dali zasiať dve miery zrna, a naukladal dreva. Býka rozsekal, poukladal na drevo a povedal:
„Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu i na drevo!“ Potom vravel: „Urobte to ešte raz!“ Keď to urobili druhý raz, povedal:
„Urobte to ešte aj tretí raz!“ Spravili to aj tretí raz. A voda tiekla okolo oltára, ba aj jarok sa naplnil vodou.
Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli, že ja som
tvoj sluha a že som toto všetko urobil na tvoj príkaz. Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech tento ľud pozná, že ty, Pane, si Boh a že ty si
obrátil ich srdce!“
Vtom spadol Pánov oheň a strávil zápalnú obetu i drevo, kamene a zem, ba zlízal aj vodu, čo bola v jarku. Keď to ľud videl,
padol na tvár a hovoril: „Len Pán je Boh! Len Pán je Boh!“ A Eliáš im povedal: „Pochytajte Bálových prorokov, nech ani jeden z nich
neujde!“ Keď ich pochytali, Eliáš ich zaviedol k potoku Kison a tam ich pobil.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách
Čo si videl v baptistériu? Isto vodu a nie iba vodu, aj levitov, čo tam posluhovali, veľkňaza, ktorý kládol otázky a svätil. Apoštol ťa
predovšetkým učí, že nemáme hľadieť na to, „čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné, lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné
je naveky“. Lebo aj inde máš, že „to, čo je“ v Bohu „neviditeľné, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí.
Jeho večnú moc a božstvo“ možno posúdiť zo skutkov. Preto aj sám Pán hovorí: „Keď už neveríte mne, verte aspoň skutkom.“
Ver teda, že je tam prítomné božstvo. V pôsobenie veríš, v prítomnosť neveríš? Kde by sa vzalo pôsobenie, keby mu nepredchádzala
prítomnosť?
Uvedom si, aké dávne je toto tajomstvo, keď má predobraz už pri vzniku sveta. Na samom počiatku, keď Boh stvoril nebo a zem, hovorí:
„Duch sa vznášal nad vodami.“ A nepôsobil, iba sa vznášal? Aby si vedel, že pôsobil pri onom tvorení sveta, Prorok ti hovorí:
„Pánovým slovom povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje.“ Oboje je podopreté prorockým svedectvom: aj že sa vznášal,
aj že pôsobil. Že sa vznášal, hovorí Mojžiš, že pôsobil, dosvedčuje Dávid.
Vezmi aj iné svedectvo. Každé telo bolo skazené svojimi neprávosťami. Preto hovorí: „Môj duch nezostane v ľuďoch, lebo sú len telo.“
Boh tým ukazuje, že telesnou nečistotou a škvrnou ťažkého hriechu sa marí duchovná milosť. Preto keď chcel Boh obnoviť, čo daroval,
dopustil potopu a spravodlivému Noemovi rozkázal nastúpiť do korába. A keď potopa prestala, vypustil najprv krkavca, potom vypustil
holubicu, ktorá sa, ako čítame, vrátila s olivovou ratolesťou. Vidíš vodu, vidíš drevo, pozeráš sa na holubicu - a pochybuješ o tajomstve?
Telo sa ponára do vody, aby sa zmyl každý telesný hriech. Pochováva sa v nej všetka neprávosť. Na dreve bol pribitý Pán Ježiš, keď trpel
za nás. V podobe holubice zostúpil Duch Svätý, ako si sa učil v Novom zákone, a on ti vdychuje pokoj do duše a tichú pohodu do mysle.
RESPONZÓRIUM
Z Prvej knihy Kráľov
Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš a ako pobil všetkých prorokov mečom. Jezabel poslala k Eliášovi posla s odkazom:
„Nech mi bohovia urobia toto a nech mi toto pridajú, ak zajtra o tejto hodine neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom
hociktorého z nich.“ Eliáš sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do judejskej Bersaby, nechal tam svojho sluhu a išiel
deň cesty na púšť. Keď zastal, sadol si pod borievku a žiadal si umrieť. Hovoril: „Už nevládzem, Pane! Vezmi si môj život, veď ja nie som
lepší ako moji otcovia.“ Hodil sa na zem a usnul v tieni borievky. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ Pozrel sa a hľa,
pri hlave mal podpopolný chlieb a nádobu s vodou. Najedol sa, napil sa a znova zaspal. A Pánov anjel prišiel druhý raz, dotkol sa ho
a povedal mu: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou ešte veľkú cestu.“ Vstal teda, najedol sa, napil sa a posilnený týmto pokrmom šiel
štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.
Keď ta prišiel, nocoval v jaskyni. Tu ho oslovil Pán a povedal mu: „Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán.
Dul silný víchor, ktorý trhá vrchy, a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie. Ale Pán nebol
v zemetrasení. Po zemetrasení šľahal oheň. Ale Pán nebol v ohni. A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Keď ho Eliáš počul, plášťom
si zahalil tvár, vyšiel von a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom počul hlas: „Čo tu robíš, Eliáš?“ On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána,
Boha zástupov; lebo synovia Izraela porušili tvoju zmluvu: zborili tvoje oltáre a tvojich prorokov pozabíjali mečom. Len ja som ostal.
Ale aj po mojom živote sliedia a chcú ma zabiť.“
A Pán mu povedal: „Choď, vráť sa tou istou cestou po púšti do Damasku. Keď ta dôjdeš, pomažeš Hazaela za kráľa nad Sýriou, Jehua,
syna Namsiho, pomažeš za kráľa nad Izraelom a Elizea, Safatovho syna z Abelmehuly, pomažeš za proroka namiesto seba.
A kto ujde pred Hazaelovým mečom, toho zabije Jehu, a kto ujde pred mečom Jehuovým, zabije ho Elizeus. A ponechám si v Izraeli
sedemtisíc tých, ktorí nezohli kolená pred Bálom a ktorých ústa ho nepobozkali.“
Keď odtiaľ odišiel, našiel Elizea, Safatovho syna, orať na dvanástich záprahoch volov; sám bol pri dvanástom. Eliáš prišiel k nemu a hodil
naň svoj plášť. On hneď zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ mi, prosím, pobozkať svojho otca a matku, potom pôjdem
za tebou.“ On mu odvetil: „Choď a vráť sa; lebo vieš, čo som ti urobil.“
Elizeus odišiel od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na postroji uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, šiel za Eliášom a posluhoval mu.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách
Apoštol ťa učí, „že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi“.
Ostatne aj sám Mojžiš hovorí v piesni: „Poslal si svoj vietor a prikrylo ich more.“ Všimni si, že už v tom prechode Hebrejov bol predobraz
krstu. Egypťan pri ňom zahynul a Hebrej sa zachránil. A čo iné sa denne učíme v tejto sviatosti, ako to, že hriech sa utopí a blud sa zmyje,
kým nábožnosť a nevinnosť prejdú neporušené?
Počuješ, že naši otcovia boli pod oblakom, a dobrým oblakom, ktorý schladzuje oheň telesných vášní, pod dobrým oblakom, lebo zatieňuje
tých, ktorých navštívil Duch Svätý. Napokon sa zniesol aj nad Pannu Máriu a zatienila ju moc Najvyššieho, keď porodila ľudskému pokoleniu
vykúpenie. A tamten zázrak skrze Mojžiša stal sa na predobraz. Ak bol teda Duch už v predobraze, nebol by prítomný. v skutočnosti, keď
ti Písmo hovorí: „Lebo ak Zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista“?
Mára bol horký prameň. Mojžiš doň hodil drevo a stal sa sladkým. Veď voda bez ohlasovania Pánovho kríža by nijako neposlúžila budúcej
spáse. Ale keď ju posvätí spasiteľné tajomstvo kríža, upraví sa na duchovný kúpeľ a spasiteľný nápoj. Ako teda Mojžiš v úlohe proroka
hodil do tamtoho prameňa drevo, tak pridáva kňaz do tohoto prameňa ohlasovanie Pánovho kríža a voda sa stáva sladkou na milosť.
Never teda iba svojim telesným očiam. Lepšie vidieť to, čo nevidno, lebo to prvé je časné, druhé večné. Lepšie vidieť to, čo nevidno
očami, ale rozoznávame to duchom a mysľou.
A nakoniec nech ťa poučí aj čítanie z Knihy Kráľov. Náman bol Sýrčan; bol malomocný a nik ho nemohol očistiť. Tu povedalo zajaté
dievčatko, že v Izraeli je prorok, ktorý ho môže očistiť od nákazy malomocenstva. Nabral teda zlata a striebra a vydal sa na cestu
k izraelskému kráľovi. Keď sa ten dozvedel, načo prišiel, roztrhol si rúcho a povedal, že je to provokácia, keď od neho žiadajú niečo,
čo nie je v jeho kráľovskej moci. Ale Elizeus kráľovi odkázal, aby Sýrčana poslal k nemu a zvie, že v Izraeli je Boh. Keď prišiel, rozkázal mu,
aby sa sedem ráz ponoril do rieky Jordán, a on začal v sebe protirečiť, že v jeho vlasti majú rieky lepšiu vodu, do ktorej sa veľa ráz
ponáral, a nikdy nebol očistený od malomocenstva. Na to sa odvolal a rozhodol sa, že neposlúchne prorokov pokyn. Ale na napomínanie
a prehováranie sluhov ustúpil a ponoril sa. Vtom bol očistený a pochopil, že to nie je z vody, keď sa niekto očistí, ale z milosti.
Lenže on pochyboval, ešte keď nebol uzdravený. Ty si už uzdravený, a preto pochybovať nesmieš.
RESPONZÓRIUM
Z Prvej knihy Kráľov
Jezraelčan Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli pri paláci samarského kráľa Achaba. Preto Achab povedal Nabotovi: „Daj mi svoju vinicu,
urobím si z nej zeleninovú záhradu, lebo je hneď vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu alebo, ak ti bude lepšie vyhovovať, dám ti
za ňu v striebre, čo je hodna.“ Nabot mu odpovedal: „Nech ma Pán chráni, aby som ti dal dedičstvo svojich otcov!“
Achab prišiel domov mrzutý a nahnevaný pre odpoveď, čo mu dal Jezraelčan Nabot, keď mu povedal: „Nedám ti dedičstvo svojich otcov.“
Hodil sa na lôžko, tvárou sa obrátil k stene a nechcel jesť. Prišla k nemu jeho žena Jezabel a pýtala sa ho: „Čo je s tebou, že si taký
zronený na duchu a nechceš jesť?“ On jej odvetil: „Pretože som povedal Jezraelčanovi Nabotovi: Daj mi svoju vinicu za peniaze alebo
ak chceš, dám ti za ňu inú vinicu, a on mi odvetil: ,Nedám ti svoju vinicu.‘“ Jeho žena Jezabel mu povedala: „Máš ty ale autoritu a pekne
vládneš nad Izraelom! Vstaň, jedz a buď dobrej mysle, ja ti zadovážim vinicu Jezraelčana Nabota.“ V Achabovom mene napísala list,
zapečatila ho jeho prsteňom a poslala ho starším a predstaveným, čo bývali s Nabotom y jeho meste. V liste písala toto: „Vyhláste pôst,
Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľudom a postavte dvoch mužov, Beliálových synov, nech mu svedčia do očí: ,Rúhal si sa Bohu
a kráľovi.' Potom ho vyveďte a ukameňujte; nech zomrie.“ A jeho spoluobčania, starší a predstavení, čo s ním bývali v meste, urobili, ako
im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala. Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom.
Vošli dvaja mužovia, Beliálovi synovia, posadili sa oproti nemu a diabolsky proti nemu svedčili pred celým zhromaždením: „Nabot sa rúhal
Bohu a kráľovi.“ Preto ho vyviedli za mesto a ukameňovali. Potom poslali Jezabel odkaz: „Nabota ukameňovali; je mŕtvy.“
Keď Jezabel počula; že Nabota ukameňovali a že je mŕtvy, povedala Achabovi: „Vstaň a vezmi si vinicu Jezraelčana Nabota, ktorý ti ju
nechcel dať za peniaze, lebo Nabot nežije, je mŕtvy.“ Keď Achab počul, že Nabot zomrel, zobral sa a išiel do vinice Jezraelčana Nabota,
aby ju zabral.
Tu Pán oslovil Tesbana Eliáša: „Zober sa a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici;
vošiel do nej, aby ju zabral. Povieš mu: Toto hovorí Pán: Vraždil si a okrem toho si sa zmocnil dedičstva! A potom dodaj: Toto hovorí Pán:
Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju.“ Achab povedal Eliášovi: „Našiel si ma, nepriateľ?“ On odpovedal: „Našiel,
lebo si sa zapredal a urobil si, čo je zlé pred Pánovým pohľadom. Hľa, ja privediem zlo na teba: zmetiem tvoje potomstvo a vyhubím
v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského: deti i dospelých.“
Keď Achab počul tieto slová, roztrhol si rúcho, na telo si opásal kajúci pás a postil sa, spal vo vrecovine a chodil skľúčený. Vtedy
Pán oslovil Tesbana Eliáša: „Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Preto, že sa pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za jeho
života. Ale v dňoch jeho syna privediem nešťastie na jeho dom.“
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách
Keď som ti hovoril, že nemáš veriť iba tomu, čo si videl, to preto, aby si nepovedal aj ty: Toto je to veľké tajomstvo, „ktoré oko nevidelo,
ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo“?! Vidím vody, ako som videl každý deň. Ony ma majú očistiť? Už toľko ráz som do
nich zostúpil, a nikdy som sa neočistil. Z toho poznaj, že voda bez Ducha neočisťuje.
Preto si čítal, že „traja“ svedkovia pri krste „sú zajedno“: voda, krv a Duch. Keď z nich jedného uberieš, už to nebude sviatosť krstu.
Veď čo je voda bez Kristovho kríža? Iba obyčajný živel bez akéhokoľvek sviatostného účinku. Ale ani bez vody nieto tajomstva
znovuzrodenia. Lebo „ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“. Veď aj katechumen verí v kríž Pána
Ježiša, aj sa ním poznačuje, ale ak nebude pokrstený v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, nemôže dosiahnuť odpustenie hriechov ani
získať dar duchovnej milosti.
Ten Sýrčan sa sedem ráz ponoril pod zákonom, ty si pokrstený v mene Trojice. Vyznal si Otca - uvedomuj si, čo si urobil -, vyznal si Syna,
vyznal si Ducha. Zachovávaj poriadok vecí. V tejto viere si zomrel svetu a vstal si z mŕtvych pre Boha. Akoby si bol s ním v tom živle sveta
pochovaný, zomrel si hriechu a bol si vzkriesený pre večný život. Ver teda, že voda nie je neúčinná.
A napokon ten ochrnutý (pri rybníku pri Ovčej bráne) čakal na človeka. Na koho iného, ak nie na Pána Ježiša, narodeného z Panny,
pri príchode ktorého už nemal uzdravovať tieň jednotlivcov, ale pravda všetkých? To teda očakávali zostúpenie toho, o ktorom povedal
Boh Otec Jánovi Krstiteľovi: „Na koho uvidíš zostupovať Ducha z neba a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.“
A Ján o ňom dosvedčil: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom.“ A prečo tu zostúpil Duch ako holubica,
ak nie preto, aby si ty videl, aby si ty spoznal, že aj tá holubica, ktorú vypustil spravodlivý Noe z korába, bola obrazom tejto holubice,
aby si spoznal predobraz sviatosti?
Je ešte niečo, o čom by si mohol pochybovať? Veď ti tak zjavne volá Otec v evanjeliu: „Toto je môj Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“
Volá Syn, nad ktorým sa ukázal Duch Svätý ako holubica. Volá aj Duch Svätý, ktorý ako holubica zostúpil. Dávid volá: „Hlas Pánov nad
vodami; zahrmel Boh veleby, Pán nad veľkými vodami!“ Písmo ti svedčí, že na Jerobálove prosby zostúpil oheň z neba a zasa na Eliášovu
prosbu bol zoslaný oheň, ktorý posvätil obetu.
Nepozeraj na zásluhy osôb, ale na úrad kňazov. A ak už hľadíš na zásluhy, potom ako pozeráš na Eliáša, tak hľaď aj na zásluhy Petra
a Pavla, lebo oni nám odovzdali toto tajomstvo, ktoré prijali od Pána Ježiša. Im bol zoslaný viditeľný oheň, aby verili. V nás, čo veríme,
pôsobí neviditeľný. Im na predobraz, nám na výstrahu. Verím teda, že Pán Ježiš je prítomný, keď ho kňazi prosebne vzývajú, lebo hovorí:
„Kde sú dvaja alebo traja, tam som aj ja.“ O čo skôr uštedrí svoju prítomnosť tam, kde je Cirkev, kde sú tajomstvá.
Zostúpil si teda. Spomeň si, čo si odpovedal. Že veríš v Otca, veríš v Syna, veríš v Ducha Svätého. Nemáš tam: Verím vo väčšieho,
v menšieho a v posledného, ale rovnakou váhou svojho slova sa zaväzuješ, že v Syna veríš takisto, ako veríš v Otca, a v Ducha veríš
takisto, ako veríš v Syna, iba s tou výnimkou: vyznávaš, že v kríž máš veriť, jedine keď ide o Pána Ježiša.
RESPONZÓRIUM
Z Prvej knihy Kráľov
Prešli tri roky, čo nebola vojna medzi Sýriou a Izraelom. V treťom roku šiel judejský kráľ Jozafat k izraelskému kráľovi. Izraelský kráľ
povedal svojim sluhom: „Neviete, že Ramot v Galaáde je náš? A my otáľame vziať si ho z ruky sýrskeho kráľa.“ I opýtal sa Jozafata:
„Pôjdeš so mnou bojovať o Ramot v Galaáde?“
Jozafat povedal izraelskému kráľovi: „Ja som ako ty; môj ľud a tvoj ľud sú jedno a moje kone ako tvoje kone.“ Ale Jozafat povedal
izraelskému kráľovi: „Opýtaj sa dnes, prosím ťa, na Pánovo slovo.“ Izraelský kráľ zhromaždil teda asi štyristo mužov, prorokov,
a povedal im: „Mám ísť bojovať o Ramot v Galaáde, alebo to nechať tak?“ Oni odpovedali: „Choď! Pán ho dá do rúk kráľa.“ Jozafat
povedal: „Nie je tu nejaký iný, Pánov prorok, aby sme sa opýtali cez neho?“ Izraelský kráľ vravel Jozafatovi: „Zostal ešte jeden muž,
prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Pána. Ale ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale zlo: je to Jemlov syn Micheáš.“
Jozafat mu vravel: „Nehovor tak, kráľ!“ Izraelský kráľ si teda zavolal jedného dvorana a povedal mu: „Rýchlo priveď Jemlovho syna
Micheáša.“
On prišiel ku kráľovi a kráľ mu povedal: „Micheáš, máme ísť bojovať o Ramot v Galaáde, alebo to nechať tak?“ On mu odpovedal:
„Choď, budeš mať úspech a Pán ho vydá do rúk kráľa.“ Ale kráľ mu povedal: „Opäť a opäť ťa zaprisahávam, aby si mi nehovoril nič iné,
iba pravdu v Pánovom mene.“ On vravel:
„Videl som celý Izrael
rozptýlený po vrchoch
ako ovce, ktoré nemajú pastiera.
A Pán povedal: ,Títo nemajú pána. Nech sa každý vráti v pokoji domov.‘“ Izraelský kráľ povedal Jozafatovi: „Nehovoril som ti, že mi
neprorokuje dobro, ale vždy iba zlo?“
Ale on ešte dodal: „Preto počuj Pánovo slovo: Videl som Pána sedieť na jeho tróne a všetko nebeské vojsko stáť pri ňom sprava i zľava.
A Pán povedal: ,Kto oklame Achaba, aby šiel a padol v Ramote v Galaáde?‘ A keď jeden hovoril tak, druhý onak, vystúpil akýsi duch,
postavil sa pred Pána a povedal: ,Ja ho oklamem.' Pán sa ho spýtal: ,Ako?‘ On odpovedal: ,Vyjdem a budem lživým duchom v ústach
všetkých jeho prorokov.‘ Pán povedal: ,Oklameš ho a podarí sa ti to. Choď a urob to!‘ Tu Pán vložil lživého ducha do úst všetkých
tvojich prorokov, čo sú tu. Teda Pán vyslovil proti tebe zlo.“
Izraelský kráľ a judejský kráľ Jozafat šli teda do Ramotu v Galaáde.
Tu akýsi muž natiahol luk a len tak vystrelil šíp a zasiahol izraelského kráľa medzi spony brnenia. On povedal svojmu pohoničovi:
„Obráť a vyvez ma z tábora, lebo som ťažko ranený.“ No v ten deň sa boj stupňoval a izraelský kráľ stál na svojom voze oproti Sýrčanom.
Večer však zomrel. Krv z rany tiekla do voza. Pri západe slnka sa rozľahol po celom tábore krik: „Každý nech sa vráti do svojho mesta,
do svojej krajiny!“
Kráľ teda zomrel a preniesli ho do Samárie. Kráľa pochovali v Samárii. A keď v samarijskom rybníku umývali jeho voz, psy lízali jeho krv
a neviestky sa tam kúpali, podľa Pánovho slova, ktoré povedal.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách
RESPONZÓRIUM
Z Druhej knihy Kroník
Zhromaždili sa Moabčania a Ammončania a s nimi niektorí Maonitčania do boja proti Jozafatovi. K Jozafatovi prišli posli a hlásili mu:
„Ide proti tebe veľké množstvo z miest za morom, z Edomu. Už sú v Asasontamare, čo je Engaddi.“ Jozafata sa zmocnil strach. Úpenlivo
začal prosiť Pána a vyhlásil pôst v celej Judei. A Júdovci sa zhromaždili uprosovať Pána. Prišli zo všetkých svojich miest a úpenlivo ho prosili.
Jozafat si stal doprostred zhromaždených Júdovcov a Jeruzalemčanov v Pánovom dome pred novým nádvorím a hovoril: „Pane, Bože
našich otcov, ty si Boh na nebi a vládneš nad všetkými kráľovstvami národov. V tvojej ruke je sila a moc a nik sa ti nemôže postaviť
na odpor. A nevyhnal si ty, náš Boh, obyvateľov tejto krajiny pred svojím ľudom, Izraelom, a nedal si ju potomkom svojho priateľa
Abraháma naveky? Usadili sa v nej a postavili v nej svätyňu tvojmu menu, hovoriac: ,Keď na nás príde nešťastie, trestajúci meč, mor
a hlad, postavíme sa pred tento dom pred teba, lebo v tomto dome je tvoje meno, a budeme volať k tebe vo svojom súžení a ty nás
vyslyšíš a zachrániš.‘“ Celá Judea stála pred Pánom i so svojimi maličkými, manželkami a deťmi.
Bol tam Jahaziel, syn Zachariáša, syna Banaiáša, syna Jehiela, syna Mattaniáša, levitu z Asafových synov. Na neho zostúpil uprostred
zhromaždenia Pánov duch a hovoril: „Počúvajte, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, aj ty, kráľ Jozafat: Toto vám hovorí Pán:
Nebojte sa, ani sa nechvejte pred týmto veľkým množstvom, lebo to nie je váš boj, ale Boží. Zajtra zostúpite proti nim. Budú vystupovať
po svahu Sis. Zastihnete ich na konci údolia oproti púšti Jeruel. Vy nebudete bojovať. Len smelo stojte, Júda a Jeruzalem, a uvidíte,
ako vám Pán pomôže. Nebojte sa, ani sa nechvejte! Zajtra vyjdite proti nim a Pán bude s vami.“ Jozafat sa sklonil až tvárou po zem
a všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Pánom a klaňali sa mu. Potom leviti z Kaatových synov a z Koreho synov vstali
a mohutným hlasom chválili Pána, Boha Izraela.
Keď ráno vstali, vyšli na púšť Tekue. Pri odchode si stal Jozafat doprostred nich a povedal: „Počúvajte ma, Júdovci a obyvatelia
Jeruzalema! Verte v Pána, svojho Boha, a udržíte sa. Verte jeho prorokom a bude sa vám dariť vo všetkom.“ Poradil sa s ľudom
a postavil Pánových spevákov, aby ho chválili v posvätnom rúchu, aby kráčali pred vojskom a jednohlasne volali: „Oslavujte Pána,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.“
Keď začali spievať chválospevy, Pán obrátil ich zálohy proti Ammončanom, Moabčanom a vrchu Seir, ktorí vyšli bojovať proti Júdovcom,
a boli porazení. Lebo Ammončania a Moabčania sa postavili proti obyvateľom vrchu Seir, aby ich pozabíjali a zničili. Keď to urobili,
obrátili sa proti sebe a navzájom sa ničili.
Keď potom Júdovci prišli na vyvýšené miesto s výhľadom na púšť, videli široko-ďaleko celú krajinu plnú mŕtvol, takže nezostal nik,
čo by bol unikol smrti.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách
RESPONZÓRIUM
Z Druhej knihy kráľov
Keď Pán chcel vziať Eliáša vo víchrici do neba, išli Eliáš a Elizeus z Galgaly. Eliáš povedal Elizeovi: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal až
do Betelu.“ Elizeus mu odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Keď zostúpili do Betelu, vyšli k Elizeovi prorockí synovia,
čo boli v Beteli, a povedali mu: „Vieš, že dnes Pán vezme tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ On odpovedal: „Aj ja to viem, mlčte!“
Eliáš mu povedal: „Elizeus, ostaň tu, lebo ma Pán poslal do Jericha.“ On odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Keď prišli
do Jericha, pristúpili k Elizeovi prorockí synovia, čo boli v Jerichu, a povedali mu: „Vieš, že dnes Pán vezme tvojho pána ponad tvoju hlavu?“
Vravel: „Aj ja to viem, mlčte!“ Eliáš mu povedal: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal k Jordánu.“ On odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty,
neopustím ťa.“ Išli teda obaja a za nimi išlo päťdesiat mužov z prorockých synov, ktorí ostali stáť obďaleč. Oni dvaja zastali pri Jordáne.
Eliáš vzal svoj plášť, zvinul ho a udrel ním vodu. Tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu.'
Keď prešli na druhý breh, Eliáš povedal Elizeovi: „Povedz, čo mám pre teba urobiť prv, ako budem od teba vzatý.“ Elizeus odpovedal:
„Prosím, nech na mne spočinú dva podiely tvojho ducha.“ On povedal: „Ťažkú vec žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba
vzatý, splní sa ti, o čo si prosil, ak ma nebudeš vidieť, nesplní sa.“ Ako išli a zhovárali sa cestou, zrazu ich ohnivý voz a ohnivé kone
oddelili od seba a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba.
Keď to Elizeus videl, zvolal: „Otče môj, otče môj, bojový voz Izraela a jeho jazdec!“ A viac ho nevidel. Chytil si šaty a roztrhol ich
vo dvoje. Potom zdvihol Eliášov plášť, čo z neho spadol, vrátil sa a zastal na brehu Jordána. Plášťom, čo spadol z Eliáša, udrel vodu
a povedal:
„Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“ Ako udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a Elizeus prešiel na druhý breh.
Keď to videli prorockí synovia, čo boli naproti v Jerichu, povedali: „Na Elizeovi spočinul Eliášov duch.“ Išli mu v ústrety a poklonili sa mu
až tvárou po zem.
RESPONZÓRIUM
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách
Pozorujeme, že milosť je účinnejšia ako prirodzenosť, no pritom aj prorocké požehnanie považujeme za milosť. Ak teda už ľudské
požehnanie malo takú moc, že premieňalo prirodzenosť, čo povieme o tej božskej konsekrácii, kde pôsobia slová samého Pána
a Spasiteľa?! Lebo sviatosť, ktorú prijímaš, uskutočňuje sa mocou Kristovho slova. Keď už Eliášovo slovo malo takú moc, že zvolalo
oheň z neba, nebude Kristovo slovo schopné premeniť podstatu prvkov? O stvorení celého sveta si čítal: „Lebo on riekol a stalo sa,
on rozkázal a všetko bolo stvorené.“ Ak teda mohlo Kristovo slovo z ničoho urobiť, čo nebolo, nemôže to, čo je, premeniť na to, čím
nebolo? Veď dať veciam novú prirodzenosť nie je menej, ako zmeniť ju.
Ale načo potrebujeme dôkazy? Vezmime si za príklad jeho samého a primerajme k pravde tohoto tajomstva tajomstvo vtelenia. Išlo
všetko prirodzenou cestou, keď sa Pán Ježiš narodil z Márie? Ak hľadáme poriadok, tak žena rodí po spojení s mužom. Je teda zrejmé,
že panna porodila mimo prirodzeného poriadku. A to, čo sviatostne sprítomňujeme, je telo z panny. Prečo hľadáš prirodzený poriadok
tu pri Kristovom tele, keď sa sám Pán Ježiš narodil z panny mimoprirodzene? Teda to pravé Kristovo telo, ktoré bolo ukrižované, ktoré
bolo pochované, je naozaj sviatosťou jeho tela.
Sám Pán Ježiš volá: „Toto je moje telo.“ Pred požehnaním nebeskými slovami sa podstata nazýva inak, po konsekrácii sa označuje ako
telo. On sám hovorí o svojej krvi. Pred konsekráciou sa to volá inak, po konsekrácii sa vyhlasuje, že je to krv. A ty hovoríš: „Amen,“
čiže: „To je pravda.“ A čo ústa hovoria, nech myseľ úprimne uznáva; čo vyjadruje reč, nech srdce prežíva.
Keď Cirkev vidí túto veľkú milosť, povzbudzuje svoje deti, povzbudzuje najbližších, aby sa zišli na tajomstvá: „Jedzte, priatelia moji,
a pite, opájajte sa, bratia moji.“ Čo máme jesť a čo máme piť, to ti Duch Svätý vysvetlil inde skrze Proroka: „Skúste a presvedčte sa,
aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu.“ V tejto sviatosti je Kristus, lebo je to Kristovo telo. Nie je to teda telesný
pokrm, ale duchovný. Preto aj Apoštol hovorí o jeho predobraze, „že naši otcovia jedli duchovný pokrm a pili duchovný nápoj“. Lebo
Božie telo je duchovné telo, Kristovo telo je telo Božieho ducha, veď Kristus je duch, ako čítame: „Duch pred nami je Kristus Pán.“
A v Petrovom liste máme: „Aj Kristus zomrel za vás.“ A nakoniec tento pokrm posilňuje naše srdce a tento nápoj „obveseľuje srdce
človeka“, ako pripomína Prorok.
RESPONZÓRIUM