Invitatórium má svoje miesto na začiatku celého cyklu dennej liturgickej modlitby. Kladie sa buď pred posvätné čítanie, alebo pred ranné chvály, podľa toho, ktorou liturgickou modlitbou sa deň začína.

V. Pane, otvor moje pery.
R. A moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

    Potom nasleduje žalm 95 s antifónou. Prednáša sa responzoriálnym spôsobom: najprv sa prednesie antifóna a tá sa potom opakuje. V žalme s antifóna vkladá po každej strofe.
    Ak ofícium recituje jednotlivec, antifónu možno povedať len na začiatku žalmu a netreba ju opakovať po každej strofe.
    Antifóna na invitatórium v Období „cez rok“ je v žaltári.
    V Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období je antifóna vo vlastnej časti liturgického obdobia.
    Antifónu na invitatórium na slávnosti a sviatky možno nájsť vo vlastnej alebo v spoločnej časti.
    Na spomienky svätých sa antifóna, ak nie je vlastná, berie buď zo spoločnej časti, alebo z férie.

Deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“. (Hebr 3, 13)

(Antifóna sa prednesie a opakuje)

Poďte, plesajme v Pánovi,
    oslavujme Boha, našu spásu.
† Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár
    a oslavujme ho žalmami.

(Opakuje sa antifóna)

Lebo Pán je veľký Boh
    a nad všetkými bohmi veľký kráľ.
V jeho moci sú zemské hlbiny
    a jemu patria aj nebotyčné štíty.
Jeho je more, veď on ho stvoril,
    i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky.

(Opakuje sa antifóna)

Poďte, klaňajme sa a na zem padnime,
    kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.
Lebo on je náš Boh a my sme ľud jeho pastviny
    a ovce, ktoré vedie svojou rukou.

(Opakuje sa antifóna)

Čujte dnes jeho hlas:
    „Nezatvrdzujte svoje srdcia
† ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti,
    kde ma pokúšali vaši otcovia;
    skúšali ma, hoci moje skutky videli.

(Opakuje sa antifóna)

Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie
    i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom;
    tí veru moje cesty neznajú.
Preto som v svojom hneve prisahal:
    Nevojdú do môjho pokoja.“

(Opakuje sa antifóna)

Sláva Otcu i Synu
    i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky
    i na veky vekov. Amen.

(Opakuje sa antifóna)

    Namiesto žalmu 95 možno recitovať Ž 100 alebo Ž 67 alebo Ž 24. Ak by sa však ten žalm niekde v psalmódii toho dňa mal opakovať, nahradí sa žalmom 95.

    Žalm s antifónou možno vynechať, ak je invitatórium pred rannými chválami.

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. (Aleluja.)

    V pôstnom období sa Aleluja vynecháva.
    Tento úvod sa vynecháva, ak bezprostredne pred rannými chválami je invitatórium.

HYMNUS

    Nasleduje príslušný hymnus.
    V Období „cez rok“ sa hymnus berie zo žaltára.
    V Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období je hymnus vo vlastnej časti liturgického obdobia.
    Na slávnosti a sviatky sa hymnus berie z vlastnej alebo zo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky svätých sa berie hymnus, ak nie je vlastný, buď zo spoločnej časti ofícia, alebo z férie.

PSALMÓDIA

    Po hymne nasleduje psalmódia; skladá sa z jedného ”ranného” žalmu, zo starozákonného chválospevu a z druhého, oslavného žalmu s príslušnými antifónami.
    V nedeľnom ofíciu v Období „cez rok“ sa berú antifóny, žalmy  i chválospev zo žaltára; v Adventnom, Vianočnom, Pôstnom Veľkonočnom období sú antifóny vo vlastnej časti liturgického obdobia, žalmy a chválospev sú zo žaltára.
    Vo feriálnom ofíciu sa berú antifóny, žalmy i chválospev zo žaltára. Ale férie od 17. do 24. decembra, férie Veľkého týždňa a Veľkonočného obdobia majú vlastné antifóny.
    Na slávnosti a sviatky sa žalmy a chválospev berú z prvej nedele v žaltári, antifóny z vlastnej alebo zo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky svätých sa berú žalmy a chválospev s antifónami z bežného dňa v žaltári; ak však niektoré ofícium má svoje vlastné žalmy alebo antifóny, berú sa tak, ako sú uvedené na príslušnom mieste.

Po psalmódii je krátke alebo dlhšie čítanie.

KRÁTKE ČÍTANIE

    V Období „cez rok“ sa krátke čítanie berie zo žaltára.
    V Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období je krátke čítanie vo vlastnej časti liturgického obdobia.
    Na slávnosti a sviatky je krátke čítanie z vlastnej alebo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky svätých sa berie krátke čítanie buď zo spoločnej časti ofícia, alebo z férie; Ak by však niektoré ofícium malo vlastné čítanie, berie sa tak, ako je uvedené na príslušnom mieste.

DLHŠIE ČÍTANIE

    Podľa ľubovôle a najmä pri spoločnom slávení liturgie hodín s ľudom možno vybrať dlhšie čítanie podľa zásad uvedených v č. 46 všeobecných smerníc liturgie hodín.
    Pri slávení s ľudom možno podľa úsudku celebranta čítanie vysvetliť homíliou.

ODPOVEĎ NA BOŽIE SLOVO

    Po čítaní alebo po homílii možno zachovať nejaký čas posvätné ticho.
   Nasleduje responzóriový spev čiže krátke responzórium, ktoré sa uvádza hneď po krátkom čítaní.
    Možno však použiť aj iné spevy tohto druhu, schválené biskupskou konferenciou.

EVANJELIOVÝ CHVÁLOSPEV Lk 1, 68–79

    Potom nasleduje evanjeliový chválospev s príslušnou antifónou.
    V nedeľnom ofíciu je antifóna na Benediktus vlastná.
    Vo feriálnom ofíciu v Období „cez rok“ sa antifóna berie zo žaltára; v Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období je antifóna vo vlastnej časti liturgického obdobia.
    Pri slávení svätých sa antifóna, ak nie je vlastná, berie so spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky, ak nie je vlastná, berie sa zo spoločnej časti ofícia alebo z férie.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, *
    lebo navštívil a vykúpil svoj ľud
a vzbudil nám mocného Spasiteľa *
    z rodu Dávida, svojho služobníka,

ako odpradávna hovoril *
    ústami svojich svätých prorokov,
že nás oslobodí od našich nepriateľov *
    a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.

Preukázal milosrdenstvo našim otcom *
    a pamätá na svoju svätú zmluvu,
na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, *
    že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,

aby sme mu *
    bez strachu slúžili
vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou *
    po všetky dni nášho života.

A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: *
    pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu
a poučíš jeho ľud o spáse, *
    že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.

Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi *
    a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti,
a naše kroky *
    upriami na cestu pokoja.

Sláva Otcu i Synu *
    i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
    i na veky vekov. Amen.

    Verš Sláva Otcu sa hovorí na konci každého chválospevu, ak nie je uvedené inak.
    Na konci sa opakuje antifóna.

PROSBY NA ZASVÄTENIE DŇA I PRÁC PÁNOVI

    Po chválospeve nasledujú prosby.
    V Období „cez rok“ sa prosby berú zo žaltára.
    V Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období sú prosby vo vlastnej časti liturgického obdobia.
    Na slávnosti a sviatky sa prosby berú z vlastnej alebo zo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky svätých sa prosby, ak nie sú vlastné, berú buď zo spoločnej časti ofícia, alebo z férie.
    Po prosbách všetci recitujú modlitbu Pána; predsedajúci ju môže uviesť krátkou výzvou, ako je uvedené v dodatku.

Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes.
A odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás zlého.

    Hneď po modlitbe Pána sa recituje bez Modlime sa záverečná modlitba, ktorá sa berie vo feriálnom ofíciu v Období „cez rok“ zo žaltára, v ostatných ofíciách je z príslušného liturgického dňa. Modlitba sa končí dlhším záverom.
    Ak sa modlitba obracia na Otca:

Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

    Ak sa modlitba obracia Otca, ale na konci sa spomína Syn:

Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

    Ak sa obracia na Syna:

Lebo ty žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

    A odpovie sa:

Amen.

    Ak predsedá kňaz alebo diakon, rozpustí ľud takto:

Pán s vami.
R. I s duchom tvojím.
Nech vás žehná všemohúci Boh,
Otec i Syn † i Duch Svätý.
R. Amen.

    Môže použiť aj inú formulu požehnania z misála.
    Ak má ľud odísť, povie:

Iďte v mene Božom.
R. Bohu vďaka.

    Od nedele Pánovho zmŕtvychvstania až do Druhej veľkonočnej nedele vrátane:

Iďte v mene Božom. Aleluja, aleluja.
R. Bohu vďaka. Aleluja, aleluja.

    Ak nepredsedá kňaz alebo diakon a pri recitovaní jednotlivca sa modlitba zakončí takto:

Nech nás žehná Pán,
nech nás chráni od zlého
a nech nás privedie do večného života.
R. Amen.

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. (Aleluja.)

    V pôstnom období sa Aleluja vynecháva.
    Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

    Hneď nasleduje príslušný hymnus.
    V nedeľnom i feriálnom ofíciu v Období „cez rok“ sa sa hymnus berie zo žaltára buď z nočnej alebo dennej série, podľa toho, ktorý zodpovedá času.
    Na slávnosti a sviatky sa hymnus berie z vlastnej alebo zo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky svätých sa berie hymnus, ak nie je vlastný, buď zo spoločnej časti ofícia, alebo z férie.

PSALMÓDIA

    Po hymne nasleduje psalmódia; skladá sa z troch žalmov alebo z troch častí žalmu s príslušnými antifónami.
    V nedeľu a na férie sa berú žalmy s antifónami zo žaltára.
    Na slávnosti a sviatky sú žalmy i antifóny vlastné.
    Na spomienky svätých sa berú žalmy s antifónami z bežného dňa v žaltári, ak však niektoré ofícium má svoje vlastné žalmy alebo antifóny, berú sa tak, ako sú uvedené na príslušnom mieste.

VERŠ

    Pred čítaniami je verš, ktorým predchádza modlitba zo psalmódie na počúvanie Božieho slova.
    Tento verš sa na slávnosti a sviatky uvádza pred čítaniami vo vlastnej alebo v spoločnej časti ofícia.
    Na nedele a férie v Obdodí „cez rok“ i na spomienky svätých v tomto období sa verš uvádza v žaltári po psalmódii.

ČÍTANIA

    Čítania sú dve. Prvé je biblické s responzóriom a berie sa z vlastnej časti liturgického obdobia, ako to vyžaduje príslušné ofícium, okrem slávností a sviatkov. Vtedy sa berie z vlastnej alebo spoločnej časti.
    Druhé je hagiografické, a to pri slávení svätých, či už sú to slávnosti, sviatky alebo spomienky. V ostatných ofíciách druhé čítanie je zo spisov Otcov alebo cirkevných spisovateľov a berie sa z príslušného dňa v týždni (je hneď za biblickým čítaním), alebo z doplnkového lekcionára. Po čítaní nasleduje príslušné responzórium.

HYMNUS TE DEUM

    V nedeľu a na slávnosti a sviatky po druhom čítaní a responzóriu nasleduje tento hymnus:

Teba, Bože, chválime, *
    teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
    uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
    tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
    bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
    Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
    tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *
    slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
    veľký počet prorokov;
teba chváli *
    vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
    svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
    nesmierne velebeného,
i tvojho milovaného, *
    pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
    Tešiteľa nášho.

Kriste, *
    ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
    od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
    stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
    a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
    v sláve svojho Otca.
Veríme, *
    že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
    ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
    vo večnej sláve.

    Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *
    a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
    a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
    dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
    až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
    chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
    zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
    ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
    nebudem zahanbený naveky.

ZÁVEREČNÁ MODLITBA

    Po hymne Te Deum alebo, ak hymnus nie je, po druhom responzóriu sa prednesie záverečná modlitba. Berie sa z vlastnej časti liturgického obdobia alebo z vlastnej alebo spoločnej časti ofícia na sviatky svätých, podľa toho, aké ofícium sa slávi.
    Pred modlitbou sa povie výzva Modlime sa; modlitba sa končí príslušným záverom:

    Ak sa modlitba obracia na Otca:

Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

    Ak sa modlitba obracia Otca, ale na konci sa spomína Syn:

Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

    Ak sa obracia na Syna:

Lebo ty žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

    Odpovedá sa:

Amen.

    Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.
R. Bohu vďaka.

    V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v dodatku na strane 2029.
    Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturguckej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. (Aleluja.)

    V Pôstnom období sa Aleluja vynecháva.

HYMNUS

    Nasleduje príslušný hymnus.
    V Období „cez rok“ sa hymnus berie zo žaltára.
    V Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období je hymnus vo vlastnej časti liturgického obdobia.
    Na slávnosti a sviatky sa hymnus berie z vlastnej alebo zo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky svätých sa berie hymnus, ak nie je vlastný, buď zo spoločnej časti ofícia, alebo z férie.

PSALMÓDIA

    Po hymne nasleduje psalmódia; skladá sa z dvoch žalmov alebo z dvoch častí žalmu a z novozákonného chválospevu s príslušnými antifónami.
    V nedeľnom ofíciu v Období „cez rok“ sa berú antifóny, žalmy i chválospev zo žaltára; v Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období sú antifóny vo vlastnej časti liturgického obdobia, žalmy a chválospev sú zo žaltára.
    Vo feriálnom ofíciu sa berú antifóny, žalmy i chválospev zo žaltára. Ale férie od 17. do 24. decembra, férie Veľkého týždňa a Veľkonočného obdobia majú vlastné antifóny.
    Na slávnosti a sviatky sa antifóny, žalmy a chválospev berú z vlastnej alebo zo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky svätých sa berú žalmy a chválospev s antifónami z bežného dňa v žaltári; ak však niektoré ofícium má svoje vlastné žalmy alebo antifóny, berú sa tak, ako sú uvedené na príslušnom mieste.
    Po psalmódii je krátke alebo dlhšie čítanie.

KRÁTKE ČÍTANIE

    V Období „cez rok“ sa krátke čítanie berie zo žaltára.
    V Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období je krátke čítanie vo vlastnej časti liturgického obdobia.
    Na slávnosti a sviatky je krátke čítanie z vlastnej alebo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky svätých sa berie krátke čítanie buď zo spoločnej časti ofícia, alebo z férie; ak by však niektoré ofícium malo vlastné čítanie, berie sa tak, ako je uvedené na príslušnom mieste.

DLHŠIE ČÍTANIE

    Podľa ľubovôle a najmä pri spoločnom slávení liturgie hodín s ľudom možno vybrať dlhšie čítanie podľa zásad uvedených v č. 46 Všeobecných smerníc liturgie hodín.
    Pri slávení s ľudom možno podľa úsudku celebranta čítanie vysvetliť homíliou.

ODPOVEĎ NA BOŽIE SLOVO

    Po čítaní alebo po homílii možno zachovať nejaký čas posvätné ticho.
    Nasleduje responzóriový spev čiže krátke responzórium, ktoré sa uvádza po krátkom čítaní.
    Možno však použiť aj iné spevy tohto druhu, schválené biskupskou konferenciou.

EVANJELIOVÝ CHVÁLOSPEV Lk 1, 46–55

    Potom nasleduje evanjeliový chválospev s príslušnou antifónou.
    V nedeľnom ofíciu je antifóna na Magnifikat vlastná.
    Vo feriálnom ofíciu v Období „cez rok“ sa antifóna berie zo žaltára; v Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období je antifóna vo vlastnej časti liturgického obdobia.
    Pri slávení svätých sa antifóna, ak nie je vlastná, berie zo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky, ak nie je vlastná, berie sa zo spoločnej časti ofícia alebo z férie.

Velebí *
    moja duša Pána
a môj duch jasá *
    v Bohu, mojom Spasiteľovi,

lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. *
    Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, *
    a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie *
    s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, *
    rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Mocnárov zosadil z trónov *
    a povýšil ponížených.
Hladných nakŕmil dobrotami *
    a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, *
    lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom, *
    Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

Sláva Otcu. Ako bolo.

    Na konci sa opakuje antifóna.

PROSBY ČIŽE VZÝVANIA

    Po chválospeve nasledujú prosby čiže vzývania.
    V období „cez rok“ sa prosby berú zo žaltára.
    V Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období sú prosby vo vlastnej časti liturgického obdobia.
    Na slávnosti a sviatky sa prosby berú z vlastnej alebo zo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky svätých sa prosby, ak nie sú vlastné, berú buď zo spoločnej časti ofícia, alebo z férie. Možno použiť aj kratšie prosby, ako sú uvedené v dodatku.
    Po prosbách všetci recitujú modlitbu Pána; predsedajúci ju môže uviesť krátkou výzvou, ako je uvedené v dodatku.

Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes.
A odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás zlého.

    Hneď po modlitbe Pána sa recituje bez Modlime sa záverečná modlitba, ktorá sa berie vo feriálnom ofíciu v Období „cez rok“ zo žaltára, v ostatných ofíciách je z príslušného liturgického dňa. Modlitba sa končí dlhším záverom, ako je inde.
    Ak predsedá kňaz alebo diakon, rozpustí ľud takto:

Pán s vami.
R. I s duchom tvojím.
Nech vás žehná všemohúci Boh,
Otec i Syn † i Duch Svätý.
R. Amen.

    Môže použiť aj inú formulu požehnania z misála.
    Ak má ľud odísť, povie:

Iďte v mene Božom.
R. Bohu vďaka.

    Od nedele Pánovho zmŕtvychvstania až do Druhej veľkonočnej nedele vrátane, ako aj na druhé vešpery slávnosti Zoslania Ducha Svätého:

Iďte v mene Božom. Aleluja, aleluja.
R. Bohu vďaka. Aleluja, aleluja.

    Ak nepredsedá kňaz alebo diakon a pri recitovaní jednotlivca sa modlitba zakončí takto:

Nech nás žehná Pán,
nech nás chráni od zlého
a nech nás privedie do večného života.
R. Amen.

Poriadok tejto modlitby je uvedený spolu s ostatnými textami inde.