Tento žalm výstižne hovorí o Pánovom utrpení. (Sv. Augustín)

Počuj, Bože, môj hlasitý nárek; *
    ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom.
Bráň ma pred zberbou ničomníkov, *
    pred tlupou zločincov.

Jazyk si brúsia ako meč, †
    ako šípy hádžu jedovaté slová, *
    aby nevinného zasiahli z úkrytu.
Znezrady a smelo doňho strieľajú, *
    utvrdzujú sa v zločinnom zámere.
Radia sa, ako zastrieť osídla, *
    a vravia si: »Ktože ich zbadá?«
Vymýšľajú neprávosť †
    a čo vymyslia, aj dovŕšia. *
    Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.

Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; †
    zrazu ich pokryli rany, *
    vlastný jazyk sa im stal nešťastím.
Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou, *
    strach zachváti každého človeka;
i budú hlásať Božie skutky *
    a chápať jeho diela.

Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho *
    a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.