Ordinárium

INVITATÓRIUM | RANNÉ CHVÁLY | POSV. ČÍTANIE | VEŠPERY | KOMPLETÓRIUM

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. (Aleluja.)

    V Pôstnom období sa Aleluja vynecháva.

HYMNUS

    Nasleduje príslušný hymnus.
    V Období „cez rok“ sa hymnus berie zo žaltára.
    V Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období je hymnus vo vlastnej časti liturgického obdobia.
    Na slávnosti a sviatky sa hymnus berie z vlastnej alebo zo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky svätých sa berie hymnus, ak nie je vlastný, buď zo spoločnej časti ofícia, alebo z férie.

PSALMÓDIA

    Po hymne nasleduje psalmódia; skladá sa z dvoch žalmov alebo z dvoch častí žalmu a z novozákonného chválospevu s príslušnými antifónami.
    V nedeľnom ofíciu v Období „cez rok“ sa berú antifóny, žalmy i chválospev zo žaltára; v Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období sú antifóny vo vlastnej časti liturgického obdobia, žalmy a chválospev sú zo žaltára.
    Vo feriálnom ofíciu sa berú antifóny, žalmy i chválospev zo žaltára. Ale férie od 17. do 24. decembra, férie Veľkého týždňa a Veľkonočného obdobia majú vlastné antifóny.
    Na slávnosti a sviatky sa antifóny, žalmy a chválospev berú z vlastnej alebo zo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky svätých sa berú žalmy a chválospev s antifónami z bežného dňa v žaltári; ak však niektoré ofícium má svoje vlastné žalmy alebo antifóny, berú sa tak, ako sú uvedené na príslušnom mieste.
    Po psalmódii je krátke alebo dlhšie čítanie.

KRÁTKE ČÍTANIE

    V Období „cez rok“ sa krátke čítanie berie zo žaltára.
    V Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období je krátke čítanie vo vlastnej časti liturgického obdobia.
    Na slávnosti a sviatky je krátke čítanie z vlastnej alebo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky svätých sa berie krátke čítanie buď zo spoločnej časti ofícia, alebo z férie; ak by však niektoré ofícium malo vlastné čítanie, berie sa tak, ako je uvedené na príslušnom mieste.

DLHŠIE ČÍTANIE

    Podľa ľubovôle a najmä pri spoločnom slávení liturgie hodín s ľudom možno vybrať dlhšie čítanie podľa zásad uvedených v č. 46 Všeobecných smerníc liturgie hodín.
    Pri slávení s ľudom možno podľa úsudku celebranta čítanie vysvetliť homíliou.

ODPOVEĎ NA BOŽIE SLOVO

    Po čítaní alebo po homílii možno zachovať nejaký čas posvätné ticho.
    Nasleduje responzóriový spev čiže krátke responzórium, ktoré sa uvádza po krátkom čítaní.
    Možno však použiť aj iné spevy tohto druhu, schválené biskupskou konferenciou.

EVANJELIOVÝ CHVÁLOSPEV

Lk 1, 46-55
Radosť duše v Pánovi

Velebí *
    moja duša Pána
a môj duch jasá *
    v Bohu, mojom Spasiteľovi,

lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. *
    Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, *
    a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie *
    s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, *
    rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Mocnárov zosadil z trónov *
    a povýšil ponížených.
Hladných nakŕmil dobrotami *
    a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, *
    lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom, *
    Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

    Potom nasleduje evanjeliový chválospev s príslušnou antifónou.
    V nedeľnom ofíciu je antifóna na Magnifikat vlastná.
    Vo feriálnom ofíciu v Období „cez rok“ sa antifóna berie zo žaltára; v Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období je antifóna vo vlastnej časti liturgického obdobia.
    Pri slávení svätých sa antifóna, ak nie je vlastná, berie zo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky, ak nie je vlastná, berie sa zo spoločnej časti ofícia alebo z férie.
    Na konci sa opakuje antifóna.

PROSBY ČIŽE VZÝVANIA

    Po chválospeve nasledujú prosby čiže vzývania.
    V období „cez rok“ sa prosby berú zo žaltára.
    V Adventnom, Vianočnom, Pôstnom a Veľkonočnom období sú prosby vo vlastnej časti liturgického obdobia.
    Na slávnosti a sviatky sa prosby berú z vlastnej alebo zo spoločnej časti ofícia.
    Na spomienky svätých sa prosby, ak nie sú vlastné, berú buď zo spoločnej časti ofícia, alebo z férie. Možno použiť aj kratšie prosby, ako sú uvedené v dodatku.
    Po prosbách všetci recitujú modlitbu Pána; predsedajúci ju môže uviesť krátkou výzvou, ako je uvedené v dodatku.

Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes.
A odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás zlého.

    Hneď po modlitbe Pána sa recituje bez Modlime sa záverečná modlitba, ktorá sa berie vo feriálnom ofíciu v Období „cez rok“ zo žaltára, v ostatných ofíciách je z príslušného liturgického dňa. Modlitba sa končí dlhším záverom, ako je uvedené v ordináriu pre ranné chvály.
    Ak predsedá kňaz alebo diakon, rozpustí ľud takto:

Pán s vami.
R. I s duchom tvojím.
Nech vás žehná všemohúci Boh,
Otec i Syn i Duch Svätý.
R. Amen.

    Môže použiť aj inú formulu požehnania z misála.
    Ak má ľud odísť, povie:

Iďte v mene Božom.
R. Bohu vďaka.

    Od nedele Pánovho zmŕtvychvstania až do Druhej veľkonočnej nedele vrátane, ako aj na druhé vešpery slávnosti Zoslania Ducha Svätého:

Iďte v mene Božom. Aleluja, aleluja.
R. Bohu vďaka. Aleluja, aleluja.

    Ak nepredsedá kňaz alebo diakon a pri recitovaní jednotlivca sa modlitba zakončí takto:

Nech nás žehná Pán,
nech nás chráni od zlého
a nech nás privedie do večného života.
R. Amen.


© 1999-2006 Juraj Vidéky