Počujte, nebesia, budem hovoriť; *
    zem nech načúva slová mojich úst.
Nech prší ako dážď moja náuka, *
    nech padajú ako rosa moje výroky,
ako dážď na rastliny, *
    ako kvapky na trávnik;
lebo budem vzývať meno Pánovo: *
    vzdajte česť nášmu Bohu.

On je skala, jeho diela sú dokonalé, *
    lebo sú spravodlivé všetky jeho cesty.
Boh je verný a niet v ňom neprávosti, *
    spravodlivý je a priamy.

Zhrešili proti nemu odrodilí synovia svojou špinavosťou; *
    pokolenie podlé a zvrátené.
Takto sa odplácate Pánovi, *
    ľud hlúpy a nerozumný?
Nie je on tvoj otec, ktorý si ťa vybral, *
    ktorý ťa utvoril a upevnil?

Spomeň si na dávne dni, *
    rozmýšľaj o všetkých pokoleniach;
opýtaj sa svojho otca a on ti dosvedčí *
    i tvojich starcov a povedia ti.

Keď Najvyšší vymedzoval národy, *
    keď oddeľoval Adamových synov,
národom určil hranice *
    podľa počtu synov Izraela;
Pánovým podielom je totiž jeho ľud, *
    Jakub jeho dedičným údelom.

Našiel ho v pustej krajine, *
    na mieste hrôzy a uprostred zavýjania púšte;
ujal sa ho a dával naň pozor *
    a strážil ho ako zrenicu svojho oka.
Ako keď orol durí k letu svoje mláďatá *
    a krúži nad nimi,
tak rozprestiera svoje krídla a zachytáva ho *
    a nesie ho na svojich perutiach.
Pán sám bol jeho vodcom *
    a nepomáhal mu nijaký cudzí boh.