Nech moje oči ronia slzy noc a deň, *
    nech neutíchnu,
lebo veľká pohroma postihla pannu, dcéru môjho ľudu, *
    veľmi bolestivá rana.
Ak vyjdem na pole, hľa, pobití mečom; *
    ak vojdem do mesta, umorení hladom.
Prorok i kňaz blúdia po krajine, *
    ktorú nepoznajú.

Celkom si odvrhol Júdu, *
    vari sa tvojej duši zošklivil Sion?
Prečo si nás teda udrel, *
    že už niet uzdravenia?
Očakávali sme pokoj, a blaha niet, *
    čas zotavenia, a hľa, zmätok.

Pane, uznávame svoju zlobu, †
    neprávosť našich otcov, *
    že sme sa prehrešili proti tebe.
Nevystavuj nás potupe pre svoje meno, *
    nenechaj hanobiť trón svojej slávy.
Rozpamätaj sa *
    a nezruš svoju zmluvu s nami.