HYMNUS

Vševládny Kriste, milostivý Pane,
prosebné hlasy zaznievajú v chráme,
požehnaj toho, kto doň vo výročí
    nábožne vkročí.

Hľa, tuto je sieň najvyššieho Kráľa,
tu brána nebies jasná, otvorená
pre všetkých, ktorí idú z kraja strastí
    do večnej vlasti.

To sväté miesto pojme tvoju čeľaď
a vo sviatostiach všetkých obohatí,
od svojho stola k tebe pošle hostí
    do blaženosti.

Nuž prosíme ťa, Bože, prívetivo
vyhovej prosbám svojich služobníkov,
čo v poklone tu slávia, plní plamu,
    posviacku chrámu.

Spoločnou chválou velebíme Otca
aj teba, Kriste, milý, večný Kráľu,
aj Ducha; nech k vám každá myseľ vzlieta
    z okruhu sveta. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré. Aleluja. Žalm 19, 2-7
Ant. 2Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov. Aleluja. † Žalm 64
Ant. 3Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie. Aleluja. Žalm 97 V. Vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom. Aleluja.
R. Tvoje meno budem oslavovať, Pane. Aleluja.

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

     Prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš naplnených poslednými siedmi ranami, a povedal mi: „Poď ukážem ti nevestu Baránkovu manželku!“ A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.
     Ten, čo so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny na premeranie mesta, jeho brán a jeho hradieb. Mesto je postavené do štvorca: jeho dĺžka je taká istá ako šírka. Trstinou odmeral mesto a malo dvanásťtisíc stadií. Jeho dĺžka, šírka i výška sú rovnaké. Zmeral aj jeho hradby; mali stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej miery, ktorú anjel mal. Jeho hradby boli postavené z jaspisu a mesto samo bolo z rýdzeho zlata podobného čistému sklu. Základné kamene hradieb mesta boli ozdobené všelijakými drahými kameňmi: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. Dvanásť brán je dvanásť perál; každá brána bola z jednej perly. A námestie mesta bolo z rýdzeho zlata, takého ako priezračné sklo.
     Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok. A mesto nepotrebuje ani slnko ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň prinesú svoju slávu. Jeho brány sa cez deň nezavrú a noci tam nebude. A budú doň prinášať slávu a bohatstvo národov. Ale nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.

RESPONZÓRIUM

Z Prvého listu svätého apoštola Petra

     Milovaní, odložte všetku zlobu a každú lesť, pokrytectvo, závisť a každé ohováranie a ako znovuzrodené deti túžte po nefalšovanom duchovnom lieku, aby ste od neho rástli na spásu, keď ste okúsili, aký dobrý je Pán. Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorí ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Preto je v Písme:
„Hľa, kladiem na Sione kameň uholný,
    vyvolený a vzácny;
kto v neho verí, nebude zahanbený.“
     Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria:
„Kameň, čo stavitelia zavrhli,
sa stal kameňom uholným,
kameňom úrazu a skalou pohoršenia.“ Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení.
     Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud; vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli.
     Milovaní, prosím vás ako cudzincov a pútnikov: zdŕžajte sa telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov.
     Kvôli Pánovi sa podriaďujte každej ľudskej ustanovizni: či už kráľovi ako najvyššiemu, alebo miestodržiteľom ako tým, ktorých on posiela trestať zločincov a chváliť dobrých. Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí, ako slobodní, ale nie takí, čo slobodu majú za prikrývku zloby, ale ako Boží služobníci.
     Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte.

RESPONZÓRIUM

Z Prvej knihy Kráľov

     Šalamún si pred očami celého izraelského spoločenstva stal pred Pánov oltár, vystrel ruky k nebu a povedal: „Pane, Bože Izraela, tebe niet podobného Boha ani hore na nebi ani dolu na zemi, lebo ty zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo so svojimi služobníkmi, ktorí celým svojím srdcom kráčajú pred tebou. Ty si zachoval svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi, čo si mu prisľúbil: ústami si hovoril a rukami uskutočnil, ako dokazuje tento deň. Teraz teda, Pane, Bože Izraela, zachovaj svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi, čo si mu prisľúbil, keď si povedal: ‚Neodstránim spred svojej tváre tvojho potomka, ktorý bude sedieť na tróne Izraela, pravda, ak budú tvoji synovia zachovávať svoju cestu a budú kráčať predo mnou, ako si ty kráčal pred mojou tvárou.‘ A teraz, Pane, Bože Izraela, nech sa uskutočnia tvoje slová, ktoré si povedal svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi. Možno si vôbec pomyslieť, že Boh bude bývať na zemi? Veď ak ťa nebesia a nebesia nebies pojať nemôžu, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil?! Ale zhliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho prosby, Pane, Bože môj; počuj volanie a modlitbu, ktorú ti dnes tvoj služobník prednáša, aby boli tvoje oči v noci i vo dne otvorené nad týmto domom, nad miestom, o ktorom si povedal: ‚Tam bude moje meno,‘ aby si vypočul modlitbu, keď sa bude tvoj služobník modliť na tomto mieste: aby si vypočul prosbu svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, kedykoľvek sa budú modliť na tomto mieste. Ty vypočuješ vo svojom príbytku v nebi; a keď vypočuješ, budeš milostivý.“

RESPONZÓRIUM

Z Homílií kňaza Origena o Jozuem, Nunovom synovi

     Všetci, čo veríme v Krista Ježiša, sme nazvaní „živými kameňmi“ podľa výroku Písma: „Aj vy, ako živé kamene vbudujete sa do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“
     A ako na hmotnej stavbe hľadíme mohutnejšie a pevnejšie kamene položiť ako prvé do základov, aby sme na ne mohli spokojne uložiť ťarchu celej budovy, tak musíš pochopiť, že aj zo živých kameňov sú niektoré v základoch tejto duchovnej budovy. A kto je to položený v základoch? „Apoštoli a proroci.“ Tak vraví Pavol, keď učí: „Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš, náš Pán.“
     Ale aby si sa, milý poslucháč, vhodnejšie pripravil na zabudovanie do tejto stavby a bol jedným z kameňov blízko základu, všimni si, že aj sám Kristus je základom budovy, ktorú tu opisujeme. Lebo apoštol Pavol hovorí: „Nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený – a je ním Ježiš Kristus.“ Preto sú blažení tí, čo postavili duchovné a sväté budovy na tento vznešený základ. Ale v tejto budove chrámu je potrebný aj oltár. A ja si myslím, že každý z vás, „živých kameňov“, kto je schopný aj ochotný modliť sa, a tak vo dne a v noci obetovať Bohu verejné modlitby a prinášať žertvy ďakovných slávností, patrí k tým, z ktorých si Ježiš stavia oltár.
     A všimni si, akú slávu majú kamene oltára: totiž „ako zákonodarca Mojžiš rozkázal postaviť oltár z neporušených kameňov, ktorých sa železo nedotklo“. Kto sú tie neporušené kamene? Takýmito neporušenými kameňmi mohli byť svätí apoštoli, lebo všetci spoločne stavali jeden oltár tým, že boli jednomyseľní a svorní. Veď všetci o nich hovoria, že sa spolu jednomyseľne modlili a, otvoriac ústa, hovorili: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých.“
     Teda tí, čo sa vedeli jednomyseľne, jedným hlasom a jedným duchom modliť, iste boli hodni a schopní spoločne vytvoriť jeden oltár, na ktorom mohol Ježiš priniesť Otcovi obetu.
     Vynaložme teda aj my všetky sily a hovorme jednomyseľne, zmýšľajme rovnako, nerobme nič škriepne ani pre márnu slávu, ale ostaňme jednotní a svorní; potom sa hádam budeme môcť aj my stať oltárnymi kameňmi.

RESPONZÓRIUM

Alebo iné:

Z rečí svätého biskupa Augustína

     Zišli sme sa na slávnosť posviacky tohto domu modlitby. Toto je teda dom našich modlitieb a my sami sme dom Boží. Ako dom Boží sa v tomto živote budujeme a na jeho konci ho posvätíme. Výstavba, budovanie, to je námaha, posviacka je plesanie.
     Čo sa dialo tu, keď rástol tento chrám, to sa deje teraz, keď sa schádzajú veriaci v Krista. Keď uveria, to akoby v horských lesoch stínali stromy a lámali kameň; keď sa dávajú poúčať vo viere, krstiť a viesť, akoby ich opracúvali, kresali a vyrovnávali ruky remeselníkov a umelcov.
     Ale Pánov dom vytvoria, až keď ich spojí láska. Sem by nik nevstúpil, keby tieto brvná a kamene nesúviseli v presnom poriadku jedno s druhým, keby sa pokojamilovne nespájali, keby sa, vzájomne súvisiac, istým spôsobom nemilovali. Veď aj ty len vtedy spokojne vojdeš do budovy, keď vidíš, že kamene a brvná dobre súvisia, a keď sa nebojíš, že sa zrútia.
     Pretože Kristus Pán chce prísť k nám a bývať v nás, povedal ako staviteľ: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali.“ Prikázanie vám dávam, to akoby povedal: Boli ste starí, netvorili ste môj dom, ležali ste bezmocne vo vlastných rozvalinách. Milujte sa navzájom, ak sa chcete dostať zo starých ruín.
     Všimnite si, moji milí, že takýto dom treba podľa predpovede a prísľubu postaviť na celom svete. Lebo keď stavali po návrate zo zajatia Boží dom, hovorili, ako je v jednom žalme: „Spievajte Pánovi pieseň novú. Spievaj Pánovi celá zem!“ Tam sa hovorí „novú pieseň“, tu Pán hovorí „nové prikázanie“. Čo iné môže nová pieseň znamenať ako novú lásku? Spievať vie len milujúci. Hlas takéhoto spievajúceho je zápal sväto milujúceho.
     Čo teda vidíme v hmotnej rovine na budove, to sa má duchovne diať v mysli; čo sa tu dokonale podarilo z kameňa a dreva, má sa s pomocou Božej milosti podariť vo vašom tele.
     Ponajprv teda vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu, od ktorého je každý dobrý údel a každý dokonalý dar, a s nadšeným srdcom chváľme jeho dobrotu, že pri stavbe tohto domu modlitby povzbudil aj ducha svojich veriacich, roznietil cit, ponúkol pomoc; tých, čo nechceli, povzbudil, aby chceli, a podporil úsilie dobrej vôle. A tak Boh, ktorý vo svojich „pôsobí aj chcieť aj konať, čo sa jemu páči“, toto všetko sám aj začal aj dokončil.

RESPONZÓRIUM

HYMNUS ako na druhé vešpery.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ulice Jeruzalema sa budú radovať a všetky jeho štvrte budú spievať radostný chválospev: Aleluja.
V Pôstnom období: Ant. V Pánovom chráme všetci volajú: Sláva! Žalm 147, 1–11
Ant. 2 Pán upevnil závory tvojich brán a požehnal tvojich synov v tebe. Aleluja. Žalm 147, 12–20
Ant. 3 V Božom meste plesajú zástupy svätých a anjeli pred Božím trónom spievajú hymny. Aleluja. Chválospev Porov. Zjv 19, 1–2.5–7
V Pôstnom období: Sláva ti, Pane, skrze Krista v Cirkvi. Chválospev Porov. Kol 1, 12–20

KRÁTKE ČÍTANIE

Ant. Klaňajme sa Kristovi, Ženíchovi Cirkvi. Aleluja.
Alebo: Poďte, klaňajme sa Kristovi, ktorý miluje Cirkev. Aleluja.
Žalm na invitatórium, ako je v ordináriu.

HYMNUS

Otec ľuďom poslal Krista
ako kameň do uhla;
pevne spája obe steny,
stavba na ňom utuhla.
Cirkev sa ho drží pevne,
aby prúdom neuhla.

Celé toto sväté mesto,
milé Bohu večnému,
jasá, spieva, chválou horí,
všade šíri ozvenu
i chválospev a korí sa
Bohu trojjedinému.

Kto ťa v tomto chráme vzýva,
Bože, tomu milosť daj
a vo svojej veľkej láske
prosebníkov prijímaj,
všetky svoje verné deti
bohato vždy požehnaj.

Všetkých, čo sem s vierou vojdú,
vyslyš, Bože láskavý,
nech ich tvoja milosť zdobí
a ku svätým postaví,
aby, prejdúc bránou raja,
večný pokoj dostali.

Sláva Bohu najvyššiemu,
česť a chvála Synovi,
moc a úcta Presvätému
Duchu Tešiteľovi,
naveky nech zneje chvála
najvyššiemu Pánovi. Amen.

Ant. 1 Môj dom sa bude volať domom modlitby. Aleluja.
Žalmy a chválospev sú z nedele prvého týždňa.
Ant. 2 Velebený si, Pane, v tvojom svätom chráme. Aleluja.
Ant. 3 Chváľte Pána v zhromaždení svätých. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

PROSBY

My sme živé kamene, postavené na Kristovi, vyvolenom kameni; prosme všemohúceho Boha za jeho milovanú Cirkev a vyznajme svoju vieru:
     Toto je dom Boží a brána do neba.

Otče, nebeský hospodár, očisťuj, ochraňuj a rozširuj svoju vinicu,
— aby sa pred tvojou tvárou rozrástla po celej zemi.
Večný pastier, ochraňuj a rozmnožuj svoje stádo,
— aby sa všetky ovce zhromaždili vedno pri jednom pastierovi, tvojom Synovi.
Božský rozsievač, rozsievaj slovo na svojej roli,
— aby pre večnú žatvu prinieslo stonásobnú úrodu.
Múdry staviteľ, posväcuj svoj dom, svoju Cirkev,
— aby sa všetkým javila ako nebeské mesto, nový Jeruzalem a svätá nevesta tvojho Syna.

Otče náš.

MODLITBA

V chráme, ktorého výročie posviacky sa slávi:

Všemohúci Bože, pre tvoju dobrotu môžeme každoročne sláviť deň posvätenia tohto chrámu; vyslyš prosby svojho ľudu a dopraj, aby sa na tomto mieste vždy konala tebe milá služba a na nás hojne zostupovala milosť vykúpenia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Mimo chrámu, ktorého výročie posviacky sa slávi:

Vznešený Bože, pripravuješ si z nás ako zo živých a vybraných kameňov duchovný chrám; prosíme ťa, zošli svojej Cirkvi Ducha Svätého, aby neprestajne pôsobil v tvojich veriacich a budoval z nich nebeský Jeruzalem. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Alebo:

Všemohúci Bože, ty povolávaš veriacich, aby tvorili Cirkev, chrám Ducha Svätého; daj, aby ľud zhromaždený v tvojom mene tebe sa klaňal, teba miloval a nasledoval a pod tvojou ochranou dosiahol prisľúbenú nebeskú blaženosť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

HYMNUS

Rajské mesto, Jeruzalem,
šťastný obraz pokoja,
do tvojich stien kvádre v nebi
žijúce sa zapoja,
jak keď anjeli sa k svadbe
do sprievodu vystroja.

Zlatá dlažba, hviezdna strecha,
kde má bývať on a ty,
sťa nevesta schádzaš z neba,
zo svadobnej komnaty,
Pán ťa berie oblečenú
v ľalie a zamaty.

Plné perál žiaria brány
sprístupnenej svätyne,
žiadnu čnosť a úkon lásky
odmena tu neminie
toho, kto pre meno Krista
žil a trpel nevinne.

Pod údermi, tvrdým brúsom
vyleštené kamene
Staviteľ do múru vkladá,
nazve každý po mene
a v tej večnej, svätej stavbe
odolajú premene.

Vždy a všade česť a sláva
Bohu, nášmu Pánovi,
moc a chvála Otcu, Synu,
Duchu Tešiteľovi
včuľ i vo večnosti, keď sa
zem i nebo obnoví. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán posvätil svoj stánok: nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede. Aleluja. Žalm 46
Ant. 2 S radosťou pôjdeme do domu Pánovho. Aleluja. Žalm 122
Ant. 3 Chváľte nášho Boha, všetci jeho svätí. Aleluja. Chválospev Porov. Zjv 19, 1–2. 5–7
Ant. 3 v Pôstnom období: Prídu všetky národy a budú sa ti klaňať, Pane. Chválospev Zjv 15, 3–4

KRÁTKE ČÍTANIE

PROSBY

Pokorne prosme nášho Spasiteľa, ktorý obetoval svoj život, aby zhromaždil vedno roztratené Božie deti:
     Pane, pamätaj na svoju Cirkev.

Pane Ježišu, ty si vybudoval svoj dom na skale;
— obdaruj svoju Cirkev pevnou vierou a dôverou v teba.
Pane Ježišu, pre krv a vodu, čo vytryskli z tvojho boku,
— obnovuj svoju Cirkev sviatosťami novej a večnej zmluvy.
Pane Ježišu, prítomný uprostred tých, čo sa zhromažďujú v tvojom mene,
— vyslyš spoločnú modlitbu svojej Cirkvi.
Pane Ježišu, ty si spolu s Otcom robíš príbytok v tých, čo ťa milujú;
— zdokonaľuj svoju Cirkev v božskej láske.
Pane Ježišu, ty neodmietaš nikoho, kto prichádza k tebe;
— prijmi do Otcovho domu všetkých našich zosnulých.

Otče náš.

MODLITBA

V chráme, ktorého výročie posviacky sa slávi:

Všemohúci Bože, pre tvoju dobrotu môžeme každoročne sláviť deň posvätenia tohto chrámu; vyslyš prosby svojho ľudu a dopraj, aby sa na tomto mieste vždy konala tebe milá služba a na nás hojne zostupovala milosť vykúpenia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Mimo chrámu, ktorého výročie posviacky sa slávi:

Vznešený Bože, pripravuješ si z nás ako zo živých a vybraných kameňov duchovný chrám; prosíme ťa, zošli svojej Cirkvi Ducha Svätého, aby neprestajne pôsobil v tvojich veriacich a budoval z nich nebeský Jeruzalem. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Alebo:

Všemohúci Bože, ty povolávaš veriacich, aby tvorili Cirkev, chrám Ducha Svätého; daj, aby ľud zhromaždený v tvojom mene tebe sa klaňal, teba miloval a nasledoval a pod tvojou ochranou dosiahol prisľúbenú nebeskú blaženosť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.